{"guid": "ee78337f-b57a-44de-b5ea-feb5371cd682:772c16a9-9814-4e6b-b317-da0d8c4e2148", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1310206221.1", "spisova_znacka": "6Co/95/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/95/2015 z 23. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2018, sp. zn. 6Co/95/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1310206221.1", "identifikacne_cislo": "1310206221", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2018-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/772c16a9-9814-4e6b-b317-da0d8c4e2148", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1310206221.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1310206221.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1310206221.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/95/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310206221
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1310206221.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: X.. V.. H. Z., K.. XX. X. XXXX,
O. F. X, O., zastúpený advokátom Mgr. Tomášom Szabom, Radvanská 23, Bratislava, proti žalovanému:
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov VIŠŇA, IČO 31813216, Višňová 7A, Bratislava,
zastúpený advokátom JUDr. Slávom Uhrinom, Niťová 3, Bratislava, o zaplatenie 10.232,39 eur s prísl.,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.novembra 2014 č. k. 12C
94/2010-478, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa   m e n í   tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 10.232,39 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.2.2010 do zaplatenia, všetko do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu  100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal  proti
žalovanému  zaplatenia sumy 10.232,39 s prísl. a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania 613,50 eur  do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu
na B. T.. X/A B. O. ( B.  J. Č.. XXXX ) a žalovaný je právnickou osobou založenou podľa § 7 a nasl.
zák. č. 182/1993 Z.z. vykonávajúcou správu v bytovom dome na B. T.. X/A.  Pre pretrvávajúce dlhodobé
problémy so zatekaním do bytov z jednotlivých otvorených terás bytového domu (išlo o 12 otvorených
terás)  žalovaný na zhromaždení vlastníkov bytov dňa 10.7.2006 schválil príspevok na opravu izolácie
jednotlivých terás vo výške 400,- Sk/m2. Tento príspevok bol neskôr rozhodnutím  zhromaždenia
vlastníkov bytov zo dňa 27.11.2006 zvýšený na 800,- Sk/m2. Výška príspevku zohľadňovala zlý stav
finančných prostriedkov vo fonde opráv a skutočnosť, že vlastníci bytov neboli ochotní na oprave terás
finančne  participovať vo väčšom rozsahu.  Žalobca  zrealizoval 1. opravu terasy nachádzajúcej sa nad
jeho bytom formou  injektáže (išlo o terasu  patriacu k bytu H.. U..  Q. o rozlohe 95,94 m2) v sume 38.400,-
Sk, ktorú mu spoločenstvo dňa 11.12.2007 preplatilo z fondu opráv v plnej výške. Keďže zatekanie
v byte žalobcu pokračovalo aj po tejto oprave, žalobca  žiadal žalovaného, aby zabezpečil ďalšiu
opravu poškodenej terasy sám a náklady na opravu uhradil z fondu opráv. Zhromaždenie vlastníkov dňa
17.3.2008 prerokovalo výzvu žalobcu na opravu terasy a konštatovalo neoprávnenosť jeho požiadaviek z
dôvodu, že boli  v rozpore s doposiaľ schváleným postupom spoločenstva a nad finančný limit schválený



zhromaždením vlastníkov. Žalobca následne v dňoch 5. - 20. 5. 2008  bez súčinnosti spoločenstva
zrealizoval opravu  terasy patriacej k bytu H.. U.. Q. spočívajúcu v demontáži starej dlažby a izolácie,
zhotovení nového hydroizolačného systému a pokládke novej dlažby. Za tieto práce a materiál  žalobca
zaplatil spoločnosti TOR, s.r.o.  v dňoch 21.7.2009 a 23.7.2009 spolu sumu  10.323,39 eur. Z pripojeného
súpisu prác  vyplýva, že oprava izolácie trasy PVC fóliou činila 2.613,03 eur, cena betónovej dlažby o
rozmere 400/40 mm - linea Koral činila 2.613,03 eur, zvyšok žalovanej sumy predstavovala pokládka
dlažby a prípravné a búracie práce.  Následne žalobca  písomne vyzval žalovaného na úhradu sumy
10.323,39 eur. Zhromaždenie vlastníkov konštatovalo na schôdzi neoprávnenosť jeho požiadavky.

3/  Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca
podľa súdu prvej inštancie nepreukázal, že išlo o  nutnú opravu bytu, ktorá bola nariadená  príslušnými
štátnymi orgánmi,  stavebným úradom alebo hygienikom. Rovnako tak žalobca nepreukázal, že by pred
jej realizáciou v máji 2008  informoval žalovaného o nevyhnutnosti opravy a  kvalifikovane ho vyzval na
obhliadku bytu.  Žalovaný situáciu so zatekaním do bytov riešil formou príspevku z FO vo výške 400 Sk/
m2, neskôr navýšeného na 800,- Sk/ m2 za. Vlastníci odmietli prispieť do FO na opravy terás vyššou
sumou  a na zhromaždení sa dohodli, že nad určený limit si každý vlastník bytu  bude hradiť opravu
terasy sám. Žalobca napriek svojej dlhodobej neprítomnosti bol o tomto rozhodnutí   uzrozumený, čo
vyplynulo zo svedeckej výpovede Š., ktorého žalobca v tomto období poveril  starostlivosťou o  byt. Podľa
súdu prvej inštancie povinnosť vykonať opravu na vlastné náklady vyplývala vlastníkovi bytu a teda i
žalobcovi z  § 7b a § 8b bytového zákona, podľa ktorého spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome iba do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku
fondu, zodpovednosť za úhradu  záväzkov nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak nie
sú kryté úhradami. Žalovaný preukázal, že spoločenstvo nemalo na svojom účte dostatok prostriedkov,
aby opravy uhrádzalo všetkým poškodeným  vlastníkom v plnej výške. Pokiaľ spoločenstvo  svojím
rozhodnutím zaujalo záporné  stanovisko k jeho žiadosti o vykonanie opravy, mal sa ako prehlasovaný
vlastník v zmysle § 14 ods. 4 bytového zákona  obrátiť v zákonnej lehote na súd, čo neurobil. Opravu,
ktorú žalobca realizoval, neriešil  zákonným spôsobom, nemal na ňu súhlas spoločenstva, ani  dohodu
o rozsahu a spôsobe opravy, túto vykonal vo vlastnej réžii, a preto i náklady, ktoré na ňu vynaložil si
musí hradiť z vlastných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca opravu zrealizoval sám, už
nie je možné spätne zistiť konkrétnu príčinu zatekania, ani  nevyhnutný rozsah opravy. Záverom súd
prvej inštancie vyslovil, že pokiaľ sporná terasa  je spoločnou časťou bytového domu, potom pasívne
vecne legitimovaným nie je žalovaný. Žalovaný totiž prostriedky vo fonde opráv len spravuje, nevlastní
ich a preto sa opravou terasy  nemohol bezdôvodne obohatiť.  Ak teda žalobca požaduje preplatenie
nad schválený limit, potom mal žalovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí o tom rozhodujú.

4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu
úspešnému žalovanému.

5/ Proti tomuto rozhodnutiu  podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že prijatiu rozhodnutia zhromaždenia
vlastníkov zo dňa 10.7. 2006 a zo dňa 27.11.2006 predchádzal informačný list predsedu žalovaného
č. XXXX/X zo dňa 1.5.2006, podľa ktorého si má opravu zabezpečiť  každý vlastník, ktorému zateká
do bytu z terasy nad jeho bytom s tým, že „za výber dodávateľa a kvalitu opravy zodpovedá sám,
pretože odstraňuje zatekanie do svojej nehnuteľnosti a preto bude mať záujem na rýchlom a kvalitnom
odstránení tohto problému“. Žalobca postupujúc v intenciách vyššie uvedeného zabezpečil opravu
hydroizolácie terasy p. Q. (nachádzajúcej sa nad jeho bytom) tlakovou injektážou dňa 17.10.2007,
ktorú realizoval H.. V. - AQUAIZOLING. V prípade žalobcu i ďalších vlastníkov sa tento spôsob opravy
ukázal ako neefektívny a zatekanie nebolo odstránené. O skutočnosti, že vykonaná oprava neviedla
k požadovanému výsledku, informoval žalovaného listom zo dňa 25.2.2008 a vyzval ho na opravu
zatekajúcich terás. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval, žalobca sa rozhodol vykonať ďalšiu opravu,
o čom žalovaného informoval listom zo dňa 14. 4. 2008, ktorým požiadal o súčinnosť pri sprístupnení
terasy V..  Q.. Žalovaný však ani na tento list nereagoval. Následne v dňoch 5. - 30. 5.2008 vykonal
opravu hydroizolácie terasy bytu V.. Q. prostredníctvom spoločnosti TOR, s.r.o. Listom zo dňa 13.
1. 2010 požiadal žalovaného o preplatenie sumy 10.232,39 eur, na čo žalovaný reagoval listom zo
dňa 23.1.2010, v ktorom uviedol, že na predmetnú terasu V.. Q. už bol čerpaný príspevok v roku
2007 v celkovej výške 65.767 Sk, z ktorej 38.400,- Sk čerpal žalobca a 27.367,- Sk priamo V.. Q.,
v oboch prípadoch za opravu terasy mikroinjektážou. Nevyčerpaná suma predstavuje 10.985,- Sk.
Týmto listom sa žalobca prvýkrát dozvedel o  čerpaní sumy 23.367,- Sk V.. Q., čo bolo v rozpore s



pôvodným zámerom prezentovaným predsedom žalovaného, že každý vlastník opravuje terasu nad
svojim bytom, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi ani zvyšných nesporných  10.985,- Sk z vopred
určenej čiastky. Podľa žalobcu je podľa právnej teórie strecha, vrátane jej izolácie spoločnou časťou
domu, ktorá je v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, čo vyplýva
aj z odborného vyjadrenia č. XX/XXXX vypracovaného súdnym znalcom Dr. Ing. Romanom Chotárom.
Žalobca odkazujúc na  § 9 ods. 2 bytového zákona,  považuje za nesprávny právny záver súdu
prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného  a v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 5330/2008. Nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, že
oprava nebola riešená zákonným spôsobom. Problém zatekania do bytov bol dlhodobo známy nielen
žalovanému, ale aj všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Žalobcovi
bol mandát na vykonanie oprav  udelený zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome, pričom výber technológie opravy bol na jeho uvážení. Žalovaný  nemá zákonnú
legitimáciu k tomu, aby obmedzil aplikáciu §10 ods. 3 bytového zákona rozhodnutím, podľa ktorého
oprava terasy ako spoločných častí nebude financovaná  z FO, čomu sa súd prvej inštancie vôbec
nevenoval. Nevyhnutnosť opravy žalobca preukázal svedeckou výpoveďou H.. Y.O. V.,  V..  X. G., H.
Š., H.. A. X..

6/  Žalovaný  vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že
terasa, na ktorej vykonal žalobca sporné stavebné práce, je súčasťou bytu  H.. U.. Q., a nie je spoločnou
časťou domu. Žalobcom realizované práce nemajú povahu opravy v zmysle  § 10 ods. 3 bytového
zákona  a preto prostriedky z FO na ich preplatenie nemožno vyžadovať. O opravu by totiž išlo v prípade,
ak by sa odstránilo poškodenie pôvodnej hydroizolácie. V predmetnom prípade sa odstránila pôvodná
dlažba  a zrealizovala sa nová, kvalitatívne odlišná hydroizolácia, položila sa kvalitatívne iná dlažba a
iným spôsobom. Išlo teda skôr o obnovu - modernizáciu. Ak sa žalobca, ako aj ostatní vlastníci podujali
na odstránenie zatekania cez terasy domu podľa uznesenia spoločenstva o poskytnutí príspevku z FO,
tento vzťah medzi vlastníkom a spoločenstvom mal zmluvnú povahu, išlo o neformálny návrh zmluvy
o vykonaní opráv a úprav podľa § 652 - 656 Obč. zák. Zo slova príspevok vyplýva, že návrh počítal
s tým, že skutočné náklady opravy môžu byť vyššie ako suma príspevku. Ak preto žalobca  vykonal
stavebné práce nad limit chváleného príspevku, nemôže mu vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 454 Obč. zák., pretože plnil len to, na čo sa sám podujal a čo plniť mal.

7/ Žalobca vo vyjadreniu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedol, že zo znenia § 2 ods.4 bytového
zákona je nepochybné, že terasa nachádzajúce sa nad bytom žalobcu, vrátane hydroizolácie je
spoločnou časťou  dotknutého bytového domu a jej oprava má byť preto v súlade s § 10 ods. 3 bytového
zákona hradená v plnej výške z fondu prevádzky, údržby a opráv. Práce realizované žalobcom nemožno
nazvať inak ako opravou, keďže išlo o odstránenie  závadného stavu v hydroizolácii spôsobujúcom
masívne zatekanie do bytu žalobcu. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným (spoločenstvom) nemôže
mať v žiadnom prípade zmluvnú povahu, resp. minimálne nie v podobe, ktorá odporuje ustanoveniam
bytového zákona. Podľa údajného „zmluvného vzťahu“ mal žalobca zabezpečiť opravu terasy bytu nad
svojim bytom, pričom ide o terasu, ktorú žalobca neužíva  (užíva ju H.. Q.) a jej výmera je cca. trikrát
väčšia, ako výmera terasy žalobcu. Naviac, z limitu vyčleneného žalovaným na opravy čerpali dotknutí
vlastníci bytov tak, že každý z nich opravil terasu nad svojím bytom. Len v prípade terasy H.. U.. Q. čerpal
prostriedky na opravu žalobca, ale aj H.. U.. Q., o čom sa žalobca dozvedel až počas súdneho sporu.

8/ Žalovaný vo vyjadreniu k vyjadreniu žalobcu uviedol, že podľa § 10 ods. 1 bytového zákona majú
vlastníci bytov právnu povinnosti úhrady do FO podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu. Ak je
súčasťou bytu terasa, pre účely tvorby FO sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z
podlahovej plochy terasy. Z uvedeného je zrejmé, že hoci terasa nie je miestnosťou, zákon predpokladá,
že môže byť súčasťou bytu, pričom logicky vyplýva, že ak je terasa súčasťou bytu, nemôže byť súčasne
aj spoločnou časťou domu. Tomu zodpovedá aj znenie § 2 ods. 4 bytového zákona, ktoré medzi spoločné
časti zaraďuje len spoločné terasy, t. j. terasy odlišné od terasy, ktorá je súčasťou bytu a za ktorú jej
vlastník platí úhradu do FO v podiele 25 %. Pri ostatných terasách možno prostriedky fondu použiť len
na opravy a nie na ich modernizáciu, či rekonštrukciu. Ak sa opravou rozumie odstránenie čiastočného
fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, tak v predmetnom prípade pôvodná
hydroizolácia bola opravovaná mikroinjektážou. Náklady, ktoré žalobca požaduje preplatiť, sú za práce,
pri ktorých sa na pôvodnú strechu položila nová hydroizolácia iného typu a vlastností a následne sa
ňu sa položil nový typ dlažby. Tento druh a rozsah prác žalovaný nepovažuje za opravu. Stavebné



práce povahy modernizácie, či rekonštrukcie nemožno financovať z FO v zmysle § 10 ods. 3 druhá veta
bytového zákona.

9/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10/ Pre účely  bytového zákona (§ 2 ods. 4)  sa pod  spoločnými časťami domu  rozumejú  časti
domu nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové
múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné
konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. V prejednávanom prípade sa byt žalobcu nachádza v  atypickom
bytovom dome s 27 bytovými jednotkami, ktorého súčasťou  je   jedna    spoločná terasa a celkom
12 samostatných terás. Samostatné terasy  sú de lege lata  súčasťou jednotlivých bytov, pretože
sú stavebne a funkčne spojené s bytom spoločným uzavretím a sú predmetom prevodu vlastníctva
bytu ako jeho súčasť (príslušenstvo bytu). Sporná terasa o rozlohe 96 m2  nad bytom žalobcu  je
stavebne a funkčne spojená s bytom V.. Q. a je v jej vlastníctve. Zákon o vlastníctve bytov pre
svoje účely  pojem „strecha“ bližšie neurčuje, a preto je potrebné vychádzať z odbornej literatúry,
podľa ktorej je strecha definovaná ako „stavebná konštrukcia nad chráneným (vnútorným) prostredím
podieľajúca sa na zabezpečení požadovaného stavu prostredia v budove, ktorá zvyčajne ukončuje
stavebné dielo. Pozostáva z nosnej konštrukcie a jedného alebo viacerých strešných plášťov vzájomne
oddelených vzduchovými vrstvami a z doplnkových a iných konštrukcii a prvkov“  (viď napr. publikácia
„ Architektonické konštrukcie III., Autor: Ing. Jaroslav Vojtuš, CSc., Vydavateľ: Technická univerzita v
Košiciach,  rok 2015). Z uvedeného je zrejmé, že terasa prislúchajúca k bytu H.. Q. nemá charakter
strechy a preto náklady na jej opravu nemohli byť z tohto titulu hradené z FO bytového domu. Podľa
platnej právnej úpravy sporná terasa tvorí súčasť bytu, a preto nemôže byť považovaná za spoločnú
časť bytového domu.

11/ Sporná terasa je však vybudovaná na izolačnej konštrukcii, ktorá podľa § 2 ods. 4 bytového zákona je
spoločnou časťou bytového domu a preto sa z fondu prevádzky, údržby a opráv financujú nielen výdavky
spojené na jej údržbu a opravu, ale aj obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu (§ 10 ods. 3 bytového
zákona).  Žalovaný, ktorého právnou povinnosťou je zabezpečiť  správu spoločných častí bytového
domu a ich prevádzku, údržbu a opravy (§§ 6,  7 bytového zákona) je teda v konaní pasívne vecne
legitimovaným subjektom.

12/  Z  dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že  predseda zhromaždenia vlastníkov
bytov A. Z.K. informoval vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome  o potrebe odstrániť
zatekanie a presakovanie z jednotlivých terasách z dôvodu zabezpečenia hygienického bývania a
užívanie nehnuteľností jednotlivými vlastníkmi (viď Informačný list zo dňa 1.5.2006 -  č.l. 132).  Za týmto
účelom vyzval vlastníkov, aby  do konca júla 2006 zrealizovali opravu jednotlivých terás s tým, že za
opravu terasy bude zodpovedať vlastník, ktorému zateká do bytu, resp. nebytového priestoru z terasy
nad jeho bytom, resp. nebytovým priestorom, pričom financovanie opráv bude hradené z fondu opráv
do výšky fakturovaných prác, max. 400,- Sk na m2  plochy predmetnej terasy. Zhromaždenie vlastníkov
bytov a nebytových priestorov svojim rozhodnutím zo dňa 10.7. 2006 schválilo príspevok na opravu
izolácie terás 400,- Sk/na m2 rozlohy terasy, ktorý  neskôr  navýšilo na 800,- Sk/m2 ( viď č. l. 48, 49 ).

13/  V konaní nebolo sporné, že žalobca dňa 17.10.2007 realizoval opravu hydroizolácie na terase V..
Q. tlakovou injektážou, ktorej náklady 38.400,- Sk mu boli v plnej výške preplatené z prostriedkov FO.
Aj napriek tejto oprave sa však zatekanie do bytu žalobcu neodstránilo. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje nielen na svedeckú výpoveď  Š.K. (svedok potvrdil, že aj po injektáži  došlo k zatečeniu celej
obývačkovej steny, k vydutiu parkiet, k zatekaniu do vstavaného šatníka v byte žalobcu - viď.   č. l.
250 ), ale aj  na závery obhliadky bytu žalobcu zrealizovanej súdom prvej inštancie  dňa 25.3.2011 (č.l.
94).  Zo žiadneho ustanovenia bytového zákona nevyplývala  povinnosť vlastníka bytu spoločenstvu
preukazovať nevyhnutnosť opráv alebo rekonštrukcie  na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu existenciou rozhodnutia stavebného úradu alebo hygienika, ani potreba akejsi „kvalifikovanej
výzvy“, ako nesprávne konštatoval  v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie. Problém
zatekania do bytov z jednotlivých terás bol v bytovom dome každému zrejmý. V prospech žalovaného
nemôže svedčiť skutočnosť, že svoju právnu povinnosť zabezpečiť opravu hydroizolácie ako spoločnej
časti domu z fondu opráv delegoval na jednotlivých vlastníkov bytov. Žalobca v konaní preukázal,



že  pôvodná oprava hydroizolácie injektážou príčiny zatekania do jeho bytu nevyriešila a keďže mu
žalovaný neposkytol súčinnosť pri odstraňovaní pretrvávajúcich vád hydroizolácie,  o ktorú ho žalobca
písomne požiadal listom zo dňa 14. 4. 2008 (viď  č. l. 125), z  legitímnych dôvodov pristúpil k ďalšej
oprave spoločných častí domu. Žalobca  svojim postupom pri odstraňovaní následkov pretrvávajúceho
zatekania len  plnil  svoju zákonnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 415 Obč. zák. Keďže išlo o
nutnú opravu (rekonštrukciu) hydroizolácie ako spoločnej časti bytového domu, náklady s ňou súvisiace
sú  plne kryté z prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv podľa § 10 ods. 3 bytového zákona a to
bez ohľadu na finančný limit schválený zhromaždením vlastníkov bytov.  Žalobca v konaní preukázal,
že pri oprave spoločných častí bytového domu vynaložil náklady v celkovej výške 10.232,39 eur     (viď
faktúra č. XXXXXXXXX, príjmový pokladničný doklad zo dňa 23.7.2 009 a z 21.7.2009 - č.l. 30,32).
Z rozpisu vykonaných prác (č. l. 31) nemožno vyvodiť  nadhodnotenie účtovanej ceny za realizované
stavebné práce, ani  ich neúčelnosť. Pokládku novej hydroizolácie totiž nie je možné realizovať bez
vybúrania starej dlažby,  s tým súvisiacich  stavebných prác a montážou novej dlažby. Žalovaný v konaní
neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné prijať záver, že  realizovaná oprava z pohľadu jej
ceny bola nadhodnotená.

14/ Povinnosť žalovaného zabezpečiť opravy spoločných častí a uhradiť náklady na ne vzniknuté z
prostriedkov FO vyplýva z úlohy spoločenstva pri zabezpečení správy spoločných častí domu. Úhradou
nákladov za opravu spoločných častí bytového domu žalobcom došlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovaného  (§ 454 Obč. zák.) a teda k vzniku jeho právnej povinnosti bezdôvodné obohatenie
vydať podľa § 451 ods. 1 Obč. zák.  Odvolací súd dodáva, že čiastka 10.323,-  eur nemôže mať závažný
negatívny dopad na stav prostriedkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv  bytového domu a  nebude pre
žalovaného, ani vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorým bude rozúčtovaná,
likvidačná.

15/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia sumu
10.232,39 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.2.2010 do zaplatenia (§ 517 ods.1, 2 Obč. zák. v
spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.), všetko do 60  dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (§ 232
ods. 3 C.s.p., veta druhá). Začiatok omeškania žalovaného odvolací súd ustálil s ohľadom na žalobný
petit, ako aj písomnú výzvu žalobcu  adresovanú žalovanému zo dňa 13. 1. 2010 (§ 563 Obč. zák.).
Výška úrokovej sadzby ECB k 1. 2. 2010 činila 1 %, čo s pripočítaním 8 percentuálnych bodov činí  9
% p. a.
16/   O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 396 ods. 2 C.s.p.  a  úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému   nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

17/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie  nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej    alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§   424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo  k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§   431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/94/2010", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ee78337f-b57a-44de-b5ea-feb5371cd682:e652ad17-5449-4525-8015-a5ca9f8fe5c7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1310206221.1", "spisova_znacka": "6Co/95/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/95/2015 z 23. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1310206221.1"}]}