Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/839/2014 z 30. 1. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2018, sp. zn. 4Co/839/2014, ECLI:SK:KSBA:2018:1311211273.1
Krajský súd Bratislava | 4Co/839/2014 | ECLI:SK:KSBA:2018:1311211273.1 | 2018-01-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/feb249d8-4549-4f78-aa86-7b04e5f554e7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1311211273.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/839/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311211273
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1311211273.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov
Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: Otvorená občianska
spoločnosť, IČO: 35 556 404, so sídlom Zombova 39, Košice, proti žalovanému: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, IČO: 00 164 381, so
sídlom Stromová 1, Bratislava, o zaplatenie 60.738,13 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. septembra 2014 č.k. 14C 124/2011-322 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy vo výške 60.738,13 Eur titulom náhrady škody spôsobenej mu nedodržaním
zmluvy č. XXXX/XXXX o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. P. a náhrady trov konania,
skutkovo odôvodnenej tým, že dňa 30.6.2005 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva č. XXXX/
XXXX o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. P. (ďalej len ako Zmluva), účelom ktorej bolo
spolufinancovanie schváleného projektu žalobcu s názvom ISVP - Informačný systém výberu povolania,
a to poskytnutím nenávratného finančného príspevku zo strany žalovaného. Podľa čl. VII ods. 2 Zmluvy
mal žalobca ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku uhrádzať výdavky pri realizácii projektu z
vlastných zdrojov, s tým, že tie mu budú pri jednotlivých platbách refundované v zmysle článku VII. ods. l0
Zmluvy do 90 dní od doručenia úplnej žiadosti o platbu vrátane požadovaných dokumentov žalovanému.
V zmysle žaloby bolo celkovo za dobu trvania projektu, tzn. do 31.01.2008, poslaných 30 žiadostí o
refundáciu, z ktorých bolo refundovaných iba 14 žiadostí, pričom len prvá žiadosť bola refundovaná
podľa Zmluvy v lehote do 90 dní. Meškanie ďalších jednotlivých žiadostí bolo aj viac ako 360 dní. U
neuhradených žiadostí č. 15. - 30. nebola podľa žaloby zo strany žalovaného vyjadrená žiadna výhrada
počas realizácie projektu, napriek tomu neboli tieto platby refundované. Žalobca v žalobe uviedol, že
sa na začiatku realizácie projektu snažil získať úver pre občianske združenie, ktorý mu však nebol
poskytnutý z dôvodu, že ako nezisková organizácia nemá žiadny vlastný majetok a ani finančné príjmy.
Pri podpise Zmluvy počítal s nákladmi na 3 mesiace cca 300.000 Sk, lenže refundácie boli vyplácané
už od začiatku realizácie projektu oneskorene. Na vyplácanie mesačných miezd a odvodov z miezd
pre 3 zamestnancov použil jeho štatutárny zástupca vlastné finančné prostriedky a zobral si na seba aj
ďalšie pôžičky, pričom pre ich splácanie, ako aj splátky úrokov, si nemohol dovoliť zaplatiť za vedenie
účtovníctva v elektronickej podobe, pričom v Zmluve nie je striktne stanovené, že účtovníctvo musí
byť vedené v elektronickej podobe. V októbri 2007 pri kontrole zo strany sekcie ekonomiky ŠF EU MŠ
bolo predložené účtovníctvo vedené ručne. Podľa žaloby bolo následne celé účtovníctvo od roku 2005
prevedené do elektronickej podoby a všetky požadované výstupy z neho ešte v novembri 2007 zaslané



na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len MŠ). Už pred samotným
vykonaním kontroly sa žalobca sťažoval na permanentné porušovanie Zmluvy a na meškajúce platby
zo strany žalovaného. Celková dlžná suma bola v tom čase viac ako l.200.000,-Sk. Z odpovede ministra
školstva na podanú sťažnosť vyplývalo, že refundácie neboli vyplatené z dôvodu, že pri kontrole sa zistili
nedostatky v účtovníctve, pričom chýbajúce refundácie mu mali byť vyplatené po odstránení nedostatkov
zistených pri kontrole. Aj keď tieto nedostatky odstránil ešte v októbri 2007, žiadne refundácie mu nikdy
vyplatené neboli. Na list z novembra 2007 a po predložení účtovníctva v elektronickej podobe nikdy
nedostal žiadnu odpoveď zo strany žalovaného o tom, že nedostatky sú resp. nie sú odstránené. V
septembri 2008 mu bolo oznámené zrušenie projektu z dôvodu zistených nedostatkov v účtovníctve pri
kontrole v roku 2007. Podľa žaloby mal žalovaný postupovať v zmysle Zmluvy a jednotlivé refundácie
pravidelne mesačne vyplatiť, alebo urobiť kontrolu a na jej základe zastaviť vyplácanie refundácií. V
prípade odstránenia nedostatkov sa vyjadriť, či sú nedostatky odstránené, alebo nie. Kontrola bola
uskutočnená 2 mesiace pred ukončením projektu, ktorý trval viac ako 30 mesiacov. Refundácie boli
vyplatené len za prvých 14 mesiacov realizácie projektu.

2. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ju žiadal ako
nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného sa žalobca domáha náhrady škody spôsobenej údajným
porušením Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. P. uzavretej dňa 30.6.2005 podľa
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzťah medzi stranami sporu
je teda podľa žalovaného obchodnoprávnym vzťahom. Z dôvodu porušenia zákona č. 431/2002 Z.z.
o účtovníctve a z dôvodu porušenia ustanovení Zmluvy listom zo dňa 8.9.2008 odstúpil od zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi doručené dňa 19.9.2008. Žalobca sa domáha úhrady 16-tich
žiadostí o platby (č. 15 až č. 30), ktoré predložil podľa článku VII Zmluvy. Podľa neho v danom prípade
po právnej stránke nejde o škodu, ale o splnenie peňažného záväzku zo Zmluvy. Odstúpením od Zmluvy
však zanikli všetky práva a povinností strán vrátane povinnosti poskytnúť žalobcovi nenávratný finančný
príspevok. Ak by uhradil žalobcovi uplatnené žiadosti o platby, bol by povinný tieto plnenia vrátiť. Podľa
čl. VII ods. 5 Zmluvy vzniká nárok na vyplatenie platby po splnení nasledujúcich predpokladov: 1.)
žiadosť o platbu je úplná, 2.) predmetom žiadosti sú oprávnené výdavky (reálne, správne, aktuálne,
navzájom súdu sp. zn. BB- 3T 10/2010 zo dňa 24.08.2010 v spojení s uznesením NS SR sp. zn.
2To 15/2010 zo dňa 04.10.2011 právoplatne uznaný za vinného, že ako štatutárny zástupca žalobcu
predkladal žalovanému žiadosti o platby na refundáciu pracovných výkazov svojho zamestnanca D.. L.
D.Š., hoci tento odpracoval menej ako obžalovaným vykazovaný počet hodín, čím spáchal trestný čin
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona. V
tejto súvislosti taktiež uviedol, že sa domáha žalobou podanou voči žalobcovi na Okresnom súde Košice
II, v konaní vedenom pod sp. zn. l9C/73/2011, vrátenia plnení poskytnutých na základe prvých 14-tich
žiadostí o platbu. V danom konaní Okresný súd Košice II rozhodol rozsudkom č. k. 19C 73/2011-184 zo
dňa 21.05.2013, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Ďalej podľa žalovaného žalobca porušil Zmluvu
pri plnení svojich povinností, keď pri prvých 14.-tich platbách, ktoré boli refundované, išlo o neoprávnené
výdavky, za čo bol právoplatne odsúdený štatutárny orgán žalobcu. Lehota 90 dní na vyplácanie platieb
upravená v Zmluve má poriadkový charakter, pričom nárok na úhradu nenávratného príspevku vzniká
len v prípade, ak sú výdavky oprávnené a je schválená žiadosť o platbu Ministerstvom financií. V danom
prípade tomu tak nebolo, nakoľko nebola ani predložená žiadosť zo strany MŠ, keďže tieto platby
neboli označené za oprávnené. V septembri 2007 bola u žalobcu vykonaná monitorovacia návšteva
za účelom prehodnotenia realizácie projektu, v rámci ktorej bolo zistené, že finančná dokumentácia
nie je k dispozícii, preto monitorovacou návštevou bolo odporúčané vykonať ďalšiu kontrolu na mieste
manažérmi firmy pre riadenie finančných výdavkov. Táto kontrola bola vykonaná dňa 9.10.2007, o ktorej
svedčia doklady Správa kontroly na mieste a jej príloha Záznam z kontroly na mieste. Touto kontrolou
boli kontrolované žiadosti žalobcu o priebežnú platbu č. 1,2,13,14,16 a 20. Platby 16 a 20 uhradené
neboli. Kontrolná skupina zistila, že pri kontrole na mieste nebola predložená kompletná dokumentácia,
ako vyplýva zo zistenia kontrolnej skupiny zo dňa 9.10.2007. Podľa žalovaného žalobca na túto kontrolu
reagoval tak, že poslal list zo dňa 11.10.2007, v ktorom konštatoval, že vzhľadom na akútny nedostatok
finančných prostriedkov nemôže zaplatiť za vedenie účtovníctva, pričom povinnosť viesť účtovníctvo
mal už od prvého dňa realizácie projektu v roku 2005. Následne vo februári 2008 žalovaný znova
vyzval žalobcu na predloženie dokumentácie, na čo žalobca reagoval listom zo dňa 18.3.2008, ktorým
zaslal žalovanému dohody o vykonaní práce, mzdové listy, pracovné výkazy za roky 2005, 2006,
2007. Podľa žalovaného tento dokumentáciu žalobcu prehodnotil spolu s inou dokumentáciu, ktorú už
mal k dispozícii, pričom boli zistené viaceré nedostatky vo vedení účtovníctva celkovo, o čom svedčí



záznam z vyhodnotenej dokumentácie zo dňa 5.8.2008. Neoprávnenosť vynaložených výdavkov bola
konštatovaná v rozhodnutí NS SR pod sp.zn. 2To/15/2010. Súčasne poukázal na to, že i pre prípad
existencie nároku žalobcu na refundáciu týchto platieb, nárok zo žiadostí o platbu č. 15-20 bol ku dňu
podania žaloby premlčaný.

3. Súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia vo veci vychádzal z výpovede svedka I.. T. Q., M..
XX.XX.XXXX, ktorý na MŠ SR pracoval od roku 2005 do roku 2012, kde bol riaditeľom odboru
financovania výdavkov Európskeho sociálneho fondu. Do júna 2007 mal na starosti ľudí, ktorí
administrovali projekty s tým, že svedok schvaľoval žiadosti o platbu. Po schválení žiadosti bola následne
postúpená na platobnú jednotku MŠ, kde sa taktiež vykonávali kontroly, avšak po formálnej stránke.
Následne všetky takto schválené žiadosti išli 2-krát do mesiaca cez platobnú jednotku Ministerstva
financií SR na ďalšie konanie. Až keď Ministerstvo financií SR odobrilo tento balík žiadostí, boli tieto
platby konečným prijímateľom refundované. Ministerstvo financií mohlo robiť kontroly na akýkoľvek
projekt, previerky robievali bežne, avšak konkrétne na predmetný projekt sa svedok s odstupom 7 rokov
nevedel vyjadriť.

4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.09.2014, žalobcovi bolo účinne
doručené predvolanie dňa 11.07.2014, pojednávania sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnil písomným podaním zo dňa 05.09.2014, o odročenie pojednávania nepožiadal. Za splnenia
podmienok daných ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016
(ďalej len „OSP“) súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, pričom
vykonaným dokazovaním (oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise) zistil
skutkový stav zhodný s tvrdeniami žalovaného.

5. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 269 ods. 1 a 2 ObZ, § 324 ods. 1 a 2 ObZ, § 340 ods. 1 ObZ, § 351 ods.
1, 2 ObZ, § 365 ObZ a § 373 ObZ, keď vyhodnotil, že v konaní bolo medzi stranami sporu nesporné, že
uzatvorili dňa 30.06.2005 Zmluvu o poskytovaní nenávratného finančného príspevku č. P., na základe
ktorej mal žalobca ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku uhrádzať výdavky v súvislosti s
realizáciou projektu z vlastných zdrojov, ktoré mu mali byť následne refundované v zmysle Zmluvy.
Taktiež mal za nesporné, že žalobcovi bolo refundovaných prvých 14 platieb, pričom platby 15.- 30. už
refundované neboli. Spornou ostala teda otázka, či žalobcovi vznikol nárok na ich refundáciu, resp. či
žalovaný bol povinný tieto platby refundovať.

6. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi stranami sporu založený uzatvorenou Zmluvou posúdil s
poukazom na čl. XV ods. 4 Zmluvy ako obchodnoprávny vzťah, keď sa jeho účastníci dohodli, že sa ich
vzťah bude počas celej doby trvania záväzkov riadiť Obchodným zákonníkom a zákonom č. 523/2004
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bez ohľadu na
to, či v predmetnej veci ide o plnenie zo Zmluvy, alebo plnenie na základe uplatneného nároku na
náhradu škody, bolo pre súd prvej inštancie rozhodujúce určenie, či žalovaný porušil svoju zmluvnú
povinnosť zaplatiť žalobcovi refundácie v lehote 90 dní od doručenia úplnej Žiadosti o platbu spolu s
požadovanými dokumentmi, pričom z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný uvedenú
povinnosť neporušil, nakoľko povinnosť refundácie vzniká v prípade, ak vznikol žalobcovi nárok na
vyplatenie platby. Vyhodnotil, že nárok vznikol žalobcovi len u tých platieb, pri ktorých išlo o oprávnené
výdavky vynaložené na schválený projekt a vzhľadom na všetky okolnosti boli reálne, správne, aktuálne,
ktoré sa navzájom neprekrývali a len v prípade, ak žalobca ako konečný prijímateľ podal úplnú Žiadosť
o platbu s požadovanými dokumentmi. Nárok vznikol až momentom schválenia súhrnnej žiadosti o
platbu príslušným orgánom riadenia štrukturálnych fondov (Ministerstvom financií SR), a to len v
rozsahu, v akom žalovaný rozhodol o oprávnenosti výdavkov. Dokazovaním súd prvej inštancie zistil,
že uskutočnenými kontrolami na mieste (28.09.2007 a 04.11.2007) boli u žalobcu zistené nedostatky,
na ktorých odstránenie bol vyzvaný a bola mu poskytnutá dodatočná lehota na doloženie podpornej
dokumentácie preukazujúcej reálnosť a správnosť výdavkov. Napriek doplneniu tejto dokumentácie bolo
určené, že žalobca neviedol účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne a zrozumiteľne, čo je v rozpore
so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v platnom znení a v rozpore so Zmluvou, preto boli uvedené
výdavky označené za neoprávnené, na čo žalovaný od Zmluvy odstúpil listom zo dňa 08.09.2008,
účinne doručeným navrhovateľovi dňa 19.09.2008. Na základe vyššie uvedených skutočností súd
prvej inštancie dospel k záveru, že z dôvodu nesplnenia si zmluvných povinností žalobcom nárok



na refundáciu platieb žalobcovi nevznikol, a teda nemohla vzniknúť ani povinnosť žalovaného na ich
výplatu.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods.
1 OSP, avšak v konaní plne úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

8. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe
vyhovieť. Namietal tvrdenie súdu prvej inštancie o správnosti jeho postupu podľa ust. § 101 ods. 2 OSP,
nakoľko svoju neprítomnosť na pojednávaní vytýčenom na termín 16.09.2014 písomne ospravedlnil.
Uviedol, že žalovaný zmluvu porušoval od samého začiatku v tom, že k refundácii môže dôjsť až po
schválení výdavkov, keď v zmluve je stanovená lehota 90 dní na refundáciu výdavkov, ktorý proces
aj pôvodne fungoval v čase, keď riaditeľom sekcie pre refundovanie žiadostí bol p. Q., ktorého sekcia
živo s ním komunikovala. V tomto zmysle boli refundované žiadosti č. 1 až 14. Po personálnej zmene
výdavky refundované neboli bez vykonania kontroly a vyrozumenia o nedostatkoch. Napriek uvedenému
sa projekt snažil dokončiť vzhľadom na jeho prospešnosť v záujme pomoci žiakom 9-tych ročníkov pri
výbere povolania. V záujme uvedeného si ako fyzická osoba zobral pôžičky, pre splácanie ktorých si
nemohol dovoliť písomné vedenie účtovníctva. Namietal však povinnosť vedenia písomného účtovníctva
v zmysle zmluvy. Poukázal na čl. XII. ods. 2 zmluvy ukladajúci povinnosť SORO informovať prijímateľa
o zistenom porušení zmluvy s určením lehoty na odstránenie zistených pochybení.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu realizovanom písomným podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 27.11.2014 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal
na to, že žalobca v rámci písomného ospravedlnenia svojej neprítomnosti na pojednávaní konanom
dňa 16.09.2014 nežiadal o odročenie tohto pojednávania. Uviedol, že nárok na refundáciu výdavkov
žalobcovi vznikol len za predpokladu vzniku jeho nároku na vyplatenie platby, ktorý je determinovaný
oprávnenosťou výdavkov, ktoré boli v danom prípade deklarované ako neoprávnené. Následne žalovaný
od zmluvy odstúpil z dôvodu účtovných nedostatkov žalobcu. Na odstránenie vytknutých nedostatkov
žalobcu vyzval listom doručeným mu dňa 28.02.2008, nedostatky žalobca neodstránil, čo vyplýva zo
záznamu z vyhodnotenia predloženej podpornej dokumentácie zo dňa 05.08.2008. V prípade refundácie
výdavkov by bol žalobca povinný tieto po odstúpení od zmluvy vrátiť. Nárok na náhradu škody žalobca
podľa neho nepreukázal, keď práve žalobca zmluvu porušil.

10. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca písomným podaním doručeným
odvolaciemu súdu dňa 14.06.2017 a opätovne v ňom žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho
žalobe vyhovieť. Opätovne uviedol, že neúčasť na pojednávaní konanom dňa 16.09.2014 ospravedlnil,
žalovaný ho o nedostatkoch v účtovníctve neinformoval a po personálnej zmene v sekcii žalovaného
mu nebolo nič refundované. Z uvedeného dôvodu sa dostal do finančnej tiesne napriek prospešnosti
projektu, na ktorý použil vlastné finančné prostriedky. Relevantná zmluva podľa neho nestanovuje
povinnosť vedenia elektronického účtovníctva. K písomnému podaniu doložil kópiu listu žalovaného zo
dňa 28.02.2008, ktorý podľa neho nie je výzvou na odstránenie nedostatkov.

11. Žalovaný ďalšiu písomnú odvolaciu repliku nepodal.

12. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 01.07.2016).

13. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods.
1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3
v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu
potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil
a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne
závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa
vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje
a konštatuje správnosť dôvodov odôvodnenia rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého



rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a v odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o neexistencii zákonných predpokladov pre vznik
uplatneného nároku. Z uvedených dôvodov odvolací súd len dopĺňa právne argumenty na zdôraznenie
jeho správnosti a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalobcu.

15. Po preskúmaní zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. P.XXX/.XXXX zo dňa
30.06.2005, uzavretej medzi bývalým Ministerstvom školstva SR ako poskytovateľom a žalobcom ako
prijímateľom, odvolací súd zistil, že táto zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, v spojení s ust. § 20 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy. Z uvedeného vyplýva, že okamihom uzavretia tejto zmluvy, ktorá má charakter relatívneho
obchodu a svojou povahou spadá do oblasti súkromného práva, nadobudol vzťah medzi účastníkmi
zmluvy súkromnoprávny charakter, a preto je možné prípadné nároky z neho uplatňovať na všeobecnom
súde, tak ako to urobil žalobca podaním žaloby v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. účinného do
30.06.2016. V posudzovanej veci ide o spor o žalobou uplatnených nárokoch žalobcu z ukončenej
zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka odstúpením.

16. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 349
ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

17. Podľa ust. § 351 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

18. Podľa ust. § 351 ods. 2 ObZ pred bodkočiarkou, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti.

19. Podľa ust. § 373 ObZ kto poruší povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

20. Podľa ust. § 376 ObZ poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti
povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú
bola poškodená strana povinná.

21. Z dikcie vyššie citovaných právnych ustanovení vyplýva, že predmetom preskúmavaného konania
nemôže byť nárok žalobcu na plnenie žalovaného z medzi nimi uzatvorenej zmluvy o poskytnutí
nenávratných finančných prostriedkov, nakoľko zo strany žalovaného došlo vo vzťahu k žalobcovi k
účinnému odstúpeniu od nej, čím táto zmluva a zmluvný vzťah ňou založený podľa ust. § 351 ods. 1
ObZ zanikol. V súlade s vysloveným názorom súdu prvej inštancie by teda aj podľa súdu odvolacieho s
poukazom na ust. § 351 ods. 2 ObZ plnenie poskytnuté žalovaným žalobcovi bol žalobca povinný vrátiť.
S poukazom na ust. § 351 ods. 1 ObZ predmetom konania je odstúpením od zmluvy nedotknutý nárok
žalobcu na náhradu škody vzniknutej mu ním tvrdeným porušením zmluvných povinností žalovaným.

22. Sporové konanie, o ktoré ide i v posudzovanej veci, je ovládané zásadou dispozičnou a prejednacou.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne
vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana
sporu. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na
daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má
žalobca, žalovaný nenesie bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazné prioritne, jeho dôkazná povinnosť
sa odvíja len od úrovne splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom.

23. So zreteľom na uvedené odvolací súd vyhodnotil, že v danom prípade žaloba neuniesol dôkazné
bremeno o svojom tvrdení, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy, a to refundovať



mu ním vynaložené výdavky, nakoľko v konaní bolo potrebné prihliadnuť na dokazovaním zistené
skutočnosti, že konateľ žalobcu bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2To 15/2010
zo dňa 04.190.2011 právoplatne uznaný za vinného, že ako štatutárny zástupca žalobcu predkladal
žalovanému žiadosti o platby na refundáciu pracovných výkazov svojho zamestnanca D.. L. D.,
hoci tento odpracoval menej ako obžalovaným vykazovaný počet hodín, čím spáchal trestný čin
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona,
ďalej na skutočnosť, že žalobca bol žalovaným účinne vyzvaný na odstránenie nedostatkov zistených
kontrolou jeho projektu dňa 09.10.2007 listom zo dňa 28.02.2008 č. K.-XXXX-XXXX/XXXX-X:XXX, v
ktorom bol upozornený, že nepredloženie požadovanej dokumentácie v lehote 10 pracovných dní od
doručenia výzvy sa bude považovať za porušenie zmluvy o nenávratný finančný príspevok, pričom
ich odstránenie žalobca nezabezpečil. Výdavky žalobcu boli podľa výsledkov vykonaného dokazovania
neoprávnené, nakoľko nebola preukázaná ich reálnosť a správnosť. Na základe uvedeného je tak
zrejmé, že i pre prípad porušenia povinnosti žalovaného z daného záväzkového vzťahu, ktoré
však žalobca ani nepreukázal, nemá žalobca žalobou uplatnený nárok na náhradu škodu, nakoľko
prípadné nesplnenie povinností žalovaného bolo spôsobené jeho konaním prinajmenšom nedostatkom
súčinnosti, na ktorú bol žalobca povinný.

24. Napokon neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu o nezákonnom procesnom postupe súdu prvej
inštancie, ktorý konal a rozhodol predmetnú vec v jeho neprítomnosti postupom podľa ust. § 101 ods.
2 OSP, nakoľko jeho písomné podanie zo dňa 05.09.2014 nebolo návrhom na odročenie pojednávania
spĺňajúcim zákonné náležitosti podľa ust. § 119 ods. 2 OSP, ale len ospravedlnením neprítomnosti
žalobcu na pojednávaní bez návrhu na jeho odročenie.

25. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu za
nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, ktorému
však nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).