{"guid": "c4af87e3-3e9c-4a03-90c8-ac6e379ff62a:d7a23ab3-944f-49f1-85be-521e00358446", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1312203084.1", "spisova_znacka": "9Co/40/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/40/2017 z 28. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. marca 2018, sp. zn. 9Co/40/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1312203084.1", "identifikacne_cislo": "1312203084", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7a23ab3-944f-49f1-85be-521e00358446", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1312203084.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1312203084.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1312203084.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/40/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203084
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1312203084.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: G.D. Q., Q..
XX.XX.XXXX, U. W. X, U., zast. Mgr. Kristínou Monosi Lehoťanovou, advokátkou, Mickiewiczova 2,
Bratislava, proti žalovanej : Y. Q., N.. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. W. X, U., zast. JUDr. Tijanou Čečezovou,
advokátkou, Drieňova 76/17, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na
odvolanie žalobcu, žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 10C/27/2012- 211 zo dňa
7. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok   súdu prvej inštancie  potvrdzuje.

Žiadna zo strán sporu  nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že z vecí, ktoré patrili do bezpodielového
spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) strán sporu pripadá do výlučného vlastníctva žalovanej byt č. X na X.
poschodí bytového domu súp. č. XXXX na W. Č.. X v U., na parcele č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria
o výmere XXX J. so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a
spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXX-Z.,  ktoré nehnuteľnosti sú  zapísané
na LV č. XXXX katastrálne územie Q. J.  (ďalej len „byt“) s tým, že žalovaná je povinná titulom vyrovnania
podielu vyplatiť žalobcovi sumu 56.000,- € do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej súd prvej
inštancie rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania a že žalobca a
žalovaná sú povinní každý z nich zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 1.680,- € do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 98 O.s.p.,  ustanoveniami § 143 ,
§ 148 ods. 1 , § 149 ods. 1,3  § 150 , § 451 ods. 1,  § 456 Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo
uzavreté dňa 06.02.1982 a dňa 12.10.2011 bolo právoplatne rozvedené. Z ich manželstva sa narodili tri
deti Q.: nebohý J., nar. XX.XX.XXXX, M.. XX.XX.XXXX, J., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX.
Počas trvania manželstva nadobudli strany sporu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa
XX.XX.XXXX byt č. X na X. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXXX na W. Č.. X v U. so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytu a spoluvlastníckym podielom
na pozemku parc. č. XXXXX/X, na ktorom je bytový dom postavený, a to v spoluvlastníckom podiele
XXXXX/XXXXX-Z.  (LV č. XXXX kat. úz. Q. J.). Hnuteľné veci účastníci vysporiadať nežiadali. Všeobecnú
hodnotu predmetného bytu s príslušenstvom ustálili na hodnotu 112.000,- € v zmysle znaleckého
posudku Z.. R. X.  Č.. X/XXXX zo dňa 15.01.2013.
1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná v konaní žiadala s prihliadnutím na § 150 Občianskeho
zákonníka  neprihliadnuť súdom na rovnosť podielov  oboch manželov pri vyporiadaní BSM, ale



prihliadnuť na jej 2/3-inový podiel a žalobcov 1/3-inový podiel a takto vyporiadať ich BSM s tým, že
žiadala predmetné nehnuteľnosti / byt s príslušenstvom/ prikázať sebe do výlučného vlastníctva, čo
odôvodnila jej zásluhovosťou pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností spočiatku do nájmu strán
sporu a následne i pri ich odkupovaní do bezpodielového spoluvlastníctva tým, že v roku 2006 vyplatila
väčšiu časť kúpnej ceny bytu 52.200,- Sk z jej výlučných finančných prostriedkov získaných darom
od syna J. Q.. Rovnako neprihliadnuť na rovnaký podiel oboch strán sporu pri vyporiadaní BSM
žiadala žalovaná i z dôvodu, že žalobca neprispieval na udržanie spoločného bytu rovnakým dielom,
nestaral sa dostatočne o rodinu, nezaslúžil sa o udržanie spoločného majetku, holdoval alkoholu, menil
zamestnania, o byt sa nestaral, neprispieval riadne na náklady súvisiace s užívaním bytu, dopúšťal
sa násilia na nej i deťoch, čo preukazovala čestnými prehláseniami synov J. a R.. Z týchto dôvodov
na pojednávaní dňa 01.04.2016 uplatnila i námietku započítania jej pohľadávok voči žalobcovi, ktoré
predstavujú pohľadávku zohľadnenia sumy 1.726,- € ako ňou vyplatenej druhej časti kúpnej ceny bytu
dňa 03.02.2006 a sumy 7.077,58 € ako 1-icu nákladov súvisiacich s užívaním predmetného bytu za
obdobie od 01.01.2012 do 30.04.2016, ktoré ona za žalobcu vyplatila. Bola preto ochotná žalobcovi
titulom vyporiadania vyplatiť sumu 45.000,- €.
1.2.1. Znenie § 150 Občianskeho zákonníka  nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov
pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a
udržanie veci, ani tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie
spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere bez toho, aby mu uložil na vyrovnanie podielov
vyplatiť druhému manželovi určitú sumu. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania
(rozsudok NS  ČR sp. zn. 22Cdo 2914/1999 z 25.10.2001). Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri
vyporiadaní BSM nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov
mal na to lepšie predpoklady vzhľadom na jeho vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod. než
druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní
spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri obstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje
schopnosti a možnosti (uznesenie KS v Hradci Králové sp. zn. 10Co 87/74 z 21.02.1974). Posudzovanie
výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za
trvania manželstva  sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne, a to spravidla len v tých prípadoch, keď
jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal
si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania
manželstva uhradená, a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu alebo ak sa zistilo, že manžel
sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere. Pri posudzovaní z hľadiska
pričinenia je potrebné vziať do úvahy najmú to, ako sa ten-ktorý z manželov staral o rodinu, ako sa
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku , pričom sa vychádza najmä z toho, odkedy
manželia spolu nežijú, odkedy niektorý z nich prestal prispievať na potreby rodiny a na nadobúdanie a
zveľaďovanie spoločných vecí, či niektorý z nich nepoškodzoval spoločný majetok.
1.2.2. Súd prvej inštancie zastal názor, že z vykonaného dokazovania s prihliadnutím na zistený skutkový
stav možno vyvodiť odôvodnenosť rozhodnutia, ktoré by vychádzalo z rovnosti podielov strán sporu.
Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 06.02.1982, pričom predmetný byt s príslušenstvom nadobudli
Zmluvou o prevode vlastníctva zo dňa 28.11.2002 v zmysle Zák. č. 182/1993 Z.z. s tým, že pôvodne
bol v nájme žalovanej s jej prvým manželom. Na základe uvedenej Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu žalobca zo spoločných finančných prostriedkov vyplatil prvú časť kúpnej ceny prevádzaných
nehnuteľností 9.212,-Sk pred podpisom zmluvy a druhá časť kúpnej ceny 52.198,- Sk mala byť stranami
uhradená do troch rokov od podpisu zmluvy. Počas trvania manželstva, čo súd nemal spochybnené
ani výpoveďou žalovanej a ani  čestnými prehláseniami synov strán sporu J. a R. Q., žalobca utrpel
pracovný úraz, na základe čoho bol PN dva roky s tým, že po ukončení PN bol nútený sa zamestnať v
menej pracovne náročných  zamestnaniach s nižším príjmom. Mesačnú výplatu odovzdával žalovanej,
ktorá „držala rodinnú kasu“ a na požiadania žalobcu mu financie na jeho osobné potreby dávala
(návšteva pohostinstiev). Ako mal súd z rozvodového spisu strán sporu vedenom na tunajšom súde
č. 45C 69/2011 a ich výpovedí v tomto konaní preukázané, príčinou rozvratu manželstva strán sporu
bolo okrem požívania alkoholických nápojov žalobcom i skutočnosť, že účastníci prestali žiť riadnym
manželským životom cca od roku 2000, od ktorej doby žili oddelene, žalobca mal od 2008 známosť s
inou ženou, žalovaná od roku 2004 mala známosť s J. Č., s ktorými partnermi žili v predmetnom byte.
Žalobca v tom čase prispieval od roku 2000 na úhrady spojené s užívaním bytu sumou 154,- €, v byte
užíval jednu izbu. V predmetnom byte bývali strany sporu spoločne aj so synmi J. a R., ktorí v tomto
čase boli plnoletí a zamestnaní. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nemal preukázané, žeby
žalobca v priebehu trvania manželstva so žalovanou sa k nej alebo synom správal nezodpovedne alebo
násilne, nikdy na neho nepodala žalovaná alebo synovia strán sporu trestné oznámenie, ani pri rozvode



nespomenula takéto násilné chovanie a správanie sa žalobcu, pričom jediné trestné oznámenie za
prečin nebezpečného vyhrážania podaného žalovanou až v roku 2014 (po zániku BSM) na žalobcu bolo
ukončené jeho oslobodením spod obžaloby. Rovnako súd nemal v konaní preukázané, žeby žalobca
poškodzoval počas trvania manželstva spoločný majetok strán sporu, ani to, žeby neprispieval na
nadobúdanie či zveľaďovaní spoločných vecí, zvlášť, keď na nadobúdaní a zveľaďovaní spoločných
vecí, bytu, sa nepodieľala ani žalovaná. Rovnako z vykonaného dokazovania ako i z výpisov zo Sociálnej
poisťovne súd nemal preukázané, žeby sa žalobca počas trvania manželstva so žalovanou vyhýbal
práci, zamestnaniu, a s prihliadnutím na jeho pracovný úraz s dlhodobou PN  je pochopiteľné, že
pôvodne náročné zamestnanie už vykonávať nemohol a bol nútený sa zamestnať s príjmom nižším. Súd
v tomto smere neuveril tvrdeniam synov strán sporu J. a R. Q., tieto vyhodnotil za účelové z dôvodu,
že v čestných prehláseniach sami poukazovali predovšetkým na to, že žalobca si našiel priateľku a
odmietol na nich predmetný byt prepísať, zatiaľ čo žalovaná s prepisom na J. súhlasí. Zvlášť absolútne
nevieryhodné bolo tvrdenie syna strán sporu R. Q. v čestnom prehlásení, že on ako 14 ročný, žiak 8.
triedy ZŠ chodil na brigády upratovať v stolárskej dielni po vyučovaní do večera a za 3 mesiace mu
bola vyplatená mzda 30.000,-Sk, t.j. 10.000,-Sk mesačne netto, pričom v roku 1999 bola priemerná
mzda v národnom hospodárstve 356,10€ brutto /10.727,-Sk/. Ako ďalej sama žalovaná pri vyčísľovaní
nákladov spojených s užívaním bytu potvrdila, odporca do roku 2015 prispieval na úhrady spojené s
bytom pomernou čiastkou, v roku 2012 sumou 960,- €, v roku 2013 sumou 960,- €, v roku 2014 sumou
240,- €, pričom v roku 2012 - 2014 obývalo predmetný byt 6 osôb, následne sa žalobca odsťahoval.
Bol povinný preto uhrádzať s prihliadnutím na tento počet dospelých osôb obývajúcich predmetný byt
podiel 1/6-iny, keďže sám sa stravoval, pral si. Nebolo v žiadnom prípade povinnosťou žalobcu platiť
polovicu  poplatkov za elektrinu a poplatkov súvisiacich s užívaním bytu a následne od apríla 2014 sa
žalobca odsťahoval a byt užíva spôsobom, že mal uzamknutú jednu izbu, v dôsledku čoho elektrinu
nespotrebovával.
1.3. Čo sa týka námietky započítania vznesenej žalovanou na pojednávaní dňa 01.04.2016 ohľadne
započítania jej pohľadávky z titulu vyplatenia druhej časti kúpnej ceny bytu 1.726,- €, ktoré obdržala v
roku 2006 od syna J. Q. darom na výplatu kúpnej ceny bytu, tu z vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie nemal preukázanú túto skutočnosť z mnohých dôvodov. Vo vyjadrení k žalobe na vyporiadanie
BSM žalovaná vôbec takýto dar nespomenula, uviedla výlučne, že byt bol vyplatený z finančných
prostriedkov synov strán sporu. Následne v priebehu konania začala tvrdiť, že jej sumu 1.726,- € poskytol
syn J. ako dar na výplatu kúpnej ceny predmetného bytu z dôvodu, že výlučne ona sa o synov starala a
zároveň, že tieto finančné prostriedky si zabezpečil prostredníctvom úveru v Prvej stavebnej sporiteľni,
a.s. V prvom rade žalovaná vôbec žiadnym listinným dokladom nepreukázala, žeby synovi J. bol takýto
úver vôbec poskytnutý a práve z tohto úveru by daroval financie žalovanej, zvlášť, keď Zmluvu s Prvou
stavebnou sporiteľňou, a.s. uzavrel dňa 20.01.2006 s druhom účtu medziúver s cieľovou sumou 9.959
€ a už do 03.02.2006 a do 14 dní od uzavretia zmluvy by mu bez akéhokoľvek vloženia a nasporenia
čiastky bola poskytnutá celá čiastka cieľovej sumy, ako to uvádzala žalovaná vo svojom podaní zo dňa
01.04.2016. Vzhľadom na to, že suma 52.198,- Sk bola synom strán sporu J. Q. vložená z účtu príkazcu
na účet Istrochemu, a.s. dňa 03.02.2006, tu súd vôbec nemal preukázané, o aké finančné prostriedky
sa jedná a či vôbec boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej získané darom od syna J.. I v tomto smere
sa vyjadrenia synov strán sporu J. G. R. Q. v čestných prehláseniach zdajú byť účelové v neprospech
žalobcu už aj s prihliadnutím na ich tvrdenia, že im rodičia sľúbili, že predmetný byt na nich prepíšu, čo
žalobca potom, čo si našiel priateľku, odmieta. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalovanou
týkajúcou sa existencie daru vo výške 1.726,- € od syna J., súd tento nárok vyhodnotil ako nedôvodný
a nepreukázaný, a to aj z dôvodu pričinenia sa žalovanej a jej väčšej zásluhovosti na vyplatení kúpnej
ceny bytu vo väčšej miere.
1.4. K námietke započítania vznesenej žalovanou  na započítanie sumy 8.041,-€  z titulu bezdôvodného
obohatenia za náklady spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie od 01.01.2012 do 30.04.2016
a za poplatky za elektrinu, ktoré vynaložila za žalovaného, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosti
vyššie uvedené. Taktiež z listinných dokladov založených žalovanou, súd vôbec nemal preukázané,
žeby výlučne ona za žalobcu tieto poplatky hradila, nakoľko z poštových poukážok mal za preukázané,
že žalovaná  za obdobie od 01.01.2012 do 30.04.2016 preukázateľne uhradila úhrady za el. energiu
v sume 380,32 € a úhrady spojené s užívaním bytu na účet SVB  W. X T. U. sumu 380,- €. Žalovaný
za toto obdobie platil od apríla 2013 pravidelne na účet správcu bytového domu sumu 80,- € mesačne,
v roku 2012 prispieval na elektrinu a platby spojené s užívaním bytu k rukám syna J., ktorý následne
sa staral o úhrady ZSE a Správcovi. Žalobca na účet správcu preukázateľne uhradil za uvedené
obdobie sumu 1.200,- €. V ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená všeobecná
zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku



záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah
medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný obohatenie vydať a tým, na úkor koho sa
niekto bezdôvodne obohatil. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí
ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom
vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka v prospech žalovanej v
prejednávanej veci je preukázanie, že žalobca  na jej úkor získal finančné prostriedky bez právneho
dôvodu. Z dôvodu, že žalovaná v konaní jednoznačne nepreukázala, že práve ona uhrádzala za žalobcu
poplatky súvisiace s užívaním bytu a poplatky za elektrinu, nakoľko náklady súvisiace s bytom uhrádzala
i ďalšia osoba v byte bývajúca J. Č., súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca
nebol povinný sa na týchto úhradách podieľať v 1-ici, nakoľko predmetný byt obývali ďalšie osoby, ktoré
boli a sú povinné podieľať sa pomerne na týchto úhradách, aj tento nárok na započítanie vyhodnotil ako
nedôvodný a nepreukázaný.
1.5. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že v konaní mal preukázané, že medzi stranami sporu
nedošlo k dohode o vyporiadaní ich BSM, preto súd v súlade s § 149 ods. 1, 3 Obč. zák. pristúpil k
vyporiadaniu v zmysle zásad podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie naopak  nemal
v konaní  preukázané, žeby bolo odôvodnené znížiť žalobcovi jeho podiel pri vyporiadaní BSM strán
sporu a ustálil, že výška podielov oboch strán sporu je rovnaká z dôvodu zisteného skutkového stavu a
dôvodov vyššie uvedených.  Z dôvodu, že obe strany  súhlasili a bola medzi nimi nesporná všeobecná
trhová hodnota predmetného bytu s so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach
a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v podiele XXXXX/XXXXX-in v zmysle
ustálenej sumy znaleckým posudkom v hodnote 112.000 €, súd v súlade s § 148 ods. 1; § 149 ods. 1,3;
§ 150 Občianskeho zákonníka prikázal predmetný byt do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá sa v
ňom doposiaľ so synom J. a partnerom J.. Č. zdržuje a zároveň titulom vyporiadania túto zaviazal na
vyplatenie 1-ičnej hodnoty predmetných nehnuteľností žalobcovi do 90 dní od právoplatnosti rozsudku
s poukazom na § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p..
1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z strán sporu nemá na náhradu trov právo. Keďže nemožno konštatovať prevažný úspech niektorého z
strán sporu, súd rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.
1.7. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol v zmysle  ustanovenia § 2
ods. 1 písm. c) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov podľa ktorého sú poplatníkmi obaja účastníci v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. Súd prvej
inštancie zaviazal žalobcu i žalovanú  k zaplateniu sumy 1.680,- € v zmysle Položky 6 sadzobníka
súdnych poplatkov.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.
3. Odvolania žalobcu smerovalo proti  výroku o trovách konania ako aj výroku, ktorým ho súd zaviazal k
zaplateniu súdneho poplatku vo výške 1,680,- € za odvolanie, nakoľko mal za to, že   súd    prvej inštancie
dospel   na    základe vykonaných   dôkazov    k nesprávnym skutkovým  zisteniam. Nestotožnil sa s
názorom ani skutkovým zistením súdu prvej inštancie vo veci nepriznania náhrady trov konania a trov
právneho zastúpenia, nakoľko mal za to, že z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že nie zo svojej
viny bol nútený účelne uplatniť svoje práva pred súdom. On sa pred podaním návrhu na začatie konania
na súd  opakovane pokúsil o mimosúdne vyriešenie veci, o čom založil do súdneho spisu aj dôkaz
(písomne vyzýval žalovanú na mimosúdne vyriešenie veci). Po začatí konania na súde dochádzalo k
opakovaným obštrukciám zo strany žalovanej, kedy Boli pojednávania opakovane odročované. Zároveň
je potrebné konštatovať, že pokiaľ by z dôvodov na strane žalovanej nebolo potrebné odročovať
pojednávania, nebola by náhrada trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcu taká vysoká. Vyslovil
presvedčenie, že odročovanie    jednotlivých pojednávaní bolo zo strany žalovanej spôsobované
úmyselne, a to vzhľadom na jej opakované vyjadrenia, že byt si chce ponechať; a jeho vyplatí, avšak
žalovaná nikdy nemala dostatok finančných prostriedkov na jeho vyplatenie. Túto skutočnosť mal za
preukázanú aj z neskoršej výpovede samotnej žalovanej na pojednávaní  dňa 01.04.2016. Nemožno
tak prehliadnuť, že to bola žalovaná, ktorá svojim správaním a postojom k prejednávanej veci spôsobila
prieťahy v konaní. Súd prvej inštancie tak nevzal do úvahy správanie sa žalovanej v priebehu konania,
kedy práve    žalovaná svojim správaním spôsobila opakované odročovanie pojednávaní a tým aj
zvyšovanie trov na  jeho strane žalobcu. Záverom uviedol, že nenachádza ani také dôvody na strane
žalovanej, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd výnimočne nepriznal
náhradu    trov konania. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu
prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú k zaplateniu náhrady trov konania vo výške 3.707,57



€, z toho 1.746 € titulom iných trov konania, ktoré žiadame zaplatiť žalobcovi (66,-€ titulom súdneho
poplatku za podanie návrhu na súd a 1.680 € titulom súdneho poplatku podľa ust. § 2 ods. 1 písm. c)
zákona č. 71/1992 Zb.) a 1.961,57 € titulom trov právneho   zastúpenia, ktoré žiada l zaplatiť na účet
jeho právnej zástupkyne.
4. Odvolanie žalovanej  smerovalo proti všetkým   výrokom a žalovaná   žiadala aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie   konanie a rozhodnutie, alebo aby
ho zmenil tak, že    rozhodne že z vecí,   ktoré patrili do   výlučného bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu konania pripadá do výlučného   spoluvlastníctva žalovanej byt č. X na X poschodí bytového
domu súp. č. XXXX na W. Č.. X T. U.,   na parcele č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere
XXX J. so spoluvlastníckym    podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a
spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXX - in, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané
na LV č. XXXX katastrálne územie Q. J. s tým, že žalovaná je povinná titulom vyrovnania podielu vyplatiť
žalobcovi sumu 45.000 € do 90 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.  Žalovaná mala zato, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ,dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho     rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
4.1. Žalovaná poukázala nato, že podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní vychádza
z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa
mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok,  a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného
majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých
deti, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných veci. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie
spoločnej      domácnosti. Toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní
BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku
dňu jeho zániku. Podiely môže súd určiť inak s prihliadnutím na ust. § 150 Občianskeho zákonníka,
a to s napr. ohľadom na okolnosť oddeleného  hospodárenia  -  aplikovateľnom aj v tomto prípade,
ako aj s ohľadom ako sa každý z manželov  zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, ako
sa každý z manželov staral  o rodinu. Súd  môže     rozhodnúť i tak, že  prikáže vlastníctvo tomu z
manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie veci zaslúžil výlučne, resp. v  prevažnej miere - ide o
prípad žalovanej, bez toho aby druhému manželovi, ktorý sa o jej nadobudnutie a udržanie nezaslúžil,
priznal na vyrovnanie podielov  vyplatenie určitej finančnej čiastky.  Súd môže vo výnimočných prípadoch
rozhodnúť, že určí   podiely manželov k spoločnej veci (aj nerovné), bez toho, aby vec prikázal  do
výlučného vlastníctva druhému manželovi za finančné vyrovnanie (pôjde napr. o prípad,  keď sa     bývalí
manželia nevedia vyplatiť). Súd zásadu, že podiely oboch manželov sú rovnaké, nemôže aplikovať
mechanicky, ako v tomto konkrétnom prípade, ale mal pri vyporiadaní prihliadnuť aj na starostlivosť o
spoločné deti, domácnosť, kto sa zaslúžil o nadobudnutie spoločných vecí, ako tieto boli nadobudnuté,
kto sa zaslúžil o och udržanie.
4.2. Žalovaná mala zato, že  súd nepostupoval zákonne v rámci konania o vyporiadanie BSM - vykonal
a posúdil len niektoré z predložených dôkazov do súdneho spisu, nezaoberal sa a nevysporiadal
sa so   všetkými dôkazmi, čo    spôsobilo, že nesprávne zistil skutkový stav  a zároveň v
dôsledku neakceptovania akéhokoľvek dôkazu, vyjadrenia predloženého žalovanou dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okrem toho odôvodnenie rozsudku nie je
presvedčivé, je jednostranné preferujúce len tvrdenia žalobcu, nezohľadňujúc dôkazy a jej tvrdenia,
súd neuvádza prečo niektoré z dôkazov napr. nevykonal. Žalobca v tomto súdnom konaní nemusel
nič dokazovať, len tvrdil a súd mu uveril, žalovaná, ktorá tvrdila, zároveň svoje tvrdenia sa snažila aj
podložiť konkrétnymi dôkazmi  zostala v konaní neúspešná. Súd jej tvrdenia považoval za účelové alebo
nepravdivé, bez toho aby podložil takýto názor konkrétnymi dôkazmi a neriadil sa len nepodloženými
domnienkami. Ona žiadala aby súd  pri vyporiadaní BSM neaplikoval princíp parity, svoje rozhodnutie
dostatočne aj odôvodnila napr. tým, že  byt na W. I. Č.. X v Bratislave dostala do užívania ona ešte
s jej prvým manželom. Po jeho smrti sa k nej a jej deťom prisťahoval žalobca, následne žalovaná
po obdŕžaní ponuky odkúpiť byť uhradila zo svojich výlučných prostriedkov väčšiu časť ceny za byt -
52.200,-Sk - dar syn J., ktorý súd neakceptoval (námietka započítania), napriek skutočnosti, že ona, ale
aj syn potvrdili, že išlo o dar žalovanej, ako aj napriek skutočnosti, že syn J. predložil súdu doklad ktorý
svedčil, že úver čerpal o ktorom sa súd nevyjadril na pojednávaní, že má o ňom nejaké pochybnosti a
v prípade ak takéto pochybnosti mal, mal sám doplniť dokazovanie dožiadaním dokladov z príslušnej
inštitúcie, ak súd zároveň plánoval použiť tento dôkaz o ktorom má údajne pochybnosti pri odôvodnení
svojho rozhodnutia o vyporiadaní BSM v jej neprospech. Poukázala nato, že žalobca neprispieval na
udržanie spoločného bytu rovnakým podielom, nestaral sa dostatočne o rodinu, nezaslúžil sa o udržanie



spoločného majetku, holdoval alkoholu, menil zamestnania, o byt sa nestaral, neprespieval riadne na
náklady súvisiace s užívaním bytu, dopúšťal sa násilia voči nej a deťom. Žalobca nemal záujem o
splácanie spoločných dlhov, splátky nesplácal napriek skutočnosti, že vystupovala ako spoludlžník/
záložný dlžník/, nepodieľala sa na úhrade exekúcii, dlhy vznikli za trvania manželstva - žalobca sa teda
v žiadnom prípade nepričinil o udržanie spoločného majetku. Žalovaná nesúhlasila s tvrdeniami súdu,
že nemal za preukázané, že sa žalobca za trvania manželstva správal nezodpovedne alebo násilne,
takéto jeho správanie potvrdili synovia strán sporu konania. Po rozvode manželstva žalobca vzatí do
väzby za nebezpečné vyhrážanie a to, že následne bol Krajským súdom Bratislava oslobodený spod
obžaloby nič nemení na skutočnosti, že sa správal k nej a deťom násilne, možno mu nebolo preukázané
naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činnú nebezpečného vyhrážania, ale mal napr.
stanovený súdny zákaz približovať sa k žalovanej a deťom, bezdôvodne by súd takýto zákaz nevydal.
Súd ospravedlňuje nezodpovedné správanie sa žalobcu a vôbec neberie do úvahy jej tvrdenia a všetkých
ostatných členov rodiny. Vzhľadom na všetky skutočnosti zastala názor, že súd pri vyporiadaní BSM
nemal aplikovať princíp parity 50:50.
4.3. Žalovaná zároveň rozhodnutie súdu považuje za nedostatočne odôvodnené. Súd v rámci svojho
odôvodnenia rozhodnutia neuvádza prečo všetky tvrdenia žalobcu / nepodložené dôkazmi/ zobral
do úvahy a preto sa  cíti týmto rozhodnutím súdu neprimerane ukrivdená na jej právach. Záverom
namietala aj skutočnosť, že na zastupovanie v predmetnom konaní splnomocnila, ešte pred súčasnou
právnou zástupkyňou, pána H.. K. Y., advokáta a súd niektoré pojednávania realizoval za prítomnosti
len žalovanej s tým, že opomenul pozvať na pojednávanie aj jej právneho zástupcu.
5. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že  žalovaná v odvolaní neuvádza
žiadne relevantné skutočnosti a jej vyjadrenia boli v priebehu celého konania na súde prvej inštancie
mätúce a zavádzajúce. Svoje tvrdenia nebola žalovaná schopná podložiť žiadnymi relevantnými
dôkazmi. Čestné prehlásenia synov J. Q. a R. Q. považuje za účelové, žalovaná mala v konaní navrhnúť
i vykonať dokazovanie výsluchom týchto osôb ako svedkov, v rámci zachovania princípov rovnosti strán
sporu, ústnosti a priamosti, prejednacieho princípu ako aj princípu kontradiktórnosti, čo sa však nestalo.
Strany sporu  sú tí, ktorí rozhodujú o tom, ktoré skutočnosti a dôkazy predložia (uvedú) na zdôvodnenie
a dokázanie uplatneného nároku, teda či a do akej miery splnia svoje povinnosti tvrdenia a dôkazné
povinnosti a unesú bremená tvrdenia a dôkazné bremená. Oni sú tí, ktorí zodpovedajú za výsledky
splnenia uvedených povinností. Súd je viazaný na skutkové prednesy strán sporu, iba nimi sa môže
zaoberať, z vlastnej iniciatívy nesmie pátrať po skutočnostiach neuvádzaných. Skutkovým základom
meritórneho rozhodnutia sú tak iba skutočnosti účastníkmi prednesené a nimi dokázané. Žalobca
mal zato, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a dospel na základe takto vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam.
6.   Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379 písm. c), 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu  bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu ani  žalovanej nie je   dôvodné.
8.  Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
9. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
10. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.
11.  Podľa § 150 Občianskeho zákonníka  pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.



12.  Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase
jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva strany  a táto doba je
tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Pri určení ceny veci
sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 217 ods. 1 C.s.p.). Uvedená
zásada neplatí absolútne a nie je možné prehliadnuť, čo sa stalo v medziobdobí medzi zánikom BSM
a medzi jeho vyporiadaním. Pri rozhodovaní o prikázaní veci pri vyporiadaní BSM sa uplatňuje zásada,
aby pokiaľ možno (najmä zo zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či oddelené
bývanie manželov) boli veci prikázané tej strane konania, ktorá ju mala naposledy v držaní a u ktorej
došlo k ich amortizácii.
13. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely
oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú
podiely určiť aj iným pomerom. Súd pri určení výšky podielov prihliadne na hľadiská uvedené v tretej
vete ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, t. j. na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Výšku
podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam
a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie
spoločných vecí a podobne. Samotná okolnosť oddeleného hospodárenia strany aj keď trvajúca dlhší
čas, nemusí viesť k záveru o potrebe určenia rozdielnych podielov strany na spoločnom majetku, ak
nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre zvýhodnenie jedného z strany
proti druhému a rovnako nie je možné modifikovať výšku podielov len podľa miery účasti na rozvrate
manželstva a ich príčin.
14.  Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo
svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného
majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom
vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného
požadovať toto vrátenie. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov
vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho
majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných
prostriedkov manželov. Nepochybne prínosom jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, t. j. tým, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo požadovať, aby mu zo
spoločného majetku bolo uhradené, možno považovať nielen peniaze, ktorými prispel na zabezpečenie
alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale i hodnotu jeho majetku, ktorá bola použitá k rovnakému účelu.
15.  Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2  dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16.  V súdenej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. resp.
§ 215 ods. 1 C.s.p. a jeho rozhodnutie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v zmysle 157 ods. 2,3 O.s.p. resp. § 220 C.s.p., pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán
sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Správne súd
prvej inštancie ustálil čistú hodnotu  BSM sumou 112.000,-€, keď nepovažoval za dôvodné námietky na
započítanie vznesené žalovanou,  správne v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 150  Občianskeho
zákonníka vykonal vyporiadanie určením  rovnakých  podielov oboch manželov a dospel  k správnemu
záveru, že  žalobca  má z masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM t.j. sumu 56.000,-€ . Súd prvej
inštancie vyššie prijaté  právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie
patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací
súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie §387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalobcu
(týkajúce sa nesprávneho rozhodnutia o trovách konania, povinnosti zaplatiť  súdny poplatku) a ani
žalovanej uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na správnosť napadnutého
rozhodnutie.
17. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď mal zato, že  podiely oboch
manželov sú rovnaké. Zotrvala na tom, že existujú dôvody, aby súd určil podiely inak, keď byt dostala
do užívania ona ešte s jej prvým manželom a až po jeho smrti sa k nej a jej deťom prisťahoval
žalobca. Poukázala nato, že žalobca neprispieval na udržanie spoločného bytu rovnakým podielom,



nestaral sa dostatočne o rodinu, nezaslúžil sa o udržanie spoločného majetku, holdoval alkoholu, menil
zamestnania, o byt sa nestaral, neprespieval riadne na náklady súvisiace s užívaním bytu, dopúšťal sa
násilia voči nej a deťom.
17.1. Odvolací súd má zato, že s uvedenými dôvodmi sa podrobne v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vysporiadal súd prvej inštancie (pozri odseky 1.2.1,  1.2.2), keď dospel k záveru, že tieto
na určenie iných ako rovných podielov manželov neobstoja. Odvolací súd nad rámec toho čo uviedol
súd prvej inštancie, poukazuje nato, že  väčšina tých skutočností, ktorými žalovaná spochybňuje paritu
podielov nebola v konaní vôbec preukázaná a tieto zostali len v rovine tvrdení. V konaní nebolo
preukázané žeby žalobca neprispieval na udržanie bytu resp. sa oň nestaral, neprespieval na náklady
súvisiace s užívaním bytu,  nestaral sa dostatočne o rodinu. Čo sa týka alkoholizmu žalobcu súdna
prax vychádza z toho , že alkoholizmus niektorého z manželov sám o sebe nie je dôvodom na
vyslovenie disparity podielov, pokým sa nepremietne do hospodárenia so spoločným majetkom alebo
do starostlivosti o rodinu (Pozri Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 3637/2010). Dôvodom na vyslovenie
disparity podielov nemôže byť ani samotná skutočnosť, že žalobca menil zamestnania. K úvahe o
disparite podielov by bolo možné prihliadnuť len  ak by žalobca vôbec nepracoval, alebo sa vyhýbal
zamestnania. Skutočnosť že žalobca menil zamestnanie naopak preukazuje, že žalobca vždy mal snahu
sa zamestnať a zamestnaniu sa nevyhýbal.
17.2. K násilnému správaniu odvolací súd považuje potrebné uviesť, že nespochybňuje, že pri stanovení
výšky podielov je potrebné zohľadniť, že jeden z manželov sa odpúšťa voči druhému manželovi resp.
iným členom rodiny násilného správania.  V danom prípade ale násilné správanie sa žalobcu nebolo
preukázané. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobca bol rozsudkom  Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 11.6.2015, č.k. 3T/106/2014-210 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
3To/131/2015 zo dňa 8.3.2016 právoplatne oslobodený spod obžaloby pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania, je zrejmé že vzhľadom na vzájomné
konflikty medzi stranami sporu, žalobcom a synmi R. a J.  je  situácia v rodine napätá, vzťahy sú vážne
narušené, keď intenzita narušenia vzťahov začala ešte pred rozvodom manželstva  čo sa prejavilo aj
vážnosťou následkov konfliktných situácií. Nemožno však   v danom prípade  dospieť k jednoznačnému
záveru, že by tieto konflikty nadobudli taký stupeň intenzity psychického,   fyzického, resp. inej formy,
násilia žalobcu  voči žalovanej, resp. ich spoločným deťom čo by malo za následok určenie disparity
podielov. Ak žalovaná poukazovala nato, že násilné správanie žalobcu potvrdili aj synovia vo svojich
čestných prehláseniach  odvolací súd zastáva názor, že ich tvrdenia sú účelové. Odvolací súd v tomto
smere poukazuje nato, že žalobca oznámil synom v liste zo dňa 13.7.2013,  že ich z bytu vysťahuje lebo
neplatia nájom a  odmietol  na nich predmetný byt prepísať, zatiaľ čo žalovaná s prepisom súhlasila.
Následkom tohto bolo, že žalovaná podala na žalobcu v januári 2014 trestné oznámenie v ktorom
uviedla, že žalobca sa jej od  roku 2004 počas trvania manželstva, ako ja po rozvode v roku 2012,
neustále vyhráža, napáda ju, ktoré správanie vyvrcholilo dňa 09.01.2014, keď uvedenú skutočnosť
potvrdili v rámci trestného konania  synovia, ktorí boli vypočutý ako svedkovia. Žalobca ako už bolo
uvedené bola v rámci trestného konania oslobodený z dôvodu, že sa nepodarilo odstrániť rozpory vo
výpovediach jednotlivých svedkov, a v trestnom konaní nebolo jednoznačne za preukázané, že sa stal
skutok pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný. Čestné prehlásenia synov J. Q. G. R. Q. sú  zo dňa
10.4.2016 a 11.4.2016 teda potom, čo bol žalobca právoplatne z pod obžaloby oslobodený, a aj v spojení
s rozhodnutiami súdov v trestnom konaní, tvrdenia menovaných preukazujú účelovosť ich konania, keď
na násilné správanie sa žalobcu, ktoré malo viac ako 10 rokov začali poukazovať až v rámci konania o
vyporiadanie BSM a potom, ako im žalobca oznámil, že ich vysťahuje, byt na nich neprepíše.
18. K nedôvodnosti započítacích námietok odvolací súd rovnako poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku v ktorom súd prvej inštancie podrobne vysvetlil a odôvodnil prečo nepovažoval
tieto námietky žalovanej za dôvodné (pozri odsek 1.3 a 1.4). Čo sa týka  započítania sumy 1.726,-€ (dar
od syna J. na výplatu kúpnej ceny za byt)  Čestné prehlásenie J. Q. zo dňa 10.4.2016 poskytnutia daru
jednoznačne nepreukazuje, keď ako už bolo uvedené vyššie prehlásenia obidvoch synov preukazujú
účelovosť ich konania. Dôkazom o poskytnutí daru nie je ani Oznámenie prvej stavebnej sporiteľne,
a. s. O zmene úrokovej sadzby zo dňa 10.4.2013, Výpis z účtu za rok 2011. Odvolací súd zastáva
názor, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. vyhodnotil všetky tieto  vykonané
dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým zisteniam, že poskytnutie
daru žalovanej synom J. nebolo preukázané. K započítaniu sumy 7.077,58€ (súd prvej inštancie zrejme
omylom uviedol sumu 8.041,-€, keď z podania žalovanej č.l. 147 je zrejmé, že žiada započítanie sumy
7.077,58€ ) z titulu bezdôvodného obohatenia za náklady spojené s užívaním predmetného bytu za
obdobie od 01.01.2012 do 30.04.2016 a za poplatky za elektrinu odvolací súd má zato, že rovnako v



konaní nebolo preukázané, že túto sumu uhradila žalovaná. Z dokladov, ktoré boli predložené žalovanou
vyplýva, že ona zaplatila platby za dodávku el. energie ZSE za celkové obdobie od 01.01.2012 do
30.04.2016 vo výške 380,32 € a na účet Spoločenstva vlastníkov bytov sumu 380 ,-€. N naopak z
predložených dokladov (Potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. č.l. 175, 176, 179-184, 187-193) vyplýva,
že tieto uhrádzala aj tretia osoba J. Č.  a preto nemôže byť dôvodná námietka žalovanej na započítanie
celkovej sumy  7.077,58€, keď nadovšetko v konaní nebolo sporné, že aj žalobca uhrádzal náklady
spojené s užívaním predmetného bytu počas tohto obdobia v celkovej výške 2.160,-€.

19. Záverom žalovaná vo svojom odvolaní  namietala, že na zastupovanie v predmetnom konaní
splnomocnila, ešte pred súčasnou právnou zástupkyňou, pána JI.. K. Y., advokáta a súd niektoré
pojednávania realizoval za prítomnosti len žalovanej s tým, že opomenul pozvať na pojednávanie aj jej
právneho zástupcu.
19.1.. Žalovaná splnomocnila menovaného advokáta dňa 18.10.2013 a tento sa na pojednávanie
dňa 23.10.2013 dostavil a zobral nový termín pojednávania, ktorý bol stanovený na deň 2.12.2013
na vedomie. Tohto pojednávania sa nezúčastnil svoju neúčasť neospravedlnil a pojednávanie bolo
odročené na deň 10.2.2014, keď  predvolanie bolo advokátovi doručené dňa 9.12.2013 (č.l. 69 spisu),
pričom následne došlo odročeniu tohto pojednávania na neurčito. Na nové pojednávanie, ktoré bolo
vytýčené na deň 13.10.2014 bol advokát riadne predvolaný (č.l. 80 spisu), ktoré bolo tak isto odročené
na neurčito. Na nové pojednávanie stanovené na deň 25.8.2015 nebol advokát predvolávaný, čo ale
žalovaná na pojednávaní dňa vôbec nenamietala  (č.l. 108 spisu ) a rovnako túto skutočnosť nenamietala
ani na pojednávaní dňa 3.11.2015 (č.l. 132 spisu), ktoré pojednávania bolo odročené bez prejednania
veci na neurčito. Novo vytýčeného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 1.4.2016 sa žalovaná zúčastnila už
so svojou novou právnou zástupkyňou H.. W. Č.. Odvolací súd má zato, že procesne nesprávny postup
súdu prvej inštancie, ktorý opomenul predvolať právneho zástupcu žalovanej na dve pojednávania,
z ktorých jedno bolo odročené bez prejednania veci nemalo za následok, že bola odňatá možnosť
žalovanej konať pred súdom , keďže následne jej bolo umožnené  ešte pred konečným rozhodnutím
navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci.
20.  Odvolací súd zo všetkých  vyššie uvedených dôvodov napadnutý  rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods.1,2  C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania a povinnosti
strán sporu zaplatiť súdny poplatok.
21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd  prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia § 142 ods.
2 O.s.p., keď pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné prihliadnuť, že rozhodnutie o vyporiadaní
BSM je v záujme obidvoch strán konania,  ktorí sú povinní vyporiadanie previesť. Premieta sa tu u
vyporiadania, že ide o tzv. iudiciu duplex ( žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný návrhom).
Pri stanovení úspechu v konaní s poukazom na ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. nie je možné vychádzať
z tohto, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní , je až v tom,
akého podielu sa komu dostane. Ak je parita podielov rovnaká, čo je aj daný prípad je na mieste aby
si každý z strán sporu hradil náklady konania zo svojho a správne preto súd prvej inštancie rozhodol v
zmysle  § 142 ods. 2 O.s.p. tak,  že žiadna zo strán sporu  nemá právo na náhradu trov konania
22. Vecne správne súd prvej inštancie rozhodol aj o povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť na účet súdu
súdny poplatok vo výške 1.680,- €.
22.1. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 (v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) sú poplatníkmi
obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich
podľa rozhodnutia súdu.
22.2. V zmysle Položky 6 Sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok 3 % z predmetu konania,
ak sa konanie skončilo rozsudkom,
22.3. Súd prvej inštancie  dospel k záveru o rovnosti podielov strán sporu pri vyporiadní BSM a v súlade
s týmto   zaviazal žalobcu aj žalovanú a to každého z nich k zaplateniu súdneho poplatku vo výške
1.680,- €  (t.j. 3 % z hodnoty podielu, ktorý bol každému z nich prikázaný - 56.000,-€). Keďže ako už
bolo uvedené vyššie boli  podiely oboch rovnaké bol dodržaný princíp parity a poplatok by mal každý
z manželov platiť podľa ceny majetku, ktorý mu pri vyporiadaní pripadá (pozri Stanovisko Najvyššieho
súdu SR zo 17. marca 1976, sp. zn. Cpj 70/1975, R 14/1976).
23. O náhrade trov  odvolacieho konania  rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. S poukazom na rovnaký čiastočný úspech strán v  odvolacom konaní
(žalobca  bol úspešný  v časti  odvolania žalovanej;  žalovaná bola úspešná   v časti odvolania podaného
žalobcom) odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho



konania a preto už o výške  náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné
rozhodnúť  súdom prvej inštancie.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa(§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/27/2012", "guid": "2b8e85a0-ffe0-43a6-b031-dafb9aa061cd:dbb934d1-5fb4-4985-a59f-eba8a53193e8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a88a8a6c-0301-4f79-999a-f23a0eaaae2a:e2d25d18-6f7d-4a0d-815b-e3effbcb6d26", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6315010183.1", "spisova_znacka": "3To/131/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/131/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6315010183.1"}], "citovane_v": []}