Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/91/2017 z 26. 9. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2018, sp. zn. 9Co/91/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1314222614.1
Krajský súd Bratislava | 9Co/91/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1314222614.1 | 2018-09-26 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ba1f8df-9337-4624-9ed8-e46c51cba3a1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1314222614.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/91/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314222614
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314222614.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: R. G., U..
X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, N. M., zastúpená AGM partners s.r.o., Bratislava, Hlavné námestie 3 ,
IČO : 47 258 586 , proti žalovanej: A. R., U.. X.X.XXXX, R. R. XXX/XX, N. M. , zastúpená JUDr. Nora
Víglaská, advokátka so sídlom Laurinská 18, Bratislava, o vrátenie pôžičky, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 12 C 284/2014-51 zo dňa 26.2.2016takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaná    má voči žalobkyni  nárok na náhradu trov  odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.000,-
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 15.10.2014 do zaplatenia a nahradiť jej trovy
konania, titulom zaplateného súdneho poplatku sumu 120 €, a trov právneho zastúpenia vo výške 299,61
€, k rukám právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

1.1. Vychádzal z tvrdenia žalobkyne, že dňa 7.10.2011 mali rodinnú oslavu, na ktorej bola prítomná
aj žalovaná,  v tom čase partnerka jej syna A., ktorá uviedla, že začala podnikať v oblasti služieb,
práčovňa, žehliareň a na rozbeh živnosti potrebuje ešte nejaké peniaze. Žalobkyňa navrhla žalovanej
pomoc s pôžičkou s tým, že peniaze jej bude postupne splácať v lehote 3 rokov. Dňa 9.10.2011 žalovaná
v  telefonickom rozhovore nadiktovala číslo účtu, na účet ktorý  žalobkyňa poslala peniaze  obratom,
dňa 10.10.2011,  vo výške  žalovanej sumy. Žalovaná v dohodnutej lehote peniaze nevrátila, preto  ju
žalobkyňa písomne dňa 8.10.2014 na zaplatenie vyzvala. Ako odpoveď žalovaná zaslala list, označený
ako prehlásenie zo dňa 18.10.2014. Uvedené tvrdenie preukázala  výpisom z účtu žalobkyne zo dňa
10.10.2011, žiadosťou  zo dňa 8.10.2014 o vrátenie sumy 2.000,- €, prehlásením žalovanej zo dňa
18.10.2014, že finančný obnos 2.000,- € , prevedený dňa 10.10.2011 na osobný účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX nebol žiadaný a použitý na jej podnikateľskú činnosť.

1.2. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust.  § 657; § 658 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka v
dôsledku čoho konštatoval, že strany sporu uzatvorili ústnu zmluvu o  pôžičke peňazí vo výške 2.000,- €,
pričom žalovaná pôžičku nevrátila, v dôsledku čoho považoval žalobu za dôvodnú a zaviazal žalovanú
na jej úhradu. Keďže sa žalovaná s plnením dlhu dostala do omeškania v zmysle ustanovenia § 517
Občianskeho zákonníka súd žalobkyni priznal aj úrok z omeškania, pričom výšku 5,05% ročne zo sumy
2.000,- € od 15.10.2014. určil v zmysle  § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v
znení neskorších predpisov o 8 percentuálnych bodov vyššiu ako je základná úroková sadzba centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j.  ku dňu 14.10.2014.



1.3. O náhrade trov konania  rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní úspešnej
žalobkyni priznal ich náhradu, keď trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
120,- € a trov  právneho zastúpenia  vo výške 299,61 €, ktoré pozostávajú z 3 úkonov právnej služby po á
91, 29 € - prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie na súd zo dňa 18.2.2016, účasť na pojednávaní
dňa 26.2.2016, 3 x RP po á 8,58 €, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla žalovaná vytýkajúc súdu prvej inštancie,
že žalobkyňa žalobu opiera o vlastné tvrdenia subjektívnej povahy, ktoré nepodložila žiadnym
relevantným dôkazom . Skutočnosť, že poslala žalovanej na osobný účet sumu 2.000 € nedokazuje, že
išlo o pôžičku a nie je tým preukázané ani tvrdenie žalobkyne, že si tieto peňažné prostriedky pýtala.
Pre objektívne posúdenie uviedla, že žalovaná žila so synom žalobkyne v spoločnej domácnosti 20
rokov, napriek tomu, že manželstvo neuzatvorili sú rodičmi dvoch dcér. Situácia v rodine v roku 2011 po
finančnej stránke nebola jednoduchá, pretože syn žalobkyne po pracovnej stránke začal upadať,  strácal
výhodné pracovné pozície ako aj schopnosť zabezpečiť rodinu a útechu pred zlyhaním hľadal v alkohole,
v dôsledku požívania ktorého narastala  v ňom  agresivita, ktorú ventiloval na žalovanej. Žalobkyňa
o finančnej situácií svojho syna vedela a bola jej známa celková situácia v ich domácnosti. Finančné
prostriedky boli poskytnuté dobrovoľne. Sama ponúkla túto formu výpomoci rodine, keďže vedela, že
syn je v minimálnom rozsahu schopný prispievať do spoločnej domácnosti. Žalovaná mala v čase kedy
žalobkyňa posielala finančnú hotovosť zriadené dva účty jeden osobný a jeden podnikateľský.  Ak by
išlo o pôžičku na podnikateľské účely posielala by ich žalobkyňa priamo na podnikateľský účet. Výpis z
oboch účtov však preukazuje, že nedošlo k preskupeniu finančnej čiastky z osobného na podnikateľský
účet a že z osobného účtu boli dané prostriedky používané na bežný chod domácnosti a výdavky
detí. Výpisy z účtov sú právne najrelevantnejšie dôkazom toho , že žalovaná nepoužila prostriedky na
svoje podnikanie. Priložila písomné prehlásenie brata žalovanej pána M. R., o ktorého svedectvo sa
žalobkyňa mala v úmysle svojho žalobného návrhu oprieť, avšak tento uviedol, že na udalosti z roku 2011
si vzhľadom na uplynulý čas nepamätá. Akákoľvek prípadná svedecká výpoveď by bola irelevantná.
Žalobkyňa mala v úmysle svoje tvrdenie oprieť aj o svedeckú výpoveď syna vzhľadom na to, že z
iniciatívy žalovanej sú vedené tri súdne spory voči A. G. bola by relevancia tejto svedeckej výpovedi
tiež viac ako sporná. Keďže žalobkyňa ničím nepreukázala, že finančné prostriedky, ktoré zaslala na
osobný účet žalovanej boli poskytnuté za účelom pôžičky nedokazuje to ani výpis z účtu. Svedčia v
prospech žalovanej, že išlo o dobrovoľnú výpomoc domácnosti v dôsledku čoho navrhuje aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne
aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu  v celom rozsahu zamietol .

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že životná situácia prípadné ďalšie
súdne spory nemajú žiaden súvis s meritom veci. Ani nepotvrdzujú žiadne skutkové tvrdenia ani žiadne
nevyvracajú. Ozrejmenie situácie a snaha o jej uvedenie do povedomia súdu je neúčelná a považuje
ju len za snahu zmiasť súd nerelevantnými tvrdeniami a neupriamiť tak pozornosť  na skutočnosť, že
sa žalovaná pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnila. Pokiaľ bola právna zástupkyňa pripravená
na pojednávanie obhájiť, že žalobný návrh o vrátenie pôžičky sa nezakladá na pravde mohla tak učiniť
svojou účasťou a argumentmi na nariadenom pojednávaní,  keďže jej ako účastníkovi konania toto
právo bolo umožnené. Konštatovanie, že žalovaná bola pripravená poprieť argumentáciu žalobkyni je
bezvýznamné keďže jej v tom nebolo nijako bránené. Jednu zo základných zásad súdneho konania je
zásada koncentrácie v zmysle ktorej je účastník povinný všetky dôkazy a skutočnosti predložiť, alebo
označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia , ktorým sa končí dokazovanie. Na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd neprihliada. Pokiaľ je žalovaná toho názoru, že právny vzťah z
titulu pôžičky nevznikol bolo jej povinnosťou túto skutočnosť súdu preukázať v prvoinštančnom konaní.
Akékoľvek tvrdenia doposiaľ súdu neznáme a nepredložené nie sú v odvolacom konaní relevantné.
Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil .
4. V replike k vyjadreniu žalobkyne žalovaná uviedla, že k neúčasti právneho zástupcu na pojednávaní
došlo z objektívnych dôvodov. Išlo o nečakané zdravotné problémy spôsobené stratou rodinného
príslušníka. V dôsledku čoho sa dostala právna zástupkyňa do krátkej pracovnej indispozície a nebola
schopná náležitého výkonu svojej advokátskej činnosti. Z uvedených dôvodov žalovaná bez svojej viny
nemohla uplatniť v vykonaní pred súdom prvej inštancie prostriedky procesnej obrany v zmysle § 366
Civilného sporového poriadku. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd odvolaniu žalovanej v
plnom rozsahu vyhovel.



5. V duplike žalobkyňa uviedla, že žalovaná sa k žalobe nijak nevyjadrila. Pokiaľ žalovaná tvrdí , že
právny vzťah nevznikol z titulu poskytnutej pôžičky bolo jej povinnosť  túto skutočnosť súdu  preukázať
v prvoinštančnom konaní. Minimálne vo svojom vyjadrení k žalobe. Akékoľvek tvrdenia sú nepodložené
a v odvolacom konaní ani prípustné. Čiastku 2.000 € zaslala žalobkyňa na bankový účet žalovanej s
poznámkou, že ide o bezúročnú peňažnú pôžičku skutočnosť, ktorá je preukázaná. Tvrdenia žalovanej,
že ide o dobrovoľnú výpomoc rodine sú iba v rovine tvrdení bez predloženia dôkazu na ich podporu, z
dôvodov ktorých navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej
len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p.
preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej  nie je dôvodné.

8. Na podklade žalobkyňou tvrdených skutočností preukázaných listinným dôkazmi  možno v zhodne
so súdom prvej inštancie konštatovať, že medzi stranami bola uzatvorená ústna zmluva o pôžičke,
ktorú žalobkyňa ako veriteľka splnila, dôkazom čoho je výpis z účtu žalobkyne zo dňa 10.10.2011,
z obsahu ktorého bez akýkoľvek pochybností vyplýva, že peniaze boli poukázané na účet žalovanej
za účelom pôžičky (č.l.3). Keďže si žalovaná  ako dlžníčka svoju povinnosť pôžičku vrátiť nesplnila,
žalobkyňa ju žiadosťou  zo dňa 8.10.2014 (č.l. 2) o vrátenie sumy 2.000,- € požiadala. Žalovaná ani po
výzve na dobrovoľné plnenie dlh nevrátila, čoho dôkazom je prehlásenie žalovanej zo dňa 18.10.2014
(č.l. 14), v ktorom poskytnutie peňažných prostriedkov a ich nevrátenie nespochybnila, čo malo za
následok neúspech žalovanej v spore spočívajúci vo vyhovení  žaloby. Správne preto postupoval súd
prvej inštancie, keď žalovanú k tejto povinnosti zaviazal napadnutým rozhodnutím. Rovnako správne
súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k úrokom z omeškania, keďže sa žalovaná s plnením dlhu dostala
do omeškania a to s poukazom na ut. ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka . počnúc prvým dňom
omeškania v zmysle výzvy na dobrovoľnú úhradu, pričom výšku správne určil v zmysle  § 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v znení neskorších predpisov o 8 percentuálnych bodov
vyššiu ako je základná úroková sadzba centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, t.j.  ku dňu 14.10.2014.

9. Preukázaným skutkovým stavom je úplne vyvrátená obrana žalovanej, že „ ..žalobkyňa žalobu opiera
o vlastné tvrdenia subjektívnej povahy, ktoré nepodložila žiadnym relevantným dôkazom a poukázaná
suma 2.000 € nedokazuje, že išlo o pôžičku..“. Práve naopak. Výpis z účtu žalobkyne zo dňa 10.10.2011
s poznámkou, že ide o  pôžičku je hodnoverným dôkazom, ktorému čeliť len slovným spochybnením
jeho vážnosti nepostačuje.

9.1. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v civilnom procese sa nazýva povinnosť tvrdenia
a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila,
platí,  že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu
dôkaznej  povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie
povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v
rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore. Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok
vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov
(§191 ods. 1 C.s.p.). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho
logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej
logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom
postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej
hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska
ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz
posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú
svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov
v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé,
tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.



9.2. Súd prvej inštancie sa uvedenými základnými zásadami sporového poriadku nemohol riadiť, pretože
žalovaná bola v konaní pred súdom prvej inštancie úplne pasívna, nielenže  na preukázanie svojho
tvrdenie nenavrhla vykonať žiaden dôkaz, ale u žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie úplne
absentovalo čo i len popretie skutkových tvrdení v žalobe uvedených. Pokiaľ je žalovaná toho názoru,
že právny vzťah z titulu pôžičky nevznikol bolo jej povinnosťou túto skutočnosť súdu preukázať v
prvoinštančnom konaní a to do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože akékoľvek
tvrdenia a dôkazy doposiaľ súdu neznáme nie  sú v odvolacom konaní relevantné.

10. Bez možnosti privodiť na vec iný náhľad je úvaha žalovanej, že ak by išlo o pôžičku na podnikateľské
účely posielala by ich žalobkyňa priamo na podnikateľský účet. Účel pôžičky nie je pre naplnenie
skutkovej podstaty ust. § 657 Občianskeho zákonníka  rozhodujúci. Zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu t.j. v danom prípade peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť veci rovnakého druhu. Pojmový znak „prenechanie veci na voľné nakladanie“ je svojou
povahou vylučujúcim aspektom prijať obranu žalovanej, rovnako ako nie je možné priznať očakávanú
váhu tvrdeniu žalovanej, že výpisy z účtov sú právne najrelevantnejším dôkazom toho, že žalovaná
nepoužila prostriedky na svoje podnikanie.

11. Súčasťou odvolania bol aj novopredložený dôkaz - prehlásenie M. R. (č.l. 97) na ktorý nie je možné
v odvolacom konaní prihliadnuť keďže sa jedná  o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa §
366 Cs.p., ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa § 154  C.s.p., ktorý stanovuje, že
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, povinnosť ktorú si žalovaná nesplnila.

12. Nad rámec dôvodov smerujúcich k potvrdeniu napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že
krátkodobá indispozícia právnej zástupkyne žalovanej v dôsledku úmrtia blízkej osoby, je súdom citlivo
vnímaná, avšak privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci je nedostatočná. Civilný sporový poriadok je
prísne procedurálny predpis, ktorý umožňuje stranám realizovať svoje práva, ktoré žalovaná žiadnym
spôsobom nevyužila a to v žiadnom štádiu konania. Nevyjadrila sa k žalobe, v ktorej mohla rozporovať
nárok, čím zanedbala  možnosť ktorú jej ust. § 150 ods. 1 C.s.p. umožňuje, začo musí následne
znášať právne dôsledky z toho plynúce a preto neprítomnosť právnej zástupkyne na pojednávaní nebola
dôvodom k popretiu skutkových tvrdení v žalobe uvedených.
13. Keďže žalovanej nebolo žiadnym spôsobom bránené v uplatnení prostriedkov procesnej obrany
v ktoromkoľvek  štádiu súdneho konania  na prvoinštančnom súde, na novo predložené dôkazy v
odvolacom konaní prihliadnuť nemožno, je nutné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne
správne, v dôsledku čoho došlo odvolacím k potvrdeniu napadnutého rozsudku v zmysle § 387 ods.2
C.s.p..
14. O náhrade trov  odvolacieho konania  rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovanej    nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa  v odvolacom konaní plný úspech a vznikol
jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O  výške  náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).