Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/163/2017 z 26. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2018, sp. zn. 1Cob/163/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1315207502.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/163/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1315207502.1 | 2018-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/150007e2-43df-43ed-98f3-4c1ba5820b76 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1315207502.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/163/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315207502
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315207502.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: COLORSTAV-TEAM,
s.r.o., Gazdovský rad 18/12, 930 40 Štvrtok na Ostrove, IČO: 36 262 145, práv. zast. JUDr. Martinou
Mrázovou, advokátkou, Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: KANKA, spol.
s r.o., Rybničná 40, 831 06 Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 31 337 333, zast. Mgr. Marekom
Gerbocom, advokátom, Drieňová 1E, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 31.932,- eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/168/2015-88 zo dňa
16.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/168/2015-88 zo dňa
16.12.2016 v napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného
konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o o zaplatenie sumy 142,55
eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- eur spolu s 8% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 30.000,- eur od 23.8.2011 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súdu žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 88%.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 31.3.2015
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 31.932,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 1.8.2011 až do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy
konania. Žalobca dňa 18.2.2016 vzal žalobcu o zaplatenie sumy 142,55 eur späť a súčasne v uvedenom
podaní žalobu doplnil a spresnil. Žalovanú sumu žiadal žalobca uhradiť z titulu uzavretej ústnej zmluvy
so žalovaným, kedy medzi stranami bolo presne určené, čo je predmetom diela - stavebné práce
na bytovom dome Silvanium v Pezinku. Žalobca ako zhotoviteľ z uvedenej zmluvy o dielo (žalovaný
objednávateľ) v žalobe uviedol, že strany sporu predtým už 20 rokov spolupracovali a nikdy neboli
medzi nimi žiadne problémy. Vyššie uvedené práce na predmetnom diele žalobca pre žalovaného
riadne vykonal, žalovaný ich prevzal a žiadnym spôsobom nereklamoval. Žalobca dňa 30.6.2011 vystavil
žalovanému za vykonané dielo faktúru č. 413064, splatnú 31.7.2011 na sumu 99.297,64 eur, ako aj
faktúru č. 412009, podľa ktorej mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.789,44 eur. Spolu teda mal
žalovaný uhradiť žalobcovi sumu 101.229,89 eur. Žalovaný faktúry nikdy nerozporoval, nevrátil ich. Z
dlžnej sumy žalovaný neuhradil sumu 31.789,45 eur.



3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe v odpore proti platobnému rozkazu podaním zo dňa 13.7.2015 a
namietal, že práce žalobca vykonal vadne, neúplne a s nekorektným uvedením vyššieho množstva,
ako bolo skutočne dodané. Podľa jeho názoru strany uzavreli určitú ústnu nepomenovanú zmluvu,
ktorá mala prvky a dojednania zmluvy o dielo, žalobca však práce vykonal pre inú tretiu osobu, tzv.
generálneho investora. Žalobca nijako nepreukázal vykonanie prác, titul a výšku odplaty, ktorú žiadal
od žalovaného zaplatiť. Uvedenú výšku odplaty odvodzuje podľa žalovaného žalobca len z vystavenej
a doručenej faktúry č. 413064. Celý obsah a rozsah zmluvného vzťahu medzi stranami tak bude musieť
byť preukazovaný len nepriamymi dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Žalovaný ďalej zdôraznil, že
žalobcovi bezhotovostne zaplatil najmenej sumu 69.297,64 eur, a to dňa 6.10.2011 sumu 44.297,64
eur, dňa 23.4.2012 sumu 10.000,- eur a dňa 30.9.2014 sumu 15.000,- eur. Navyše podľa uznania
dlhu zo dňa 10.9.2014 už v tento deň bol dlh žalovaného o 30.000,- eur, t.j. nižší ako žalobca žiada
zaplatiť, pričom následne dňa 30.9.2014 bolo z predmetnej sumy zaplatených 15.000,- eur. Pokiaľ ide
o úroky z omeškania žalovaný namietol, že žalobca nepreukázal titul, z ktorého odvodzuje vznik úrokov
z omeškania. Ďalej žalovaný uviedol, že voči žalobcovi má viaceré splatné pohľadávky súvisiace so
stavebnými prácami realizovanými žalobcom na novostavbe bytového domu Pegas na Silvánovej ulici
v Pezinku. Na tomto diele si žalobca riadne a včas nesplnil svoje povinnosti vo vzťahu ku koncovému
objednávateľovi. Uvedené pohľadávky žalovaného voči žalobcovi deklaroval žalovaný na stretnutí strán,
ktoré sa uskutočnilo dňa 2.7.2015. Súd prvej inštancie uplatnený nárok právne posúdil ako zaplatenie
ceny diela podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže obe strany sú podnikatelia a dielo sa
týkalo ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd prvej inštancie vyhodnotil,
že pokiaľ ide o skutkové tvrdenia týkajúce sa obrany žalovaného ohľadne toho, že sa zo žalobcom
dohodol na zádržnom, v tejto súvislosti žalovaný neuniesol povinnosť tvrdenia konkrétnych relevantných
skutočností v zmysle § 151 ods. 2 CSP. Žalovaný neuviedol, na čom konkrétne sa dohodol so žalobcom
ohľadne platenia ceny diela, t.j. kedy, v akých lehotách, za splnenia akých prípadných podmienok mal
žalovaný faktúru - cenu diela zaplatiť. Žalovaný neuviedol ani tú skutočnosť, ako mal zádržné dohodnuté
v zmluve s investorom. Námietku žalovaného, že fakturované práce žalobca vykonával pre investora,
súd prvej inštancie neuznal a považoval ju za neudržateľnú. Žalovaný sám totiž pripustil, že so žalobcom
uzavreli dohodu majúcu znaky zmluvy o dielo, faktúru za vykonané práce vystavené na žalovaného
ako odberateľa prevzal bez pripomienok, svoj záväzok uhradiť faktúry dokonca čiastočne uznal. Je
vylúčené, aby žalovaný takto postupoval, ak by nebol objednávateľom diela. Ohľadne dohody o uznaní
dlhu žalovaný uznal svoj dlh z faktúry č. 413064 v časti 30.000,- eur. V čase uznania žalovaný z
celkom fakturovanej sumy 99.297,64 eur už uhradil sumu 54.297,64 eur, teda neuhradených zostalo
45.000,- eur. Po uznaní dlhu žalovaný v dohodnutej lehote zaplatil prvú splátku vo výške 15.000,- eur,
druhú uznanú splátku vo výške 15.000,- eur nezaplatil. Započítaním vykonaným žalovaným v priebehu
konania listom zo dňa 8.3.2016 pohľadávka žalobcu podľa súdu prvej inštancie na zaplatenie ceny
diela nezanikla. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.11.2016 neuznal započítanie čo do právneho dôvodu,
výšky, skutkových tvrdení a právneho základu, nakoľko neevidoval žiadnu takúto pohľadávku. Žalobca
namietal, že so spoločnosťou VISTA real, s.r.o. nie je v žiadnom právnom vzťahu a neniesol s ňou žiadnu
zodpovednosť za údajné rozdiely, ktoré mali vzniknúť z dôvodov, ktoré žalobcovi nie sú známe. Keďže
žalobca poprel existenciu pohľadávky, bolo povinnosťou žalovaného ju preukázať, avšak žalovaný
neuviedol ani nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti ohľadne svojej pohľadávky, teda na čom sa
so žalobcom dohodol, kedy a ako reklamoval kvalitu alebo množstvo prác vykonaných žalobcom na
stavbe bytového domu Pegas. Súd prvej inštancie konštatoval, že zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 30.000,- eur aj z dôvodu, že žalovaný dielo vykonané žalobcom riadne prevzal, žiadne vady
nereklamoval, neuplatnil voči žalobcovi žiaden reklamačný nárok, v dôsledku ktorého by nebol povinný
zaplatiť cenu diela aj v tejto neuznanej časti (v časti 15.000,- eur). Dôkazy predložené žalovaným nárok
žalovaného voči žalobcovi nepreukazujú. V časti o zaplatenie sumy 142,55 eur súd prvej inštancie
konanie zastavil podľa § 145 CSP. Pokiaľ ide o zvyšok žalovanej sumy vo výške 1.789,45 eur, ktorý mal
predstavovať neuhradenú faktúru č. 41/2009, k uvedenej faktúre však žalobca nič bližšie neuviedol ani
ju nepredložil. Z uvedených dôvodov bola žaloba v tejto časti zamietnutá ako nepodložená konkrétnym
tvrdením ani dôkazom. Pokiaľ ide o úrok z omeškania v uvedenej časti súd prvej inštancie nesúhlasil
s námietkou žalovaného, že faktúra je len účtovný doklad, z ktorého nemožno vyvodzovať splatnosť
nároku. Strany si nedohodli čas, kedy má žalovaný ako objednávateľ zaplatiť cenu diela a preto podľa
§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy alebo zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela. V danom prípade teda žalobca vystavením a doručením faktúry č. 413064
vyzval žalovaného na zaplatenie a doručením faktúry vznikla žalovanému povinnosť cenu diela zaplatiť.
Žalovaný faktúru prevzal až po dni určenom žalobcom ako deň splatnosti a preto z uvedeného dôvodu,
zaviazal súd prvej inštancie žalovaného platiť úrok z omeškania až po uplynutí primeranej trojdňovej



lehoty na zaplatenie. Vzhľadom na uvedené, vo zvyšku úroku z omeškania za obdobie od 1.8.2011 do
22.8.2011 žalobu zamietol. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalobca mal vo veci 94% úspech, od ktorého bolo potrebné
odpočítať jeho 6% neúspech prvoinštančný súd priznal ako čistý úspech žalobcu, nárok žalobcovi na
náhradu trov konania vo výške 88% voči žalovanému.

4. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a
to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. V odvolaní žalovaný uviedol,
že súd prvej inštancie mal z ustáleného skutkového stavu veci nepochybne zrejmé, že žalobca mal
od počiatku vedomosť o zádržnom, čo okrem iného vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania vo veci
zo dňa 8.3.2016 ako aj zo samotného ods. 9 rozsudku súdu prvej inštancie. Z uvedeného teda podľa
žalobcu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca nedostane plnenie skôr, ako ho mal dostať
žalovaný od investora stavby, a teda aj medzi stranami bolo jasne dohodnuté, že žalovaný platil žalobcovi
až potom, čo platbu obdržal od investora. Uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie vyplývalo aj
z argumentácie, že podľa jeho názoru k žiadnej dohode o odklade platenia ceny nedošlo, avšak z
vykonaného dokazovania vyplynul úplný opak a teda, že žalovaný nepreplácal faktúry žalobcu naraz bez
toho, aby došlo najskôr k preplateniu týchto faktúr zo strany investora. K ďalšej námietke žalovaného
uvedenej v odvolaní týkajúcej sa započítania a teda konštatovania súdu prvej inštancie, že započítaním
uskutočneným žalovaným pohľadávka žalobcu na zaplatenie ceny diela nezanikla z dôvodu, že žalobca
uvedené započítanie poprel, keďže neeviduje žiadnu takúto pohľadávku, uvedený výklad považuje
žalovaný z hľadiska procesno-právnych ako aj hmotnoprávnych noriem za scestný, nakoľko započítanie
bolo vykonané jednoznačne zákonným spôsobom, predložené v písomnej forme a podloženej jasnými
dokladmi, ktoré tvorili prílohy započítania, navyše započítavali sa nároky posúdené nezávisle a odborne
nespochybnene treťou stranou. Samotný právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa
8.3.2016 navrhol nariadiť znalecké dokazovanie ohľadne predmetného započítacieho úkonu, čo sama
o sebe podľa žalovaného znamená, že žalobca sám mal v konaní znaleckým dokazovaním záujem
ustáliť a zistiť vady a nedodatky, resp. nadvýmery plôch, ktoré boli žalobcom vyfakturované vo väčšom
rozsahu ako boli dodané. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca si musel byť a zjavne aj bol nepochybne
vedomý, že vznikol právny vzťah zodpovednosti žalobcu voči žalovanému. Žalovanému teda riadne
a nepochybne vznikol nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor žalovaného a
žalovaný si tento nárok legitímne započítal voči žalobcovi predmetným listom zo dňa 8.3.2016. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP a teda konkrétne na tú skutočnosť, že súd
prvej inštancie jasne a výstižne nevysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a teda stranami
sporu navrhnuté znalecké dokazovanie. Uvedeným konaním súd prvej inštancie porušil čl. VI ods. 1
CSP a teda rovnaké postavenie strán sporu v občianskom súdnom konaní a týmto postupom znemožnil
žalovanému aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, aby nedošlo k porušeniu práva žalovaného
na spravodlivý proces. Ďalšia námietka žalovaného spočívala v skutočnosti, že došlo k porušeniu čl.
IX Civilného sporového poriadku, keď na poslednom pojednávaní vo veci konanom dňa 16.12.2016
na strane 2 príslušnej zápisnice o pojednávaní pred vyhlásením uznesenia o prerušení pojednávania
na 15 minút došlo k tej udalosti, že žalobca tvrdil, že doručujú súdu písomné vyjadrenie zo dňa
7.11.2016, ktoré však nebolo súčasťou súdneho spisu a rovnako žalobca nevedel preukázať, že uvedené
podanie vykonal a podal. Žalovaný opierajúci sa o povinnosť súdu poskytnúť dostatočnú lehotu na
vyjadrenie sa, stručne reagoval na dané podanie, rozporoval jeho vecnosť a obsah a uviedol navyše
ďalšie argumenty, taktiež žiadal vykonanie opakovaného výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného
p. E., keďže bolo nevyhnutné rozporovať a zistiť, príp. vyvrátiť jeho protichodné tvrdenia (rozporné
tvrdenia advokáta žalovaného a žalovaného samotného). Rovnako tak súd v danom čase ešte nevykonal
znalecké dokazovanie navrhnuté samotným žalobcom ani sa s touto skutočnosťou nijak relevantne
nevysporiadal. Procesne neakceptovateľným spôsobom bolo následne vyhlásené uznesenie, ktorým
sa dokazovanie vyhlásilo za skončené a vykonanie ďalších dôkazov nebolo pripustené. Rovnako
tak podľa žalovaného súd prvej inštancie porušil ustanovenie § 98 ods. 1 CSP, keď v konaní nebol
vyhotovený obligatórny záznam elektronickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku, tento
nebol uchovaný na nosiči dát a vzhľadom na uvedené je rozhodnutie a priebeh pojednávania a konania v
danom rozsahu absolútne nepreskúmateľný, pričom sa jedná o vadu, pre ktorú je absolútne nevyhnutné
v záujme spravodlivosti a od sledovateľnosti procesného priebehu konania celý proces od počiatku
zopakovať. Ďalej v odvolaní žalovaný namietal porušenie § 161 ods. 1 CSP, § 181 ods. 2 CSP, § 187
ods. 1, § 191 ods. 1, 2 CSP ako aj § 206 a § 215 ods. 1, 2 CSP. Na základe vyššie uvedených tvrdení



žiada Krajský súd v Bratislave, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie a žalobcu zaviazal na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

5. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 11.4.2017 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podľa jeho
názoru sa nenaplnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. a) CSP ako uvádza odvolateľ,
keďže medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo, ktorej predmetom bolo poskytnutie
prác a vykonanie služieb žalobcom v prospech žalovaného a to stavebné práce na bytovom dome
Silvanium v Pezinku a uvedené práce žalobca pre žalovaného riadne a včas vykonal. Žalovaný žalobcom
vykonané práce prevzal, žiadnym spôsobom nerozporoval ich rozsah, obsah ani kvalitu (nereklamoval).
Žalobca na základe riadne vykonaných prác pre žalovaného titulom odovzdania prác vystavil daňové
doklady a to faktúry, pričom spolu mal uhradiť žalovaný 101.229,89 eur, ktoré faktúry žalovaný riadne
prevzal, nikdy nerozporoval čo do právneho dôvodu požadovanej sumy, výšky alebo vykonateľnosti a
tieto faktúry si žalobca riadne zaúčtoval. Žalovaný z celkovej dlžnej sumy uhradil iba jej časť, žalobcovi
neuhradil sumu 31.789,45 eur. Medzi stranami sporu nebola nikdy uzavretá žiadne dohoda, v ktorej
obsahom by bol odklad úhrady fakturovanej pohľadávky za vykonané práce a poskytnuté služby zo
strany žalobcu žalovanému, keď žalovanému poskytne peniaze nejaká tretia strana (investor). Ak by k
takejto skutočnosti došlo bol by žalobca účastníkom dohody medzi žalovaným a údajne treťou stranou
investorom. Žalobca však takýmto účastníkom nikdy nebol (s investorom alebo inou treťou stranou). K
údajnému započítaniu žalovaný vo vyjadrení uviedol, že neexistuje žiaden právny ani skutkový vzťah
žalobcu k obchodnej spoločnosti VISTA real, s.r.o. Z uvedeného dôvodu tu nebolo možné prihliadať
k účelovo vyprodukovanej údajnej pohľadávke VISTA real, s.r.o., ktorá mala mať dosah na zánik
pohľadávky žalobcu v konaní proti žalovanému. Započítanie zo dňa 8.3.2016 vykonané žalovaným,
ktoré je touto osobou jednostranne podpísané nebolo právne podložené, nemá v zákonom vyžadované
náležitosti, ktoré by znamenali zánik pohľadávky žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
rozhodol vecne správne, ak k takémuto údajnému započítaciemu prejavu žalovaného neprihliadol. Ďalej
žalobca vo vyjadrení k odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP a teda
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
uviedol, že počas súdneho konania bolo vykonané dostatočné dokazovanie preto žalobca nevidí dôvod
vypočúvať ďalšie osoby. Žalovaný bol od počiatku právne zastúpený a preto mal možnosť v dokazovaní
preukázať ním tvrdené skutočnosti, konajúci sudca podľa názoru žalobcu referoval súdny spis riadne,
oboznamoval strany sporu s listinnými dôkazmi, pričom sa dotazoval, či niektorá zo strán sporu chce
uviesť doplňujúce skutočnosti a či je obsah listín dostatočne známy z hľadiska dokazovania, žiadna zo
strán sporu, teda ani žalovaný nič nenamietli. Pokiaľ ide o vyžiadanie si lehoty na vyjadrenie k vyjadreniu
žalobcu žalobca uvádza, že žalovaný nežiadal súd o žiadnu lehotu na vyjadrenie sa k podaniu, ktorým
žalobca rozporoval ním doloženú listinu označenú ako Započítanie pohľadávky. V konaní pri prednese
strán sa právny zástupca žalovaného k predmetnej listine náležite vyjadril a vyjadrenie je zaznamenané
v obsahu zápisnice. Z uvedeného dôvodu nie je možné účelovo v odvolaní tvrdiť porušenie procesných
práv. Citovanie procesných ustanovení, ktorých porušenia sa mal dopustiť súd prvej inštancie, žalobca
považuje za účelové a ničím nepodložené. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd prvej
inštancie rozhodol a odvolanie bolo podané po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného
sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP
a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku
99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje
aktuálna procesná úprava CSP.

7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu
žalovaného dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie



správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. K námietkam žalovaného týkajúcich sa procesného pochybenia súdu prevej inštancie odvolací súd
uvádza, že v preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkovú stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver, podľa ktorého žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi cenu diela z dôvodu, že bola uzavretá platná zmluva o dielo v ústnej forme, súdu dostatočne
a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne
relevantné otázky súvisiace s predmetom požadovanej súdnej ochrany.

10. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a na zdôraznenie jeho správnosti v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa
nasledovné:

11. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

12. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť
aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluvy prejavia vôľu uzavrieť zmluvu bez tohto určenia.

13. Ustanovenia Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo majú dispozitívny charakter, okrem
vymedzenia podstatných znakov tejto typickej pomenovanej zmluvy. Pre platné uzavretie zmluvy sa
nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda minimálne v určení zmluvných strán a predmete
zmluvy. Uvedené platí za predpokladu, ak dohoda o cene, resp. o spôsobe jej určenia nie je pre zmluvné
strany rozhodujúca.

14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá platná zmluva
o dielo v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (keďže išlo o podnikateľov pri podnikateľskej
činnosti) v spojení s § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v ústnej forme. Na základe uvedenej ústnej
zmluvy o dielo sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať stavebné
práce na bytovom dome Silvanium v Pezinku. Zmluva bola uzavretá len medzi subjektmi žalobcu a
žalovaného ako zhotoviteľom a objednávateľom. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne výšky
a splatnosti ceny diela, túto súd prvej inštancie posúdil vecne správne, keď uzavrel, že na základe
žalobcom vystavených faktúr žalovaný postupne platil žalobcom uvedené sumy vo faktúrach ako cenu
za dielo, pričom určitú sumu aj uznal svojím uznávacím prejavom. Vzhľadom na vyššie uvedené je
nepochybne preukázané, že žalovaný mal vedomosť o výške ceny za dielo. Pokiaľ ide o námietku
žalovaného uvedenú v odvolaní a teda, že strany zmluvy o dielo si dohodli odklad splatnosti ceny
za dielo, táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná ani svedeckými výpoveďami, ani nevyplynula
z listinných dôkazov, dôkazné bremeno v danom prípade zaťažuje žalovaného, keďže v zmysle §
548 Obchodného zákonníka (splatnosť ceny za dielo) objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi
cenu v čase dojednanom zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné vzniká
nárok na cenu vykonaním diela. Jednoznačne bolo teda preukázané, že dielo bolo žalobcom pre
žalovaného vykonané, ktorý ho riadne prevzal, avšak cenu za dielo neuhradil v zákonom stanovenej
lehote (zmluvnú splatnosť ceny diela žalovaný nepreukázal) a z uvedeného dôvodu žalovaný sa dostal
do omeškania zo splatnosťou ceny za dielo. Argument žalovaného ohľadne zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a obchodnou spoločnosťou VISTA real, s.r.o. bol v konaní pred súdom prvej inštancie
vyvrátený vykonaným dokazovaním a na uvedenom argumente žalovaný ani v podanom odvolaní
netrval, keďže bolo jednoznačne preukázané, že uvedené práce boli vykonávané pre žalovaného, ktorý
mal vzťah s obchodnou spoločnosťou VISTA real, s.r.o. ako investorom celej stavby. Žalobca vykonával
pre žalovaného služby subdodávateľa.

15. V súvislosti so stavebnými prácami vykonávanými na základe zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka v súčasnosti súčasťou zmluvy o dielo ako štandardné ustanovenie býva aj
úprava tzv. zádržného. V súvislosti za zádržným je potrebné zdôrazniť, že slovenská právna úprava, či v
Obchodnom zákonníku, resp. v inej právnej norme, v žiadnom svojom ustanovení vyslovene neupravuje



takýto inštitút. Podstata zádržného je zabezpečenie práva objednávateľa na riadne a včasné zhotovenie
diela a na riadne včasné odstránenie vád diela zo strany zhotoviteľa. Takýmto spôsobom si objednávateľ
snaží zabezpečiť plnenie záväzkov zhotoviteľa, jednak počas zhotovovania samotného diela najmä
potencionálne budúce záväzky zhotoviteľa na odstránenie prípadných vád diela. Vzhľadom na vyššie
uvedené ako aj na nepreukázanie skutočnosti, že zádržné bolo medzi stranami sporu dohodnuté
(dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného), teda medzi účastníkmi zmluvy o dielo a to žalobcom ako
zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, nebolo možné na uvedenú námietku vo vzťahu k ust. §
548 ods. 1 Obchodného zákonníka týkajúceho sa splatnosti ceny za dielo prihliadať.

16. K ďalšej námietke žalovaného týkajúcej sa dodania vadného diela, čo sa týka množstva ako aj
kvality odvolací súd v danej súvislosti poukazuje na ust. § 562 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa
možnosti, čo najskôr po odovzdávaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela,
ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného
odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa
odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej
starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu
diela. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia ako aj na zistení skutkový stav odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie nemal preukázané, že by žalovaný relevantným spôsobom reklamoval
vady dodaného diela u žalobcu, resp. že by žalovaný namietal vadnosť predmetného diela skôr a
preukázaným spôsobom ako tomu bolo v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd opätovne uvádza, že nebolo možné prihliadnuť k týmto
argumentom žalovaného, keďže žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal rozsah, podstatu a už vôbec
nie notifikáciu vád žalobcom dodaného diela.

17. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namietal nesprávne a nedostatočné vyhodnotenie započítacieho
úkonu vykonaného žalovaným listom zo dňa 8.3.2016 voči žalobcovi súdom prvej inštancie. Odvolací
súd zo súdneho spisu súdu prvej inštancie zistil, že dňa 8.3.2016 konateľ žalovaného počas
prebiehajúceho súdneho konania (čl. 51 súdneho spisu) vykonal jednostranné započítanie svojej
pohľadávky v sume 20.718,- eur (žalovaným uvedené ako naša pohľadávka) z titulu chybnej fakturácie
voči žalobcovi, voči ktorému súčasne v tomto započítacom prejave uznal svoj dlh datovaný ku dňu
10.9.2014 vo výške 15.000,- eur, splatný 31.12.2014. Z uvedeného listinného dokladu vyplýva (čl. 51),
že žalovaný sa z listu obchodnej spoločnosti VISTA real, s.r.o. zo dňa 10.11.2014 dozvedel, že žalobca
dodal na projekt novostavby bytového domu Pegas na Silvániovej ulici v Pezinku (novostavba bytového
domu Pegas na Silvániovej ulici v Pezinku) rôzne stavebné práce, vrátane materiálov, pri ktorých rozdiel
predstavuje 20.718,- eur, o ktorú sumu sa žalobcu podľa žalovaného bezdôvodne obohatil. V súlade s §
580 a § 581, keďže podľa žalovaného v danom prípade išlo o vzájomne splatné pohľadávky rovnakého
druhu, ktoré sa vzájomne kryli, v sume 15.000,- eur započítal príslušnú časť jeho pohľadávky voči
pohľadávke žalobcu z titulu ceny za dielo, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. K uvedenému
odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku
navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že
ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky
musia byť spôsobilé na započítanie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že započítací prejav je možno
vykonať len medzi subjektmi, ktoré sú voči sebe vo vzájomnom postavení veriteľa a dlžníka. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný je dlžníkom žalobcu ako veriteľa z ústnej zmluvy o dielo
na výstavbu obchodného centra Silvánium, avšak zo žiadnych listinných dôkazov súd prvej inštancie
rovnako tak odvolací nemal preukázaný vzťah vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom pokiaľ ide o spomínaný projekt „Novostavba bytového domu
Peages na Silvániovej ulici v Pezinku“. Žalovaný žiadnym spôsobom nezdokladoval právny vzťah k
žalobcovi pokiaľ ide o uvedenú bytovú výstavbu, teda nezdokladoval, že by pokiaľ ide o uvedený projekt
mal zmluvný vzťah so žalobcom, z ktorého by prípadne vznikol záväzok žalobcu voči žalovanému. Aj v
danom prípade odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a teda
dôkazné bremeno existencie pohľadávky voči žalobcovi, ktorá bola spôsobilá na započítanie.

18. Ohľadne námietky žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz znaleckého
dokazovania na ním uvedenú pohľadávku, odvolací súd musí konštatovať, že v zmysle ust. § 207



ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky, pre
zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké
dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
Z uvedeného je teda zrejmé, že súd nariadi znalecké dokazovanie len v tom prípade, ak by si nebol
istý odbornou stránkou v prejednávanej veci. Avšak žalovaným navrhované znalecké dokazovanie k
jeho započítaciemu jednostrannému právnemu úkonu nemá žiadnu podstatu v odbornej problematike,
na ktorú by bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, naopak v danom prípade je dôkazné
bremeno zaťažujúce preukázať vecnú stránku započítania ako riadneho započítacieho úkonu na strane
žalovaného. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne zamietol v
odvolaní namietané návrhy žalovaného na vykonanie ďalších dôkazov, pričom dostatočne zistil skutkový
stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).