{"guid": "ae837a63-e1f2-4397-a541-c667b487a8f6:0e30c322-e37b-4129-bd72-880d7c81968c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1315216364.1", "spisova_znacka": "1Cob/195/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/195/2017 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2018, sp. zn. 1Cob/195/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1315216364.1", "identifikacne_cislo": "1315216364", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jozef Vanca", "sudca_id": 1339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-vanca-1339", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e30c322-e37b-4129-bd72-880d7c81968c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1315216364.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1315216364.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1315216364.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/195/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315216364
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315216364.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: P. L., Záhradnícka
1151/1, Senec, IČO: 11830077 proti žalovanému: Pozemkové spoločenstvo lesa sv. Martina v Senci, A.
Sládkoviča 20, Senec, IČO: 34 009 051, zast. V.. V. V., Y. X, B., o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom
a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 323/2015-133 zo dňa
5.4.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb 323/2015-133
zo dňa 5.4.2017  p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej
inštancie, že žalobou zo dňa 31.7.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 5.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne od 1.8.2011 do zaplatenia. Žalobca
svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný objednal realizáciu opláštenia haly v areály Č. V. dňa 4.4.2011
s dátumom dodania dňa 1.7.2011. Žalovaný po lehote splatnosti neuhradil uvedenú faktúru č. 110016,
pričom v lehote splatnosti uhradil 3 sumu 000,- eur a uhradil po čiastkach 2.740,- eur, pričom zostalo
doplatiť 5.000,- eur. Na doplatenie uvedenej sumy bol vyzvaný upomienkou č. 2 dňa 14.5.2014.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 23Cb 323/2015-29 zo dňa 27.4.2016, proti ktorému podal
žalovaný odpor s odôvodnením, že žalobca a žalovaný uzavreli ústne zmluvu o dielo. Žalobca práce
ukončil v riadnom termíne a následne vystavil faktúru č. 110016 so splatnosťou dňa 31.7.2011. Podľa
tvrdení žalobcu sa žalovaný dostal do omeškania so svojím plnením dňa 1.8.2011, nakoľko 31.7.2011
bol posledný deň lehoty, v ktorej mohol žalovaný riadne plniť. Pohľadávka  žalovaného sa tým premlčala
ku dňu 1.8.2014 podľa ust. § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný si uplatnil
pohľadávku na súde až dňa 27.7.2015. Na základe vyššiu uvedeného žalovaný vzniesol námietku
premlčania. K okolnostiam uzavretia zmluvy o dielo uviedol, že dohoda so žalobcom bola, že práce na
hale bude vykonávať žalobca, pričom tovar mal dodávať J.. V. Q., ktorý J.. Q. na osobnom stretnutí
žalovaného ubezpečil, že aj keď žalovaný materiál, z ktorého sa mali realizovať práce na hale nevidel,
všetok materiál bude kvalitou a cenou zodpovedať dohode. Následne žalobca komunikoval v priebehu
realizácie diela už len s J.. Q.. Po dokončení prác žalobca informoval žalovaného, že cena stavby
sa predražila o 10.000,- eur z dôvodu, že niektoré komponenty dodané J.. Q. boli chybné, resp.
nezodpovedali účelu a bolo ich treba upraviť alebo vyrobiť. J.. Q. oznámil žalovanému, že žalobca ho
vyzval, aby nedodával to, čo chýba a že bude lacnejšie a jednoduchšie, aby chýbajúce diely vyrobil



sám žalobca. Uvedený postup žalobca nekonzultoval so žalovaným. Žalobca v rámci plnenia zmluvy o
dielo bol povinný pri vykonávaní prác postupovať podľa ust. § 635 ods. 1 a § 637 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobca neupozornil žalovaného vopred na prekročenie ceny diela a neinformoval ho vopred
ani o skutočnosti, že niektorý z tovarov dodaným J.. Q. mal nedostatky. Namiesto toho žalobca dodal
žalovanému svojvoľne a bez predošlého schválenia žalovaným tovary a služby, ktoré tvoria nasledovné
položky faktúry č. 110016: výroba okien (doplatok), klampiarske výrobky okap plech, rohový L profil
na strešný panel, krycí plech na trapez plech pri hrebeni, krycia lišta na okná, rohový omega profil,
kalota na strešný panel, rezanie strešných pur panelov okap, vrchný náter na brány 2x vrátane farby a
dokončovacie práce, výplne pur penou. Žalovaný o tieto tovary a služby nemal záujem, nakoľko uvedené
tovary a služby si vedel zaobstarať lacnejšie. Na základe vyššiu uvedeného žalovaný len čiastočne
uhradil faktúru č. 110016 a opakovane pozýval žalobcu na zasadnutie svojho výboru, ktorý je výkonným
a štatutárnym orgánom žalovaného v dňoch 11.11.2014 a 2.12.2014. Účelom týchto stretnutí malo byť
objasnenie okolností dodania vyššiu spomenutých tovarov a služieb žalobcom a snaha o zmierlivé
vyriešenie celej záležitosti. Ani na jedno zasadnutie sa žalobca nedostavil a namiesto toho posielal
žalovanému prostredníctvom pošty upomienky.

3. K veci ešte žalobca v konaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o obchodnoprávny vzťah,
je premlčacia doba záväzku, na základe ktorého žalobca žiada plnenie, štvorročná. Žalovaný je v
zmysle ust. § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka podnikateľom, pretože nielenže
administratívne spravuje lesné hospodárstvo, ale v skutočnosti kupuje pestované mladé porasty, ktoré
sú potom vysádzané a sú použité na výzdoby k vianočným sviatkov, ale najmä ťaží, spracováva  a
priamo rôznym odberateľom    predáva drevnú hmotu v rôznych podobách (napr. stavebného dreva,
paliva, drevnej  štiepky, atď...), no  zabezpečuje  aj výkon práva poľovníctva a z toho plynúce aktivity
na spoločnom majetku. Priamo zamestnáva pracovníkov, za ktorých tak ako iné podnikajúce subjekty
odvádza zrážky z ich mzdy  na daň zo závislej  činnosti, ale aj  odvody do fondov Sociálnej poisťovne
a príslušnej Zdravotnej poisťovne. Vykonáva teda podnikateľskú  činnosť, na ktorú sa podľa ust. §
19 zákona č. 97/2013 Z.z.  nevyžaduje živnostenské  oprávnenie. Správcom dane boli vydané rôzne
usmernenia ako účtovať a ako viesť účtovníctvo v pozemkových a lesných spoločenstvách, ktoré sú
povinné viesť podvojné účtovníctvo ako bežné podnikateľské subjekty. Na základe uvedeného je na
mieste, považovať vzťah medzi žalobcom  a žalovaným  podľa Obchodného zákonníka a nie podľa
Občianskeho zákonníka. Ak by sa mal predmetný vzťah posudzovať podľa Občianskeho zákonníka,
tak v takom prípade by vznesená námietka premlčania neobstála s poukazom na ust. § 3 ods. 1 a
§ 39  Občianskeho zákonníka, takže námietka  premlčania zo strany žalovaného sa  prieči dobrým
mravom. Žalovaný bol o prekročení ceny diela informovaný ústne, pričom možno ujednať zmluvný
vzťahu konkludentne. Konkludentný čin je tiež prejav vôle (právny úkon) urobený iným než výslovným
spôsobom, ktorý so zreteľom na dané okolnosti nevzbudzuje pochybnosti o existencii vôle a o jej
obsahu. Navyše pri preberaní žalobcom zrealizovanej stavby ako aj zrealizovaných montážnych prácach
žalovaný bez výhrad  podpísal  prevzatie diela, faktúry ako aj dodací  list bez pripomienok. Okná žalobca
objednával na základe cenovej ponuky bez montáže, pričom vo faktúre suma 980,- eur bola záloha na
dodávku okien, ktorá sa musela zaplatiť vopred a druhá suma 980,- eur bolo doplatenie druhej polovice
ceny okien. Bola požiadavka na žľaby a okapy zelenej farby, ktoré p. Q. takto aj dodal. Panely bolo treba
vyrezať, pretože nebolo možné ich uchytenie žľabov tak, aby sa žľab mohol umiestniť vyššie a dvere sa
mohli otvárať, navyše panely dodal p. Q. s výkresmi bez riešenia uchytenia žľabov.

4. K veci ešte žalovaný v konaní uviedol, že žalovaný je právnická osoba zriadená na  základe zákona
č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov. Táto právnická
osoba nie je zriadená za účelom podnikania a nie je zapísaná ani v jednom z registrov podľa ust. § 2
ods. 2 Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva, že žalovaný nie je podnikateľom. Žalobca a žalovaný
neuzavreli medzi sebou písomnú zmluvu a ani ústne si nedohodli pôsobnosť Obchodného zákonníka
na ich záväzkovo právny vzťah. Keďže žalovaný nie je podnikateľom v zmysle ust. § 261 Obchodného
zákonníka a ani strany si nedohodli písomne pôsobnosť Obchodného zákonníka podľa ust. § 262
Obchodného zákonníka, ich vzťah sa spravuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na skutočnosť, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, platí medzi stranami premlčacia doba podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, takže
pohľadávka žalobcu sa premlčala ku dňu 31.7.2014. Nie je pravda, že by žalovaný bez výhrad prevzal
dielo, o čom svedčí zápisnica zo dňa 4.7.2011, ktorú žalobca podpísal. Dodávateľom materiálu bol p.
Q., s ktorým sa u neho v kancelárii stretli a dohodli sa, že komunikácia žalobcu ako zhotoviteľa a p.
Q.Á. ako dodávateľa materiálu  bude predkladaná žalovanému na vedomie a faktúru vystaví žalobca



žalovanému na základe fakturácie p. Q.. P. Q. následne zaslal definitívnu cenovú ponuku materiálu, ktorá
zodpovedala vzájomnej dohode a predstavovala sumu 16.607,12 eur za všetok materiál. So žalobcom
boli dohodnutí na cene za poskytnutie práce vo výške okolo 2.000,- eur. Žalobca povedal, že nie je
potrebné viesť stavebný denník, nakoľko sú dohodnutí na cene. Žalobca nemal čo panely rezať, ak
neboli správne, mal to oznámiť žalovanému, ktorý by ich reklamoval u dodávateľa p. Q.. Okná vo faktúre
žalobcu sú vyfakturované 2 x, pričom sú fakturované okná v rovnakej výmere, ale žalovaný má 2 typy
rozdielnych rozmerov okien. Napriek tomu z dobre vôle žalobcovi jeho faktúru zaplatili v sume 5.704,-
eur, pričom o zvyšku chceli s ním chceli diskutovať a dohodnúť sa, ale žalobca odmietol diskutovať a
neprišiel aj napriek pozvánke na výbor žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, jeho zástupcu, svedkov F. W.K. a J.. V. Q.,
a ďalej listinnými dôkazmi, a to: cenovou ponukou žalobcu zo dňa 8.2.2011, faktúrou žalobcu č. 110008,
faktúrou žalobcu č. 110009, faktúrou žalobcu č. 110011, faktúrou žalobcu č. 110012, faktúrou žalobcu
č. 110016, dodacím listom žalobcu k faktúre č. 110016 zo dňa 1.7.2011, listom žalobcu žalovanému zo
dňa 23.7.2012, výzvou žalobcu žalovanému na zaplatenie zo dňa 14.5.2014, mailovou správou svedka
Q. svedkovi W.R. zo dňa 30.3.2011, mailovou správou žalobcu svedkovi Q. zo dňa 31.3.2011, faktúrami
svedka Q. žalobcovi, zápisnicou zo stretnutia zástupcov žalovaného a žalobcu zo dňa 4.7.2011, súpisom
výdavkov žalobcu, cenovou ponukou spoločnosti Lindab a.s. svedkovi Q. č. CPSN1101325 zo dňa
1.4.2011, faktúrou spoločnosti Lindab a.s. žalobcovi č. 4121100119, faktúrou spoločnosti M.P.V. spol. s
r.o. žalobcovi č. 11-05-002, faktúrou spoločnosti M.P.V. spol. s r.o. žalobcovi č. 2011-06-218, výpisom zo
živnostenského registra žalobcu a výpisom z registra pozemkových spoločenstiev Ministerstva vnútra
SR, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy.

6. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 1, 2 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1, ods. 2 písm. b), c)
Obchodného zákonníka, § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, § 261 ods.
1, ods. 8 Obchodného zákonníka, § 536 ods. 1, ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka, § 536 ods.
3 Obchodného zákonníka, § 537 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 veta
prvá Obchodného zákonníka, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 409 ods. 1, ods. 2 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 34 Občianskeho
zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 43a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 43c ods.
1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 451 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.

7. Súd ako prvú spornú otázku v konaní riešil postavenie žalovaného, nakoľko žalobca tvrdil, že žalovaný
je podnikateľom a žalovaný naopak tvrdil, že nie je podnikateľom. Pri riešení tejto otázky mal súd za to,
že podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku,
pričom podľa  ust. § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba,
ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Takýmto
osobitným predpisom bol zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
predpisov, kde v ust. § 19 ods. 1 bol žalovaný definovaný ako   spoločenstvo na účely podnikania
na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného
užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim vykonáva poľnohospodársku
prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov (čo žalovaný
nenapĺňa) a  hospodári v lesoch a na vodných plochách (čo žalovaný napĺňa). Na základe uvedeného
mal teda súd za to, že nakoľko žalovaný hospodári v lesoch, považuje sa takáto činnosť za podnikanie
v zmysle  ust. § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
predpisov, čím je pre účely podnikania naplnené ust. § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného
zákonníka, na základe ktorých je žalovaný podnikateľom ako osoba, ktorá podniká na základe iného
než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (ust. § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov).

8. Žalobca je fyzická osoba - podnikateľ podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka a
žalovaný je podnikateľom podľa ust. § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka ako osoba, ktorá
podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (ust. § 19 ods.
1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov) a je zapísaná
do príslušného registra vedeného Ministerstvom vnútra SR.



9. Na základe uvedeného sa na zmluvný vzťah strán sporu (konkrétne ústnu zmluvu o dielo) vzťahujú
ustanovenia Obchodného zákonníka za použitia jeho ust. § 261 ods. 1 a 8, pričom na právne inštitúty,
ktoré nie sú uvedené v Obchodnom zákonníku sa podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa jeho ust. § 1 ods. 2.

10. Ako už bolo vyššie uvedené, sporné strany uzavreli zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka v ústnej forme, pričom návrh na uzavretie zmluvy podľa ust.  § 43a ods. 1
Občianskeho zákonníka bol zo strany žalobcu písomný. Išlo o písomnú cenovú ponuku žalobcu zo dňa
8.2.2011 na obloženie haly pur panelmi na Červenom majeri vo výške 17.811,- eur s DPH, pričom táto
cena sa týkala materiálu (v hodnote 15.661,- eur) a samotných prác (2.150,- eur). Z faktúry svedka Q.
žalobcovi č. 20110133 (ňou účtoval svedok Q. žalobcovi sumu 16.607,12 eur za pôvodne objednaný
materiál podľa objednávky vrátane žľabov a zvodov, strešných pur panelov a stenového pur panelu) a
z faktúry žalobcu č. 110012 (ňou si uplatnil žalobca u žalovaného zaplatenie sumy 17.773,21 eur za
žľaby a zvody, strešné pur panely, stenový pur panel a príslušenstvo podľa dodania) mal súd za to, že
uvedený návrh na uzavretie zmluvy bol žalovaným akceptovaný (prijatý) v zmysle ust.  § 43c ods. 1
Občianskeho zákonníka v apríli 2011, pričom si zmluvné strany žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako
objednávateľ dohodli, že naproti žalobcovej cenovej ponuke nebude materiál na stavbu dodávať žalobca,
ale svedok Q., pričom žalovaný zaplatí žalobcovi cenu materiálu, ktorú žalobca zaplatí dodávateľovi
materiálu svedkovi Q. a cenu prác, ktoré zrealizuje žalobca v zmysle jeho cenovej ponuky zo dňa
8.2.2011.

11. Reálne potom plnenia prebiehali tak, že svedok Q. dodal žalobcovi predmetný materiál, čo mal
súd preukázané z mailovej správy svedka Q. svedkovi W. zo dňa 30.3.2011 (v nej zaslal svedok Q.
žalovanému cenovú ponuku na pur panely v hodnote 16.524,- eur), z mailovej správy žalobcu svedkovi
Q. zo dňa 31.3.2011 (v nej žalobca objednal u svedka Q. strešné a stenové pur panely s príslušenstvom
podľa svedkovej cenovej ponuky) a z faktúry svedka Q. žalobcovi č. 20110133 (ňou účtoval svedok
Q. žalobcovi sumu 16.607,12 eur za pôvodne objednaný materiál podľa objednávky vrátane žľabov
a zvodov, strešných pur panelov a stenového pur panelu), pričom žalobca uvedenú sumu materiálu
zaplatil žalobcovi, čo mal súd preukázané nielen výpoveďami vypočutých svedkov p. W. a J.. Q., ale aj
zo zhodných tvrdení strán sporu.

12. Tu si súd dovolí uviesť, že žalobca jednoznačne prijal od žalovaného zaplatenie ceny dodaného
materiálu, v rozpore s dohodou ju však spätne nevyplatil dodávateľovi materiálu J.. Q. (okrem vyplatenej
sumy 2.000,- eur), čo tento ako svedok v konaní potvrdil svojou svedeckou výpoveďou, čo súd považuje
za porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu.

13. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca ponúkal práce v hodnote  2.150,- eur a   materiál v hodnote
15.661,- eur (cenová ponuka žalobcu zo dňa 8.2.2011). Nakoľko materiál dodával svedok Q., žalobcovi
patrila iba cena prác, teda suma cca 2.150,- eur. V spore pritom bolo preukázané, že žalovaný vyplatil
žalobcovi nielen cenu materiálu dodaného svedkom Q., ale aj cenu prác v hodnote cca 8.000,- eur, čo
viac ako trojnásobne prevyšuje pôvodne dohodnutú cenu prác.

14. Žalobca navýšenie ceny prác odôvodňoval najmä potrebou naviac prác, spočívajúcich v oprave
dodaného materiálu svedkom Q.. Tu sa však súd stotožnil s tvrdením žalovaného a svedka Q. ako
dodávateľa údajne vadného materiálu, že ak mal dodaný materiál vady, mal ich reklamovať u dodávateľa
svedka Q., čo však žalobca neurobil, resp. takúto reklamáciu v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom,
takže mu nemohli patriť nároky z vád tovaru (ust. § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom rovnakú
povinnosť mal v prípade vadného materiálu aj voči žalovanému podľa ust. § 551 ods. 1 Obchodného
zákonníka, pričom ani splnenie tajto povinnosti žalobca v konaní nepreukázal.

15. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca nebol oprávnený bez predchádzajúcej reklamácie
vád u dodávateľa materiálu a žalovaného ako objednávateľa vykonať naviac práce, ktorých objednanie,
prípadne odsúhlasenie žalovaný v konaní výslovne popieral a žalobca jednoznačne nepreukázal a ktoré
si uplatnil faktúrou č. 110016, pričom žalovaný z dobrej vôle zaplatil žalobcovi z tejto faktúry sumu 5.740,-
eur a sumu 5.000,- eur mu nezaplatil. Ohľadom uvedených naviac prác platí, že žalovaný ich v zmysle
ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka neakceptoval, preto ich nemožno považovať za buď dodatok



k pôvodnej zmluve o dielo, alebo novú zmluvu o dielo, nakoľko chýbala ich akceptácia žalovaným podľa
uvedeného zákonného ustanovenia.

16. Ak napriek uvedenému žalobca fakturované naviac práce vykonal, nešlo o zmluvné plnenie žalobcu,
ale išlo v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka o bezdôvodné obohatenie, nakoľko zo
strany žalobcu išlo o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu (teda plnenie bez
zmluvy, resp. plnenie v rozpore so zmluvou a dohodou so žalovaným). Nakoľko inštitút bezdôvodného
obohatenia nie je upravený v Obchodnom zákonníku, použijú sa na bezdôvodné obohatenie príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže podľa ust. § 451 ods. 1 a § § 456  veta prvá Občianskeho
zákonníka bezdôvodné obohatenie musí vydať, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí tomu, na úkor
koho sa získal, nepatrilo žalobcovi právo na zaplatenie celej faktúry č. 110016 a dokonca je povinný
podľa ust. § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka žalovanému vydať všetko, čo nadobudol
bezdôvodným obohatením, teda aj sumu 5.740,- eur, ktorú prijal od žalovaného a ktorá je podľa názoru
súdu žalobcovým bezdôvodným obohatením.

17. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania žalobného nároku. Nakoľko inštitút bezdôvodného
obohatenia nie je upravený v Obchodnom zákonníku, ako súd vyššie uvádzal, aj na premlčanie
bezdôvodného obohatenia sa použijú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže súd na
premlčanie prihliadne iba na námietku dlžníka (ust. § 100 ods. 1  Občianskeho zákonníka), čo sa v
konaní stalo, musel súd tejto námietke premlčania vyhovieť, pretože považoval žalobný nárok žalobcu
za premlčaný podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia  premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, pričom podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Nakoľko sa
žalobca bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného zrealizovaním prác bez súhlasu žalovaného (ako
bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku) dňa 4.7.2011, kedy boli tieto práce podľa
žalobcovej faktúry č. 110016 vykonané, premlčacia lehota márne uplynula v súlade s ust. § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka dňa 4.7.2013, resp. v súlade s ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
dňa 4.7.2014. Nakoľko žalobca podľa žalobu na súd až dňa 31.7.2015, je z tohto zrejmé, že žalobcov
žalobný návrh bol v čase podania žaloby už premlčaný, preto mu súd nemohol priznať právnu ochranu,
na základe čoho súd žalobu žalobcu ako premlčanú zamietol.

18. Nakoľko súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania pohľadávky, neposudzoval žalobný návrh z
hľadiska preukázania či nepreukázania skutočne vykonaných prác žalobcu, či správnosti uplatnenej
výšky.

19. O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 a ods. 2 CSP.

20. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktorý s rozhodnutím
súdu prvej inštancie nesúhlasí. Uviedol, že žalovaný po odvedený pre neho všetkých dohodnutých
prác ako aj prác naviac, tieto práce riadne a bez akýchkoľvek výhrad potvrdil na dodacom liste zo dňa
4.7.2011, ako aj na faktúre č. 110016 zo dňa 4.7.2011. Po krátkom čase od ukončenia odovzdania
prác vyzval žalovaný žalobcu listom zo dňa 4.7.2011, aby dokončil nedorobky a ukončil dielo a preto
sa žalobca so žalovaným osobne spojil a vyzval ho, aby opísal o aké práce a nedorobky v skutočnosti
ide. Žiaden súpis nedorobkov a nedostatkov žalovaný nedodal. Z uvedeného dôvodu preto žalobca
žiadal žalovaného o bližšiu špecifikáciu, čo konkrétne je potrebné odstrániť. Na uvedenú výzvu žalobca
nedostal odpoveď do dnešného dňa. Žalovaná strana sa v priebehu prvoinštančného konania pokúšala
zavádzať žalobcu ako i súd, že žalovaní nie sú klasifikovaný ako podnikateľský subjekt a z toho dôvodu
bol zmluvný vzťah uzavretý v režime podľa Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. S
týmto záverom žalobca nesúhlasí a je toho názoru, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom
obchodnoprávnym. K argumentu žalovaného, že žalobca neviedol stavebný denník uvádza, že k stavbe
nebola predložená žiadna projektová dokumentácia, ani stavebné povolenie a čo naviac stavba bola už
nimi založená, započatá, kovová konštrukcia bola postavená a žalobca dodával už len opláštenie stien
a strechy, a teda stavebný denník už aj podľa stavebného zákona mal byť žalovaným riadne vedený, a
žalobcovi malo byť len umožnené urobiť zápisy ním vykonaných prác. Žalobca zdôrazňuje, že žiadal o
bližšiu špecifikáciu, čo konkrétne mal žalobca odstrániť, žiadal písomne, aby urobili zoznam údajných



nedorobkov a údajných nedokončených prác. Na uvedenú výzvu žalobca nedostal odpoveď. Zo strany
žalovaného spoločenstva sa takýto postup javí ako účelový, lebo nič vlastne nepreukázali. Teda do
dnešného dňa nikto ani ústne, ani písomne nekonkretizoval, čo vlastne reklamoval. Tiež žalovaného
v priebehu prvoinštančného konania viackrát vyzval, aby preukázal písomnými dokladmi pozvanie na
zasadnutie, čo však tiež preukázané nebolo. Nie je pravdou, že žalobca sa na stretnutie, na ktoré bol
pozvaný nedostavoval. Tiež nie je pravdou, že žalobca sa bezdôvodne obohatil. Tie panely, aby tam
mohol upevniť, spomínané žľaby a okapy musel upraviť, pričom žalovaný chcel, aby mu boli vrátené
peniaze za tie výrezy v hodnote nejakých 2.700,- eur a na druhej strane žalovaný tam pristavil kontajner
na uvedené spomínané výrezky. Žalobca je toho názoru, že aj to je určitý prejav súhlasu úpravy panelov,
keď na výrezky dal žalovaný priviesť kontajner. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
žalobcom predkladané dôkazy a poukazované skutočnosti. Žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušil.

21. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 14.6.2017 vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že žalobca v
podanom odvolaní nepreukázal žiadne právne dôvody, ktorými by odôvodňoval, prečo jeho žalobný
nárok nie je premlčaný a odvolanie ani neodôvodňuje tým, že by súd prvej inštancie nesprávne
právne vec posúdil. Žalobca sa stále mylne domnieva, že obligačným dôvodom jeho záväzku je
zmluva o dielo, aj keď ide v skutočnosti o bezdôvodné obohatenie. Žalobca a žalovaný mali pôvodne
uzatvorenú ústnu zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo opláštenie, resp. obloženie haly pur panelmi.
Z dokazovania pred súdom prvej inštancie jasne vyplynulo, že cena za vykonanie diela bola určená
ako maximálne 20.000,- eur. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, či práce fakturované
vo faktúre č. 110016 tvorili alebo netvorili súčasť pôvodnej zmluvy o dielo. Podľa výpovedi V. V. ako
aj F. W. žiadne zvýšenie ceny nebolo odsúhlasené a žiadne práce nad pôvodne dohodnutú sumu
neboli objednané, pričom žalobca v tomto smere nepredložil v tomto konaní žiadne dôkazy. Žalobca
vo svojom vyjadrení zo dňa 28.9.2016 len uvádza, že bol daný konkludentný súhlas zo strany žalobcu
na vykonanie diela. Toto tvrdenie neobstojí ani skutkovo ani právne. Žalobca nepredložil v priebehu
konania žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval k tomu, že ku konkludentnej dohode došlo. Z dokazovania
vyplynulo, že cena diela bola dohodnutá na základe záväzného a úplného rozpočtu, ktorý je uvedený
vo faktúre č. 110011 a je 110012. Poukázal na ust. § 537 ods. 6 Obchodného zákonníka a uviedol,
že žalobca neoznámil potrebu zvýšenia ceny žalovanému a nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o
opaku, napriek tomu že dôkazné bremeno v spore zaťažovalo jeho. Dodatočný súhlas žalovaného so
zvýšením ceny diela nebol v žiadnom štádiu konania potvrdený alebo preukázaný. Je absurdné až
priam neuveriteľné predpokladať, že žalovaný by žalobcovi odsúhlasil zvýšenie ceny diela o 10.740,-
eur, t.j. zvýšenie ceny diela o takmer 50% oproti pôvodne dohodnutej sume. Podľa názoru žalovaného
práce na hale boli žalobcom vykonané svojvoľne, t.j. bez súhlasu žalovaného. V takomto prípade, ale
dôvod záväzku nie je zmluva o dielo, ale bezdôvodné obohatenie, keďže sa plnilo zo strany žalobcu
bez právneho dôvodu. Žalovaný v konaní pred prvoinštančným súdom nikdy nepopieral, že niektoré
z odsúhlasených prác vykonaných žalobcom boli pre žalovaného prospešné, no zďaleka nie všetky,
lebo veľké množstvo z nich si žalobca mohol zabezpečiť oveľa lacnejšie. Z toho dôvodu sa preto aj
žalobca dobrovoľne rozhodol uhradiť za tieto práce nad rámec pôvodne zmluvne dohodnutej sumy
ešte sumu 5.740,- eur, ktorá podľa názoru žalovaného objektívne vyjadruje zvýšenie hodnoty haly.
Žalovaný navyše za účelom zmierlivého vyriešenia celej záležitosti pozval žalobcu na zasadnutie svojho
výboru ako svojho štatutárneho orgánu, aby prišiel a vysvetlil jednotlivé položky faktúry. Dôvodom
bolo, že niektoré položky fakturované vo faktúre č. 110016 by pre svoju neurčitosť neboli prijaté ani
daňovou kontrolou a rovnako chcel dať žalovaný žalobcovi možnosť, aby prítomným členom zdôvodnil,
že hodnota prác sa zvýšila o viac ako vyplatených 5.740,- eur a je preto spravodlivé po žalovanom
žiadať doplatenie sumy. Žalobca na výbor neprišiel. Neuviedol dôvod svojej neúčasti, sám nenavrhol iný
dátum stretnutia. Bez ohľadu na vznesenú námietku premlčania je v zmysle konštantnej judikatúry súdov
výška bezdôvodného obohatenia daná objektívnym zhodnotením veci a nie sumou prostriedkov, ktoré
si žalobca jednostranne bez odsúhlasenia druhou stranou účtuje a ani sumou nákladov, ktoré žalobca
vynaložil na zhodnotenie veci. Žalobca na zistenie objektívnej výšky zhodnotenia haly nepredložil
žiaden dôkaz, ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Žalobca tým neuniesol dôkazné bremeno ani
preukázania výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného, t.j. že hodnota jeho nikým neodsúhlasených
prác bola vyššia ako žalovaným vyplatených 5.740,- eur. Spolu teda žalovaný uhradil žalobcovi za
ním vykonané práce viac ako 25.740,- eur. Tvrdenia žalobcu o vadách diela považuje tiež za účelové.
Žalobca pôvodne tvrdil, že jeho dielo nemalo žiadne vady, a že žalovaný bol s dielom spokojný.
Žalobca prvýkrát priznal, že dielo malo vady, až keď mu zástupcovia žalovaného priamo na pojednávaní
predložili písomnú zápisnicu zo dňa 4.7.2011, ktorej žalovaný vytýka žalobcovi vady diela. Zápisnica



bola žalobcom podpísaná. Následne žalobca zmenil svoje tvrdenia v zmysle, že on si bol vád vedomý a
údajne opakovane žalovaného urgoval na to, aby mu konkrétne vady oznámil. Tieto tvrdenia považuje
za účelové a nedôveryhodné. Tvrdenia žalobcu v odvolaní o priebehu prác považuje za účelové.
Žalobca postupoval pri vykonávaní prác v rozpore s dobrými mravmi, lebo žalobca úmyselne objednával
nevyhovujúci stavebný materiál od V. Q.B., aby tento mohol upravovať a takto umelo zvyšovať cenu
diela. Svedok V. Q. ako dodávateľ potvrdil vo svojej písomnej odpovedi na otázky súdu, že žalobca ani
raz jemu alebo J.. A. ako špecialistovi nespomenul, že dodaný tovar má nedostatky. Tieto skutočnosti
však považuje žalovaný za nové skutočnosti a s poukazom na § 366 CSP je potrebné na tieto prostriedky
procesného útoku neprihliadať, a žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

22. K vyjadreniu žalovaného sa písomne dňa 4.8.2017 vyjadril žalobca, ktorý na svojich vyjadreniach a
podaniach trvá v celom rozsahu. Zdôrazňuje, že zástupcovia žalovaného sa snažia spochybniť nárok
žalobcu. V prvom rade sa pokúšajú spochybniť uplatnený nárok, že zmluvný vzťah uzavretý medzi
žalobcom a žalovaným sa má riadiť režimom Občianskeho zákonníka. Zdôrazňuje, že žalovaný je v
postavení podnikateľa a vykonáva podnikateľskú činnosť. K otázke navýšenia ceny žalobca uvádza,
že to, že budú vykonané práce naviac bolo za súhlasu žalovanej strany. Veď predsa žalovaný dodal
potrebný kontajner na odrezky, ktoré vznikli úpravami na nimi objednaných purpaneloch. V neskoršom
texte svojho vyjadrenia, že síce uznávajú aj isté práce naviac, len nechcú pripustiť, že práce bolo
potrebné previesť  v takom rozsahu ako prevedené boli v skutočnosti, čím sa však, ale zámerne chcú
oni obohatiť. V ostatnom sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia.

23. K vyjadreniu žalobcu sa písomne dňa 3.10.2017 vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že otázka, či
je žalovaný podnikateľom pre účely aplikácie Obchodného zákonníka na právny vzťah žalobcu a
žalovaného bola zodpovedaná prvoinštančným súdom. Z podaného odvolania, vyjadrenia k odvolaniu
je zrejmé, že ani jeden zo strán sporu túto skutočnosť nenapádal a preto považuje stanovisko žalobcu v
časti o tom, či žalovaný vykonáva alebo nevykonával podnikateľskú činnosť za bezpredmetné. Vo vzťahu
k navýšeniu ceny prác vykonaných žalobcom zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu, že cena prác
fakturovaných vo faktúre č. 110016 nebola žalovaným v žiadnom štádiu odsúhlasená a teda tieto práce
neboli vykonávané v rámci plnenia zo zmluvy o dielo. Žalobca mal možnosť preukázať opak. Naďalej
zotrváva na svojom stanovisku, že práce žalobcom boli vykonávané svojvoľne, s pravdepodobným
úmyslom neoprávnene obohatiť sa na úkor žalovaného. Žalovaný napriek tomu vyplatil za tieto práce
žalobcovi spravodlivo a primeranú odmenu, za objektívne zhodnotenie haly. Ak táto odmena podľa
žalobcu nebola postačujúca, mal možnosť preukázať, že hala prostredníctvom ich vykonaných prác bola
objektívne zhodnotená vo vyššej miere. Žalobca tak v žiadnom štádiu konania pred prvoinštančným
súdom neučinil. Akýkoľvek žalobný nárok žalobcu vyplýva len z bezdôvodného obohatenia a nie zo
zmluvy o dielo. V konaní pred prvoinštančným súdom vzniesol len námietku premlčania. Žalobca v
odvolaní neodôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, nespochybňuje záver prvoinštančného
súdu, že obligačným dôvodom potencionálneho plnenia žalovaného je bezdôvodné obohatenie a
nespochybňuje ani premlčanie tohto nároku. Z toho dôvodu navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako správny potvrdil.

24. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní
rozhodol odvolací súd dňa 31.5.2018, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného
sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP
a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava CSP.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26. Na zdôraznenie vecnej správnosti výroku napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza
nasledovné.

27. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 5.000,- eur s príslušenstvom zamietol z
dôvodu premlčania nároku. Z hľadiska právneho posúdenia ustálil, že žalobca nebol oprávnený bez



predchádzajúcej reklamácie vád u dodávateľa materiálu a žalovaného ako objednávateľa vykonať
naviac práce, ktorých objednanie, prípadne odsúhlasenie žalovaný v konaní výslovne popieral a žalobca
jednoznačne nepreukázal, a ktoré si uplatnil faktúrou č. 110016. Ohľadom uvedených naviac prác preto
platilo, že žalovaný ich v zmysle ust. § 43c ods. 1 OZ neakceptoval preto ich nemožno považovať za buď
dodatok k pôvodnej zmluve o dielo alebo novú zmluvu o dielo, nakoľko chýbala ich akceptácia žalovaným
podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Ak napriek uvedenému žalobca fakturované naviac práce
vykonal nešlo o zmluvné plnenie žalobcu, ale išlo v zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ o bezdôvodné
obohatenie, nakoľko zo strany žalobcu išlo o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.
S uvedeným záverom sa stotožnil aj odvolací súd.

28. Nesprávne však súd prvej inštancie vyhodnotil aplikáciu Občianskeho zákonníka v súvislosti s
premlčaním predmetného žalobného nároku, keď dospel k záveru, že inštitút bezdôvodného obohatenia
nie je upravený v Obchodnom zákonníku a preto sa použijú na bezdôvodné obohatenie príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčanie posúdil v zmysle ust. § 100 ods. 1 v spojení s ust. § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa
na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa však právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného
s realizovaním prác bez súhlasu žalovaného dňa 4.7.2011, kedy boli tieto práce podľa žalobcu aj faktúry
č. 110016 vykonané, a preto premlčacia lehota márne uplynula v súlade s ust. § 107 ods. 1 OZ dňa
4.7.2013, resp. 4.7.2014. Z týchto dôvodov žalobu ako premlčanú zamietol. S týmto záverom sa odvolací
súd nestotožnil z týchto dôvodov.

29. Žalobcom uplatnený nárok (na vydanie bezdôvodného obohatenia) sa premlčuje vo štvorročnej
premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby sa riadi ust.
§ 391 pokiaľ Obchodný zákonník neustanovuje niečo iné, a teda odo dňa kedy bezdôvodné obohatenie
vzniklo. Aj keď samotné bezdôvodné obohatenie sa riadi Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z
neho v obchodných vzťahoch (kedy vzťah medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne obchodným
vzťahom v danom prípade), bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho
zákonníka. Obchodný zákonník v § 394 ods. 2 odchýlne upravuje iba premlčanie práva na vrátenie
bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy. Obchodný zákonník pre premlčanie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo iným ako uvedeným spôsobom nemá žiadne
osobitné ustanovenie, čo však neznamená, že Obchodný zákonník premlčaciu dobu pre tieto (a ďalšie)
práva neupravuje. Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v §§ 391 až 408.
Upravuje začiatok a plynutie premlčacej doby i jej dĺžku. V § 394 ods. 2 odchýlne upravuje len začiatok
plynutia premlčacej doby, nie jej dĺžku. Tú ako všeobecnú stanovuje v § 397 Obchodného zákonníka.
Toto ustanovenie nie je však jediným ustanovením Obchodného zákonníka upravujúcim premlčaciu
dobu. Ustanoveniami, ktoré ako výnimku zo všeobecnej úpravy stanovujú inú premlčaciu dobu je § 398,
§ 389 aj § 401. Ak takto nie je osobitne upravená premlčacia doba pre iné práva, neznamená to, že
sa má použiť premlčacia doba upravená v Občianskom zákonníku. Obchodné záväzkové vzťahy sa
spravujú predovšetkým Obchodným zákonníkom (§ 1 ods. 2). V spojení s § 397 to potom znamená, že
ak Obchodný zákonník pre premlčanie niektorého práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, právo
sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov. Slovné spojenie „ak zákon“ použité v § 397
nevylučuje použitie aj iného ako Obchodného zákonníka. To znamená, že použitie § 397 Obchodného
zákonníka je vylúčené nielen vtedy, keď Obchodný zákonník upravuje inú premlčaciu dobu, ale aj
vtedy, ak by iný zákon (nielen Občiansky zákonník) výslovne stanovil, že na premlčanie konkrétneho
vymenovaného práva sa použije iná premlčacia doba. Občiansky zákonník ani iný zákon však takéto
ustanovenie nemá. Nie je ním § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje všeobecnú premlčaciu
dobu pre občianskoprávne vzťahy, ktorá sa použije, ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak.
Nie je ním ani § 107, ktorý je vo vzťahu § 101 špeciálnym ustanovením, keďže tiež neuvádza, že sa
tam uvedené doby použijú aj na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných
vzťahoch. Nie je preto dôvod na použitie úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Takýto
výklad vyplýva z toho, že Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom
zvláštnym. Ustanovenia § 391 a 397 Obchodného zákonníka majú preto v pomere k § 107 Občianskeho
zákonníka povahu lex specialis a nie naopak. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka treba riešiť
podľa úpravy v Občianskom zákonníku len tie otázky, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, teda vznik a
obsah bezdôvodného obohatenia a práva na jeho vydanie. Otázka premlčania práva na jeho vydanie je



riešiteľná podľa úpravy Obchodného zákonníka a preto na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka
nie je dôvod.

30. Súd prvej inštancie sa správne ako prvotnou zaoberal aj otázkou postavenia žalovaného, keď
žalobca tvrdil, že žalovaný je podnikateľom a žalovaný tvrdil opak. Súd prvej inštancie správne ustálil,
že v danom prípade je žalovaný v postavení podnikateľa a s týmto právnym vyhodnotením sa v celom
rozsahu stotožnil aj odvolací súd a na odôvodnenie v napadnutom rozsudku v tejto časti rozhodnutia
v celom rozsahu poukazuje.

31. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného odvolací súd uvádza, že
žalobca sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného zrealizovaním prác bez súhlasu žalovaného
dňa 1.7.2011, najneskôr dňa 4.7.2011 ako vyplýva zo spornej faktúry č. 110016 a teda najneskôr
odo dňa 5.7.2011 začala plynúť štvorročná premlčacia lehota, ktorá márne uplynula dňa 5.7.2015.
Nakoľko k podaniu žaloby a uplatneniu nároku na vrátenie peňažných prostriedkov došlo žalobou,
súdu doručenou dňa 31.7.2015 je zrejmé, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný a teda, že tento
nemožno z dôvodu námietky premlčania priznať. Aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie na otázku
posúdenia premlčania aplikoval nesprávne ustanovenia nesprávneho právneho predpisu a vyhodnotil
nárok žalobcu za uplatnený neskoro, po uplynutí premlčacej lehoty uvedená nesprávnosť však nemala
vplyv na celkovú správnosť napadnutého rozhodnutia, keď i odvolací súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu je z hore uvedených dôvodov uplatnený oneskorene a teda jeho nárok je premlčaný. Z týchto
dôvodov preto odvolací súd nepristúpil k preskúmaniu žalobného návrhu z hľadiska preukázania, či
žalobca skutočne vykonal práce v požadovanom rozsahu a či uplatnená výška nároku je v správnej
výške a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 1 CSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cb/323/2015", "guid": "0d6609ae-8e5f-414c-8f6d-d04c83829a61:05eb6e95-860d-4c7f-bdd4-dce05c51b55a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ae837a63-e1f2-4397-a541-c667b487a8f6:9c33f553-135d-4f9f-aa94-0976e6b9e3b2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1315216364.1", "spisova_znacka": "1Cob/195/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/195/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1315216364.1"}, {"guid": "6c877644-9a9b-4cd5-ad7f-942959a03cb3:6824c160-dd07-4d8f-9fae-fd537288e4e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/323/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 23Cb/323/2015 z 24. 6. 2015", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2015-06-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6c877644-9a9b-4cd5-ad7f-942959a03cb3:6824c160-dd07-4d8f-9fae-fd537288e4e5"}], "citovane_v": []}