Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/83/2017 z 9. 4. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. apríla 2018, sp. zn. 2Cob/83/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1315221859.1
Krajský súd Bratislava | 2Cob/83/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1315221859.1 | 2018-04-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 420 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/787eaa0f-6fd3-4444-bc8f-fd919981e64e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1315221859.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/83/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221859
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315221859.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom PhD.,
advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti: žalovanému: Edita Čermáková, Slané pozemky 509,
Tureň, IČO: 40 504 387, zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31,
Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 33 703,94 eura s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/427/2015-115 zo dňa 12.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/427/2015-115 zo dňa
12.12.2016  p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o
výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
33 703,94 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 09. 07. 2015 až do zaplatenia v lehote
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške
náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo  dňa  29. 10. 2015
žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil sumu 33 703,94 eura s úrokom  z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 09. 07. 2015 až do zaplatenia z titulu náhrady poistného plnenia a nahradiť mu trovy konania.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je právnická osoba
zapísaná v obchodnom registri a žalovaný je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri a je
držiteľom motorového vozidla SCANIA R 420 EČV: A.-XXXCR, ktorého prevádzkou bola spôsobená
škoda. Dňa 15. 05. 2014 zavinil vodič T. A. predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody vznik
škody na motorovom vozidle VOLVO F16, EČV: A., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola
spoločnosť Svevia Maskin AB, Švédsko. Žalobca poskytol dňa 28. 05. 2015 z poistného garančného
fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 33 703,94 eura.

4. Spornými skutkovými otázkami v spore boli: a/ preukázanie všetkých zložiek nároku žalobcu na
náhradu ním vyplateného poistného plnenia, b/ otázka, či bolo predmetné motorové vozidlo poistené v
čase dopravnej nehody a c/ pasívna legitimácia žalovaného.



5. K preukázaniu všetkých zložiek nároku žalobcu na náhradu ním vyplateného poistného plnenia
súd prvej inštancie uviedol, že  žalobca bol v konaní povinný preukázať okrem výšky žalovanej istiny
(škody) aj zavinenie žalovaného a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a zavinením žalovaného.
Poukázal na to, že zavinenie žalovaného a príčinnú súvislosť medzi týmto zavinením a samotnou
škodou hodnotí v ďalších častiach tohto rozsudku, pričom k otázke preukázania výšky žalobcom
uplatnenej náhrady škody, ktorú súd považoval v plnej miere žalobcovi za preukázanú, odkazuje na
rozhodnutie Komisie zo dňa 28. 06. 2013 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS, v zmysle ktorého
žalobca nemal dôvod pochybovať o správnosti krokov švédskej strany (na území ktorej bola spôsobená
predmetná dopravná nehoda) o výške plnenia a bol povinný rešpektovať zistenia švédskej kancelárie
poisťovateľov a na základe vyúčtovania jej uhradiť požadované náklady. Uvedenému nasvedčujú aj
vnútorné predpisy prijate Radou kancelárií dňa 30. 05. 2002, podľa ktorých kancelária (v tomto prípade
Švédska národná kancelária) vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s
právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode, a ktoré súvisia
so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, s náhradou škody poškodených  a povinným poistením
zodpovednosti v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to
na mieste, v najlepšom záujme príslušnej kancelárie (v tomto prípade žalobcu). Z uvedeného vyplýva,
že žalobca nemohol hodnotiť oprávnenosť nároku poškodeného, ale bol povinný požadovaný nárok
uhradiť, ako aj urobil. Na základe uvedeného súd považoval výšku škody, ktorú žalobca vyplatil, za
skutočne preukázanú výšku škody, spôsobenú pri predmetnej dopravnej nehode.

6. K otázke, či bolo predmetné motorové vozidlo poistené v čase dopravnej nehody uviedol, že  pri riešení
tejto otázky súd nevyhovel obrane žalovaného, ktorý tvrdil, že v čase dopravnej nehody dňa 15. 05.
2014 bolo ešte predmetné motorové vozidlo žalovaného, ktorým bola spôsobená škoda poškodenému
poistené, pretože uvedené tvrdenie jednoznačne vyvrátil výpis z databázy motorových vozidiel (podľa
ktorého ku dňu dopravnej nehody dňa 15. 05. 2014 nebolo predmetné motorové vozidlo žiadnou z
poisťovní na území SR poistené), ďalej uvedené tvrdenie žalovaného vyvrátilo oznámenie Komunálnej
poisťovne a. s. zo dňa 19. 06. 2014 (ktorým uvedená poisťovňa oznamovala žalovanému, že žalovanému
zaniklo poistenie k predmetnému motorovému vozidlu ku dňu 27. 02. 2014 v zmysle ust. § 9 ods. 4
zákona č. 381/2001 Z. z. nezaplatením poistného, čo bolo ešte pred vznikom predmetnej dopravnej
nehody) a uvedené tvrdenie vyvrátila aj svedecká výpoveď P. Č. (ktorý uviedol, že obdržali od poisťovne
oznámenie, že z dôvodu neplatenia poistka už v apríli zanikla a že boli štvrťroka s platením poistného
v omeškaní). Na základe uvedených dôkazov súd považoval obranu žalovaného v časti poistenia jeho
motorového vozidla v čase dopravnej nehody za účelovú a v konaní vyvrátenú uvedenými dôkazmi.

7. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného, súd prvej inštancie neprisvedčil k obrane žalovaného
ani v časti, že za škodu nezodpovedá žalovaný, ale priamy škodca, ktorým bol vodič motorového
vozidla T. A.. Zo skutkového hľadiska táto obrana žalovaného zodpovedá skutočnosti, ale právne
posúdenie priamej zodpovednosti za následky dopravnej nehody súd posúdil v súlade s nárokom
žalobcu s odkazom na ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko uvedený vodič bol v
čase dopravnej nehody riadnym zamestnancom žalovaného, čo žalovaný sám uvádzal. Bránil sa
síce v konaní tým, že tento vodič nemal potrebnú zdravotnú klasifikáciu a vyhovujúci zdravotný
stav na vykonávanie pracovného zaradenia vodič, čo tento vodič pri prijímaní do pracovného
pomeru žalovanému zatajil, ale za potrebnú kvalifikáciu prípadne ďalšie náležitosti, ako napríklad
potrebný zdravotný stav svojich zamestnancom zodpovedá zamestnávateľom, ktorý sa nemôže zbaviť
zodpovednosti sa prípadný nedostatok takejto kvalifikácie vyhlásením, že o tomto nebol zo strany
zamestnanca informovaný. Uvedená obrana nemôže byť pripočítaná na ťarchu žalobcu, pretože ide
o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za jeho zamestnancov pri výkone ich pracovnej činnosti,
ktorej sa nemôže zamestnávateľ zbaviť. Na základe uvedeného teda súd mal za to, že i keď priamym
škodcom bol zamestnanec žalovaného T. A., zodpovednosť za ním spôsobenú dopravnú nehodu
spočívala v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka na žalovanom, ktorého súd považoval za
osobu pasívne vecne legitimovanú v danom spore.

8. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na vyplatenie
žalovanej istiny od žalovaného titulom náhrady za žalobcom vyplatené poistné plnenie za žalovaného.
Z dôvodu, že peňažný nárok žalobcu vznikol na základe zákonom predpokladaných skutočností a nie
skutočností vyplývajúcich z obchodného záväzkového vzťahu, t.j. nároku na náhradu poistného plnenia,
nárok žalobcu na úroky z omeškania  priznal v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.



9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý rozhodnutie považuje za nesprávne,
pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie na  zistený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenie
o zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
súdu prvej inštancie, že ide v danom prípade o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za jeho
zamestnancov pri výkone ich pracovnej činnosti, ktorej sa nemôže zamestnávateľ zbaviť z dôvodu, že
škodu spôsobil síce zamestnanec žalovanej A. T., ktorý však pri riadení vozidla  vybočil z rozsahu svojej
bežnej činnosti, čím došlo k zásadnému excesu, za ktorý nenesie zodpovednosť žalovaná. Vodič sa
svojim konaním dopustil voči žalovanej úmyselného podvodu.

11. Žalovaný mal za to, že k škodovej udalosti došlo počas trvania poisteného obdobia, škoda ňou
spôsobená mala byť krytá poistným plnením krytým poistnou zmluvou.

12. Poukázal na to, že podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení poškodený je oprávnený uplatniť
svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Nesúhlasí s
tým, že je nutné bez iného, rešpektovať zistenia švédskej strany a na základe predloženého zúčtovania
jej uhradiť požadované náklady. Má za to, že neexistuje dôvod, ktorý by oprávňoval súd nezisťovať
skutočnú výšku škody, ktorá mala byť nahradená za škodcu a tým oprávnenú  výšku žalovanej
pohľadávky.

13. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, resp. žalobu zamietol.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zastáva názor, že súd náležite zistil skutkový stav
a vec správne právne posúdil. Argumenty žalovaného k výkladu § 420 ods. 2 OZ pokladá za právne
bezvýznamné. K zodpovednosti žalovaného ako prevádzkovateľa vozidla poukázal na rozhodnutie NS
SR sp.zn. 4Cdo/134/2009. Žalovaný ako prevádzkovateľ, resp. držiteľ vozidla bol tou osobou, ktorá mala
v čase dopravnej nehody faktickú alebo právnu moc nad vozidlom. Žalovaný ako prevádzkovateľ, resp.
držiteľ zodpovedá za škodu v súlade s § 427 OZ - objektívna zodpovednosť za škodu bez ohľadu na
zavinenie.  Ak zamestnanec žalovaného nespĺňa zdravotnú kvalifikáciu, a uvedie svojho zamestnávateľa
do prípadného omylu, ide o vzťah zodpovednosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom, čo však
nemá vplyv na objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa  vozidla.

15. K tvrdeniu žalovaného, že k škodovej udalosti došlo počas trvania poistného obdobia uviedol, že
žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že riadne platil poistné na povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla.  Svedok P. Č. (manžel
žalovanej) sám potvrdil vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 05.10.2016,
že „boli štvrťroka splatením poistného v omeškaní.“

16. Ďalej uviedol, že systém poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel je predmetom harmonizácie európskeho práva. orgánmi, ktoré sú v rámci tohto systému
oprávnené aplikovať právne predpisy o náhrade škody sú práve národné kancelárie poisťovateľov,
ktoré však nie sú oprávnené spochybňovať navzájom výsledky svojich zistení. K spochybneniu výšky
škody žalovaným, žalobca poukazuje na ROZHODNUTIE KOMISIE z 28. Júna 2003 o uplatňovaní
smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel - Interné pravidlá najmä čl. 3 odd.1. Žalobca preto nemal
dôvod pochybovať o správnosti krokov švédskej strany o výške plnenia a bol povinný rešpektovať
zistenia švédskej strany, a na základe vyúčtovania jej uhradiť požadované náklady.

17. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 03.04.2018. Po oboznámení



sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

19.  Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 15.05.2014 zavinil vodič T.G. A. motorovým vozidlom
SCANIA R 420, EČV: A.-XXX R., držiteľom ktorého bol žalovaný (ďalej iba vozidlo), dopravnú nehodu,
v dôsledku ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle  Volvo F16, EČV: A., ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bola spoločnosť Svevia Maskin AB, Švédsko (ďalej iba poškodený).  Predmetné
vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva
z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z
tohto dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.
v platnom znení povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo
právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu na žalobcu.

21. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval ustanovenia o zodpovednosti za škodu a že došlo k excesu, za ktorý nenesie žalovaný
zodpovednosť.

22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu judikatúru, v zmysle ktorej podľa §
420 ods. 2 OZ je škoda spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Citované ustanovenie sa uplatní vtedy, keď je priamy škodca
v zamestnaneckom alebo obdobnom právnom vzťahu voči právnickej, príp.fyzickej osobe a škodu
spôsobil pri  činnosti, ktorú vykonával pre túto osobu podľa jej príkazov a pokynov, nie teda vo vlastnom
mene a na vlastné riziko.  V posudzovanej veci bol vodič, ktorý spôsobil dopravnú nehodu a teda aj
škodu zamestnancom žalovaného a škoda bola spôsobená pri činnosti fyzickej osoby - podnikateľa.
V konkrétno prípade teda bola škoda spôsobená v rámci činnosti vykonávanej pre žalovaného ako
zamestnávateľa.

23. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že konanie jeho zamestnanca možno považovať
za exces, v dôsledku ktorého nemožno považovať jeho konanie za činnosť podnikateľa. Za exces možno
považovať iba také konanie zamestnanca, ak bola škoda spôsobená pri činnosti, ktorou sledoval škodca
výlučne uspokojovanie vlastných záujmov či  potrieb. Skutočnosť, že škodca, v tomto prípade vodič
neuviedol pravdivé údaje o svojom zdravotnom stave nie je excesom, ktorý by zbavoval zodpovednosti
žalovaného. Smerodajné je, že vodič spôsobil škodu pri vykonávaní pracovnej činnosti a sú teda splnené
predpoklady zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa.

24. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že k škodovej udalosti došlo počas  trvania
poistného obdobia. Svoje tvrdenie, že poistenie trvalo až do 27.05.2014,  žalovaný nepreukázal.

25. K odvolacej námietke žalovaného, že súd nedostatočne a nesprávne posúdil rozsah a výšku škody,
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca nemal dôvod a
nebol ani oprávnený prehodnocovať oprávnenosť nároku poškodeného, ale bol povinný požadovaný
nárok uhradiť, čo aj na základe likvidačnej správy švédskej národnej kancelárie urobil. Uvedené vyplýva
z Rozhodnutia Komisie z 28.júna 2003 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS, podľa ktorého
„Všetky nároky spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami
uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným
osobám a povinného poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú
zmluvu, prípadne príslušnej kancelárie. Pre všetky záležitosti týkajúce sa výkladu zákona platného v
krajine dopravnej nehody (dokonca aj keď sa odvoláva na právne ustanovenia platné v inej krajine) a
likvidáciu nároku je príslušná výlučne kancelária. Na základe toho informuje príslušného poisťovateľa
alebo kanceláriu“. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že  k dopravnej nehode došlo na území



Švédska a teda švédska národná kancelária bola príslušná na vybavenie všetkých nárokov v súlade s
právnymi a vykonávacími predpismi tejto krajiny.

26. Žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č.381/2001 Z.z. tým, že uhradil
poškodenému škodu. Keďže žalovaný si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 1 zákona č.381/2001
Z.z., vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. na náhradu
toho, čo za neho plnil. Žalobca preukázal, že plnil za žalovaného sumu 33 703,94 eur, pričom poistné
plnenie pozostávalo z položiek: náklad na opravu poškodeného vozidla, náklad na uvoľnenie vozidla,  iná
vecná škoda na cestnom diaľničnom zariadení. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v tomto prípade
nebola škoda žiadnym spôsobom preukázaná, pretože okrem skutočnosti, že žalobca preukázal plnenie
v súlade so zákonom aj predpismi európskeho práva, obsahom spisu je policajný záznam o dopravnej
nehode, správa o nehode, výpočet škody zaslaný švédskou národnou kanceláriou a likvidačná správa s
prílohami, ktoré tvoria  faktúry preukazujúce vzniknuté náklady. Podporné dokumenty, na ktoré odkazuje
podľa článku V bod 4 Interných pravidiel odvolateľ, sú súčasťou spisu a teda dôkazom, že poškodenému
patrila náhrada škody v uplatnenej výške.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s
ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.

29. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za   3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).