Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/210/2017 z 27. 2. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2018, sp. zn. 4Co/210/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1315222052.1
Krajský súd Bratislava | 4Co/210/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1315222052.1 | 2018-02-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d53b7d8a-0414-446c-9c14-c02f408558b8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1315222052.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/210/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222052
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315222052.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: JUDr.
Rudolf Halás - služby, IČO: 43071724, bytom Poľná 5, Ivanka pri Dunaji, občan SR, proti žalovanému: O.
M., I. Š. XX, U. Z. B., zast.: JUDr. Igor Klamár, advokát, Družstevná 5, Bratislava, o zaplatenie 2.000 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5. októbra
2016 č.k.12C 651/2015-145 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného
domáhal zaplatenia sumy 2.000 Eur s prísl. Žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške.

2. Vychádzal zo skutkového tvrdenia žalobcu, že so žalovaným sa v januári 2004 ústne dohodli na tom,
že pre jeho rodičov, Š. M. a manželku O., vybaví a dorieši uplatnenie nároku na vrátenie vlastníctva
v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. V zmysle dohody začal vybavovať doklady pre uplatnenie práva na
navrátenie vlastníctva k pozemkom v k.ú E.. Dňa 4.3.2004 dostal písomné splnomocnenia od rodičov
žalovaného a 10.9.2004 podal návrhy na ObPÚ v Námestove. Podobne sa obrátil na Okresný súd
v Trnave v súvislosti s vecou, s návrhom na prejednanie novoobjaveného majetku po Š. M.. ObPÚ
v Námestove vydal dňa 10.10.2011 Rozhodnutie č.k. R-2011/00202-017/-HL, ktorým priznal právo na
navrátenie vlastníctva k častiam vyvlastnených parciel v prospech oprávneného dediča, žalovaného.
Obdobne to bolo i u reštituentky O. M.. Žalovaný listom zo dňa 19.5.2013, s okamžitou platnosťou,
plnomocenstvo odvolal dňa 23.3.2015 a podobne mu plnomocenstvo odvolala i matka žalovaného,
O. M.. Okrem toho riešil zastupovanie žalovaného v ďalších veciach: usporiadanie pozemkov v rámci
ROEP - NO 179/2768/02 - pozemky v užívaní ZŤS Strojárne a.s., v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vedenom na Okresnom súde v Námestove, č.k. 8C 42/2010, na základe
splnomocnenia zo dňa 2.8.2010 zabezpečoval podklady a vypracoval Darovaciu zmluvu medzi O. M. a
žalovaným, riešil záber pozemku vo veci „Splašková kanalizácia - odstránenie havarijného stavu ul. F. -
E.“. Od žalovaného viackrát žiadal úhradu za zastupovanie vo veci. Dňa 10.12.2014 vystavil fa č. 2014
1203 na sumu 2. 000 Eur, ktorú mu listom zaslal, avšak táto sa mu vrátila dňa 12.2.2015. Žalovaný mu
do dnešného dňa 2.000 Eur nezaplatil, s omeškaním je od 25.12.2014 a preto sa domáha aj úroku z
omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5,15% ročne do zaplatenia.

3. Žalovaný žiadal zamietnuť s odôvodnením, že žalobcovi pomáhal pri dokončovaní jeho rodinného
domu, v U. Z. B., a pretože žalobca bol jeho rodinným priateľom, nepožadoval za poskytnuté práce,



ani za materiál, od neho žiadne finančné prostriedky. Za túto pomoc sa žalobca ponúkol, že jeho
rodičom poskytne právnu pomoc pri uplatnení si reštitučných nárokov. Za týmto účelom ho splnomocnili
k právnemu zastupovaniu. O odmene sa žalovaný, ani jeho rodičia, so žalobcom nerozprávali, mali za
to, že sa jedná o protislužbu za poskytnuté služby pri dokončovaní jeho domu. Po smrti svojho otca,
Š. M., vstúpil žalovaný do týchto konaní ako právny nástupca svojho otca. Žalobca sa pri uplatnení
reštitučného nároku dopustil niekoľkých pochybení, čím mu spôsobil škodu. Žalobca je podnikateľ,
podniká pod menom JUDr. Rudolf Halás - služby. Rodičia žalovaného a následne on, však splnomocnili
na zastupovanie JUDr. Halása, ako fyzickú osobu, ktorý im mohol poskytovať právne služby len v
rámci občianskej výpomoci, t.j. bez nároku na odmenu. Namietal, že žalobca, ako podnikateľ, na
poskytovanie právnych služieb ani nemá oprávnenie a nemôže za ne fakturovať. Žalobcom vystavená
faktúra nešpecifikuje rozsah poskytnutých služieb, hodinovú sadzbu, ani inú špecifikáciu, podľa ktorej by
bolo možné určiť výšku odmeny. Z týchto dôvodov žalovaný žalobcovi faktúru vrátil s tým, že ju považuje
za bezpredmetnú, ktorá bola vystavená neoprávnene.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s preloženými
listinnými dôkazmi, splnomocneniami zo dňa 14.3.2004 a 1.10.2010, odvolaniami splnomocnení zo
dňa 23.3.2015 a 19.5.2013, fa. č. XXXXXXXX zo dňa 10.12.2014, čestnými prehláseniami, podaniami
žalobcu na ObPÚ v Námestove, rozhodnutiami ObPÚ v Námestove, Osvedčením o dedičstve po neb.
Š.J. M., zomr. XX.X.XXXX, ako i ostatným obsahom spisu.

5. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca podniká na základe živnostenského
oprávnenia pod obch. menom JUDr. Rudolf Halás - služby, s predmetom podnikania: okrem iného
Administratívne práce od 1.4.2006. Činnosť pozastavená od 8.1.2016 do 8.1.2019. Žalovaný je
označený ako fyzická osoba.

6. Mal preukázané, že žalovaný dňa 1.10.2010 žalobcovi udelil plnomocenstvo, ktorým ho splnomocnil,
aby ho obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony,
prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky,
vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky, vymáhal nároky, uzatváral rozhodcovské zmluvy. Toto
splnomocnenia dáva i v rozsahu práv a povinností Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku,
Obch. zákonníka na zastupovanie pred Obv. pozemkovým úradom v Námestove, v reštitučnej veci -
uplatnenia reštitučného nároku v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. Zároveň ho splnomocnil aj v konaní na
SPF v Bratislave, do odvolania. Žalovaný plnomocenstvo žalobcovi odvolal s okamžitou platnosťou dňa
19.5.2013.

7. Z Čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 9.6.2014 zistil, že žalovaná suma 2.000, Eur je za
administratívne práce, ktoré vykonával pre žalovaného a to darovaciu zmluvu, reštitučný nárok i pre
jeho rodičov, Š. W. O. M., dedičské konania a kúpnopredajnú zmluvu na pozemok č. XXX/XX k.ú. L.
U. Z. B., za čo požaduje sumu 2.000 Eur. Ďalej potvrdzuje, že za pozemok č. XXX/XX k.ú. L. U. Z.
B., obdržal sumu 36.950 Eur. Dňa 24.12.2014 žalobca vystavil žalovanému fa č. XXXXXXXX, splatnú
dňa 24.12.2014, ako živnostník, za administratívne služby, majetkoprávne vysporiadanie nehnuteľností,
podklady z archívu, kataster, súdy..., v množstve 1, cena spolu 2.000, Eur, bez bližšej špecifikácie.

8. Z predložených listinných dokladov mal za preukázané, že žalobca na základe udeleného
plnomocenstva komunikoval s Obv. pozemkovým úradom v Námestove zo dňa 25.7.2003, 13.9.2004,
3.1.2005, 28.5.2008, 28.7.2008, 30.12.2008, 14.11.2012, vo väčšine prípadov predovšetkým ohľadom
uplatneného reštitučného nároku pre O. W. Š. M., ktorí ho na toto konanie splnomocnili. V mene
žalovaného zasielal podania dňa 13.1.2011, 15.7.2011, 23.9.2011, 11.11.2010, 7.2.2013.

9. Z výsluchu žalobcu mu vyplynulo, že nárok si uplatňuje ako živnostník, na základe predmetu
podnikania: Podnikateľské poradenstvo a administratívne práce, inžinierska činnosť. Sám potvrdil, že
ako advokát nikdy nepôsobil, nebol zapísaný v zozname advokátov, pričom v minulosti zastupoval
viaceré fyzické osoby, ktorým poskytoval právne služby, avšak bez nároku na odmenu. Uviedol, že so
žalovaným sa o odmene ústne dohodnutí, a to v čase pred začatím reštitučného konania, pred r. 2003
- 2002, kedy sa žalovaný vyjadril tak, že jeho rodičia Š. a O. sa nebudú podieľať na týchto nákladoch,
bude ich výlučne hradiť iba on. Žalovaná suma 2.000, Eur vyplýva z Čestného vyhlásenia, ktoré sám
vyhotovil, pričom išlo o symbolickú cenu, pretože na veci a úkonoch strávil oveľa viac času.



10. Podľa výsluchu žalovaného v r. 2000 sa jeho rodičia, Š. W. O. M. rozhodli, že mu darujú pozemky,
nachádzajúce sa v k. ú. E.. Žalobca, ako jeho kamarát sa ponúkol, že jeho rodičom vypracuje darovaciu
zmluvu. V prítomnosti jeho rodičov ani jeho, žalobca nikdy nepožadoval akúkoľvek odmenu za práce,
ktoré bude vykonávať v súvislosti s darovacou zmluvou a s náhradnými pozemkami, v rámci reštitúcie.
Jeho matka, O. M., založila do spisu čestné vyhlásenie, že žalobca nikdy nepredložil objednávku na
tieto práce a nepožadoval za ne odmenu. Keby bol žalobca od nich požadoval odmenu, boli by žiadali
jej špecifikáciu a výšku, čo sa nestalo. Popieral, že by medzi nimi bola akákoľvek dohoda o odmene. On
je tiež živnostník, murár, pre žalobcu vykonával mnohé stavebné práce, nikdy od neho žiadnu odmenu
nežiadal. Bral ho ako priateľa, keď mu pomôže on, on pomôže mne, preto mu nič nedlhuje.

11. Konštatoval, že zákonné predpoklady na zastupovanie účastníka advokátom obsahuje zákon č.
586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“). Poukázal
na ust.§ 12 ods. 1 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát môže vykonávať advokáciu ako
fyzická osoba (samostatne alebo v združení spolu s inými advokátmi) alebo ako spoločník verejnej
obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným.

12. Z citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa zastúpenia na základe plnomocenstva vyvodil, že
účastník konania môže udeliť plnomocenstvo na zastupovanie v občianskom súdnom konaní advokátovi
- fyzickej osobe, ako aj právnickej osobe založenej podľa zákona o advokácii.

13. Vychádzal tiež z ustanovení § 22 ods. 1, § 23, § 31 ods. 1,4, § 33b ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Mal
preukázané, že žalobca v konaní vystupuje ako podnikateľ, JUDr. Rudolf Halás-služby, IČO: 43071724,
žalovaný je fyzickou osobou. Medzi stranami sporu nemal za sporné, že žalovaný dňa 1.10.2010
žalobcovi udelil plnomocenstvo, ktorým ho splnomocnil, aby ho obhajoval, resp. všetkých právnych
veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a
žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky,
vymáhal nároky, uzatváral rozhodcovské zmluvy. Toto splnomocnenia dáva i v rozsahu práv a povinností
Trestného poriadku, O.s.p., Obch. zákonníka na zastupovanie pred Obv. pozemkovým úradom v
Námestove, v reštitučnej veci - uplatnenia reštitučného nároku v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. Zároveň
ho splnomocnil aj v konaní na SPF v Bratislave, do odvolania; podpis na plnomocenstve je žalovaného
a že žalobca pre žalovaného právne úkony, podania na Obv. pozemkovom úrade v E., v konaní na
SPF v Bratislave, na Okresnom súde v Námestove a iných štátnych orgánoch, podľa predložených
listinných dokladov, v mene žalobcu i vykonával, že príkazná, mandátna, či iná dohoda o odmene za
poskytované služby v písomnej forme nebola, že žalovaný toto plnomocenstvo žalobcovi odvolal s
okamžitou platnosťou dňa 19.5.2013. Žalobcom predložené plnomocenstvá v spore nežalovaných osôb,
a to matky žalovaného, O. M.Ň. zo dňa 14.3.2004, ktoré odvolala dňa 23.3.2015 a otca žalovaného, Š.
M., zo dňa 14.3.2004, kedy plnomocenstvo zaniklo jeho smrťou, dňa XX.X.XXXX.

15. Za spornú medzi stranami sporu bola odmena za de facto právne služby, hoci nesprávne označené
ako administratívne služby, nakoľko podľa ich obsahu sa o administratívne služby nejednalo, vo výške
2.000 Eur. Z preloženej fa č. XXXXXXXX zo dňa 10.12.2014, splatná dňa 24.12.2014 zistil, že táto
je vystavená žalobcom, ako živnostníkom za administratívne služby, majetkoprávne vysporiadanie
nehnuteľností, podklady z archívu, kataster, súdy..., v množstve 1, cena spolu 2.000, Eur, bez bližšej
špecifikácie.

16. Konštatoval, že podnikanie je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene,
na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku) vykonávaná za podmienok ustanovených
živnostenským zákonom. § 3 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
veľmi presne vymedzuje, ktoré činnosti nepatria medzi živnosti. Živnosťou nie je prevádzkovanie činností
vyhradených zákonom štátu alebo právnickej osobe určenej osobitným právnym predpisom. Uviedol, že
žalobcom vypracované plnomocenstvo zo dňa 1.10.2010 v jeho znení a rozsahu je typickou obdobou
splnomocnenia udeľovanému advokátovi, nakoľko sa jednalo o poskytovanie právnych služieb, na ktoré
žalobca nemal zákonné oprávnenie, hoci sám pred súdom uviedol, že i iné osoby zastupuje v súdnych
a správnych konaniach, avšak bezodplatne.



17. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov na zastupovanie účastníka advokátom v zmysle zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) vyvodil, že
žalobca nie je advokátom, nemôže právne služby poskytovať na základe živnostenského oprávnenia,
čo je v rozpore so zákonom. Mal za to, že pokiaľ by žalobca v spore uplatňoval skutočné náklady
spojené so správnym, či súdnym konaním, ktoré mu vznikli, tieto by musel nielenže jasne a zrozumiteľne
špecifikovať, ale aj listinnými dôkazmi ich výšku vydokladovať, čo neučinil. Domáhať sa akejsi paušálnej
náhrady vo výške žalovanej sumy nebolo podľa neho postačujúce. Poukázal na tvrdenie žalovaného,
ktorý uplatnený nárok žalobcu rozhodne popieral, tvrdil, že išlo o kamarátsku, bezplatnú pomoc,
pretože on mu tiež poskytol protislužbu, bez nároku na odmenu, a to vykonaním murárskych prác
pri dokončovaní jeho domu, pričom išlo o značne finančne nákladné stavebné práce ako výmurovky,
vybudovanie vnútorného a vonkajšieho schodiska, okenných otvorov, vývoz odpadu z pozemku a pod.

18. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že dôkazné bremeno spočívalo na žalobcovi, ktorý tvrdenie
žalovaného o vykonaných stavebných prácach v jeho dome nielenže nepopieral, ale ani ich ani
nevyvracal, čím mal tvrdenia žalobcu za pravdivé. Naopak zo zistených skutkových okolností počas
súdneho konania nemal osobu žalobcu za dôveryhodnú, ním predložené dôkazy mal za zmätočné,
nejasné a nezrozumiteľné, kedy raz tvrdil, že ide iba o záväzok žalovaného, neskôr zase o odmenu za
služby jeho rodičom, viď ním vypracované rozporné Čestné prehlásenie zo dňa 9.6.2014 a faktúru na
žalovanú sumu, bez riadnej špecifikácie, popisu a výpočtu služieb. Z predloženej doručenky žalovaného
mal súd za preukázané, že faktúra mu bola doručená až dňa 18.2.2015, teda po lehote splatnosti.
Ako dospel žalobca k žalovanej sume nebolo z vykonaného dokazovania zrejmé. V zmysle zásady,
že za výsledok v spore zodpovedá strana sporu, poukázal na to, že žalobca sám má vysokoškolské
právnické vzdelanie, vo veci dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia neuniesol, rozpis skutočných
nákladov s uplatneným nárokom spojeným, vyúčtovaním hotových výdavkov, predložením účtovných
dokladov neuskutočnil, preto jeho návrhu ani sčasti, vyhovieť nemohol.

19. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a náhradu trov konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa
ust. § 255 ods. 1 C.s.p., s tým, že o ich výške bude rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

20. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť dôvodiac tým, že riešenie vecí inicioval žalovaný, na
základe čoho začal zabezpečovať podklady a riešiť jednotlivé problémy, hlavne jeho manželka písala
všetky listiny, pričom žalovaný tvrdil, že všetky náklady s tým spojené bude hradiť on. Vytýkal súdu
prvej inštancie, že nevzal do úvahy jeho tvrdenie, že so žalovaným niekoľkokrát sedel a nakoniec sa
dohodli, že mu uhradí sumu 2.000 Eur, čo považoval za preukázané jeho Čestným vyhlásením zo dňa
9.6.2014, v ktorom bolo uvedené: „za tieto administratívno-právne práce požadujem 2.000 Eur, ktoré
požadujem uhradiť v hotovosti po predložení faktúry“ a na tejto sume sa s konečnou platnosťou dohodli
dňa 4.5.2014 v U. Z. B.. Následne bolo vyhotovené Čestné prehlásenie zo dňa 9.6.2014, kedy mu bola v
inej súvislosti vyplatená suma 36.950 Eur za pozemok parc.č. XXX/XX kat. úz. L. a poukázal na rozdiel
medzi touto sumou za práce a sumou 2.000 Eur. Uviedol, že vo svojom vyjadrení a na pojednávaní
namietal, že v uvedenej faktúre sa nešpecifikuje rozsah poskytnutých služieb, hodinová sadzba, ani
iná špecifikácia, podľa ktorej by bolo možné určiť výšku odmeny. Napriek sume, ktorá bola podstatne
vyššie ako sa dohodli dňa 4.5.2014 a následne dali do Čestného vyhlásenia zo dňa 9.6.2014, súd prvej
inštancie už nebral do úvahy a s touto skutočnosťou sa nevysporiadal. Žalovaný sa snaží poprieť to,
na čom sa dohodli z dôvodu narušenia ich vzťahov. K tvrdeniu žalovaného, že vykonával práce na jeho
stavbe, uviedol, že je pravdou, že muroval cca 10m2 a schodiska, zabudol však poukázať, že všetok
materiál ako i zariadenia dal on a z polovice aj fyzicky pracoval, takže nešlo len o prácu žalovaného a
ktorú tento ani nikdy nevyčíslil a tak nemožno podľa neho jednoznačne porovnať služby žalovaného s
jeho službami, ktoré dal do faktúry ako symbolickú cenu. Uviedol, že len náklady na cestu jeho osobným
automobilom z U. Z. B. B. E. predstavovali 164 Eur a týchto bolo minimálne 7, čo predstavuje 1.148 Eur
a k tomu ostatné náklady s vybavovaním, z čoho je zrejmé, že suma 2.000 Eur je celkovo symbolická
za vybavovanie vecí uvedených vo faktúre.

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
ktoré navrhol ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia
žalobcu uvedené v odvolaní považoval za irelevantné a vychádzajúce len z jeho domnienok, fakticky



nesúvisiace s meritom veci. Bol tiež toho názoru, že odvolanie žalobcu bolo podané dňa 20.12.2016
bolo podané oneskorene.

22. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu poukázal na to, že odvolanie
podal na pošte dňa 29.11.2016, teda v lehote 15 dní od doručenia napadnutého rozsudku. Namietal,
že žalovaný sa nedrží ich dohody a k veci sa nevyjadruje. Zároveň doložil Čestné prehlásenia D. G. a
O. B.Ň. o tom, že žalovaný sa zaviazal uhradiť všetky náklady spojené s reštitučnými nárokmi v spore
o uloženie kanalizácie MsU v E. na pozemku susediacom so ZŤS E.A. ako i ďalšími konaniami v B.
D. W. E.A..

23. Žalovaný vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalobcu naďalej mal za to, že žalobca podal
odvolanie po lehote a pokiaľ ide o doložené Čestné prehlásenia, konštatoval, že pokiaľ tieto dôkazy
chcel žalobca využiť na potvrdenie oprávnenosti svojho nároku, má za to, že mali byť vykonané pred
ukončením dokazovania v prvoinštančnom konaní.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi (§ 379, § 380
C.s.p.) prejednal vec bez pojednávania postupom podľa § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil, keď dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

25. Odvolací súd predovšetkým poukazuje vzhľadom na námietku žalovaného týkajúcu sa včasnosti
podania odvolania žalobcom, že toto odvolanie bolo podané žalobcom v zákonnej 15. dňovej lehote
od doručenia mu napadnutého rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobcovi právne účinným
spôsobom doručený dňa 14.11.2016 a odvolanie žalobca podal dňa 29.11.2016 (podľa podacej pečiatky
Pošty U. Z. B.).

26. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

27. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže
sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie stranami sporu navrhnutými dôkazmi,
výsledky ktorého aj správne vyhodnotil, svoje odôvodnenie aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a vysporiadal
sa tak s odvolacími námietkami žalobcu.

29. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ide o zakotvenie tzv. povinnosti
tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami,
predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti
súvisiace s procesným útokom či procesnou obranou strany sporu a sú koncepčným predpokladom
tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana sporu poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,
inak je popretie neúčinné. Na odvrátenie fikcie nespornosti skutkových tvrdení protistrany postačuje ich
generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach.

30. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na



skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala
strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania znamená, že
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí. Ako uvádza dôvodová správa. Zákonná koncentrácia konania môže byť
ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie.

31. Žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.000 Eur ako odmeny za
vybavenie vecí súvisiacich s prinavrátením vlastníctva k pozemkom pre jeho rodičov Š. M. a manželku
O., na základe udelených mu plnomocenstiev od rodičov žalovaného dňa 4.3.2004, ktoré mu bolo neskôr
odvolané a ktorú odmenu sa mu zaviazal vyplatiť žalovaný. Od žalovaného viackrát žiadal úhradu za
zastupovanie. Dňa 10.12.2014 vystavil fa č. XXXXXXXX na sumu 2.000 Eur, ktorú mu listom zaslal,
avšak táto sa mu vrátila dňa 12.2.2015.

32. Podľa § 31 ods. 1 a 4 Obč. zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej
forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak
sa netýka len určitého právneho úkonu. Dohodou o plnomocenstve sa zakladá právny vzťah medzi
zástupcom a zastúpeným. Zástupca má povinnosť konať osobne. Dohodu o plnomocenstve možno
uzavrieť podľa Občianskeho zákonníka, Správneho poriadku, Obchodného zákonníka, Občianskeho
súdneho poriadku a pod. Samotná dohoda o plnomocenstve ešte neosvedčuje existenciu zastúpenia,
ale na tento účel zastúpená osoba vydáva plnomocenstvo. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon
adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene
a na účet zastúpeného.

33. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalobcom vypracované plnomocenstvo zo dňa
1.10.2010 v jeho znení a rozsahu je typickou obdobou splnomocnenia udeľovanému advokátovi.
Nakoľko sa jednalo o poskytovanie právnych služieb, na ktoré žalobca nemal zákonné oprávnenie,
keďže žalobca nie je advokátom, nemôže právne služby poskytovať na základe zákona o advokácii a
nevyplýva to ani z jeho živnostenského oprávnenia, hoci žalobca uviedol, že nárok voči žalovanému
si uplatňuje ako živnostník titulom predmetu podnikania - podnikateľské poradenstvo a administratívne
práce. Žalobca sám uviedol, že ako advokát nikdy nepôsobil, nikdy nebol zapísaný v zozname advokátov
a v minulosti zastupoval aj iné fyzické osoby, ktorým poskytoval i právne služby, avšak bez nároku na
odmenu, chodil na súdne pojednávania, zastupoval ich v správnych konaniach bez nároku na odmenu,
od žalovaného si ju uplatňuje z dôvodu, že tak boli dohodnutí, išlo o ústnu dohodu. Žalovaný uplatnený
nárok žalobcu rozhodne popieral, tvrdil, že išlo o kamarátsku, bezplatnú pomoc, pretože on mu tiež
poskytol protislužbu, bez nároku na odmenu, a to vykonaním murárskych prác pri dokončovaní jeho
domu, pričom išlo o značne finančne nákladné stavebné práce ako výmurovky, vybudovanie vnútorného
a vonkajšieho schodiska, okenných otvorov, vývoz odpadu z pozemku a pod, čo medzi stranami sporu
nebolo sporné. Námietka žalobcu, že aj keď žalovaný mu uvedené práce vykonal, všetok materiál ako i
zariadenia dal on a z polovice aj fyzicky pracoval, takže nešlo len o prácu žalovaného a ktorú tento ani
nikdy nevyčíslil a tak nemožno podľa neho jednoznačne porovnať služby žalovaného s jeho službami,
ktoré dal do faktúry, nebola podstatná. Rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci bolo, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia, že so žalovaným sa ústne dohodli na ním požadovanej odmene. V odvolaní
uvedené tvrdenie žalobcu, že o tom mala vedomosť aj jeho manželka, ktorá hlavne podľa neho mala
písať všetky listiny (čo by navyše len odporovalo jeho predchádzajúcemu tvrdeniu, že ním uvedené
práce vykonával on) bolo irelevantné, pričom v konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že zo
strany žalobcu došlo k pomoci pri vybavovaní predmetných vecí žalobcom, avšak nebolo preukázané
tvrdenie žalobcu o dohode so žalovaným o odmene, ktoré bolo spochybnené žalovaným. Pokiaľ žalobca
tvrdil, že dohodu o odmene preukázal Čestným vyhlásením zo dňa 9.6.2014, v ktorom bolo uvedené:
„za tieto administratívno-právne práce požadujem 2.000 Eur, ktoré požadujem uhradiť v hotovosti po
predložení faktúry“, na ktorej sume sa s konečnou platnosťou dohodli so žalovaným dňa 4.5.2014 v U.
Z. B., tento dôkaz nemožno považovať za dôkaz preukazujúci dohodu medzi stranami sporu o uvedenej
odmene, keďže nejde o prehlásenie osoby, ktorá by mu túto skutočnosť potvrdzovala. Naopak sama
O. M. (matka žalovaného) v overenom Čestnom prehlásení zo dňa 9.5.2016 uviedla, že v roku 2004
spolu s manželom splnomocnila žalobcu k zastupovaniu vo veci uplatnenia ich reštitučných nárokov,
týkajúcich sa navrátenia vlastníctva k pozemkom, avšak uviedla tiež, že o odmene, ani o jej výške
sa nikdy so žalobcom nerozprávala. Myslela si, že ich bude zastupovať bez nároku zas odmenu,



pretože jej syn mu pomáhal pri stavbe jeho rodinného domu, ktoré podporuje tvrdenie žalovaného. Na
žalobcom v odvolacom konaní doložené Čestné prehlásenie jeho manželky D. G. zo dňa 18.11.2016
a Čestné prehlásenie O. B., odvolací súd neprihliadal, nakoľko nejde o prostriedky procesného útoku
alebo procesnej obrany, ktoré nebolo možné v odvolacom konaní použiť (§ 366 C.s.p.), pričom ani
keby boli použité v konaní pred súdom prvej inštancie, neboli spôsobilými dôkaznými prostriedkami
preukazujúcimi tvrdenie žalobcu. Zákonná koncentrácia konania stanovuje konečný limit navrhovaných
dôkazov, a to tak, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. K navrhovaniu dôkazných prostriedkov v
odvolacom konaní umožňuje ust. § 366 C.s.p. len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

34. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 C.s.p. potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).