Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/256/2018 z 21. 11. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. novembra 2018, sp. zn. 6Co/256/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1316200374.1
Krajský súd Bratislava | 6Co/256/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1316200374.1 | 2018-11-21 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/536e471a-3b67-46cd-9d33-2390a8accbfd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1316200374.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/256/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316200374
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316200374.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr.
Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu : F.. F. B., Z. XX.XX.XXXX, B. B. - Z. F.
XXXXX, zastúpený advokátskou kanceláriou WERNER & Co, s.r.o., so sídlom Žltá 2/F, Bratislava, IČO:
36869643, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská
1525/1, Praha, Česká republika, organizačná zložka na území Slovenskej republiky UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava,
IČO: 47251336, o žalobe na zdržanie sa výkonu záložného práva a o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 12.
septembra 2018, č. k. 7C/5/2016 - 224, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov tohto odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na
základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.11.2010 vo forme dobrovoľnej dražby, a to do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
vo veci samej domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na základe
zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.11.2010 vo forme predaja na dobrovoľnej dražbe na
základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX a zároveň určenia hodnoty špecifikovaných nehnuteľností.
Dňa 13.08.2018 žalobca doručil na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal proti žalovanému uloženia tej istej povinnosti ako vo veci samej, a to povinnosti
zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.11.2010 vo
forme dobrovoľnej dražby, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že je podľa neho zjavné, že žalovaný vykonáva kroky
smerujúce ku dražbe nehnuteľností, ktoré sú jeho obydlím, reálne hrozí, že žalovaný vykoná dražbu
napriek tomu, že je sporné, akú pohľadávku vlastne žalovaný voči žalobcovi má a že táto pohľadávka
vrátane záložného práva sú premlčané.

Žalobca mal za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu (reálne hrozí dražba
nehnuteľnosti a teda strata vlastníckeho práva žalobcu k nim) ako aj to, že exekúcia bude ohrozená
(z dôvodu vytvorenia nezvratného, respektíve ťažko zvrátiteľného stavu spôsobeného realizovaním
dražby). Nárok, ktorému má byť poskytnutá ochrana spočíva v práve žalobcu ako vlastníka brániť
sa voči protiprávnemu neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho práva v podobe predaja jeho
majetku  na dražbe napriek spornosti zabezpečovacej pohľadávky, ako aj v práve podať žalobu o



určenie neexistencie záložného práva a práva podať žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva.
Žalobca tvrdil, že nemá možnosť žiadať neodkladné opatrenie s iným obsahom, ako je uvedené v
petite tohto návrhu, naviac zákon zhodu medzi požadovaným neodkladným opatrením a petitom vo veci
samej pripúšťa. Neodkladné opatrenie je podľa neho na mieste aj preto, lebo k ťažko zvrátiteľnému
stavu by mohlo dôjsť ak by žalovaný prostredníctvom dražobníka predal nehnuteľnosti  na dražbe, čím
by vlastnícke právo prešlo na vydražiteľa, ktorý by s nimi mohol ďalej disponovať.  Využitie   žaloby
o neplatnosť dražby  je   právnym prostriedkom až následným a v danom prípade neefektívnym.
Žalobca je presvedčený, že podobne ako v predchádzajúcich  dvoch prípadoch, aj v prípade tejto tretej
dražby, sa žalovaný bude snažiť o predaj nehnuteľnosti pod cenu. Nariadenie neodkladného opatrenia
nebude neprimerané, neodkladné opatrenie sa bude týkať len jednej z foriem výkonu záložného práva
a nebude časovo  neobmedzené. Žalobca   na   podporu   svojich   tvrdení   pripojil listiny - oznámenie
o upustení dražby zo dňa 02.11.2015, list dražobnej spoločnosti zo dňa 14.06.2018 s výzvou na
umožnenie vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti a ohliadky, opakované výzvy, informáciu z webovej
stránky dražobnej spoločnosti.

3. Súd  prvej  inštancie s poukazom   na   § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d)
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), tento návrh ako nedôvodný
zamietol. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie slúži ku zabezpečeniu ochrany porušených alebo
ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba bezodkladnej
úpravy pomerov sporových strán, alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené,  nemusia
byť nepochybne preukázané základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie mal v danej veci za to, že žalobca neosvedčil
potrebu bezodkladnej naliehavosti úpravy pomerov strán sporu tak, ako to predpokladá zákon a ani
existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal už v konaní vedenom pod sp.
zn. 45C/615/2015, v ktorom súd neodkladné opatrenie nariadil, avšak rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave č.k. 14Co/51/2016-317 zo dňa 29.02.2015 bolo toto zrušené. Súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie tohto znenia aj v konaní sp. zn. 19C/214/2014. Podľa súdu prvej inštancie je tak
zrejmé, že stav, kedy žalobcovi hrozí, že žalovaný pristúpi ku vykonaniu dražby trvá už od roku 2014.
Napokon sám žalobca uvádzal, že je to tretí prípad nariadenia dobrovoľnej dražby. O tom, že žalobca
nepreukázal naliehavosť úpravy pomerov svedčí podľa názoru súdu prvej inštancie i skutočnosť, že už
v júni tohto roku mu bola doručovaná opakovaná výzva na umožnenie vykonania ohliadky za účelom
ohodnotenia nehnuteľnosti pre účely dražby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že stav,
kedy žalobcovi reálne hrozí dražba trvá od roku 2014, kedy sa žalovaný snaží ohodnotiť predmetnú
nehnuteľnosť a pristúpiť ku dražbe, teda ku výkonu záložného práva.  V ďalšom súd prvej inštancie
poukázal na argumentáciu žalobcu podľa ktorej sa dražbou vytvorí ťažko zvrátiteľný stav a preto je dôvod
na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že  exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie však
ani tento dôvod nemal v spore za preukázaný, a teda žalobca nijako nepreukázal, aká exekúcia má byť
ohrozená. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Rozhodnutie o trovách neodkladného opatrenia si vymienil v rozhodnutí vo veci samej.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia vyhovie. Uviedol, že
k podaniu (v poradí tretieho) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ho viedla skutočnosť, že
žalovaný po dvoch iniciovaných dobrovoľných dražbách a dvoch nariadeniach predbežných opatrení
(z ktorých každé malo za následok upustenie dražobníka od dražby) sa v roku 2017 sa rozhodol
domáhať sa zaplatenia ním tvrdenej peňažnej pohľadávky (ktorá podľa jeho tvrdení má byť zabezpečená
záložným právom žalovaného k nehnuteľnostiam žalobcu) voči žalobcovi na súde, o čom prebieha
konanie na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21Csp/6/2017. Žalobca v rámci svojej procesnej obrany
učinil pohľadávku žalovaného spornú, a to z hľadiska právneho dôvodu, výšky a aj premlčania (pričom
námietku premlčania v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozšíril aj na záložné právo
žalovaného). Na rozdiel od dvoch predchádzajúcich konaní o nariadenie predbežného opatrenia (kde
argumentácia žalobcu bola založená iba na podhodnotení ceny dražených nehnuteľností), v treťom
prípade žalobca zohľadnil existenciu svojej procesnej obrany v konaní sp. zn. 21Csp/6/2017 a zdôraznil,
že podľa jeho názoru za spornosti pohľadávky zabezpečenej záložným právom  a za spornosti
záložného práva sú k riešeniu sporov v právnom štáte povolané súdy, a nie je prípustná jednostranná
mimosúdna realizácia sporného záložného práva žalovaným na uspokojenie jeho spornej úverovej



pohľadávky. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa teda na rozdiel od predchádzajúcich dvoch,
sa nezakladal na  námietke podhodnotenia ceny dražených nehnuteľností. Žalobca poukázal na to,
že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí skutkovo ignoroval a nesprávne právne posúdil, že
každá dražba má samostatný charakter, t. j. že predchádzajúce 2 dražby boli ukončené upustením
dražobníka od nich z dôvodu existencie predbežných opatrení súdu prvej inštancie. Ďalej súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil aj to, že od v poradí druhej dražby po iniciovanie tretej dražby
prešiel určitý, čo do dĺžky podstatný časový úsek, cca 3 roky, počas, ktorého trval pokojný stav. Po
upustení od druhej dražby a pred začatím úkonov smerujúcich k tretej dražbe, žalovaný uplatnil svoju
pohľadávku na súde a žalobca ju v rámci svojej procesnej obrany učinil spornou. Súd prvej inštancie
tak čo do odôvodnenia nechal bez povšimnutia konanie vedené pod sp. zn. 21Csp/6/2017, vôbec
sa s ním nevysporiadal, a ani len neuviedol, prečo sa s dôkaznými návrhmi žalobcu nezaoberal,
nesprávne posúdil spornosť pohľadávky žalovaného a spornosť záložného práva a nesprávne právne
posúdil jednotlivé dobrovoľné dražby ako jeden súvislý celok trvajúci od roku 2014 dodnes. Súd prvej
inštancie nesprávne posúdil aj žiadosť žalovaného o opakované ohodnotenie nehnuteľností žalobcu
ako nejaké opakované ohodnotenie od roku 2014, a to napriek tomu, že každá dražba si vyžaduje
vlastné  a časovo  aktuálne   ohodnotenie   dražených   nehnuteľností.  Žalobca uviedol, že aj v
aktuálnej snahe žalovaného o dražbu nehnuteľností, poskytol tak žalovanému, ako aj jeho dražobníkovi
potrebnú súčinnosť, sprístupnil nehnuteľnosti znalcovi, ktorý vykonal ich ohodnotenie ešte v mesiaci jún
2018. Dôvod, prečo napriek tejto obhliadke dodnes žalobcovi nebol doručený znalecký posudok ako
ohodnotenie predmetu dražby, nie žalobcovi známy a nemá naň žiadny vplyv. Žalobca má za to, že v
súčasnej situácii je zrejmé, že vzhľadom na vykonanie krokov smerujúcich k dražbe nehnuteľností, ktoré
sú obydlím žalobcu, reálne hrozí, že žalovaný prostredníctvom dražobníka vykoná dražbu nehnuteľností
napriek tomu, že je sporné, akú pohľadávku vlastne žalovaný voči žalobcovi má, a že táto pohľadávka
vrátane záložného práva sú premlčané. Predchádzajúce 2 dražby boli pred pomerne dlhým časom
ukončené (v roku 2014 a 2015), nastal pokojný stav, a iba vo veľmi krátkom čase pred podaním návrhu
na nariadenie neodkladné opatrenia žalovaný aj jeho dražobník začali vykonávať kroky smerujúce k
začatiu tretej dražby s vedomím si spornosti práva žalovaného, pričom následok týchto krokov môže
byť strata obydlia žalobcu a jeho rodiny. Podmienka naliehavosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu
je tak splnená. Žalovanému nič nebude stáť v ceste, ak bude jeho pohľadávka judikovaná a judikované
záložné právo, domáhať sa výkonu záložného  práva.   Žalobca   vo svojom   doplnení k odvolaniu,
doručenému odvolaciemu súdu  v priebehu odvolacieho konania doplnil, že mu bol dňa 15. 10. 2018
doručený znalecký posudok  č. XX/XXXX zo dňa 19.9.2018 znalca Ing. Ľubora Vargu, ktorý ohodnotil
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú predmetom dražby, na sumu 269.000 eur. Vzhľadom   na
skutočnosť,   že   ide   o ohodnotenie    neprimerane   nízke,   vzniesol žalobca u dražobníka námietky proti
znaleckému posudku a požiadal ho o vyhotovenie nového znaleckého posudku. Z vyššie uvedených
skutočností potom je zrejmé nielen to, že žalovaný prostredníctvom dražobníka pokračuje v dražbe
nehnuteľností žalobcu, ktoré tvoria jeho obydlie, ale aj to, že sa potvrdilo, že je snahou žalovaného a
dražobníka predať nehnuteľnosti na škodu žalobcu, výrazne pod ich trhovú cenu.

5. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd v danom prípade rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o
zamietnutí neodkladného opatrenia, umožnil žalovanému postupom podľa § 329 ods. 1 druhá veta v
C.s.p. vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný vo svojom
vyjadrení k odvolaniu žalobcu v znení jeho doplnenia navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť. Uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil potrebu
bezodkladnej naliehavosti úpravy pomerov strán sporu tak, ako to predpokladá zákon. Poukázal na to, že
žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal opakovane, prvýkrát bolo vydané neodkladné
opatrenia v konaní 19C/214/2014 v dôsledku čoho žalovaný upustil od dražby, druhýkrát podal žalobca
návrh na nariadenie neodkladné opatrenia, o ktorom Okresný súd Bratislava III rozhodol v konaní
45C/615/2015, keď navrhované neodkladné opatrenie vydal, čo viedlo druhýkrát k upusteniu od dražby,
avšak rozhodnutím Krajského súdu Bratislave 14Co/51/2016 zo dňa 29. 2. 2015 bolo toto neodkladné
opatrenie zrušené. K upusteniu od dražby v oboch prípadoch teda došlo len výlučne z dôvodu vydaného
neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobca poukazoval na „pokojný stav“, ktorý nastal po druhom upustení
od dražby až do podania žaloby o zaplatenie v konaní vedenom pod sp. zn. 21Csp/6/2017, tak v tomto
období žalovaný naďalej podnikal kroky smerujúce k vymoženiu svojej pohľadávky, keď so žalobcom
a jeho právnym zástupcom intenzívne komunikoval, čo preukazuje i žiadosť žalobcu o prevod zálohu
a zánik záložného práva zo dňa 12.7.2016, ktorú doručil žalovanému, a v ktorej žalobca deklaroval
záujem o splatenie časti svojho záväzku z výťažku z predaja zálohu za kúpnu cenu vo výške 220.000
eur. Týmto de facto žalobca uznával a potvrdzoval tak existenciu svojho záväzku, ako aj existenciu



záložného práva a tiež dekoroval reálnu kúpnu cenu zálohu 220.000 eur, ktorá bola dokonca nižšia ako
kúpna cena stanovená znalcom pre účely dražby. Na základe tejto žiadosti vystavil žalovaný súhlas
záložného veriteľa s predajom nehnuteľnosti za podmienky, že kúpna cena vo výške 220.000 eur bude
poukázaná na účet žalovaného najneskôr do 15. 8. 2016. V stanovenom termíne k úhrade nedošlo a ani
následné rokovania neviedli k požadovanému výsledku. Žalobca prejavoval aj ochotu písomne uznať
svoj záväzok, k tomuto však nedošlo, a preto si žalobca uplatnil svoj nárok súdnou cestou (konanie
sp. zn. 21Csp/6/2017). Žalovaný tvrdenia žalobcu považuje za rozporuplné, nakoľko tento na jednej
strane namieta nízku všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znaleckými posudkami pre účely
dražby, avšak na druhej strane sám prejavil záujem o predaj zálohu za sumu 220.000 eur. Napriek
uvedenému má žalovaný za to, že všeobecná hodnota zálohu stanovená znaleckým posudkom je vždy
len znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorá by mala byť dosiahnutá
na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Nie je to však skutočná trhová hodnota zálohu, pretože skutočnú
trhovú hodnotu zálohu je možné zistiť len prostredníctvom voľnej súťaže a trhu, kedy dôjde k stretu
ponuky a dopytu a vygenerovaniu  trhovej   ceny. Práve verejná dražba je miestom takejto voľnej
súťaže, kde sa v danom čase stretnú ponuky všetkých záujemcov o záloh a výsledkom je určenie
trhovej ceny, t. j. najvyššej ceny, za ktorú je záloh v čase jej konania možné predať. Všeobecná hodnota
určená znaleckým posudkom v prípade dražby slúži tak  iba ako orientačná hodnota pre stanovenie
najnižšieho podania, pričom cena dosiahnutá dražbou nie je priamo závislá na všeobecnej hodnote
predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny je práve
samotná dražba. Preto za účelové považuje tvrdenie žalobcu, že jej snahou žalovaného a dražobníka
predať nehnuteľnosti na škodu žalobcu výrazne pod ich trhovú cenu. Žalobca mohol počas štyroch rokov
od vyhlásenia úveru za predčasne splatný, sám predať záloh a z výťažku vysporiadať svoje záväzky v
plnom rozsahu. Napokon pokiaľ žalobca disponuje vedomosťou o záujemcovi o predmetnú nehnuteľnosť
za sumu 590.000 eur v súlade s ním predloženým znaleckým posudkom, môže buď žalovaného
požiadať o poskytnutie súčinnosti (tak ako to urobil v roku 2016), alebo sa predmetný záujemca
môže zúčastniť priamo na dražbe a uvedenú nehnuteľnosť za takúto cenu vydražiť. Skutočnosť, že
žalovaný pristúpil k vykonaniu dobrovoľnej dražby predajom založených nehnuteľností    z  dôvodu
nesplácania  poskytnutého úveru,  a že   navrhovateľ    nesúhlasí s ocenením založených nehnuteľností,
neodôvodňuje naliehavosť a nevyhnutnosť  potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania
(rozhodnutie Krajského súdu Bratislave sp. zn. 8Co/518/2012). V ďalšom žalovaný poukazoval na to,
že pre výkon záložného práva nie je potrebná judikovaná pohľadávka. V zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka totiž platí, že ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Pokiaľ ide o domnelú spornosť pohľadávky
žalovaného, uviedol, že zmluva o úvere bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá dňa 15.11.2010.
Časť obsahu zmluvy o úvere určovali obchodné podmienky na poskytovanie úverov fyzickým osobám
- nepodnikateľom zo dňa 15.11.2010. Tieto žalobca podpísal a jedno vyhotovenie mu bolo odovzdané
spolu s vyhotovením zmluvy o úvere. Žalobca odkazuje na ustanovenia zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch
na bývanie, ktorý nadobudol účinnosť dňa 21.3.2016. Rovnako odkazuje na ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sa však
nemôžu aplikovať pri zmluve o úvere vzhľadom na skutočnosť, že na jej základe bol poskytnutý úver
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a, ktorého výška bola viac ako 75.000 eur. Prijatie
zákona o úveroch bolo dôsledkom implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/
EÚ, avšak, nakoľko  zmluva o úvere bola uzavretá dňa 15.11.2010, platí tu zákaz pravej retroaktivity
jeho použitia. Navyše predmetná zmluva o úvere obsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované
zákonom. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zmluva o úvere a obchodné podmienky obsahujú množstvo
neprijateľných podmienok, žalovaný uviedol, že ak splátky úveru boli dohodnuté v podobe anuitných
splátok, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto smere poukázal na to, že účel úveru na
základe zmluvy o úvere bol dohodnutý ako splatenie skôr poskytnutého úveru a výstavba alebo zmena
dokončenej stavby, pričom jeho výška  bola dohodnutá v sume 450.000 eur. Tento úver nebol vyčerpaný
jednorazovo, ale bol poskytnutý postupným prevodom čerpanej sumy v štyroch čerpaniach, a to 24.11.
2010, 30.12. 2010, 19.4.2011 a 30.8.2011 (na žiadosť žalobcu). Výška splátky bola dohodnutá v
článku V. zmluvy o úvere tak, že ak nie je určená v zmluve, bude dlžníkovi oznámená písomným
oznámením po vyčerpaní úveru alebo po uplynutí lehoty na čerpanie. Keďže išlo vzhľadom na účel úveru
o postupné čerpanie úveru, banka nemohla finálne vypočítať výšku splátky pri podpise zmluvy o úvere,
pretože nevedela, koľko žalobca skutočne z úveru vyčerpá. Žalobca pred poskytnutím úveru dostal
predbežnú kalkuláciu výšky anuitnej splátky, kde banka vychádzala z maximálnej výšky úveru, úrokovej
sadzby, doby splácania úveru. Ak by žalobca nepoznal podmienky nového úveru, určite by nepristúpil
k refinancovaniu starého záväzku BRE BANK SA, pobočka zahraničnej  banky  mBank v Slovenskej



republike. Po vyčerpaní celej výšky úveru žalovaný v súlade s dohodou v zmluve o úvere oznámil
žalobcovi výšku anuitnej splátky na prvé obdobie fixácie úrokovej sadzby, pričom žalobca uvedenú
výšku banke nenamietal, nespochybňoval ju a úver riadne splácal. V čase uzatvorenia zmluvy žiadny
právny predpis nestanovoval povinnosť okamžitej splatnosti istiny, respektíve zákaz odkladu splátok
istiny. Splatnosť istiny bola teda v súlade s Občianskym zákonníkom dohodnutá v zmluve o úvere a mala
nastať až po úplnom vyčerpaní úveru na výstavbu alebo zmenu dokončenej stavby alebo po uplynutí
lehoty na čerpanie úveru, t. j. 12 mesiacov odo dňa podpísania zmluvy o úvere. Úver s odloženým
splácaním istiny počas počiatočného obdobia je úplne legálny a akceptovaný právny inštitút. V tomto
smere žalovaný poukázal na to, že základnou filozofiou odloženia splácania istiny počas počiatočného
obdobia je napríklad odbremenenie spotrebiteľa od splácania úveru v období výstavby nehnuteľnosti
na bývanie, pretože ide pre klienta o výdavkovo náročné obdobie. Veriteľ tým vychádza klientovi v
ústrety, keďže pre klienta musí alokovať zdroje na 18 mesiacov vopred a musí byť pripravený ich
plniť a na druhej strane nenúti klienta čerpať finančné zdroje v plnej výške ešte v čase, keď finančné
zdroje nemôže na zamýšľaný účel použiť. Splatnosť úrokov a poplatkov bola v prípade zmluvy o úvere
dohodnutá v platobný deň (1. platobný deň je deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, ktorý sa svojím
číselným označením zhoduje dňom 1. čerpania úveru). K tvrdeniu žalobcu, že anuitné splácanie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože je pre klienta nevýhodné, žalovaný považuje za účelové,
nakoľko v skutočnosti ide v rámci retailového bankovníctva o dlhoročne fungujúci ekonomický inštitút
medzi všetkými bankami, a to nielen v rámci Slovenskej republiky. Inštitút bol vymyslený práve na
uspokojenie potrieb retailových klientov a jeho výhoda oproti lineárnemu splácaniu je, že klient má
počas celej doby splatnosti (respektíve obdobia fixácie úrokovej sadzby) stanovenú rovnakú sumu,
ktorú musí veriteľovi splácať. Ak by bola výška istiny rozpočítavaná rovnomerne, respektíve na začiatku
by sa mala splácať vyššia istina a na konci nižšia, dlžníci by z ich príjmov neboli schopné splátky v
takej výške splácať a boli by im poskytované oveľa nižšie zdroje na ich finančné zámery. V zmluve
o úvere a obchodných podmienkach bolo vysvetlené ako funguje anuitné splácanie. Žalobca vedel
všetky premenné na výpočet, koľko z anuitnej splátky pripadá na istinu, t. j. vedel, koľko maximálne
môže vyčerpať, poznal výšku úrokovej sadzby, vedel deň splatnosti splátky, vedel výšku anuitnej
splátky (po vyčerpaní na základe oznámenia a pred vyčerpaním na základe skóringovej ponuky). Po
odpočítaní výšky mesačnej splátky úroku od pevne stanovenej výšky anuitnej splátky pre dané obdobie,
zostala výška splátky istiny za daný mesiac. Žalovaný preto popiera, že zo zmluvnej dokumentácie
nevyplýval pomer medzi úrokmi a istinou v anuitnej splátke. Keďže je výška anuitnej splátky stanovená
rovnakou sumou pre dané obdobie fixácie a na začiatku splácania sa úroky vypočítavajú z vyššieho
zostatku istiny, výška úrokov v splátke je vyššia ako výška istiny. Ide o jednoduchý a všeobecne známy
matematický výpočet, pričom v prípade žalobcu nešlo o bežného spotrebiteľa, ako sa sám vykresľuje,
ale o erudovaného podnikateľa, ktorý sa na rokovaniach pred poskytnutím úveru zúčastňoval  so svojím
účtovníkom. Okrem toho žalovaný  mal na svojej webovej stránke k dispozícii kalkulátor anuitných
splátok. Od účinnosti zákona o úveroch na bývanie poskytuje žalovaný žalobcovi možnosť požiadať si
bezplatne o amortizačnú tabuľku, pričom uvedenú možnosť žalobca nikdy nevyužil. Žalobcovi sa i na
výpise z bežného účtu a tak isto na výpise z úverového účtu zobrazovali informácie o anuitnej splátke
v takej forme, že mal informácie o výške úhrady každej anuitnej splátky v členení na istinu a úroky
(aj poplatky). Od 1.4.2015, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka č. 102/2014 Z.z.,
žalovaný započítava čiastočné úhrady v rámci jednotlivých splátok po splatnosti v poradí na istinu, úroky,
úroky z omeškania a poplatky. V uvedenom období už zo strany žalobcu nedošlo k žiadnej úhrade. Pred
týmto obdobím bola splatnosť pohľadávky riešená predovšetkým dohodou zmluvných strán. Z úvahy
žalobcu „o započítavaní úhrad aj pri nesplatnom záväzku prednostne na istinu“ vyplýva žalovanému
uzáver, že finančné inštitúcie by mali klientom poskytovať úvery na bývanie s 20 ročnou splatnosťou,
pričom prvé roky by sa splácal čisto úmor a úroky by sa začali splácať až po úhrade celej istiny (úmoru).
To by, ale bolo úplne v rozpore so základnými právnymi inštitútmi ako je premlčanie (úrok z prvých splátok
istiny by sa dávno premlčal, kým by prišlo na jeho splatenie), výpočet úroku zo zostatku nesplateného
záväzku (v čase, kedy by sa podľa žalobcu mali začať platiť úroky, by už žiadna listina neexistovala),
nemožnosť využitia inštitútu záložného práva (dražbu nemožno začať, keď istina klesne pod 2000 eur)
a iné. Týmto spôsobom sa žalobca iba absurdne snaží  zneužívať právo, len aby zabránil jednoznačnej
povinnosti plniť svoj záväzok. Podľa žalovaného možno teda uzavrieť, že dohoda o anuitnej splátke
a jej stanovení v zmluve o úvere nebola v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v rozpore s platnými
právnymi predpismi. Žalovaný výslovne popiera, že by došlo k jednostrannému určeniu výšky splátky
žalovaným. Žalovaný popiera i tvrdenie žalobcu, že v prípade nesplnenia podmienok čerpania úveru
by išlo o plnenie nedlhu. V čase poskytnutia úveru zo zmluvy o úvere neplatil ešte zákon o úveroch
na bývanie a preto podmienka, že banka môže klientovi poskytnúť čerpanie aj keď splní podmienku



čerpania až dodatočne je naopak podmienka v prospech klienta a nie proti klientovi. V stanovenom
čase boli podmienky čerpania otázkou nacenenia rizika zo strany žalovaného. V ďalšom žalovaný
poukazoval na to, že úverová pohľadávka ani záložné právo premlčané nie je. Uviedol, že k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru došlo z dôvodu omeškania s viac ako troma splátkami úveru (zákonný
dôvod podľa § 53 ods. 9 OZ) a zároveň bol žalobca upozornený na toto oprávnenie žalovaného, viac
ako 15 dní pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný poslal žalobcovi list - oznámenie
o predčasnej splatnosti úveru spolu s výzvou na úhradu celého zostatku úveru zo dňa 14. 2. 2014, v
ktorom žalobcu informoval, že ak nedôjde k úhrade pohľadávky po lehote splatnosti (ku dňu 14. 2. 2014
vo výške 24 835,16 eur), vyhlási dňa 20. 2. 2014 predčasnú (mimoriadnu) splatnosť úveru. Zároveň
v oznámení žalovaný uviedol, že celkový záväzok (splatný aj nesplatný) žalobcu voči žalovanému ku
dňu 14. 2. 2014 predstavoval sumu celkom 436 423,49 eur (aby mal žalobca informáciu, aký vysoký
záväzok bude následne po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nutné jednorazovo uhradiť). Pokiaľ
ide o samotné premlčanie úverovej pohľadávky, žalovaný je názoru, že premlčacia lehota je štvorročná.
Právna norma, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva
(zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z.) nadobudla účinnosť až dňa 1.4.2015, a preto ju nemožno, z
dôvodu zákazu pravej retroaktivity, použiť na posudzovaný prípad a preto i premlčacia lehota tu nemôže
byť trojročná. Napokon žalovaný zároveň namietal i tvrdenie žalobcu, že by v súdnom konaní vedenom
pod sp. zn. 21Csp/6/2017 nepokračoval riadne.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd uvádza, že dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ktorý v § 324 a nasl. upravuje neodkladné opatrenia, ktoré nahradili pôvodné predbežné
opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je rovnako ako tomu bolo v prípade predbežných opatrení existencia naliehavej potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov s tým, že tento predpoklad C.s.p. formuluje tak, že ide o
bezodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Obsahovo však ide o pojem,
ktorý je zhodný s pojmom naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov použitým v § 74 ods.
1 O.s.p.
Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou
platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada,
ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované
neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala
ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je
obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný
výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať
vôbec reálny význam.
Formulácia neodkladného opatrenia by v zásade nemala kopírovať žalobný návrh. Ak sa však účel
dočasnej ochrany nedá inak dosiahnuť, než rovnakým výrokom ako vo veci samej, musí uvedená
formalistická požiadavka ustúpiť. Konanie o nariadení neodkladného opatrenia a konanie vo veci samej
sú dvoma samostatnými konaniami, ktoré od seba nie sú navzájom závislé v tom zmysle, že by na
vydanie rozhodnutia vo veci samej bolo potrebné najprv nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné
opatrenie je samostatným právnym prostriedkom ochrany ohrozených či porušených práv účastníkov,
ktorý má dočasný charakter a je možné ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania vo veci samej, ako
i pre dobu od podania žaloby vo veci samej až do právoplatného skončenia veci (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 1. novembra 2005, sp. zn. 2 M Cdo 5/2005), ak je potrebné dočasne upraviť
pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Neodkladné opatrenie možno nariadiť pre obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia)  bol
ohrozený,  aj   keď   rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané, ale prebieha konanie, v ktorom by mohlo
byť vydané. V takomto prípade však ide o celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené
mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti,
ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený a kumulatívne, že žalobca
má pohľadávku alebo iný nárok, a že mu tento nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím.



8. V danej veci odvolací súd síce súhlasí so žalobcom, že v dôsledku vykonania dobrovoľnej dražby
(v poradí tretej), ku ktorej nepochybne bolo zo strany žalovaného už pristúpené, by mohlo dôjsť k
nezvratnému zásahu do jeho vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (v tomto odvolací súd nebol v zhode
so súdom prvej inštancie), avšak na druhej strane má odvolací súd za to, že žalobca v konaní neosvedčil
ním tvrdené skutočnosti, na ktoré sa odvolával  v podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, týkajúce sa ním tvrdenej spornosti úverovej pohľadávky a záložného práva, predovšetkým
ich premlčanie. Žalobca tak síce osvedčil existenciu nebezpečenstva spočívajúceho v hrozbe možnej
straty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, slúžiacim ako jeho obydlie (je nesporné, že zrealizovaním
dobrovoľnej dražby (ak by táto nebola neskôr súdom určená za neplatnú) nepochybne dôjde k strate
vlastníckeho práva žalobcu k týmto nehnuteľnostiam), avšak súčasne neosvedčil i existenciu nároku,
ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. V tomto smere odvolací súd
uvádza, že realizácia záložného práva k nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002
Z.z. je zákonom prípustným prostriedkom výkonu záložného práva pre prípady, kedy nastala splatnosť
pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom a nebola dlžníkom riadne a včas uhradená (ide o
dovolený výkon práva, čo vylučuje jeho protiprávnosť). Z uvedeného potom vyplýva, že každá realizácia
záložného práva na dobrovoľnej dražbe predstavuje síce súčasne i zásah do vlastníckeho práva
záložcu, avšak tento zásah je súčasne (ak sú splnené všetky zákonné podmienky) právom aprobovaný
(dovolený).  Možno preto uzavrieť, že nie každý výkon záložného práva cestou dobrovoľnej dražby
automaticky znamená neoprávnený zásah do vlastníckych práv záložcu (práve naopak ide o dovolený
spôsob realizácie záložného práva).
V danej veci žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentoval potrebou jeho
nariadenia predovšetkým z dôvodu, že úverová pohľadávka ako i záložné právo majú byť premlčané,
úverová zmluva nespĺňala zákonné náležitosti a obsahovala viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a
napokon cena nehnuteľností určená znaleckým posudkom pre účely dražby je značne podhodnotená
všeobecnej cene dražených nehnuteľností, v dôsledku čoho žalobcovi hrozí škoda na majetku. Hoci
tieto žalobcom nastolené otázky sú predovšetkým otázkami, ktoré majú byť riešené až v rámci konania
vo veci samej, je potrebné sa k nim (z pohľadu osvedčenia nároku, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť dočasná ochrana), vyjadriť už v tomto štádiu konania, nakoľko v opačnom
prípade, by bez ďalšieho bol daný vždy dôvod pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia
(zakazujúcemu záložnému veriteľovi vykonať záložné právo), iba samotnou hrozbou realizovania
záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Inak povedané, ak by súdy nezaujali (hoci právne nezáväzne
pre vec samu) svoj predbežný názor aj k týmto otázkam (v rámci toho, či mali osvedčený samotný
nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana), museli by bez ďalšieho vyhovieť všetkým návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúcim k uloženiu povinnosti zdržať sa výkonu záložného
práva záložným veriteľom, iba s odôvodnením, že začatím dobrovoľnej dražby je ohrozené vlastnícke
právo záložcu. Takéto situácie by sa potom mohli záložcami (ktorí si riadne nesplnili svoje úverové
povinnosti) zneužívať, nakoľko pre zamedzenie výkonu práva záložného veriteľa by postačovalo, aby
bolo preukázané začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom a súd by musel ich návrhom bez
ďalšieho vyhovieť. Navyše takýto postup by mohol dospieť až do takého štádia, kedy by skutočne došlo
k premlčaniu záložného práva, nakoľko by sa tým záložnému veriteľovi bránilo v začatí jeho výkonu -
uplatňovaní práva v premlčacej lehote (vždy by musel od dražby upustiť a po uplynutí premlčacej doby
by potom záložca pri následnej dražbe resp. pred ňou už namietal premlčanie záložného práva).

9. Nakoľko základnou argumentáciou žalobcu bolo namietané premlčanie úverovej pohľadávky a
záložného práva, odvolací súd sa prioritne musel zaoberať práve touto otázkou (tu platí, že v prípade
námietky premlčania uplatneného práva sa súdy musia vysporiadať  najskôr s touto otázkou a v prípade
dôvodnosti jej vznesenia sa už ďalším meritom sporu nezaoberajú, nakoľko ide o prvotný dôvod pre
zamietnutie takejto žaloby). Odvolací súd je v tomto smere v zhode so žalobcom, že ak by skutočne
bolo záložné právo premlčané, ide o dôvod určenia jeho neexistencie vo veci samej, nakoľko ide o
prípustnú záložcom vznesenú obranu proti záložnému právu, ktoré z tohto dôvodu nemožno ani v
budúcnosti vykonať (k tomu pozri i závery nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 250/2011). Záložca teda môže
podať žalobu o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti, ak je toto premlčané, a dovolať
sa jeho premlčania i v konaní o určenie jeho neexistencie (príp. konaní o zákaz jeho výkonu), ak má
na takomto určení naliehavý právny záujem. .......Prokáže-li zástavní dlužník, že zástavní věřitel uplatnil
(může uplatnit) právo na uspokojení zajištěné pohledávky z výtěžku zpeněžení zástavy (teprve) po
uplynutí stanovené doby, a dovolá-li se promlčení zástavního práva, nelze zamítnout jeho žalobu o
určení, že tu (promlčené) zástavní právo není, jen s poukazem na to, že promlčení není důvodem zániku
zástavního práva a že promlčené zástavní právo "ani po zamítavém pravomocném rozhodnutí soudu



nezaniká" a je toliko "oslabené o tzv. nárok a jedná se o tzv. naturální právo".ak preukáže záložný dlžník,
že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku
speňaženia zálohu (až) po uplynutí stanovenej doby, a ak sa dovolá premlčania záložného práva,
nemožno zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu ( premlčané) záložné právo nie je, len s poukazom na to,
že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo "ani po zamietavom
právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká" a je iba "oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne
právo ". Jestliže se zástavní dlužník dovolal (důvodně) promlčení zástavního práva, je totiž nepochybné,
že zástavní věřitel se již nemůže domoci prodeje nebo jiného zpeněžení zástavy a tedy ani uspokojení
zajištěné pohledávky z výtěžku zpeněžení zástavy a že zástavní právo nemůže nadále (ani v budoucnu)
být způsobilým právním prostředkem pro uspokojení zajištěné pohledávky. Ak sa záložný dlžník dovolal
(dôvodne) premlčania záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť
predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z  výťažku
speňaženia   zálohu    a    že   záložné  právo   nemôže    naďalej  (ani v budúcnosti) byť spôsobilým
právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Opačný názor ve svých důsledcích
popírá význam promlčení zástavního práva a přiznává soudní ochranu, projevující se zamítnutím žaloby,
která směřovala proti výkonu promlčeného práva, ačkoliv - jak vyplývá z ustanovení § 100 odst.1 věty
třetí občanského zákoníku - promlčené právo nelze přiznat. Opačný názor vo svojich dôsledkoch popiera
význam premlčania záložného práva a priznáva súdnu ochranu, prejavujúcu sa zamietnutím žaloby,
ktorá smerovala proti výkonu premlčanom práva, hoci - ako vyplýva z ustanovenia § 100 ods.1 tretej vety
Občianskeho zákonníka - premlčané právo nemožno priznať“ (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 250/2011).
Je potrebné poukázať na to, že námietku premlčania záložného práva možno uplatniť len v konaní
pred súdom (príp. iným štátnym orgánom), ktorým dražobník nie je (konanie na dobrovoľnej dražbe
nie je súdnym konaním). Záložca teda v prípade premlčania záložného práva nemôže jeho premlčanie
namietať v dobrovoľnej dražbe, ani v konaní o zaplatenie úverovej pohľadávky (tu možno namietať len
premlčanie úverovej pohľadávky dlžník), a preto je v oprávnení záložcu podať v tomto smere žalobu
o zákaz jeho výkonu príp. určenie neexistencie záložného práva, keďže ide o jedinú prípustnú obranu
záložcu pred zrealizovaním premlčaného záložného práva.
Možno teda uzavrieť, že ak by skutočne bolo záložné právo v danej veci premlčané, a teda by ho nebolo
možné v budúcnosti vykonať, bolo by nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia dôvodné.
Podľa § 100 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, záložné práva sa nepremlčujú skôr,
než zabezpečená pohľadávka. Z uvedeného vyplýva, že premlčanie záložného práva (ako práva
majetkového) nie je vyňaté z premlčania, a pokiaľ sa toto týkalo nehnuteľností, záložné právo
sa premlčuje v 3 ročnej premlčacej lehote od kedy ho bolo možné vykonať po prvý raz (t.j. od
splatnosti pohľadávky, ktorú zabezpečuje). Záložné právo sa však nepremlčí skôr, než ním zabezpečená
pohľadávka. Z uvedeného môžu vyplynúť viaceré situácie, napr. že sa premlčí záložné právo, avšak
nie je premlčaná zabezpečená pohľadávka príp. že zabezpečená pohľadávka je premlčaná, avšak nie
je premlčané samotné záložné právo (viď § 151j ods. 2 OZ - ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia
zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná - ide o prípady kedy bolo záložné právo
napr. záložcom uznané alebo právoplatne priznané súdom a pod.) príp. je premlčané tak záložné právo
ako i zabezpečená pohľadávka.
V danej veci má, zatiaľ z listín založených v spise, odvolací súd za to, že nedošlo k premlčaniu úverovej
pohľadávky a tým ani záložného práva (§ 100 ods. 2 tretia veta OZ). Odvolací súd je síce v zhode so
žalobcom (a nesúhlasí so žalovaným), že v danej veci sa tak úverová pohľadávka, ako i záložné právo
premlčuje v 3 ročnej premlčacej lehote (vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy). V tomto
smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo
14/2014, v zmysle ktorého „ ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou“. V tomto smere nebola preto dôvodná argumentácia
žalovaného o zákaze uplatňovania pravej retroaktivity.
V danej veci žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru (potom, čo sa žalobca dostal do omeškania
s platením 3 splátok úveru a bol upozornený na toto oprávnenie žalovaného, viac ako 15 dní pred
vyhlásením predčasnej splatnosti úveru) dňom 20.2.2014. Celkový záväzok (splatný aj nesplatný)
žalobcu voči žalovanému tak bol vyčíslený na sumu  436 423,49 eur. Na žalovaného tak koniec
premlčacej 3 ročnej lehoty (ohľadne úverovej pohľadávky i záložného práva) pripadol na deň 20.2.2017
(koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína - § 122 ods. 2 OZ).



Žalovaný podal na súd žalobu o zaplatenie úverovej pohľadávky dňa 20.2.2017 (konanie vedené pod
sp. zn. 21Csp/6/2017), t.j. v posledný deň premlčacej lehoty. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka,
ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom
konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Z uvedeného
potom vyplýva, že k dnešnému dňu nie je úverová pohľadávka premlčaná (ani s ohľadom na 3 ročnú
premlčaciu lehotu), nakoľko žalovaný si ju včas (hoci v posledný deň premlčacej lehoty) uplatnil žalobou
na súde. Nakoľko nedošlo k premlčaniu úverovej pohľadávky, nemohlo dôjsť ani k premlčaniu samotného
záložného práva s poukazom na § 100 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka. Navyše (pokiaľ
ide o záložné právo) žalovaný sa ho pokúšal viackrát (minimálne 2 x) vykonať a to počas plynutia
premlčacej lehoty (v roku 2014, 2015), avšak k upusteniu jeho výkonu došlo z dôvodu, že mu v
pokračovaní jeho výkonu bránili nariadené neodkladné opatrenia (ide o prípady na ktoré odvolací súd
poukazuje i v čl. 8 záverečný odsek  tohto rozhodnutia). Odvolací súd mal tak za to, že žalobca doposiaľ
neosvedčil, že úverová pohľadávka ako i záložné právo sú už t.č. premlčané a že žalovaný pristupuje
k výkonu premlčaného záložného práva. Tento základný (a nosný) argument žalobcu pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia tak nebol daný.

10. Za nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i ďalšiu argumentáciu žalobcu pre nariadenie neodkladného
opatrenia (a teda osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má dočasne poskytnúť ochrana neodkladným
opatrením) spočívajúcu v tom, že by úverová zmluva nespĺňala zákonné náležitosti a obsahovala viaceré
neprijateľné zmluvné podmienky. Aj keď skúmanie týchto otázok patrí predovšetkým súdu prvej inštancie
v merite veci, odvolací súd sa v tomto smere predbežne stotožňuje s argumentáciou žalovaného (bod 5
tohto rozhodnutia), ktorú tento uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu a v celom rozsahu naň
odkazuje (odvolací súd teda odkazuje v tomto smere na argumentáciu žalovaného uvedenú v bode 5
tohto rozhodnutia a v ďalšom ju už vo svojom rozhodnutí - z dôvodu prehľadnosti - neopakuje). Odvolací
súd v tomto smere iba dodáva, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Ani v zmluvách
uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa
legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia,
ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným
výkladom (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017).
Odvolací súd ďalej dodáva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument,
ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa
bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (k tomu pozri i rozsudok Súdneho
dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15).

11. Napokon odvolací súd sa stotožňuje i s názorom žalovaného, že všeobecná hodnota zálohu
stanovená znaleckým posudkom je vždy len znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu
ohodnotenia, ktorá by mala byť dosiahnutá na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Nie je to však skutočná
trhová hodnota zálohu, pretože skutočnú trhovú hodnotu zálohu je možné zistiť len prostredníctvom
voľnej súťaže a trhu, kedy dôjde k stretu ponuky a dopytu a vygenerovaniu trhovej ceny. Práve verejná
dražba je miestom takejto voľnej súťaže, kde sa v danom čase stretnú ponuky všetkých záujemcov
o záloh a výsledkom je určenie trhovej ceny, t. j. najvyššej ceny, za ktorú je záloh v čase jej konania
možné predať. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom v prípade dražby slúži tak  iba
ako orientačná hodnota pre stanovenie najnižšieho podania, pričom cena dosiahnutá dražbou nie
je priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Najlepším
indikátorom skutočnej trhovej ceny je práve samotná dražba. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s
tým, že žalobca mohol počas štyroch rokov od vyhlásenia úveru za predčasne splatný, sám predať



záloh a z výťažku vysporiadať svoje záväzky v plnom rozsahu, a pokiaľ disponuje vedomosťou o
záujemcovi o predmetnú nehnuteľnosť za sumu 590.000 eur v súlade s ním predloženým znaleckým
posudkom, mohol buď žalovaného požiadať o poskytnutie súčinnosti (tak ako to urobil v roku 2016),
alebo sa predmetný záujemca môže zúčastniť priamo na dražbe a uvedenú nehnuteľnosť za takúto cenu
vydražiť. Samotná skutočnosť, že žalovaný hodlá pristúpiť k vykonaniu dobrovoľnej dražby predajom
založených  nehnuteľností   z dôvodu nesplácania poskytnutého úveru, a že žalobca nesúhlasí s
ocenením založených nehnuteľností, neodôvodňuje naliehavosť a nevyhnutnosť  potreby dočasnej
úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet
dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj
pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona
(§ 16 ods. 3).

Podľa § 33 ods. 2, 4 cit. zákona, navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že
predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne
porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť. Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.
Ak by potom aj vznikla žalobcovi z tohto dôvodu (podhodnotenia ceny dražených nehnuteľností)
majetková ujma, vznikne mu právo sa samostatnou žalobou domáhať náhrady škody od žalovaného.

12. Keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť splnenie všetkých predpokladov
t.j. aj osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana,
odvolací súd mal za to, že táto podmienka v danom prípade zo strany žalobcu splnená nebola. Hoci sa
teda odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že by žalobcovi nehrozilo nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy (zrealizovaním dobrovoľnej dražby), aj tak nebolo možné návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, nakoľko žalobca súčasne neosvedčil i ďalší predpoklad
pre jeho vydanie a to, osvedčenosť nároku, ktorému sa mala neodkladným opatrením poskytnúť dočasná
ochrana.

13. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností odvolaciemu súdu nezostalo iné, než  napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

14. O trovách odvolacieho  konania   rozhodol   odvolací    súd podľa    § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania, v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej    alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§   424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§   431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).