Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/199/2017 z 10. 9. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 10. septembra 2018, sp. zn. 2Cob/199/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1316203997.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/199/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1316203997.1 | 2018-09-10 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo, Obchodné právo – Ostatné, Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 323 ods. 2 ObZ, § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 407 ods. 2 ObZ, § 323 ods. 1 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad6ecd18-25e5-4aae-9aa5-a54c50ba986c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1316203997.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/199/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316203997
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316203997.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: AGROSPRA spol. s
r.o., Podzáhradná 70, Bratislava 821 06, IČO: 35 714 301, zast. advokátska kancelária AKSK, s.r.o.,
Nám. SNP 15, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo
Vajnory, Hospodárska 9, Bratislava - mestská časť Vajnory 831 07, IČO: 00 190 284, o zaplatenie
1.597,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.
26Cb/83/2016-47 zo dňa 10.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/83/2016-47 zo dňa
10.1.02016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2016 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 1.597,25 Eur s príslušenstvom, titulom vyčíslených
úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka z dôvodu oneskorenej úhrady faktúry
č. 2120111, splatnej dňa 2.4.2011 vo výške 11.181,16 Eur. Istinu žalovaný uhrádzal postupne a tým v
súlade s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal zvyšok dlhu.

3. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a nárok na paušálnu náhradu podľa § 763a Obch. zák. sa
neaplikuje na právne vzťahy pred účinnosťou zák. č. 9/2013 Z.z.

4. Súd poukázal na § 397 Obch. zák., § 401, § 407 ods. 1, 2 a 3 Obch. zák., § 323 ods. 1 Obch. zák. a
konštatoval, že predmetom sporu je posúdenie premlčania nároku na úroky z omeškania. Poukázal na
skutočnosť, že splatnosť faktúry, z ktorej žalobca požaduje úrok z omeškania je 2.4.2011, pričom návrh
na súd bol podaný dňa 3.3.2016. Premlčacia doma je podľa § 397 Obch. zák. 4 roky. Keďže žalovaný
namietol premlčanie, súd žalobcovi právo na úroky z omeškania nepriznal. Súd zároveň uviedol, že
žalovaný podľa § 401 a ani podľa § 323 ods. 1 Obch. zák. písomne nárok žalobcu neuznal, pričom na
predlženie premlčacej doby sa vyžaduje, aby uznanie záväzku bolo urobené písomne.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 C.s.p..

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, nakoľko vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že faktúru č. 2120111 vystavenú na sumu 11.171,16
Eur, splatnú dňa 2.4.2011 žalovaný uhradil troma čiastočnými platbami, a to dňa 23.8.2012 vo výške
3.174,16 Eur, dňa 7.9.2012 vo výške 2.000,- Eur a dňa 28.12.2012 vo výške 5.997,- Eur. Uvedenými
čiastočnými plneniami žalovaný v zmysle § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 uznal svoj záväzok voči žalobcovi



v celom rozsahu, pričom v dobe realizácie čiastočných plnení nebol záväzok žalovaného premlčaný. Na
podklade uvedených skutkových okolností tak čiastočným plnením došlo k uznaniu celého záväzku a
nová 4-ročná premlčacia lehota začala plynúť od 24.8.2012 a uplynula dňa 24.8.2016. Žalobca uplatnil
svoj nárok na súde dňa 3.3.2016, teda v zákonnej premlčacej lehote. Súd teda rozhodol neprávne,
keď žalobu z dôvodu premlčania zamietol a rovnako nesprávne právne vec posúdil, keď pretrhnutie
premlčacej doby a následné plynutie novej 4-ročnej premlčacej lehoty spája len s písomným uznaním
záväzku dlžníka, čo je podľa žalobcu v rozpore s § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obch. zák.

7. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovie.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznať mu trovy
konania. Má za to, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne a náhradu paušálnych výdavkov
vo výške 40,- Eur nemožno požadovať spätne s poukazom na § 763a Obch. zák.

9. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez
nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci a oboznámení sa s obsahom spisu, s odvolaním žalobcu
ako aj s vyjadrením žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

11. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.597,25 Eur titulom úrokov z
omeškania podľa § 369 Obch. zák., ako aj paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- Eur podľa § 369c,
Obch. zák. a náhrady trov konania. Z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku, súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď konštatoval, že faktúra č. 212 0111 vo výške 11.181,16
Eur bola splatná dňa 2.4.2011 a žaloba bola podaná na súd dňa 3.3.2016, t.j. po uplynutí 4-ročnej
premlčacej lehoty podľa §- 397 Obch. zák.

12. Uvedený záver súdu prvej inštancie však vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože
v súvislosti s čiastočnými plneniami záväzku dlžníkom nezohľadňuje právnu úpravu, uvedenú v § 323
ods. 2 a 3 a § 407 ods. 3 Obch. zák. a nesprávne súd prvej inštancie na vec aplikoval § 401 a § 323
ods. 1 Obch. zák., keď konštatoval, že žalovaný písomne nárok žalobcu neuznal a zákon na predlženie
premlčacej doby vyžaduje, aby uznanie záväzku bolo urobené písomne.

13. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,
že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

14. Podľa § 323 ods. 2 Obch. zák., za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony
uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

15. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

16. Zákon v § 323 ods. 2 s odkazom na § 407 ods. 2 a 3 Obch. zák., pripúšťa výnimku z výslovného,
formálneho uznania záväzku (písomné vyhlásenie dlžníka) a účinky uznania záväzku priznáva aj
konkludentnému prejavu vôle (napr. konaním) za predpokladu, že záväzok nebol v čase uznania
premlčaný. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu za predpokladu, že možno
usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu (§ 407 ods. 3 Obch. zák.). Pri čiastočnom plnení je
preto namieste aj obozretnosť dlžníka. Ak nechce, aby spôsobil čiastočným plnením uznanie aj zvyšnej
časti dlhu, treba to jednoznačne výslovne vyhlásiť. V opačnom prípade sa môže stať, že hoci by to dlžník
nezamýšľal, jeho čiastočné plnenie bude mať účinky uznania zvyšnej časti dlhu. O čiastočné plnenie ide
vtedy, keď dlžník poskytne veriteľovi len časť plnenia, hoci mal poskytnúť celé plnenie. Ak dlžník zaplatí
časť záväzku, ktoré spôsobí uznanie zvyšku dlhu, pričom záväzok v čase čiastočného plnenia nebol
premlčaný, od uznania záväzku začína plynúť nová 4-ročná premlčacia doba.

17. Z uvedeného vyplýva, že právny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný písomne neuznal nárok
žalobcu a preto nedošlo k predlženiu premlčacej doby, je nesprávny.



18. Súd prvej inštancie taktiež pochybil, keď vôbec nerozhodol o nároku žalobcu na paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, ktorý nárok bol žalobcom uplatnený v
žalobe spolu s nárokom na úroky z omeškania.

19. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a tým ani nevykonal
navrhnuté dôkazy a taktiež nerozhodol o celom predmete sporu, odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, v ktorom opätovne bude rozhodovať o nárokoch žalobcu. V novom rozhodnutí rozhodne súd
prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

20. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).