{"guid": "fbb799ab-7261-463c-9464-5c3c093c7238:5dda9f85-f717-4a8c-a8bb-6eaf36377918", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1316205600.2", "spisova_znacka": "6Co/284/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/284/2017 z 24. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. apríla 2018, sp. zn. 6Co/284/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1316205600.2", "identifikacne_cislo": "1316205600", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2018-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5dda9f85-f717-4a8c-a8bb-6eaf36377918", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1316205600.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1316205600.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1316205600.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/284/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316205600
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316205600.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: R. U. Y., G..Y.., Z.K.: XX
XXX XXX, F. I.. Č.. XX, Ž., proti žalovanému: P. X., Q.. XX.X. XXXX, U. Q. I.. Č.. XX, Y., o 43,69 eur s
prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 18. apríla 2017 č.k. 16C
79/2016- 73, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá,   p
o t v r d z u j e .
Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny  43,69 eur  zastavil, rozhodol o
vrátení súdneho poplatku  žalobkyni v sume 9,80 eur prostredníctvom spoločnosti Slovenská R.W., G..Y..
na účet žalobcu a vo zvyšnej časti týkajúcej sa príslušenstva ( zmluvných úrokov ) žalobu zamietol.
Zároveň žalobkyňu zaviazal  zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur v lehote do 15 dní odo dňa
doručenia rozsudku.   Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.  Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo zistil, že na základe Zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretou dňa 4.8.2005 medzi žalobkyňou (v tom čase
s obchodným menom D. U. Y. G..Y..) a žalovaným, zriadila banka v prospech žalovaného osobný
účet G. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX obsahujúci tiež  návrh žalovaného na uzavretie Zmluvy o vydaní a
používaní platobnej karty k uvedenému účtu (MasterCard) a Zmluvu o poskytovaní služby elektronického
bankovníctva. Dňa 16.4.2013 uzavreli žalobkyňa a žalovaný Dohodu o splátkovom kalendári (ďalej
len „Dohoda“ ), z ktorej vyplývalo (čl. 1.1.), že na základe Zmluvy o Povolenom prečerpaní na
Ú. Č.. XXXXXXXXXX poskytla žalobkyňa žalovanému úver formou povoleného prečerpania na Ú.
Č..XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 820 eur a ku dňu uzavretia uvedenej Dohody, mal predstavovať
záväzok žalovaného na nesplatenú istinu úveru vo výške 805,88 eur a úroky vo výške 9,53 eur, t. j.
spolu sumu 815,41 eur a dohodnuté úroky z istiny vo výške 28 % p.a. odo dňa podpisu Dohody o
splátkovom kalendári do jej zaplatenia, bez bližšej špecifikácie. Žalovaný sa v Dohode (čl. 2) zaviazal
svoj záväzok zo Zmluvy o povolenom prečerpaní na Ú. Č.. XXXXXXXXXX spolu vo výške 815,41 eur
spolu s prísl. (bez bližšej špecifikácie) zaplatiť žalobcovi do 25.3.2015 v 24. mesačných splátkach a
to podľa rozpisu uvedeného v Dohode nasledovne:  1. splátka v sume 82 eur splatná v deň podpisu
Dohody, tzn. 16.4 2013,  2. až 23. splátka v sume 42,03 Eur a 24. splátka v sume 42,09 Eur, splatné
vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca (spolu 1.048,69 Eur). Dohoda obsahovala v čl. 2.2. aj vyhlásenie
žalovaného o uznaní záväzku zaplatiť žalobcovi dlh 815,41 eur „s príslušenstvom“, čo do dôvodu a výšky
podľa § 323 Obch. zák. Podľa čl. 3.1. Dohody sa žalobkyňa so žalovaným dohodli, že neuhradenie
ktorejkoľvek splátky pri jej splatnosti má za následok, že žalobkyňa zašle žalovanému výzvu na okamžité



uhradenie celej omeškanej časti Dohody a v prípade neuhradenia záväzku zo strany žalovaného v
lehote stanovenej vo výzve, sa stane celý dlh splatným a to v deň nasledujúci po lehote určenej vo
výzve, ktorá je spoplatnená podľa platného sadzobníka poplatkov banky, pričom ak nebude záväzok
riadne splácaný, poukázané úhrady budú použité v prvom rade na úhradu príslušenstva a až po jeho
uhradení budú použité na úhradu istiny. Z výpisu pohybov na Ú. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX v období od
30.12.2010 do 30.3.2016  vyplynulo, že žalobca n a úhradu pohľadávky započítal dňa 16.4.2013 sumu
82 eur (1. Splátka), dňa 20.6.2013 sumu 48,68 eur (3. Splátka),  dňa 31.7.2013 sumu 20,24 eur (4.
Splátka), dňa 20.8.2013 sumu 31,66 eur (5. Splátka), dňa 24.9.2013 sumu 24,83 eur (6. Splátka), dňa
22.10.2013 sumu 28,83 eur (7. Splátka), dňa 25.11.2013 sumu 27,63 eur (8. Splátka), dňa 27.12.2013
sumu 28,66 eur (9. splátka),  dňa 21.1.2014 sumu 30,53 eur (10. splátka), dňa 24.2.2014 sumu 29,83 eur
(11. splátka), dňa 24.3.2014 sumu 31,90 eur (12. Splátka), dňa 24.4.2014 sumu 31,03 eur (13. splátka),
dňa 20.5.2014 sumu 33,97 eur (14. splátka), dňa 19.6.2014 sumu 33,59 eur ( 15. splátka), dňa 28.7.2014
sumu 32,46 eur (16. splátka), dňa 28.8.2014 sumu 34,34 eur (17. splátka), dňa 23.10.2014 sumu 30,36
eur (19. splátka), dňa 27.11.2014 sumu 35,68 eur (20. splátka), dňa 31.12.2014 sumu 36,86 eur (21.
splátka), dňa 21.1.2015 sumu 39,34 eur  (22. splátka), dňa 18.2.2015 sumu 39,27 eur (23. splátka) a
dňa 20.3.2015 sumu 40,03 eur (24. splátka). To znamená, že  žalobca započítal uvedené platby na
dlh žalovaného 815,41 eur z titulu povoleného prečerpania na účte č. 2602818001 spolu sumu 771,72
eur. Rozdiel medzi sumou 815,41 eur (istina úveru 805,88 eur + úroky  9,53 eur) predstavuje žalovanú
sumu 43,69 eur.  Keďže žalovaný  počas konania   žalovanú istinu uhradil, na základe čoho žalobkyňa
vzala svoju žalobu v časti 43,69 eur späť, predmetom sporu zostalo príslušenstvo pohľadávky, a to
úroky vo výške 28 % ročne z jednotlivých súm zostatku nezaplatenej istiny ( spolu 251,68 eur ) v zmysle
žalobného petitu.    Vzhľadom na čiastočné späťvaztie  súd prvej  inštancie konanie v časti istiny 43,69
eur zastavil (§ 145 ods. 2 C.s.p.).

3.       Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo  sporné uzatvorenie Zmluvy o povolenom
prečerpaní na bežnom účte žalovaného č. 2602818001/5600, ktorá v zmysle  § 497 Obch. zák., § 2 písm.
e/ zák. č. 129/2010 Z. z. a § 52 Obč. zák. predstavuje formu spotrebiteľského úveru, na základe ktorej
žalobca umožnil žalovanému povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na uvedenom bežnom účte
zriadenom na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo 4.8.2005.
Medzi bankou (žalobkyňou) a žalovaným vznikol kombinovaný obchodný záväzok so spotrebiteľským
charakterom vyplývajúci zo zmluvy o bežnom účte a na nej závislej zmluve o povolenom prečerpaní
(zmluve o úvere), čím bežný účet získal povahu kontokorentného účtu, pričom vzhľadom na povahu
zmluvných strán ide podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. o  záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru. Ďalej
nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný peňažné prostriedky úveru poskytnuté formou povoleného
prečerpania na Ú. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 820 eur riadne a včas nevrátil, a vzhľadom na
to strany uzavreli dňa 16. 4. 2013 Dohodu o splátkovom kalendári za účelom splatenia nesplatenej
istiny úveru vo výške 805,88 eur a úrokov vo výške 9,53 eur, tzn. spolu sumu 815,41 eur a ďalej
„úroky z istiny vo výške 28 % p.a. odo dňa podpisu tejto dohody do jej zaplatenia“. Žalovaná suma
43,69 Eur predstavuje  nesplatený zostatok istiny a úrokov úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal doplatiť
žalobcovi titulom záväzku z povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte žalovaného Č..
XXXXXXXXXX/XXXX predstavujúca rozdiel medzi sumou 815,41 eur ( istina 805,88 eur a úroky 9,53
eur ) a uhradenými splátkami podľa Dohody z 16.4.2013, spolu vo výške 771,72 eur. Žalovanú istinu
uhradil žalovaný žalobcovi po podaní žaloby dňa 14.9.2016.

4.    Z takto zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vyvodil vo vzťahu k zmluvným
úrokom z istiny vo výške 28 % p. a. záver, že žalobkyňa nepreukázala  v akej výške a kedy žalovaný
uhrádzal splátky na základe Dohody zo 16.4.2013, keď predložil súdu len ľavú časť výpisu pohybov
na účte Č.. XXXXXXXXXX/XXXX v období od 30.12.2010 do 30.3.2016, na ktorý sa žalovaný zaviazal
splátky platiť, a z ktorej vyplýva len to, koľko si sama žalobkyňa na úhradu záväzku z každej splátky
započítala. Keďže ide o rôzne sumy a rozdiel medzi tým, koľko žalobkyňa započítala na každú splátku
a dohodnutou výškou mesačnej splátky podľa Dohody (42,03 eur), predstavuje práve takú sumu ako
výpočet úrokov uplatnených žalobou vo výške 28 % z nesplatenej istiny  za jednotlivé obdobia, spolu v
sume 251,68 eur; resp. súčet splátok podľa Dohody o splátkovom kalendári predstavuje celkovú sumu
1.048,69 eur, je zrejmé, že súčasťou každej splátky boli aj úroky z istiny vo výške 28 % p.a. odo dňa
podpisu Dohody o splátkovom kalendári do zaplatenia celej istiny. Žalobkyňa ďalej podľa súdu prvej
inštancie nepreukázala ani právny základ pre uzavretie Dohody o splátkovom kalendári zo 16.4.2013,
keď nepreukázala splnenie zákonných podmienok ustanovených pre poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo forme povoleného prečerpania v zmysle ust. § 2, § 7 a § 10 zák. č. 129/2010 Z.z., kedy



následkom porušenia (nesplnenia) zákonom stanovených povinností je bezúročnosť a bezpoplatkovosť
spotrebiteľského úveru  (§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.). Žalobkyňa v žalobe neuviedla a ani
nepredložila Zmluvu o povolenom prečerpaní na bežnom účte žalovaného č. 2602818001/5600, na
základe ktorej žalovanému vznikol dlh nevrátením poskytnutého úveru formou povoleného prečerpania.
Žalobkyňa ďalej v žalobe neuviedla a ani nepreukázala, že žalovanému zaslala výzvu na okamžité
uhradenie celej omeškanej časti Dohody (splatnej časti dlhu) podľa jej čl. 3.1.  Napokon žalobkyňa
predložila v súvislosti s uplatneným nárokom Všeobecné obchodné podmienky R. U. Y. G..Y.. účinné
od 1.3.2015 a úrokové sadzby produktov R. U. účinné od 1.3.2015, pričom Dohoda o splátkovom
kalendári bola uzavretá dňa 16.4.2013 a Zmluva o povolenom prečerpaní na bežnom účte žalovaného
č. XXXXXXXXXX/XXXX jej predchádzala. Tieto listiny teda nemali vecný súvis s uplatneným nárokom.
Keďže žalobkyňa nepreukázala splnenie povinností, ktoré bola povinná dodržať podľa  § 10 ods. 1  a §
7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., má absencia niektorej z uvedených zákonných náležitosti za dôsledok
bezpoplatkovosť a bezúročnosť ňou poskytnutého úveru. Preto keď žalobkyňa nepreukázala, že by
Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania obsahovala náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/, b/, d/, f/, g/, i/ a w/, informáciu o povinnosti spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver
na žiadosť veriteľa v plnej výške, konkrétnu výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť a tiež
nepreukázala, že pri jej  uzavretí konala s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z.  a posudzovala schopnosť splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa,
nebola podľa § 11 ods. 2 cit. zákona oprávnená vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru pred dohodnutou dobou splatnosti a poskytnutý úver vo forme povoleného
prečerpania treba považovať podľa § 11 ods. 1 písm. c/ za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho
sa žalobkyňa mohla úspešne domáhať proti žalovanému len vrátenia nesplatnej istiny úveru. Potom
aj uzavretie Dohody o splátkovom kalendári zo 16.4.2013 pokiaľ žalobkyňa nedodržala v Zmluve o
povolenom prečerpaní predpísané náležitosti, je v tej časti, ktorou sa žalovaný zaviazal splácať okrem
istiny úveru aj úroky, úroky z omeškania a poplatky, v rozpore so zákonom a preto je táto Dohoda
absolútne neplatná (§ 39, § 41 Obč. zák.) a prípadné plnenia z nej by na strane žalobkyne zakladalo
bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov žalobu v časti  uplatnených úrokov
vo výške 28 % p. a. zamietol.

5. Súd prvej inštancie  zaviazal žalovaného na úhradu súdneho poplatku z ceny príslušenstva
(po vyčíslení 251,68 eur), ktoré sa po čiastočnom späťvzatí žaloby stalo samostatným predmetom
poplatkového úkonu odkazujúc na § 6 ods. 1, § 7 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z.z. a Pol. 1 Sadzobníka
súdnych poplatkov.

6. Keďže žalobkyňa vzala žalobu v časti istiny  späť pred prvým pojednávaním, vznikol jej v zmysle § 11
ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku kráteného v zmysle § 11 ods.
4 tohto zákona o sumu 6,70 eur. Žalobkyňa zaplatila súdny poplatok v sume 16,50 eur a preto súd prvej
inštancie žalobcovi poplatok vrátil prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s. krátený  o 9,80 eur.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 256
ods. 1 C.s.p. a  vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v spore úspešná len  v časti  istiny (43,69
eur), ktorú žalovaný uhradil po podaní žaloby, žalovaný zavinil v tejto časti zastavenie konania. Keďže
žalobkyňa bola  ohľadom uplatnených zmluvných  úrokov z omeškania v konaní neúspešná (251,68
eur), súd prvej inštancie  vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba vo
zvyšku zamietnutá. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedla, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania nemá zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a/, b/, d/, f/, g/, i/ a w/ zák. č. 129/2010 Z.z.   V zmysle čl. 1 Zmluvy banka zriaďuje klientovi povolené
prečerpanie na účte v zmysle podmienok uvedených vo VOP v platnom znení, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť tejto  zmluvy. V zmysle bodu 8.13 VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy povolené prečerpanie
sa poskytuje na dobu neurčitú. Žalovanému bol odovzdaný Formulár so štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktorého prevzatie potvrdil svojim podpisom a ktorý taktiež
obsahoval všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Ďalej žalobkyňa  argumentovala čl. 10 ods.
1, 2 Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008  o  zmluvách o spotrebiteľskom úvere, v
zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky



náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom
nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť
z nich môže byť obsiahnutá aj v inom dokumente, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že celkovú výšku a konkrétnu sumu spotrebiteľského úveru a podmienky jeho čerpania
obsahuje čl. 1 Zmluvy - ide o údaj „500  eur“ (§ 9 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z.), úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru upravuje zmluva v čl. 1 - 19,90 % p. a.  Náležitosti úverovej zmluvy v zmysle §
9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú obsiahnuté aj v sadzobníku poplatkov. Údaj podľa § 9
ods. 2 pís. x/ zákona č. 129/2010 Z.z. upravuje bod 13.2 VOP.

9/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10/ Žalobkyňa svoju odvolaciu argumentáciu založila na tvrdení o súlade Zmluvy  o povolenom
prečerpaní na účte Č.. XXXXXXXXXX so zákonom č. 129/2010 Z.z. Predmetnú zmluvu však nepredložila
tak súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu. Opodstatnenosť odvolacej argumentácie o súlade tejto
spotrebiteľskej zmluvy so zákonom teda žalobkyňa v konaní nepreukázala. Odvolací súd v tejto súvislosti
dodáva, že schopnosť strany sporu uniesť dôkazné bremeno  tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť, t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska
ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, a svoje tvrdenia relevantne dôkazne preukázať,
má pre strany sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu. Civilný sporový poriadok každej
zo strán sporu ukladá povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Nie je úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých
listinných dôkazov, ktoré jej zabezpečia plný úspech v spore.

11/ V prejednávanej veci uzavrela žalobkyňa so žalovaným dňa 16.4.2013 Dohodu o splátkovom
kalendári, v ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi debetný zostatok z povoleného prečerpania
na účte č. XXXXXXXXXX vo výške 805,88 eur, úroky 9,53 eur a úroky z istiny vo výške 28 % p.a.
odo dňa podpisu tejto Dohody. Išlo celkom o 24 splátok splatných mesačne počnúc dňom podpisu
dohody. Žalobkyňa si teda okrem istiny (ktorú žalovaný v priebehu konania plne uhradil) uplatnila aj
zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne  a to za obdobie omeškania žalovaného so splácaním jednotlivých
mesačných splátok v zmysle uzavretej Dohody. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený postup je v
rozpore s terajšou súdnou praxou, keď dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov
patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania v zmysle § 369 Obch. zák. Uvedený názor bol prezentovaný už v uznesení Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998 a na tento poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn.
IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy. Pokiaľ
teda žalobkyňa pristúpila k prevedeniu debetného zostatku na svoj vnútorný pohľadávkový účet, keďže
žalovaný prestal uhrádzať splátky debetného zostatku,  tým došlo prakticky k jeho zosplatneniu, a potom
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie však úrokov z úveru, resp. debetného zostatku.
Tento výklad považoval aj ústavný súd za ústavne akceptovateľný. Odvolací súd taktiež poukazuje
analogicky na ust. § 16 ods. 1,2 a 5 zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého v prípade predčasného
splatenia spotrebiteľského úveru má veriteľ nárok na úrok a náklady len za časové obdobie do splatenia
úveru, pričom v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti ide o úkon, ktorým sa prakticky zastavuje pre
dlžníka možnosť ďalej uhrádzať úver po splátkach a mal by ho zaplatiť v hotovosti s tým, že pre veriteľa
nastupuje možnosť domáhať sa úrokov z omeškania a teda pokiaľ by mal dlžník platiť ďalej úroky ako
aj úroky z omeškania, dochádzalo by k jeho dvojnásobnému zaťaženiu a spôsobovalo by to značnú
nerovnováhu  vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Keďže žalobkyňa sa nároku na úrok z omeškania
proti žalovanému nedomáhala,  ale uplatnila si len úroky vo výške 28 % ročne, na ktoré jej nevznikol
právny nárok,  súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu v tejto zvyšnej časti zamietol.

12/ Odvolací súd akcentuje aj tú skutočnosť, že žalobkyňa si v konaní uplatňuje úroky z povoleného
prečerpania prostriedkov na bežnom účte, za ktorý jej však v zmysle jej odvolacej argumentácie prináleží
nárok na úrok vo výške 19,90 % p.a. Napriek tomu si žalobkyňa v konaní uplatňuje úroky ako z
nepovoleného prečerpania vo výške 28 % p.a., odkazujúc na  sadzobník “Úrokové sadzby produktov”



účinný od 1.3.2015, ktorý vzhľadom na dátum účinnosti  celkom logicky nemohol byť súčasťou Dohody
zo 16.4.2013.

13. Vzhľadom na uvedené nezostalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť  podľa § 387 ods.1  C.s.p.

14.  Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu
doplnenia, prípadne zopakovania dokazovania na pojednávaní, pretože súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na jeho základe zistil správne skutkový stav veci. Podľa § 384
C.s.p., odvolací súd zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu sám iba vtedy, ak má za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danej veci však
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací
súd pri svojom rozhodnutí tak vychádzal iba zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

15. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola konanie v časti istiny 43,69 eur zastavené, výrok,
ktorým  bol žalovanému vrátený súdny poplatok v sume 9,80 eur a výrok  o povinnosti zaplatiť súdny
poplatok vo výške 16,50 eur, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. a  nárok na ich náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal,
pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu  pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej    alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§   424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§   431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/79/2016", "guid": "cf1f22e7-989f-4f66-8c2b-ff7ac6eef374:65e4e7a4-c38b-4a99-9e98-21054d012d31", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}], "citovane_v": []}