Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/208/2017 z 24. 1. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. januára 2018, sp. zn. 4Cob/208/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1317202919.1
Krajský súd Bratislava | 4Cob/208/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1317202919.1 | 2018-01-24 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 396 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fe015ba-ab4e-4727-9428-fd13a8e79797
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1317202919.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/208/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317202919
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317202919.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Renault Slovensko, spol.
s r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 736 003, zastúpený: Barger Prekop s.r.o., advokátska
kancelária, Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 869 724, proti žalovanému: ISTROS, a.s., Vajnorská
127, 831 04 Bratislava, IČO: 00 603 830, zastúpený: KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária,
s.r.o., Kresánkova 8, 841 05 Bratislava, o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26
Cb/52/2017 - 175 zo dňa 12.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26 Cb/52/2017-175 zo dňa
12.07.2017  p o t v r d z u j e .

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo na presne špecifikované
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese G. F., Q. G. - S..Č.. J. S., H..Ú.. J. S., zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným Ú. G., katastrálny odbor. Vo zvyšnej  časti návrh na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol a tiež zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
Rozhodol tak po tom, čo Krajský súd v Bratislave na základe odvolania žalobcu zrušil prechádzajúce
rozhodnutie konajúceho súdu o zamietnutí návrhu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal súd o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd
zriadil záložné právo na bližšie špecifikovaných nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese G. F., Q.
G. - J. S., H..Ú.. J. S.,  zapísaných  na  liste  vlastníctva  č.  XXXX  vedenom  Okresným Ú. G., katastrálny
odbor, v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 249.886,24 eur, spolu s 9,5
% p.a. úrokom z omeškania od 1. júna 2013 do 27. júna 2013 zo sumy 278.326,05 eur, od 28. júna
2013 do 6. augusta 2013 zo sumy 263.629,65 eur, od 7. augusta 2013 do 21. augusta 2013 zo sumy
254.297,96 eur, od 22. augusta 2013 do 1. septembra 2013 zo sumy 250.447,84 eur, od 2. septembra
2013 do zaplatenia zo sumy 249.886,24 eur, s  náhradou trov konania.  Zároveň žalobca v uvedenom
návrhu žiadal  súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovaného zaviazal zdržať sa
nakladania s nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia,  v
rozsahu ich  založenia,  zaťaženia  vecným  bremenom,  vypožičania,  prenájmu čo aj len v časti
na dlhšiu dobu ako 12 kalendárnych mesiacov, vykonávania demolačných a búracích prác, prestavby,
akýchkoľvek činností poškodzujúcich alebo ničiacich tieto pozemky alebo stavby alebo znižujúcich ich
hodnotu, zriaďovania akýchkoľvek stavieb na týchto pozemkoch a zaťažovania týchto pozemkov alebo
stavieb akýmikoľvek  právami    v prospech    tretích    osôb, s výnimkou prevodu  vlastníckeho  práva
a nahradenia trov konania.



3. Žalobca návrh podal počas konania vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 26
Cb/295/2015, ktoré je v štádiu odvolacieho konania po tom, čo bolo  podané žalovaným  odvolanie proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava  III z 11. apríla 2016, č. k. 26 Cb/295/2015 - 512. Žalobca mal za to,
že hodnoverne preukázal dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie pohľadávky. Rozsudkom priznaná
pohľadávka predstavuje sumu 249.886,24 eur, z čoho pripadá suma 192.450,88 eur na splatné záväzky
žalovaného za dodané a vyfakturované vozidlá a suma 57.435,36 eur na splatné záväzky žalovaného
za dodané a vyfakturované náhradné diely. Mal za to, že exekúcia pohľadávky bude po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku ohrozená. Žalobca poukázal na to, že žalovaný podniká už od roku 2013 so
sústavnou stratou a jediným majetkom zásadnejšej povahy, z ktorého možno uspokojiť pohľadávku
žalobcu, sú predmetné nehnuteľnosti. Tiež poukázal na to, že žalovaný uvedené nehnuteľnosti v roku
2013 pochybným  spôsobom „predal“, pričom však súd vyhlásil „predaj“ nehnuteľností  za absolútne
neplatný a žalovaného určil výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Nemožno však vylúčiť, že
žalovaný opätovne prevedie nehnuteľnosti na tretiu osobu alebo k nim zriadi vecné bremeno, záložné
právo, prípadne ich inak  zaťaží v prospech  tretích osôb. Dôvodnosť týchto obáv podľa žalobcu
potvrdzovali aj existujúce plomby, ktoré boli ku dňu 14. februára 2017 vyznačené na liste vlastníctva
č. XXXX.

4. Konajúci súd dospel k záveru, že žalobca existenciu svojho práva vyplývajúceho zo vzájomných
zmluvných vzťahov so žalovaným osvedčil. Táto pohľadávka má predstavovať suma 249.886,24 eur
s príslušenstvom, za dodané a vyfakturované vozidlá a náhradné diely. O pohľadávke žalobcu bolo
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 26 Cb/295/2015 - 512 zo dňa 11.04.2016,
ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 249.883,24 eur s príslušenstvom
a povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
predmetného rozhodnutia. Proti predmetnému rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie.
Súd prvej inštancie z odôvodnenia predmetného rozsudku a ďalších súvisiacich priložených vyjadrení
strán sporu zistil, že konajúci prvostupňový súd považoval existenciu pohľadávky žalobcu voči
žalovanému za preukázanú, nakoľko právny dôvod vzniku a existencia pohľadávky žalovaného nebola
zo strany žalovaného popretá. Aj keď je pravdou, že v rámci odvolania proti predmetnému rozsudku
žalovaný túto skutočnosť spochybnil, na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia považoval súd existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému
za osvedčenú. Skutočnosť, že prvostupňový súd vyhovel žalobe žalobcu, hoci rozhodnutie nenadobudlo
dosiaľ právoplatnosť, považoval konajúci súd za dostatočnú pre osvojenie si názoru, že v predmetnej
veci ide, čo sa týka existencie nároku, za dôvodný návrh žalobcu.

5. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že bola osvedčená dôvodná obava, že výkon exekúcie
bude ohrozený. Poukázal na jednotlivé katastrálne konania týkajúce sa predmetných nehnuteľností.
Uviedol, že plomba vyznačená na základe konania I.-XXXXX/XXXX súvisí so Zmluvou o zriadení
záložného práva, prijatou dňa 06.12.2016 (t.j. v deň právoplatnosti rozhodnutia o určení vlastníckeho
práva žalovaného k príslušným nehnuteľnostiam), uzatvorenou medzi spoločnosťou Gladstone, s.r.o.
a osobou F.. N. L.. Plomba vyznačená na základe konania L.-XXXXX/XXXX súvisí s konaním o
určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na Okresnom súde Bratislava III. Plomba
vyznačená na základe konania I.-XXX/XXXX súvisí so Zmluvou o zriadení záložného práva, prijatou dňa
13.01.2017, uzatvorenou medzi žalovaným a jeho právnym zástupcom. Tiež bolo zistené, že konanie
vedené pod č. L.-XXXXX/XXXX, ktorého predmetom bol zápis žalovaného do katastra nehnuteľností
ako vlastníka predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia súdu záznamom, bolo
zaplombované a dosiaľ nezapísané, nakoľko mu predchádza iné konanie (I.-XXXXX/XXXX), v ktorom
bolo podané odvolanie. Ďalej uviedol, že uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva v prospech
právneho zástupcu žalovaného budia pochybnosti o účele a právnom dôvode uzatvorenia zmluvy
o zriadení záložného práva medzi žalovaným a jeho právnym zástupcom. Prihliadajúc aj na ďalšie
okolnosti týkajúce sa predchádzajúceho nakladania žalovaného s predmetnou nehnuteľnosťou (jej
prevod kúpnou zmluvou v prospech osoby F.. L. Q., ktorý bol v čase do mája 2013 členom predstavenstva
žalovaného a do februára 2013 aj členom dozornej rady žalovaného, pričom tento právny úkon bol v
konaní pred tunajším súdom považovaný za absolútne neplatný), výsledky podnikateľskej činnosti, ako
aj na aktuálne prebiehajúce súdne konania, v ktorých vystupuje vlastník predmetných nehnuteľností
ako žalovaný, prípadne ako povinný (ako to vyplýva zo súdneho registra tunajšieho súdu), bolo podľa
názoru súdu prvej inštancie potrebné venovať obavám žalovaného z ohrozenia exekúcie primeranú
pozornosť. Na základe takto tvrdených a preukazovaných skutočností, považoval súd tvrdenie žalobcu
o existujúcej hrozbe znižovania hodnoty majetku, či už prevodom nehnuteľností (hoci bol rozsudkom



Okresného súdu Bratislava III č.k. 20 Cb/85/2013 - 451 právoplatným v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/128/2016 považovaný za absolútne neplatný) alebo jeho zaťažovaním
právami tretích osôb za osvedčené v miere potrebnej pre kladné rozhodnutie súdu o poskytnutí ochrany
ohrozeného alebo porušeného práva formou neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, a to čo
do existencie hrozby zmarenia exekúcie, ako aj naliehavosti poskytnutia dočasnej ochrany súdom.

6. Žalovaného považoval za výlučného vlastníka nehnuteľností napriek tomu, že do dátumu
rozhodovania o neodkladnom opatrení  a zabezpečovacom opatrení nebol tento údaj na liste vlastníctva
evidovaný, a to z dôvodu, že tento zápis do katastra nehnuteľností nemá konštitutívny účinok. Konajúci
súd vychádzal z právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré deklarovalo vlastnícke právo žalovaného k
predmetným nehnuteľnostiam.

7. Ďalej sa konajúci súd zaoberal proporcionalitou zabezpečovacieho opatrenia a zásahu do práva
osoby, na majetok ktorej má byť zriadené záložné právo. Mal za to, že výška zabezpečovanej
pohľadávky má aspoň približne zodpovedať hodnote zabezpečovaných nehnuteľností. Súd prvej
inštancie skonštatoval, že v tomto konaní mu neboli predložené dokumenty, ktoré by preukazovali
aspoň približnú hodnotu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva. Z podaného návrhu
ako aj na základe skutočností známych z úradnej činnosti, si bol súd vedomý konania, vedenom
na ňom pod sp. zn. 20 Cb/85/2013, ktorého predmetom bola žaloba o určení vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam a medzi listinnými dôkazmi predloženými stranami v predmetnom konaní
bola i fotokópia kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, notársky overená dňa 26.02.2013, podľa
ktorej kúpna cena nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy bola 1.000.000 eur. Keďže pohľadávka žalobcu
predstavovala sumu 249.886,24 eur dospel k záveru, že záložné právo je možné zriadiť len na časť
nehnuteľností navrhovaných žalobcom.

8. V súvislosti s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd prvej inštancie k
záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pre elimináciu nebezpečenstva ohrozenia exekúcie
je postačujúce. Zriadením záložného práva je žalobca ex lege povinný zdržať sa všetkých úkonov,
ktorými by sa mohla znižovať hodnota nehnuteľností. Preto návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevyhovel.

9. Proti tomu uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V prvom rade poukázal
na to, že súd prvej inštancie ani odvolací súd sa nevysporiadal s jeho vyjadrením k odvolaniu žalobcu.
Mal za to, že nakoľko odvolací súd nereflektoval na skutočnosti ním uvádzané, bolo potrebné, aby sa
s nimi vysporiadal súd prvej inštancie. Zastával názor, že tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý
súdny proces.

10. Podľa jeho názoru dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd nesprávne
zotrval na závere o údajnej existencii pohľadávky. Poukázal na to, že v konaní vedenom pod sp.
zn. 26 Cb/295/2015 už pri prvom úkone namietol nielen výšku pohľadávky, ale považoval ju aj za
neoprávnenú. Mal za to, že ani existencia plomb na liste vlastníctva neosvedčuje obavu, že môže dôjsť
k zmenšovaniu majetku. Ohľadom katastrálneho konania č. I.-XXXXX/XXXX uviedol, že žalovaný nie
je účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá je predmetom tohto konania. Preto nemôže
osvedčovať obavu z nakladania s majetkom žalovaného. Ďalej predmetom katastrálneho konania č. L.-
XXXXX/XXXX je záznam vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného na
základe právoplatných súdnych rozhodnutí o určení jeho vlastníctva, t.j. plomba nesvedčí o nakladaní
s nehnuteľnosťami žalovaným. Čo sa týka plomby č. I.-XXX/XXXX uviedol, že súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom nerozviedol pochybnosti o právnom účele a dôvode uzatvorenia zmluvy. Možno sa
len domnievať, že súd tým odkazuje na právnu argumentáciu žalobcu, že záložné právo môže mariť
v budúcnosti uspokojenie jeho pohľadávky, keďže bez súhlasu záložného veriteľa nie je možné viesť
exekúciu na záloh. Súd prvej inštancie však opomenul, že zabezpečovacie opatrenie nemôže pôsobiť
spätne a nie je spôsobilé zvrátiť účinky právnych úkonov, ktoré už boli vykonané pred jeho vydaním.
Záložné právo pritom nepredstavuje zníženie hodnoty nehnuteľného majetku a je iba zabezpečovacím
inštitútom. Nemusí nevyhnutne zabezpečovať pohľadávku až do výšky hodnoty celého zálohu, a teda ani
prípadný výkon záložného práva nemusí ohrozovať vymožiteľnosť iných nezabezpečených pohľadávok.
Tiež uviedol, že právo zriadené nariadeným uznesením je potrebné zapísať do katastra nehnuteľností,
pričom o povolení vkladu by katastrálny úrad rozhodoval podľa poradia, v akom mu jednotlivé návrhy
došli, t.j. až po rozhodnutí konania vedeného pod č. I.-XXX/XXXX. Z uvedeného, podľa žalovaného,



vyplýva, že absentuje podmienka, aby potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu bola bezodkladná,
nakoľko všetky žalobcom uvádzané právne úkony, už boli v minulosti vykonané a domnelá hrozba
nepôsobí do budúcna. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh
zamietne.

11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že napadnuté uznesenie je dostatočne odôvodnené,
a nijako nezasahuje do práv žalovaného. Okresný súd správne považoval existenciu pohľadávky
za osvedčenú, nakoľko v rozsudku č.k. 26 Cb/295/2015 - 512 bola potvrdená jej existencia. Podľa
jeho názoru neobstojí argument, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, by bolo účelným
prostriedkom len za predpokladu, že by k nehnuteľnostiam neexistovalo skôr zriadené záložné právo
v prospech právneho zástupcu. Už samotná formulácia a kontext tohto argumentu vzbudzuje dôvodné
pochybnosti, či účelom zriadenia záložného práva nebolo brániť žalobcovi pri výkone jeho práv v
súvislosti s prípadným vymáhaním pohľadávky. Navyše závery revíznej komisie Slovenskej advokátskej
komory naznačujú, že zriadenie záložného práva môže byť nielen neplatným právnym úkonom, ale môžu
zakladať aj disciplinárne previnenie právneho zástupcu. Odvolanie podal žalovaný v zastúpení právnym
zástupcom a nie je preto zrejmé, na základe čoho žalovaný vopred predpokladá, že právny zástupca
ako v podstate tretia osoba neudelí žalobcovi súhlas k prípadnému výkonu záložného práva.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi
odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia  nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu
alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než
napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

14. V prvom rade odvolací súd posudzoval námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktoré
má spočívať v tom, že konajúci súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho
vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.03.2017, č.k.
26 Cb/52/2017-105. Žalovaný vo vyjadrení argumentoval tým, že záložné právo nepredstavuje zníženie
hodnoty majetku, ako aj tým, že v prípade zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením, o
povolení jeho vkladu rozhodne katastrálny odbor až po rozhodnutí konania vedeného pod č. I.-XXX/
XXXX, a teda absentuje podmienka, aby potreba úpravy pomerov medzi stranami bola bezodkladná.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že nie je potrebné, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Odvolací súd má za to, že konajúci súd zaujal
stanovisko k tvrdeniam žalovaného, nakoľko dostatočne jasne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil
podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:

15. Z výpisu z LV č. XXXX vedeného  Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, vyplýva, že
ako vlastník predmetných nehnuteľností je zapísaná spoločnosť Gladstone, s.r.o.. Ako však vyplýva
z príloh predložených žalobcom rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 20 Cb/85/2013 - 451
zo dňa 04.02.2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob/128/2016 zo
dňa 26.10.2016 súd určil, že výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností je spoločnosť ISTROS, a.s.,
teda žalovaný. Dopytom na Okresný súd Bratislava III bolo zistené, že toto rozhodnutie nadobudlo
dňa 06.12.2016 právoplatnosť. Uvedené rozhodnutie je podkladom pre vykonanie záznamu do katastra
nehnuteľností.

16. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností práva k nehnuteľnostiam uvedené
v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom
licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené
notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy



majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku
vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných
listín.

17. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností, keď vychádzal z právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré deklarovalo
vlastnícke právo žalovaného.

18. Pokiaľ ide o osvedčenie pohľadávky žalobcu, odvolací súd má za to, že hoci rozsudok 26
Cb/295/2015 - 512 nenadobudol právoplatnosť, vo fáze rozhodovania súdu o návrhu na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia, je postačujúce aj neprávoplatné rozhodnutie pre prijatie záveru o
osvedčení nároku žalobcu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 11.04.2016 č.k. 26 Cb/295/2015
- 512 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 249.886,24 eur s príslušenstvom. Existencia
rozhodnutia o dôvodnosti nároku vydaného súdom prvej inštancie umožňuje súdu rozhodujúcemu o
neodkladnom opatrení vyriešiť otázku dôvodnosti nároku pri posudzovaní podmienok úspešnosti návrhu.
Účelom tohto inštitútu je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu,
a teda pri rozhodovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Odvolací súd má za to, že vydaným rozsudkom žalobca osvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Samotný nárok
nemusí byť teda preukázaný nepochybne.

19. Odvolací súd má za to, že aktuálny list vlastníctva dostatočne osvedčuje, že žalovaný vykonáva
úkony, v dôsledku ktorých sa žalobca môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej
ujmy na jeho strane. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že sú na ňom vyznačené plomby.
Vyznačenie plomby nasvedčuje tomu, že žalovaný s predmetnou nehnuteľnosťou určitým spôsobom
nakladá, pretože prebieha konanie o zmene práv. Dôvodom pre zriadenia zabezpečovacieho opatrenia
je obava, že exekúcia bude ohrozená. Obavu zo zmarenia exekúcie žalobca odôvodňoval okrem iného
stratami v podnikaní, pričom táto argumentácia je na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v spojitosti
s ďalšími okolnosťami, a to predovšetkým existenciou Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech
právneho zástupcu žalovaného a okolnosťami týkajúcimi sa predchádzajúceho nakladania žalovaného
s nehnuteľnosťou, dostatočná.

20. Pokiaľ ide o plombu I.-XXX/XXXX, táto sa týka Zmluvy o zriadení záložného práva, pričom
účastníkmi konania sú KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o. a žalovaný. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný zrejme predmetné nehnuteľnosti založil v prospech svojho právneho zástupcu,
ktorý ho zastupuje v konaní 26 Cb/295/2015. Odvolací súd má za to, že zriadenie záložného práva
v prospech právneho zástupcu žalovaného vyvoláva pochybnosti o účele takéhoto úkonu a pokiaľ
žalovaný namieta, že tieto pochybnosti nie sú dostatočne odôvodnené, odvolací súd dodáva, že
záložné právo bolo zriadené po vydaní rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11.04.2016 č.k. 26
Cb/295/2015 - 512, čo môže nasvedčovať tomu, že žalovaný obštrukciami bude brániť pri výkone
práv v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Tento záver je podporený aj tým, že žalovaný na jednej
strane tvrdí, že zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením nebude účelným prostriedkom
ochrany žalobcu, nakoľko ako prvý v poradí by mal byť správou katastra povolený vklad skôr zriadeného
záložného práva v prospech jeho právneho zástupcu, napriek tomu sa však bráni spôsobom, ktorý
vzbudzuje dojem o obave žalovaného z ohrozenia výkonu záložného práva jeho právnym zástupcom.
Odvolací súd dáva za pravdu žalovanému v tom smere, že záložné právo nemusí nevyhnutne
zabezpečovať pohľadávku až do výšky hodnoty celého zálohu, prípadný výkon záložného práva však
môže ohroziť vymožiteľnosť iných nezabezpečených pohľadávok, a to predovšetkým preto, že v prípade
zabezpečených a nezabezpečených veriteľov je odlišný postup výdaja výťažku z predaja zálohu.  Zatiaľ
čo v prípade hodnoty výťažku, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky, sa táto vydá záložcovi, v
prípade zabezpečených veriteľov sa hodnota výťažku uloží do notárskej úschovy v prospech ostatných
záložných veriteľov, pričom je zrejmé, že takýto postup je pre veriteľa istejším spôsobom uspokojenia
jeho pohľadávky než v prípade, keď hodnotu výťažku musí vymáhať od dlžníka, ktorý s ňou môže
medzičasom disponovať a túto hodnotu znížiť, prípadne úplne spotrebovať. Navyše konanie o povolení
vkladu záložného práva pod č. I.-XXX/XXXX nie je právoplatne skončené a nie je vylúčené, že ešte
dôjde k zmene poradia zápisov záložných práv.



21. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).