Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/24/2018 z 12. 3. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2018, sp. zn. 20CoP/24/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1317218348.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/24/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1317218348.1 | 2018-03-12 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 325 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b769296c-78b0-4b22-bdc5-d584c3274963 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1317218348.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218348
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317218348.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová, členovia
senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. E., F.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - O.. A. E.,
F.. XX.XX.XXXX, Q. T. H. R. XXX D., T., Q. Č. U. XX, T., zastúpená JUDr. Luciou Danišovičovou, AK
so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava a otec - E. P., F.. XX.XX.XXXX, T. H. R. XXX D., T., zastúpený
JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom: Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.
k. 38P 313/2017-45 zo dňa 27.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P 313/2017-45 zo dňa
27.11.2017 mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým zveruje maloletú A. E., F.. XX.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti matky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 38P 313/2017-45 zo dňa 27. novembra 2017 zamietol
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletú A. do jej osobnej
starostlivosti.

2. Návrh matka maloletej odôvodnila tým, že aktuálne neexistuje rozhodnutie o zverení maloletej do
starostlivosti niektorého z rodičov, je ale rozhodnuté o úprave styku otca s maloletou, v rozsahu, ktorý
navrhol otec. Matka uviedla, že otec sa žiadnym svojim návrhom nedomáhal zverenia maloletej do
svojej osobnej starostlivosti, napriek tomu neodkladné opatrenie o úprave styku nedodržiava, v dôsledku
čoho matku výrazne obmedzuje vo výkone jej rodičovských práv a v kontakte s maloletou. Matka preto
podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Od nariadenia neodkladného opatrenia o úprave
styku otca s maloletou otec dodržal toto rozhodnutie jediný raz, v ostatných časoch maloletú vracia
matke až v nasledujúci deň, a to priamo proti vôli matky. Otec pritom argumentuje tým, že rozhodnutie o
úprave styku je záväzné len pre matku, pre neho samého ide len o garanciu práva minimálneho styku.
Uvedené spôsobuje, že matka nie je schopná stráviť s maloletou ucelený čas a vopred zabezpečiť
pre maloletú program, keďže každý takýto program s maloletou otec takýmto spôsobom zmarí. Otec
matke jednoducho maloletú v stanovený čas nevráti a matke iba stručne oznámi, že je prianím maloletej,
aby zostala u neho aj v nasledujúcu noc, preto jej prianie rešpektuje. Prianie maloletej však otec
manipuluje, čo podrobnejšie popísala vo svojom návrhu. Uvedené okrem iného narúša správny režim
maloletej a má negatívny vplyv aj v ďalších oblastiach života maloletej. Súdom upravený styk otca s
maloletou sa prakticky nerealizuje, maloletú si otec zásadne vždy ponecháva na najbližšie prenocovanie
a stalo sa aj to, že si otec ponechal maloletú aj viac dní po sebe. Od začatia realizácie styku otca
s maloletou sa psychická pohoda maloletej výrazne zhoršila, maloletá je depresívna, nie je schopná
formulovať svoju vôľu, je plačlivá a po návrate od otca často drzá a arogantná, čo zjavne súvisí s
otcovým výchovným prístupom k maloletej. Otec totiž zásadne robí všetko, čo maloletá požaduje,



nevyžaduje od nej plnenie povinností, ktoré sú v súlade s jej vekom, nevyžaduje od nej ani dodržiavanie
základných zásad slušnosti, z ktorého dôvodu maloletá často na matku vykrikuje, že je zlá, nakoľko od
nej vyžaduje veci, ktoré u otca robiť nemusí. Správanie sa maloletej po návrate od otca je regresom v
jej vývine, čo sa prejavuje aj vo vzdelávacom procese, kedy u maloletej došlo k zhoršeniu školských
výsledkov. Taktiež maloletá tlmočí matke myšlienky, ktoré zreteľne nepochádzajú od nej a v rámci svojho
návrhu popísala niekoľko situácii, ktoré sa medzi rodičmi odohrali a potvrdzujú jej tvrdenia. Okrem
súdom určeného styku otec každé ráno proti vôli matky čakáva na matku a maloletú pred bránou jej
bytovky a odprevádza spolu s matkou maloletú do školy, pričom jej uvádza zoznam aktivít, ktoré s ňou
bude večer robiť, teda v čase, ktorý má patriť matke. Matka je takýmto spôsobom nútená podriadiť
sa predstavám otca, čo otec prezentuje ako vôľu maloletej. Matka vôľu maloletej nemanipuluje, keďže
si uvedomuje škodlivosť takéhoto konania. Maloletá tak vyhovie tomu rodičovi, ktorý na ňu vykonáva
väčší tlak. Popísala tiež situáciu, ktorá sa medzi rodičmi odohrala dňa 15.11.2017, kedy otec predkladal
maloletej svoje sugestívne vyjadrenia a rozprával za ňu. U otca bolo pritom pri očnom kontakte s
matkou zrejmé, že z jeho pohľadu to považuje za zadosťučinenie, matke sa vysmieval že aspoň v
tomto dosiahol svoje. Matka otcovi ako obvykle v záujme maloletej ustúpila, opäť preorganizovala svoj
program tak, aby sa vyhovelo vôli zmanipulovaného dieťaťa. Z dôvodov, že otec neodovzdá maloletú
matke v čase, ktorý je určený neodkladným opatrením, maloletá tiež nie je často riadne pripravená do
školy, neužíva predpísané lieky, keďže otec ich nemá k dispozícii a stalo sa, že maloletá nemala ani
školskú tašku. Taktiež poukázala na to, že čím dlhší styk si otec v rozpore s neodkladným opatrením
uzurpuje, tým viac sa maloletá domáha prítomnosti matky v byte, kde otec realizuje styk s maloletou,
čo však matka považovala za krajne nevhodné. Uviedla, že neodkladné opatrenie o úprave styku
otca s maloletou situáciu nestabilizovalo, práve naopak, otec sa takýmto spôsobom fakticky domáha
realizácie osobnej starostlivosti o maloletú, resp. striedavej osobnej starostlivosti. Súčasná situácia je pre
maloletú zaťažujúca, pričom je predpoklad, že jej zverením do osobnej starostlivosti matky, pri súčasnej
úprave styku otca s maloletou, dôjde k stabilizácii situácie. Uvedené dôvody zároveň preukazujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov v zmysle návrhu matky, keďže od posledného rozhodnutia súdu,
ktorým preveroval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia došlo k významnej zmene v skutkových
okolnostiach, nakoľko v čase rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia sa otec s maloletou nestýkal a nedochádzalo k žiadnym zásahom do jej prežívania a vzniku
konfliktných situácií. Následne poukázala na svoje tvrdenia a dôkazné prostriedky, ktoré predložila súdu
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vedené pod sp. zn. 38P/115/2017 a v tomto návrhu ich
v stručnosti zhrnula a poukazovala na závery, z nich plynúce. Napokon poukázala na to, že z otcovho
procesného postupu, keď takmer každý týždeň zasiela do súdnych spisov podania plné lživých tvrdení,
ktoré matka vehementne popiera je zrejmé, že otec si aj naďalej zvolil agresívny a nátlakový prístup na
matku s vedomím, že matka sa mu ako vždy podvolí. Na základe uvedených skutočností mala za to, že
jej návrh je dôvodný a žiadala súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.

3. Okresný súd sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 22.11.2017 a listinnými dôkazmi k nemu
pripojenými, obsahom spisu okresného súdu sp. zn. 38P/115/2017, 37P/187/2017 a 37P/248/2017 a
zistil nasledovný skutkový stav. Uznesením zo dňa 16.05.2017, č. k. 12C/81/2017 - 24 súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil E. P., aby dočasne nevstupoval do bytu č. X, na X. H.. na ulici U.
XX R. T., v ktorom toho času býva O.. O. E. s maloletou A. E., F.. XX.XX.XXXX. Uznesením zo dňa
26.06.2017, č. k. 38P/115/2017 - 111 súd návrhy matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhala uloženia povinnosti otcovi maloletej E. P., F.. XX.XX.XXXX, nevstupovať do priestorov
W. Š. D. Á. P. na U. XX R. T., ktorú navštevuje maloletá A. E., F.. XX.XX.XXXX; uloženia povinnosti
otcovi maloletej E. P., F.. XX.XX.XXXX, aby ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne nekontaktoval; uloženia povinnosti otcovi maloletej E. P., F.. XX.XX.XXXX,
nepribližovať sa k maloletej A. E., F.. XX.XX.XXXX a k matke maloletej O.. A. E., F.. XX.XX.XXXX
na vzdialenosť menšiu ako 50 m, s výnimkou súdnych pojednávaní a vyšetrovacích úkonov vo veci
a zverenia maloletej do osobnej starostlivosti, vyslovenia zákazu styku otca E. P., F.. XX.XX.XXXX s
maloletou A. E., F.. XX.XX.XXXX, určenia povinnosti prispievať na výživu maloletej a určenia povinnosti
spravovať majetok maloletej zamietol. Uznesením zo dňa 11.10.2017, č. k. 11CoP/430/2017 - 354
Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na
uloženie povinnosti otcovi E. P.P., F.. XX.XX.XXXX, nepribližovať sa k matke O.. A. E., F.. XX.XX.XXXX,
na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou súdnych pojednávaní a vyšetrovacích úkonov vo veci
a písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ju nekontaktovať zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ostatných častiach uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil. Uznesením zo dňa 03.08.2017, č. k. 37P/187/2017 - 64 súd nariadil neodkladné



opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v
čase od 28.08.2017 od 10,00 hod. do 03.09.2017 do 15,00 hod. Uznesením zo dňa 04.10.2017, č. k.
37P/248/2017 - 30 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletou každý kalendárny týždeň v roku v stredu v čase od 15,00 hod. do
19,00 hod., každý párny kalendárny týždeň v roku v čase od piatku od 15,00 hod. do nedele do 19,00
hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v utorok v čase od 15,00 hod. do 19,00 hod.

4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) neodkladným opatrením
môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho
označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od
jeho vyhotovenia.

13. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324, § 325, § 326, § 367, § 329, § 331 Civilného sporového
poriadku a dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto
ho zamietol. Po zistení skutkového stavu nezistil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi a
maloletou A. v otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o dôvodnosť návrhu
je nutné uviesť, že hoci sa otec v konaní vo veci samej domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, resp. do svojej osobnej starostlivosti, v rámci dočasnej (neodkladnej) úpravy
pomerov sa domáha výlučne úpravy svojho styku s maloletou a nateraz rešpektuje tú skutočnosť,
že maloletá je vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Z uvedeného dôvodu preto nie je potrebné
upravovať výkon rodičovských práv a povinností k maloletej A. v otázke zverenia do starostlivosti matky.
Pokiaľ ide o konkrétne dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. pre potrebu neodkladnej
úpravy pomerov v zmysle návrhu matky je nutné poukázať na to, že tvrdenia rodičov maloletej A. sú
presne opačné. Obaja rodičia vo svojich podaniach a návrhoch uvádzajú identické dôvody na podporu
svojich postojov a tvrdení. Tak matka ako aj otec maloletej uvádzajú, že druhý rodič nerešpektuje
doposiaľ nariadené neodkladné opatrenia, že si uzurpuje kontakt s maloletou v rozpore s nariadenými
neodkladnými opatreniami, resp., že tieto nerešpektuje. Rovnako každý z rodičov obviňuje druhého
rodiča z nesprávneho a škodlivého výchovného vplyvu na maloletú a z jej manipulácie a ovplyvňovania
v neprospech druhého rodiča, pričom na "preukázanie" svojich tvrdení predkladá každý z rodičov svoje



dôkazy. Rodičia taktiež situáciu už od počiatku komplikujú svojim správaním a konaním bez toho, aby
sa zamysleli nad dôsledkami, ktoré to môže mať a každý z nich považuje ním predložené argumenty
za dostatočne relevantné a preukazujúce dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov v zmysle toho jeho
návrhu. Súd nespochybňuje žiadne tvrdenia uvádzané ani jedným z rodičov v priebehu konania a ani
nezľahčuje ich význam a závažnosť, z ktorého dôvodu poukazuje na to, že vo veci samej bude potrebné
vykonať náležité dokazovanie na preukázanie skutočného stavu veci, ktoré však v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia nie je možné vykonať.

14. Proti uzneseniu podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zmeniť
a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Namietala nedostatočné odôvodnenie
uznesenia súdu prvej inštancie, tiež nedostatočné posúdenie argumentov matky, jej tvrdenia a dôkazy
ktoré predložila, v podstate odbil jednou vetou: "otec (...) nateraz rešpektuje tú skutočnosť, že maloletá
je vo faktickej osobnej starostlivosti matky." Z odôvodnenia uznesenia nie je zrejmý myšlienkový postup
súdu, keď sama matka predložila v návrhu dôkazy, prepisy sms správ, z ktorých celkom nepochybne
vyplýva, že otec faktickú osobnú starostlivosť matky nerešpektuje. Odôvodnenie uznesenia súdu je tak
v priamom rozpore s reálnym stavom, je zrejmé, že obaja rodičia prezentujú reálny stav odlišne, a
otec aj svojimi podaniami zasielanými do rozličných súdnych spisov aspoň jedenkrát do týždňa, ktoré
matke navyše súd ani nepovažuje za potrebné včas doručiť, či na pojednávaní, ktoré súd vedie bez
toho, aby mal splnené procesné podmienky (zachovaná lehota na prípravu pojednávania), alebo bez
toho, aby sa vysporiadal s včas doručenou žiadosťou matky o odročenie pojednávania, v tomto prípade
však mal súd vychádzať zo silnejších dôkazných prostriedkov - z sms správ medzi rodičmi, a nielen z
tvrdenia otca v iných konaniach, že osobnú starostlivosť matky rešpektuje. Odôvodnenie súdu v bode
18., ktoré v zásade predstavuje jediné odôvodnenie uznesenia, je o to zarážajúcejšie, že v ten istý
deň totožná sudkyňa v konaní 37P/212/2017 na návrh otca vyhovela otcovmu návrhu na úpravu styku
otca s dieťaťom v čase Vianoc a Veľkej noci, pričom v bode 22. tohto uznesenia pod č. l. 159 súd
celkom zreteľne reaguje na vyjadrenia matky z jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia keď
uvádza, že "rozhodnutie o úprave styku rodiča r dieťaťom je záväzné pre oboch rodičov rovnako, tj. (...)
je otec povinný v stanovený čas maloletú odovzdať zase matke (...) otec si nemôže svojvoľne predlžovať
intervaly styku s maloletou s odôvodnením, že on sám rozhodnutím nie je viazaný. Ak by totiž tomu
tak bolo, žiadne rozhodnutie súdu by nebolo autoritatívne a jeho vykonateľnosť by bola bezpredmetná,
čo však nie je pravda. " Podľa názoru matky, konajúci súd vyslovil na tú istú skutkovú situáciu, tých
istých účastníkov, dve odlišné zhodnotenia skutkovej situácie - pri návrhu matky v konaní 38P/313/2017
v neprospech jej tvrdenia, pri návrhu otca v konaní 37P/212/2012 v prospech jej tvrdenia. Totiž to, že
otec si preukázateľne proti vôli matky maloletú ponecháva aj po určených časoch styku najmenej do
nasledujúceho rána, to, že matka nemá istotu, či maloletú otec vôbec odvedie do základnej školy, či
si maloletú nevyzdvihne zo školy po skončení vyučovania, hoci navštevuje družinu, alebo istotu, že
maloletú citovou manipuláciou nepresvedčí, aby si kontakt s otcom a prespanie u otca vyžadovala aj na
ďalšie dni, považujeme práve za domáhanie sa výkonu osobnej starostlivosti zo strany otca.

15. Matka v podanom odvolaní poukázala na to, že podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
práve na podklade skutočnosti, že po rozpade vzťahu rodičov, nie je maloletá zverená do osobnej
starostlivosti žiadnemu z rodičov, neodkladným opatrením č.k. 37P/248/2017 je však upravený styk
otca s maloletým dieťaťom, ktorý otec nedodržiava - maloletú si aj po určených časoch svojho styku s
dieťaťom takmer vždy ponecháva, čím si uzurpuje starostlivosť o maloletú a znemožňuje matke stýkať
sa s maloletou a poskytovať jej starostlivosť zo strany matky. Táto situácia naďalej trvá pričom matka
súdu viacerými sms správami zaslanými otcom matke preukázala, že otec je toho názoru, že neodkladné
opatrenie o úprave jeho styku s dieťaťom je pre neho len garanciou minimálneho styku; teda podľa jeho
názoru, ktorým sa aj od septembra 2017 až doposiaľ otec skutočne riadi - matka má v stanovený čas
otcovi maloletú odovzdať a on ju matke vráti v čase podľa vlastného uváženia. Takéto konanie otca
považuje matka za domáhanie sa výkonu osobnej starostlivosti o maloletú.

16. Stalo sa aj to, že otec si maloletú vyzdvihol zo základnej školy mimo času, ktorý je mu určený
ako čas styku a to tesne po vyučovaní, čím znemožnil matke, aby si po maloletú išla ona, tak ako sú
s maloletou navyknuté (mal. navštevuje družinu, matka zabezpečuje jej vyzdvihnutie v poobedňajších
hodinách). Žiadosť matky, aby jej maloletú odovzdal, otec opakovane odbíja tvrdením, že si kontakt
s otcom sama maloletá vyžiadala a že sama maloletá chce byť radšej s otcom ako s matkou. Takéto
konanie otca považuje za domáhanie sa výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. Napriek žiadosti matky
si otec maloletú ponechal aj v časoch 07.11.2017 až 12.11.2017, kedy mala byť podľa jeho tvrdenia



maloletá chorá a kedy sa on rozhodol, že o maloletú v čase jej choroby bude starať. Takéto konanie
otca považujeme za domáhanie sa výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. Od septembra 2017 otec
takmer každé ráno čakáva na maloletú pred bránou bytového domu, v ktorom žije maloletá s matkou a
proti výslovnej vôli sprevádza maloletú spolu s matkou, alebo starou matkou do školy. Kým matka sa s
maloletou rozlúči pred vchodom do školy, v súlade s tým, ako je to zavedené v škole, otec ako člen rady
rodičov s maloletou často vchádza do budovy školy a je s ňou až do začiatku vyučovania. Aj takýmto
spôsobom otec znemožňuje matke, aby viedla interakciu s maloletou, poskytla jej starostlivosť, opateru,
povzbudila ju do školy, porozprávala sa s ňou o ich poobedňajších či víkendových plánoch a pod. Do
rozhovorov dieťaťa s matkou otec zasahuje, maloletú úmyselne vovedie do rozhovoru s ním, prípadne
veľmi často dieťa chytí za ruku a odpojí sa s ním od matky, tak, aby matka išla za nimi - matka uvádza,
že takýmto spôsobom prebiehalo ich rodinné spolužitie - otec s dieťaťom a ona osve. Ak maloletú
odprevádza ráno do školy stará matka, otec maloletú často privedie k tomu, aby starej matke utiekli; tá nie
je schopná ich dobehnúť. Takéto konanie otca považuje za domáhanie sa výkonu osobnej starostlivosti
o maloletú. V uplatňovaní svojho nesprávneho právneho názoru o minimálnej garancii svojho styku
s dieťaťom pokračuje otec aj po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - situácia sa
nezmenila. Otec si maloletú naďalej ponecháva aj po ukončení jeho času styku s dieťaťom, pričom v
dôsledku toho, že maloletá nie je matke zverená, nemá matka žiadnu možnosť ako sa domáhať toho,
aby mohla s maloletou tráviť ucelený čas aj ona, počas ktorého by mohla maloletej poskytovať nerušenú
starostlivosť bez obavy o to, kedy do nej otec svojim uzurpujúcim prístupom zasiahne. Otec navštevuje
maloletú aj na jej mimoškolských aktivitách, čím jej nenecháva priestor na to, aby bola samostatná,
nadobudla sebadôveru, že niektoré veci zvládne aj bez pomoci rodičov a nenecháva jej priestor na to,
aby nadväzovala vzťahy so svojimi rovesníkmi. Dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky bola skutočnosť, že svojim rozsahom
kontaktov ktoré otec realizuje s maloletou v priamom rozpore so súhlasom matky, otec zabraňuje matke
realizovať jej časť rodičovských práv a povinností a skutočnosť, že v tomto rozsiahlom čase kontaktov
otca s dieťaťom pôsobí otec na dieťa mimoriadne výchovne nesprávne, citovo ju vydiera, manipuluje,
ovplyvňuje, čo na maloletú silne pôsobí. Ako matka opakovane uvádzala, aj v priebehu spolužitia s
otcom, otec od maloletej nevyžadoval plnenie žiadnych povinností, dodržiavanie pravidiel, disciplíny,
bežného denného režimu; naopak matke za snahu výchovne pôsobiť na maloletú, vulgárne nadával,
ponižoval ju, zosmiešňoval. Maloletá sa od otca vracia ospalá, matke zaspáva často skôr ako obvykle,
čo opäť znemožňuje matke aktivity s dieťaťom. Aj podľa vyjadrenia E.. G. W. B. F., ktorú maloletá
pravidelne od mája 2017 navštevuje, nemá maloletá zosobnené hranice, má nechuť k povinnostiam
a pravidlám, vníma výraznú odlišnosť v prístupoch rodičov. Prílišná voľnosť, ktorú jej zadáva otec na
ňu a jej rozhodovanie kladie príliš veľkú zodpovednosť, čo je záťaž, ktorú vo svojom veku ešte nie je
schopná zvládnuť. Maloletá sa aj voči matke a starej matke často chová s agresiou, či bez úcty, ktorú
matka dieťaťu vštepuje. Matke vytýka čo od nej požaduje, argumentuje, že otec je lepší. Používa aj
výrazy, ktoré nepatria do jej slovníka - ako napríklad: "Ty sa nevieš ku mne chovať" alebo "Ty mi nemáš
čo rozkazovať" "Si hnusná, lebo niečo odo mňa chceš." Maloletá máva aj náhle hysterické reakcie, ku
ktorým jej celkom zjavne nebol daný podnet. Matka spolupracuje s E.. G., psychologičkou v B. F.C.,
ktorú maloletá navštevuje, rovnako ako aj so špeciálnym pedagógom v zariadení Q., konzultuje svoj
prístup k maloletej.

17. Dňa 28.11.2017 priniesla domov maloletá zo ZŠ mobilný telefón, ktorý jej mal dať pri rannom kontakte
s ňou do aktovky otec, ktorý jej prikázal, aby mu na priložený mobilný telefón natočila a nafotila celý
byt, v ktorom s matkou žije a že jej otec tiež prikázal, aby všetko dôležité fotila a natáčala a toto mu
potom odovzdávala.

18. K odvolaniu matky ako aj k jej návrhu sa vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu a
navrhol uznesenie potvrdiť s tým, že sa s napádaným uznesením, ako aj s jeho odôvodnením v
celom rozsahu stotožňuje. Namietal všetky tvrdenia uvádzané matkou v návrhu aj v odvolaní, pričom
obe podania považuje za zavádzajúce, klamlivé a predovšetkým v príkrom rozpore so skutočnosťou.
Príslušné súdy aj orgány činné v trestnom konaní konštatovali, že sa jedná o účelové a tendenčné
tvrdenia matky za účelom získania maloletej A. do jej osobnej starostlivosti. Zároveň zdôraznil objektivitu
predchádzajúcich rozhodnutí súdu, nakoľko v predchádzajúcom období rodinnú situáciu posudzovalo
veľké množstvo nestranných a nezávislých subjektov - znalcov, psychológov, orgánov činných v
trestnom konaní i sudcov. Po dôkladnom posúdení predložených dôkazných prostriedkov matkou i
otcom sa všetci jednomyseľne prikláňajú na stranu otca a jednohlasne uvádzajú, že zo strany matky
sa jedná o neodôvodnené, ničím nepodložené a nekonzistentné tvrdenia. Naopak podľa odôvodnenia



odvolacieho súdu v uznesení č. k.: llCoP/9/2018-143, s ktorým sa otec plne stotožňuje: "Z podaní otca a
pripojených príloh má súd za preukázané, že otec sa snaží riešiť problémy dieťaťa, pravidelne kontaktuje
pedagógov maloletej a snaží sa byť nápomocným pri riešení problémov maloletej." Otec tiež bezúspešne
niekoľkokrát matke navrhol uzatvorenie rodičovskej dohody vrátene opakovaných návrhov na uvoľnenie
bytu pre maloletú A. aj matku, o čom sme súdu vo vyššie uvedených konaniach predložili množstvo
e-mailovej a SMS komunikácie rodičov. Matka sa s otcom aj naďalej bezdôvodne odmieta dohodnúť
o akýchkoľvek veciach týkajúcich sa maloletej, hoci je jej konanie v priamom rozpore so záujmami
maloletej A..

19. Otec vo vyjadrení tvrdil, že od poučenia súdu v uznesení, sp. zn.: 37P/212/2017 zo 27.11.2017
striktne dodržiava nariadený rozsah styku s maloletou A., a to aj napriek sústavným žiadostiam maloletej
o jeho predĺženie. Poukázal na niektoré z mnohých incidentov, ku ktorým došlo v období od októbra do
februára - od nariadenia neodkladného opatrenia, sp. zn.: 37P/248/2017. Počas víkendu 17.-19.11.2017
mala byť maloletá A. v zmysle vykonateľného NO v starostlivosti otca. Približne 45 minút pred polnocou
poslala matka navrhovateľovi SMS správu, v ktorej ho žiadala, aby styk s dcérou v danom termíne
nerealizoval, nakoľko už pripravila pre maloletú program. Napriek tomu, že otec túto požiadavku
odmietol, matka vzala maloletú do Q.. Z predloženej SMS komunikácie vyplýva, že maloletá A. sa
napriek direktívnemu rozhodnutiu matky na styk s otcom nesmierne tešila a už o 11:43 hod písala
otcovi správy a prosila ho, aby pre ňu do Q. prišiel. Tieto SMS správy navyše dokazujú veľmi krásny
a výnimočný vzťah otca s dcérou, ktorý ani napriek dlhému odlúčeniu a nekončiacim snahám matky
o jeho deštrukciu nestratil na svojej intenzite. Tiež otec poukazuje na správanie matky v utorok dňa
5.12.2017 kedy maloletej A. prisľúbila, že pôjdu na detské vystúpenie, hoci vedela, že v tomto čase
má prebiehať styk otca s maloletou. Maloletá A. sa na toto vystúpenie veľmi tešila, a preto ju tam
otec napriek tomu, že mal pre ňu pripravený úplne iný program doviezol. Recipročne otec požiadal
matku o možnosť vziať maloletú o tri dni neskôr na inú detskú akciu, ktorú otec zabezpečil pre mal. A..
Matka žiadosť otca zamietla. Argumentovala tým, že už má s dcérou iný program - čo je nakoniec jej
typický argument. Že mal v daný deň iný program aj otec jej samozrejme nevadilo. Určený styk otca s
maloletou A. je aj naďalej výrazným spôsobom zo strany matky narúšaný nevyžiadanými návštevami
matky v otcovej domácnosti. Došlo k nemu napr. aj dňa 03.12. alebo 15.12.2017, pričom sa domnievame,
že tak ako v minulosti, aj teraz je cieľom matkinho správania eliminovať čas, ktorý by inak maloletá
strávila s otcom spoločnými aktivitami a iným programom. Uvedené incidenty preukazujú, že matka vo
svojom nevhodnom, konfrontačnom a neústretovom konaní neprestala. Práve naopak v ňom naďalej
intenzívne pokračuje a absolútne nezohľadňuje záujem maloletej A., ktorej svojím krajne nevhodným
správaním dlhodobo ubližuje. Poukázal tiež na obštrukčné konanie matky a PZ matky, ktorá sa dňa 2.
novembra 2017 bez ospravedlnenia nezúčastnila vytýčeného pojednávania vo veci samej, a to napriek
tomu, že obe boli na pojednávanie riadne predvolané. Deň pred pojednávaním sa navyše otec stretol s
matkou, ktorá sa nezmienila o odročení pojednávania z jej strany, bola zdravá, bez známok zhoršenia
zdravia. V kontexte uvedeného bol súd nútený odročiť pojednávanie na 15.3.2018 o 11.00 hod., čo bolo
celkom zrejme cieľom konania matky vo vzťahu k neúčasti na pojednávaní. Konanie matky a PZ matky,
vyhodnocujeme ako účelové s cieľom oddialiť rozhodovanie súdu vo veci samej a udržať čo najdlhšie
súčasný stav.

20. Uvedené celkom zrejme nezodpovedá tvrdeniam matky, ako sa snaží konať v záujme maloletej A.
a dosiahnuť čo najskôr trvalé usporiadanie vzťahov medzi rodičmi a maloletou. Vzhľadom na doterajšie
konanie matky je dôvodné sa obávať, že pokiaľ by odvolací súd rozhodol o navrhovanom neodkladnom
opatrení kladne, matka by definitívne stratila motiváciu zúčastniť sa vytýčeného pojednávania vo veci
samej o necelé dva týždne.

21. Vo vyjadrení otec tiež poukázal na ustanovenie § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže
neodkladné opatrenie nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi a podľa
§ 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe,
maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
V zmysle petitu matka žiada "odovzdať maloletú A. E., F..: XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky"
podľa § 367 ods. 1 CMP. V nadväznosti na uvedené otcovi nie je zrejmé, čoho sa matka domáha,
nakoľko maloletá A. je od mája 2017 v osobnej starostlivosti matky a zároveň otec tento faktický stav v
súčasnej situácií rešpektuje. Inštitút neodkladného opatrenia má predstavovať dočasnú úpravu pomerov
a má predovšetkým sledovať najlepší záujem dieťaťa. Je nepochybné, že za danej situácie nie je daný
naliehavý právny záujem na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia a o zverení maloletej by



mal rozhodnúť súd v meritórnom rozhodnutí, a to po vykonaní dokazovania. Otec navrhol, aby odvolací
súd napádané uznesenie okresného súdu potvrdil.

22. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky je
dôvodné.

24. Okresný súd v danej veci zamietol návrh matky, ktorým žiadala nariadiť neodkladné opatrenie a
zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti. Matka tvrdila, že aktuálne neexistuje rozhodnutie o zverení
maloletej do starostlivosti niektorého z rodičov, je ale rozhodnuté o úprave styku otca s maloletou, v
rozsahu, ktorý navrhol otec, ktorý napriek tomu neodkladné opatrenie o úprave styku nedodržiava, v
dôsledku čoho matku výrazne obmedzuje vo výkone jej rodičovských práv a v kontakte s maloletou. Otec
pritom argumentuje tým, že rozhodnutie o úprave styku je záväzné len pre matku, pre neho samého
ide len o garanciu práva minimálneho styku. Uvedené spôsobuje, že matka nie je schopná stráviť
s maloletou ucelený čas a vopred zabezpečiť pre maloletú program, keďže každý takýto program s
maloletou otec takýmto spôsobom zmarí. Otec matke jednoducho maloletú v stanovený čas nevráti a
matke iba stručne oznámi, že je prianím maloletej, aby zostala u neho aj v nasledujúcu noc, preto jej
prianie rešpektuje. Prianie maloletej však otec manipuluje, čo podrobnejšie popísala vo svojom návrhu.
Uvedené okrem iného narúša správny režim maloletej a má negatívny vplyv aj v ďalších oblastiach života
maloletej. Súdom upravený styk otca s maloletou sa prakticky nerealizuje, maloletú si otec zásadne vždy
ponecháva na najbližšie prenocovanie a stalo sa aj to, že si otec ponechal maloletú aj viac dní po sebe.
Podľa tvrdenia matky, uvedená situácia má nepriaznivý vplyv na zdravý vývoj maloletej.

25. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že dospel k záveru, že návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto ho zamietol. Po zistení skutkového stavu
nezistil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi a maloletou A. v otázke zverenia maloletej
do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o dôvodnosť návrhu je nutné uviesť, že hoci sa otec v konaní
vo veci samej domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, resp.
do svojej osobnej starostlivosti, v rámci dočasnej (neodkladnej) úpravy pomerov sa domáha výlučne
úpravy svojho styku s maloletou a nateraz rešpektuje tú skutočnosť, že maloletá je vo faktickej osobnej
starostlivosti matky. Z uvedeného dôvodu preto nie je potrebné upravovať výkon rodičovských práv
a povinností k maloletej A. v otázke zverenia do starostlivosti matky. Pokiaľ ide o konkrétne dôvody
pre nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. pre potrebu neodkladnej úpravy pomerov v zmysle návrhu
matky je nutné poukázať na to, že tvrdenia rodičov maloletej A. sú presne opačné. Obaja rodičia vo
svojich podaniach a návrhoch uvádzajú identické dôvody na podporu svojich postojov a tvrdení. Tak
matka ako aj otec maloletej uvádzajú, že druhý rodič nerešpektuje doposiaľ nariadené neodkladné
opatrenia, že si uzurpuje kontakt s maloletou v rozpore s nariadenými neodkladnými opatreniami, resp.,
že tieto nerešpektuje. Rovnako každý z rodičov obviňuje druhého rodiča z nesprávneho a škodlivého
výchovného vplyvu na maloletú a z jej manipulácie a ovplyvňovania v neprospech druhého rodiča, pričom
na "preukázanie" svojich tvrdení predkladá každý z rodičov svoje dôkazy a rodičia taktiež situáciu už od
počiatku komplikujú svojim správaním.

26. Záver okresného súdu, že otec rešpektuje skutočnosť, že maloletá je vo faktickej osobnej
starostlivosti matky, nevyplýva z obsahu spisu ani z písomných vyjadrení účastníkov. V rozpore s týmto
záverom, okresný súd v odôvodnení uviedol, že tvrdenia rodičov sú presne opačné. Preto na základe
čoho ustálil, že otec rešpektuje daný stav osobnej starostlivosti o maloletú zo strany matky z odôvodnenia
nemožno zistiť, pričom podľa zistenia okresného súdu, otec vo veci samej navrhol zveriť maloletú
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo do svojej osobnej starostlivosti. Na základe
uvedeného nemožno prijať záver okresného súdu, že úprava práv a povinností rodičov nie je potrebné.
Okrem toho otec v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie okresného súdu,
ktorým bol návrh matky zamietnutý potvrdiť. Ak by otec skutočne rešpektoval, ako tvrdí, stav že maloletá
je v osobnej starostlivosti matky, potom by dodržiaval úpravu styk v zmysle rozhodnutia súdu, čo však
matka popiera.



27. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

29. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka
rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení
musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov
účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K
nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t. j. ak sa javia
aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného
opatrenia.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno prijať záver okresného súdu, že návrh matky nie je
dôvodný. Odvolací súd zastáva názor, že otec nerešpektuje skutočnosť, že maloletá je vo faktickej
osobnej starostlivosti matky (ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia okresného súdu) pretože otec
vo veci samej žiadal zveriť maloletú do striedavej starostlivosti rodičov, alebo do svojej osobnej
starostlivosti a nie do osobnej starostlivosti matky ako sa snažil vo svojich vyjadreniach prezentovať.
Otec ani v písomnom vyjadrení nenamietal tvrdenia matky, že styk otca s maloletou sa nerealizuje
podľa rozhodnutia súdu, ale podľa záujmu otca po dohode s maloletou, čo však nezodpovedá úprave
styku súdom a tak sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože je
potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov ohľadne zverenia maloletej do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov, v tomto prípade do osobnej starostlivosti matky. Konajúci súd na návrh otca upravil jeho styk
s maloletou a tak je otec oprávnený stretávať sa s maloletou iba v súdom určenom čase pre styk.

31. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať
dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by
mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval
zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí
a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe
predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá
pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o predbežnom
opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, vyjadriť.

32. Obsah predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka
výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo
byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného
opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania,
resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť
inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej.
Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim
spôsobom smerovať k ich "prežitiu". Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach
dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto.

33. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a
deti majú právo na rodičovskú starostlivosť.

34. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.



35. V danom prípade okresný súd nesprávne dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je potrebné vyhovieť, vzhľadom na situáciu, ktorá zo spisu vyplýva, keď otcovi bol upravený
styk s maloletou a otec nerešpektuje daný stav, keď maloletá je v osobnej starostlivosti matky a vo veci
navrhol zveriť maloletú do striedavej starostlivosti alebo do svojej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia
nedokážu dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti, ktorú navrhuje otec a daný stav je v rozpore
so záujmom maloletej, je potrebné zmeniť spôsob starostlivosti ako nevyhovujúci a zveriť maloletú do
starostlivosti jedného z rodičov, ako v danom prípade do starostlivosti matky. Odvolací súd na základe
dôvodov odvolania matky dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zmenu rozhodnutia okresného súdu,
ktoré nie je správne.

36. Odvolací súd poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená
zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a preto je
predovšetkým povinnosťou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti zabezpečiť, aby bolo
rešpektované a aj realizované právo druhého rodiča na styk s dieťaťom a ak to nie je možné, je
takýto rodič výchovne nespôsobilý a takýto stav a správanie rodiča, ktorý neumožňuje druhému rodičovi
(ktorému nebolo dieťa zverené) styk s dieťaťom, je možné napraviť zmenou výchovného prostredia
dieťaťa tak, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa na styk s druhým rodičom, resp. aby bolo zabezpečené
právo detí na rodičovskú starostlivosť, vyplývajúce z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

37. Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť nasledovné. Základnú úlohu vo výchove
maloletého dieťaťa majú jeho rodičia. Výchova dieťaťa je nielen ich právom garantovaným viacerými
medzinárodnými európskymi aj vnútroštátnymi prameňmi, ale aj ich povinnosťou, ktorej sa nemôžu
bez závažných právnych následkov svojvoľne zbaviť. Spôsobilosť mať dieťa u seba nemožno nikomu
obmedziť. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje Ústava Slovenskej republiky v
čl. 41 a tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach
dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že
sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa,
pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú
rodičia. Obsahom ich práva "vychovávať" je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa,
ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba a právo
osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o
dieťa a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva
rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu
na základe zákona. Zásahy do práva rodiča mať dieťa u seba možno vykonať len na základe zákona
a rozhodnutím súdu. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba, napr. zadržanie,
väzba rodiča, ochranná výchova, výchovné opatrenie, náhradná starostlivosť a pod., sa toto oprávnenie
redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Rozhodnutie
súdu o odlúčení rodiča a dieťaťa môže smerovať buď k zmene miesta pobytu dieťaťa, alebo k nútenej
zmene miesta pobytu rodiča. V prípade dieťaťa prichádza do úvahy najmä aplikácia ustanovení Zákona
o rodine, týkajúca sa výchovných opatrení, alebo náhradnej starostlivosti. Dohovor o právach dieťaťa v
čl. 7 a čl. 9 zakotvuje právo každého dieťaťa pokiaľ je to možné poznať svojich rodičov a právo na ich
starostlivosť a v čl. 9 ukladá zmluvným štátom povinnosť zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené
od svojich rodičov proti ich vôli. Obsahom práva rodiča mať dieťa u seba je právo rodiča osobne sa
o dieťa starať a realizovať tak výchovu dieťaťa. Dieťa má zásadne bývať u svojich rodičov a možnosť
spoločného žitia znamená pre rodiča a jeho dieťa základný element rodinného života. Právo mať dieťa
u seba zahŕňa tiež oprávnenie rodičov brániť sa zásahom do tohto práva, t.j. požadovať dieťa späť od
toho, kto ho neoprávnene zadržuje.

38. Odvolací súd je toho názoru, že v danej veci sú upravené práva a povinnosti rodičov týmto
neodkladným opatrením, ktoré je aj otec povinný rešpektovať s tým, že maloletá je zverená do osobnej
starostlivosti matky. Pokiaľ v priebehu konania bude z vykonaného dokazovania vyplývať tvrdenie otca
o tom, že je v záujme maloletej iné rozhodnutie súdu ako upravuje neodkladné opatrenie, bude úlohou
súdu vo veci samej zhodnotiť zistený skutkový stav a na základe toho rozhodnúť. V tomto štádiu konania
o neodkladnom opatrení je v záujme maloletej aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, keď
otec má upravený styk s maloletou rozhodnutím súdu.



39. V tej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi
pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiadajúci jav pre
osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny
stav zmeniť. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým
toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa
do svojich vzájomných problémov. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do
osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto
spolupráca a komunikácia nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý.

40. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval
na záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto
zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. Obmedzenie môže
napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk dieťaťa s rodičom, než aké boli dohodnuté v dohode
rodičov alebo určené skorším rozhodnutím súdu.

41. Existuje viacero faktorov pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine
už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa
a nesprával sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil
jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a
povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych
vzťahoch.

42. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a
dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.
Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom
spoločného dieťaťa len jedným z rodičov je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na
zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ
preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je
nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita
negatívom. Dáva záruky toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi,
bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných
metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa.

43. Odvolací súd po preskúmaní veci s prihliadnutím na dôvody podaného odvolania zo strany matky
dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zmenu rozhodnutia a zverenie maloletej do osobnej starostlivosti
matky a otec by mal rešpektovať rozhodnutie súdu aj o úprave styku s maloletou, pretože toto
rozhodnutie je aktuálne, práva a povinnosti rodičov ohľadne styku otca s maloletou sú upravené a je na
otcovi, ako bude vykonávať svoje práva a povinnosti rodiča, pretože aj z nich bude vychádzať súd pri
rozhodnutí vo veci samej o úpravu práva a povinností rodičov k maloletej.

44. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §
388 Civilného sporového poriadku zmenil a nariadil navrhované neodkladné opatrenie.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 C.s.p. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).



Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).