{"guid": "ae0901cd-b751-4ff7-bb76-0a852b23920b:9eaba222-42ef-48b6-bbad-fcc2b1d73045", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1318200307.1", "spisova_znacka": "20CoP/141/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/141/2018 z 27. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2018, sp. zn. 20CoP/141/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1318200307.1", "identifikacne_cislo": "1318200307", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2018-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-3", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-3", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-5", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-5", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-4", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-4", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9eaba222-42ef-48b6-bbad-fcc2b1d73045", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1318200307.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1318200307.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1318200307.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/141/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318200307
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318200307.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. Z.,
I.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava,
dieťa rodičov: matka - W.. Y. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Z., Ž. X, Š. T. M., T. - W.. W. Z., I.. XX.XX.XXXX,
G. Z. B., I. XX, štátny občan SR, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III, č. k. 37P/7/2018 - 73 zo dňa 31. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/7/2018-73  zo dňa 31. mája
2018  p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov  n e m á  nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Okresný  súd Bratislava III  rozsudkom  č. k. 37P/7/2018 - 73  zo dňa 31. mája 2018  o návrhu otca
na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodol tak, že návrh otca na zníženie
výživného a zrušenie tvorby úspor a tiež návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Návrhom podaným na okresný súd dňa 10.01.2018 otec maloletého žiadal, aby súd znížil výživné na
maloletého zo sumy 480 eur na sumu 270 eur mesačne od 01.12.2017 a aby zrušil výživné určené na
tvorbu úspor v sume 130 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že od konca roka 2013 došlo k podstatnej
zmene pomerov na jeho strane, nakoľko do 15.11.2017 pôsobil ako veľvyslanec Slovenskej republiky
v Macedónskej republike s mesačným netto príjmom 5 000 eur a od 16.11.2017 pracuje v ústredí
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v Bratislave na pozícii generálneho štátneho
radcu a v tej súvislosti došlo k poklesu jeho mesačného príjmu, ktorý predstavuje sumu 2 679,50 eur
mesačne. Zníženie výživného odôvodňoval aj tým, že v roku 2017 si zakúpil ojazdené motorové vozidlo
značky Mercedes, rok výroby 2004. Ďalej uviedol, že je ženatý, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči
maloletému O. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý navštevuje súkromnú materskú školu s mesačným poplatkom
450 eur a jeho manželka je od 01.12.2017 zamestnaná v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb
v Bratislave ako lekárka. K zmene došlo aj v stretávaní sa otca s maloletým, nakoľko odkedy ukončil
pôsobenie ako veľvyslanec v Macedónsku, sa opäť  pravidelne so synom stretáva každý druhý víkend,
tiež ho berie na dovolenky, prázdniny a tak sa okrem výživného podieľa aj na výdavkoch v čase, keď
je s maloletým a tiež prispieva na školské výlety, školu v prírode a zakupuje maloletému aj hračky.
Otec uviedol, že znížil mesačné náklady na súkromnú materskú škôlku pre maloletého syna O. na
sumu 400 eur. Má tiež vyživovaciu povinnosť voči manželke, ktorá je od jeho návratu z Macedónska
nezamestnaná. Vlastní motorové vozidlo značky Mercedes za sumu 15 000 eur, ktorú vyplatil z úspor
a ešte ďalšie motorové vozidlo značky Hyundai, rok výroby 2014, tiež vyplatené z úspor v sume 28



000 eur a tiež má úspory na kúpu nehnuteľnosti  v sume 200 000 eur a 120 000 eur, ktoré získal
predajom nehnuteľnosti, v ktorej býval. Otec má nevyhnutné mesačné výdavky  v sume 3 000 eur. Matka
nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého a tiež
z dôvodu, že otec má lepšie majetkové pomery, vyššiu životnú úroveň a jeho maloletý syn navštevuje
súkromnú materskú školu s poplatkom, ktorú otec uhrádza v sume 400 eur. Matka žiadala zvýšiť výživné
na sumu 500 eur mesačne a zrušiť výživné na tvorbu úspor. Matka je vlastníčkou bytu, v ktorom býva a
motorového vozidla značky Peugeot, rok výroby 2011, ktoré kúpila v sume 5 900 eur. Kolízny opatrovník
navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a navrhol, aby výživné na maloletého zostalo v
sume 470 eur mesačne a tvorbu úspor ponechal na úvahu súdu.

3. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78
ods. 1,2 Zákona o rodine a vychádzal zo zistenia, že naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť
otca  rozsudkom  Okresného súdu  Bratislava III č. k.  38P 405/ 2014-93  zo  dňa  05.05.2015,  ktorým
bola  schválená  rodičovská dohoda, podľa ktorej sa otec zaviazal platením zvýšeného výživného na  W.
W.  v sume  470 eur  mesačne  a výživné  na  tvorbu  úspor  v sume  130 eur mesačne. Tento  rozsudok
nadobudol  právoplatnosť  dňa  09.06.2015. V  tom  čase  matka  pracovala v TH TRUCKING, s.r.o.
s priemerným mesačným netto príjmom 550 eur,  vlastnila  byt  a maloletý  W.  navštevoval  materskú
školu. Otec  v tom  čase  bol  ženatý,  mal  jednu  ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému O.  Z.,
I.. XX.XX.XXXX,  pôsobil  v Macedónsku  s priemerným  mesačným  netto  príjmom  5 000 eur.

4. Matka  od  poslednej  úpravy  výživného  nezmenila  svoj  osobný  stav,  je stále  rozvedená,  ďalšia
vyživovacia povinnosť  jej  nepribudla.  Nezmenila  ani  zamestnanie,  naďalej  pracuje  v  TH TRUCKING
s.r.o. s priemerným  mesačným  netto  príjmom  538,71 eur ,  pracuje  na  5 hodinový  pracovný úväzok,
nenašla  si  prácu  na  plný  pracovný  úväzok  a venuje  sa maloletému  synovi,  taktiež  poberá  rodinné
prídavky  v sume  23,52 eur. Matka  naďalej  vlastní  byt,  v ktorom  so  synom  býva  a zakúpila  si  v
r.  2011 osobné  motorové  vozidlo  zn. Peugeot  207  za  sumu  5 900 eur.

5. Maloletý  W.  navštevuje  3.  triedu  na  ZŠ  G.  U..  Z.  Rača,  kde dosahuje priemerný  študijný
prospech.  Stravuje sa v ŠJ,  kde  matka  platí  30 eur  mesačne, chodí  do  ŠKD,  za  ktorú  matka  platí  22
eur  mesačne ,  navštevuje  výtvarný  krúžok 7,50 eur  mesačne, strava  doma  mesačne  200 eur.  Matka
vyčíslila priemerné mesačné  náklady  na  maloletého v sume  600 eur,  ročné  výdavky  na  maloletého
vyčíslila  na sumu   875 eur,  v čom  sú  zahrnuté:  zubár,  lieky,  školské  výlety,  škola v prírode, školské
pomôcky, poplatky v škole, cestovné poistenie, dovolenka.  Zdravotný  stav  maloletého je  dobrý.

6. Otec  maloletého  od  poslednej  úpravy  výživného  nezmenil  svoj  osobný  stav,  je  stále  ženatý
a trvá mu naďalej vyživovacia povinnosť voči  maloletému O.  Z.,  nar. 02.07.2014,  ktorý  navštevuje
súkromnú  materskú  školu,  za  ktorú  platí  400 eur  mesačne.  Od  návratu  z Macedónska  pracuje  otec
na  Ministerstve  zahraničných  vecí  SR,  s priemerným mesačným netto  príjmom, ako sám  uviedol  2
200 eur. Otcova  manželka  bola zamestnaná v Národnom  ústave  srdcových  chorôb,  Bratislava,  kde
mala  uzatvorený  pracovnú zmluvu zo dňa 24.11.2017 a kde s ňou bol rozviazaný pracovný pomer  v
skúšobnej  dobe  dňom  31.01.2018 ,  t. č.  je   nezamestnaná,  živí  ju  manžel,  aktívne  si  hľadá  prácu,
nie  je  evidovaná  na  úrade  práce  a nepoberá  žiadne  dávky.  Otec  si  zakúpil  v 8/2017  staršie
motorové  vozidlo  zn.  Mercedes  r. v. 2004  za  sumu 15 000 eur,  ktorú  vyplatil v hotovosti  z úspor.
Taktiež  vlastní  osobné  motorové  vozidlo  zn. Hyundai,   rok výroby 2014  za  nadobúdaciu  cenu  28 000
eur,  ktorú  vyplatil  z úspor. Na  pojednávaní  otec  uviedol,  že  má  úspory  v sume  200 000 eur ,  plánuje
si  riešiť  bytovú  otázku, 120 000 eur vzniklo  predajom nehnuteľnosti,  v ktorej  býval. Otec  založil  do
spisu  rozpis  svojich  nevyhnutných  mesačných  výdavkov,  ktoré  vyčíslil  na  sumu  3 000 eur.

7. Súd  na  základe  vykonaného  dokazovania  dospel  k záveru,  že návrh  otca  na  zníženie  výživného
a návrh  matky  na  zvýšenie  nie  sú  dôvodné,  a preto  obidva návrhy zamietol. Súd zistil, že naposledy
bola  upravovaná  vyživovacia  povinnosť  otca  rozsudkom  Okresného súdu  Bratislava  III č. k.  38P
405 / 2014-93  zo  dňa  05.05.2015,  ktorým  bola  schválená  rodičovská  dohoda,  podľa  ktorej
sa  otec zaviazal  platením  zvýšeného  výživného  na  maloletého  W.  v sume 470 eur mesačne  a
výživné  na  tvorbu  úspor  v sume 130 eur mesačne. Tento  rozsudok  nadobudol  právoplatnosť  dňa
09.06.2015. V tom  čase  matka  pracovala v TH TRUCKING , s.r.o.  s priemerným mesačným netto
príjmom 550 eur, vlastnila byt a maloletý W. navštevoval  MŠ. Otec  v tom  čase  bol  ženatý,  mal  jednu
ďalšiu vyživovaciu povinnosť  voči  maloletému  O.  Z.,  nar.  XX.XX.XXXX,  pôsobil  v Macedónsku  s
priemerným  mesačným  netto  príjmom  5 000 eur. Je  nesporné,  že  od  poslednej  úpravy  výživného



uplynula  doba  3  rokov  a došlo  k zmene  pomerov  tak  na  strane  maloletého,  ako  aj  jeho  oboch
rodičov.  Súd  zistil,  že  matka  od  poslednej  úpravy   výživného  nezmenila  svoj  osobný  stav,  je
stále  rozvedená,  ďalšia  vyživovacia povinnosť  jej  nepribudla, nezmenila  ani  zamestnanie,  naďalej
pracuje v TH TRUCKING , s.r.o. s priemerným mesačným  netto  príjmom  538, 71 eur,  pracuje  na  5
hodinový pracovný  úväzok, nenašla  si  prácu  na  plný  pracovný  úväzok  a venuje  sa maloletému
synovi,  taktiež  poberá  rodinné  prídavky  v sume  23,52 eur. Matka  naďalej  vlastní  byt,  v ktorom
so  synom  býva  a zakúpila  si  v r.  2011 osobné  motorové  vozidlo  zn. Peugeot  207  za  sumu  5
900 eur.  Na  strane  maloletého Michala  bolo  zistené ,  že  vyrástol,  t. č.  má  9  rokov,  navštevuje
3.  triedu  na  E.  G.  U..  Z. L.,  kde  dosahuje   priemerný  študijný  prospech,  stravuje  sa  v ŠJ,  kde
matka  platí  30 eur mesačne,  chodí  do  ŠKD,  za  ktorú  matka  platí  22 eur mesačne, navštevuje
výtvarný  krúžok,  ktorý stojí  7,50 eur mesačne, strava  doma  stojí  mesačne  200 eur.  Matka  vyčíslila
priemerné mesačné  náklady  na  maloletého  v sume 600 eur, ročné  výdavky  na  maloletého vyčíslila
na  sumu  875 eur,  v čom  sú  zahrnuté: zubár,  lieky,  školské  výlety,  škola  v prírode ,  školské
pomôcky,  poplatky  v škole,  cestovné  poistenie,  dovolenka.  Zdravotný  stav  maloletého  je  dobrý.
Súd  zistil  na  strane  otca ,  že od  poslednej  úpravy  výživného  nezmenil  svoj  osobný  stav,  je  stále
ženatý  a trvá  mu  naďalej  vyživovacia  povinnosť  voči  maloletému  O.  Z.,  I..  XX.XX.XXXX,  ktorý
navštevuje  súkromnú  materskú  škôlku,   za  ktorú  platí  400 eur mesačne.  Od  návratu  z Macedónska
pracuje  otec  na  Ministerstve  zahraničných  vecí  SR,  s priemerným mesačným  netto  príjmom,  ako
sám  uviedol  2 200 eur. Otcova  manželka  bola  zamestnaná  v Národnom  ústave  srdcových  chorôb,
Bratislava,  kde  mala  uzatvorený  pracovnú  zmluvu  zo  dňa   24.11.2017  a kde  s ňou  bol  rozviazaný
pracovný  pomer  v skúšobnej  dobe  dňom 31.01.2018, t. č.  je   nezamestnaná,  živí  ju  manžel,
aktívne  si  hľadá  prácu,  nie  je  evidovaná  na  úrade  práce  a nepoberá  žiadne  dávky.  Otec  si
zakúpil  v 8/2017  staršie  motorové  vozidlo  zn.  Mercedes  rok výroby 2004  za  sumu   15 000 eur,
ktoré  vyplatil v hotovosti  z úspor. Taktiež  vlastní  osobné  motorové  vozidlo  zn. Hyundai, r. v. 2014 za
nadobúdaciu cenu 28 000 eur, ktorú vyplatil z úspor. Na  pojednávaní  otec  uviedol,  že  má  úspory  v
sume   200 000 eur,  plánuje  si  riešiť  bytovú  otázku,  120  000 eur vzniklo  predajom  nehnuteľnosti,
v ktorej  býval. Otec  založil  do  spisu  rozpis  svojich nevyhnutných mesačných výdavkov, ktoré vyčíslil
na sumu 3 000 eur.  S prihliadnutím  na  uvedené  skutočnosti  súd  dospel  k záveru,  že  je  v otcových
možnostiach  a schopnostiach  platiť  naposledy  súdom  určené  výživné  na  syna,  nakoľko  mu to
umožňujú  zárobkové  a majetkové  pomery a argumentácia  otca  o poklese  jeho  príjmu,  nie  je
dôvodom  na  zníženie  výživného,  keď  dosahuje  taký   príjem, z ktorého  môže  platiť  naposledy
súdom  určené  výživné , navyše  vlastní  majetok  nezanedbateľnej  hodnoty,  pričom  naposledy  v
8/2017  zakúpili s manželkou  2.  osobné  motorové  vozidlo  zn. Mercedes  za  sumu  15 500 eur.
Preto  súd  návrh  otca  na  zníženie  výživné zamietol ako nedôvodný. V tejto  súvislosti  súd  dáva
do  pozornosti  aj  tú  skutočnosť,  že  otcova  manželka  je  síce  t. č.  nezamestnaná,  avšak  má
vysokoškolské  vzdelanie odborného zamerania , ktoré jej podľa  názoru  súdu  umožňuje  nájsť  si
primerané  zamestnanie  a dosahovať  adekvátny  príjem, najmä,  keď  žijú  ako  rodina  v kraji,  kde
je  nezamestnanosť  relatívna  nízka.  Preto  uvedená  skutočnosť  nemôže  byť  na  ujmu  maloletého
W..  Čo  sa   týkalo  zvýšenia  výživného,  súd  v tejto  súvislosti  uvádza,  že  je  pravdou,  že  maloletý
vyrástol  a je  žiakom  základnej  školy,  s čím  súvisia  výdavky, predtým  boli  výdavky  súvisiace  s
návštevou  materskej  školy, u  maloletého  pribudol  zistený výtvarný krúžok, za ktorý platí 7,50 eur
mesačne.  Preto  nemožno  hovoriť  o neúmernom  náraste výdavkov.  Pri stanovení  výšky  výživného
súd  zohľadnil  matkou  vyčíslené  priemerné  mesačné výdavky  na  syna  v sume  cca  600 eur,  pričom
otec  platí  výživné  470 eur a tiež  prispieva  na  tvorbu  úspor  v sume  130 eur mesačne. Preto  má
súd zato,  že  väčšiu  časť  výdavkov  na  maloletého  syna  pokrýva  otec výživným   a navyše sa  s
maloletým synom  pravidelne  stretáva,  zakupuje  mu  darčeky.  Preto  súd  rovnako   návrh matky  na
zvýšenie  výživného  zamietol,  nakoľko  ho  považoval   za  nedôvodný  a  výdavky  na  maloletého  syna
sú  dostatočne  pokryté.  Čo  sa  týkalo  tvorby  úspor  pre  maloletého,   túto  súd  nezrušil,  nakoľko
majetkové  pomery  otca  dovoľujú  na  tieto  úspory maloletého  syna  naďalej  prispievať. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu
a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak,  že zníži výživné na maloletého od 01.12.2017
na sumu 400 eur mesačne a zruší tvorbu úspor pre maloletého vo výške 130 eur mesačne tiež od
01.12.2017 a súhlasil s výrokom, ktorým okresný súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V podanom
odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne uviedol v rozsudku, že k zmene pomerov došlo od konca
roku 2013, pretože k zmene pomerov došlo u neho od 16.11.2017, kedy začal pôsobiť ako štátny



zamestnanec na Ministerstve zahraničných vecí SR na pozícii generálneho štátneho radcu, v dôsledku
čoho mu poklesol príjem na sumu  2 229 eur mesačne oproti príjmu, z ktorého súd vychádzal vo výške 5
301 eur mesačne netto. Poukázal na to, že odvtedy je v pravidelnom kontakte s maloletým  a prispieva na
jeho výživu, kupuje mu darčeky, berie si ho na víkendy, na dovolenky, na prázdniny a má záujem vzťah
so synom udržiavať. V podanom odvolaní otec namietal, že okresný súd nevyhodnotil správne a úplne
zmenu pomerov a riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie. Na jednej strane skonštatoval zmenu pomerov
na jeho strane, pokles jeho príjmu, jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a pokiaľ ide o jeho manželku, súd
iba skonštatoval, že aj keď je nezamestnaná, má také vzdelanie, ktoré jej umožňuje nájsť si adekvátne
zamestnanie. Súd sa nezaoberal tým, prečo jeho manželka prišla o zamestnanie, či má alebo nemá
problém sa zamestnať adekvátne svojmu vzdelaniu a praxi. Pokiaľ ide o matku maloletého, ktorá od
roku 2014 pracuje na skrátený pracovný úväzok, súd sa uspokojil iba s tvrdením matky dieťaťa, že sa
jej nepodarilo nájsť si iné zamestnanie. Na jednej strane súd vyčíta matke štvorročného dieťaťa, že
si nehľadá zamestnanie, o ktoré prišla nie svojou vinou v januári 2018 a na druhej strane akceptuje
tvrdenie matky 9 ročného dieťaťa, že viac ako 5 rokov si nevie nájsť riadne zamestnanie a musí pracovať
za mzdu 540 eur mesačne pri nákladoch, ktoré matka vyčíslila na domácnosť a maloletého, je ťažko
uveriteľné, že matka dokáže vyžiť iba z tejto mzdy. Súd sa tiež nezaoberal zmenou pomerov na jeho
strane, iba skonštatoval, že u neho došlo k zmene pomerov. Súd nevyhodnotil zmenu pomerov v čase
predchádzajúceho rozhodnutia a v súčasnej dobe, keď už nemá príjem ako v období predchádzajúceho
rozhodovania súdu a pri jeho súčasnom príjme je výživné vo výške 600 eur už 30 % jeho príjmu, teda
ide o nepomerný nárast výživného pre maloleté dieťa v porovnaní s jeho terajším príjmom. V podanom
odvolaní otec tiež namietal, že súd sa nezaoberal majetkovými pomermi rodičov, tieto iba skonštatoval,
keď na strane matky skonštatoval, že je vlastníčkou bytu a vlastní motorové vozidlo a toto vlastnila už
v čase predchádzajúceho rozhodnutia, ale neskúmal, či matka nežije v spoločnej domácnosti s inou
osobou, tiež, aké má matka náklady na bývanie. Na jeho strane súd skonštatoval, že vlastní úspory a
je schopný platiť výživné vo výške ako doteraz, ale sa nezaoberal skutočnosťou, že v súčasnosti žije
aj s rodinou v podnájme, pretože si rieši bytovú otázku, má založenú rodinu, vrátil sa zo zahraničia,
má pracovné  miesto v Bratislave a ako rodina by chceli mať stabilné miesto na bývanie, preto úspory
sú určení na kúpu nového bytu a tieto čiastočne získal aj z predaja jeho pôvodného bytu. Rovnako
ako matka, aj on má právo na vlastníctvo vlastnej nehnuteľnosti, pritom nechce zakúpiť žiadnu luxusnú
nehnuteľnosť, ale trojizbový byt. Tieto skutočnosti súdu uviedol a preukázal, ale súd sa nimi nezaoberal
a ani neuviedol prečo. Rovnako súd neskúmal a nezdôvodnil potreby maloletého, iba skonštatoval
výdavky, ktoré matky vyčíslila v sume 600 eur bežné mesačné výdavky a ročné náklady vo výške
875 eur, pričom do ročných nákladov zahrnula matka aj výdavky na zdravotnú starostlivosť, školu v
prírode, školské výlety, dovolenky, cestovné poistenie, ale zahrnula tam aj poplatky za školu, ktoré sú
pravidelné mesačné ako obedy, družina, potom školské pomôcky,  pri mesačných výdavkoch 600 eur
matka definovala stravu pre maloletého vo výške 200 eur, krúžok vo výške 7,50 eur, ale čo potom tvorí
zvyšok týchto výdavkov a akou sumou prispieva matka na výživu maloletého, pretože maloletý je už
vo veku, kedy osobná starostlivosť matky už čiastočne ustupuje do úzadia. Matka hradí náklady na
bývanie maloletého, ale tieto súd v odôvodnení neuviedol a nevyhodnotil. Otec namietal, že okresný
súd neodôvodnil výrok, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného a rovnako neodôvodnil výrok,
ktorým zamietol návrh matky na zrušenie tvorby úspor, údajne má prostriedky na to, aby hradil aj
tvorbu úspor. Rozhodnutie okresného súdu je tak zmätočné, pretože otcovi sa znížil príjem, jeho dieťa
z terajšieho manželstva je už staršie, má síce úspory, ale nevyriešenú bytovú otázku a s maloletým sa
stretáva, prispieva aj navyše. Okresný súd vyslovil názor, že jeho manželka by sa mala zamestnať, aj keď
majú štvorročné dieťa a matka maloletého môže pracovať na polovičný úväzok, pretože si nenašla lepšiu
prácu, aj keď nepreukázala dôvod, ktorý jej v tom bráni. Matka má vlastné bývanie s nepreukázanými
nákladmi, potreby maloletého vzrástli vzhľadom na vek a školu, preto mu stačí výživné, ktoré doposiaľ
platí. Na čo sú maloletému úspory, keď matka ich nemôže použiť pre potreby dieťaťa bez súhlasu súdu
a aj sama matka navrhla ich zrušenie. Preto je pre maloletého výhodné radšej povoliť matke čerpať
pre potreby dieťaťa finančné prostriedky z tejto nasporenej čiastky, teda úspor, pokiaľ je výživné vo
výške, ktoré jej platí, nepostačuje. Poukázal tiež na to, že matka má okrem výživného a okrem svojej
povinnosti prispievať na výživu dieťaťa aj príspevky štátu, a to prídavky na dieťa a daňový bonus, teda
45 eur mesačne. Preto podľa názoru otca je výživné, ktoré navrhol vo výške 400 eur mesačne spolu
s príspevkami štátu, ako aj s výživným zo strany matky, je dostatočnou sumou pre výživu a potreby
maloletého dieťaťa vo veku 9 rokov. Z uvedeného dôvodu otec navrhol odvolaciemu súdu jeho odvolaniu
vyhovieť a znížiť výživné na sumu 400 eur mesačne a zrušiť tvorbu úspor pre maloletého alebo rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.



9. K odvolaniu sa vyjadrila matka podaním zo dňa 23.07.2018, ktorá navrhla odvolaciemu súdu rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení matka uviedla, že pracuje na skrátený pracovný úväzok,
pretože jej možnosť zamestnania je časovo limitovaná, pretože má dieťa v osobnej starostlivosti a
musí ho denne vyzdvihnúť z družiny, ktorá je otvorená len do 17.00 hodiny. Nepodarilo sa jej nájsť iné
zamestnanie s vyšším príjmom, kde by jej zamestnávateľ umožnil popoludní odísť z práce v takom čase,
aby stihla z miesta zamestnania dopraviť sa do školy najneskôr do 17.00 hodiny. Otec maloletého jej
nie je v starostlivosti o syna nápomocný a prechováva k nej dlhodobo nepriateľský postoj a v Bratislave
ani v okolí nemá nijakých príbuzných, ktorí by jej mohli so starostlivosťou o syna pomôcť. Nesúhlasí s
tvrdením otca, že v čase prechádzajúceho rozhodnutia o výživnom vlastnila motorové vozidlo Peugeot,
pretože ho zakúpila až neskôr. Nesúhlasila  s námietkou v podanom odvolaní, že súd neskúmal jej
náklady na bývanie, pretože súdu predložila doklady a faktúry a uviedla, že v spoločnej domácnosti s
ňou a s maloletým nikto nežije. Nesúhlasila s tvrdením otca, že platí maloletému školské výlety, pretože
žiaden školský výlet nikdy nezaplatil. Matka súhlasí s rozhodnutím súdu a aj s tvorbou úspor z toho
dôvodu, že zistila skutočné majetkové pomery otca, ktoré jej dovtedy neboli známe, keď otec má na
účte vyše 200 000 eur, vlastní dve autá s kúpnou cenou 28 000 eur a 15 000 eur, a preto navrhuje,
aby naďalej prispieval na maloletého ako doteraz. K vyjadreniu otca, že poberá príspevky od štátu v
sume 45 eur, matka uviedla, že od štátu poberá len rodičovský príspevok 23,52 eur, daňový bonus je už
zohľadnený v jej mzde, ktorá je v sume 538,71 eur netto a daňový úrad jej pri ročnom zúčtovaní žiadne
peniaze nevracia. Z uvedených dôvodov matka navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi
odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový
poriadok; ďalej len C.m.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015
Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

12. Odvolanie otca  je založené na námietke, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane
obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov a tvrdil, že rozhodnutie súdu o výške
výživného nie je správne a je neprimerané a rozsudok je nepreskúmateľný a riadne neodôvodnený až
zmätočný.

13.  Z obsahu odvolania otca možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Otec odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,  alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

14. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

15.  Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a
starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.

16. Okresný súd vyživovaciu povinnosť na maloleté deti právne posúdil podľa § 62     a nasl. Zákona
o rodine.



17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov                             k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. V zmysle uvedeného ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom
majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností,
ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov
predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto
závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa.

22. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných
príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným
schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym
možnostiam jeho uplatnenia.

23. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v
súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej.
Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob
prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti.

24. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Ustanovenie                   § 75 odsek 7 Zákona o rodine
rozšírilo východiská zisťovania a posudzovanie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov
aj o zisťovanie tzv. potenciálnych príjmov. Princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity,
to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre
určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje,
alebo či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne.

25. V danom prípade okresný súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného na maloleté
dieťa vychádzal z toho, že otcove schopnosti a pracovné skúsenosti umožňovali zabezpečiť príjem otca
cca 5000 eur, čo bolo v jeho možnostiach aby taký príjem zarobil. Rovnako súd vychádzal aj z jeho
majetkových pomerov s prihliadnutím na jeho úspory v sume 200 000 eur a tiež sumu 120 000 eur, ktorú
získal predajom nehnuteľnosti a tiež dve motorové vozidlá, ktoré kúpil v auguste 2017 v sume 15 000
eur a ďalšie motorové vozidlo za kúpnu cenu 28 000 eur a k tomu otec uviedol, že ich kúpil z úspor.
Z takto zistených majetkových pomerov vyplýva, že ak podľa § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, potom nemožno súhlasiť s námietkou otca v
podanom odvolaní, že návrh na zníženie výživného je dôvodný. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej
inštancie, že na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Otec mal v čase rozhodovania súdu prvej inštancie  úspory v sume 200 000 eur a tiež sumu 120 000 eur,
pričom na aký účel otec tieto úspory chce použiť, v súčasnej dobe nie je podstatné. Otec má finančné
prostriedky na účte, z ktorých nepochybne má možnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa v súdom
určenej sume. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Preto ak otec má mesačné výdavky v sume 3



000 eur ako uvádza, pre svoje dieťa má dostatok peňazí na platenie výživného a okrem úspor, má vo
vlastníctve dve motorové vozidla v hodnote 15 000 eur a 28 000 eur.

26. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potenciálnych schopnostiach a
možnostiach otca zabezpečiť si príjem, aby mohol súdom určené výživné riadne platiť. Na strane
maloletého sa podstatne zmenili pomery, najmä jeho vekom, zvýšenými nárokmi na školské povinnosti,
voľno-časovými aktivitami, s čím súvisí i rast nákladov matky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, v
súvislosti s bežnými, či inými potrebami. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nevyhovel návrhu
matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca s tým, že výživné v uvedenej výške je postačujúce a
zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutočný stav v danej veci, nie je možné
sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec  v podanom odvolaní, a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť
platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S
prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné  zdôrazniť, že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť
podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým maloletý nie je schopný sa sám  živiť. Je nepochybné, že
maloletý  nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohol uspokojovať svoje, i keď len základné potreby,
a preto vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ
ide o príjem a majetkové pomery v porovnaní so svojím rodičom.

28. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a
dostatočne zistil skutočný stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že nie sú splnené
podmienky pre zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého, s poukazom na vykonané
dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci, z ktorého záver súdu jednoznačne vyplýva. Rovnako
neboli splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletého a preto návrh matky nebol dôvodný.
Povinnosťou rodiča je predovšetkým živiť svoje dieťa, a až následne použiť zostávajúce peniaze na
úhradu svojich potrieb. Prvoradé pre rodiča je plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti, a až následne
môže zostávajúce peniaze použiť pre svoju potrebu.

29. Pretože okresný súd rozhodol vo výroku o výživnom v súlade so záujmom maloletého, odvolací súd
rozsudok okresného súdu  podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody)  a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku  a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37P/7/2018", "guid": "d6029201-881a-4a35-a403-0ba7b2bc05dd:7fd3163d-519c-45f0-80c0-c52d788a8f04", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}