{"guid": "33cb643c-52a0-4682-b63a-7dd3969d25a6:e4248267-390f-407a-ae29-d19dc32f7466", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1415200222.1", "spisova_znacka": "9Co/95/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/95/2016 z 17. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. januára 2018, sp. zn. 9Co/95/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1415200222.1", "identifikacne_cislo": "1415200222", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4248267-390f-407a-ae29-d19dc32f7466", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1415200222.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1415200222.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1415200222.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/95/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415200222
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415200222.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom
Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č. 572 79 667, proti žalovanej: F. K., T..
X.X.XXXX, H. H. XXX/X, H., štátny občan SR, o zaplatenie 1 825,65 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 4C/15/2015-69 zo dňa 4. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd v konaní namiesto pôvodného žalobcu: AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom
Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo,   p o k r a č u j e  s jeho právnym
nástupcom: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ
1077XX, Holandské kráľovstvo.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa spoločnosť AB 1 B. V.,
registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské
kráľovstvo (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“) domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 1 825,65
€ s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497 a § 504 Obchodného zákonníka a § 524 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané,
že medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou vznikol záväzkovo-právny vzťah na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.2.2013, v zmysle ktorej mala spoločnosť Home Credit
Slovakia, a.s. poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1 600,- €, ktoré sa žalovaná zaviazala
vrátiť v 78 pravidelných mesačných splátkach po 53,05 €. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad (č. l. 34) tiež
vyplýva, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. skutočne poskytla žalovanej peňažné prostriedky vo
výške 1 600,- €, ktoré žalovaná čiastočne splácala, avšak splátky nevykonávala riadne a včas, dostala sa
s plnením dlhu do omeškania a svoju povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť úplne nesplnila.

1.2. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobca v podanej žalobe tvrdí, že má
aktívnu vecnú legitimáciu. Právny predchodca žalobcu v konaní nepreukázal a v konaní vykonaných
dôkazov nevyplýva, že by sa stal nositeľom hmotného práva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzatvorenej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou dňa 22.2.2013. Právny
predchodca žalobcu tvrdil, že uvedené hmotné právo nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky uzavretej medzi ním ako postupníkom a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako



postupcom podľa § 524 a nasl. Obč. zák. V žalobe uviedol, že takáto zmluva o postúpení pohľadávky
bola uzavretá dňa 30.9.2014, avšak v Oznámení o postúpení pohľadávky, predžalobnej výzve na
zaplatenie dlhu a oznámení o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 17.12.2014 adresovanom žalovanej
(č. l. 18 spisu) uviedol, že pohľadávky vzniknuté z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli
naňho postúpené zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.9.2012, hoci predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere bola uzavretá až dňa 22.2.2013. Tvrdenia právneho predchodcu žalobcu sú teda
v rozpore, ktorý neodstránil a postúpenie pohľadávky relevantnými dôkazmi nepreukázal. Nedostatok
vecnej legitimácie znamená, že strana nebola subjektom práva resp. povinnosti, o ktoré v konaní išlo,
čo vedie k zamietnutiu žaloby. Keďže v predmetnej právnej veci od začatia konania až do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, právny predchodca žalobcu nepreukázal, že je nositeľom
práva, o ktoré v konaní ide, t.j. že mu v konaní svedčí aktívna vecná legitimácia, súd prvej inštancie
žalobu zamietol.

1.3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe uvedeného
ustanovenia vzniklo v konaní úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania, avšak prvoinštančný
súd jej náhradu nepriznal, pretože si ich náhradu v konaní neuplatnila (t.j. chýbal návrh na priznanie
náhrady trov konania v zmysle § 151 ods. 1 OSP).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie právny predchodca žalobcu.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel alebo aby ho odvolací
súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čím strane
sporu odňal možnosť konať pred súdom. Právny predchodca žalobcu dal do pozornosti súdu definíciu
vecnej legitimácie tak, ako je uvedená v uznesení Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 517/2011-9 a v
uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 214/2011. Žalobca v tomto prípade uniesol bremeno
tvrdenia ohľadne aktívnej vecnej legitimácie, keď v žalobe tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu
„Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v zmysle § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.“
a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu - Poštový podací hárok, ktorý osvedčuje
skutočnosť, že Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zaslané na adresu žalovanej, ktorú uviedla ako
obsahovú náležitosť úverovej zmluvy. Právny predchodca žalobcu predmetné Oznámenie o postúpení
pohľadávky pripojil i k žalobe. Konajúci súd nemôže urobiť sporným to, že žalobu spolu s prílohami
doručil do vlastných rúk žalovanej, a teda nesporne najneskôr týmto okamihom je voči žalovanej účinný
aj hmotnoprávny úkon Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorý je prílohou žaloby. Pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, t.j. stav, kedy dlžníkovi nad mieru všetkých pochybností bolo
oznámené postúpenie pohľadávky postupcom. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca relevantným
spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi, nemá oporu v zákonoch SR,
bremeno dôkazu uniesol priložením poštového podacieho hárku, pričom je na mieste logický záver, že
Oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do dispozičnej sféry dlžníka.

3. Žalovaná sa k odvolaniu právneho predchodcu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila.

4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 378 ods. 1 C.s.p. Na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

7. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe že došlo k zániku žalobcu ku dňu 18.10.2016
z dôvodu, že došlo k zlúčeniu pôvodného žalobcu spoločnosti AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043,
so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo so spoločnosťou AB 2
B.V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské



kráľovstvo, ktorá sa stala právnym nástupcom. . Nakoľko k univerzálnej sukcesii (prechodu všetkých práv
a povinností právneho predchodcu) došlo po začatí odvolacieho konania, odvolací súd o tejto zmene
rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku, a teda pokračoval  v konaní na strane
žalobcu s obchodnou spoločnosťou: AB 2 B.V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam,
Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo.

8. Odvolací súd s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného
odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie právneho predchodcu žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil
skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie
i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.),
pričom námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné.

10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

11. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

13. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

14. Súd je pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe vždy povinný skúmať existenciu aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, a to aj ak ju v konaní nikto nenamieta. Pokiaľ sa súd k tejto otázke aj
výslovne nevyjadrí, neznamená to, že sa s ňou nevysporiadal. Aktívna vecná legitimácia predstavuje
také právne postavenie žalobcu, na základe ktorého mu podľa hmotného práva patrí žalobou uplatnené
právo (nárok) alebo na základe ktorého má procesné právo uplatniť na súde žalovaný nárok. Žalobca
má povinnosť uniesť v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu.
Bremeno tvrdenia žalobca unesie už tým, že si určitý nárok uplatní na súde, aj pokiaľ túto skutočnosti
výslovne v žalobe neuvedie. Žalobcu zaťažuje tiež povinnosť toto svoje tvrdenie v konaní preukázať,
nakoľko je to žalobca, kto z tohto tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.

15. V posudzovanej veci právny predchodca žalobcu tvrdil, že žalovaná pohľadávka vyplývajúca zo
zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom - spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a dlžníkom -
žalovanou, bola na právneho predchodcu žalobcu ako postupníka postúpená spoločnosťou Home Credit
Slovakia, a.s. ako postupcom.

16. Postúpenie pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým do existujúceho záväzkového vzťahu
vstupuje namiesto pôvodného veriteľa - postupcu, nový veriteľ - postupník. Postúpením pohľadávky
prechádzajú na postupníka všetky práva spojené s pohľadávkou, vrátane práva domáhať sa jej splnenia
na súde. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok sa vyžaduje písomná forma; súhlas dlžníka
s postúpením pohľadávky nie je potrebný. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemá vplyv
skutočnosť, či dlžník o nej má vedomosť. Zákon ukladá postupcovi povinnosť bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Nesplnenie si tejto povinnosti však nie je sankcionované
neplatnosťou postúpenia pohľadávky. Predmetné zákonné ustanovenie slúži na ochranu dlžníka, ktorý
môže plniť jemu známemu veriteľovi, hoci tento už pohľadávku postúpil, pričom postupca (pôvodný
veriteľ) je povinný plnenie dlžníka prijať a dlžník sa takýmto plnením účinne zbaví záväzku. Nie je však



vylúčené, aby dlžník pri absencii oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom plnil aj postupníkovi,
ak sa iným spôsobom dozvie o postúpení pohľadávky (v praxi zrejme najmä na základe oznámenia
postupníka), resp. ho k tomu zaviaže právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.

17. V prípade, keď žalobca tvrdí, že žalovaná pohľadávka bola naňho postúpená, teda že nie je
pôvodným veriteľom žalovaného, ale nárok domáhať sa uspokojenia žalovanej pohľadávky naňho
prešiel na základe jej postúpenia, je žalobca na to, aby uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
existencii svojej aktívnej vecnej legitimácie, povinný preukázať, že došlo k platnému postúpeniu
žalovanej pohľadávky z pôvodného (predchádzajúceho) veriteľa na žalobcu. Nakoľko platné postúpenie
pohľadávky je možné len na základe písomnej zmluvy (§ 524 Občianskeho zákonníka), preukázať túto
skutočnosť možno práve predložením zmluvy o postúpení pohľadávky.

18. Žalobca v konaní zmluvu o postúpení pohľadávky nepredložil, ani nenavrhol vykonanie žiadnych
dôkazov, ktoré by postúpenie pohľadávky preukazovali. Navyše vyjadrenia právneho predchodcu
žalobcu k okolnostiam postúpenia pohľadávku nezodpovedajú dôkazom priloženým k žalobe. V
úvode žaloby uviedol, že pohľadávka vzniknutá z úverovej zmluvy zo dňa 22.2.2013 bola právnemu
predchodcovi žalobcu postúpená zmluvou zo dňa 30.9.2014. V listine priloženej k žalobe a označenej
ako Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí
právneho zastúpenia, bolo oproti tomu uvedené, že pohľadávka z úverovej zmluvy zo dňa 22.2.2013
bola právnemu predchodcovi žalobcu postúpená zmluvou zo dňa 12.9.2012. Je zrejmé, že pohľadávka
vzniknutá zo zmluvy zo dňa 22.2.2013 nemohla byť postúpená pred jej vznikom zmluvou zo dňa
12.9.2012. Žalobca ani jeho právny predchodca tento rozpor v konaní neodstránil. Súd v takejto situácií
nemôže prijať pozitívny záver o tom, že došlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky na právneho
predchodcu žalobcu a tým k jej prechodu na terajšieho žalobcu, a teda že by bola daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu.

19. Dôkazom preukazujúcim aktívnu vecnú legitimáciu postupcu nemôže byť oznámenie o postúpení
pohľadávky, ktoré právny predchodca žalobcu súdu predložil. V zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho
zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Oznámenie o postúpení pohľadávky predstavuje jednostranný právny úkon postupcu adresovaný
dlžníkovi, ktorého účelom je informovanie dlžníka o osobe aktuálneho veriteľa a jeho právne účinky sa
týkajú otázky, plnením ktorej osobe sa dlžník zbaví svojho dlhu. Ide o inštitút odlišný od samotného
postúpenia pohľadávky, pričom zo samotného oznámenia o postúpení pohľadávky nemožno robiť žiadne
závery o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. K prevodu pohľadávky vrátane práva domáhať
sa splnenia pohľadávky na súde dochádza na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nie na základe
oznámenia podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, že postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, dlžník nemá v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo dožadovať sa
preukázania zmluvy o postúpení. Toto ustanovenie sa však týka len dlžníka a nijako nebráni súdu
skúmať aktívnu vecnú legitimáciu postupníka a požadovať za týmto účelom od neho zmluvu o postúpení
pohľadávok, resp. preukázanie postúpenia pohľadávky.

20. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu
pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalobca nepreukázal, že by jeho právnemu
predchodcovi bola platne postúpená žalovaná pohľadávka. Odvolacie námietky uvedené v odvolaní
právneho predchodcu žalobcu neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Ani v odvolacom konaní
nebolo preukázané postúpenie žalovanej pohľadávky a právny predchodca žalobcu svoju argumentáciu
uvedenú v odvolaní sústredil na skutočnosť, že k žalobe pripojil Oznámenie o postúpení pohľadávky
a okolnosti jeho doručovania žalovanej. Táto argumentácia nemohla vyvrátiť správny záver súdu prvej
inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k jeho aktívnej vecnej legitimácií,
nakoľko, ako bolo uvedené vyššie, samotné oznámenie o postúpení pohľadávky nepredstavuje dôkaz o
jej platnom postúpení. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške  náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.



22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa(§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/15/2015", "guid": "6a8e3994-1ad5-468d-be7b-18a4e8a68254:a8808e26-e327-4e55-aa65-3f8c9e6df2bb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 517/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 517/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bb14909-7cf6-4bc4-b15f-ae1fe784937a"}], "citovane_v": []}