Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/11/2018 z 29. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2018, sp. zn. 11CoP/11/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1416200161.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/11/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1416200161.1 | 2018-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4061a298-f38b-4007-8500-c1c0fe50b411 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1416200161.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/11/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416200161
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416200161.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
J. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX
Q. a otec - L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX U. E., zastúpený JUDr. Stanislavom
Pavolom, advokátom, Šancova 58, Vratislava, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu
Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/9/2016-163 zo dňa 13.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú J., nar. XX.XX.XXXX.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 1,
Zákona o rodine majúc za preukázané, že naposledy bolo v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej J. rozhodnuté právoplatne v júli 2014 tak, že maloletá bola zverená do osobnej
starostlivosti matke, ktorá bola oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, výživné na
maloletú bolo otcovi určené vo výške XXX eur mesačne od 22.11.2013 s tým, že otcovi boli povolené
splátky zročného výživného v sume XX eur mesačne spolu s bežným výživným. Súd prvej inštancie
vychádzal zo skutočnosti, že maloletá je ťažko zdravotne postihnuté dieťa vo veku 12 rokov a z príjmov
rodičov. Mal preukázané, že otec dosahoval v roku 2013 príjem vo výške XXX,XX eur mesačne netto
a v roku 2016 dosiahol príjem XXX,XX eur priemerne mesačne netto, pričom súčasťou jeho príjmu
je i nezdaniteľná časť vo výške XXX,XX eur ročne. Matka v rovnakom období poberala príspevok na
opatrovanie vo výške XXX,XX eur a rodinné prídavky na dieťa. Súd prvej inštancie nezistil na strane
maloletej podstatnú zmenu pomerov, keďže je stále ťažko zdravotne postihnuté dieťa, jej zdravotný stav
sa nezlepšuje. Konštatoval, že zistil, že otec nezačal na výživu maloletej prispievať súdom určeným
výživným vo výške XXX eur mesačne, v dôsledku čoho bola matka nútená osloviť súdneho exekútora,
ktorý začal výživné exekúciou vymáhať. Mal za to, že otec sa svojim absolútne nezodpovedným
prístupom k plneniu si vyživovacej povinnosti dostal do situácie, kedy je mu výživné strhávané priamo zo
mzdy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto okolnosť nemôže byť dôvodom na zníženie výživného,
ale svedčí o nerešpektovaní súdneho rozhodnutia otcom. Z uvedeného dôvodu neprihliadal na exekúciu.
Mal preukázané, že príjem otca sa zvýšil o XXX eur a po rozhodnutí súdu o výživnom kúpil 3-generačný
rodinný dom, na ktorý si zobral hypotéku. Opätovne konštatoval nezodpovedné konanie otca, ktorý sa
dostal do súčasnej nevýhodnej finančnej situácie svojím konaním, keďže zaťažil svoje príjmy hypotékou,



hoci otázku svojho bývania mal zabezpečenú prostredníctvom svojho zamestnávateľa za veľmi výhodnú
cenu. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nepochybne v možnostiach otca a jeho schopnostiach
dosahovať taký príjem, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Dospel k záveru, že otec
nepreukázal, že by mal zdravotné problémy alebo existenciu iných objektívnych okolností, pre ktoré
by nemohol dosahovať taký príjem, aby si riadne plnil vyživovaciu povinnosť. Návrh otca vyhodnotil
ako nedôvodný z dôvodu, že otec je v produktívnom veku bez zdravotných obmedzení, nadobudol
nehnuteľný majetok a má príjem vyšší ako v minulosti. K ponuke otca na možnosť prispievať dieťaťu
formou naturálnych plnení poznamenal, že pokiaľ otec má poľnohospodárske alebo iné prebytky, mohol
už dávno takouto formou maloletej prispievať nad rámce určeného výživného, čo by matka ocenila. Súd
prvej inštancie nepovažoval za potrebné vypočuť otcom navrhovaných svedkov za účelom preukázania
jeho záujmu o maloletú. Záujem otca mal preukázaný výpoveďami rodičov, z ktorých vyplynulo, že
otec sa s maloletou nestretáva najmenej tri roky a jeho záujem je minimálny, pretože nestačí občasný
telefonát, ktorý navyše matka úplne poprela. Konštatoval, že otec sa neriadil základnými princípmi
vo vzťahu k maloletej a svoje záujmy nadraďuje nad záujmy maloletej, ktorá nie je bežným dieťaťom
vzhľadom na jej zdravotný stav. Poukázal na to, že otec žiada o zníženie výživného, žiada uskromnenie
sa dieťaťa a zvyšuje svoj komfort, keď si zakúpil rodinný dom, spláca hypotéku, platí poplatok za
telefón vo výške XX . eur mesačne, a odvoláva sa na to, že ak zaplatí výživné na maloletú, už mu
nezostanú peniaze na pôžitky a osobné vyžitie (fajčenie, rybárčenie). Takýto názor otca bol súdom
nepochopený, keďže otec je povinný vyvinúť maximálne úsilie na to, aby svojej maloletej dcére poskytol
aspoň finančné zabezpečenie v takej výške, ktorá by jej pomohla zmierniť ťažký životný údel, keďže
matka tieto možnosti, v dôsledku nepretržitej starostlivosti o maloletú nemá a finančne je plne odkázaná
na sociálne dávky a pomoc štátu, prípadne neziskových organizácií. Vyslovil potrebu participácie otca
na krytí potrieb maloletej a konštatoval, že dávky, na ktoré má matka nárok a o ktoré požiadala, nie sú
tak vysoké, aby pokryli všetky skutočne odôvodnené výdavky maloletej. Určené výživné nepovažoval
za nadhodnotené vzhľadom na vek dieťaťa, jej zdravotný stav.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie
alternatívne zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Mal za to, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný
stav, postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa jeho
názoru, zákonný sudca pre pomer k účastníkom konania, mal byť z konania vylúčený pre svoju zaujatosť,
ktorá sa prejavila najmä v prezentácii zákonnej sudkyne. Namietal porušenie civilných procesných
postupov, na ktoré upozorňoval počas súdneho konania, čím došlo k porušeniu jeho práv ako účastníka
konania. Dal do pozornosti, že zaujatosť sudkyne vyplýva i z jej položených otázok, či fajčí, keďže
ho videla pred budovou súdu fajčiť. Uvedenú otázku považoval za submisívnu aj v prezentácii toho,
že otec sa nemieni vzdať svojich pôžitkov a osobného vyžitia a pri hodnotení jeho nezodpovedného
konania v súvislosti s kúpou rodinného domu. Rovnako namietal nevyhotovenie zvukového záznamu
z pojednávania s odvolaním sa súdu na nedostatok technických prostriedkov na súde, pričom civilné
procesné poriadky ukladajú povinnosť vyhotovenia zvukového záznamu z pojednávania. Zanedbanie
týchto povinností súdom považoval za neudržateľné a ústavne nekomfortné. Namietal nesprávnu
aplikáciu zákonných ustanovení na konkrétnu prejednávanú vec. Vyslovil názor, že všeobecne platí, že
výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z
tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil existenciu
exekučného konania, jeho existenčné problémy a prebiehajúce exekúcie z jeho mzdy. Poukázal na to,
že súd nezisťoval a nevyhodnotil jeho nepravidelné a nevyhnutné ďalšie výdavky, spojené s bývaním,
stravou, ošatením, zdravotným stavom, pôžičkami, sporením, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými
vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami
na výkon povolania. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci z dôvodu, že kolízny opatrovník
nebol v domácnosti otca ani matky. Vyslovil pochybnosť o vhodnosti bývania maloletej v byte, ktorý by
mal byť bezbariérový, keď aj táto skutočnosť mala viesť k zlomeninu nohy maloletej, o čom ho matka
neinformovala. Je pre neho otázne, ako sa matka nepretržite a skutočne o dieťa stará. Poukázal na
to, že matka ho neinformuje o maloletej, nedovoľuje mu styk s ňou, keďže vie, že otec by jej povedal, že
nemá peniaze a teda to považuje za zbytočné. Súhlas s takýmto postupom považoval za neudržateľný.
Poukázal na ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, posúdenie zmeny pomerov. Rovnako namietal
posúdenie zmeny pomerov zabezpečením si bývania s poukazom na nález Ústavného súdu ČR (IV.ÚS
376/2000). V ďalšom podaní otec zdôraznil, že vzhľadom na charakter práce, ktorú vykonáva, nemá
možnosť si privyrobiť brigádami. Zdravotný stav maloletej ho trápi, kým mu matka dovolila sa s maloletou



stretávať, robil všetko preto, aby jej uľahčil život. Po zmene postoja matky, nemá inú možnosť. Dal do
pozornosti, že právne služby sú mu v konaní poskytovaní pro bono, bez nároku na odmenu advokáta.
Nesúhlasil s tvrdeniami matky ohľadne bývania. Uviedol, že on a jeho rodičia užívajú služobný byt, ktorý
je viazaný na výkon jeho práce. Ak by ukončil pracovný pomer, nemá nárok na bytovú náhradu (§ 712a
ods. 1 Občianskeho zákonníka). S poukazom na jeho vek a zodpovednosť k bytovej otázke rodiny,
keďže sa stará o chorých rodičov, bol nútený zakúpiť rodinný dom, aby v prípade nepredvídateľných
situácií, týkajúcich sa zamestnania, neskončil spolu s rodinou na ulici. Uvedenému svedčí aj informácia,
podľa ktorej v mesiaci apríl 2017 mu zamestnávateľ oznámil rozhodnutie o prebytočnom majetku v
štátnom podniku, ktorý užíva s rodičmi, teda nehnuteľnosť je ponúknutá v zmysle súťažných podmienok
a na základe rozhodnutia o prebytočnom majetku v súťaži na speňaženie záujemcom. Súhlasil so
znížením výživného na sumu XXX eur mesačne.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu vyslovila názor, že otec je zdravý muž v produktívnom veku, dokáže
si zarobiť, o čom svedčí aj kúpa trojgeneračného rodinného domu, napriek tomu, že má bývanie
zabezpečené v služobnom byte. Uviedla, že otec sa o maloletú nezaujíma, nenavštevuje ju, nekupuje
jej žiadne darčeky ani na sviatky. Maloletá je ťažko chorá, má nevyliečiteľnú diagnózu, je nútená sa o
ňu starať nepretržite 24 hodín denne, preto sa nemôže zamestnať. Dala do pozornosti, že v minulosti
žiadala, otca, aby si dcéru zobral na víkend, chcela ísť na brigádu, čo otec odmietol. Podľa jej názoru,
otec dieťaťa má peniaze, má snahu sa vyhnúť plateniu výživného aj na svojho syna z ďalšieho vzťahu.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme
maloletej, ktorá je vo veku pätnásť a pol roka a navyše ťažko zdravotne postihnutá.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel
k záveru, že odvolaniu otca maloletého dieťaťa nie je možné vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd sa pri preskúmaní odvolania otca v prvom rade zaoberal námietkou otca o porušení jeho
práv účastníka konania na spravodlivý proces, ktorú dôvodil zaujatosťou zákonnej sudkyne. Odvolací
súd konštatuje, že zo spisu vyplýva, že otec namietol zaujatosť sudkyne na pojednávaní dňa 02.06.2016
a túto námietku doplnil podaním zo dňa 10.6.2016 (č.l. 102). Rovnako zo spisu vyplýva, že zákonná
sudkyňa sa k predloženej námietke otca vyjadrila dňa 13.06.2016 a spis predložila Krajskému súdu
v Bratislave na rozhodnutie o námietke zaujatosti (č.l. 110). Krajský súd v Bratislave vrátil spis súdu
prvej inštancie bez rozhodnutia o námietke zaujatosti vyhodnotiac námietku zaujatosti ako námietku v
postupe sudcu v konaní (§ 14 ods. 3 O.s.p. účinného v čase podania námietky a v čase rozhodovania
o námietke postupujúc podľa § 53 ods. 3 C.s.p.). Zároveň posúdil vyjadrenie zákonnej sudkyne a
okolnosti nevyhotovenia zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 13.06.2016. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by otec podával ďalšiu námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyne, resp., že by
namietal v odvolaní iné okolnosti a skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na rozhodnutie o námietke
zaujatosti sudkyne jej vylúčením. Odvolací súd konštatuje, že námietka zaujatosti zákonnej sudkyne
podaná otcom bola preskúmaná a prehodnotená a správne súd prvej inštancie v konaní pokračoval a
vo veci rozhodla zákonná sudkyňa. Odvolací súd vyhodnotil námietku otca vzťahujúcu sa k porušeniu
jeho práv v konaní ako nedôvodnú.

9. Súd prvej inštancie vo veci zistil riadne skutočný stav, vyvodil z neho správny právny záver a svoje
rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za
následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. So všetkými skutočnosťami, ktoré tvrdil otec sa súd
prvej inštancie riadne vyporiadal. Podmienkou pre zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti je zmena
pomerov. Zníženie výživného nie je nikdy na prospech maloletého dieťaťa, pretože potreby dieťaťa
neustále rastú. Odvolací súd zdôrazňuje, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba
rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti,
školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť



len orientačne, avšak nárast potrieb dieťaťa a výdavkov na jeho zabezpečenie je nesporná, keď o
výživnom bolo naposledy rozhodnuté v roku 2014, pričom maloletá v čase rozhodovania súdu prvej
inštancia bola vo veku pätnásť a pol roka, plynutím času a jej prirodzeným rastom sa zvýšili náklady
na zabezpečenie jej denných potrieb. Rovnako je nevyhnutné prihliadať na zdravotný stav maloletej,
ktorý si vyžaduje celodennú starostlivosť o ňu. Odvolací súd konštatuje, že matka riadne preukázala
lekárskymi správami problémy dieťaťa a jej potreby v tomto smere a riadne vyčíslila náklady na maloletú.
Súčasne je potrebné prihliadať na podiel matky na výžive maloletého dieťaťa, ktorý je treba vidieť v jej
celodennej starostlivosti o maloletú. Pokiaľ sa otec odvoláva na možnosť zabezpečenia si príspevkov
na potreby dieťaťa, odvolací súd poznamenáva, že v prvom rade otec má vyživovaciu povinnosť
voči svojmu maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť. V danom prípade je skutočne
potrebné prihliadať na zdravotný stav dieťaťa a jej mimoriadne výdavky a náklady na zabezpečenie
potrieb. Odvolací súd dáva do pozornosti, že matka preukázala poberanie príspevku na opatrovanie
dieťaťa a potvrdila ďalšie príspevky na ošatenie a príspevok z organizácie Dobrý anjel. Súd prvej
inštancie správne posúdil pomery na strane dieťaťa, jeho vek a tomu zodpovedajúcu výšku bežných
denných nákladov na zabezpečenie jeho potrieb. Tiež správne posúdil a vyhodnotil zmenu pomerov
na strane oboch rodičov, keď u otca konštatoval čiastočné zvýšenie príjmu a zmenu jeho majetkových
pomerov zakúpením rodinného domu. Otec maloletého dieťaťa si musí uvedomiť, že je rodičom, ide o
zodpovednosť, ktorá ho sprevádza celý život a preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby si plnil svoje
záväzky a povinnosti. Otec sa nemôže spoliehať na zabezpečovanie väčšiny potrieb maloletej matkou,
ktorá naviac zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa. Na odvolacie námietky otca vzťahujúce sa k
splátkam hypotéky, ktoré mu vznikli v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti a zabezpečením bývania,
odvolací súd neprihliadal stotožňujúc sa so závermi súdu prvej inštancie. Rovnako zastáva názor, že
otec má možnosti a jeho zdravotný stav mu dovoľuje zabezpečiť si príjem, z ktorého dokáže uspokojiť
potreby svoje aj svojich maloletých detí. Pokiaľ sa otec odvoláva na potrebu zabezpečenia bývania,
odvolací súd poznamenáva, že otec pri kúpe a výbere nehnuteľnosti mal zvažovať veľkosť nehnuteľnosti
a výšku kúpnej ceny a zabezpečiť si také bývanie, ktoré ho nezaťaží natoľko, aby pristúpil k podaniu
návrhu na zníženie výživného na maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Nemôže byť
opodstatnená námietka otca súvisiaca s čerpaním hypotéky a splátkami, keď povinnosť prispievať na
výživu maloletého dieťaťa je prvoradou povinnosťou rodiča a má prednosť pred všetkými ostatnými
výdavkami, teda aj splátkou úveru. Argumenty otca k potrebe zabezpečenia bývania a nevyhnutnosti
riešenia tejto otázky odvolací súd akceptuje, avšak znovu poukazuje na možnosť voľby otca pri výbere
kúpy rodinného domu a potrebu riešenia bytovej otázky s prihliadnutím na plnenie si vyživovacej
povinnosti k dieťaťu. Na odvolaciu námietku otca vzťahujúcu sa k prebiehajúcej exekúcii, odvolací
súd neprihliadal z dôvodu, že výživné na maloletú bolo určené rozhodnutím súdu, pričom nadobudnutím
právoplatnosti rozsudku bolo povinnosťou otca plniť a prispievať na výživu dieťaťa v súdom určenej
výške. Skutočnosť, že tieto platby riadne nerealizoval a matka podala návrh na exekúciu, nie je dôvodom
na zníženie výživného na maloletú. Rovnako neobstoja námietky otca týkajúce sa postupu kolízneho
opatrovníka. Súd prvej inštancie vykonal vo veci riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádzal z
dôkazov, ktoré postačovali pre rozhodnutie vo veci. Šetrenie pomerov v domácnosti rodičov sa javí, v
danom prípade, nehospodárne, nadbytočné a zbytočne predlžujúce konanie. Pokiaľ sa otec odvoláva
na nemožnosť kontaktu s maloletou a odovzdania jej darčekov alebo iných príspevkov, odvolací
súd dáva do pozornosti obom rodičom potrebu vzájomnej korektnej komunikácie vo vzťahu k veciam
týkajúcim sa maloletej. Rodičia musia mať na zreteli prvoradý záujem svojho maloletého dieťaťa, len
rodičia môžu maloletej vytvoriť pozitívne a láskavé prostredie. Ak má otec skutočne záujem poskytnúť
maloletej aj iné naturálne plnenia, ide o jeho dobrú vôľu, ktorú by mala matka rešpektovať. Nemožno
však naturálne plnenia zohľadňovať do pravidelných platieb výživného, nakoľko nie je daná záruka
pravidelnosti týchto príspevkov. Dieťa potrebuje zabezpečiť nielen stravu, ale aj ošatenie, bývanie,
hygienické potreby a zdravotnícke potreby. Odvolací súd poznamenáva, že výška výživného na maloletú
vzhľadom na vek a náklady na zabezpečenie jej potrieb nie je v žiadnom prípade nadhodnotená.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými podľa
§ 387 ods. 2 C.s.p..

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).