{"guid": "a4aa1d2e-9052-41e6-9e2c-be539f41e93d:34e6d03b-7cf3-4df0-baf9-d7d3e125b30e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1416206514.1", "spisova_znacka": "20CoP/77/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/77/2018 z 11. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. decembra 2018, sp. zn. 20CoP/77/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1416206514.1", "identifikacne_cislo": "1416206514", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 1342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-1342", "datum_vydania": "2018-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34e6d03b-7cf3-4df0-baf9-d7d3e125b30e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1416206514.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1416206514.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1416206514.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/77/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206514
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416206514.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Bianky Gelačíkovej v právnej veci manžela: O.. V.. S. Z., D. W.
XX.XX.XXXX, H. N. B. XX, N., zastúpený advokátskou kanceláriou Geško s.r.o., so sídlom: Velehradská
33, Bratislava a manželky: O.. V.. G. Z., D. W. XX.XX.XXXX, N. B. XX, N., zastúpená advokátkou
JUDr. Janou Uhrinovou, Bezručova 1, Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry v Bratislave, so sídlom:
Vajnorská 47 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode k maloletým deťom: O. Z., D. W. XX.XX.XXXX, A. Z., D. W. XX.XX.XXXX V. S. Z., D. W.
XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie manželky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV. zo dňa 31. januára 2018, č.k. 25P/159/2016- 125 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 31. januára 2018, č.k. 25P/159/2016-
125 vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie manželstvo Ú.V. O.. V.. G. Z., F. G., D. W. XX.XX.XXXX V.
O.. V.. S. Z., D. W. XX.XX.XXXX X. W. XX.XX.XXXX S. R., R. S. G. O. O.C. Ú. R., S. R. XX, F. XXXX,
na Z. XXX, A. A. Č. XXX rozviedol a vo výroku, v ktorom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletej O. Z., D. W. XX.XX.XXXX výživným vo výške 130,- € mesačne, na výživu maloletej A. Z., D.
W.V. XX.XX.XXXX výživným vo výške 130,- € a na výživu maloletého S. Z., D. W. XX.XX.XXXX výživným
vo výške 130,- € mesačne, ktoré výživné bude platiť k rukám matky maloletých detí, počínajúc dňom
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva,                         p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 31.01.2018, č.k. 25P/159/2016- 125 rozhodol tak,
že manželstvo účastníkov O.. V.. G.Í. Z., F. G., narodenej dňa XX.XX.XXXX a O.. V.. S. Z., D. W.
XX.XX.XXXX X. W. XX.XX.XXXX S. R., R. S. G. O. O. Ú.F. R., S. R. XX, F. XXXX, na Z. XXX, A. A. Č. XXX
rozviedol. Maloleté deti Z.: O., D. W. XX.XX.XXXX, A., D. W. XX.XX.XXXX V. S., D. W. XX.XX.XXXX
na čas po rozvode manželstva  zveril  do osobnej starostlivosti matky a súčasne určil, že zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej O. Z., D. W. XX.XX.XXXX výživným vo výške 130,- € mesačne, na výživu maloletej A. Z., D.
W. XX.XX.XXXX výživným vo výške 130,- € a na výživu maloletého S. Z., D. W. XX.XX.XXXX výživným
vo výške 130,- € mesačne, ktoré výživné bude platiť k rukám matky maloletých detí, počínajúc dňom
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá  nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že manžel sa návrhom podaným na Okresný
súd Bratislava IV. dňa 13.07.2016 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom. Návrh odôvodnil tým, že spočiatku je možné



hodnotiť manželstvo ako harmonické a to až do narodenia dvojičiek, čo bolo v roku 2010. Od tohto
obdobia začalo medzi manželmi postupne dochádzať k nezhodám, začali sa od seba vzďaľovať a vzťah
dospel do štádia, že vzájomná komunikácia sa zúžila iba na starostlivosť o deti a zabezpečovanie
ich potrieb. Situácia bola v dôsledku častých nedorozumení už neúnosná a dňa 11.05.2016 sa zo
spoločnej domácnosti odsťahoval. V súčasnosti považuje vzťah s manželkou za tak vážne rozvrátený,
že manželstvo si nemôže ani v budúcnosti plniť svoj účel a nie je nádej na jeho obnovenie. Maloleté
deti navrhol na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude aj zastupovať a
spravovať ich majetok. Svoju vyživovaciu povinnosť navrhol vo výške 100,-€ mesačne na jedno dieťa.
Tiež žiadal, aby bol upravený jeho kontakt s deťmi. V priebehu konania čiastočne zmenil návrh a netrval
na konkrétnej úprave styku s deťmi a svoju vyživovaciu povinnosť navrhol určiť vo výške 130,-€ mesačne
na jedno dieťa.

3. Manželka sa k návrhu vyjadrila tak, že s tvrdeniami manžela uvedenými v návrhu nesúhlasí. Ďalej
vo vyjadrení uviedla, že je pravdou, že po narodení dvojičiek bolo pomerne náročné obdobie, ktoré ale
vyplývalo zo situácie, že k prvorodenej dcére im pribudli ďalšie dve deti a teda na nový spôsob života si
museli všetci zvyknúť. Bola však toho názoru, že nešlo o trvalý stav. Je hlboko presvedčená, že ich vzťah
je možné zachrániť a rozhodnutie manžela opustiť spoločnú domácnosť a nepokračovať v manželskom a
rodinnom súžití považuje za unáhlené a nezodpovedné. Má snahu a záujem na zachovaní manželstva, k
manželovi doteraz prechováva city a je presvedčená, že aj maloleté deti ho potrebujú. Navrhla návštevu
manželskej poradne, keďže má za to, že by im pomohla manželstvo, ktoré je aktuálne v kríze, zachrániť.
4. V rámci skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo
dňa 09.10.2017. č.k. 25P/198/2016-131 bol upravený výkon rodičovských práv a povinností na čas do
rozvodu tak, že maloleté deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich budú zastupovať a
spravovať ich majetok obaja rodičia. Otca zaviazal vyživovacou povinnosťou vo výške 130,- € mesačne
na jedno dieťa, počnúc dňom 09.10.2017. Vo zvyšku návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2017.
5. Manžel vo výpovediach uviedol, že podľa jeho názoru, bolo príčin rozvratu manželstva viacero a
on to vnímal tak, že manželský vzťah začal byť chladnejším príchodom dvojičiek. Staršia dcéra O. s
tým mala určité problémy a vyžadovala zvýšenú pozornosť. Nadviazanie novej známosti z jeho strany
nebolo dôvodom ani príčinou rozvratu manželstva, pretože on sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval
v máji 2016 a vzťah s partnerkou nadviazal až v lete 2016. Snažil sa s manželkou dohodnúť v čase
odchodu zo spoločnej domácnosti, ale ona nesúhlasila s ničím a to ani s rozvodom. Po odchode z
domácnosti platil všetky platby týkajúce sa bývania vrátane hypotéky a zároveň platil deťom stravné v
škole a školskú družinu. Potom sa dozvedel, že manželka podala návrh ohľadom výživného do rozvodu
a teda začal na deti prispievať sumou 100,- € mesačne na jedno dieťa. S deťmi sa stretáva počas týždňa
tri krát takým spôsobom, že ich vyzdvihne zo školy, robia si spolu úlohy a keď majú krúžok, zavedie
ich tam, pričom spoločný čas trávia v domácnosti manželky. V júli 2016 bol s deťmi 5 dní na chalupe
a na jeseň si myslel, že už je vhodný čas na to, aby deti zoznámil aj so svojou novou partnerkou, ale
keď sa to dozvedela manželka, bol „oheň na streche“. Odvtedy deti prestali mať záujem tráviť s ním
víkendy, resp. vždy mali iný program. Neskôr, po vydaní neodkladného opatrenia, sa mu podarilo s
deťmi  stretnúť. V priebehu konania ďalej uviedol, že netrvá na konkrétnej úprave styku s deťmi a to
kvôli upokojeniu situácie s tým, že verí, že manželka časom pochopí, že on ani jeho partnerka nie sú
nepriateľmi a tiež verí, že manželka nebude cielene likvidovať jeho vzťah s deťmi. Neskôr potvrdil, že
sa s partnerkou rozišli, avšak ani v tomto prípade nie je z jeho strany možné obnovenie manželského
spolužitia a zdôraznil, že jeho mimomanželský vzťah nebol hlavným dôvodom na rozvod manželstva.
Pre záchranu manželstva už nechce urobiť nič a chce zachovať svoj vzťah s manželkou na tej úrovni,
aby mohli spolu komunikovať, ale manželská budúcnosť je z jeho strany vylúčená. Snaží sa pomáhať
deťom svojou osobnou prítomnosťou, prípadne aj finančne, chce byť deťom nablízku, ale nie manželke.
K svojmu príjmu uviedol, že je riadne zamestnaný, má príjem asi 950,-€ mesačne netto a okrem toho
máva aj občasné sporadické príjmy z nahrávania alebo koncertov, čo je asi 900,-€ ročne.
6. Manželka vo výpovediach uviedla, že manželstvo uzavreli po 3-ročnej známosti a teda poznali sa
dostatočne a slobodne sa obaja rozhodli manželstvo uzavrieť. Keďže sú obaja presvedčení kresťania
katolíci, plánovali v tomto duchu vychovávať aj spoločné deti, čo aj robili. Tak, ako v každom manželstve
prichádza zmena, keď prídu deti, bolo to aj u nich rovnako, prípadne ešte náročnejšie, pretože mali 3
deti krátko po sebe. Myslí si, že manžel neuniesol bremeno zodpovednosti v súvislosti s rodinou. Snažil
sa síce ich uživiť a zabezpečiť, s čím nevyhnutne súviselo to, že ťarcha starostlivosti o celú rodinu a
domácnosť bola na nej. Po čase začala mať pocit, že manžel uniká, ale nič mu nevyčítala a rešpektovala
to. Situácia v rodine sa ešte viac skomplikovala vtedy, keď po materskej dovolenke nastúpila do práce a



deti do materskej školy. Má náročné povolanie a aj napriek tomu, že starosti pribúdali, manžel bol doma
stále menej. Posledný rok a pol predtým než odišiel z domácnosti bola pre ňu situácia skutočne náročná,
pretože manžel nebýval doma už ani cez víkendy a sama cítila, že už nevládze. Vtedy ho prvý krát
poprosila o pomoc, ale k jej žiadosti bol ľahostajný a odmietol ju. Stále sa však snažila byť starostlivou
manželkou, ale nedočkala sa od manžela pochopenia, dokonca až opovržlivo zneužíval jej starostlivosť
o deti a domácnosť. Dňa 06.05.2016 sa manžel odsťahoval a to bol pre ňu nesmierny šok, pretože až
dovtedy verila, že majú jednotné smerovanie. Predtým sa spoločne zúčastňovali kresťanských sedení,
kde sám manžel vystupoval ako záchranca rodiny a teda aj z tohto dôvodu to bol pre ňu veľký šok.
Priznala, že v niektorých situáciách reagovala možno až príliš emocionálne, ale je ľudské, že človek
niekedy vybuchne. Ďalší veľký šok zažila vtedy, keď zistila, že sa manžel chce rozviesť a robí kroky k
rozvodu. Mal už rozbehnutý vzťah s inou ženou, čo ona zistila v apríli 2016. Dávno mu však odpustila,
dokonca ho prosila za odpustenie za to, ak mu niekedy niečím, hoc aj nevedomky, ublížila. Povedal jej,
že to, čo urobil, musel urobiť, pretože mu manželstvo nedalo to, čo potreboval. Priznala, že aj ona urobila
niekedy chyby, ale nie je to nutné riešiť rozvodom. Majú tri krásne deti a ani to manžela nezastavilo.
Je plný hnevu a ona nevie prečo. Ak manžel pociťoval v manželstve nejakú nespokojnosť, mali o tom
hovoriť, čo sa nestalo a považuje to z jeho strany za nekorektné. Myslí si, že jeho správanie je úplne
nezodpovedné najmä k deťom. Podľa nej, je svojou novou partnerkou úplne zmanipulovaný, prebral
všetky jej názory a ona ho úplne nespoznáva. Deti sú z otcovho správania sklamané a ich najväčšou
túžbou je, aby sa vrátil, pretože ho milujú, ale odmietajú jeho partnerku. Deti vedie k tomu, že aj naďalej
je ich otcom, a že majú k nemu prejavovať úctu. V súčasnosti sa deti s otcom stretávajú najmenej
3 krát do týždňa cez pracovné dni, kedy manžel príde do ich domácnosti, s deťmi sa učí a potom
idú na krúžok alebo von. Stretávajú sa aj cez víkendy, kedy ich bráva na celodenné výlety. Ona pre
záchranu manželstva urobila všetko, zohnala psychologičku, začali navštevovať aj iného psychológa,
avšak výsledok bol taký, že manžel naďalej na rozvode trvá. Je presvedčená, že manželstvo sa ešte
zachrániť dá, manželovi odpustila a ospravedlnila sa mu. Neskôr uviedla, že odpadol hlavný dôvod, pre
ktorý manžel podal návrh na rozvod a to jeho mimomanželský vzťah, keďže zanikol a teda je priestor,
aby bolo manželské spolužitie obnovené a aby bolo manželstvo zachované, najmä s poukazom na to,
že z manželstva pochádzajú tri maloleté deti. Aktuálne trávi manžel v domácnosti oveľa viac času, tiež
oveľa viac pomáha s deťmi aj v domácnosti a dokonca z vlastnej iniciatívy. Manžel je k nej oveľa citlivejší
a i keď sú to len drobné zmeny, nie sú zanedbateľné. V tomto štádiu manželstva by bolo predčasné ho
rozviesť, a preto žiadala o poskytnutie ďalšieho priestoru na obnovenie vzťahu. K svojmu príjmu uviedla,
že je riadne zamestnaná a má príjem asi 800,- € mesačne netto. Dcéra Magdaléna navštevuje 4.triedu
základnej školy a Paulína s Viliamom 2.triedu základnej školy.
7. Kolízny opatrovník uviedol, že psychológ úradu sa vo veci manželstva účastníkov vyjadril tak,
že psychologickými prostriedkami nie je možné manželstvo zachovať, pokiaľ jeden z manželov
jednoznačne na rozvode trvá. Preto rozhodnutie ponechal na úvahe súdu s tým, aby o prípadnej úprave
výkonu rodičovských práv a povinností súd vychádzal z konania o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností na čas do rozvodu a rozhodol obdobne.
8. V rámci svojho odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané,
že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a manžel jednoznačne prezentoval stanovisko, že z jeho
strany obnova manželského spolužitia nie je možná a na zotrvaní v manželstve nemá záujem. Preto
súd považoval manželstvo účastníkov za vážne rozvrátené, pričom v súčasnosti si ani neplní svoje
funkcie. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Manželom bola odporučená
odborná intervencia, ktorej sa aj zúčastnili a ani táto okolnosť stanovisko manžela nezmenila. Psychológ
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny po návšteve manželov na referáte poradensko-psychologických
služieb konštatoval, že ani psychologickými prostriedkami nie je možné manželstvo zachrániť, pokiaľ
jeden z manželov je jednoznačne presvedčený o rozvode. Nakoľko rozvrat manželstva bol preukázaný,
súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Čo sa týka príčin rozvratu
manželstva účastníkov, tieto súd videl najmä v rozdielnosti názorov manželov, v citovom odcudzení
sa manžela, ktoré viedlo k ukončeniu manželského spolužitia ako aj v tom, že manžel nadviazal
mimomanželský vzťah.
9. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva, súd prvej inštancie rozhodol v zhode, ako v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností na čas do rozvodu manželstva, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2017
a je teda aktuálne, pričom ani jeden z rodičov sa voči rozhodnutiu neodvolal. Dokazovanie vykonané
v rámci konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, ako
aj v rámci tohto konania svedčia o tom, že určené výživné vo výške 130,- € mesačne na jedno dieťa



je primerané veku a potrebám detí, ako aj príjmom rodičov. V otázke zverenia maloletých detí, ich
zastupovania a správy majetku a napokon aj v otázke úprave styku otca s deťmi rodičia prezentovali
zhodné stanoviská, z ktorých súd pri rozhodnutí vychádzal.
10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
11. Proti tomuto rozsudku podala odvolania manželka a to do výroku o rozvode manželstva a súčasne
do výroku o výške výživného na maloleté deti, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, s poukazom
na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a súčasne súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm.
h) CSP a rovnako  pri svojom rozhodnutí v súlade s § 62 ods. 1 CMP,  súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Manžel O.. V.. S. Z. sa svojim návrhom doručeným súdu dňa
13.07.2016 domáhal rozvodu manželstva s manželkou, svoj návrh odôvodnil tým, že postupom času
sa začali s manželkou od seba vzďaľovať tým, že komunikácia dospela do štádia, že sa zúžila len
na komunikáciu ohľadom troch maloletých detí a zabezpečovanie ich potrieb, načo manžel opustil
manželskú posteľ, začal spávať v obývačke na gauči. Uviedol, že zlomový bod v ich manželstve bol
vtedy, keď sa im narodili dvojičky. Ďalej dôvodil tým, že mal veľký záujem o udržanie manželstva, a po
odchode zo spoločnej domácnosti (kedy už pravdepodobne nadviazal vzťah s inou ženou), už pochopil,
že naštartovať ozdravný proces už nedokáže, s tým, že citový vzťah k manželke je narušený. Manželka
od začiatku nesúhlasila s návrhom na rozvod manželstva, priznala však, že medzi manželmi mohlo dôjsť
ku kríze, nakoľko prežívali náročné obdobie, po narodení dvojičiek, keďže k prvorodenej dcérke, ktorá
nemala v čase ich narodenia ešte ani dva roky pribudli dvojičky. Pripustila, že z dôvodu starostlivosti
o tri maloleté deti nebola schopná manželovi venovať toľko pozornosti a času, ako v období keď tvorili
bezdetný pár, no bola v tomto období presvedčená, že sa nejedná o trvalý stav. Vyjadrila presvedčenie,
že manželov odchod zo spoločnej domácnosti a nepokračovanie v manželskom a rodinnom spolužití bol
unáhlený a predčasný a voči rodine, ako takej nezodpovedný, keďže sa tak rozhodol bez zjavnej príčiny
zo dňa na deň. Nepredchádzala tomu ani prudká výmena názorov prípadne iný významný konflikt.
Neskôr však manželka pochopila, že za odchodom manžela zo spoločnej domácnosti je nadviazanie
vzťahu s inou ženou (tento mimomanželský vzťah však zanikol už koncom minulého roka 2017, čo
manžel potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09.10.2017). Ďalej uviedla, že medzi manželmi
panuje kríza, nejedná sa o trvalý rozvrat manželstva, a vyjadrila presvedčenie, že manželstvo je
možné ešte zachrániť. Súd prvej inštancie v predmetnom rozsudku zo dňa 31.01.2018, ako príčiny
rozvratu manželstva účastníkov a to v bode 15 uviedol, že:  „Čo sa týka príčin rozvratu manželstva
účastníkov, tieto súd videl najmä v rozdielnosti názorov manželov, v citovom odcudzení manžela, ktoré
viedlo k ukončeniu manželského spolužitia, ako aj v tom, že manžel nadviazal mimomanželský vzťah.“
Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že manželia mali rôzne názory, manžel sa vo svojej
výpovedi na pojednávaní dňa 06.03.2017 vyjadril, že podľa jeho názoru je príčin rozvratu manželstva
viacero a uviedol: „Ja to vnímam tak, že náš vzťah začal byť chladnejším po príchode dvojičiek\", žiadne
ďalšie príčiny rozvratu manželstva neuviedol a ani z vykonaného dokazovania výsluchom manželky nie
je možné prisvedčiť tomu, že manželia mali rozdielne názory. Súd prvej inštancie svoje vyššie uvedené
tvrdenie nijako neodôvodnil, len ho konštatoval v odôvodnení svojho rozsudku. Matka je presvedčená,
že súd prvej inštancie mal zdôvodniť na základe akých skutkových zistení dospel k takémuto záveru
a o aké názorové rozdiely sa jedná. Rozhodnutie súdu nie je náležite odôvodnené, nakoľko manželka
má nárok na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Manželka zdôraznila, že účastník konania má
právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne
a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany
účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené. Rozhodovacia činnosť súdov predstavuje
jeden zo spôsobov realizácie objektívneho práva za účelom nápravy jeho nesprávneho chápania zo
strany fyzických a právnických osôb pri realizácii právnych vzťahov. Autoritatívna povaha rozhodovacej
činnosti zakladá pre súdy zodpovednosť, v zmysle požiadavky náležitého výkladu z hľadiska odbornosti,
ktorá však nesmie ísť na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti vysloveného právneho
názoru. Vyžaduje sa teda, aby súd nielen vyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými sa spravoval
pri hodnotení dôkazov, a ktoré ho viedli k aplikácii práve zvolených predpisov. V prípade, ak účastník
konania vyžaduje, aby sa vec posudzovala podľa iných zákonných ustanovení, súd je povinný zaoberať
sa nimi a vyložiť, prečo posúdenie veci v zmysle návrhov účastníka nie je po právnej stránke správne
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 7/2009). Manželka má za to, že súd



prvej inštancie sa pri vykonávaní dokazovania nezaoberal otázkou, čo bolo príčinou citového odcudzenia
manžela (ako jedného z dôvodov uvedených medzi príčinami rozvratu vo svojom odôvodnení rozsudku),
nezisťoval príčiny, ktoré mohli viesť manžela k citovému odcudzeniu, preto nemohol ani dôsledne
zistiť, či sa jedná v prípade ich manželského rozvratu o prechodný a krátkodobý nesúlad alebo sa
jedná o vážny a trvalý nesúlad medzi manželmi. Ďalej súd prvej inštancie ako ďalšiu z príčin rozvratu
uviedol skutočnosť, že manžel nadviazal mimomanželský vzťah s inou ženou (tento dôvod už v čase
vyhlásenia rozsudku pominul, nakoľko manžel ukončil mimomanželský vzťah ešte koncom leta 2017).
Manželka sa vzhľadom na vyššie uvedené nestotožňuje s tým, čo uviedol súd prvej inštancie ako
príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva a to najmä preto, že bez ďalšieho dospel súd prvej inštancie k
záveru, že medzi manželmi prevládajú rozdielne názory, napriek tomu, že v konaní neboli preukázané
názorové rozdiely medzi nimi, ak súd vzhliadol názorové rozdiely mal sa s tým náležite vysporiadať vo
svojom odôvodnení, ktoré je nedostačujúce a neúplné, súd prvej inštancie neskúmal, čo bolo príčinou
manželskej krízy a za akých okolností došlo k citovému odcudzeniu manžela, a či je možné tento
stav zvrátiť, uspokojil sa len s tvrdeniami manžela, že nemá záujem obnoviť manželské spolužitie, súd
prvej inštancie uviedol, že ďalšou z príčin rozvratu manželstva bol mimomanželský vzťah manžela s
inou ženou, toto už v čase vyhlásenia rozsudku nebolo neaktuálne. S poukazom na vyššie uvedené je
manželka presvedčená, že ich manželská kríza potrebuje dlhší čas na to, aby pominula, s poukazom aj
na skutočnosť, že iba koncom leta manžel opustil mimomanželský vzťah a do januára 2018, kedy súd
vo veci rozhodol prešli sotva 4 mesiace, čo je krátky čas na to, aby si manžel dokázal uvedomiť, čo je
pre neho dôležité, a dokázal sa vrátiť naspäť k rodine. Vzhľadom na vyššie uvedené manželka má za
to, že súd prvej  inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil, ohľadne splnenia zákonných hmotnoprávnych predpokladov pre rozvod
manželstva. V prejedávanej veci nebol preukázaný kvalifikovaný rozvrat manželstva. Súd pri skúmaní
vážnosti rozvratu manželstva je povinný vždy dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný
citový vzťah medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania, príčiny a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi a
rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Zisťovanie príčin rozvratu medzi
manželmi treba skúmať komplexne, nezamerať sa iba na zistenie základnej alebo poslednej príčiny
rozvratu manželstva, ale treba skúmať všetky príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva a následne
vyhodnotiť všetko vo vzájomných súvislostiach. Iba v prípade, ak súd uzná, že rozvrat medzi manželmi
je takej intenzity a toto náležíte odôvodní, môže pristúpiť k rozvodu manželstva. Manželka uviedla, že
v priebehu konania na prvom pojednávaní dňa 06.03.2017 (ku dňu podania tohto odvolania neuplynul
ani rok od nariadenia prvého pojednávania) manželka navrhla prostredníctvom právnej zástupkyne,
aby boli účastníci konania okrem návštevy psychológa odporučení na sexuologickú poradňu, nakoľko
manželka sa domnieva, že kríza, ktorá medzi manželmi prepukla po narodení dvojičiek, pramenila zo
sexuálneho nesúladu, keďže manželka bola po pôrode dvojičiek fyzicky vyčerpaná, a preto nemala
dostatok síl na uspokojovanie sexuálnych potrieb manžela podľa jeho očakávaní. V prípade, ak by
sa účastníci podrobili poradenstvu v sexuologickej poradni, problém sa mohol vyriešiť. Z vykonaného
dokazovania a to, ako z výsluchu manžela, tak aj z výsluchu manželky možno jednoznačne potvrdiť,
že problém medzi účastníkmi vznikol v intímnej oblasti, s poukazom na vyjadrenie oboch manželov,
že problémy začali vznikať po narodení dvojičiek, ako aj odchod manžela zo spoločnej spálne a
následne naviazanie sexuálneho vzťahu manžela s inou ženou. Vyššie uvedenému súd prvej inštancie
pri vykonávaní dokazovania nevenoval náležitú pozornosť a nezameral sa na komplexné zhodnotenie
situácie v manželstve, najmä v tom, čo viedlo k narušeniu intímneho spolužitia medzi manželmi, a či
za pomoci odborníka z oblasti sexuológie možno túto situáciu prekonať a obnoviť intímne spolužitie
medzi manželmi, ktoré v čase rozhodnutia súdu nebolo zatiaľ nebolo obnovené. Na pojednávaní dňa
31.01.2018, na ktorom bol vyhlásený predmetný rozsudok, súd pri výsluchu účastníkov zistil, že situácia
sa postupne začína meniť, manžel trávi viac času v domácnosti manželky spolu s ich maloletými deťmi,
je ústretovejší a nápomocný s deťmi, ako aj s domácimi prácami, došlo k zmenám jeho správania vo
vzťahu k rodine v pozitívnom smere, jediné k čomu nedošlo bolo obnovenie intímneho spolužitia medzi
manželmi. V záujme ochrany troch maloletých detí (ktoré si zaslúžia fungujúcu rodinu) a manželky,
ktorá neporušila povinnosti podľa Zákona o rodine, a ktorej by rozvodom bola spôsobená závažná
ujma, nesúhlasí s rozvodom manželstva s poukazom na vyššie uvedené, rovnako aj z vykonaného
možno prisvedčiť tomu, že manželstvo by malo ostať zachované. Manželka sa domnieva, že treba
chrániť inštitút manželstva, a poskytnúť ochranu deťom, ktoré sú často konfrontované so situáciou
núteného odlúčenia od jedného z rodičov, kvôli rozvodu manželstva. Nezhody vzniknuté medzi manželmi
po narodení dvojičiek nie sú takého charakteru a intenzity, aby odôvodňovali hlboký a trvalý rozvrat
manželstva, ktorý by mal za následok jeho rozvod. Manželka si ďalej dovolí poukázať na skutočnosť,
že v zmysle ustálenej judikatúry zaujímajú súdy dôležité miesto v systéme orgánov, ktorými spoločnosť



ovplyvňuje manželské a rodinné vzťahy a zvlášť chráni výchovu a záujmy maloletých detí, pričom je
úlohou súdov v rámci ich rozhodovacej činnosti predchádzať narušeniu vzťahov v rodine a využívať na
to všetky príslušné zákonné oprávnenia, napriek tomu súd prvej inštancie všetky zákonné oprávnenia
v prípade ich manželstva nevyužil, pretože nepostupoval podľa § 96 CMP a neviedol manželov k
odstráneniu príčin rozvratu manželstva a neusiloval o ich zmierenie. Návšteva sexuologickej poradne
by bola pre ich manželstvo kľúčová, pričom nenariadenie tohto opatrenia súdom považuje manželka
za nevyužitie všetkých zákonných oprávnení, s prihliadnutím na záujem maloletých detí a zachovanie
manželstva. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, ani to, že rozvod manželstva a s tým spojené
vytvorenie neúplnej rodiny bude v záujme maloletých detí väčšmi ako keby sa obaja manželia pokúsili
o záchranu manželstva a to aj s poukazom na záujem maloletých detí zotrvať v úplnej rodine. Vo veci
určenia výživného má manželka za to, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy niekoľko skutočností pri
určovaní výživného na maloleté deti a to nezohľadnil skutočné potreby maloletých detí, prihliadal výlučne
na zárobok manžela a od jeho výšky určil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, nebral do úvahy
otcove majetkové pomery (podielový spoluvlastník 1 rodinného domu v k.ú. O. D. Ž., matka preukázala
listom vlastníctva založeným do spisu), nevzal do úvahy skutočnosť, že otec má možnosť privyrobiť
si vyučovaním na konzervatóriu (možnosti a schopnosti otca), matka založila do spisu dôkaz o tejto
možnosti prípadne na inej hudobnej škole, čím má možnosť navýšiť si svoj mesačný príjem, tak aby bol
schopný prispievať na výživu svojich maloletých detí v potrebnej sume, ktorá pokryje ich odôvodnené
mesačné náklady, nevzal do úvahy skutočnosť, že matka je nútená počas celého obdobia odkedy otec
opustil spoločnú domácnosť požičiavať si mesačne nemalé finančné prostriedky (výpisy z účtov matky
na preukázanie tejto skutočnosti sú založené v spise) od známych, aby bola schopná zabezpečiť chod
domácnosti a odôvodnené potreby maloletých detí. Na základe vyššie uvedeného žiada, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, tak, že návrh na rozvod zamietne.
12. Manžel sa vyjadril k odvolaniu manželky a uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolanie
manželky odmietol, ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti odvolania. V prípade, že odvolací súd posúdi
odvolanie manželky, ako spĺňajúce náležitosti podľa § 363 CSP a jej odvolanie posúdi podľa obsahu,
ako odvolanie smerujúce proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 25P/159/2016 zo dňa
31.01.2018, uvádza, že sa nestotožňuje so závermi manželky, ktorá rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za nesprávne a má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolaciemu
súdu navrhuje, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, a to v súlade s
§ 387 CSP. Manželia obaja zhodne súdu prvej inštancie uviedli, že ich manželská kríza začala po
narodení dvojičiek v roku 2010, t.j. pred 8 rokmi. Od toho času sa ich nezhody iba prehlbovali a ich
dôsledkom bolo ich vzájomné odcudzenie po každej stránke. Nesúhlasí s názorom manželky, že jeho
odchod zo spoločnej domácnosti bol unáhlený a predčasný a v žiadnom prípade nešlo o rozhodnutie
„bez zjavnej príčiny zo dňa na deň\". Upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na tú skutočnosť, že
manželstvo s manželkou uzatvárali v roku 2005, teda funkčné bez dlhodobých kríz vydržalo iba 5 rokov.
Zvyšných 8 rokov sa ich manželstvo nachádzalo v permanentnej kríze, stalo sa iba formálnym zväzkom
a ich prítomnosť v spoločnej domácnosti bola orientovaná výlučne na zabezpečenie starostlivosti o
ich deti. Preto nemôže súhlasiť s tvrdením manželky, ktorá v odvolaní uvádza nasledovné: „súd sa
pri vykonávaní dokazovania nezaoberal otázkou, čo bolo príčinou citového odcudzenia manžela (ako
jedného z dôvodov uvedených medzi príčinami rozvratu vo svojom odôvodnení rozsudku), nezisťoval
príčiny, ktoré mohli viesť manžela k citovému odcudzeniu, preto nemohol ani dôsledne zistiť, či sa jedná
v prípade ich manželského rozvratu o prechodný a krátkodobý nesúlad alebo sa jedná o vážny a trvalý
nesúlad medzi manželmi.“ Niekoľkokrát počas samotného konania manžel uvádzal, že príčinou jeho
odchodu zo spoločnej domácnosti nebolo nadviazanie mimomanželského vzťahu s inou ženou, pretože
tento vzťah nadviazal až niekoľko mesiacov po odchode zo spoločnej domácnosti manželov. Tento
mimomanželský vzťah považuje už iba za vyvrcholenie ich manželskej krízy a definitívne potvrdenie
nezvratnosti rozvodu manželstva. Rovnako tak ukončenie tohto mimomanželského vzťahu nemá žiaden
vplyv na konanie o rozvod a jeho vzťah k manželke, pretože je aj naďalej pevne presvedčený o tom,
že ich manželské spolužitie nie je možné za žiadnych okolností obnoviť. Súd prvej inštancie sa ich ako
manželov niekoľkokrát pokúšal zmieriť, odporučil im psychologické poradenstvo na ÚPSVaR Bratislava,
ktoré absolvovali u psychológa Hrustiča. Taktiež s manželkou absolvovali aj ďalšie formy poradenstva
u psychologičky Mgr. Dagmar Cakovej, u mons. Jozefa Haľka. Napriek týmto intervenciám zo strany
súdu a iných odborníkov nebolo možné dospieť k žiadnemu zlepšeniu ich manželského vzťahu. Po
všetkých týchto intervenciách manželka ani nevedela pred súdom uviesť, ako si predstavuje proces
postupného obnovovania ich manželského vzťahu, a preto úprimne nerozumie presvedčeniu manželky,
ktorá v odvolaní uvádza nasledovné: „s poukazom na vyššie uvedené je manželka presvedčená, že ich



manželská kríza potrebuje dlhší čas na to, aby pominula, s poukazom aj na skutočnosť, že iba koncom
leta manžel opustil mimomanželský vzťah, a do januára 2018 kedy súd vo veci rozhodol prešli sotva
4 mesiace, čo je krátky čas na to, aby i manžel dokázal uvedomiť, čo je pre neho dôležité, a dokázal
sa vrátiť naspäť k rodine.“ Okrem toho, že opakovane uviedol, že jeho mimomanželský pomer nemal
žiaden súvis s opustením spoločnej domácnosti manželov, a preto nemôže mať logicky ani vplyv na
aktuálny jeho postoj k rozvodu manželstva, odmieta vyššie uvedené mentorujúce nastavenie manželky
(ktorého sa neustále dopúšťala aj v konaní pred súdom), ktoré na neho vrhá tieň akéhosi nesvojprávneho
subjektu, ktorý si „nedokáže uvedomiť, čo je pre neho dôležité.“ Manžel má za to, že nie je pravdou,
že situácia sa postupne po 31.01.2018 (vyhlásenie rozsudku) začína meniť. Situácia sa v ich rodine v
žiadnom prípade nezmenila a ani sa nemení. Jedinou zmenou je to, že manželka mu umožňuje väčší
kontakt s deťmi po tom, čo on ukončil svoj mimomanželský pomer. Vzhľadom k tomu, že manželka
sa neštítila zneužiť samotné deti na „vytrestanie\" jeho osoby, keď mu odopierala kontakt s deťmi, v
konaní pred súdom sa manžel nedomáhal určenia práva styku s maloletými deťmi. Po ukončení jeho
mimomanželského pomeru sa manželka „upokojila“ a odpadol dôvod na bránenie mu v styku s deťmi. To
je dôvod, pre ktorý sa častejšie objaví v bydlisku matky s deťmi, a keď manželka potrebuje jeho pomoc
so starostlivosťou o deti alebo s drobnými opravami, samozrejme, že takúto požiadavku neodmieta,
čo však manžel považuje za prejav bazálnej úcty medzi rodičmi. S manželkou komunikuje výlučne
o deťoch rovnako, ako tomu bolo pred jeho odchodom zo spoločnej domácnosti. Preto manželkino
tvrdenie, že „jediné k čomu nedošlo bolo obnovenie intímneho spolužitia medzi manželmi\", považuje
za scestné a bez štipky sebareflexie. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolaciemu
súdu manžel uviedol, že za žiadnych okolností nemá záujem zotrvať v manželstve, podrobovať sa
bezúčelným odborným poradenstvám a ich manželský vzťah považuje za dlhodobo, trvalo a hlboko
rozvrátený, kedy nie je možné za žiadnych okolností nádejať sa, že by mohlo niekedy v blízkej alebo
ďalekej budúcnosti dôjsť k obnoveniu ich spolužitia s manželkou. Manželská kríza trvá aktuálne vyše 8
rokov, viac ako 2 roky žijú s manželkou oddelene a spoločne ani nehospodária. Preto zastáva názor,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a správne a úplne zistil aj skutočný stav veci. Čo sa týka časti o určení výživného,
taktiež zastáva názor, že námietky manželky/matky sú nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje aj v tejto časti za vecne správne. V tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom vychádzal aj z dokazovania uskutočneného v konaní o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva (sp.zn.
25P/198/2016), v ktorom vydal totožné rozhodnutie týkajúce sa výšky výživného k maloletým deťom a
manželka/matka sa voči uvedenému rozhodnutiu neodvolala, čo možno posúdiť ako prejav súhlasu s
rozhodnutím súdu. Keďže rozsudok o rozvode manželstva bol vyhlásený iba tri mesiace po vyhlásení
rozsudku vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
manželstva, má manžel za to, že k zmene pomerov na strane účastníkov za tak krátky čas nedošlo.
Berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti navrhuje odvolaciemu súdu, aby o odvolaní manželky
rozhodol tak, odvolanie odmietne, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne
potvrdí.
13. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu matky, pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že sa
pridržiava doterajších písomných aj ústnych vyjadrení, ktoré uviedli v rámci konania o rozvod a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností. Kolízny opatrovník navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil v časti zverenia maloletých detí a práva oboch rodičov zastupovať deti
a spravovať ich majetok. V otázke výživného ponechal rozhodnutie na úvahu odvolacieho súdu s
prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí a príjmy oboch rodičov.
14. Okresná prokuratúra Bratislava IV. (predchodca Krajskej prokuratúry v Bratislave) dňa 30.12.2016
vstúpila do predmetného konania iba v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom Z., O., A. V. S. a podala vyjadrenie iba k odvolaniu manželky voči IV. výroku rozsudku zo dňa
31.01.2018, pričom uviedla, že súd prvej inštancie v súvislosti s výrokom IV. rozsudku týkajúceho sa
výšky výživného vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako i potvrdeniami o ich príjme.
Z listinných dôkazov, ale i z výpovedí manželov tak vyplynulo, že manžel je riadne zamestnaný a jeho
príjem v roku 2016 bol 1.139,87 € mesačne a v januári roku 2017 zarobil 992,58 €. Manželka je taktiež
riadne zamestnaná a jej príjem v roku 2016 bol 798,37 € mesačne a v januári 2017 dosiahla príjem
819,07 €. Na základe takto vykonaného dokazovania následne Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom
ustálil výživné vo výške 130,- € mesačne na každé maloleté dieťa, pričom toto svoje rozhodnutie aj
zdôvodnil v bode 16. odôvodnenia rozsudku. S názorom súdu prvej inštancie, že určená vyživovacia
povinnosť zodpovedá tak výdavkom detí, ako i výške prijmú oboch rodičov možno súhlasiť. Napokon
maloleté deti sa v súčasnosti nachádzajú iba vo veku 7 až 9 rokov a v prípade, ak časom dôjde



k zvýšeniu ich výdavkov môže byť na mieste aj návrh matky na zvýšenie výživného. Vzhľadom na
uvedené odvolaciemu súdu navrhli, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správne.
Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 17.08.2018 bolo zo strany Krajskej prokuratúry v Bratislave
oznámené, že preberá vstup Okresnej prokuratúry do konania o odvolaní.
15. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
12.12.2018 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola
manželka, právna zástupkyňa manželky, manžel, právny zástupca manžela, kolízny opatrovník a
súčasne Krajská prokuratúra v Bratislave  upovedomení zákonným spôsobom.

16. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

17.  Podľa ustanovenia § 23 ods. 1, Zák. o rodine ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o
rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

18. Rozvod manželstva je odôvodnený len ak sú splnené podmienky ustanovené v § 23 ods. 1 Zákona
o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny
kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré
sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je
závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia,
t.j. akým spôsobom a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá, ktoré
vyplývajú z čl. 1 - 4 Základných zásad (Zákona o rodine) a z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine.
Trvalosť rozvratu vzťahu medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu
do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov.
Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už
nezostáva. Akékoľvek zľahčovanie, alebo podceňovanie manželstva treba odmietnuť, preto manželstvo
možno skončiť rozvodom iba vtedy, ak tento postup má svoje zákonné opodstatnenie.

19. Žiaľ v tomto prejednávanom prípade je nesporné, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
manželská kríza trvá už viac ako 8 rokov, manželia už viac ako 2 roky nežijú v spoločnej domácnosti,
nehospodária spolu, niekoľko rokov sa intímne nestýkajú. Na základe všetkých uvedených skutočností
zistených v konaní pred súdom prvej inštancie aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva
názor, že obnovenie manželského spolužitia nie je v tomto prípade možné, nakoľko je nepochybné,
že manžel odmieta akékoľvek ďalšie možné spolužitie s manželkou. Túto variantu manžel nepripúšťa
ani v blízkej, ani v ďalekej budúcnosti, a teda jasne a zreteľne sa vyjadril tak, že nechce manželské
spolužitie obnoviť. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že manželia podstúpili psychologické poradenstvo
za účelom obnovenia manželského zväzku prostredníctvom viacerých psychológov, avšak ani jednému
z nich sa nepodarilo presvedčiť manžela, aby manželské spolužitie obnovil. Preto má aj odvolací
súd za to, že ďalšie „nútenie“  manžela do odborného poradenstva  hoci v intímnej oblasti medzi
manželmi, v tomto prípade nemá žiadny zmysel a význam. Treba si uvedomiť, že manželia vstupovali do
manželského zväzku dobrovoľne, a teda ak jeden z manželov vyjadrí presvedčenie, že nechce zotrvať
v manželskom zväzku a nemá záujem na obnovení manželského spolužitia za žiadnych okolností, je
potrebné jeho názor zobrať do úvahy a nenútiť ho zotrvať v manželskom zväzku, ani z dôvodu, že pre deti
je kompletná rodina jednoznačne prínosom. V tomto prípade, aj z pohľadu odvolacieho súdu sa javí byť
nepochopiteľné, čo manžela vedie k jeho presvedčeniu o tom, že za žiadnych okolností nemieni obnoviť
manželské spolužitie, nakoľko manželka mu dala príležitosť obnoviť manželské spolužitie aj za situácie,
že mu odpustí mimomanželskú známosť. V tomto prípade je nepochybné, že manžel uprednostnil svoje
záujmy pred záujmom maloletých detí a súčasne pred zachovaním rodiny, a preto jediný dôvod, ktorý
odvolací súd vzhliadol, ako dôvod na rozvod manželstva je nezodpovedný prístup manžela k manželstvu
ako inštitútu, nezodpovedný prístup manžela k jeho manželke, ktorú si dobrovoľne vybral za matku
svojich detí, zdôrazňujúc, že toto jednostranné rozhodnutie manžela bude mať jednoznačne negatívny



dopad na maloleté deti a to bez ohľadu na to, akým spôsobom sa po rozvode manželstva chce a
bude maloletým deťom venovať. V danom prípade teda odvolací súd musel s poukazom na vyjadrenie
manžela k odvolaniu manželky a jeho presvedčenie neobnoviť manželské spolužitie rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o rozvode manželstva, ako vecne a právne správny potvrdiť ( § 387 ods. 1, 2 CSP).

20. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a podobne.

21. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný
príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných
povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových
majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa,
rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi
schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s
normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že
čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa;
teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj
dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap
a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností
jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na
ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča,
pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to
všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti,
pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

22. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie v časti úpravy práv a povinností k maloletým
deťom rozhodnuté rozsudkom prvej inštancie o zverení maloletých detí, o zastupovaní a správe majetku,
a súčasne o výške výživného na maloleté deti. Odvolanie matky bolo podané aj do výroku o určení
výživného na maloleté deti. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu matky vzťahujúcu ku skutočnosti, že
súd prvej inštancie nezohľadnil skutočné potreby maloletých detí, prihliadol výlučne na zárobok manžela,
nebral do úvahy otcove majetkové pomery, nezobral do úvahy skutočnosť, že otec mal možnosť
privyrobiť si do vyučovaním na konzervatóriu a taktiež nevzal do úvahy skutočnosť, že matka je nútená
požičiavať si finančné prostriedky odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal z dokazovania
vykonaného pred súdom prvej inštancie v konaní vedenom pod sp.zn. 25P/198/2016 s tým, že rozsudok
vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu bol vyhlásený dňa 09.10.2017
t.j. tri mesiace pred vyhlásením rozsudku vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode. V konaní vedenom pod sp.zn. 25P/198/2016 súd prvej inštancie v
rámci skutočného stavu zistil, že otec je riadne zamestnaný, jeho príjem je cca 925,- € netto mesačne,
občas si privyrobí hraním v orchestri, ale iba príležitostne a z tejto činnosti má niektorý mesiac cca 120,-
€, iný mesiac nemá z tejto činnosti žiaden príjem. Matka v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla, že
od júna 2017 platil otec deťom sumu 360,- € mesačne na všetky 3 deti a okrem toho platí iba hypotéku.
Matka vyčíslila výdavky na maloletú Magdalénu v sume 355,- € mesačne a na dvojičky vo výške 339,53
€ na jedno dieťa. Súčasne uviedla, že je riadne zamestnaná a má príjem asi 800,- € mesačne netto, iný
príjem nemá. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp.zn. 25P/198/2016
riadne zistil všetky skutočnosti potrebné pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti, pričom  z takto
určenej výšky vyživovacej povinnosti už bol následne súd prvej inštancie v konaní o rozvod manželstva
pri úprave práv a povinností k maloletým deťom (t.j. aj pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti na čas
po rozvode) povinný vychádzať, a preto aj odvolací súd bol povinný k uvedenému prihliadnuť. Odvolací
súd iba zopakuje, že  výška výživného na jedno dieťa stanovená v sume 130,- € mesačne je stanovená
momentálne s prihliadnutím na vek maloletých detí, ktoré zatiaľ navštevujú 1. stupeň základnej školy,



pričom je prirodzené, že matka je výživou k maloletým deťom taktiež povinná a bude otázkou času,
kedy maloletým deťom vzrastú výdavky v súvislosti so záujmami, s krúžkami, prípadne prechodom na
2. stupeň základnej školy, respektíve v súvislosti s inými nepredvídanými výdavkami, kedy matka bude
mať možnosť sa s otcom buď dohodnúť na zvýšení vyživovacej povinnosti na maloleté deti, respektíve v
prípade, že sa nedohodnú môže matka podať samostatný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti na
maloleté deti. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto konkrétnom prípade dokazovanie ohľadom
určenia výšky vyživovacej povinnosti už realizoval súd prvej inštancie v konaní vedenom o úprave práv
a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, pričom súd prvej inštancie aj odvolací súd v rámci
konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode sú
povinné z tohto rozhodnutia vychádzať, samozrejme za predpokladu, že nedošlo k zmene skutkových
okolností, čo však v tomto konaní preukázané nebolo. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v časti určeného výživného na maloleté deti potvrdil, pretože je vecne a
právne správny (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

23. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

24. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani
nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po
výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA
ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo
veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku  a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}], "citovane_v": []}