Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/13/2018 z 27. 2. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2018, sp. zn. 1To/13/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1417010251.1 Krajský súd Bratislava | 1To/13/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1417010251.1 | 2018-02-27 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c38a6a4-cb36-4ef5-89f6-99465576f21f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1417010251.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/13/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417010251
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417010251.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň
JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci obvineného L. S., pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti okresnej prokurátorky proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/93/2017 zo dňa 19.12.2017, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 28. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť Okresnej prokuratúry Bratislava IV z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Bratislava IV podľa § 241 ods. 6 s poukazom na § 220 ods. 1 Tr.
por. v trestnej veci obvineného L. S. stíhaného pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obvinený dňa 5. júla 2017 o 20:30 hod. v Bratislave, na križovatke ulíc B. a Q. prišiel k autobusu značky
Setra S XXX GT-HD, bielej farby, evidenčné číslo vozidla: SA-XXX CU, VIN: Z a po slovnom konflikte s
vodičom autobusu udrel päsťou do spodnej časti predných jednokrídlových dverí autobusu, čím poškodil
sklenenú výplň dverí autobusu o rozmere cca 1,5 m x 1 m tak, že v spodnej časti dverí autobusu spôsobil
dieru okrúhleho tvaru a popraskanie sklenenej výplne, čím poškodenej spoločnosti R. - P., s.r.o., IČO:
XX XXX XXX, si sídlom A. W. XXX/X, L. spôsobil škodu poškodením vo výške 943,82 Euro,

schválil zmier medzi obvineným a poškodeným, na základe ktorého keďže obžalovaný uhradil
poškodenému R. - P., s.r.o., so sídlom A. W. XXX/X, L., IČO: XX XXX XXX spôsobenú škodu v plnej
výške a poškodený náhradu škody nežiadal od obvineného a jeho nároky už boli v predmetnej veci
uspokojené a súčasne zložil na účet okresného súdu sumu 300,- Eur na verejnoprospešné účely.

Okresný súd Bratislava IV súčasne trestné stíhanie obvineného S. zastavil.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote v zmysle § 187 ods. 1 Tr. por., ako osoba oprávnená na
podanie sťažnosti v zmysle § 186 ods. 1 Trestného poriadku, podala sťažnosť okresná prokurátorka.
V sťažnosti uviedla, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje, pretože obžalovaný bol opakovane
priestupkovo riešený. V zmysle § 220 Tr. por. sa pri rozhodovaní o tomto spôsobe skončenia veci
berie v úvahu aj osoba páchateľa, najmä jeho predchádzajúci život, čo v danom prípade splnené
nebolo práve pre spomínané spáchané priestupky za obdobie posledných 6 rokov (celkovo 29
priestupkov na úseku cestnej premávky) obvineným, pričom takéto správanie obvineného nesvedčí o
tom, že by dodržiaval právny poriadok a ďalšie zákonné normy občianskej spoločnosti. Na základe
správania obvineného na úseku cestnej dopravy teda neodôvodňuje prijať záver, že vzhľadom na osobu
obvineného je schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania dostatočné. Na základe uvedeného
navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.



Obvinený prostredníctvom obhajcu podal k sťažnosti prokurátora vyjadrenie, v ktorom uviedol, že síce
bol opakovane priestupkovo riešený, avšak v tomto prípade sa nejedná o trestný čin spáchaný za
použitia motorového vozidla, a preto nie je potrebné na ne prihliadať, preto nevidí zákonnú prekážku na
schválenie zmieru. Považuje rozhodnutie okresného súdu za správne a zdôrazňuje, že súd podrobne
odôvodnil, na základe akých skutočností a dôkazov rozhodol o schválení zmieru, i vzhľadom na povahu
a závažnosť spáchaného trestného činu a na osobu obvineného a na jeho majetkové pomery, a preto
navrhol sťažnosť okresnej prokurátorky zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd v Bratislave v intenciách ustanovenia § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť okresnej
prokurátorky nie je dôvodná.

Z obsahu trestného spisu vyplýva, že na obvineného bola podaná obžaloba na Okresný súd Bratislava
IV pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., za skutok, ktorý je uvedený v úvode
tohto odôvodnenia. Vo veci bola realizovaná mediácia probačným a mediačným úradníkom, výsledkom
ktorej bol zmier medzi obvineným a poškodeným, pričom obvinený nahradil poškodenej spoločnosti
požadovanú škodu a na účet súdu tiež zložil finančnú čiastku na verejno-prospešné účely. Okresný súd
rozhodol o schválení tohto zmieru podľa § 241 ods. 6 s poukazom na § 220 ods. 1 Tr. por., pričom svoje
rozhodnutie dostatočne aj odôvodnil, s ktorým rozhodnutím sa plne stotožňuje i senát krajského súdu,
vzhľadom na jeho správnosť a zákonnosť.

Podľa § 220 ods. 1 Tr. por., v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje 5 rokov, môže prokurátor(v konaní pred súdom súd) so súhlasom obvineného
a poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,
b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo
inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a
c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na
ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme
neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného
činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné
a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď
schválil zmier a zastavil trestné stíhanie proti obvinenému S., pretože boli splnené podmienky uvedené
v § 220 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. V danom prípade sa obvinený S. dopustil prečinu, za ktorý
je možné uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok. Obvinený súhlasil so zmierom, slobodne, vážne a
určito vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, svoj čin úprimne oľutoval a poškodenému nahradil
spôsobenú škodu v plnej výške. Obvinený taktiež v zmysle § 220 ods. 1 písm. c) Tr. por. zložil na
účet súdu sumu v celkovej výške 300,- Eur na verejno-prospešný záujem (50 % na peňažnú pomoc
obetiam trestnej činnosti a 50 % občianskemu združeniu Petržalský okrášľovací spolok). Poškodený R.
- P., s.r.o. vyjadril súhlas so schválením zmieru a zastavením trestného stíhania. Pokiaľ ide o námietku
okresnej prokurátorky ohľadne osoby obvineného, krajský súd má za to, že ani osoba obvineného nie
je prekážkou na takýto postup. V osobe obvineného ide o osobu súdne netrestanú, je v pracovnom
pomere nepretržite od 1. júla 2007, a síce sa dopustil priestupkov na úseku cestnej dopravu, avšak za
tieto menej závažné priestupky mu boli ukladané len blokové pokuty a napomenutia. Obvinený inak žil
riadnym životom.

Inštitút zmieru ako jeden z prvkov restoratívnej justície a tzv. odklon v trestnom konaní umožňuje, aby na
základe dohody medzi štátom, ktorý v prípravnom konaní zastupuje prokurátor a poškodeným na jednej
strane a páchateľom na strane druhej, došlo k skončeniu trestného stíhania a vydaniu rozhodnutia bez
vykonania riadneho procesu pred súdom. Páchateľ (obvinený) však musí splniť zákonom predvídané
podmienky. Účelom uvedeného postupu je predovšetkým zrýchlenie a zhospodárnenie trestného
konania, náhrada majetkovej škody a urovnanie a vysporiadanie vzájomných vzťahov medzi obvineným
a poškodeným. Podmienkou je i skutočnosť, že páchateľ podľa povahy veci tiež prispeje peňažnou
sumou na všeobecne prospešné účely a takéto vybavenie veci možno považovať za dostačujúce. Z



tohto hľadiska potom výsledkom inštitútu zmieru je súčasne i odbremenenie orgánov činných v trestnom
konaní, najmä súdov, ktoré potom môžu svoju pozornosť a činnosť sústrediť na zložitejšie a závažnejšie
prípady. Aplikácia inštitútu zmieru je zo zákona obmedzená na okruh menej závažných deliktov, teda
prečinov, za ktoré trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Znamená to teda, že pri menej závažnej trestnej činnosti
tak, ako je i v tomto posudzovanom prípade, kedy je obvinený stíhaný pre prečin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., kde zákon umožňuje uloženie trestu odňatia slobody až na jeden rok,
sa zdĺhavejšiemu a komplikovanejšiemu konaniu predchádza uplatnením možností vybavenia veci v
predsúdnom konaní, mimo procesne náročnejšieho hlavného pojednávania, čo je v súlade so zákonom
aj s účelom tohto inštitútu.

S prihliadnutím na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, na mieru, akou bol dotknutý verejný
záujem, na osobou obvineného, jeho doterajší spôsob života a jej osobné a majetkové pomery, aj podľa
názoru krajského súdu sú splnené zákonné podmienky na schválenie zmieru a zastavenie trestného
stíhania. V danom prípade schválenie zmieru sa javí ako inštitút postačujúci na vyriešenie predmetnej
trestnej veci, a preto sťažnosť okresnej prokurátorky, ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/
Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.