{"guid": "6036e461-5fb4-4451-aa34-2e916763809a:733f31ea-230d-434d-a2be-896ade321e7d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1417206038.1", "spisova_znacka": "7Co/145/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/145/2018 z 30. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. júla 2018, sp. zn. 7Co/145/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1417206038.1", "identifikacne_cislo": "1417206038", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2018-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/733f31ea-230d-434d-a2be-896ade321e7d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1417206038.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1417206038.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1417206038.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/145/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417206038 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417206038.1  Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., so sídlom Toplianska 5, Bratislava, IČO: 35 815 329, zastúpeného: Mgr. Eva Bognárová, advokátka, Krížna 17, Bratislava, proti žalovanému: J.. V. C., nar. X.XX.XXXX, bytom B. M. XXX, A., štátny občan SR, o zaplatenie 6 204,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5.2.2018, č.k. 22C/33/2017-95, jednomyseľne takto  r o z h o d o l :  Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti (t.j. vo výroku o trovách konania)   p o t v r d z u j e.  Žalobcovi sa proti žalovanému  priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.  o d ô v o d n e n i e :  1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu  a žalobcovi s použitím ust. § 256 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.   Výrok o trovách konania  vecne odôvodnil tým, že  žalovaný svojim konaním (keď po podaní žaloby zaplatil žalobou uplatnený nárok) procesne zavinil zastavenie konania. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalovaný podľa svojho vyjadrenia 3/4 žalovanej istiny uhradil ešte pred doručením žaloby. V tejto súvislosti súd prvej inštancie  konštatoval, že v ust. § 256 C.s.p. je zakotvená zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie konania, ktorá je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Za osobu, ktorá  v danom prípade zavinila zastavenie konania, je považovaný  žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.  2. Proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust.                 § 388 C.s.p. zmenil  tak, že žiadnej zo strán nevznikol nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti mal za nesprávne, keď konajúci súd na základe náležite zisteného skutkového stavu  vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosti uvedené vo vyjadreniach sa k žalobnému návrhu zo dňa 18.8.2017 a 9.1.2018 spočívajúce v tom, že zálohový predpis a výška mesačnej zálohovej platby nebola žalovanému zo strany žalobcu akýmkoľvek spôsobom  oznámená, a teda nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť o celkovej výške dlžnej sumy z titulu neuhradenia nákladov na  správu a údržbu nebytového priestoru. O výške zálohovej platby a celkovej výšky dlžnej sumy z titulu neuhradenia nákladov na správu a údržbu nebytového priestoru, ktorú voči nemu žalobca eviduje, sa dozvedel až z doručeného vyúčtovania za rok  2016, ktorý bol vyhotovený (nie doručený) dňa 18.5.2017 a bola v ňom uvedená lehota úhrady nedoplatku 30 dní. Počas súdneho konania sa snažil poukázať na fakt, že oznámenie o výške zálohových platieb, ktoré má uhrádzať za správu nebytového priestoru a oznámenie o celkovom vyúčtovaní správy nebytového priestoru mu ku dňu podania žaloby nebolo zo strany    žalobcu doručené. Žalobca tieto skutočnosti počas konania žiadnym spôsobom nerozporoval, žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie zálohových predpisov a ročného vyúčtovania za správu k rukám žalovaného a do konania ako dôkaz predložil iba  informácie  vytlačené z jeho informačného systému. Takýmto porušením  oznamovacej, resp. informačnej povinnosti bolo zasiahnuté do spotrebiteľských práv žalovaného v zmysle zákona   č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Poukazujúc na ust. § 256 ods.1 C.s.p.  odvolateľ vyslovil  názor, že jedinou osobou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania je žalovaný (správne  žalobca; poznámka odv. súdu), nakoľko práve jeho protiprávnym konaním spočívajúcim v opomenutí doručovania, resp. informovania o výške zálohových platieb za správu nebytového priestoru a ročných vyúčtovaní za správu, došlo k zavineniu vzniku tohto sporového konania. O výške zálohových platieb za správu nebytového priestoru a o výške celkového nedoplatku za správu nebytového priestoru sa dozvedel až dňa 20.7.2017 z príloh doručenej žaloby, a teda po už vykonanej úhrade vo výške 5 500 eur.  3. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu s poukazom na  kladný prístup žalovaného k úhrade svojich záväzkov súhlasil s názorom odvolateľa, aby odvolací súd v predmetnom konaní nepriznal ani jednej zo strán konania náhradu trov právneho zastúpenia.  4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. v spojení                 s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného  nie je dôvodné.  5. Podľa § 145 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.  6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.  7. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.  8. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., ak  súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby) zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené.                   V prípadoch, v ktorých bolo zastavenie konania zavinené stranou sporu, súd prizná protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.   Otázku, či a ktorá  strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené,  musí pritom posudzovať výlučne podľa procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva , a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie  tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pokiaľ jedna procesná strana zavinila, že  konanie muselo byť zastavené , pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté  a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane  trovy konania.  9. Z obsahu súdneho spisu v danej veci  vyplýva, že žalobca sa v žalobe podanej na súd  dňa 25.5.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu neuhradené  vyúčtovanie nákladov za rok 2015 za nebytový priestor č. X-XXX nachádzajúci sa v suteréne bytového domu súp.č. XXXXX,XXXXX, XXXX, XXXXX na W. L..Č.. X,X,XX,XX v A. o rozlohe 941,98 m2  (ktorých je žalovaný vlastníkom) v sume  4 681,15 eur a predpísané  zálohové platby za označený nebytový priestor obdobie  február až máj 2017 v sume 1 523,72 eur spolu s úrokmi z omeškania špecifikovanými v žalobe; celkovo nárok predstavoval sumu 6 204,87 eur. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.8.2017  namietal výšku  žalovanej sumy  vyúčtovania nákladov za rok 2015, keď dňa 4.2.2016 mal žalobcovi uhradiť sumu vo výške 4 973,34 eur v dvoch splátkach vo výške 3 066,50 eur a 1 906,84 eur, ktorú mal  žalobca započítať na vyrovnanie nedoplatku za rok 2015.  Ďalej uviedol, že ešte pred doručením žaloby zo strany súdu  a pred uplynutím lehoty splatnosti  danej mu zo strany žalobcu, uhradil na zaplatenie nedoplatku za rok 2016 v zmysle Vyúčtovania za rok 2016   žalobcovi dvoma splátkami  sumu 5 500 eur  (dňa 10.6.2017 sumu 3 000 eur a dňa 10.6.2017 sumu 2 500 eur). Konštatoval, že z predložených Vyúčtovaní žalobcu za roky 2015 a 2016  je zjavné, že vykazovanie dlhu a jeho následné  úhrady hore-dole  z roku do roku a späť je  úmyslom zo strany žalobcu vykazovať voči nemu stále žalovateľný dlh, a to bez jeho predošlého oznámenia.  Dňa 9.8. 2017 došlo z jeho strany  k úhrade zvyšného nedoplatku v zmysle    Vyúčtovania za rok 2016 v celom rozsahu, t.j. vo výške 704,87 eur, vrátane  zálohových úhrad k obdobiu do mája 2017 vrátane, čím k 31.5.2017  uhradil aj časť zálohovej platby  na mesiac jún 2017.   Svoje tvrdenie podložil Potvrdeniami o úhrade zo dňa 10.6.2007 na sumu 3 000 eur, zo dňa 10.6.2017 na sumu 2 500 eur a zo dňa 9.8.2017 na sumu 704,87 eur. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 23.10.2017 uviedol, že v nadväznosti na realizovanie vyúčtovania nákladov aj za rok 2016, upravuje svoj nárok ako nedoplatok z vyúčtovania za rok 2015 vo výške 4 681,15 eur znížený o preplatok za rok 2016 v sume 398 eur.  Konštatoval, že žalobca úhradami realizovanými 12.6.2017 v sume 2 500 eur, 16.6.2017 v sume 3 000 eur, 10.8.2017 v sume 704,87 eur,  25.8.2017 v sume 164,68 eur  a 31.8.2017 v sume 235,50 eur  (celkovo 6 587,05 eur)  pokryl najstaršie pohľadávky, teda nedoplatok za rok 2015 a časť predpísaných zálohových platieb za rok 2017 (január až  apríl 2017), čím zostala zo žalovanej istiny neuhradená časť predpísaného zálohového predpisu vo výške 357,86 eur. So žalovaným boli vedené osobitné  rokovania a tento bol o svojich nedoplatkoch informovaný. Žalobca oznámil, že berie späť nárok vo výške 5 847,01 eur z dôvodu jeho úhrady žalovaným po podaní žalobného návrhu žalobcom a v tejto časti žiada konanie zastaviť. Predmetom konania  tým zostal nárok na zaplatenie istiny vo výške 357,86 eur s príslušenstvom  uplatneným v žalobe.  V písomnom podaní zo dňa 29.1.2018 žalobca súdu oznámil, že berie žalobu späť a žiada konanie zastaviť.  10. Vychádzajúc z uvedeného je treba konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania tým, že po podaní žaloby úhradami realizovanými 12.6.2017 v sume 2 500 eur, 16.6.2017 v sume 3 000 eur, 10.8.2017 v sume 704,87 eur,  25.8.2017 v sume 164,68 eur  a 31.8.2017 v sume 235,50 eur, t.j. v celkovej  sume  6 587,05 eur  uhradil žalobcovi dlh súvisiaci s  nebytovým priestorom č. 2-901 nachádzajúcim sa v suteréne bytového domu súp.č. 14353,14354, 1435, 14356 na Píniovej ul.č. 6,8,10,12 v Bratislave o rozlohe 941,98 m2, ktorého je žalovaný vlastníkom . Súd prvej inštancie preto v otázke náhrady trov konania  svojim rozhodnutím nepochybil, keď otázku zavinenia na zastavení konania posudzoval výlučne z procesného hľadiska, kedy pri posúdení tejto zodpovednosti za zavinenie sa  mohol zaoberať výlučne  rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré vznikli po začatí konania.  Na základe uvedeného súd prvej inštancie preto  nemohol posudzovať dôvodnosť námietok žalovaného o tom, že dňa 4.2.2016 mal žalobcovi uhradiť sumu vo výške 4 973,34 eur v dvoch splátkach vo výške 3 066,50 eur a 1 906,84 eur , ktorú mal  žalobca správne  započítať na vyrovnanie nedoplatku za rok 2015 a o tom, že vykazovanie dlhu a jeho následné  úhrady hore-dole  z roku do roku a späť je  úmyslom zo strany žalobcu vykazovať voči nemu stále žalovateľný dlh, a to bez jeho predošlého oznámenia. V tejto súvislosti pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že žalovaný tvrdenie o uhradení  sumy v celkovej výške 4 973,34 eur dňa 4.2.2016  do rozhodnutia súdu o zastavení konania nepreukázal.  Vychádzajúc z uvedeného, potom na vecnú a právnu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, nemajú akýkoľvek vplyv námietky žalovaného o nesplnení si  povinnosti  žalobcu informovať ho ako vlastníka nebytového priestoru  o výške zálohových platieb  za správu nebytového priestoru a o ročných vyúčtovaniach za správu , keď naviac toto tvrdenie   bolo medzi stranami sporné.  11. Pokiaľ žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu s poukazom na “kladný prístup žalovaného k úhrade svojich záväzkov súhlasil s názorom odvolateľa, aby odvolací súd v predmetnom konaní nepriznal ani jednej zo strán konania náhradu trov právneho zastúpenia“, s týmto návrhom nebol odvolací súd povinný sa zaoberať. V záujme  úplnosti rozhodnutia zdôrazňuje, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje  bez návrhu, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1. C.s.p.) zohľadňujúc pritom zásadu úspechu vo veci              (§ 255 C.s.p.), alebo zásadu  zodpovednosti za  zavinenie (§ 256 C.s.p.),  resp. či sa nejedná o  prípad možného odchýlenia sa od  týchto zásad (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania  s prihliadnutím na odôvodnenosť a účelnosť  vynaložených  výdavkov, ktoré v danej veci vznikli žalobcovi v konaní v súvislosti s uplatňovaním žalovaného nároku (pri ktorej bude súd  prihliadať aj na vyjadrenie sa právnej  zástupkyne žalobcu zo dňa 9.4.2018, ktorým  „súhlasí s nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia ani  jednej zo strán“)  súd prvej inštancie  rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C.s.p.).  12.  Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti , t.j. vo výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne a právne správne podľa                  § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.  13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p.                v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnému    žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.  14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).  Poučenie:  Proti rozhodnutiu odvolacieho  súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť                            v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                 (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/33/2017", "guid": "3c516224-4b35-47b3-813f-2aa3bde773c9:17bd6662-5b67-472e-8718-f13ad1faa82f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}