{"guid": "dfecd44c-1cdf-4a42-b9a3-233422960255:3e0c8aa2-0cf6-416b-a9b0-ea4b90e7fdb5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1417212740.1", "spisova_znacka": "11CoP/567/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/567/2017 z 7. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 7. januára 2018, sp. zn. 11CoP/567/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1417212740.1", "identifikacne_cislo": "1417212740", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2018-01-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e0c8aa2-0cf6-416b-a9b0-ea4b90e7fdb5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1417212740.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1417212740.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1417212740.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/567/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212740
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417212740.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a
členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: T. T., nar. XX.XX.XXXX, T. T., nar. XX.XX.XXXX a P. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/
A, Bratislava, deti rodičov: matka - N.. P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X., B. 6, a
otec - N.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X., B. 6, zastúpený Y.. Janou Hreňovou,
advokátkou so sídlom Krížna 14, 811 07 Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, a nariadenie neodkladného opatrenia o uložení výchovného opatrenia, na odvolanie matky
proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/217/2017-19 zo dňa 25.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa  vo výroku, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia   p o t v r d z u j e.

Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku o uložení výchovného opatrenia m e n í  tak, že súd
nenariaďuje neodkladné opatrenie o uložení výchovného opatrenia.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov  konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.10.2017 č.k. 13P/217/2017-19  zamietol návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň začal bez návrhu konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia o uloženie výchovného opatrenia   a uložil   rodičom N.. P. T., nar. XX.XX.XXXX a N.. J. T., nar.
XX.XX.XXXX  povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava v rozsahu
20 hodín počnúc vykonateľnosťou výroku uznesenia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, §
329 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 2 ods. 1, §
23 ods. 2  zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a po  dôkladnom
preskúmaní návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a všetkých listinných dôkazov
založených v súdnom spise a oboznámení sa aj s obsahom spisov vo všetkých ďalších prebiehajúcich
konaniach dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný. Poukázal na to, že rodičia maloletých detí
dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a maloleté deti sa nachádzajú vo faktickej starostlivosti matky,
dôsledkom čoho sa otec nemôže podieľať na sústavnej starostlivosti o ne. Styk otca s maloletými deťmi je
v súčasnosti upravený uznesením č.k. 13P/97/2015-36 zo dňa 20.05.2015 a jeho účelom je v prvom rade
zabezpečiť to, aby bol do vzájomných vzťahov vnesený určitý režim a pravidelnosť a aby sa vzájomné
vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi nepretrhli. Konštatoval, že tento účel návrh matky nenapĺňa
a zároveň poukázal na  neurčitý a nevykonateľný petit návrhu. Mal za nepochybné, že vzťahy medzi



rodičmi navzájom, ako aj vzťah medzi otcom a maloletými deťmi sú aj naďalej problematické a plynutím
času by mohlo prísť len k ďalšiemu zhoršeniu vzťahov a k ich veľmi problematickej náprave.  Dospel k
záveru, že je nevyhnutný autoritatívny zásah smerujúci k tomu, aby obaja rodičia začali aktívne pracovať
na zlepšení ich vzťahov pod odborným dohľadom psychológa Referátu poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Zdôraznil, že sa nejedná o žiadne znalecké
dokazovanie a ani o skúmanie duševného, či psychického stavu ktoréhokoľvek z účastníkov, ale jedná
sa výlučne o odbornú asistenciu poskytovanú obom rodičom, ktorá im má pomôcť preklenúť dlhodobo
problémové obdobie po rozpade ich partnerského vzťahu s cieľom obnoviť ich vzájomnú komunikáciu
a vzťahy a predovšetkým obnoviť fungovanie ich rodičovských rolí. Mal za to, že poradenstvo pod
odborným vedením psychológa je nepochybne aj v najlepšom záujme maloletých detí (s poukazom aj
na ich psychosomatické problémy uvádzané matkou), pretože práve súčinnosť psychológa je riešením,
ktoré môže maloletým deťom priniesť prospech a znovunadobudnutie emocionálnej a duševnej stability.
Dal do pozornosti, že pre psychickú, fyzickú pohodu a priaznivý vývoj maloletých detí sú prvoradí  rodičia,
ktorí sú pre deti vzorom správania a mali by  urobiť všetko pre to, aby svoje vzájomné vzťahy dali do
poriadku a pozdvihli ich na takú úroveň, ktorá bude v záujme maloletých detí a nebude ich negatívne
zasahovať. Súd prvej inštancie považoval poradenstvo za najvhodnejšie riešenie aj z  dôvodu, že  s
ním nie sú spojené žiadne ďalšie trovy konania a po jeho absolvovaní bude možné zvoliť najvhodnejší
procesný postup, ktorý by vychádzal z aktuálnej rodinnej situácie.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
navrhla zmeniť a rozhodnúť v zmysle jej návrhu alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Poukázala na obsah podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o
úprave styku otca s deťmi. Dala do pozornosti, že od vydania neodkladného opatrenia o úprave
styku otca s deťmi uznesením č.k. 13P/97/2015 zo dňa 20.05.2015 najstarší syn T. odmieta styk s
otcom a mladšie dve deti začali otca odmietať od mája 2016.  Za možné dôvody odmietania označila
skutočnosť, že deti sa pamätajú na fyzické a psychické tresty, ktorých sa otec dopúšťal do doby,
kým ich v decembri 2014 neopustil. Poukázala na prepis zvukových záznamov zo stretnutí otca s
deťmi dňa 05.08.2017 a 29.07.2017 svedčiace o prejavenej vôli detí zostať s matkou. Za významný
dôkaz považovala predloženú správu ÚPSVaR zo dňa 29.07.2015 obsahujúce vyjadrenie maloletého
T.. Za naliehavé považovala nariadenie styku otca s deťmi na princípe dobrovoľnosti detí, vzhľadom
na páchané fyzické násilie otca na deťoch do doby jeho opustenia spoločnej domácnosti.  Poukázala
na množstvo priložených vyjadrení detí preukazujúcich ich vôľu nežiť s otcom. Rovnako poukázala
na prepis rozhovoru s  triednou učiteľkou maloletej R. svedčiaci o zmene správaní dieťaťa a správu
ošetrujúcej lekárky maloletého T. a konštatovanie, že syn trpí psychickou traumou s pretrvávajúcimi
bolesťami brucha vždy po stretnutí s otcom. Namietala nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie a jeho nepresvedčivosť. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so
žiadnym dôkazom, ktorý predložila, nepredložil jej žiadne analýzy jednotlivých dôkazov, dôveryhodne
nevysvetlil, prečo k dôkazom nezaujal právne stanovisko. Nesúhlasila s konštatovaním, že petit návrhu
je neurčitý a nevykonateľný. Mala za to, že zákon jej neukladá povinnosť uvádzať pre súd zrozumiteľný
petit. Návrh riadne odôvodnila a uviedla, čoho sa domáha.  Poukázala na konanie vo veci starostlivosti
o maloleté deti, ktoré sú v ohrození zdravého psychického vývoja, pretože je preukázané, že zo
stretnutia s otcom majú fyzické bolesti brucha, nepokoj prejavujúci sa nadštandardným správaním.
Namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi, pričom sám uviedol, že
vzťah otca s deťmi je problematický s poukazom na predchádzajúce rozhodnutie o úprave styku otca
s deťmi.  Podľa názoru matky, bolo povinnosťou súdu   podať úvahu a vysvetlenie o tom, v čom
by predstavovala úprava styku otca s deťmi založená na dobrovoľnosti detí riziko zhoršenia vzťahu
otca s deťmi, ktoré zo stretnutí s ním trpia psychickou traumou, keď súd konštatoval, že vzťah otca
k maloletým deťom sa môže plynutím času zhoršovať. Vyslovila názor, že zvyšovanie frekvencie
vzájomných stretnutí otca s deťmi znamená riziko zhoršenia vzájomných vzťahov, ktoré sa môžu
zlepšiť až v čase, keď otec zmení svoje správanie k deťom, prestane sa im neustále vyhrážať,  viacej
sa bude o ne zaujímať a pomáhať im.  Uviedla, že  deti si pamätajú krutosti, otec nezmenil svoje
arogantné správanie voči ním, deti majú právo vyjadriť sa a formulovať svoje názory vzhľadom na ich
vek.  Zároveň žiadala o zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie v časti výroku o nariadení povinnosti
zúčastniť sa na odbornom poradenstve.  Rozhodnutie považovala za autoritatívne  zasahujúce do jej
osobnostných práv s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právo na ochranu
osobnosti, života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej
povahy.  Poukázala na Ústavu Slovenskej republiky, čl. 18 ods. 1 a Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Uviedla, že nemá záujem na zlepšení vzťahov s otcom detí. Stotožnila sa s názorom



súdu prvej inštancie, že vzťahy medzi otcom a maloletými sú naďalej problematické.  Uviedla, že jej
vzťah k otcovi detí je nezvratný, neváži si ho pre páchané  fyzické a psychické násilie a nemiluje ho
za jeho ohavný vzťah k deťom, ktoré ho odmietajú. Dala do pozornosti, že otec sa deťom nevenuje,
na ich výživu prispieva len sumou XXX eur mesačne na jedno dieťa pri dosiahnutej priemernej mzde
vo výške X.XXX eur netto mesačne.  Žiadala, aby súd otcovi rozšíril rozsah počtu hodín na podrobenie
sa poradenstvu na XX a v prípade nevyhoveniu jej odvolaniu, aby  určil presný rozsah termínov (dní a
hodín) účasti na psychologickom poradenstve s prihliadnutím na denný režim detí a ňou zabezpečovanú
osobnú starostlivosť o ne. Vyslovila názor, že súd nemôže v konaní o rozvod manželstva  a úpravu
pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode  nariadiť účastníkovi povinnosť podrobiť
sa výkonu poradenskej činnosti a nemôže nariadiť účastníkom niečo o čo nežiadajú, keďže nemožno
predpokladať, že nastane zlepšenie situácie. Takýmto postupom súd  bezdôvodne odďaľuje rozhodnutie
vo veci samej, čím dochádza k porušovaniu práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Namietala
vadu konania, keď súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.  Dala do pozornosti nezáujem,
žiadne aktivity a nečinnosť ÚPSVaR,  ktorý pri snahe vyriešiť situáciu, by sa mal zaujímať o vôľu a názory
maloletých detí.

4. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok  ( ďalej „ C.s.p.“),  a
dospel k záveru, že odvolanie matky voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v tejto časti
vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové
skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o zamietajúcom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi.

6. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých, je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom, ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom  sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní
starostlivosti o maloleté dieťa je  nariadenie neodkladného opatrenia namieste, ak si to vyžaduje verejný
záujem § 361 C.m.p., ak je potrebné nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere § 367 C.m.p., a aby
ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti § 367 ods.1, C.m.p.. Ustanovenie § 367 C.m.p., odráža úpravu
v mimosporových konaniach, v ktorých sa ponecháva širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu
verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva
účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv
a právom chránených záujmov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých, je poskytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom, ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom  sú súdy naďalej povinné prioritne chrániť záujmy maloletých a prioritne poskytnúť zvýšenú
ochranu ich právam. Pokiaľ ide o inštitút neodkladných opatrení treba uviesť, že neodkladné  opatrenia
sú neodkladnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci
samej, sú prípustné aj počas konania, ako aj po jeho skončení podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p..

7. Z charakteru neodkladného opatrenia taktiež vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Vo všetkých veciach starostlivosti súdu o
maloleté deti je prvoradý  záujem maloletého dieťaťa.  Podľa aktuálne platnej právnej úpravy neodkladné
opatrenie môže nahradiť aj rozhodnutie vo veci samej.

8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky maloletých detí voči zamietajúcemu výroku uznesenia o
nariadení neodkladného opatrenia na úpravu styku otca s maloletými deťmi  ako nedôvodné. Odvolací
súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že vzájomné vzťahy rodičov sú zjavne narušené,
rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a fakticky zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti matka. Účelom
nariadeného neodkladného opatrenia rozhodnutím súdu č.k. 13P/97/2015-36 zo dňa 20.05.2015 bolo v
prvom rade zabezpečiť, aby bol vnesený do vzájomných vzťahov určitý režim a pravidelnosť, a aby sa



vzťahy detí s otcom nepretrhli. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu
prvej inštancie k tejto časti výroku rozhodnutia. Odvolací súd zastáva názor, že  nie je daná potreba
nariadenia neodkladného opatrenia a neodkladnej a rýchlej úpravy pomerov, keď styk otca s deťmi
a ich vzájomný kontakt je zabezpečený dva víkendy v mesiaci. Pokiaľ ide o námietky matky, ktorá
poukazuje na odmietanie otca deťmi a problémy vyplývajúce z kontaktu s otcom,  je nepochybné, že
deti pod vplyvom správania rodičov pociťujú stres, ktorý vplýva na ich ďalší vývoj, preto je povinnosťou
oboch rodičov správať sa pri preberaní detí korektne a ústretovo bez akýchkoľvek negatívnych emócií
tak, aby záujem maloletých detí povýšili nad svoje záujmy.  Pokiaľ matka namieta a poukazuje na
pripojené dôkazy, prepisy jej rozhovorov s deťmi a listiny vyhotovené maloletými deťmi, odvolací
súd na tieto dôkazy neprihliadal z dôvodu, že  z listín vyhotovených maloletými deťmi nie je možné
vyvodiť záver akým spôsobom deti listy písali, v akej situácii, za akých okolností a v prítomnosti akej
osoby. Rovnako nie je možné prihliadať na predloženú lekársku správu vyhotovenú dňa 22.09.2017,
obsahujúcu konštatovanie, že chlapec má  psychickú traumu pri styku s otcom a bolesti brucha. Správa
nie je opatrená čitateľným podpisom a pečiatkou ošetrujúceho lekára a je možné predpokladať,  že
informácie uvedené v správe  poskytla osoba, ktorá bola s maloletým prítomná na vyšetrení, teda
pravdepodobne matka. Odvolací súd taktiež neprihliadal na správu kolízneho opatrovníka  obsahujúcu
informácie zo šetrenia pomerov v domácnosti matky  a pohovoru s maloletým T. dňa 16.07.2015,
vzhľadom na jej neaktuálnosť. Odvolací súd dáva do pozornosti, že predložené dôkazy budú predmetom
posúdenia v konaní vo veci samej.  Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie aj pokiaľ
ide o posúdenie nevykonateľného petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazujúc na
účel a podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko nemožno nariadiť neodkladné opatrenie
o úprave styku otca s deťmi bez obmedzenia ponechávajúc styk na rozhodnutí maloletých detí a v
prítomnosti matky. Takéto rozhodnutie súdu v zmysle návrhu matky by bolo nevykonateľné.

9. Pokiaľ ide o začatie konania súdom prvej inštancie o nariadenie neodkladného opatrenia uložením
výchovného opatrenia rodičom, t.j. uložením povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na ÚPSVaR
Bratislava v rozsahu 20 hodín, odvolací súd po preskúmaní odvolania matky voči tomuto výroku
rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie
začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie výchovného opatrenia, bolo potrebné
pristúpiť ku zmene tohto rozhodnutia, keďže uznesenie o začatí konania nadobudlo právoplatnosť
dňom jeho doručenia účastníkom konania. Odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie
má za to, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia o uložení výchovného
opatrenia rodičom. Odvolací súd poukazuje na charakter a účel neodkladných opatrení definovaný v
bodoch 6 a 7 tohto rozhodnutia. Rovnako poukazuje na ust. §  325 ods. 1 C.s.p. a zdôrazňuje, že
súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.  Splnenie aspoň jedného zo zákonných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to
z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté
deti, aj bez návrhu.  Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu
právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť vždy bezodkladná, to znamená naliehaná a nevyhnutná.
Pokiaľ ide o podmienku ohrozenej exekúcie, táto sa na dané konanie nevzťahuje, keďže ohrozenie
exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Odvolací
súd zastáva názor, že nemožno neodkladným opatrením nariadiť výchovné opatrenie, nakoľko výchovné
opatrenie je samostatným konaním upraveným hmotným právom ust. § 37 Zákona o rodine, vyžadujúcim
postup ako v konaní vo veci samej, t.j. nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania a rozhodnutie
vo veci samej, ktoré sa stáva po nadobudnutí právoplatnosti exekučným titulom.   Odvolací súd dáva
do pozornosti súdu prvej inštancie, že v prípade, ak dospeje k názoru o potrebe uloženia výchovného
opatrenia, má možnosť začať konanie z úradnej povinnosti o uloženie výchovného opatrenia, avšak nie
formou neodkladného opatrenia.  Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky voči tomuto výroku rozhodnutia
súdu prvej inštancie, odvolací súd ich vyhodnotil ako neopodstatnené vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody.

10.  Odvolací súd apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností
mali na zreteli záujem ich maloletých detí, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu
situácií týkajúcich sa detí. Rovnako odvolací súd zdôrazňuje, že v prvom rade rodičia sú povinní vytvoriť
svojim maloletým deťom pokojné  a láskyplné prostredie bez negatívnych emócií, ktorým im zabezpečia
ich zdravý psychický a fyzický vývin. Rodičia sú povinní kooperovať vo vzťahu k maloletým deťom a
vynaložiť snahu, aby deti nepociťovali ich vzájomný konflikt.



11. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol vo výroku, ktorým zamietol návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi inštitút
neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie  v tejto časti  ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Zároveň podľa § 388 C.s.p.
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým nariadil neodkladné opatrenie o uložení
výchovného opatrenia, zmenil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

13.  Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13P/217/2017", "guid": "37607b43-e44b-4514-b983-16354f930218:198fe8d0-23ed-4500-97b3-3537eebb6c84", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "cf64857f-bd98-4000-b710-59d36c28678e:a4285ec3-999e-45c7-870d-78431fd1be73", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1418202168.1", "spisova_znacka": "20CoP/96/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/96/2018 z 16. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-08-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1418202168.1"}]}