Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/73/2018 z 4. 6. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 4. júna 2018, sp. zn. 21CoE/73/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1417213235.1
Krajský súd Bratislava | 21CoE/73/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1417213235.1 | 2018-06-04 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CMP, EP, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d72575ad-83e0-48cc-b065-b25244692a32
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1417213235.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/73/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213235
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417213235.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov
senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci oprávneného: N.. T. I., B..
XX.XX.XXXX, O. X. Y. XX, X., zastúpeného advokátskou kanceláriou JAKUBIS & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Zámocká 36, Bratislava, proti povinnej: T.. J. I., B.. XX.XX.XXXX, O. X. L. G. XX, X., vo veci
výkonu rozhodnutia o zverení T. J. I., B.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k.
39Em/10/2017-184 zo dňa 12.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 39Em/10/2017-184 zo dňa
12.03.2018,   p o t v r d z u j e .

Súd oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením nariadil výkon rozhodnutia
o zverení T. J.P. I., B.. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to s odkazom
na ustanovenia § 376 ods. 1 a § 378 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom podaným na Okresný
súd Bratislava IV dňa 30.10.2017 žiadal oprávnený - otec maloletého, o nariadenie výkonu súdneho
rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/142/2010-254 zo dňa 04.06.2013, ktorým
bol T. J. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Svoj návrh odôvodnil tým, že povinná
- matka maloletého, opakovane marí súdne rozhodnutie a maloletého mu berie v čase, keď ho má mať vo
svojej starostlivosti. Oprávnený podotkol, že povinná sa snaží intenzívne manipulovať maloletého proti
nemu, psychicky ho týra a ničí a chce dosiahnuť, aby maloletý vystupoval proti nemu. Správanie povinnej
považuje za alibistické, keď sa odvoláva na nevôľu dieťaťa stretávať sa s ním, keďže toto odmietavé
správanie je vyvolané okolnosťami prípravy na styk, ako aj vyčítavým a osočujúcim správaním povinnej,
ktoré dieťaťu spôsobuje stres a dieťa sa tak dostáva do konfliktu lojality.
Súd ďalej v odôvodnení uznesenia uviedol, že po oboznámení sa s návrhom a podaniami oprávneného,
s vyjadreniami povinnej, kolízneho opatrovníka, ako aj so všetkými ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise mal súd preukázané, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov,
ktorá bola upravená právoplatným súdnym rozhodnutím sa nerealizuje riadne. Ďalej bolo zistené,
že tvrdenia rodičov ohľadom nerešpektovania súdneho rozhodnutia sú rozdielne, nakoľko oprávnený
označil povinnú za rozhodujúci prvok, od ktorého sa odvíja realizácia, resp. nerealizácia striedavej
osobnej starostlivosti o maloletého. Povinná zase za hlavnú príčinu označila vôľu maloletého. Po



dôkladnom zvážení a vyhodnotení všetkých doposiaľ zistených skutočností bol súd prvej inštancie
toho názoru, že tu neboli bez akýchkoľvek pochýb preukázané ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by
rozhodnutie nebolo možné vykonať a preto v súčasnosti existujú zákonné podmienky pre nariadenie
výkonu súdneho rozhodnutia. V konaní bola preukázaná existencia rodinného puta medzi oprávneným a
maloletým dieťaťom a preto súd považuje za potrebné umožniť rozvoj tohto puta a začať konanie o výkon
súdneho rozhodnutia, aby mohol byť umožnený riadny výkon starostlivosti oprávneného o maloletého.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná a navrhla, aby odvolací súd
uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.03.2018 pod sp. zn. 39Em/10/2017-184 v zmysle
§ 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zmenil a vydal uznesenie,
ktorým návrh na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia v celom rozsahu zamietne. Povinná v odvolaní
uviedla, že súd prvej inštancie v rozhodnutí opomenul zmeny dotýkajúce sa postavenia detí v civilnom
súdnom konaní, konkrétne:
- princíp najlepšieho záujmu dieťaťa
- princíp rešpektovania práv dieťaťa
- princíp vypočutia názoru dieťaťa.

Podľa zákona o rodine v § 24 ods. 3, súd vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Oprávnený sa snažil poukázať na syndróm zavrhnutého rodiča, je nepreukázaná teória, ktorá môže
ohroziť integritu súdneho systému a bezpečnosť zneužívaných detí. Má za to, že od 04.06.2013 si
mohol oprávnený vytvoriť bližší vzťah k synovi bez odmietania, čo sa nestalo, nakoľko T. J. už od
začiatku striedavej starostlivosti používal ako nástroj psychického ubližovania jeho matke a tým sa
stalo, že J. sám odmieta svojho otca uvedomujúc si jeho útoky jednak proti matke, ale aj proti nemu
- J.. Matka sa snažila a konala v dobrej viere udržať ich vzťah (otec - dieťa) ako bolo možné za ten
dlhý čas od 04.06.2013 až doposiaľ, lebo z praktického hľadiska v dňoch, keď bol J. u otca, nemala
o neho starosť a mohla sa venovať svojim veciam. Aj kolízny opatrovník poukázal na neústupčivosť
voči synovi a odmietanie nového zmeneného stavu, kedy syn už prejavil svoju vôľu a oprávnený toto
neakceptuje, ba až ignoruje a stavia sa k synovi ako k obyčajnej veci. V prvom rade je potrebné v
každej fáze konania o výkone rozhodnutia skúmať a dôsledne prihliadať na najlepší záujem dieťaťa.
Vnútroštátne súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu, vrátane tvrdení o „vážnej ujme“.
Riziko vzniku vážnej psychickej traumy je priamo spojené s najlepším záujmom dieťaťa. Súd prvej
inštancie neskúmal ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinná nemôže podrobovať rozhodnutiu,
že často tieto dôvody existovali, nie na strane povinnej, ale práve na strane oprávneného alebo
samotného dieťaťa. A k odporúčaniu súdu na zlepšenie vzťahov oprávneného a povinnej má za to, že
ide o neprekonateľnú averziu oprávneného voči povinnej a je možné, že až o pomstu, ktorú vykonáva
oprávnený prostredníctvom vlastného syna, ktorého má len ako vec (však ty si povinná mi ho pripraviť)
a ignoruje názor T. J. a nikdy sa nesnažil pozitívnym spôsobom si získať syna.

4. Odvolanie povinnej bolo dňa 03.05.2018 zaslané súdom prvej inštancie právnemu zástupcovi
oprávneného a opatrovníkovi t. j. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava
1, pracovisko Bratislava IV, na oboznámenie.

5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi, v zmysle § 65 a § 66 CMP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu
prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

8. Podľa ust. § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.



9. Začatie vykonávacieho konania je aktom navrhovateľa (oprávneného) alebo súdu, ktorým sa
začína konanie, predmetom ktorého má byť nútený výkon rozhodnutia. Nariadenie výkonu rozhodnutia
nasleduje až v priebehu vykonávacieho konania a súd o ňom rozhoduje uznesením. Vydaniu tohto
uznesenia predchádza zisťovanie súdu, či skutočne nedochádza k dobrovoľnému plneniu a z akých
dôvodov. Vykonávacie konanie sa teda môže začať dvoma spôsobmi: podaním návrhu na nariadenie
výkonu rozhodnutia alebo uznesenia o začatí konania. Po začatí vykonávacieho konania nasleduje
zisťovanie, či sa povinný skutočne nepodrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre
ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobiť. Povinnosť súdu zisťovať tieto skutočnosti vyplýva z ust.
§ 3 Vyhlášky č. 207/2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.
Uvedené ustanovenie sleduje záujem maloletého dieťaťa aj v priebehu vykonávacieho konania. Sleduje
sa aj ochrana povinnej osoby a to jednak pred šikanóznymi podaniami oprávnenej osoby, ktoré nie sú
opodstatnené, ako aj v situáciách, keď povinná osoba nemá faktický vplyv na plnenie, pretože ona si
splnila všetky povinnosti smerujúce k plneniu povinností uložené rozhodnutím. Pri zisťovaní existencie
ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností (napr.
či urobil všetko pre to, aby došlo k realizácii plnenia, či je sám povinný príčinou neplnenia povinnosti a
pod.) a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia (jeho vzťah s maloletým
počas plnenia rozhodnutia, jeho vplyv na maloletého po plnení rozhodnutia a pod.), ako aj správanie
sa a názor maloletého.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 30.10.2017
žiadal oprávnený - otec maloletého, o nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia - rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV, č. k. 9C/142/2010-254 zo dňa 04.06.2013, ktorým bol T. J. zverený do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Právoplatným rozsudkom dňa 16.07.2013 bolo manželstvo rodičov
maloletého rozvedené a maloletý bol na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý párny
kalendárny týždeň v roku od pondelka od 8:00 hod. do stredy do 8:00 hod. a od piatku od 15:00 hod. do
pondelka nasledujúceho kalendárneho týždňa do 8:00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň od stredy
od 8:00 hod. do piatku do 15:00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý
párny kalendárny týždeň od stredy od 8:00 hod. do piatku do 15:00 hod., každý nepárny kalendárny
týždeň od pondelka od 8:00 hod. do stredy do 8:00 hod. a od piatku od 15:00 hod. do pondelka
nasledujúceho kalendárneho týždňa do 8:00 hod. s výnimkou letných prázdnin, vianočných sviatkov
a veľkonočných sviatkov, školských prázdnin určených vyhláškou MŠ SR. Počas letných školských
prázdnin bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v párnom kalendárnou roku od
8:00 hod. dňa 01.07. do 8:00 hod. dňa 08.07., od 8:00 hod. dňa 15.07. do 8:00 hod. dňa 22.07., od
8:00 hod. dňa 29.07. do 8:00 hod. dňa 05.08., od 8:00 hod. dňa 12.08. do 8:00 hod. dňa 19.08., od
8:00 hod. dňa 26.08. do 8:00 hod. dňa 02.09. a v nepárnom kalendárnom roku od 8:00 hod. dňa 08.07.
do 8:00 hod. dňa 15.07., od 8:00 hod. dňa 22.07. do 8:00 hod. dňa 29.07., od 8:00 hod. dňa 05.08.
do 8:00 hod. dňa 12.08. a od 8:00 hod. dňa 19.08. do 8:00 hod. dňa 26.08.. Počas letných školských
prázdnin matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v párnom kalendárnom roku
od 8:00 hod. dňa 08.07. do 8:00 hod. dňa 15.07., od 8:00 hod. dňa 22.07. do 8:00 hod. dňa 29.07.,
od 8:00 hod. dňa 05.08. do 8:00 hod. dňa 12.08., od 8:00 hod. dňa 19.08. do 8:00 hod. dňa 26.08.a
v nepárnom kalendárnom roku od 8:00 hod. dňa 01.07. do 8:00 hod. dňa 08.07., od 8:00 hod. dňa
15.07. do 8:00 hod. dňa 22.07., od 8:00 hod. dňa 29.07. do 8:00 hod. dňa 05.08., od 8:00 hod. dňa
12.08. do 8:00 hod. dňa 19.08. a od 8:00 hod. dňa 26.08. do 8:00 hod. dňa 02.09.. Počas zimných
prázdnin bude otec zabezpečovať starostlivosť o maloletého v párnom kalendárnom roku od 8:00 hod.
prvého dňa zimných prázdnin určených vyhláškou MŠ SR do 15:00 hod. dňa 24.12.,  od 15:00 hod.
dňa 25.12. do 15:00 hod. dňa 26.12., od 15:00 hod. dňa 02.01. nasledujúceho roku do 8:00 hod.
prvého dňa po skončení školských zimných prázdnin nasledujúceho roka a v nepárnom roku bude
zabezpečovať starostlivosť o maloletého od 15:00 hod. dňa 24.12. do 15:00 hod. dňa 25.12., od 15:00
hod. dňa 26.12. do 15:00 hod. dňa 02.01. nasledujúceho roka. Počas zimných prázdnin bude matka
zabezpečovať starostlivosť o maloletého v nepárnom roku od 8:00 hod. prvého dňa zimných prázdnin
určených vyhláškou MŠ SR do 15:00 hod. dňa 24.12., od 15:00 hod. dňa 25.12. do 15:00 hod. dňa
26.12., od 15:00 hod. dňa 02.01. nasledujúceho roku do 8:00 hod. prvého dňa po skončení školských
zimných prázdnin a v párnom roku bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého od 15:00 hod. dňa
24.12. do 15:00 hod. dňa 25.12. a od 15:00 hod. dňa 26.12. do 15:00 hod. dňa 02.01. nasledujúceho
roka. Počas jarných prázdnin určených vyhláškou MŠ SR každý nepárny kalendárny rok bude osobnú
starostlivosť o maloletého zabezpečovať otec od 18:00 hod. v piatok, ktorý predchádza prvému dňu
jarných prázdnin do 8:00 hod. v pondelok, ktorý nasleduje po poslednom dni prázdnin. Počas jarných



prázdnin určených vyhláškou MŠ SR každý párny kalendárny rok bude osobnú starostlivosť o maloletého
zabezpečovať matka od 18:00 hod. v piatok, ktorý predchádza prvému dňu jarných prázdnin do 8:00
hod. v pondelok, ktorý nasleduje po poslednom dni prázdnin. Počas veľkonočných sviatkov každý párny
kalendárny rok bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať otec od 18:00 hod. v stredu, ktorá
predchádza veľkonočnému štvrtku do 13:00 hod. vo veľkonočný pondelok a každý nepárny kalendárny
rok bude obdobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať matka vždy od 18:00 hod. v stredu, ktorá
predchádza veľkonočnému štvrtku do 13:00 hod. vo veľkonočný pondelok. Odovzdávanie a preberanie
maloletého dieťaťa bude prebiehať v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje s výnimkou dní
pracovného pokoja, pracovného voľna a školských prázdnin, kedy odovzdávanie a preberanie dieťaťa
bude prebiehať na adrese bydliska maloletého dieťaťa. Ďalej súd uložil otcovi vyživovaciu povinnosť
vo výške 180,- eur mesačne a právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok ponechal obom
rodičom.

11. V návrhu, ako aj vo svojich ďalších vyjadreniach, oprávnený uviedol a podrobne
opísal termíny zmarenia súdneho rozhodnutia povinnou: dňa 20.09.2017, 21.09.2017 (čiastočné
zmarenie), 29.09.2017, 30.09.2017 (čiastočné zmarenie), 27.-30.10.2017, 01.11.2017, 02.11.2017
(čiastočné zmarenie), 10.-11.11.2017, 12.11.2017 (čiastočné zmarenie), 21.11.2017 (čiastočné
zmarenie), 22.11.2017, 24.-27.11.2017, 29.11.-01.12.2017, 05.12.2017 (čiastočné zmarenie),
06.12.2017, 08.-11.12.2017, 13.12.2017, 11.01.2018, 19.-22.01.2018, 25.-26.01.2018, 30.-31.01.2018,
02.-05.02.2018, 07.-09.02.2018, 12.-14.02.2018 a 16.-19.02.2018. Oprávnený dňa  11.5.2018 predložil
Okresnému súdu Bratislava IV ďalšie oznámenie a informácie  o ďalších úplných zmareniach
súdneho rozhodnutia zo strany matky. Okresný súd Bratislava IV podanie oprávneného zaslal
Krajskému súdu Bratislava. dňa 4.6.2018. Matka zmarila súdne rozhodnutie  v časoch, kedy
malo byť dieťa zverené otcovi  v dni 21.2.-23.2.2018 (úplné zmarenie), 26.2. - 28.2.2018 (úplné
zmarenie), 2.3.2018(úplné zmarenie), 12.3.2018 - 14.3.2018(úplné zmarenie), 16.3. - 129.3.2018(úplné
zmarenie), 21.3. - 23.3.2018(úplné zmarenie), 26.3.2018 - 31.3.-2018(úplné zmarenie), 1.4.2018
-2.4.2018(úplné zmarenie), 4.4. - 6.4.2018(úplné zmarenie), 9.4.2018 - 11.4.2018(úplné zmarenie),
13.4.2018 -16.4.2018(úplné zmarenie), 18.4. - 20.4.2018(úplné zmarenie), 23.4. -25.4.2018(úplné
zmarenie), 27.4. - 30.4.2018(úplné zmarenie), 2.5. - 4.5.2018(úplné zmarenie), 7.5. - 9.5.2018(úplné
zmarenie), 11.5. - 14.5.2018(úplné zmarenie), 16.5.2018 - 18.5.2018(úplné zmarenie), 21.5. -
23.5.2018(úplné zmarenie), 25.5. - 28.5.2018(úplné zmarenie), 30.5. - 31.5.2018(úplné zmarenie).

12. Povinná vo svojich vyjadreniach  uviedla, že nemá záujem mariť súdne rozhodnutie a toto sa
nerealizuje preto, lebo sám maloletý k otcovi odmieta chodiť. Uviedla, že maloletý túži žiť na jednom
stabilnom mieste, odmieta sa neustále striedať, ide do puberty a bude mať jedenásť rokov. Otca sa
bojí, nedôveruje mu a necíti sa u neho dobre, otec mu klame, nedodrží sľuby, ktoré mu dá, berie
mu mobil, číta mu sms-ky, kontroluje ho, sleduje ho, nedovolí mu presadiť si jeho vôľu. J. musela
prihlásiť k psychológovi, aby zvládal túto náročnú situáciu. Mnoho rokov maloletý prosil matku, aby
zrušila striedavú starostlivosť. Matka dodala, že ona rešpektuje vek svojho syna a jeho psychický vývoj a
odmieta ho fyzicky, či psychicky nútiť ísť k oprávnenému, ktorý odmieta akúkoľvek dohodu s maloletým a
neakceptuje jeho pocity, citové väzby k nej a ani jeho potreby. Maloletému v styku s oprávneným (otcom)
nebráni a ponecháva to na jeho rozhodnutí, nakoľko je už dostatočne veľký, aby mohol so svojim otcom
komunikovať bez jej asistencie. Matka žiadala súd vypočuť maloletého a na tomto základe, aby vyjadril
svoje stanovisko.

13. Kolízny opatrovník (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave) vo svojom vyjadrení uviedol,
že striedavá osobná starostlivosť sa nerealizuje v zmysle rozhodnutia súdu. S oboma rodičmi je v
neustálom kontakte, pričom súčasná situácia je vyhrotená natoľko, že maloletý odmieta navštevovať
školské zariadenie pre obavu, že ho otec vyzdvihne ihneď po skončení vyučovania. Želá si, aby ho
otec prevzal až navečer z domácnosti matky a nie zo školy. Matka túto zmenu modelu u maloletého
podporuje a uvádza, že takto si to želá J.. Otec toto namieta a trvá na tom, aby sa preberanie a
odovzdávanie maloletého realizovalo na základe rozhodnutia súdu. Ďalej kolízny opatrovník konštatoval,
že zo vzťahu rodičov sa vytratila aj primárna komunikácia, ústretovosť, schopnosť kooperácie a súčasné
emočné rozpoloženie maloletého je týmto ich napätým vzťahom poznačené. Maloletý prejavuje svoj
záujem zotrvávať čo najdlhší čas v matkinej prítomnosti. Kolízny opatrovník nespochybnil rodičovské
kompetencie ani u jedného z rodičov, avšak ich obojstranná neschopnosť dospieť k dohode ohľadom
realizácie starostlivosti o maloletého, môže narušiť jeho zdravý a spokojný vývin.



14. Podľa § 378 CMP, po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním
tohto uznesenia, môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému
splneniu povinnosti.
Podľa § 3 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých, ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa
odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom
poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť
neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom
posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má
poradenstvo vykonať.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd sa dôsledne oboznámil s kompletným obsahom spisu súdu prvej inštancie a to
nielen s odvolaním a vyjadreniami účastníkov konania a kolízneho opatrovníka po vydaní predmetného
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj s predchádzajúcimi vyjadreniami účastníkov
konania a kolízneho opatrovníka, vrátane predložených listinných dôkazov obsahujúcich komunikáciu
účastníkov konania, ako aj komunikáciu oprávneného a povinnej s T. J.. Preskúmaním veci dospel
odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť záverov súdu
prvej inštancie, ktorý konštatoval, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, ktorá bola upravená
právoplatným súdnym rozhodnutím, sa nerealizuje riadne. Tvrdenia rodičov ohľadom nerešpektovania
súdneho rozhodnutia sú rozdielne, nakoľko oprávnený označil povinnú za rozhodujúci prvok, od ktorého
sa odvíja realizácia, resp. nerealizácia striedavej osobnej starostlivosti o maloletého. Ďalej podotkol,
že povinná sa snaží intenzívne manipulovať maloletého proti nemu, psychicky ho týra a ničí a chce
dosiahnuť, aby maloletý vystupoval proti nemu. Správanie povinnej považuje za alibistické, keď sa
odvoláva na nevôľu dieťaťa stretávať sa s ním, keďže toto odmietavé správanie je vyvolané okolnosťami
prípravy na styk, ako aj vyčítavým a osočujúcim správaním povinnej, ktoré dieťaťu spôsobuje stres
a dieťa sa tak dostáva do konfliktu lojality. Ďalej oprávnený uviedol, že povinná - matka maloletého
opakovane marí súdne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 9C/142/2010-254 zo dňa
04.06.2013, právoplatné a vykonateľné dňa 16.07.2013.
Povinná zase za hlavnú príčinu označila vôľu maloletého.

18. Odvolací súd po zvážení a vyhodnotení všetkých doposiaľ zistených skutočností má za to, že tu
neboli bez akýchkoľvek pochýb preukázané ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by rozhodnutie nebolo
možné vykonať a preto tu v súčasnosti existujú zákonné podmienky pre nariadenie výkonu súdneho
rozhodnutia. V konaní bola preukázaná existencia rodinného puta medzi oprávneným a maloletým a
predovšetkým medzi matkou a maloletým dieťaťom, a preto odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním
súdu prvej inštancie, že súd preto považuje za potrebné umožniť rozvoj tohto puta a začať konanie
o výkon súdneho rozhodnutia, aby mohol byť umožnený riadny výkon starostlivosti oprávneného o
maloletého. Po nariadení výkonu rozhodnutia odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné a v
záujme maloletého dieťaťa, vykonávať úkony a opatrenia smerujúce k dobrovoľnému plneniu súdneho
rozhodnutia. „Záujem maloletého dieťaťa je preto povýšený nad záujmy rodičov, preto v prípade kolízie
práv dieťaťa a práv rodiča sa musí uprednostniť právo dieťaťa.“ (viď Ratifikovaný dohovor 104/1991 Zb.
článok 12 o charte). „Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej
sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Článok 12 Dohovoru neurčuje vekovú hranicu na
uplatňovanie práva dieťaťa vyjadriť svoje názory a štátom, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru
neodporúča stanoviť vekové hranice, či už v zákone alebo v praxi, ktoré by obmedzovali právo dieťaťa
slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú.

19. Odvolací súd je po oboznámení sa s obsahom spisu toho názoru, že absolvovanie psychologického
poradenstva (pri dodržaní postupu predpokladaného Vyhláškou MS SR č. 207/2016 Z.z., ktorou



sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých) a účasť na psychologickom
poradenstve všetkých dotknutých osôb, t.j. oboch účastníkov konania (t. j. rodičov maloletého), včítane
poskytnutia odbornej pomoci aj maloletému dieťaťu za účelom zvládnutia tak výraznej zmeny v rodinných
pomeroch, akej bol maloletý svojimi rodičmi vystavený (rozchod rodičov a mimoriadne napäté vzťahy
medzi rodičmi), a ktorú maloletý aj vzhľadom na svoj citlivý vek bez pomoci dospelých nie je schopný
zvládnuť sám, pričom z obsahu spisu je neprehliadnuteľný fakt, že rodičia maloletého nie sú schopní
v tomto smere spolupracovať, ale snažia sa o zmenu postojov druhého rodiča a nie o prehodnotenie
aj vlastných postojov, emócií a názorov, s cieľom pomôcť maloletému vzniknutú situáciu spracovať a
vyrovnať sa s ňou, čo odvolací súd považuje za jedinú správnu cestu zo strany rodičov vo vzťahu k
maloletému, v záujme nielen riešenia momentálnej situácie, ale aj v záujme formovania jeho osobnosti
do budúcnosti. Je teda primárnou povinnosťou rodičov, aby sa bezodkladne snažili zlepšiť svoje
mimoriadne napäté vzťahy a začali vzájomne komunikovať a spolupracovať pri výkone ich rodičovských
práv, nakoľko jedine rodičia sú zodpovední za správny psychický vývoj ich dieťaťa a práve ich narušené
a konfliktné vzťahy predstavujú pre maloletého psychickú záťaž a vystavujú ho konfliktu lojality. Prvoradý
musí byť vždy záujem maloletého na jeho zdravom a harmonickom psychickom a fyzickom vývoji, pričom
je spoločnou zodpovednosťou oboch účastníkov konania ako rodičov tento záujem maloletého napĺňať
aj v prípade narušenia ich partnerských vzťahov, a to v prípade potreby aj za pomoci relevantnej odbornej
psychologickej pomoci (ideálne na báze dobrovoľnosti a nie na základe autoritatívneho rozhodnutia
súdu).

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení dospel odvolací súd k názoru, že dôvody uvádzané matkou (povinnou) v odvolaní
nezakladajú vyhoveniu jej návrhu, nakoľko rozsudok č. k. 9C/142/2010-254 zo dňa 04.06.2013 má
všetky materiálne a formálne predpoklady pre vykonateľnosť. Odvolací súd uvádza na záver, že matka
má možnosť dôvody uvedené v odvolaní uplatniť v samostatnom procesnom návrhu a žiadať zmenu
vydaného rozsudku č. k. 9C/142/2010-254 zo dňa 04.06.2013.

21. Preto odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).  Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).