{"guid": "a9c237d4-0b38-4ca4-b3a2-84a41366e32b:1199e1c5-baf2-4b71-be6d-df266ee661f8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1418202348.1", "spisova_znacka": "11CoP/313/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/313/2018 z 6. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 6. augusta 2018, sp. zn. 11CoP/313/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1418202348.1", "identifikacne_cislo": "1418202348", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2018-08-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1199e1c5-baf2-4b71-be6d-df266ee661f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1418202348.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1418202348.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1418202348.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/313/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418202348
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418202348.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
Y. G., nar. XX.XX.XXXX a K. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - Y. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, J. a otec - W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, J., t.č. bytom
T. XB, J., zastúpený advokátskou kanceláriou Červenková, s.r.o., so sídlom Nevädzová 6B, Bratislava,
v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do
rozvodu a o návrhoch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 17P/5/2018-134, zo dňa 18.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie   sa v napadnutej časti    p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie  zamietol  návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým  žiadal
o zverenie maloleté deti Y., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti,
určenie, že  maloleté deti bude zastupovať a spravovať ich majetok a  uloženie povinnosti matke
prispievať na výživu maloletých detí na každé vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa. Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadala o zverenie  maloletej Y. a K. do jej osobnej starostlivosti a určenie, že matka
bude oprávnená maloleté deti  zastupovať a spravovať ich majetok.

2. Súd prvej inštancie  svoje rozhodnutie  právne odôvodnil ustanoveniami §  324 ods. 1, § 325
ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá  zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“), § 2 ods. 1, § 366  zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„C.m.p.“). Po oboznámení sa s návrhmi rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými
dôkazmi založenými v spise, dospel  k záveru, že ani jeden z rodičov neosvedčil splnenie zákonných
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého by malo dôjsť k okamžitému
zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z nich. Konštatoval, že z obsahu spisu
vyplýva, že rodičia sú manželia a i keď medzi nimi existujú určité nezhody vo veci výkonu starostlivosti
o maloleté deti, starostlivosť o ne v posledných týždňoch zabezpečujú striedavo a  nehrozí riziko
pretrhnutia citového puta medzi deťmi a niektorým z rodičov. Zvážil všetky tvrdenia otca, predložené
dôkazy, a súčasne prihliadal aj na to, že u matky v súčasnosti nebola preukázaná patológia a s tým
súvisiaca nedostatočná starostlivosť o maloleté deti ani zo strany kolízneho opatrovníka, ani zo strany
materskej školy a ani zo strany detskej lekárky. Zdôraznil, že v dôsledku osobitnej povahy konania a
rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť dodržaný formálny postup
predpísaný pre dokazovanie a teda sa  nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre vydanie
konečného rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, že za súčasnej situácie, aj vzhľadom na protichodné
a rozporuplné tvrdenia rodičov, nie je možné zaujať vo veci jednoznačné stanovisko bez vykonania
potrebného dokazovania. Dodal, že bude sledovať kroky oboch rodičov smerujúce k zlepšeniu ich



rodinnej situácie a k jej stabilizácii, ktoré bude následne zohľadňovať aj v konaní vo veci samej, a
vykonaním ďalšieho dokazovania tak, aby bolo dostatočne preukázané aká úprava vzťahov bude v
záujme maloletých detí bez toho, aby bol ohrozený ich psychický a fyzický vývoj. Apeloval na oboch
rodičov, aby v záujme svojich maloletých detí a ich zdravého vývinu zlepšili komunikáciu a spoluprácu.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí  prostredníctvom právneho zástupcu.
Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovieť. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, jeho nedostatočné odôvodnenie a arbitrárnosť.
Namietal, že súd prvej inštancie  neúplne zistil skutočný stav veci a nevykonal žiadne relevantné dôkazy
potrebné na zistenie skutočného stavu. Súdu prvej inštancie vytkol pochybenie spočívajúce v doručení
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matke na vyjadrenie. Namietal, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, akými relevantnými úvahami sa riadil a z ktorých dôkazov
vychádzal. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie sa absolútne nevysporiadal s jeho dôležitými
tvrdeniami a neprihliadol na názor prezentovaný oboma maloletými deťmi za prítomnosti znalca
zapísaného v zozname znalcov vedených Ministerstvo spravodlivosti SR. Odôvodnenie rozhodnutia
považoval za nedostatočné, obmedzené len na strohé konštatovanie o potrebe vykonania dokazovania
vo veci samej. Mal za to, že v danej veci je povinnosťou súdu prihliadať na záujem oboch maloletých detí,
ktoré sa jednotlivo pred znalcom vyjadrili o svojom vzťahu k otcovi a matke. Poukázal na povinnosť súdu
zisťovať názor dieťaťa, pričom vyjadrenie názoru nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou
vyspelosťou, ale schopnosťou vyjadriť sa, a to primárne samostatne. Mal za to, že podmienka dočasnej
úpravy pomerov, ktorá neznesie odklad, bola v danom prípade, splnená.  Nesúhlasil s konštatovaním,
že u matky nebola preukázaná patológia, keďže  matka bola ambulantne liečená a tiež hospitalizovaná
na psychiatrii, odbornú liečbu odmieta, lieči sa alternatívnymi spôsobmi liečby. Dal do pozornosti obsah
znaleckého posudku č. 27/2018 vypracovaného znalkyňou PhDr. C.. R. V., z ktorého vyplýva, že u
matky ide o osobu s diagnostikovanou poruchou osobnosti, ktorá má agresívne správanie, aj k deťom,
má tendencie dopúšťať sa rôznych antisociálnych činov, je schopná klamať a podvádzať.  Dal do
pozornosti, že matka sama uviedla, že od XX rokov trpí mentálnou bulímiou s poslednou epizódou v
septembri 2017.  Uviedol, že u matky bola zistená symptomatika svedčiaca o paranoidnom nastavení
osobnosti so známkami paranoidnej a hraničnej poruchy osobnosti. Zdôraznil, že znaleckého vyšetrenia
sa zúčastnili obaja rodičia a deti. Poukázal na neúnosnosť situácie a potrebu zverenia maloletých
detí do jeho starostlivosti, vzhľadom na závažnosť rodinnej situácie s tým, že nemá záujem matke
styk s deťmi zakázať, ani obmedzovať. Nesúhlasil s konštatovaním, že  nebola zistená  nedostatočná
starostlivosť matky o maloleté deti s poukazom na správu MUDr. P. E. zo dňa 15.12.2018, z ktorej
vyplýva, že maloleté deti nie sú očkované.  Poukázal na povinnosť podobriť sa očkovaniu v zmysle
zák. MZ SR č. 355/2007 Z.z. a skutočnosť, že rodičia boli už v minulosti prejednaní za priestupok
(odmietnutie očkovania) a bola im uložená sankcia. Správu materskej školy, ktorú deti navštevujú
považoval za alibistickú, keď  v predškolskom zariadení môže byť umiestnené len zdravé dieťa. Rovnako
dal do pozornosti, že matka odmieta s maloletou Dorotou navštevovať logopéda, ktorú návštevu
jej odporúčalo aj predškolské zariadenie. Poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka  v konaní
o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom, ktorý konštatoval závažnosť
znaleckého posudku a k správam zo škôlky  a od lekárov uviedol, že často pristupujú alibisticky. Za
rozporné považoval vyjadrenia kolízneho opatrovníka  v konaní vedenom pod sp. zn. 17P/5/2018 a
13P/263/2017, ktorý po vyšetrení v domácnosti matky  začal tvrdiť, že  voči znaleckému posudku má
určité výhrady, nakoľko bol vyhotovený na „zákazku“ otca a vytýkal znalcovi, že posudok bol vypracovaný
bez interakcie matky a detí, čo považoval kolízny opatrovník za nevyhnutné.  Dal do pozornosti inštitút
súkromného znaleckého posudku (§ 209 C.s.p.) a jeho hodnotenie v súdnom konaní. Poukázal na
povinnosti znalca, jeho nestrannosť, nezaujatosť a využitie jeho odborných znalostí.  Uviedol, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia podal na odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý však nie
je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca a zvolené znalecké metódy. Skutočnosť, prečo znalec
nevykonal interview matky s deťmi bude potrebné v súdnom konaní zistiť výsluchom znalca. Poukázal
na to, že kolízny opatrovník doposiaľ nevykonal pohovor s deťmi, ani vzhľadom na závažnosť rodinnej
situácie.  Dal do pozornosti, že deti matku neodmietajú, ale vnímajú jej agresiu a mentálny hendikep.
Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s konštatovaním znalca o psychickom preťažení
a depresívnej symptomatike v prežívaní maloletej Y. (spôsobenom neadekvátnym správaním matky).
Poukázal na obsah správy kolízneho opatrovníka o chorom správaní matky a odporúčaní jej návštevy
psychiatra.  Poprel tvrdenia, že maloleté deti si striedajú, nakoľko matka mu od júna 2017 bráni v
styku s deťmi a dokonca ich manipuluje. Uviedol, že prvýkrát boli deti  v jeho starostlivosti po dobu
dvoch týždňov v máji 2018 a následne mu matka odmietla deti odovzdať, vyzdvihla ich dňa 15.06.2018



v škôlke, prestala mu odpovedať na sms správy a jeho styk s deťmi podmieňovala majetkovým a
finančným vyrovnaním. Vzhľadom k tomu, že matka potrebuje urgentnú intenzívnu psychiatrickú pomoc,
čo konštatoval aj znalec a kolízny opatrovník a vzhľadom na spomínané udalosti, sa domnieva, že je tu
daná existencia nevyhnutnosti bezodkladného, respektíve okamžitého zásahu zo strany súdu.  Z dôvodu
matkinho nepredvídateľného správania, bez  racionálneho základu, a nedodržiavania dohody matkou,
nie je schopný zhodnotiť, čoho  je matka aktuálne  schopná a z dôvodu, že nereagovala na jeho sms
správy a telefonáty dňa 15.06.2018, vypla mobilný telefón aj staršej dcére, nemal vedomosť, kde sa deti
nachádzajú, či sú v poriadku a bol nútený uvedené oznámiť na polícii.  Zároveň na polícii oznámil, že
deti sa pokúsi vyzdvihnúť dňa 16.06.2018 v mieste bydliska matky, ktorú informáciu uviedol z obavy,
pretože matka už v minulosti bezdôvodne volala políciu s tvrdeniami, že ju týra. Nasledujúce ráno sa
dostavil do domácnosti matky za účelom  absolvovania výletu s deťmi na J., matka mu odmietla deti
vydať, vyhotovovala zvukové a obrazové záznamy, bola agresívna, kričala, obviňovala ho a nadávala
mu, nútila staršiu dcéru, aby ju natáčala mobilným telefónom, tvrdila, že Y. je chorá a odmietla mu
ju vydať.  Deti boli účastné incidentu, plakali, zobral si mladšiu dcéru a z domácnosti matky odišiel.
Vyslovil názor, že situácia vyvolaná matkou pôsobila na deti traumatizujúco, čo má nepriaznivý vplyv
na vývin detí. Maloletá K. sa mu zdôverila, že matka je na ňu zlá každý deň, že ona nechce zlú mamu.
Uviedol, že ak by mal  reálnu možnosť na zabezpečenie potrieb maloletých detí, logicky by nemal dôvod
žiadať o ingerenciu zo strany súdu.  Poukázal na to, že účelom neodkladných opatrení je ochrana
psychického zdravia a vývinu maloletých detí. Mal za to, že matkino správanie je neadekvátne a v
rozpore so záujmami o deti. Ak by mu boli maloleté zverené, zabezpečil by starostlivosť o ne, nakoľko je
dobrým a milujúcim otcom a primárnym výchovným vzorom, zabezpečil by im vyváženú stravu, aktivity,
lekárske ošetrenie a očkovania a nebránil by matke v styku s nimi. Námietky matky voči znaleckému
posudku považoval za nereálne a nelogické, keďže matka neuvádza faktické vady znaleckého posudku,
ale len žiada o vypracovanie nového posudku. Za neprijateľné považoval správanie matky, ktorá ho pred
deťmi označuje za zlého rodiča, vulgárne mu nadáva a fyzicky ho napáda. Uvedomuje si dôležitosť matky
v živote detí, vždy sa snažil podporovať ich vzájomný vzťah a už viac ako jeden rok sa snaží s matkou
dohodnúť na styku s deťmi.  Matkino účelové správanie motivované snahou vytesniť ho z výchovnej
starostlivosti o deti považuje za vážny zásah do citového vývoja oboch maloletých detí. Vyslovil názor,
že pokiaľ mu bude matka bez zjavného dôvodu odmietať spoluprácu s ním, a neuvedomí si, že je
rovnako dôležitou osobou v živote detí, možno dôvodne pochybovať o jej vhodnej výchovnej spôsobilosti.
Poukázal na čl. 46 Ústavy SR a práva maloletých detí a naplnenie účelu ustanovení C.m.p., ktoré je
späté s preventívnou funkciou, t.j. poskytovaním ochrany práv a záujmom maloletých detí ešte pred ich
porušením.  K odvolaniu otec pripojil správy z MŠ T. XX z 20.02.2018 (odporúčanie návštevy logopéda),
správu MUDr. P. E. z XX.XX.XXXX a G.. S. Y., CSc., klinického logopéda z 05.02.2018, emailovú
komunikáciu rodičov, zápisnicu o trestnom oznámení podanom otcom dňa 15.06.2018,  emailovú
komunikáciu s pracovníčkou ÚPSVaR a úradný záznam o dohode rodičov o úprave styku otca s deťmi
počas letných školských prázdnin. Zo správy  ÚPSVaR Bratislava z 5.6.2018 vyplýva, že napriek všetkým
psychickým problémom matky, jej emocionálne nastavenie vo vzťahu k deťom je pozitívne  a láskavé
a deti voči nej prejavovali pozitívne emócie. Kolízny opatrovník konštatoval, že starostlivosť o maloleté
deti zabezpečujú obaja rodičia a deťom takáto forma vyhovuje.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na uzavretú dohodu medzi rodičmi o úprave styku
počas letných prázdnin. Mala za to, že nie je potrebné dočasne upravovať pomery, keďže vo veci rozvodu
manželstva je nariadený termín pojednávania na deň 20.08.2018. Tvrdenia otca uvedené v odvolaní
považovala za lživé.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal v napadnutom výroku vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový  poriadok (ďalej C.m.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
( ďalej C.s.p. ), a dospel k záveru, že odvolaniu otca  maloletých detí  nie je možné vyhovieť.

7. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme
maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť



vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať
neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má  poskytnúť predbežná ochrana.

8.  Pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery
maloletého dieťaťa. Uvedenú skutočnosť otec maloletých detí   v konaní  nepreukázal. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nevyhovel návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že v danom prípade nevznikla potreba
nariadenia neodkladného opatrenia zverením maloletej Y. a K.  do osobnej starostlivosti otca, nakoľko
nie je preukázané, že riešenie tejto situácie neznesie odklad.  Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom
neodkladného opatrenia je rýchly a účinný zásah súdu a  konštatuje, že  otec v odvolaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti a okolnosti, ktoré by boli podkladom pre zmenu napadnutého rozhodnutia.
Pokiaľ sa otec odvoláva na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý vyzýval matku na vyjadrenie
sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že konanie
vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je osobitným konaním riadiacim sa ustanoveniami Civilného
mimosporového poriadku a  ust. § 35 C.mp., podľa ktorého je súd povinný zisťovať skutočný stav veci.
Súdu prvej inštancie nemožno preto vytknúť takýto postup, keď pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodoval v súlade so záujmom detí a za účelom správnosti posúdenia návrhu
si zadovážil aj vyjadrenie druhého rodiča.  Odvolací súd neprihliadal na námietky otca  vzťahujúce sa k
nedostatočnému odôvodneniu uznesenia súdu prvej inštancie, dospejúc k názoru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je postačujúce, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými
skutočnosťami k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia.  Vzhľadom na odvolacie námietky
otca odvolací súd doplnil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p..
Pokiaľ sa otec odvoláva a poukazuje na závery znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Mgr. R.
V., odvolací súd na daný dôkaz neprihliadal, považujúc ho za neobjektívny. Z obsahu vypracovaného
posudku jednoznačne vyplýva, že v rámci vyšetrenia nebola vykonaná a zohľadnená  interakcia matky
s deťmi.  Znalkyňa vyšetrila všetkých členov rodiny so závermi porúch osobnosti nielen u maloletej K. a
matky, ale aj u otca. Je nesporné, že tak rodičia, ako aj maloleté deti prežívajú náročné obdobie, kedy sa
vyrovnávajú s ukončením spolužitia rodičov, čo prináša zmeny v osobnom živote každého z nich. G. otec
predložil lekárske správy, ktorými preukazuje zdravotné problémy matky, odvolací súd poznamenáva,
že ide o neaktuálne správy datované rokom 2001. Z vyšetrenia matky znalkyňou však vyplýva, že matka
sama potvrdila zdravotné problémy (psychického charakteru - bulímia), s ktorými sa vyrovnáva. V danom
prípade je potrebné prihliadať na správu kolízneho opatrovníka, ktorý síce spozoroval problémy matky,
no aj napriek tomu, že   odporučil ponechať režim starostlivosti o maloleté deti nastavený rodičmi,
keďže matka je schopná sa o deti postarať a v jej starostlivosti o deti neboli nájdené vážne nedostatky.
Napokon, odvolací súd konštatuje, že rodičia uzatvorili dohodu o styku s deťmi počas letných školských
prázdnin v režime 11 až 14 dní u matky a otca. Aj uvedená okolnosť je významná, svedčiaca o schopnosti
matky o deti sa postarať v širšom rozsahu, čo akceptoval aj otec. Pokiaľ otec namieta, že súd prvej
inštancie nezohľadnil názor maloletých detí prezentovaný pred znalkyňou PhDr. Mgr. V., odvolací súd
na túto námietku neprihliadal. Je nesporné, že na názor maloletých detí, ktoré sú schopné vzhľadom
na svoj vek a rozumovú vyspelosť sa vyjadriť k vzťahu ku každému z rodičov a situácii v rodine, ktorá
sa ich bezprostredne týka, súd prihliada, avšak vyslovený názor detí vo veku 6 a 5 rokov, nemôže  byť
prioritným a zakladajúcich rozhodnutie o danom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výhradne
založenom na názore maloletých detí.  Odvolací súd rovnako prihliadal i na správu predškolského
zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú, z ktorej jednoznačne vyplýva, že u detí neboli pozorované
problémy, avšak zariadenie odporúčalo návštevu logopéda maloletej K. Odvolací súd poznamenáva, že
pokiaľ matka s maloletou nenavštívila logopéda, resp. prestala navštevovať, otec ako zákonný zástupca
má možnosť realizovať s maloletou tieto návštevy. K námietkam otca o nezabezpečení očkovania pre
maloleté deti s poukazom na lekársku správu MUDr. E., odvolací súd udáva, že uvedená skutočnosť
nezakladá dôvod pre vyhovenie jeho návrhu. Z obsahu danej správy rovnako vyplýva, že deti sú v
starostlivosti lekárky od júla 2017, na vyšetrenia a preventívne prehliadky ich sprevádza každý z rodičov,
pokyny pediatra sú dodržiavané, hygiena je v norme a správanie primerané. Odvolací súd neprihliadal
na námietky otca o systematickom bránení matky v jeho styku s deťmi, nakoľko z obsahu spisu vyplýva,
že starostlivosť o deti zabezpečujú rodičia striedavo na základe ich vzájomnej dohody. Pokiaľ prišlo ku
konfliktu pri odovzdaní detí dňa 15.6.2018, odvolací súd apeluje na rodičov, aby sa takýmto situáciám
vyhýbali a rešpektovali dohodnutý čas odovzdania a preberania detí druhým rodičom. Deťom je potrebné
vytvoriť pokojné a láskyplné prostredie tak, aby vnímali toleranciu a korektnosť v komunikácii svojich
rodičov. Odvolací súd nespochybňuje, že obaja rodičia sú milujúcimi rodičmi svojich maloletých detí,



avšak musia rešpektovať, že daný stav, kedy ukončili spolužitie, významne ovplyvňuje nielen ich, ale aj
obe dcéry, ktoré sa musia vyrovnať novej situácii v rodine.

9. Správne súd prvej inštancie apeloval na rodičov, aby zjednali nápravu a vzájomne komunikovali
korektne a svojim dcéram vytvorili pokojné prostredie a zabezpečili tým ich zdravý psychický a fyzický
vývin.  Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca, a napokon aj matky. Pre úplnosť odvolací súd dodáva,
že súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.
Vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky pre dočasné zverenie maloletých detí do osobnej
starostlivosti otca, nie je dôvodné ukladať matke povinnosť prispievať na výživu maloletých detí.
Rovnako nie je naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov v časti návrhu na určenie, že otec bude
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že najideálnejším spôsobom vysporiadania vzťahov rodičov k maloletému
dieťaťu je rodičovská dohoda, ktorá odzrkadľuje zhodu rodičov v otázkach starostlivosti o maloleté dieťa,
pričom vždy je predpoklad, že takúto dohodu budú obaja rodičia akceptovať, rešpektovať a dodržiavať.

11. Odvolací súd konštatuje, že  otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a okolnosti, ktoré
by boli podkladom pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ otec namieta nedostatočne zistený
skutočný stav a z toho vyplývajúce nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd poukazuje na charakter
a podmienky nariadenia neodkladného opatrenia a ust.§ 329 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd môže
rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí
dodržať formálny postup stanovený na dokazovanie a pri rozhodovaní o takomto návrhu vychádza zo
stavu v čase vydania uznesenia.

12.  S prihliadnutím na skutočnosť, že ide v danej veci o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia,
odvolací súd sa zameral na náležitosti neodkladného opatrenia a podmienky pre jeho nariadenie, ktoré v
konaní preukázané neboli. Otec   maloletých detí  nepreukázal také ohrozenie detí, ktoré by vyžadovalo
úpravu pomerov maloletých neodkladným opatrením. Pomery maloletých detí budú    skúmané v konaní
vo veci samej, kde súd prvej inštancie vykoná  potrebné dokazovanie a vo veci rozhodne. Odvolacie
námietky otca považoval odvolací súd za neopodstatnené.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17P/5/2018", "guid": "722d21c1-211e-443d-8c93-64b231b1064d:1bd924b7-e251-4417-bc54-3196e572002b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}