Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/181/2018 z 29. 11. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2018, sp. zn. 20CoP/181/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1418204311.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/181/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1418204311.1 | 2018-11-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, ZoR, § 24 ods. 2 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1bde900-8458-4303-bc20-73e639c913f4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1418204311.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/181/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204311
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418204311.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. W., I..
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - W. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. V.. M. XX, Z. F. T. - W. W.,
I.. XX.XX.XXXX, G. Z. V.. M. X, Z., zastúpený Advokátskou kanceláriou MATEJKA & FRIEDMANNOVÁ,
s.r.o. so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 13P 174/2018-47 zo dňa 10.októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 174/2018-47 zo dňa
10.októbra 2018 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 13P 174/2018-47 zo dňa 10.októbra 2018 nariadil
neodkladné opatrenie nasledovného znenia: W. W. W., I.. XX.XX.XXXX sa dočasne zveruje do osobnej
starostlivosti matky. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa: W. W., I.. XX.XX.XXXX v
sume 80 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky. Žiaden z účastníkov n e m á nárok
na náhradu trov konania.

2. Okresný súd rozhodol na základe návrhu matky, ktorý bol doručený súdu dňa 10.09.2018 a ktorým
matka žiadala nariadiť neodkladné opatrenie a maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti na čas do
rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
na čas po rozvode a otec by bol dočasne zaviazaný na úhradu výživného na maloletého vo výške 300 €
mesačne. Styk maloletého s otcom žiadala neupraviť a ponechať na dohodu rodičov s tým, že sa bude
realizovať v jej prítomnosti.

3. Z návrhu matky súd zistil, že s otcom sú práve v rozvodovom konaní, ktoré je vedené na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp.zn.25P/155/2018. Z dôvodu otcovej žiarlivosti a jeho agresie matka dňa
31.05.2018 vo večerných hodinách spolu s maloletým utiekla zo spoločnej domácnosti. Otcovi následne
umožňovala stretávanie so synom kedykoľvek chcel, ale maloletého odmietal vrátiť. Zamkol maloletého
v byte a odišiel na neznáme miesto, pričom maloletý tam ostal sám pri otvorenom balkóne. Matka si
tam v tom čase prišla po veci a keď uvidela maloletého samého na gauči plakať, že: „tatinko ho tam
nechal a už sa nevráti“, zobrala hneď maloletého so sebou k jej rodičom. Dňa 28.06.2018 odhlásil otec
maloletého zo škôlky a nedal jej vedieť, kde sa maloletý nachádza aj napriek jej výzvam prostredníctvom
SMS, aby jej oznámil prečo nie je v škôlke a kde, či s kým sa nachádza. O 20:00 hod. v ten deň išla do
ich predchádzajúcej spoločnej domácnosti, avšak otec nechal kľúče v zámku, preto nemohla otvoriť. Za
dverami počula maloletého aj televízor a keďže na jej zvonenie nereagovali, zavolala políciu. Potom čo
otec počul, že volá políciu, otvoril dvere a pustil ju dnu. Maloletý ležal na gauči a v byte bol neporiadok.



Na otázku prečo jej bráni v starostlivosti o maloletého odpovedal, že to je jeho vec. Otec sa odmietal
dohodnúť a vyhadzoval ju z bytu. Následne odišla na políciu nahlásiť, že jej bráni vstúpiť do bytu, ktorý
patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Kým čakala na polícii zrazu sa tam objavil otec, na čo sa
ho zhrozená opýtala s kým je maloletý. Nechcel jej to oznámiť, preto utekala k nemu domov. Okamžite
volala hliadku a spolu s ňou išli do bytu. Policajti sa snažili dohovorom otcovi vysvetliť, že to robiť nesmie,
avšak otec sa choval agresívne. Miestami mala pocit, že je opitý alebo nadrogovaný. Neskôr odišla
z bytu s vedomím, že maloletý je v poriadku a spí. Susedia jej však následne oznámili, že ešte dve
hodiny potom otec na niekoho kričal do telefónu. Otec jej viackrát písal SMS správy, že sa ide zabiť,
prefetovať a podobne. Z tohto dôvodu žiada o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti na čas
do rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Otec má nekontrolovateľné
zmeny nálad a emócií, a nie je ochotný dodržiavať dohody ohľadom starostlivosti o maloletého. Otec
má zdravotné problémy, ktoré vyústili až do extrémnych situácii, kedy sa aj sám ohrozoval na živote.
S maloletým matka vychádza bezproblémovo, vždy mu zabezpečovala všetky potreby a venovala sa
mu. Otec s maloletým manipuluje prostredníctvom hračiek a jeho detskej izby, nakoľko matka musela
nedobrovoľne opustiť ich spoločnú domácnosť.

4. Matka v návrhu tvrdila, že vzhľadom na uvedené, existuje dôvodná potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, pretože pri ďalšom bránení v styku maloletého s matkou môže dôjsť k nenávratnému
narušeniu ich vzťahu.

5. Na výzvu súdu Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava IV, Obvodné oddelenie Policajného
zboru Devínska Nová Ves uviedlo, že evidujú v spise ČVS:ORP-633/DN-B4-2018 lekársku správu otca,
v ktorej sa uvádza, že menovaný bol dňa 22.08.2018 v čase o 22:22 hod. vyšetrený na pohotovostnej
ambulancii, pričom v závere správy sa uvádza: “Poruchy správania na báze abnormne štrukturovanej
osobnosti, abúzus pervitínu“. Súčasťou spisového materiálu je aj zápisnica o výsluchu otca, v ktorej
uviedol, že v nedeľu, t.j. dňa 19.08.2018 užil pervitín, prvýkrát po 10 rokoch.

6. Otec prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 28.09.2018 k návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedol, že s tvrdeniami matky nesúhlasí. Dňa 31.05.2018, kedy odišla zo
spoločnej domácnosti ho napadla a začala biť, na základe toho vyvesil dvere z pántov a hodil ich o
zem, matky sa však nedotkol, ani ju nenútil odísť z bytu. Nie je pravda, že by maloletého nechával
doma samého. Situáciu zo dňa 28.06.2018, kedy odhlásil maloletého zo škôlky a matka prišla večer do
bytu domáhať sa vrátenia maloletého, opísal odlišne. Uviedol, že po odchode z bytu matka odviezla ich
spoločné auto, ktoré využíval na výkon práce na jemu neznáme miesto a odmietla mu ho dať k dispozícii,
nevydala mu ani pracovné pomôcky z auta. Telefonicky ho začala vydierať, že mu náradie vráti iba ak
jej dá maloletého. Na základe toho kontaktoval políciu, kde mu povedali, že ide o trestný čin vydierania.
Poprosil vtedy svoju sestru, aby prišla a on mohol ísť na políciu podať trestné oznámenie. Kým tak stihol
urobiť, matka s príslušníkmi polície išli do bytu, pričom po dohovore mu vrátila pracovné pomôcky z auta.
Nesprával sa agresívne, ani nebol pod vplyvom alkoholu, či drog. Cíti za maloletého zodpovednosť,
preto nie je tiež pravda, že by si chcel siahnuť na život. Matka máva obrovské výkyvy nálad, chvíľu
komunikuje normálne a dohodne sa ohľadne maloletého a potom dohodu zruší. Emočná nestabilita
uvedená v jeho lekárskej správe je dôsledkom problémov s matkou v tej dobe, pričom v súčasnosti
absolvuje sedenia u psychológa, aby dokázal lepšie zvládať tieto vypäté situácie. Matka sa o maloletého
nikdy poriadne nestarala, po príchode z práce sa s ním len zvítala, zatvorila sa v spálni, pustila TV
a hrala sa s mobilom. Celú večernú starostlivosť o maloletého zabezpečovala jeho mama alebo on.
V prípade ochorenia maloletého si matka odmietla vybaviť OČR, preto sa striedal on s jeho mamou.
Nikdy matke nebránil v kontakte s maloletým. Naopak, matka spolu s jej rodičmi bránia v kontakte jemu,
pričom v tejto súvislosti podal na jej rodičov aj trestné oznámenie. Matka sa v čase keď je maloletý s ním
o maloletého nezaujíma, ani mu nevolá. Čo sa týka výživného pre maloletého, s navrhovanou sumou
nesúhlasí, nakoľko to nie je v jeho možnostiach. Jeho čistá mzda predstavuje cca sumu 650 € netto, z
čoho hradí splátky úverov vo výške 374,02 €, nájomné 118 € a prispieva do fondu opráv v sume 30 €.
Občasnými nadčasmi si privyrába aj na iné potreby. Matke na maloletého aktuálne peniaze neposiela,
avšak všetky potrebné pomôcky, oblečenie a obuv mu zabezpečil. Posledné týždne sa s matkou striedajú
v starostlivosti o maloletého v týždenných intervaloch. Maloletý chodí do školy pripravený, s otcom má
výborný vzťah a je mu z jeho strany kompletne zabezpečená starostlivosť. Keďže matka máva obdobia,
kedy mu bráni v starostlivosti o maloletého nesúhlasí s tým, aby súd ponechal styk neupravený. Otec
navrhuje neodkladné opatrenie nariadiť tak, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov.



7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava súdu k návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia uviedol, že dňa 02.10.2018 vykonali v doobedňajších hodinách vopred telefonicky dohodnuté
šetrenie pomerov v domácnosti matky na adrese Jána Smreka 22, Bratislava. Matka býva s maloletým,
sestrou a rodičmi na uvedenej adrese v trojizbovom byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej rodičov.
Ide o kompletne zariadený byt, udržiavaný na vysokej hygienickej úrovni. V byte sa nachádza zariadená
obývacia miestnosť a spálňa, v ktorej spávajú rodičia matky. Nakoľko otec matky je často na služobných
cestách, spálňu využíva aj matkina sestra, ktorá sa onedlho bude sťahovať do svojho bytu. Ďalšou
miestnosťou v byte je izba, ktorú má k dispozícii matka spoločne s maloletým. Izba je kompletne
zariadená, nachádza sa v nej manželská posteľ, nábytok, televízor, izba je prispôsobená potrebám
maloletého. Súčasťou bytu je kompletne zariadená kuchyňa a kúpeľňa so sociálnym zariadením. Matka
mesačne prispieva svojim rodičom na bývanie sumou 100 €. Matka je zamestnaná na trvalý pracovný
pomer v banke a pracovnú dobu má prispôsobenú potrebám maloletého. Uviedla, že správanie otca sa
za posledné obdobie výrazne zmenilo, zistila, že požíva omamné látky a má psychické problémy. Matka
sa rozhodla v dôsledku strachu podať na otca trestné oznámenie, nakoľko ju stále obťažoval množstvom
neželaných telefonátov, vyhľadával jej spoločnosť, vyhrážal sa jej. Dňa 26.08.2018 Okresný súd
Bratislava IV vydal trestný rozkaz sp.zn. 0T/113/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2018,
pričom súd uznal otca vinným. Podľa matky aj napriek tomu, že si otec riadne neplní svoje rodičovské
povinnosti, je pre syna dôležité, aby sa pravidelne stretával so svojím otcom. Uvedomuje si, že otec
má maloletého rád. Aktuálne rodičia realizujú striedavú osobnú starostlivosť o maloletého, avšak otcovi
nedôveruje a jeho správanie považuje za nevyspytateľné. Z uvedeného dôvodu žiada maloletého zveriť
do svojej osobnej starostlivosti. V konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému bude trvať na tom, aby otec v rámci dokazovania doložil potvrdenie z odborného
vyšetrenia o tom, či je spôsobilý na výkon starostlivosti o maloletého. V prípade, ak sa preukáže, že otcov
psychický a zdravotný stav je v poriadku, bude súhlasiť so zverením maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov. Šetrením v mieste bydliska matky neboli zistené žiadne nedostatky, maloletý má
v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky.

8. Dňa 02.10.2018 vykonal Úrad v poobedňajších hodinách vopred telefonicky dohodnuté šetrenie
pomerov v mieste bydliska otca na Toplianskej ulici v Bratislave. Otec dočasne býva v prenajatom
nebytovom priestore s ďalšími tromi spolubývajúcimi, bezplatné ubytovanie mu poskytol šéf. Otec je
zamestnaný na trvalý pracovný pomer vo firme, ktorá rekonštruuje výťahy. Na bývanie má k dispozícii
jednu malú izbu, v ktorej sa nachádzala posteľ a skriňa. So spolubývajúcimi spoločne využíva kuchyňu
a kúpeľňu so sociálnym zariadením. Priestor na bývanie bol udržiavaný na nižšej sociohygienickej
úrovni. Otec uviedol, že jeho súčasné bydlisko nie je vhodné pre maloletého, preto sa s ním zdržiava
u jeho matky v garsónke na Osuského ulici v Bratislave. Otec si je vedomý, že trestný rozkaz, ktorý
bol naňho vydaný, mu môže uškodiť vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloletého. Otcovi bola
uložená v rámci trestného konania aj povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Uviedol,
že psychológa navštevuje a veľmi mu to pomáha. Údajne nezvláda stresové situácie, počas ktorých
sa správa neprimerane, avšak uvedený problém rieši so psychológom. Potvrdil, že komunikácia medzi
rodičmi je problematická, s matkou sa nevedia niekedy na starostlivosti o maloletého dohodnúť. Otec
si s maloletým rozumie a spoločný čas využívajú aktívne, napríklad minulý víkend si boli spolu púšťať
šarkanov. Šetrením v mieste bydliska otca bolo zistené, že ubytovanie je na skromnejšej úrovni, čo sa
týka materiálneho vybavenia, hygienického štandardu aj priestoru. Z uvedeného dôvodu maloletý nemá
vytvorené vhodné bytové podmienky pre trávenie času u otca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti matka
otcovi nedôveruje v starostlivosti o maloletého a považuje jeho správanie za nevyspytateľné. Napriek
tomu, v súčasnosti realizujú striedavú osobnú starostlivosť o maloletého.

9. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, §
366 Civilného mimosporového poriadku a po oboznámení sa s návrhom matky a ostatnými podaniami
účastníkov konania, súd dospel k záveru, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery v rodine
prostredníctvom neodkladného opatrenia. Aktuálne psychické problémy otca, užívanie návykových
látok, ako aj bytové podmienky otca preukázané v konaní, nevytvárajú vhodné prostredie pre výchovu
maloletého. Je potrebné dočasne zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že v konaní
bolo preukázané, že matka otcovi v styku s maloletým nebráni, preto nie je daná ani potreba jeho
bezodkladnej úpravy. Výživné súd upravil aspoň v nevyhnutnej miere, tak aby výživa maloletého nebola
ohrozená s poukazom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. V konaní vo veci rozvodu
manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode súd



vykoná náležité dokazovanie a rozhodne o najvhodnejšom zverení maloletého, úprave styku s rodičom,
ktorému nebude zverený do osobnej starostlivosti ako aj o primeranej výške výživného pre maloletého.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

10. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletého prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Na základe vykonaných dôkazov je zrejmé, že otec s matkou majú ústnu dohodu o striedavej
osobnej starostlivosti o maloletého syna, čo potvrdila matka, otec a aj šetrenie Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny. Striedavá osobná starostlivosť o maloletého sa vykonáva v týždňových intervaloch, pričom
dieťa jeden z rodičov odovzdáva v pondelok do školy a následne po vyučovaní si druhý rodič dieťa v
škole vyzdvihne, podľa komunikácie otca a matky zo dňa 22.10.2018. Matka vykonáva starostlivosť o
maloletého v byte jej rodičov na ulici 3. Smreka 22. Bratislava a otec sa o maloletého stará v spoločnom
byte manželov na ulici 3. Smreka 7. Bratislava, t.j. cez ulicu - presne 83metrov. Maloletý W.Ú. má u otca
v spoločnom byte manželov vytvorené vhodné bytové podmienky, nakoľko v byte má svoju samostatnú
izbu. Počas šetrenia ÚPSVaR otec dočasne býval mimo spoločného bytu, nakoľko nemal k dispozícii
auto (lebo ho mala matka maloletého) a dočasné bývanie bolo v blízkosti zákazky, ktorú v ten čas
zamestnávateľ otca vykonával. Otec už 3 týždne býva späť v spoločnom byte manželov. Z uvedeného
je zrejmé, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel nesprávnemu skutkovému zisteniu, že otec
býva na dočasnom ubytovaní, kde maloletý W. nemá vhodné bytové prostredie. So starostlivosťou o
maloletého, keď je to potrebné, otcovi vypomáha otcova matka a otcova sestra, ktoré maloletý veľmi
dobre pozná a má rád. Otec má flexibilnú pracovnú dobu a preto počas týždňa kedy má maloletého W.F.
v starostlivosti sa mu vie plne venovať a následne prípadnú nakopenú prácu doženie počas týždňa, kedy
má maloletého v starostlivosti matka. Z uvedeného vyplýva, že otec má pre starostlivosť o maloletého
W. vytvorené vhodné podmienky v spoločnom byte manželov a má vážny záujem o jeho starostlivosť.
Ak súd v odôvodnení uznesenia poukazuje na otcove údajné psychické problémy užívanie návykových
látok, poukázal na to, že v zmysle lekárskej správy, ktorá je súčasťou policajného vyšetrovacieho
spisu CVS: ORP-633/DN-B4-2018 je zrejmé, že k požitiu návykovej látky došlo len raz aj to po 10
rokoch abstinencie, pričom iné požitia sa nepreukázali a neboli ani tvrdené a tak nie je pravidelným
užívateľom návykových látok. K jednorazovému požitiu návykovej látky došlo predovšetkým pod silným a
dlhotrvajúcim psychickým nátlakom zo strany matky, nakoľko táto dlhodobo komplikuje stretávanie otca
s maloletým, odopiera mu poskytovať informácie o maloletom, a aj komplikuje otcovi život, nakoľko nemá
záujem sa dohodnúť ohľadom starostlivosti o maloletého, ako aj užívaní spoločného majetku - auta. Otec
absolvuje psychologické konzultácie so zámerom lepšie zvládať svoje emócie. Je starostlivým otcom a
zaujíma sa o život svojho maloletého syna, aj keď nie je práve v jeho starostlivosti, o maloletého syna W.
sa poctivo stará, hrá sa s ním, chodia na výlety, pripravuje ho do školy. Počas starostlivosti o maloletého
W. otec nemá žiadne psychické problémy, práve naopak je úplne pokojný a maloletý W. je s ním rád,
dokonca vyhľadáva jeho spoločnosť a na stretnutie s ním sa vždy teší. Matka niekedy bráni maloletému
v styku s otcom, ako v prípade zo dňa 27.06.2018, kedy matka nechcela pustiť maloletého W. za otcom
aj keď za ním on sám chcel a pustila ho iba z dôvodu prítomnosti polície a otcovho upozornenia na túto
skutočnosť. Matka niekedy porušuje ústnu dohodu manželov ohľadom striedavej osobnej starostlivosti
o maloletého W.F. ako napríklad dňa 28.06.2018, keď matka prišla do spoločného bytu a dožadovala sa
syna po 1 dni kedy bol u otca, keď otec odmietol (vzhľadom na krátku dobu, ktorú bol maloletý u otca a z
dôvodu, že maloletý spal) matka zobrala spoločné auto (v ktorom mal otec pracovné náradie) a vydierala
otca, aby matke dal maloletého výmenou za pracovné náradie. Tento spor bol vyriešený až privolanou
policajnou hliadkou, ktorá dohovorila matke, ktorá následne vrátila pracovné náradie. Matka niekedy bije
maloletého W. po tvári až tak, že padne z nôh, čo poukazuje na matkinu psychickú nestabilitu.

11. V podanom odvolaní otec poukázal na ustanovenia § 28, čl. 5 písm. h/, § 36 ods. Zákona o rodine
a uviedol, že rodičia maloletého W. sa ústne dohodli na striedavej osobnej starostlivosti. V zmysle
vykonaného dokazovania je zrejmé, že v záujme maloletého W. je, aby sa o neho starali obidvaja
rodičia rovnakou mierou a preto je zachovanie striedavej osobnej starostlivosti, tak ako to má maloletý
zaužívané v jeho najlepšom záujme. V zmysle vykonaného dokazovania je taktiež zrejmé, že častým
sporom medzi rodičmi maloletého je predovšetkým výkon dohodnutej striedavej osobnej starostlivosti.
Maloletý má u oboch rodičov zabezpečené dobré podmienky na bývanie a osobný rozvoj a preto na čas
do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode a starostlivosti o maloletého je potrebné neodkladným
opatrením upraviť starostlivosť o maloletého W. tak, že súd schváli doterajšiu ústnu dohodu manželov,
ktorá viac-menej funguje. V prípade, ak súd ponechá v platnosti uznesenie, v zmysle ktorého je maloletý



W. zverený do výhradnej osobnej starostlivosti matky, vzhľadom na nestabilné správanie matky voči
otcovi, môže dôjsť k zneužívaniu maloletého W. na vyhrážanie sa matky otcovi tým, že mu bude brániť
v styku s maloletým, čo samozrejme nepriaznivo vplýva na psychický stav hociktorého rodiča. Nakoľko
matka už v minulosti nemala problém sa otcovi podobný spôsobom vyhrážať je Uznesenie jednoznačne
v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Maloletý W. má s otcom vybudovaný veľmi dobrý vzťah. Preto
zverenie maloletého len do výlučnej starostlivosti matky a ponechanie styku otca s maloletým len na
ľubovôle matky (pričom z dokazovania je zrejmé, že tá nemá dobrý vzťah s otcom) môže vážne ohroziť
vzťah otca a syna, v prípade ak matka začne odmietať otcove žiadosti o styk s maloletým. Otec v
podanom odvolaní navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi
odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový
poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015
Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

13. V danej veci otec maloletého nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu, ktorým bol maloletý zverený
do osobnej starostlivosti matky a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
pretože okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Otec v podanom odvolaní tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, za
rozhodnutie, ktoré neprihliadlo na najlepší záujem maloletého dieťaťa, za rozhodnutie, ktoré bolo vydané
na základe nesprávnych skutkových zistení.

17. Krajský súd k námietke otca v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal súdu prvej inštancie, že súd
neúplne zistil skutočný stav veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd
môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a
bez nariadenia pojednávania.

18. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a
predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku.
Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom
preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok
sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené
skutočnosti aspoň osvedčené, t. j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v
uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude
pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom
účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v
ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím
o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri
samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať
tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana
sporu mohla pred rozhodnutím o predbežnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver
o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.

19. V danom prípade preto námietka otca v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného
dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná.

20. Obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka
výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo
byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného
opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp.



obava, že exekúcia bude ohrozená. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu,
avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade
rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska
právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami
dieťaťa na popredné miesto.
21. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a
deti majú právo na rodičovskú starostlivosť.

22. Existuje viacero faktorov pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine
už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa
a nesprával sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil
jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a
povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych
vzťahoch. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu
a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

23. Maloletý je v osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná otcovi umožniť styk s maloletým tak,
aby boli zabezpečené práva obidvoch rodičov na výchovu a starostlivosť o dieťa a aj na jeho právo na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Odvolací súd je preto toho názoru, že nie sú splnené
zákonné podmienky na inú úpravu práv a povinností rodičov k maloletému a významná je skutočnosť, že
v súčasnej dobe je vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého, v ktorom súd na základe
riadne a dostatočne vykonaného dokazovania rozhodne, komu bude maloletý zverený do starostlivosti
a ako budú upravené práva a povinnosti obidvoch rodičov. Otec v podanom odvolaní tvrdil, že okresný
súd nesprávne rozhodol, keď nezveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

25. Novela zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z.z. zaviedla do rodinného práva inštitút
tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť, je taká úprava osobnej starostlivosti
o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu, napríklad
1 týždeň, 2 týždne či mesiac u matky a takú istú alebo inú dobu následne u otca. Ide o pomerne
prelomový spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu
dieťaťa po ich rozchode. Mnohí odborníci však konštatujú, že tento spôsob osobnej starostlivosti o dieťa
je v rozpore s potrebou stability výchovného prostredia dieťaťa. Neustála výmena prostredia, v ktorom
dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov spočívajúcich najmä v kontakte s obidvoma rodičmi
a ich výchovným vplyvom aj mimoriadne negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovy berie
ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia môže
odraziť aj na ich psychickom vývine. Na skutočnosť, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre
všetky deti, poukazuje aj Milana Hrušáková v komentári k Zákonu o rodine, C. H. Beck 2001, str. 84.
Aj zákonodarca vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je
vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča.

26. Nové znenie § 24 ods. 2 ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,



či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Toto skúmanie sa však týka konania vo veci
a nie neodkladného opatrenia.

27. Z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej
osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú:
- jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
- lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej
osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
- spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa,
- záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (zdôrazňujeme, že predpokladom nie je záujem
obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja
rodičia chcú mať dieťa u seba),
- súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

28. Schopnosť dohody rodičov súd musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských
práv a povinností. Niektorí odborníci zastávajú názor, že pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej
starostlivosti nevedia dohodnúť, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či by výchovné prostredie založené
autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (čo zákon
pripúšťa), bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa a či by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť
na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa.

29. Z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine, ktoré je hmotno-právnej povahy, vyplýva, že na jeho
základe možno rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
skutkové okolnosti prípadu možno subsumovať pod toto zákonné ustanovenie. V opačnom prípade
prichádza do úvahy právne posúdenie podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine (ktoré je takisto hmotno-
právnej povahy), teda zverenie dieťaťa, resp. detí do výlučnej osobnej starostlivosti niektorého z rodičov,
prípadne inej osoby.

30. S prihliadnutím na uvedené, je zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov možné
na základe dostatočne vykonaného dokazovania, v konaní o výkone rodičovských práv a povinností,
kedy sa bude súd zaoberať aj návrhom otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takáto možnosť nie
je daná, vzhľadom na rýchlu a dočasnú úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor, že nebol daný dôvod pre zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov neodkladným opatrením, keď nebolo preukázané, že takýto
spôsob úpravy je v záujme maloletého, pričom matka žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej
starostlivosti a otec do striedavej starostlivosti. Preto otázku komu bude dieťa zverené, rozhodne
okresný súd až po dostatočne vykonanom dokazovaní, v konaní vo veci samej. Nebolo možné vyhovieť
návrhu otca v podanom odvolaní a schváliť dohodu rodičov, pretože matka navrhla iný spôsob zverenia
maloletého do starostlivosti ako otec a tak dohoda nebola v súlade so záujmom matky a otec dohodu
o striedavej starostlivosti nepreukázal. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky je v záujme
maloletého, otec má právo styku s dieťaťom a preto odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa §
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).



Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).