Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/266/2017 z 11. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2018, sp. zn. 8Co/266/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1513224481.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/266/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1513224481.1 | 2018-06-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Dedenie zo závetu, Dedičské právo Citované ustanovenia: OZ, § 476 OZ, § 476b OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5beae792-2215-4ead-a7e5-b03e1b15619e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1513224481.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/266/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224481
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1513224481.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.
XXXX/XX, G. F., zastúpeného: STEINIGER | law firm, s.r.o., so sídlom Jasovská č. 17, Bratislava,
proti žalovaným: 1/ Š. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX L., zastúpenému: E.. C. P., nar.
XX.XX.XXXX, L. L. Č.. X, L., 2/ R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Č.. XX, XXX XX L., zastúpenej
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vazovova č. 7/A, Bratislava, o určenie
neplatnosti závetu a o vzájomnej žalobe, o odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 24. februára 2017, č.k. 43C/243/2013-156, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti závetu, ktorý mal byť spísaný poručiteľom MUDr. Z. H. dňa 26.10.2012 v prospech
žalovaných, ako aj vzájomnú žalobu, ktorou sa žalovaný 1/ domáhal určenia, že závet poručiteľa MUDr.
Z. H. zo dňa 11.02.2012, ktorým za dediča ustanovil H.C. L. je neplatný, alternatívne určenia, že závet
zo dňa 26.10.2012, ktorým za dediča ustanovil Š. V. a mal. R. V. je platný. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vychádzal zo zistenia,
že na Okresnom súde Bratislava V sa pod sp. zn. 1D 822/2012 vedie dedičské konanie po poručiteľovi
MUDr. Z. H., nar. 10.12.1949, ktorý zomrel dňa 17.11.2012 ako slobodný a bezdetný so zanechaním
závetov. Prvým závetom zo dňa 26.07.2007 ustanovil za svoju dedičku C. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá
dňa 02.09.2010 zomrela. Druhým závetom zo dňa 11.02.2012 ustanovil za dediča všetkého svojho
majetku H. L., nar. XX.XX.XXXX. Tretím závetom zo dňa 26.10.2012; ktorý je predmetom tohto sporu;
odkázal nehnuteľnosti vedené v k. ú. J. na LV č. XXXX R. V., nar. XX.XX.XXXX a ostatný hnuteľný
a nehnuteľný majetok, ktorý ku dňu smrti vlastnil, Š. V., nar. XX.XX.XXXX. Stav a obsah závetov bol
zistený dňa 08.02013 a 28.02.2013 a vyhlásený dňa 18.06.2013 notárkou JUDr. Irenou Bošanskou,
poverenou Okresným súdom Bratislava V vykonaním úkonov súdneho komisára v konaní o dedičstve
po poručiteľovi. Keďže poručiteľ nezanechal potomkov, rodičov, súrodencov a zomrel ako slobodný, ako
jediný dedič zo zákona v III. dedičskej skupine po poručiteľovi podľa ust. § 475 ods. 1 Občianskeho
zákonníka prichádzala do úvahy osoba, ktorá tvrdila, že žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti,
a to E. Y., nar. XX.XX.XXXX. Uznesením č.k. 1D 822/2012-103, Dnot 96/2012 zo dňa 09.09.2013,
právoplatným dňa 26.11.2013, bolo dedičské konanie prerušené a H. L. a E. Y. bolo uložené, aby
v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podali žalobu o určenie, kto je dedičom po
poručiteľovi s tým, že ak žaloba v stanovenej lehote nebude podaná, bude súd ďalej pokračovať v
konaní o dedičstve. Uznesenie bolo odôvodnené tým, že rozhodnutie o dedičskom práve, t.j. či dedí
dedič zo závetu alebo zo zákona závisí od spornej skutočnosti, či je závet platný alebo neplatný, ktorú



súd nebol oprávnený riešiť v dedičskom konaní, a preto s poukazom na ust. § 175k ods. 2 O.s.p.
účinné v rozhodnom čase, odkázal súd toho, resp. tých z dedičov, ktorých dedičské právo sa javilo
ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnili žalobou. Konštatoval, že žaloba žalobcu bola v
danej doručená dňa 12.07.2013, t.j. pred vyhlásením uznesenia o prerušení dedičského konania, pričom
v jej doplnení doručenom súdu dňa 21.10.2013 a ani neskôr v priebehu konania nebol žalobný petit
upravený v súlade so súdom uloženou povinnosťou, keď žalobca sa v predmetnom konaní nedomáha
určenia, že je dedičom po poručiteľovi, ale určenia neplatnosti právneho úkonu - závetu spísaného v
prospech žalovaných 1/ a 2/. Poukázal na to, že žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že podrobnosti
ohľadom svojho ustanovenia za závetného dediča sa dozvedel od súdnej komisárky JUDr. Bošanskej.
Nevedel napr. ani to, kde je poručiteľ pochovaný. Odkázala ho na JUDr. H., s ktorým hovoril telefonicky,
a ktorý mu povedal, že je právnikom a zaobstarával všetky právne služby pre poručiteľa za jeho života,
pričom sa sám vyjadril o neštandardnosti napadnutého závetu, čo sa týka spôsobu jeho uloženia u
JUDr. F., ktorý bol zároveň svedkom závetu, pričom sa žiaden exemplár nenachádzal u poručiteľa.
Za dôvod jeho pochybností označil aj skutočnosť, že neuviedol žiadne hnuteľné veci, účty, firmy, či
vozidlá, iba rozpis nehnuteľností, ktorý si vie každý stiahnuť z katastrálneho portálu, pričom písal aj
že je vlastníkom nešpecifikovaných nehnuteľností v zahraniční, o ktorých vie a mali byť zahrnuté do
svojho majetku dodatkom k závetu, čo by však muselo predstavovať nový závet, ktorý by nahradil
pôvodný. S poručiteľom sa spoznal na mineralogickej burze v kultúrnom stredisku na Vajnorskej, keďže
sa zaujímal o alternatívne použitie minerálov. Nevedel uviesť presne kedy to bolo, ale určite pred
rokom 2009, keďže sa v tom čase platilo ešte korunami. Ich vzťah označil za priateľský, keďže mali
mnoho spoločných záujmov a názorov, ale aj dostatok odlišných na to, aby viedli zaujímavé debaty.
Frekvencia ich stretnutí bola nepravidelná, keď bolo obdobie najmä počas bakalárskeho štúdia žalobcu
na Ekonomickej Univerzite v rokoch 2010-2013, kedy sa s ním stretával možno aj 2x týždenne až po
sporadické stretnutia v čase, kedy pôsobil v Británii. Stalo sa, že poručiteľa navštívil v byte na J., keď šiel
za svojím obchodným partnerom, ktorý býval a mal sídlo firmy vo vedľajšom vchode. Okrem macochy
poručiteľa nevidel u neho v byte nikoho. Na výzvu na opísanie bytu žalobca uviedol, že išlo o bežný 2-
izbový panelákový byt, ktorého interiér vzhľadom na odstup času opísať nevedel, keď navyše tam nebol
veľa krát, avšak od výťahu sa byt podľa neho nachádzal na ľavej strane. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi
opísal, že byt poručiteľa sa nachádzal rovno oproti výťahu. V prvom rade poprel a označil za nepravdivé
tvrdenia svedka H., že vôbec nechodil k poručiteľovi na chatu. To, že na chalupu pravidelne chodieval
preukazoval predloženými fotografiami jeho dcéry a jej matky vyhotovenými na chalupe poručiteľa na
Z. ulici a to aj spolu so psom poručiteľa, ako aj záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby
vyhotovený záchrannou a dopravnou zdravotníckou službou Podunajské Biskupice dňa 21.06.2009 a
prepúšťacou správou zo dňa 21.06.2009. MUDr. H. až do dedičského konania nepoznal. S poručiteľom
sa v práci kontaktovali fakticky denne pokiaľ nebol chorý, alebo na liečení, pričom aj v tom čase udržiavali
telefonický kontakt. Poznal aj jeho osobných priateľov a dá sa povedať, že sa medzi nich radil aj on.
Keďže spolu chodievali aj napr. k pani H. na liečenie do Ostravy. Po jej smrti si našiel inú liečiteľku v
Prahe, pani S., ktorej priezvisko si nepamätal. Vedel o testamente poručiteľa v prospech jeho matky, keď
mu dokonca sám navrhol, aby bol tento vzájomný, keďže to bola jeho adoptívna matka. Veľmi dobre ju
poznal, keďže poručiteľovi ako kardiakovi, ktorému opúchali nohy, pomáhal napr. pri vynášaní nákupov
do bytu. Veľmi rýchlo sa zadýchal a nevládal nákupy vyniesť ani z auta. Celý čas žil s matkou na J. ulici, t.j.
v byte, do ktorého chodil aj on, takže ani v tomto smere nebola pravdivá výpoveď svedka H., že by to bytu
nikoho nepúšťal. Na poručiteľovej chate v podkroví býval synovec MUDr. Y. aj s jeho priateľkou. Chodil
asi na Ekonomickú Univerzitu. Sám pomáhal pripraviť podkrovie na bývanie, keď pomáhal stolárovi
pánovi L. vynášať nábytky, keďže sú tam prudké schody. S poručiteľom nemal žiadne pracovné, ani
súkromné konflikty, čo vedia potvrdiť aj viacerí zamestnanci firmy. Na záhrade mal raz úraz pri oberaní
višní, ktoré sa chystali s poručiteľom nakladať do rumu kúpeného v Rakúsku. Spadol tam vtedy zo
stromu, pričom sám poručiteľ mu volal záchranku z Podunajských Biskupíc a na zázname o zhodnotení
zdravotného stavu je jednoznačne uvedená adresa Z., kde došlo k tomuto úrazu. Pán P., ktorého svedok
označil za automechanika bol v skutočnosti informatik a kamarát poručiteľa, ktorého spoznal, keď s
poručiteľom chodili vybavovať do T-mobilu v Poluse. Neskôr pre poručiteľa vo firme spravoval PC na
základe priateľskej výpomoci. K autu poručiteľa uviedol, že pokiaľ svedok tvrdil, že malo byť nepojazdné,
je zarážajúce, že v rokoch 2014-2015 prešlo cez emisnú a technickú kontrolu. Poukázal na to, že svedok
JUDr. E. H. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalovaného 1/ a 29 rokov sa poznali s poručiteľom, s
ktorým boli 28 rokov priatelia. Mal veľa známych, ale veľmi málo priateľov, pričom sám sa radil asi medzi
5 jeho najbližších ľudí. Poručiteľ s ním preberal všetky právne, ako aj neprávne veci, keď sa ho pýtal
napr. čo treba urobiť v domovej správe. Právny servis mu robil na základe občianskej, resp. priateľskej
výpomoci, keď si vzájomne pomáhali - svedok poručiteľovi v právnych veciach a poručiteľ svedkovi



v zdravotných. Právne služby mu teda okrem možno jedného prípadu krátko po tom, čo sa spoznali,
nefakturoval. Určite ale nevyužíval ani právny servis nikoho iného. Tvrdil, že žalobcu nepozná a v živote
ho nevidel a nepočul o ňom ani sprostredkovane z rozhovorov s poručiteľom. Žalobca ho raz telefonicky
kontaktoval, a to až po smrti poručiteľa, kedy chcel, aby mu ukázal kde je pochovaný. Ani vtedy sa ale
nestretli a navigoval ho telefonicky. Vedel, že poručiteľ mal v úmysle spísať závet, keďže za ním prišiel už
so spísanou a podpísanou listinou na posúdenie, či je v poriadku. Odporučil mu jedine nechať overiť jeho
vlastný podpis ako poručiteľa. Nikoho z osôb podpísaných na závete nepoznal - ani dediča, ani svedkov,
a ani sa poručiteľa na nich nepýtal. Nikto, kto ho poznal by sa to nepýtal, keďže mal svojskú povahu.
Pred týmto závetom mu v podstate sám pomáhal so spísaním vzájomného závetu v prospech jeho
nevlastnej matky, spísaného notárskou zápisnicou a uloženého v notárskom registri. Neskorší závet,
ktorý spomínal, mu poručiteľ ukazoval asi 3-4 mesiace pred svojou smrťou. Pokiaľ navštívil poručiteľa v
jeho spoločnosti O., s.r.o., stretával tam žalovaného 1/, pričom vtedy ešte nevedel, kto to je. Až po smrti
poručiteľa s ním riešil nejaké žaloby proti spoločnosti, z ktorého dôvodu sa s ním osobne niekoľko krát
stretol. Poručiteľ by ale žalovaného 1/ utopil v lyžičke vody, keď ich vzťahy sa vyhrotili po tom, čo poručiteľ
prijal do ambulancie ďalšieho lekára, s ktorým sa striedali. Počas neprítomnosti poručiteľa rozhodoval
žalovaný 1/ o veciach, o ktorých nemal a to poručiteľa hnevalo a chodil sa svedkovi na neho sťažovať,
dokonca sa mu zveril aj s tým, že uvažuje o jeho prepustení. Vyhovovalo mu ale, že žalovaný ako bývalý
poslanec mestského zastupiteľstva v F. Y. zastrešoval pre firmu všetky úradné záležitosti. Neskôr sa
od poručiteľa dozvedel, že keď žalovanému 1/ povedal, že ak bude pokračovať v jeho dovtedajšom
správaní, prepustí ho, žalovaný mu na to odpovedal, že ak by ho prepustil, tak do 2 mesiacov vie
spoločnosť zničiť. Toto poručiteľ dosť prežíval, dokonca asi 5-6 mesiacov pred smrťou bol rozhodnutý, že
obchodnú spoločnosť odpredá lekárke, s ktorou sa striedal. Chcel ale predať byt aj chatu a odísť do G.,
kde predtým pôsobil a to hlavne zo zdravotných dôvodov. Poručiteľ bol typ, ktorý sa nerozhodoval rýchlo.
Vždy mu veľmi dlho trvalo, kým dospel k rozhodnutiu, pričom sa radil a overoval si veci u najbližších
priateľov. Niekoľko týždňov pred smrťou ho oslovil s tým, že našiel nový neprejednaný majetok po
jeho matke - pozemky na strednom alebo južnom Slovensku a žiadal ho o pomoc s prejednaním
novoobjaveného dedičstva, čo už nestihli doriešiť. O smrti poručiteľa bola prvá upovedomená MUDr.
Y. a z nemocnice jej odovzdali všetky jeho osobné veci. Pohreb nevybavovala sama, keď z telefónu
zistila rodinu poručiteľa a následne ho vybavovala spoločne s jednou jeho príbuznou. MUDr. Y. je sestra
blízkeho priateľa poručiteľa z G. a aj k nej mal poručiteľ veľmi blízky vzťah. Boli spoločne v partii, ktorá
každé 2 týždne cestovala k liečiteľovi do Ostravy, takže spolu trávili veľa času. Po pohrebe poručiteľa mu
MUDr. Y. doniesla všetky veci poručiteľa z nemocnice, keďže sa toho chcela zbaviť a nevedela čo s tým
urobiť. Riešila aj otázku bývania jej synovca, ktorý so súhlasom poručiteľa býval v jeho chate. Neskôr
sa aj z podnetu svedka odtiaľ vysťahoval a z chaty mu doniesli doklady poručiteľa, ktoré boli vo veľkej
igelitovej taške Billa, pričom o jej prevzatí spolu s vecami z nemocnice spísal záznam o advokátskej
úschove a doposiaľ sú tieto veci u neho. Iba jedny kľúče si z podnetu polície nechala notárka JUDr. L.
potom, čo boli spolu na ohliadke bytu poručiteľa, kde sa hľadali aj kľúče od chaty, ktorú chcela notárka
tiež skontrolovať. V tom čase už v chate synovec MUDr. Y. nebýval. Závet spísaný v prospech žalobcu
našiel svedok sám v taške, ktorú mu priniesla MUDr. Y.. Hovorila mu, že z nej nevzala nič a detailne
doklady neprezerala, keď si pozrela iba niečo kvôli smútočnej reči. Ako už uviedol, žiadnu z osôb na
závete nepoznal. S poručiteľom sa stretávali takmer každý deň, keď zvyčajne chodieval na bicykli spolu
so psom za svedkom do B.. Svedok chodieval občas do záhrady poručiteľa, kde robil pikniky a 1 alebo 2
krát bol u neho v byte na B., ale inak veľmi nikoho k sebe do bytu nepozýval. Tento byt aj neskôr predal a
šiel bývať k matke. V priemere sa teda s poručiteľom stretávali každé 2 až 3 dni a to najčastejšie u svedka,
ale trávili spolu pravidelne aj víkendy v Ostrave. Boli veľmi dobrí a blízki priatelia. K deťom nemal žiaden
vzťah. Možno ako pre starého mládenca pre neho nič neznamenali, ale toleroval ich. Nikdy od poručiteľa
nepočul o žalovanej 2/, pričom vyjadril pochybnosti, že by k nej mal bližší vzťah vzhľadom na to, aký mal
vzťah k jej otcovi. Žalovaného 1/ na záhrade poručiteľa nikdy nevidel a rovnako pochyboval na základe
toho, ako pred ním poručiteľ prezentoval svoj vzťah k nemu, že by ho vôbec niekedy k sebe pozval.
Žalovaný 1/ sa ale zdržoval po smrti poručiteľa v spoločnosti O. a bol tam aj keď tam bol svedok s druhou
správkyňou dedičstva, ktorá chcela vidieť počítač, kedy zistili, že zmizol aj počítač so záznamami firmy
a tiež notebook, ktorý bol v ambulancii. Všetky kľúče od spoločnosti mal iba žalovaný 1/. Tvrdenie, že
na pohrebe poručiteľa osoba jemu podobná oslovovala prítomných s cieľom zistiť prípadných dedičov,
poprel. Podľa neho poručiteľ žiadne nehnuteľnosti v zahraničí nemal, lebo ak by tomu tak bolo, určite
by o tom vedel. Závet, ktorý mu priniesla MUDr. Y. spolu s ostatnými dokladmi v taške niekoľko dní po
pohrebe bol v obálke a bol na ňom prilepený lístok s telefónnym číslom. Čo sa týka auta poručiteľa,
pol alebo trištvrte roka po jeho smrti ho prevzal ako správca dedičstva od pána, ktorý sa volal asi P.
a predpokladal, že ide o automechanika, ktorý poručiteľovi auto doviezol z Nemecka a aj sa oň staral.



Keď mu ho odovzdával spolu s kľúčmi upozornil ho, že je nepojazdné. JUDr. A. L., poverený súdny
komisár v dedičskom konaní po poručiteľovi vo svojej výpovedi uviedla, že účastníkov konania pozná iba
z dedičského konania, žiadneho z nich predtým nepoznala. Pri predbežnom vyšetrení dedičstva, v prvom
rade kontaktuje osobu, ktorá vybavuje pohreb. V danom prípade to bola MUDr. Y.. Na jej predvolanie
sa dostavila spoločne so splnomocneným zástupcom MUDr. H. a spolu jej predložili závet v prospech
žalobcu. Na predbežnom zistení zisťuje okruh dedičov a či poručiteľ zanechal závet, príp. listinu o
vydedení. Následne zariaďovala ďalšie veci súvisiace s prejednaním tohto dedičstva a s dožiadaním
na príslušné inštitúcie. Až s istým časovým odstupom 2 až 3 mesiace ju kontaktoval JUDr. F. e-mailom,
pričom sa dotazoval na prejednanie dedičstva, či už vec skončila a v prípade ak nie, či môže predložiť
závet, ktorý má. Pochopila, že ho predloží iba v prípade, ak dedičské konanie ešte nie je skončené.
Na jej otázku, že prečo sa ohlásil až tak neskoro uviedol, že nevedel, že poručiteľ zomrel. Neskôr sa
prihlásila ďalšia osoba, ktorá s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti. Nespomínala si už ale na detaily,
keďže dedičský spis nemala k dispozícií, nakoľko prerušila konanie na účelom určenia platnosti, resp.
neplatnosti predložených závetov. JUDr. F. neumožnila nahliadnuť do dedičského spisu, čo však bolo
to v čase, kedy jej nepredložil splnomocnenie. JUDr. F. si myslel zjavne, že tým, že predložil závet je
aj účastníkom konania. Do spisu mu neumožnila nahliadnuť bez splnomocnenia od závetného dediča,
ktoré predložil až dodatočne, o čom musí byť záznam v dedičskom spise. Prvý závet v prospech žalobcu
jej bol predložený v euroobale, pričom bol na ňom prilepený lístok, s týmto nemanipulovala a závet zostal
tak, ako jej bol predložený. Žalobcu ako závetného dediča sa najskôr pokúsila kontaktovať písomne z
adresy uvedenej v závete, avšak ukázalo sa, že sa na nej nezdržoval a žil v zahraničí, až následne
ho kontaktovala telefonicky na číslo prilepené na závete. Nepamätala si, či ho hneď aj pri telefonickom
kontakte upovedomila o tom, že je dedič, určite ho ale predvolala na notársky úrad. Keď ho predvolala,
oboznámila ho s obsahom dedičského spisu, či mu umožnila aj nahliadnuť do spisu si nepamätala,
pričom v tom čase ešte nebol ani zistený majetok. Na pojednávaní v rámci prejednania dedičstva s
tvrdenými závetnými dedičmi z oboch závetov určite povedala, že existujú dva závety a prihlásila sa aj
tretia osoba, štandardne sa na takýchto pojednávaniach účastníkov pýta, či rešpektujú vôľu poručiteľa a
aby sa vyjadrili k zisteným skutočnostiam. Musela ich teda upovedomiť, že bol predložený aj druhý závet
v prospech žalovaných. Účtovníka pána F. sa určite nepýtala, kto poručiteľa zastupoval. Kontaktovala
ho kvôli tomu, že sa začali hlásiť zamestnanci a bolo potrebné zabezpečiť dedičstvo. Sám JUDr. Kašuba
ju upozornil, že z účtu odchádzali finančné prostriedky, pričom označila za diskutabilné, odkiaľ mal tieto
informácie. JUDr. Ľ. F., ktorý na začiatku konania vystupoval ako právny zástupca žalovaného 1/ vo
svojej výpovedi v procesnom postavení svedka; keď okrem prvotných prednesov účastníkov konania
nebol prítomný v pojednávacej miestnosti pri vykonávaní ostatných dôkazov; uviedol, že roky býva v
Karlovej Vsi, poručiteľa poznal ako lekára, ktorému chodil na doporučenie do jeho zariadenia hlavne
na rehabilitácie, pričom zariadenie aj ostatných lekárov ako aktívny rekreačný futbalista navštevoval
hlavne v súvislosti so zraneniami a úrazmi. Mohol tam chodiť minimálne raz polročne, pričom nie vždy
navštevoval poručiteľa, ktorého ale na doporučenie poznal 5-6, možno aj 10 rokov pred jeho smrťou.
Čo sa týka žalovaného 1/, poznal ho zbežne ako poslanca v F. Y., nakoľko istý čas zastupoval Mestskú
časť F. Y. právne a súčasne sa zúčastňoval zastupiteľstiev, takže žalovaného registroval, ale nevedel,
či aj on jeho. Bližšie sa na neho nakontaktoval až vtedy, keď JUDr. L. doniesol závet, pričom ona tvrdila,
že jej už závet poručiteľa bol predložený. O smrti poručiteľa sa dozvedel pri jednej z návštev polikliniky
z odstupom 2-4 mesiace po jeho smrti, keď zozadu pri vchode do ordinácií na presklenej stene viselo
parte. JUDr. L. kontaktoval mailom, pričom mu aj mailom odpovedala. Pýtal sa, či už je dedičské konania
ukončené vzhľadom na časový odstup. S poručiteľom o závete hovorili viac krát, vedel, že už má nejaký
závet spísaný, ale asi v prospech matky, čo už však bolo neaktuálne, keďže tá medzičasom zomrela. Na
základe informácií poručiteľa pripravil u seba text závetu, pričom ho priniesol do poručiteľovej kancelárie
na USB kľúči. Povedal vtedy poručiteľovi, že okrem neho pri tom musí byť ešte jeden svedok, na čo
vošiel pán P., s ktorým sa poručiteľ zrejme poznal. Vypýtal si od neho občiansky preukaz, z ktorého v
kancelárií poručiteľa v jeho počítači vypísal jeho údaje a závet tam myslím dva krát aj vytlačili. Prečítal
ho a potom ho podpísali. Povedal, že závet musia mať svedkovia a pýtal sa aj poručiteľa, či chce mať
jeden rovnopis, čo ale nechcel. Navrhoval mu ale, že mu neskôr môže doručiť kópiu. Závet nevypracoval
v rámci právnych služieb, ale nemusel za to platiť nejaké rehabilitácie. S pánom P. sa okrem spísania
závetu stretol až v rámci jeho predvolania na súd. Údaje, ktoré uviedol v závete mu poskytol poručiteľ,
pričom on ich iba overoval, aby to bolo presné, pričom vo vzťahu k chybnému číslu LV pri nehnuteľnosti
v L., ktoré neexistuje uviedol, že je to asi opisná chyba. Nehnuteľnosti v Rakúsku a Nemecku mali
byť predmetom dodatočnej úpravy, sám nevedel, ako by ich mal overiť. Predpokladal, že pán P. sa v
kancelárii poručiteľa zjavil asi v súvislosti s tým, že prišiel na rehabilitáciu. Žalovaného 1/ na klinike
stretával, ale vopred ho neoboznámil s tým, že je dedič. V tejto súvislosti ho oslovil až potom, čo



kontaktoval JUDr. L.. Čo sa týka tvrdenia, že notárke uviedol, kde svedka nájde, poprel, že ho od podpisu
závetu až do konania súdu stretol no uviedol, že keď mu notárka povedala, že ho nevie nájsť povedal
jej, že má zistiť zamestnávateľa cez Sociálnu poisťovňu, čo aj urobila. Tvrdil, že nevie, kde býva pán P..
Potvrdil, že isté relatívne krátke obdobie v rokoch 2007 až 2008 bol zamestnanec právneho oddelenia
Mestskej časti F. Y., pre ktorú však od roku 2008 až doposiaľ pracuje externe ako advokát, pričom však
je možné, že na internete ako zamestnanec figuruje aj doposiaľ. Okrem iných nehnuteľností vlastní aj
pozemok s chatou v F. v G. Z., kam však nechodí, keďže túto nehnuteľnosť využívajú prevažne jeho
dve dospelé deti, pričom uviedol, že nevie, že jeho susedom je pán P., keďže tam nechodí a pozná
iba dvoch bezprostredne susediacich susedov. Nehnuteľnosť je situovaná v úzkych uličkách, ktoré nie
sú evidované ako cesty a v ich určite pán P. nebýva. Nevedel uviesť, ako je nehnuteľnosť evidovaná v
katastri nehnuteľností. Svedok H. P. vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaného 1/, ktorého identifikoval
iba vizuálne na pojednávaní, pozná z videnia z polikliniky z F. Y. kam chodieval po tom, čo kedysi dávno
chodieval k nemu do práce pán H.š, keď niečo potreboval kúpiť do svojho auta. Pracuje ako predavač
náhradných automobilových dielov. Potom chodieval pár krát za poručiteľom na jeho kliniku, keďže má
problém s kolenami. Asi raz ho ošetroval žalovaný 1/. Teraz tam už nechodí, keďže deti športujú a majú
svojho lekára, ktorého navštevuje aj on. Začal spomínať pána H., keďže mu ho pripomenulo meno
Turan uvedené na predvolaní. Vie, že ten ho viac krát rehabilitoval a dostal sa k nemu cez pána H., keď
sám nemohol. Bol asi jeho šéfom, pričom pripustil, že to môže byť žalovaný 1/. Raz, keď bol na klinike
za pánom H. popýtať sa na koleno a nebol tam ani on, ani pán Turan, prišiel o nejaký čas opakovane a
po zaklopaní vošiel do kancelárie, v ktorej sedel okrem pána H. aj pán, ktorý sedel v čase jeho výsluchu
pred pojednávacou miestnosťou (JUDr. F.). Spisovali vtedy nejaké papiere asi závet, ktorý by mal mať
aj doma a aj ho pred pojednávaním hľadal, ale nenašiel ho. Ten druhý pán to aj čítal. Potom mu niekto
povedal, že pán H. zomrel. Nevie, či ho zo závetom oslovil pán H. alebo druhý pán. Predpokladá, že
ten pán oslovil pána H., že potrebujú svedka a pán H. oslovil jeho. Vtedy vošiel, pozdravil, porozprával
o kolene a ten pán sedel za stolom, asi tam niečo písal. Podpisoval to asi dva krát, aj ten papier, ktorý
mal mať on. Toho pána, ktorý bol vtedy v kancelárií videl iba u pána H. a potom až na súde pred
pojednávacou miestnosťou. S pánom H. sa poznali hrozne dlho - okolo 8 - 10 rokov. Na kliniku chodil
keď mal čas, raz za dva či štyri mesiace. Častejšie chodil pán H. k nim do obchodu. Predajňu mali na
Svätoplukovej ulici, kam chodieval pán H.. Papiere, ktoré podpisoval sa asi tlačili tam, keď ho oslovili,
povedal, že rád pomôže. Asi sa pána H.a aj pýtal, z akého dôvodu podpisuje závet, ale nevedel uviesť,
či mu odpovedal. Bola to jeho vec, nevedel ani uviesť, čo tam bolo popísané. Nepamätal si, že by sa
dohodli, že v tej súvislosti sa ešte niečo bude podpisovať. Či sa s pánom H.m ešte po spísaní závetu
ešte stretol nevedel vylúčiť, ale ani potvrdiť. Nevedel, čo mal s podpísaným závetom robiť on, dal si ho v
robote do šuflíka, nebolo mu to treba, netýkalo sa ho to. Možno urobil chybu, že sa o to, kde ten papier
je nestaral. Nebýva v mieste trvalého bydliska, ale v G. Z. v časti F.. Nestretol tam pána F., keďže sa
tam veľmi nepohybuje. Svedkyňa MUDr. H. R. vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľa poznala veľmi
dobre výlučne ako kolegu a spolupracovníka a veľmi dobrého človeka. Za celé roky ich spolupráce však
nikdy neriešili jeho osobné veci a nemala absolútne žiadnu vedomosť o jeho majetku. Z tohto dôvodu ani
nemohla v tejto súvislosti nič povedať, ani písomne potvrdiť. Poručiteľa zastupovala v jeho ambulancií
ako lekárka a taktiež výlučne profesionálne pozná aj žalovaného 1/. Iba raz po smrti poručiteľa ohľadom
problémov, ktoré sa následne vyskytli, mala telefonát z Rakúska od muža, ktorého meno si vzhľadom
na odstup času nepamätala, ktorý ju žiadal, aby sa zachovala seriózne a nedávala žiadne prehlásenia o
tom, čo poručiteľ mal, resp. čo komu zo svojho majetku sľuboval. Toto potvrdiť nemohla, keďže aj pred
súdom vyhlásila na svoju česť, že o týchto veciach nič nevie. Telefonát trval dve až tri minúty. Týmto to
považovala za ukončené. Ešte pred uvedeným telefónom ju žalovaný 1/ poprosil odkazom na lístočku, či
by mu mohla dať potvrdenie o tom, že mu poručiteľ niečo zanechal, čo ale ona odignorovala, keďže o tom
nič nevie, pričom viac krát ju žalovaný 1/ v tejto súvislosti neoslovil. Poručiteľ bol mimoriadne seriózny
a dobrý človek s obrovskou empatiou, vždy ochotný pomôcť, a to aj bez požiadania, ktorý mal veľký
vzťah aj k alternatívnym formám medicíny s súvislosti s čím investoval nemalé peniaze do vzdelávania.
Bol tiež dôsledný a zodpovedný. Čo sa týka objednávania na rehabilitácie vo O., kvôli poisťovni muselo
byť všetko zabezpečené. Za spoločnosť konal výlučne poručiteľ. Vždy vedela o svojich pacientoch, ale
nemohla vedieť o iných, keďže som nevstupovala do terapie. Nepoznala ani JUDr. F. alebo pána P..
Vzťah poručiteľa k žalovanému 1/ vnímala ako čisto pracovný, hoci bližší, keď poručiteľ žalovaného bral
ako niekoho, kto dával pozor na kolegov a zabezpečoval administratívu a koordináciu pre pacientov,
ktorí išli cez neho ako cez vedúceho pracovníka. Vo O. sa viedla evidencia pracovnej doby. Nespomínala
si, že by jej niekedy s inštrukciami volal poručiteľ, pokiaľ nebol na pracovisku, skôr mu príležitostne
zavolala sama pokiaľ potrebovala niečo potvrdiť alebo skonzultovať. Po tom, čo poručiteľ ochorel tam už
nepracovala. Vedela ale, že mu postupne zlyhávali životne dôležité orgány, počnúc srdcom cez obličky



a celý cievny systém. Na žalovaného 1/ sa obrátila ak potrebovala napr. servítky alebo injekcie, inak
vždy všetko riešila s poručiteľom. Nevedela vylúčiť ani potvrdiť, či po smrti poručiteľa dňa 11.12. bola v
zariadení pri uzávierke firmy. Vedela len, že sa po jeho smrti stretli raz ako kolektív na priateľskej úrovni,
potom sa to zatvorilo. Po tom, čo bola oboznámená s tvrdením žalobcu ohľadom obsahu telefonátu
poprela, že by niečo také rozoberala, hoci na presný obsah rozhovoru si už nepamätala. Uviedla však
s určitosťou, že nevie, že by ju niekto kontaktoval kvôli nejakým peniazom. Svedok A.. R. F. vo svojej
výpovedi uviedol, že pre spoločnosť O. na základe zmluvy o výkone účtovníctva zabezpečoval mzdy
a účtovnú agendu. Nebol teda jej zamestnancom. Žalobcu nepozná vôbec a žalovaného 1/ pozná
ako dlhoročného zamestnanca uvedenej spoločnosti. Pred pojednávaním ho nekontaktovala žiadna
z procesných strán. Pána H. poznal od roku 2003, kedy spísali zmluvu. Bol to múdry a rozhľadený
človek a tiež dobrý odborník, k ľuďom mal zvláštny vzťah. Bol veľmi opatrný a vždy si overoval napr. aj
každého perspektívneho zamestnanca. Pracoval na sebe a rozširoval si vzdelanie. Za roky spolupráce
sa zblížili nie len pracovne, ale bavili sa aj o osobnejších veciach. Čo sa týka právnych záležitostí pre
spoločnosť O., za tie roky mu prešli rukami účtovné doklady od právnikov asi 3x. Žiadneho z nich osobne
nepoznal, pričom sa s ním poručiteľ nebavil o veciach, ktoré riešil s právnikmi a tieto sa nedali zistiť
ani z účtovných dokladov. Po pohrebe sa v priestoroch spoločnosti konkrétne závet nehľadal. S pánom
P., ktorý bol priateľom poručiteľa mali stretnutie so zamestnancami v pondelok po smrti poručiteľa, na
ktorom sa malo dohodnúť, ako sa bude postupovať ďalej. Boli prítomní všetci zamestnanci a v ich
prítomnosti zbežne prehľadali ordináciu poručiteľa, či sa tam nenachádzajú nejaké dôležité veci pre
ďalší chod spoločnosti. Bol požiadaný o čestné vyhlásenie výlučne v súvislosti s jeho činnosťou - a
to potvrdenie o trvaní pracovného vzťahu. Okrem takýchto potvrdení si vypýtal potvrdenie na obsah
ktorého si už nespomína od neho aj žalovaný 1/ pričom mohlo ísť o niečo o tom, že v neprítomnosti
poručiteľa vykonával jeho zástupcu. Po smrti poručiteľa spoločnosť prestala vykonávať odbornú činnosť,
keďže prišla o odborne spôsobilú osobu. Na základe dohody ale do spoločnosti chodil žalovaný 1/
preberať poštu a boli tam tiež kvety, rybičky a iný majetok. Sám podal posledný výkaz na inštitúcie za
mesiac október a takisto oznámil a odovzdal to čo bolo treba na žiadosti v súvislosti s potvrdeniami o
zamestnaní a pod. Žalovaného 1/ pozná taktiež od roku 2003. Pokiaľ chodil do spoločnosti po doklady a
nenachádzal sa tam poručiteľ, ak bolo treba niečo riešiť odkázal ho na žalovaného 1/. Nedá sa povedať,
že by pomáhal viesť spoločnosť, ktorú viedol sám poručiteľ, ale ak bolo treba kvôli niečomu zástupcu
v jeho neprítomnosti v súvislosti s bežnou činnosťou, riešil to žalovaný 1/, ktorý mohol preberal poštu.
Účtovne poručiteľ pre nikoho "barter" nerobil. Pacienti sa v spoločnosti O. objednávali cez recepciu,
kam prichádzali a dohadovali si termíny. Administratívna pracovníčka viedla evidenciu, údaje z ktorej sa
potom zadávali do počítačového programu a po vykonaní procedúry prichádzal svedok do kontaktu až s
vytlačenou faktúrou, na ktorej ale neboli konkretizovaní pacienti. Masáže sa vykonávali v spoločnosti za
hotovosť mimo poisťovňu. Neboli evidované v programe, ale boli vystavované bločky o úhrade, ktoré mu
boli následne odovzdávané. Sám za masáže v spoločnosti neplatil. Nevedel uviesť, či bol poručiteľ sám
technicky zdatný, pričom na základe dokladov z autoservisu vedel, že si nechával auto servisovať. O
nehnuteľnostiach sa s poručiteľom nebavili. V spoločnosti sa viedla evidencia zamestnancov, poručiteľ
sa nezapisoval. Svedok nepoznal ani pána F. ani pána P.. Čo sa týka pracovného vzťahu poručiteľa so
žalovaným 1/ a s jeho dcérou, k dieťaťu sa vyjadriť nevedel, avšak so žalovaným 1/ roky dobre vychádzal,
čo usudzoval z toho, že poručiteľ bol veľmi opatrný a keď niečo s niekým riešil, resp. mu dôveroval,
musel s ním dobre vychádzať. Poukázal na to, že svedok V. K. vo svojej výpovedi uviedol, že vie, čo je
predmetom tohto konania, keďže v tejto veci aj s manželkou vypovedal u notára. Ide o závet, ktorý sa
spisoval u neho doma. Robil ho sám, lebo našiel vzor na internete. Poručiteľa pána Z. poznal iba okrajovo
cez ich spoločného známeho a nosil mu čaje na psoriázu. V ten deň mu priniesol čaj a keď sa rozprávali,
povedal mu, že by chcel tieto veci riešiť. Svedok mu navrhol, že to môžu spísať, keď určite nájdu vzor na
internete, ktorý aj našiel. Žena bola doma a preto povedal, že hneď môže mať podpisy dvoch svedkov,
zavolal ju a závet podpísali. On si ho potom odniesol k právnikovi. Robilo sa to s tým, že si to nechá overiť
u svojho právnika. Poručiteľ spoznal cez kamaráta S., ktorého priezvisko nepozná. Prisadol si k nim v
kaviarni a vtedy sa rozprávali a potom sa viac krát stretávali kvôli bylinkovým čajom, ktoré mu nosil buď
domov alebo do mesta, kam svedok prišiel za poručiteľom. Závet spísal svedok u seba doma na stole
v obývačke a keď sa spisoval, stál pri ňom poručiteľ. Pri spísaní bol iba on. Každý kto závet podpísal si
ho prečítal. Spísali 2 alebo 3 exempláre závetu, ale všetky dal preč, keďže sa ho to netýka. Z videnia
cez ženu poznal právneho zástupcu žalobcu, pričom nevedel uviesť, kedy sa zoznámili, ale určite až
po spísaní závetu. Poručiteľa poznal asi 2-3 roky pred spísaním závetu. Nenavštevovali sa a ani spolu
nechodili na dovolenky, buď mu priniesol čaje k nemu, alebo sa stretávali na káve a svedok poručiteľovi
občas doniesol klobásky. Za čaje si poručiteľ peniaze nepýtal. Svedkyňa E. K. vo svojej výpovedi uviedla,
že predmet sporu po doručení predvolania prebrali s manželom. Účastníkov konania nepoznala, ale



predpokladala, že spor súvislí s pánom, ktorý bol u nich a spísal u nás závet, ktorý ona podpísala. Čo sa
týka okolností bolo to dávno a nepamätala si už detaily. Tento pán prišiel s jej manželom na návštevu,
ona vtedy bola v inej časti bytu, ktorý je rozľahlý. Nespomínala si, či ešte bola na materskej alebo už
pracovala, ale prevažne pracuje z domu. Na to ju zavolal manžel, že pán, ktorý je u nich potrebuje, aby
podpísala závet, ktorý už medzičasom spolu napísali. Na jeho obsah si nespomínala, ani na osoby, ktoré
v ňom boli okrem nej a manžela uvedené. Poručiteľa videla možno 2 alebo 3 krát, kedy vždy prišiel s
manželom k nim. Chodí k nim veľa ľudí. Manžel tohto pána veľa krát spomínal, keďže mu ako psoriatikovi
pomohol nejakými bylinkami. Závet bol spísaný u nich doma, kde má vybavenú kanceláriu. Nevedela
sa vyjadriť k tomu, ako prebiehalo spísanie závetu, keďže pritom nebola, iba bola dodatočne privolaná
k jeho podpisu. Bolo to niekedy cez deň. Poprela, že by sa ohľadom testamentu s kýmkoľvek bavila a
určite nie s JUDr. F., s ktorým prišla do kontaktu v súvislosti so súdnym pojednávaním kvôli dopravnej
nehode. Právneho zástupcu žalobcu pozná prostredníctvom svojej kolegyne, keď im zabezpečuje celý
právny servis. Zoznámili sa asi pred 2-3 rokmi, a to určite po spísaní závetu, keďže pre súčasného
zamestnávateľa pracuje niečo cez dva roky. Z obsahu dedičského spisu po poručiteľovi MUDr. Z. H.
zistil, že A.. R. F. čestným vyhlásením zo dňa 28.05.2013 potvrdil, že okrem MUDr. H. mu v súvislosti s
vedením účtovníctva a spracovávaním mzdovej a personálnej agendy pre spoločnosť O., s.r.o. nikto iný
nedával pokyny, a to nepriamo ani sprostredkovane. Počas neprítomnosti ho ako konateľa zastupoval
vedúci fyzioterapeut p. Turan, na ktorého sa podľa pokynov p. H. vždy obracal a riešil s ním potrebné
veci. Pri osobných rozhovoroch spomenul pán H. zo svojich blízkych jedine svoju matku, s ktorou býval
do jej smrti v jeseni 2011. Z čestného vyhlásenia G. J., zamestnankyne spoločnosti O., s.r.o. vyplynulo,
že MUDr. H. v čase svojej neprítomnosti poveril chodom firmy výlučne svojho vedúceho zamestnanca p.
V. a podľa jej vedomia nežil vo svojom byte s nikým okrem jeho matky, po smrti ktorej žil sám. Z čestného
vyhlásenia Ľ. K.F. vyplynulo, že sa s MUDr. H. poznala od r. 1992, kedy spolu pracovali u jedného
zamestnávateľa a celé roky boli v telefonickom kontakte a to aj po zmene zamestnaní. Kontaktoval ju
aj po smrti svojej matky ohľadom úradných záležitostí. Bol veľmi spoločenský, rád sa pohyboval medzi
ľuďmi, pomáhal im. Nerád sa zdražoval vo svojom prázdnom byte v J., ktorý si postupne prerábal. Bol to
veľmi osamelý človek, ktorý vyhľadával spoločnosť ľudí, ktorých poznal, rád cestoval, ale v konečnom
dôsledku bol sám. R. Y., ktorý pracoval v spoločnosti O., s.r.o. ako masér v čestnom vyhlásení potvrdil,
že Dr. H. bol skvelý človek, ktorého mal každý rád. Býval so svojou matkou, po smrti ktorej býval sám. Bol
majiteľom rehabilitačného centra, ktoré prevádzkoval so Š.X. V., ktorý nebol iba jeho spolumajiteľ, ale aj
kamarát. Z čestného vyhlásenia E. L. vyplynulo, že sa s Dr. H. zoznámil v r. 2000, odkedy sa stretávali
niekoľko krát do roka za účelom opráv a montovaní vecí do práce, doma a na chalupe. Keď nebol v práci,
zastupoval ho Š. V.. Na chalupe u neho pracoval aj dlhšie, teda do 22.00 hod. Bol to vyrovnaný človek,
ktorý sa nikdy nikam neponáhľal, žil sám. Bc. J. Š. vo svojej výpovedi potvrdil, že riešil obchodné úkony
medzi spoločnosťou NAY a.s., pre ktorú pracuje a O. s.r.o. s MUDr. Z. H. a v prípade jeho neprítomnosti s
jeho zamestnancom Š. V.. Vychádzajúc z viacerých návštev v byte na J. ulici, kde mu inštaloval niekoľko
spotrebičov v jeho domácnosti, žil tam sám. Vzhľadom na vek žalovanej 2/, ktorá mala v čase smrti
poručiteľa 6 rokov, z ktorého dôvodu bola pochybná hodnovernosť jej výpovede ako svedka vzhľadom
na intelektuálnu a psychickú spôsobilosť dieťaťa v tomto veku a prevahu magického myslenia, kedy je
ťažko schopné rozlíšiť fantáziu od reality, aj za zohľadnenia názoru zástupkyne kolízneho opatrovníka,
ktorá poukázala na to, že v tomto veku by si dieťa skutočne objektívne mohlo zapamätať iba silne
emocionálne nabité zážitky a samé ťažko dokáže odlíšiť čo je pravda a čo nie, nevykonal jej výsluch, keď
navyše by takýto dôkaz nemal ani zásadnú relevanciu pre rozhodnutie vo veci samej. Napokon poukázal
na to, že obsahom preukazu splnomocnenca č. 468/2011 vydaným Slovenskou poštou dňa 23.08.2011
mal preukázané splnomocnenie na preberanie pošty pre žalovaného 1/, vrátane preberania zásielok do
vlastných rúk bez obmedzenia jeho platnosti, na ktorom splnomocnení bol ako splnomocniteľ uvedený
spoločnosť O., s.r.o. a mená a priezviská splnomocnencov MUDr. Z. H.Š. a Š. V., vrátane uvedenia čísiel
občianskych preukazov.
2. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa ust. § 476 ods. 1 a 2, §
476a, § 476b, § 476e, § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že podanej žalobe,
ani vzájomnej žalobe nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že závet je jednostranný, kedykoľvek
odvolateľný alebo zmeniteľný prejav vôle výlučne osobnej povahy (nepripúšťajúci zastúpenie), ktorý o
svojom majetku pre prípad smrti zriaďuje jediná fyzická osoba. Pre zriadenie závetu treba dohliadnuť
na všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu a popri tom aj na
náležitosti osobitne sa vzťahujúce na prejav vôle pre prípad smrti. Okrem náležitostí závetu vyplývajúcich
z ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný), ustanovenie § 476b Občianskeho zákonníka pre platnosť závetu nenapísaného
vlastnou rukou poručiteľa (alografného závetu) vyžaduje, aby ho poručiteľ podpísal vlastnou rukou a aby



pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu,
a aby ho podpísali aj svedkovia. Svedkovia nemusia poznať obsah závetu a nemusia byť prítomní pri
samotnom spísaní závetu. Nemusia byť ani prítomní pri podpise závetu poručiteľom. Ich prítomnosť,
a to súčasnú, vyžaduje zákon iba pri výslovnom prejave poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú
vôľu, pričom v bezprostrednej nadväznosti na tento prejav poručiteľa musia listinu podpísať. Výslovný
prejav vôle poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť urobený ústne, písomne,
prípadne aj iným jednoznačným, nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Pre platnosť
závetu nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené, že poručiteľ pred oboma svedkami
súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Rozhodujúce je, či
sa tak fakticky stalo. Práve svedkovia závetu sú povolaní, aby o tom podali svedectvo. Závetcovo
vyhlásenie, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, musí byť výslovné a pri tomto vyhlásení musia
byť súčasne obaja svedkovia. Pri tejto forme závetu svedkovia osvedčujú svojimi podpismi obsah
závetcovho vyhlásenia, nie obsah závetu. Nevyhnutnosť účasti svedkov pri vyhlásení poručiteľa slúži
na to, aby v prípade neskorších pochybností o pôvodnosti závetu mohli dosvedčiť, k čomu v ich
prítomnosti zo strany poručiteľa došlo. Nevyžaduje sa, aby boli oboznámení s obsahom závetu, musia
však text závetu podpísať. Nie je nevyhnutné, aby za svojím menom uviedli, že sa podpisujú ako
svedkovia. Z uvedeného je zrejmé, že i keď pre platnosť závetu, ako jednostranného prejavu vôle
poručiteľa, zákon vyžaduje presne uvedené formálne náležitosti, nie je potrebné tieto rozširovať na také
technicko-formálne požiadavky, ktoré by súčasne v prípade ich nedodržania spôsobovali neplatnosť
závetu, ako je presné miesto podpisu, a mechanické, ako podrobne uvedené označenie osoby svedka
(mena, priezviska, bydliska, dátumu narodenia a podobne), ktorý podpisuje závet. Nevyhnutnosťou je
podpis svedkov, uvedených na jednej listine, ktorý dosvedčuje aj ich súčasnú prítomnosť pri vyhlásení
vôle poručiteľa, a to i bez označenia, že sa jedná o svedkov. Potrebné je však uviesť, že pre prípad
väčšej dôkaznej istoty, v prípadnom spochybnení platnosti závetu, sa odporúča, aby na listine boli
tieto skutočnosti uvedené. Nie však s následkom neplatnosti závetu v prípade absencie takéhoto
označenia. Okolnosti osvedčujúce platnosť závetu, t.j. nespochybňujúce výslovné vyhlásenie poslednej
vôle poručiteľa, následne alebo súčasne uvedenej v písomnej forme, podpísanej poručiteľom a dvomi
svedkami, budú v prípade spornosti o platnosť závetu, vždy predmetom dôkazného, t.j. skutkového
stavu vo veci. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania v posudzovanej veci dospel k záveru,
že nakoľko v spore bolo preukázané, že predmetný závet bol spísaný v súlade s ustanoveniami §
476 ods. 1 a 2 OZ a § 476b OZ a pri jeho spísaný boli dodržané všetky zákonné náležitosti, pričom
nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti výpovedí svedkov tohto závetu napriek skutočnosti, že JUDr.
Kašuba vystupoval na začiatku konania v postavení právneho zástupcu žalovaného 1/, keď výpovede
oboch svedkov tohto závetu (JUDr. F. C. H. P.) vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach,
pričom ich vyjadrenia potvrdzujúce prejavenie vôle poručiteľa obsiahnutej v uvedenom závete vzájomne
korešpondovali, neboli navzájom protirečivé a nevybočovali z medzí elementárnej logiky. V súvislosti
s námietkami žalobcu, ktorý namietal, že predmetný závet, pravosť podpisu poručiteľa na ktorom
však nenapadol, neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľa, konštatoval, že tieto tvrdenia sa nepreukázali
a zostali výlučne v rovine špekulatívnych tvrdení, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by mal
poručiteľ k žalovanému 1/ nepriateľský vzťah, čo vo svojej nepriamej výpovedi naznačil výlučne svedok
JUDr. H., avšak naopak z výpovede svedka Ing. F. vyplynulo, že vzhľadom na povahu poručiteľa
musel žalovanému 1/ dôverovať, nakoľko ho ustanovil za svojho zástupcu vo veciach týkajúcich sa
bežnej prevádzky rehabilitačného zariadenia v jeho neprítomnosti, čo bolo potvrdené aj výpoveďou
svedkyne MUDr. R. a nepriamo to vyplýva aj z čestných vyhlásení, ktoré sú obsahom dedičského spisu.
Podporne uvedenému záveru svedčí aj preukázaná skutočnosť, že poručiteľ splnomocnil žalovaného
1/ aj na preberanie pošty za spoločnosť, čo bolo potvrdené preukazom splnomocnenca vydaným
Slovenskou poštou, a.s.. Výpovede svedkov Ing. F. a MUDr. R. považoval za absolútne hodnoverné
s prihliadnutím na absenciu akéhokoľvek osobného vzťahu týchto svedkov k predmetu konania, keď
žiadnym spôsobom nefigurovali ani medzi osobami akýmkoľvek spôsobom spojenými s okolnosťami
spísania, či objavenia ktoréhokoľvek zo závetov. Napokon na vierohodnosť výpovede svedka JUDr. H.
mala vplyv aj fotografiami predloženými žalovaným 1/ preukázaná skutočnosť, že poručiteľa navštevoval
na jeho chate, dokonca spoločne s maloletou žalovanou 2/ a skutočne vychádzajúc zo záznamu rýchlej
záchrannej služby tam utrpel aj úraz, čo jednoznačne potvrdzuje, že okrem pracovného vzťahu udržiavali
aj bližší osobný vzťah. Chyba v písaní v označení jednej z nehnuteľností nemala vplyv na platnosť
závetu ako celku. Zároveň poukázal na to, že vykonaným dokazovaním mal vierohodne preukázanú
aj skutočnosť, že pred spísaním závetu dňa 26.10.2012 poručiteľ podpísal aj závet dňa 11.02.2012,
ktorý však nemohol svojim obsahom obstáť popri neskoršie spísanom závete dňa 26.10.2012, hoci
bol taktiež spísaný v súlade s citovanými ustanoveniami § 476 ods. 1 a 2 OZ a § 476b OZ a pri



jeho spísaný boli taktiež dodržané všetky zákonné náležitosti, čo mal preukázané výsluchom svedkov
prítomných pri spísaní tohto závetu, ktorí v zhode potvrdili okolnosti jeho spísania a prejavenie vôle
poručiteľa tak ako bol vyhotovený a predložený súdnemu komisárovi, pričom chyba v písaní v dátume
narodenia svedka nemala rovnako vplyv na platnosť závetu ako takého. Vzhľadom na zákonnú úpravu
vyplývajúcu v ust. § 480 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa bez ďalšieho ex lege zrušuje neskorším platným
závetom závet skorší, považoval za nedôvodnú vzájomnú žalobu o určenie neplatnosti závetu zo dňa
11.02.2012, keď okrem jej neopodstatnenosti bola táto podaná aj bez naliehavého právneho záujmu na
takomto určení. Záverom uviedol, že za nadbytočné považoval vyjadrovať sa ku všetkým špekulatívnym
tvrdeniam oboch procesných strán, ktorými sa snažili vzájomne spochybniť autenticitu predložených
závetov, keď napr. JUDr. F. bez predloženia plnej moci od závetného dediča skutočne nebol oprávnený
nahliadať do dedičského spisu napriek predloženiu závetu, pričom ostatné vykonštruované argumenty
o vzájomnom prepojení zástupcov a svedkov závetov boli bez relevancie k posúdeniu podstatných
náležitostí závetov a ich platnosti, ktorú súd skúmal predovšetkým po formálnej stránke ich súladu
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti dodal, že podľa konštantnej
súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí
v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Svoje rozhodnutie tak založil na
vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k ostatným vo
vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými
v priebehu konania procesnými stranami. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a
nakoľko ani jedna zo strán nemala úspech vo vzťahu k podanej žalobe, resp. vzájomnej žalobe, žiadnej
z nich právo na náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti tomuto rozsudku podal; do výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá; v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namieta, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je predčasné, nakoľko pre náležité ustálenie skutkového
stavu veci bolo nevyhnutné vykonať výsluch svedkov JUDr. F., H. P. a súčasne aj žalovaného 1/
na jednom pojednávaní. V súvislosti s ustálením skutkového stavu veci prvoinštančnému súdu vytkol,
že nemal možnosť klásť otázky a vypočuť žalovaného 1/, čím mu nezabezpečil možnosť v rovnakej
miere uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, a teda nerešpektoval
zásady vyplývajúce z čl. 6 C.s.p., a to napriek tomu, že na pojednávaní dňa 10.06.2016 do zápisnice
konštatoval, že z hľadiska hodnotenia dôkazov považuje za potrebné vypočuť svedkov JUDr. F. a
P. ako aj žalovaného 1/ na jednom pojednávaní, avšak takýto výsluch nevykonal. Poukázal v tejto
súvislosti na to, že v rámci výpovede svedkov došlo k viacerým rozporným tvrdeniam, keď napr. pri
výpovedi pána JUDr. F., ktorý v bode II 5. vzájomnej žaloby, ako aj na pojednávaní konanom dňa
27.04.2015 tvrdil, že on ani žalovaný 1/ nikdy neboli zamestnancami miestneho úradu L. - F. Y., hoci
na pojednávaní konanom dňa 29.09.2016 uviedol, že isté relatívne krátke obdobie v rokoch 2007 až
2008 bol zamestnanec právneho oddelenia MČ F. Y.. Od roku 2008 až doposiaľ pre MČ pracuje externe
ako advokát. Informácie z internetu pritom potvrdzujú, že žalovaný 1/ bol poslancom zastupiteľstva
vo volebnom období 2010-2014 a JUDr. F. bol období vedúcim referátu právneho oddelenia, členom
bytovej komisie a iné na Miestnom úrade F. Y., obaja v rovnakom čase (dôkazy súčasťou spisu).
Ostané rozporné tvrdenia chcel preukázať relevantnými dôkazmi, pri vypočutí svedkov JUDr. F., H. P.
a žalovaného 1/ na jednom pojednávaní, čo mu však nebolo umožnené. Ďalej zdôraznil, že napadnutý
závet je listinou súkromnej povahy a na rozdiel od verejnej listiny, kde dôkazné bremeno spočíva na tom,
kto popiera jej správnosť, u súkromnej listiny postačuje "formálne" popretie jej správnosti, aby nastúpila
dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno žalovaných 1/ a 2/. Žalovaný 1/ však doteraz skutočnosti,
ktoré tvrdil, nepreukázal. Nesúhlasil s hodnotením dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, ktorý nemal
dôvod pochybovať o hodnovernosti výpovedí svedkov závetu JUDr. F. a H. P., ale súčasne spochybnil
vierohodnosť výpovede svedka JUDr. H., keď sa tak stalo iba na základe nepriamych dôkazov, pričom
rovnako môže byť spochybnená aj vierohodnosť výpovede svedkov JUDr. F. a H. P., ktorí sú dlhoročnými
vlastníkmi susediacich nehnuteľností a teda existuje predpoklad, že sa poznajú a stretávajú, aj keď túto
skutočnosť popreli. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal; do výroku, ktorým prvoinštančný súd zamietol
vzájomnú žalobu; odvolanie žalovaný 1/, ktorý žiadal v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konania, alternatívne ho zmeniť a vzájomnej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zdôraznil,
že z hľadiska naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení preukázal všetky zákonom
stanovené predpoklady pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe, nakoľko v dôsledku zamietnutia podanej
žaloby o určenie neplatnosti závetu zo dňa 26.10.2012 nedošlo k odstráneniu právnej neistoty strán



sporu a vytvoreniu pevného právneho základu pre ich vzťahy, pričom uvedené možno dosiahnuť iba
vyhovením vzájomnej žalobe, ktorou by súd určil neplatnosť závetu zo dňa 11.02.2012.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný 1/ uviedol, že námietka žalobcu, že mu počas celého
konania nebolo umožnené klásť otázky a vypočuť ho, a to aj napriek tomu, že súd mal na pojednávaní
dňa 10.06.2016 do zápisnice konštatovať, že považuje za potrebné na jednom pojednávaní vypočuť
JUDr. F., p. P. a jeho osobu, nie je opodstatnená. S výnimkou dvoch ústnych pojednávaní sa totiž
žalobca pojednávaní osobne nezúčastňoval, a ak by bol prítomný, mohol klásť otázky svedkom ako aj
jeho osobe. Na pojednávaní konanom dňa 29.09.2016, na ktorom sa zúčastnili JUDr. F., p. P. ako aj
on mal právny zástupca žalobcu možnosť klásť otázky tak vypočúvaným svedkom ako aj jemu, pričom
pokiaľ túto možnosť nevyužil a nemal žiadne ďalšie otázky, neboli porušené zásady vyplývajúce z čl. 6
C.s.p., ako sa mylne domnieva. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené poukázať na
rozporné tvrdenie vo výpovedi JUDr. F., uviedol, že JUDr. F. pravdivo vypovedal, keď uviedol, že nikdy
nebol zamestnancom miestneho úradu ako aj pravdou je, že bol krátke obdobie (niekoľko mesiacov)
zamestnancom mestskej časti. Pokiaľ ide o vierohodnosť svedeckých výpovedí svedkov JUDr. H.,
JUDr. F. a p. P., zdôraznil, že listinnými dôkazmi sa preukázalo, že svedkovia JUDr. F. a p. P. nie sú
vlastníkmi susediacich nehnuteľnosti, ba dokonca záhrady nemajú ani na jednej ulici ale iba v rovnakom
katastrálnom území. Námietky žalobcu v odvolaní tak nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a súd
prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu v plnom rozsahu zamietol po tom, ako vykonal všetky
dôkazy navrhované zo strany žalobcu. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti
ako vecne správny potvrdiť.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaných
odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, avšak ani odvolanie
žalovaného 1/ nie sú dôvodné a napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny.
7. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal určenia, že závet, spísaný poručiteľom MUDr. Z. H. dňa 26.10.2012, v prospech žalovaných,
ako aj vzájomnej žalobu, ktorou sa žalovaní domáhali určenia, že závet poručiteľa MUDr. Z. H. zo
dňa 11.02.2012, ktorým za dediča ustanovil H. L. je neplatný, alternatívne určenia, že závet zo dňa
26.10.2012, ktorým za dediča ustanovil Š. V. a H.. R. V. je platný.
8. Vychádzal zo správnych skutkových záverov, na ktorých základe následne vyvodil aj správny právny
záver, že v danej veci neboli splnené podmienky pre vyhovenie podanej žalobe ani vzájomnej žalobe,
keď závet zo dňa 26.10.2012 spĺňa všetky náležitosti, ktoré právny poriadok pre ne vyžaduje. Na
dokazovaním dostatočne a správne ustálený skutkový stav veci aplikoval zodpovedajúce zákonné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 476, § 476b OZ), a svoje dôvody, pre ktoré žalobu i vzájomnú
žalobu zamietol aj náležite vysvetlil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
podstatnými pre právne posúdenie veci. Obsah odvolaní žalobcu ani žalovaného 1/ nie je spôsobilý
spochybniť správnosť skutkových ani právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z
hľadiska nimi uvádzaných tvrdení v podaných odvolaniach, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené
také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie; a postupom súdu prvej inštancie
nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.
9. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v preskúmavanej veci pre účely posúdenia dôvodnosti
žaloby o určenie neplatnosti závetu sústredil predovšetkým na splnenie zákonom stanovených
predpokladov platnosti závetu (§ 476b Občianskeho zákonníka) spísaného poručiteľom MUDr. Z. H.,
pričom správny je aj jeho; pre posúdenie dôvodnosti žaloby kľúčový; záver, že nakoľko spísanie, resp.
vlastnoručný podpis poručiteľa na predmetnom závete obsahujúcom poslednú vôľu poručiteľa, no tiež
prítomnosť na ňom podpísaných svedkov, boli potvrdené vykonaným dokazovaním, ide o závet platný,
ktorý nahrádza všetky ostatné skôr spísané závety; z ktorého dôvodu nie je daný naliehavý právny
záujem na určení, ktorého sa žalovaný 1/ domáha vzájomnou žalobou.
10. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy navrhované stranami
na preukázanie ich tvrdení, pričom vykonané dôkazy dôsledne vyhodnotil v súlade s ust. § 191 C.s.p.
jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Pre účely posúdenia hodnovernosti jednotlivých dôkazov (najmä
výpovedí svedkov a sporových strán) vrátane ich významu pre rozhodnutie v spore náležite prihliadol
aj na všetky relevantné skutočnosti, ktoré v spore vyšli najavo. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov
spĺňa všetky kritériá správneho hodnotenia dôkazov vyplývajúce z citovaného ustanovenia, keď ho treba
považovať za súladné s obsahom vykonaných dôkazov, a tiež s tým, čo v priebehu konania vyšlo najavo,
pričom zároveň vychádza zo správneho logického vyhodnotenia jednotlivých čiastkových okolností veci



(ich nadväznosti, vzájomného prepojenia, súladu, či rozporu a významu v konaní) ktoré tvoria základ
pre jeho správne skutkové zistenia významné pre rozhodnutie v danom spore. Prvoinštančný súd teda
skutkový stav pre účely rozhodnutia v spore ustálil správne a z jeho skutkových zistení v súlade s ust.
§ 383 C.s.p. vychádzal aj odvolací súd.
11. Neopodstatnené sú námietky žalobcu v podanom odvolaní, že napadnuté rozhodnutie je predčasné,
keď je vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je potrebné doplniť o
skutočnosti, ktoré vyplynú z doplnenia dokazovania výsluchom svedkov JUDr. F., H. P. a žalovaného 1/
na jednom pojednávaní, pričom nakoľko nemal možnosť klásť žalovanému 1/ otázky, bolo porušené jeho
právo na spravodlivý proces. Z obsahu spisu (zápisníc o pojednávaniach) totiž jednoznačne vyplýva,
že žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi bol poskytnutý dostatočný priestor, aby vypočutým svedkom
a žalovanému 1/ pri ich výsluchoch kládli otázky, pričom skutočnosť, že tento priestor nevyužili podľa
svojich predstáv nemôže mať za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Zároveň odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že vykonané dokazovanie, vrátane hodnovernosti jednotlivých výpovedí,
vyhodnotil súd prvej inštancie správne a na ich základe dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci,
z ktorého vychádzal pri právnom posúdení dôvodnosti podanej žaloby, a preto nemožno napadnutý
rozsudok považovať za vydaný predčasne. Naviac však odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že
žalobcom namietané okolnosti, ktoré podľa jeho názoru spochybňujú hodnovernosť výpovedí svedkov
JUDr. F., H. P., ako aj výpoveď žalovaného 1/, nie sú; za stavu, keď podpisy na závete neboli sporné;
spôsobilé spochybniť fakt, že závet bol vyhotovený v súlade s ust. § 476b Občianskeho zákonníka,
vrátane skutočnosti, že svedkovia daný závet poručiteľa zo dňa 26.10.2012 vlastnoručne podpísali.
Odvolacie námietky žalobcu, ktorý prvoinštančnému súdu vytkol iba vyššie uvedené nedostatky, preto
nemôžu obstáť a napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov žalobcu vecne správny.
12. Napokon, nedôvodná je i argumentácia žalovaného 1/, ktorý vo svojom odvolaní namieta, že v
konaní preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa domáhal vzájomnou
žalobou. Za stavu, keď závet zo dňa 26.10.2012 treba považovať za platný, totiž určenie neplatnosti
závetu poručiteľa zo dňa 11.02.2012, ktorým za dediča ustanovil Miloša Birčáka, ani pozitívne určenie,
že závet zo dňa 26.10.2012 je platný, nemá žiadne opodstatnenie, keď; ako správne konštatoval i súd
prvej inštancie; platný závet zo dňa 26.10.2012, nahradil všetky ostatné skôr spísané závety. Napadnutý
rozsudok naviac zakladá ohľadne posúdenia otázky platnosti tohto záveru prekážku rozhodnutej veci
vo vzťahu k platnosti závetu, ktorú nie je nevyhnutné vysloviť priamo vo výroku rozsudku. Pre účely
ustálenia okruhu dedičov a dedenia po poručiteľovi plne postačuje meritórne posúdenie otázky platnosti
predmetného závetu napadnutým rozsudkom, z ktorého celkom jednoznačne (a záväzne) pre dotknuté
subjekty, vrátane súdu v dedičskom konaní, vyplýva, že závet je platný, a za tohto stavu na určení,
ktorého sa žalovaný 1/ domáha podanou vzájomnou žalobou, na podanie ktorej nebol odkázaný ani v
prebiehajúcom dedičskom konaní, nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137 písm. d)
C.s.p., resp. pôvodne § 80 písm. c) O.s.p.
13. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri
skutkovom a právnom posúdení otázky platnosti závetu poručiteľa zo dňa 26.10.2012, ako aj
opodstatnenosti podanej vzájomnej žaloby z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, pričom ani vo svojom odvolaní žalobca ani žalovaný 1/ neuviedli žiadne také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné posúdenie uvedených otázok odvolacím súdom, keď v rámci
predmetného sporu sa prvoinštančný súd vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a po
náležitej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p., a nakoľko žalobca ani žalovaný 1/ neboli v odvolacom
konaní úspešní, žiadnemu z nich právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už



prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).