{"guid": "a8b27c63-6b9b-419f-97a5-ba69dde7396d:7fad628f-74b5-47f8-b49e-76bc33897255", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1514205258.1", "spisova_znacka": "7Co/453/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/453/2016 z 3. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. júla 2018, sp. zn. 7Co/453/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1514205258.1", "identifikacne_cislo": "1514205258", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2018-07-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2016/377", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o (377/2016 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/377", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/377-2016"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fad628f-74b5-47f8-b49e-76bc33897255", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1514205258.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1514205258.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1514205258.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/453/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514205258
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514205258.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej
a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu:
W.. C. T.O., nar. XX.XX. XXXX, P. XXXX/X, XXX XX P., zastúpený Vojčík & Partners,
s.r.o., so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice , IČO: 36 866 563, v mene ktorej koná
JUDr. Leo Teodor Vojčík, konateľ a advokát, proti žalovanému: News and Media Holding,
a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava , IČO: 47 256 281, zastúpený SCHWARZ advokáti
s.r.o., so sídlom Podbrezovská 40, 831 06 Bratislava , IČO: 36 858 285, v mene ktorej koná
JUDr. Ing. Andrej Schwarz, konateľ a advokát a advokátskou kanceláriou Škubla ? Partneri
s.r.o. so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, v
mene ktorej koná Mgr. Martin Škubla, konateľ a advokát, adresa pre doručovanie písomností:
Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava , o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.1.2016, č.k. 50C/120/2014-134, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť z webových stránok Y.:/..G..D.-D.-K.-
K.-O.-P.-G.-E.-XXX D..Y. článok D. názvom „.G. K. K. O.. E. P. G. E. XXX
D.“ a tento ďalej nešíriť, uložiť žalovanému
povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi na webových stránkach F..G..sk v sekcii Regióny/Východné
Slovensko a v denníku G. I. K. v sekcii Slovensko a zaplatiť žalobcovi 10 000 eur titulom nemajetkovej
ujmy (výrok I) a v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému
trovy konania vo výške 1 329,32 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „ Občiansky zákonník“), § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“)a vecne tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru o nesplnení
zákonných podmienok na vyhovenie žalobe. Pri posudzovaní dotknutého článku ako celku v kontexte
s titulkom a podtitulkom súd prvej inštancie konštatoval, že článok neobsahoval nepravdivé údaje, keď



samotný žalobca uviedol, že článok žalovaného (i keď až v úplnom závere článku ) obsahoval pravdivú
informáciu o tom, že drevo sa bude predávať za cenu 20 eur za kubík. Vzhľadom k uvedenému sa súd
prvej inštancie nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého: „Čitateľ, ktorý si vytvorí mylný úsudok len
prečítaním klamlivého názvu daného článku, alebo čitateľ, ktorý neprečíta článok celý sa k tejto pravdivej
informácii nedostane“. Súd prvej inštancie mal za to, že nemožno priemerného čitateľa podceňovať
a vo všeobecnosti predpokladať nedostatok základných čitateľských zručností, povrchnosť pri čítaní
článkov, nemožno dopredu predpokladať, že sa čitateľ oboznámi len s titulkom resp. so zvýraznenou
časťou článku a na základe toho si vytvorí mylný názor. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že
témou článku žalovaného bol výrub stromov v parku, teda téma verejného záujmu a žalobca bol v čase
zverejnenia článku primátorom mesta Trebišov, t.zn. osobou verejného záujmu, ktoré musia strpieť
väčšiu mieru kritiky. Žalovaný ako novinár mal povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce
sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom
je dokonca potrebné tolerovať určitú mieru preháňania a provokácie, preto je žalovaný „ nositeľom \"
slobody prejavu a preto sa na neho vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná
novinárom, resp. masmédiám. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu prvej inštancie článok
neobsahoval nepravdivé údaje ustálil, že žalovaný nezasiahol do osobnostných práv žalobcu spôsobom,
ktorý by vyžadoval súdnu ochranu, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu aj v časti uplatňovaného
nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodnú zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal
konaní plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo
výške 1 329,321 eur. Trovy právneho zastúpenia žalovaného priznal v súlade s ust. § 10 ods. 8, 13a
ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, 17 ods. 1 a 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), za 8 úkonov právnej
služby á 91,29 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej 21.11. 2014, účasť na
pojednávaní 27.1.2015 v trvaní viac ako dve hodiny - 2 x 91,29 eur, účasť na pojednávaní 17. 3. 2015
v trvaní viac ako dve hodiny - 2 x 91,29 eur, účasť na výsluchu svedka na OS Košice II 28. 7. 2015
- 1 úkonu 22,82 eur, podanie vo veci samej - žiadosť o výsluch svedka, vyjadrenie vo veci samej 15.
1. 2016, účasť na pojednávaní 28.1.2016) + režijný paušál á 8,04 eur x 2, á 8,39 eur x 4, á 8,58 eur
x 2, + 20% DPH a náhradu za stratu času za 24 polhodín 28.7.2015 v sume 335,52 eur. Súd prvej
inštancie nepriznal žalovanému odmenu za úkon právnej služby - porada s klientom dňa 7.9.2015,
nakoľko vykonanie takéhoto úkonu zo spisu nevyplývalo a žalovaný vykonanie takéhoto úkonu súdu
prvej inštancie nepreukázal.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. uvádzajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Uviedol, že súd
prvej inštancie bez bližšieho hodnotenia jednotlivých dôkazov vykonaných v rámci dokazovania v
odôvodnení uviedol všeobecné frázovité výrazy ohľadne úlohy slobody prejavu médií pri informovaní
verejnosti o témach verejného záujmu, avšak pri absencii ich logického nadviazania na skutkové
okolnosti a vykonané dôkazy v predmetnom konaní, keď sa uspokojil s prevzatím jedného z argumentov
žalovaného, podľa ktorého uverejnená informácia článku nie je nepravdivá. Názor, že žalovaný
výrok nemá nepravdivý charakter, je zjavne nesprávnym a priečiaci sa skutkovému stavu, nakoľko
nadpis žalovaného článku uvádza, že „G.Á. K. K. O.“ a podnadpis doplňujúco uvádza, že primátor
chce drevo z plánovaného výrubu „dať“ Rómom, čo je podľa jeho názoru neuveriteľné a podľa
bližšie nešpecifikovaných Trebišovčanov aj poburujúce. Zo samotného článku, ako aj z vykonaného
dokazovania pritom vyplýva, že informácia obsiahnutá v nadpise ako aj v podnadpise predmetného
článku nie je pravdivá, pretože drevo bolo ponúkané na predaj, a to všetkým obyvateľom mesta.

5. Mal za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol na vykonané dôkazy, a to na a) výpoveď
svedka C.. I. D. na pojednávaní dňa 17.3.2015, ktorý uviedol, že vetu „Primátor dá drevo Rómom“
považuje za nepravdivú a rovnako za nepravdivé považoval aj tvrdenie, podľa ktorého „G. Q. K. K. X.
L. K. O.\". Okrem toho svedok upresnil, že nespokojnosť, či dokonca pobúrenie Trebišovčanov nastalo
až po zverejnení článku, a to dokonca práve v dôsledku zverejnenia tohto článku, pretože obyvatelia
pochopili článok tak, že on dáva drevo Rómom. Svedok taktiež uviedol, že slová „dať a darovať\" sú
podľa neho totožné, pričom však obsah pojmov „dať a predať\" mu v tejto veci nesplývajú, b) výsluch
svedka W.. Ľ. G.T. na pojednávaní dňa 3.7.2015, ktorý taktiež uviedol, že nevidí rozdiel medzi pojmami
„dať a darovať\", pričom však vidí rozdiel medzi obsahom výrazov „dať a predať\", c) výsluch svedka Ľ.



V. dňa 28.10.2015 cestou dožiadaného súdu, ktorý na otázku jeho právneho zástupcu, či vidí rozdiel
medzi obsahom pojmu „dať a predať\" odpovedal „áno, samozrejme\" a následne uviedol, že pojem „dať\"
charakterizuje zmenu vlastníctva bez protihodnoty a pojem „predať' zas odkazuje na zmenu vlastníctva
za protihodnotu“. Poukázal na to, že súdu prvej inštancie boli predložené kópie komentárov čitateľov
webového portálu žalovaného, z ktorých taktiež vyplýva, že časť čitateľskej obce mohla nadobudnúť
dojem alebo priamo nadobudla dojem, že drevo z predmetného výrubu Rómom rozdá.

6. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že v
predmetnej veci žalovaný k danej téme nedisponoval rozporuplnými či polemickými informáciami,
ktorých zverejnenie bolo vo verejnom záujme. Práve naopak, mal k dispozícii pravdivú informáciu,
ktorú mu v rozhovore poskytol on sám, a to, že vyťažené drevo bude miestnym obyvateľom predávať,
nie darovať. Napriek tomu, k poskytnutej informácii žalovaný vlastnou redakčnou činnosťou vytvoril
kontradiktórne tvrdenie, a to priamo v nadpise, kde uviedol, že bude drevo dávať, pričom výraz „dávať\" vo
všeobecnosti znamená odovzdávať predmet do vlastníctva zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod. Od
novinára sa pritom primárne vyžaduje, aby na základe presných faktov poskytoval verejnosti spoľahlivé
a presné informácie v súlade s novinárskou etikou. Judikatúra ESĽP od novinára vyžaduje okrem
rešpektovania etických a morálnych pravidiel novinárskej praxe taktiež aj konanie v dobrej viere. Podľa
jeho názoru ide v danom prípade o úmyselnú manipuláciu s faktami a ich prekrútenie do takej podoby,
kedy sa z pravdivej informácie v dôsledku konania žalovaného stáva informácia nepravdivá. Takéto
umelé konštruovanie senzácie v žiadnom prípade nemožno považovať za súladné so žurnalistickou
profesijnou etikou. Poukázal na čl. III. ods. 5 Etického kódexu Slovenského Syndikátu Novinárov,
podľa ktorého „Novinár nikdy nemanipuluje s textovými, obrazovými, zvukovoobrazovými či zvukovými
záznamami ani fotografiami\". Etický kódex následne v čl. III. ods. 6 explicitne uvádza, že „. Č. S. G. L.
J. X., S. L..

7. Úmyselné vytvorenie informácie, ktorá flagrantne protirečí zisteným faktom a jej umiestnenie do
nadpisu článku je zjavnou manipuláciou s informáciami a pokusom o umelé vytvorenie škandálu, čo
len zdôrazňuje podnadpis umiestnený vo vecnom texte, na ktorý sa už v žiadnom prípade nevzťahuje
benevolentnejší režim posudzovania pravdivosti, tvrdený v konaní žalovaným. V podnadpise článku
žalovaný uviedol, že „G. K. K. O.\" čo je podľa žalovaného „neuveriteľné\", a čo celkom zjavne v
spojení s názvom článku a nasledujúcim textom, podľa ktorého „tento fakt pobúril P.\", pôsobí na emócie
čitateľa, so zámerom vyvolať a umocniť neoprávnený hnev na neho. Ide pritom o typický prejav
bulvárnej nepravdivej a pravdu skresľujúcej „žurnalistiky\", založenej na umelom vyvolávaní senzácie,
v tomto prípade, na jeho úkor. Nie je mu zrejmé, ako mohol fakt, že chce dať, teda darovať drevo
Rómom, pobúriť Trebišovčanov, keď táto informácia je nepravdivá, vymyslená a šírená žalovaným v
predmetnom článku. Trebišovčania boli pobúrení až následkom vnímania žalobcovho článku, ktorý o
ňom šíril nepravdivé tvrdenia, pričom tento fakt bol opätovne uvádzaný aj vo výpovediach svedkov,
vypočutých v rámci dokazovania. Nie je nevýznamné ani to, že žalovaná formulácia žalovaného nie
je expresívnym výrazom, komentárom veci verejných či novinárskym preháňaním a zveličovaním, ale
konkrétnym pozmenením faktov, o ktorých žalovaný preukázateľne vedel, že sú nepravdivé. Nakoľko je
nevyhnutné diferencovať medzi nepravdivými výrokmi a tvrdeniami, ktoré sú len prehnané, provokatívne
alebo inak citovo podfarbené, premisy súdnej praxe chrániace určitú mieru preháňania či provokácie
médií sú v danom prípade neaplikovateľné.

8. Odvolateľ konštatoval, že súd prvej inštancie sa nezaoberal posúdením vzťahu medzi statusom
jeho osoby z pohľadu slobody prejavu a povahou napadnutých nepravdivých výrokov a nevzal pritom
do úvahy okolnosť, že ani jeho postavenie ako osoby verejne činnej neospravedlňuje žalovaného, ak
zasiahne do jeho osobnosti nepravdivými tvrdeniami, pretože okolnosť, že je osobou verejného záujmu,
môže mať svoje následky iba vo vzťahu k hodnotiacim úsudkom či údajom zo súkromia žalobcu, avšak
nie vo vzťahu k nepravdivým tvrdeniam. Rovnako nie je zanedbateľný fakt, že od priemerného čitateľa
masmédia bulvárneho typu nemožno očakávať, že si celé texty článkov sústredene pozorne prečíta a
až následne si z nich urobí pravdivý obraz o danej veci. I keď vlastný úsudok priemerného čitateľa ani
nespochybňuje, práve z dôvodu neoprávneného konania žalovaného môže byť tento „vlastný úsudok\"
neodôvodnene zmanipulovaný, pričom o jeho konaní ako primátora mesta môže čitateľ nadobudnúť
pochybnosti a nedôveru. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevyrovnal s jeho argumentáciu
a s vykonanými dôkazmi, ale urobil arbitrárny a jednoznačný záver o tom, že „článok neobsahoval
nepravdivé údaje\", čo je v zjavnom rozpore so skutkovými zisteniami. Samotné konanie žalovaného,
resp. miera jeho zavinenia na zásahu do jeho osobnostných práv taktiež nebola reflektovaná v úvahe



súdu o rozhodnutí v danej veci. Potreba finančnej satisfakcie neoprávneného zásahu do osobnostných
práv pritom narastá v priamej úmere s mierou zavinenia pôvodcu zásahu, pretože vyššou mierou
zavinenia je vždy neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv zosilnená. Na základe uvedeného
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná
mu nárok na náhradu trov konania.

9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.6.2016
poukazujúc na to, že v predmetnom článku nikdy neuviedol, že žalobca daroval drevo O., majúc
za to, že žalobca pri abstrahovaní informácií z článku postupuje v rozpore s konštantnou súdnou
praxou, keďže nezohľadňuje funkciu titulkov a podtitulkov v článkoch a neposudzuje informácie uvedené
v predmetnom článku v celom kontexte článku. Príkladmo poukázal na súdne rozhodnutie: „Podľa
názoru ústavného súdu treba pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z funkcie, ktorý titulok (nadpis)
v printových médiách plní. Jeho funkciou (účelom) je upútať a zaujať čitateľa k tomu, aby si článok
prečítal a až na tomto základe si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok.
Vychádzajúc z tejto funkcie titulku možno aj z hľadiska ochrany práva na súkromie dotknutých osôb vo
všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce
vyjadrovacie prostriedky, a to zvlášť vtedy, ak ide o médium bulvárneho typu, ku ktorým denník Plus
jeden deň v zásade možno zaradiť. Všeobecný súd rozhodujúci v konaní o ochrane osobnosti musí
zohľadniť organickú väzbu medzi titulkom (nadpisom) určitého článku a jeho vecným obsahom. Pri
„izolovanom“ posudzovaní by totiž väčšinu titulkov (nadpisov) uverejňovaných v tlači bolo potrebné
kvalifikovať ako skutkové tvrdenia (takty), hoci skutočným zámerom ich autorov je len prostredníctvom
titulkov upútať pozornosť čitateľov na článok, ktorý poskytuje informácie vo forme hodnotiacich úsudkov.
Bez dostatočného zohľadnenia organickej väzby medzi titulkom (nadpisom) určitého článku a jeho
vecným obsahom spravidla nemožno dospieť hodnoverne k záveru, že v ňom obsiahnuté tvrdenie je
pravdivé alebo naopak, nepravdivé.“

10. Pre úplnosť uviedol, že ak by aj použitie slovesa „dať“ v článku bolo možné považovať za nepresné
či skresľujúce (s čím nesúhlasí), tak ani v takomto prípade by nedošlo k zásahu do práva žalobcu
na ochranu osobnosti, keďže v zmysle konštantnej súdnej praxe platí, že „je nutno respektovat určitá
špecifika bežného periodického tisku, určeného pro informování nejširší verejnosti (na rozdíl napi. od
publikací odborných), který v určitých prípadech musí - predevším s ohledem na rozsah jednotlivých
pnspévkú a čtenárský zájem - pristupovat k určitým zjednodušením, a nelze bez dalšiho tvrdit, že každé
zjednodušení (či zkresleni) musí nutné vést k zásahu do osobnostních práv dotčených osob. Lze tedy
stéží trvat na naprosté presnosti skutkových tvrzení a klást tak na novináie - ve svych dúsledcich -
nesplnitelné nároky. Významné proto musí vždy být to, aby celkové vyznení určité informace odpovídalo
pravde.“. Článok obsahuje v rámci citácie samotného žalobcu v časti zvýraznenej podnadpisom „J. D.
Y. T.?“ výslovnú informáciu, že drevo sa bude predávať (vrátane súvisiacich informácií napr. uvedenie
ceny 20 eur za kubík), a teda toto je informácia, ktorá vyplýva z celého kontextu článku a táto je
informácia je pravdivá (čo potvrdil aj samotný žalobca). Žalovaný napokon zdôraznil, že v zmysle
konštantnej súdnej praxe pri hodnotení pravdivosti akéhokoľvek článku je nutné posudzovať celý kontext
článku a nemožno posudzovať titulok, podtitulok či akúkoľvek vetu izolovane a bez zohľadnenia celého
obsahu článku. Preto neobstojí argumentácia žalobcu, že čitateľ si prečíta len titulok, čo okrem iného v
konaní žalobca nepreukázal a ani bližšie nezdôvodnil. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

11. K podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.10.2016.
Mal za to, že žalovaným uvádzané judikatórne názory nemožno bezvýhradne vzťahovať na daný
skutkový stav. Poukazujúc na to, že žalované výroky prezentujúce názor, že „primátor dá drevo Rómom\"
nemožno posudzovať ako hodnotiace, ale ako jednoznačne formulované skutkové tvrdenia. Okrem toho
sa nepravdivá informácia nachádza aj v samotnom texte článku, na ktorý už nemožno vonkoncom
uplatňovať žalovaným uvedenú judikatúru. Aj podľa záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva platí, že osobitný režim novinových titulkov, na ktorý sa odvoláva žalovaný, je legitímny vtedy,
ak titulok slúži popri podpore predaja novín aj na určité objasnenie spoločenských udalosti, pričom
v predmetnej právnej veci nadpis článku zverejnený na titulke, ako aj samotný text článku úmyselne
prezentovali nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré mali špekulatívne vyvolať vo verejnosti nedôveru, resp.
iné negatívne emócie k jeho osobe. Nosná téma žalovaného článku pritom nebola sporná, polemická,



alebo vyžadujúca si akékoľvek investigatívne objasňovanie, a teda na informovaní o tejto téme formou
zverejnenia nepravdivého nadpisu nebol a ani nemohol byť verejný záujem.

12. Nakoľko žalovaný nedisponoval rozporuplnými či polemickými informáciami k danej téme ale len
umelo vyfabuloval nepravdivý výrok z pôvodne pravdivej informácie, podľa jeho názoru nemožno
takémuto prejavu v demokratickej spoločnosti poskytnúť ochranu pri kolízii s jeho osobnostnými právami.
Chrániť nemožno taký prejav žalovaného, ktorým úmyselne manipuloval s faktami, a to zjavne za účelom
vyvolať nepravdivú a nedôstojnú škandalizáciu jeho osoby, pričom zverejnená informácia nemala vo
svojej podstate ani len polemický charakter, a to bez existencie verejného záujmu na takomto konaní
žalovaného. Je preto presvedčený o tom, že na žalovaný prejav, prezentovaný pri evidentnej absencii
dobrej viery autora, nemožno v žiadnom prípade aplikovať argumentáciu uvedenú vo vyjadrení.

13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ C.s.p.“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

16. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie
súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie
bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalobcu
vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) -
odvolaniami napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri
rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O
odvolaní žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p. ) a prihliadajúc na procesnú úpravu platnú v
čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku).

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný dňa 19.12.2013 na webovej stránke Y.:/.F..G..D.-D.-
K.-K.-O.-P.-G.-E.-XXX-D..Y. (Ď. B. „. D.) S. X. E. P. E. K.T. G. I. K. A. L. Č.:

„.E. P. O. R. J. W. Š. M. E. D. T. M. C. G. S. O. T. A. E. H. O. Ú. J. A. X X X D. P. O. M. C. M. E.
G. K. K. O.

P. - I. P. L.!. O. G. E. C. G. E. XXX D.. Na P. J. C. L. L. Č., B. D. D., S. G. Q. K. X. L. K. O.. S. P. V. G. P.M..

P. G. C. T. L., Ž. C. Q. E. E. G. D. : „.G. P. X. W. J. G. XXX. D. P. E. D. D., T. C. M. X. J. K.Ô.. T. D. W.
L. S. L. J. G. L. E. Č.W. J. L. X., X. J. G. na C.,“. X. O. C. G.. M. P., T. D. G., O. G. C. Ú., T. C. na D.
X.. S. T.Ď. W. M. D. D., C. na W. B. L. D. M. Ú. Ž.W. G..

J. D. Y. T.?
G. G., Ž. E. D. D. S. G. K. pre O. X. P. M..
„. L. G. P. J. P.ak. K. M. K. D. S. G. Y. J. G.. Q. I. XX R. za T.. T. D. Y. C. Y., S. podľa K. D. D. Y. T.,
L. K. X., B. O.,“. P. C. T..
E. P. P. X. T. O. S. G. K. Q. C., P. T. G. X. D. M. L. K.. S. G., Ž. J. C. E. C. J. S. X. D., G. M..“.

Listom zo dňa 23.12.2013 vyzval žalobca žalovaného na upustenie od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, dôvodiac, že predmetný článok je



založený na klamlivých skutkových tvrdeniach, s cieľom upútať pozornosť čitateľa. Dňa 4.3.2014 podal
žalobca žalobu na súd domáhajúc sa odstránenie uvedeného článku z webových stránok žalovaného,
uverejnenia ospravedlnenia na webovej stránke žalovaného F..G..sk a v denníku Plus JEDEN DEŇ,
zaplatenia sumy 10 000 eur titulom nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 6.2.2015 č.k. 50C/120/2014-43 pripustil zmenu žaloby.

18. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p).

19. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite
v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval
správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie
aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 odôvodil. V odôvodnení rozsudku
sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré
boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán,
vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery
riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie
je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie
na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj
spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je
potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a vyjadruje sa len k odvolacím
námietkam žalobcu.

20. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. v znení
účinnom do 30.6.2016 (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) odvolací súd uvádza, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.
s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci
dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.

21. K odvolacím dôvodom odvolateľa, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2
písm. f) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Žalobca sa v súdenej veci domáha ochrany osobnosti v zmysle ust. § 11, § 13 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol
právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a



povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka a ktoré je v rozpore
s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Ide teda o konanie
smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej
dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

23. Ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka však nemôže byť aplikované izolovane, ale musí byť, ako to
aj prvoinštančný súd konštatoval, vykladané ústavne konformným spôsobom, rešpektujúc úpravu práv
a slobôd vyplývajúcu z Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a Listiny základných
práv a slobôd. Pre aplikáciu ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka má neodmysliteľný význam čl.
10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý jednoznačne ako prioritné preferuje právo na
slobodu prejavu. Odsek 2 tohto článku však právo na slobodu prejavu obmedzuje tým, že výkon tohto
práva zahŕňa aj povinnosť a zodpovednosť.

24. Základné práva a slobody sa v určitom konkrétnom prípade môžu dostať do konfliktu, ktorý treba
riešiť prostredníctvom zásady spravodlivej rovnováhy so zreteľom na to, že všetky základné práva a
slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, pokiaľ uplatnením jedného práva a slobody nedôjde k
neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Uvedené platí aj v prípade
stretu práva na ochranu cti a súkromia so stretom práva na slobodu prejavu.

25. Základné právo na slobodný prejav je potrebné považovať za konštitutívny znak demokratickej
pluralitnej spoločnosti. Sloboda prejavu predstavuje jednu z najdôležitejších hodnôt každej
demokratickej spoločnosti. Obmedzenie slobody prejavu je preto výnimkou, ktorú je nutné interpretovať
reštriktívne. Sloboda prejavu platí pritom nielen pre informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané
priaznivo alebo považované za neškodné alebo nedôležité, ale aj pre tie, ktoré sú nepríjemné a
znepokojujúce. V tejto súvislosti možno konštatovať, že osoby verejne činné musia akceptovať väčšiu
mieru verejnej kritiky než iní občania. Vecou verejnou sú všetky agendy štátnych inštitúcií, ako aj činnosť
osôb pôsobiacich vo verejnom živote. V tejto súvislosti aj osobu žalobcu možno považovať za osobu
verejne činnú, teda osobu, ktorá je povinná strpieť väčšiu mieru kritiky. V súvislosti so zisťovaním miery
proporcionality je tiež osobitne významné, či mal potencionálny autor zásahu rozumné, resp. legitímne
dôvody na zverejnenie informácie a či uskutočnil potrebné dostupné kroky na overenie difamačnej
informácie, resp. či sa dôvodne spoliehal na pravdivosť informácie a sám nemal dôvod pochybovať o
tom, že informácia je pravdivá. V prípade difamačnej informácie je dôležité skúmanie motívu zverejnenia,
pričom by nešlo o legitímne zverejnenie, pokiaľ by dominantným dôvodom jej zverejnenia bola poškodiť
difamovanú osobu.

26. Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu
objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby
v priamej príčinnej súvislosti s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť
splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa
ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý
narušiť integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a
spoločenskej vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného
zásahu, jeho úmysel či konanie v dobrej viere, a preto nie je rozhodujúce, či konal pôvodca zásahu
úmyselne či len nedbalo určité tvrdenia preberal a ďalej rozširoval - spoliehajúc sa na ich pravdivosť, ako
aj bez ohľadu na to, či si bol vedomý neoprávnenosti zásahu. Následky neoprávneného zásahu preto
nemôžu byť vylúčené dôkazom tzv. ospravedlniteľného omylu.

27. Neoprávnený zásah do osobnosti možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich
sa dobrého mena, cti, vážnosti, dôstojnosti osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení,
ktoré však majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem, alebo
v neposlednom rade aj uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky) pokiaľ sú neoprávnené, teda
vybočujúce z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy, čím sa míňajú svojho
účelu. K neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť ústne, písomne alebo aj iným
aktívnym konaním, pričom nie je vylúčené zásah privodiť aj pasívnym správaním pôvodcu zásahu.
Vo vzťahu k zásahu do osobnostných práv je potrebné rozlišovať tvrdené fakty a hodnotiace úsudky.
Pravdivosť tvrdených faktov sa dá dokázať, správnosť hodnotiacich úsudkov sa preukázať nedá. V



zásade platí, že pravdivá informácia nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ nie je podaná
tak, že skresľuje skutočnosť.

28. V danej veci žalobca dôvodnosť žaloby založil na znení nadpisu a podnadpisu článku, v ktorom
žalovaný uviedol: „G. K. K. O.“, „P.Š. - I. P. L. O. G. E. C. G. E. XXX D.. Na P. J. C. L. L. Č., B. D. D.,
S. G. Q. K. X. L. K. O.. S. P. V. G. P.“ dôvodiac tým, že bežný čitateľ si na základe prečítania nadpisu
a podnadpisu vytvorí klamlivé závery bez toho, aby si prečítal celý článok, nakoľko použité slová „dá“
a „dať“ mohli spôsobiť u čitateľov spochybnenie skutkového stavu veci. S uvedenou argumentáciou
žalobcu sa odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie nestotožnil, poukazujúc na to, že
sporný článok je okrem nadpisu a podnapisu, ktorých účelom je poskytnúť prvú informáciu o udalosti,
upútať pozornosť a uviesť správu, tvorený samotným obsahom článku ( stĺpcami). Nemožno sa stotožniť
s argumentáciou žalobcu, že zvýraznením podnadpisu článku žalovaným došlo k zámernému šíreniu
nepravdivej informácie, nakoľko nemožno neprihliadnuť k tomu, že samotný obsah článku je tvorený
dvoma krátkymi stĺpcami, pričom správnosť tam uvedených informácií žalobca nespochybnil, ich obsah
žalovaný rovnako ako podnadpis zvýraznil a ich pôsobenie na emócie čitateľa, tak ako namietal
odvolateľ, malo rovnakú váhu. Vzhľadom k obsahu článku tak nemožno mať pochybnosti o tom, že
aj priemerný čitateľ si mohol po jeho prečítaní vytvoriť pravdivý obraz o skutkovom stave. Správnosť
uvedených záverov je podporená aj výsluchom svedka C.. I. D., ktorý vo výpovedi uviedol, že článok ho
neuviedol do omylu, nakoľko boli prijaté zásady hospodárenia s majetkom a za nepravdivú informáciu
v predmetnom článku označil len vetu (titulok) „. G. K. K. O.“ a vetu (podtitulok) „Na P. J. C. L. L. Č., B.
D. D., S. G. Q. K. X. L. K. O.Ó.. O. D. W.. Ľ. G. E. E. A., Ž. Ž. G. K. S. L., Ž.R. J. K. L. O. X., S. E. „.
G. K. K. O.“ v ňom navodila dojem, že žalobca dá drevo O., i keď obsah článku s vyjadrením žalobcu
túto vetu (podtitulok) spochybňujú. Vypočutí svedkovia tak zhodne uviedli, že po prečítaní článku svoj
pohľad na žalobcu nezmenili, nakoľko žalobcu poznajú. Správnosť záverov súdu prvej inštancie nebola
spôsobilá spochybniť ani žalobcom uvádzaná komunikácia na sociálnych sieťach, na ktorých verejnosť
reagovala na článok žalovaného.

29. Čo sa týka ostatných odvolacích námietok uvedených v odvolaní žalobcu odvolací súd ich považuje
za nerozhodné, bez potreby na ne reagovať špecifickou odpoveďou. I podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne).

30. So zreteľom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec správne po
právnej stránke posúdil, a dospel aj k správnemu právnemu záveru, že predmetný článok bol žalovaným
prezentovaný v rámci zákonom zaručenej slobody prejavu o záležitostiach verejného záujmu a jeho
uverejnením nedošlo k neoprávnenému zásahu, t.j. zásahu objektívne spôsobilému, privodiť žalobcovi
ujmu na jeho osobnostných právach, keď nedošlo k uverejneniu takých nepravdivých údajov týkajúcich
sa jeho osoby, ktoré by presiahli rámec oprávnenej kritiky v súvislosti s verejnou kontrolou, keď aj forma
ich verejnej prezentácie bola primeraná. V danom prípade tak prevážil žalovaným sledovaný legitímny
záujem na informovaní verejnosti vo veciach verejného záujmu nad legitímnym záujmom žalobcu na
zabezpečení ochrany jeho osobnostných práv.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je, z hľadiska
ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsudku, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe
uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania
pred súdom prvej inštancie) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396
ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi
s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.



2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá
súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "50C/120/2014", "guid": "e02af963-4efb-4f0f-a525-f1419c13148c:9c48a530-b886-4c17-bc6a-38b777f47979", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}