Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/119/2018 z 16. 7. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. júla 2018, sp. zn. 11CoP/119/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1514208022.1
Krajský súd Bratislava | 11CoP/119/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1514208022.1 | 2018-07-16 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2cbeb82f-0108-4de2-b3bf-0de724f28809
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1514208022.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/119/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514208022
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514208022.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a
členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o
plnoleté dieťa: W. W., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, Fedinova 2, na čas do nadobudnutia
plnoletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - V.. F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, J. X,
Z., a otec - W.. V. W., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, Z., zastúpený JUDr. Františkom Vavračom,
advokátom, so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, o určenie výživného za obdobie od 09.09.2010
do 29.10.2012, na odvolanie plnoletého a matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k.
20P/108/2014-1802 zo dňa 07.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu  prvej  inštancie sa  m e n í   tak, že otec je povinný  prispievať na výživu W. W., I..
XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne  za obdobie od 09.09.2010 do 29.10.2012.

Zročné výživné na Mareka Muru  za obdobie od 09.09.2010 do 29.10.2012 vo výške X.XXX,XX eur je
otec povinný zaplatiť k rukám plnoletého W. W. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie  rozsudkom č.k. 20P/108/2014-1802 zo dňa 07.12.2017 uložil otcovi  povinnosť
platiť na výživu W. W., I.. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne za obdobie od 09.09.2010 do
29.10.2012. Zročné výživné za uvedené obdobie v celkovej sume X.XXX,XX eur  zaviazal otca zaplatiť
do 3 dní odo dňa právoplatnosti  rozsudku k rukám plnoletého Mareka. Vo zvyšku  návrh  zamietol.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, § 75
ods. 1  Zákona o rodine a § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „C.m.p.“) a dospel k záveru, že primeraná výška výživného k veku a odôvodneným potrebám W.
v rozhodnom období  je v sume XXX eur mesačne. Mal za to, že u otca je nutné pri určení výživného
vziať do úvahy jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie, dĺžku praxe ako trénera volejbalu a vek (53-56
rokov v rozhodnom období). Mal preukázané, že ťarcha výživy v tom čase maloletého W. spočívala
v celom rozsahu na matke, keď otec na jeho výživu začal prispievať až na základe nariadeného
predbežného opatrenia v sume XXX eur mesačne od novembra 2011 a iným spôsobom jeho potreby
nezabezpečoval. Poukázal na to, že žiaden z rodičov sa nemôže zbaviť svojej vyživovacej povinnosti
k nezaopatrenému dieťaťu ani v čase, keď nežije s ním v spoločnej domácnosti a trvale sa zdržiava



v zahraničí, prípadne má iné vyživovacie povinnosti. Povinný rodič musí prispôsobiť svoj osobný život
reálnym možnostiam a schopnostiam a skutočnosti, že má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému
dieťaťu.  Nezohľadnil argument otca, že živnosť nevykonával a mal príjem len zo závislej činnosti,
majúc za preukázané, že  živnosť nemal pozastavenú a zrušená bola až dňa  12.04.2012, pričom
bol  držiteľom živnostenského oprávnenia v Slovenskej republike od 01.10.2003. Daňové priznania
(predkladané v kópiách s prekladom) podané otcom v rozhodnom období  vo J., vyhodnotil ako neúplné,
nekompletné a nezohľadňujúce  celkový príjem otca. Konštatoval, že daňové priznania nie sú opatrené
pečiatkou príslušného úradu, obsah týchto listín nie je verifikovaný. Pri určení výšky výživného vychádzal
z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keďže otec svoje príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu v celom rozsahu nepreukázal, nepredložil podklady na zhodnotenie jeho majetkových
pomerov a neumožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Súd prvej inštancie konštatoval, že si sám zadovážil
cestou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vzorový formulár daňového priznania
fyzickej osoby, podávaný vo Francúzsku elektronicky a zistil, že otcom predkladané daňové priznania nie
sú identické s daňovými priznaniami, ktoré sa vo Francúzsku podávajú, a tieto dôkazy otca vyhodnotil
ako  neúplné. Vzhľadom na nesplnenie tejto povinnosti, súd prvej inštancie vychádzal z predpokladanej
výšky  priemerného mesačného príjmu otca, ktorá  predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného
minima. Mal za to, že v dokladoch o príjmoch ani v daňových priznaniach nie je zachytené, že okrem
príjmu mal poskytované bývanie a náhradu vynaložených nákladov, čo možno rovnako považovať za
príjem.  Mal za to, že otec nepreukázal, že ak býval u známych, platil im za bývanie XXX eur mesačne.
Častokrát menil zamestnávateľa, niektoré zmluvy mal uzavreté ústne, mával fiktívnych zamestnávateľov,
neobjasnil, prečo poberal dávky aktívnej solidarity počas celého rozhodného obdobia, teda v čase,
keď bol bez práce, ale aj vtedy, keď pracoval a nepreukázal, prečo sa výška týchto dávok počas
jednotlivých mesiacov menila. Rovnako nepreukázal poberanie dávok aktívnej solidarity za rok 2009,
iba za december 2009. Konštatoval, že výška príjmu otca podľa výplatných pások od Y. M. nezodpovedá
oznámeniu M. o jeho troch príjmoch v roku 2012. Rovnako konštatoval, že z L. otec predložil potvrdenie o
zaúčtovaných kreditných obratoch vo výške XXX eur, čo nezodpovedá potvrdeným príjmom za obdobie
od septembra do novembra 2010 z klubu F. a  na účte vo O. O.hta mal aj nešpecifikované vklady. Nie je
zrejmé, či mal otec aj iné účty v iných peňažných ústavoch. Mal za preukázané, že otec na účet vo O.,
a.s. vložil XXX eur a X.XXX eur v septembri 2010, po X.XXX eur v mesiacoch október až december 2010,
pričom v tom čase pôsobil v klube v F., kde dosahoval príjem  XXX eur mesačne. Mal za nejednoznačné,
kedy začal otec pracovať v klube T. O., nakoľko podľa potvrdenia klubu,  tam pracoval od júla 2011 ako
tréner, pričom otec uviedol dátum  od júna 2011. Nie je jasné, prečo v daňovom priznaní otec zdaňoval
svoj príjem v F. F. vo J., keď tento príjem bol zdanený už v Nemecku, ale platbu od T. O. neuviedol
v daňovom priznaní. Klub F. v roku 2010 otcovi dňa 17.11.2010 potvrdil príjem XXX eur za trénerskú
činnosť + ubytovanie a náhradu vynaložených nákladov, ale na základe vyžiadania súdu  tento klub dňa
10.10.2017 potvrdil XXX eur, poskytovanie stravy a bytu vrátane nákladov spojených s jeho užívaním
bezplatne. Konštatoval, že nefinančné výhody otca vyčíslené neboli. Zároveň prihliadal aj na skutočnosť,
že  otec si v predmetnom súdnom konaní, ako aj v súdnom konaní v Českej republike (spor ohľadne
zmluvy trénerskej činnosti uzavretej  v Přerovskom volejbalovom klube) platí služby advokátov, ktorých
opakovane menil, ktorých cena, ako  je všeobecne známe, nezodpovedá ním prezentovanému statusu
osoby, ktorá na výživu synov z prvého manželstva prispieva podľa možností a nakoľko súdom stanovenú
výšku výživného na syna Mareka nie je schopný platiť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov,
musel si zobrať úver. Mal za to, že ak by bola majetková situácia otca taká, ako ju prezentoval, nevyužil
by právnu pomoc plateného advokáta, ale služby Centra právnej pomoci (rozsudok Krajského súdu
v Žiline zo dňa 26.07.2017, sp. zn. 6CoP/27/2017).  Pri určení výživného na Mareka, za rozhodné
obdobie, prihliadal na matkou preukázané odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré má zvýšené náklady
súvisiace s jeho školskou činnosťou, ale najmä s jeho nepriaznivým zdravotným stavom, o čom svedčia
lekárske správy. Rovnako mal za preukázané, že  celkové potreby W. sa neustále zvyšujú, vzhľadom
na obdobie fyzického rastu, kedy sú jeho náklady porovnateľné s výdavkami   dospelej osoby. V súlade
s ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal pri rozhodovaní o výške výživného z predpokladaného
príjmu otca vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima (§ 5 ods. 6 zákona č. 601/2003 Z.z.
o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zo dňa 23.06.2009 opatrením MZSV
SR č. 252/2009 Z.z. zo dňa 23.06.2009  o úprave súm životného minima predstavuje suma životného
minima na jednu plnoletú fyzickú osobu od 01.07.2009 vo výške 185,19 eur mesačne a dvadsaťnásobok
tejto sumy predstavuje  3.703,38 eur mesačne; opatrením zo dňa 18.06.2010 č. 300/2010 Z.z. sumu
185,38 eur - dvadsaťnásobok predstavuje 3 707,60 eur; opatrením zo dňa 23.06.2011 č. 194/2011 Z.z.
sumu XXX,XX eur - dvadsaťnásobok predstavuje X.XXX,XX eur a opatrením zo dňa 20.06.2012 č.



181/2012 Z.z. sumu XXX,XX eur - dvadsaťnásobok tejto sumy predstavuje  X.XXX,XX eur). Súd prvej
inštancie mal preukázané, že otec sa o W. v rozhodnom období žiadnym spôsobom nezaujímal, na
jeho výchove neparticipoval, keď každý rodič si musí vyživovaciu povinnosť plniť ako svoju prvoradú
povinnosť. Je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočné prostriedky na to,
aby si vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť, a až keď mu po splnení tejto povinnosti zostanú finančné
prostriedky, môže ich použiť na uspokojenie vlastných potrieb. Výživné je prednostnou pohľadávkou pred
všetkými ostatnými záväzkami povinného. Otca neospravedlňujú jeho nepriaznivé finančné a majetkové
pomery, pretože si vyživovaciu povinnosť musí plniť ako svoju prvoradú povinnosť a nemôže ju prenášať
na druhého rodiča. Konštatoval, že aj matka má vyživovaciu povinnosť k synovi W., túto však v danom
prípade so zreteľom na mimoriadne nepriaznivý zdravotný stav Mareka, plnila do výšky cca XXX eur
mesačne svojou osobnou starostlivosťou o neho, W. nosil celodenne korzet, denne ho vozila do a zo
školy, sprevádzala na opakované vyšetrenia, rehabilitácie a aj na korekciu skoliózy do B.. Zročné výživné
za obdobie od  09.10.2010 ku dňu 29.10.2012 vyčíslil v celkovej sume X.XXX,XX eur  /24 mesiacov a 22
dní septembra 2010 a 29 dní októbra 2012 x XXX eur = XX.XXX,XX eur  - otec mal zaplatiť; 11 mesiacov
x XXX eur + XXX eur + XXX,XX eur //XXX eur + XXX eur : 31 dní októbra 2012 x 29 dní// = X.XXX,XX
eur - otec zaplatil (č.l.1068 a 1082 spisu); XX.XXX,XX - X.XXX,XX = X.XXX,XX eur/ a o podmienkach
jeho splatnosti rozhodol podľa § 232 ods. 2,3 C.s.p... O trovách konania rozhodol  podľa § 52 C.m.p...
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol
napadnutý rozsudok  zmeniť tak, že otec bude povinný prispievať na výživu W. za obdobie od 09.09.2010
do 29.10.2012  sumou XXX eur mesačne a zročné výživné za uvedené obdobie vo výške X.XXX,XX eur
uhradí v mesačných splátkach po XX eur od právoplatnosti rozhodnutia až do jeho úplného zaplatenia.
Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý výživné určil z jeho predpokladaného príjmu dôvodiac,
že nepreukázal svoje príjmy podliehajúce dani z príjmu z inej než závislej činnosti. Uviedol, že v
rozhodnom období nepodnikal a nemal iný príjem na území Slovenskej republiky, príjem zo závislej
činnosti v zahraničí preukázal pracovnými zmluvami s B. volejbalovým klubom, so spoločnosťou F. K.
F.ers, s.r.o., O. I. a Y. M. K. I., dohodou týkajúcou sa honorárnej odmeny vo volejbalovom klube F.,
potvrdením volejbalového klubu F. F. O. o odmene.  Dal do pozornosti ust. § 45 ods. 1 zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov a režim zamedzenia dvojitého zdanenia príjmov platiaci aj medzi Slovenskou
republikou a L. (vyhl. č. 48/1979 Zb.), Slovenskou republikou a I. (vyhl.č. 18/1984 Zb.) a Slovenskou
republikou a Českou republikou  (Oznámenie MZV Slovenskej republiky č. 238/2003 Zb), ktorými je
Slovenská republika viazaná. Poukázal na to, že daňové priznanie za rok 2009 predložil súdu kompletné.
K daňovým priznaniam za roky 2010 až 2012 uviedol, že pokiaľ sa podávajú elektronicky, daňový úrad
na vyžiadanie vydá potvrdenie nie v kompletnom rozsahu a počte strán.  Daňové priznanie podávané vo
J. je záväzné a nedovolil by si nezdeklarovať všetky príjmy, ktoré v tomto období mal. Rovnako poukázal
na to, že na predloženom výpise daňových priznaní za roky 2011 a 2012 sú okrem pečiatky úradu, aj
podpisy. Poukázal na podmienky prijatia daňového priznania elektronickou formou, nemožnosť zmeniť
údaje uvedené v registri účtovných uzávierok, keďže ide o oficiálne údaje a doklady. Vyslovil názor,
že žiadnym relevantným dôkazom nebol preukázaný opak jeho tvrdenia. Mal za to, že nakoľko mal
príjem len zo závislej činnosti v zahraničí, nemal povinnosť podávať daňové priznanie ako živnostník
na Slovensku. Svoje pôsobenie v zahraničí vysvetlil, v I. nepotreboval živnosť, keďže bol zamestnaný
u sponzora Klubu O., v Rakúsku išlo o krátkodobú záležitosť, kde dosahoval príjem XXX eur mesačne,
zvyšnú časť odmeny dostal na poskytnutie služobného bytu, z B.Ř. doložil pracovnú zmluvu. Zdôraznil,
že okrem preukázaných príjmov, žiaden majetok v zahraničí nenadobudol a domnienky matky o iných
príjmoch  a majetku neboli ničím preukázané. Náklady súvisiace s užívaním bytu hradil volejbalový
klub v F. F. O., bývanie v B. mu zabezpečil klub prenájmom, ktoré náklady si v plnej výške hradil
sám. Tieto nefinančné výhody nevyčíslil, ale vzhľadom na ich poskytovanie sa vyjadril, že príjem v F.
dosahoval v sume X.XXX eur a X.XXX eur mesačne, hoci nešlo o fyzicky vyplácaný príjem a tieto výhody
mu boli poskytované bezplatne. Nepoprel, že náklady za bývanie v rozhodnom období nepreukázal,
keďže žiadne nehradil. Počas jeho práceneschopnosti a rekonvalescencie v období nezamestnanosti
mu pomáhala rodina a priatelia, ktorým  prispieval na bývanie sumou XXX eur. Uviedol, že v roku
2010 bol nezamestnaný, poberal dávky solidarity, aj počas výkonu práce trénera v Arbesbachu  od
septembra do novembra 2010 a následne od decembra 2010. Zamestnal sa od júna do decembra
2011 vo O., od 01.01.2012 bol práceneschopný, v marci 2012 absolvoval operáciu bedrového kĺbu
a od 01.05.2012 do 31.07.2012 pracoval  v Y. M. K. I., následne poberal aktívnu solidaritu až do
decembra 2012. Poukázal na predložené listinné dôkazy o vyplácaných dávkach solidarity, výpisy
z účtu a dôkazy o uzavretých pracovných zmluvách.  Rovnako dal do pozornosti, že ku skončeniu
zamestnania s B. klubom došlo z ekonomických dôvodov na strane zamestnávateľa, s F. dohodou,  s
F. F., s.r.o. O. výpoveďou zo strany zamestnávateľa a s Y. M. výpoveďou zo strany zamestnávateľa



v skúšobnej dobe. K námietkam o nepreukázaní dávok solidarity vyplatených za rok 2009 uviedol,
že úrady nevydávajú negatívne vyjadrenie o nevyplácaní dávok. Tvrdenia matky o jeho fiktívnych
zamestnávateľoch považoval za nepreukázané.  K výpisom z účtov poukázal na to, že Sparkasse
potvrdila, aký bol stav na jeho účte v čase pripísania mzdy v jednotlivých mesiacoch od zamestnávateľa
Y. M. K. I. (máj až júl 2012), L. Z. rovnako potvrdila jeho krátkodobý príjem v sume XXX eur mesačne,
ktorý mal vyplácaný z klubu od septembra 2011 do novembra 2011. Uviedol, že klubom F. mal vyplácaný
zvyšný príjem, ktorý nedosahoval podľa v tom čase platných zákonov v L. ani výšku zdaniteľnej časti
základu dane na daňovníka a zamestnávateľ z tejto sumy neodvádzal daň a ani iné dávky a mohol
tento príjem vyplácať v hotovosti. Výplatnými páskami preukázal, aj príjem od spoločnosti T. O. od júna
2011. K príjmu od zamestnávateľa F. K. F. O. vo J. uviedol, že výška príjmu nedosiahla príjem nad
určenú výšku zdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a preto nepodliehala dani, doklad o príjme
do spisu doložil. K hodnoteniu  nefinančných výhod uviedol, že tieto vyčíslené neboli, keďže príjem z
klube F. obsahoval platbu za trénerskú činnosť, ubytovanie a náhradu vynaložených nákladov(poukázal
na potvrdenie klubu).Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v súvislosti so zabezpečením
právnej pomoci v súdnych konaniach jeho osobou, keďže nespĺňa zákonné podmienky na poskytnutie
právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci, dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, nie je
odborníkom práva, domáhal sa pohľadávky z pracovnoprávneho sporu a využil svoje právo na poverenie
advokáta na zastupovanie v konaniach.  Dal do pozornosti, že rovnako matka, hoci deklaruje mesačne
nižší príjem ako on, sa dala v konaní zastupovať advokátom. Vyslovil názor, že  rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline zo dňa 26.07.2017, sp. zn. 6CoP/27/2017, nie je judikatúrou a obsah podstatnej časti
odôvodnenia nie je totožná s riešením danej veci. Určenú výšku výživného na Mareka považoval za
neprimeranú a neopodstatnenú k preukázaným výdavkom.  Mal za to, že z matkou predložených
dokladov na syna za rozhodné obdobie vyplýva výška mesačných výdavkov na W. cca XXX eur (strava
XXX eur, lieky a vitamíny a kozmetika XX eur, mobil XX eur, internet XX eur, plávanie XX eur, cestovanie
- električenka XX eur, zubná hygiena a strojček 10 eur mesačne, vreckové, kultúry voľný čas XX eur,
oblečenie obuv XX eur), jednorázové, resp. nepravidelné výdavky v priemernej výške XX eur mesačne
(august a september 2012 prázdninový pobyt v Tatrách a kúpa oblečenia a vybavenia v hodnote XXX
eur, poistenie, obuv, cestovné na pobyt spolu  XXX eur, stužková a maturitný oblek XXX eur + XX eur,
jazyková škola a učebnice XXX eur,  školský poplatok XX eur, prípravný kurz na vysokú školu a maturity
XXX eur, multifunkčné zariadenie XX eur, školské potreby XX eur, ISIC karta XX eur, fotenie a poistenie
XX eur, maturitné oznámenie a fotky XX eur) a mesačné náklady týkajúce sa alikvótnej časti nákladov
na bývanie XX eur, teda výška celkových nákladov predstavuje XXX eur. Považoval na nedôvodné,
aby 90% z týchto nákladov hradil on.  Mal za to, že vzhľadom na vek Mareka v rozhodnom období
neprichádza do úvahy ani kompenzácia vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou matky o neho.
Nesúhlasil s aplikáciou ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine s poukazom na to, že zákonnou podmienkou
na takéto určenie výšky priemerného mesačného príjmu otca, je preukázanie, že má reálne príjem z
inej než závislej činnosti. Zdôraznil, že v konaní preukázal, že v rozhodnom období nepodnikal a nemal
iný príjem na území Slovenskej republiky, a rovnako preukázal príjem zo závislej činnosti v zahraničí.
Namietal, že súd prvej inštancie porušil ust. § 191 C.s.p., keď vychádzal len z nepreukázaných tvrdení
matky, bez akýchkoľvek dôkazov.  Uviedol, že v súčasnosti je zamestnaný ako učiteľ a dosahuje príjem
vo výške XXX,XX eur mesačne netto a pracuje aj ako tréner vo volejbalovom klube, kde jeho príjem
činí XXX eur netto. Svoje náklady vyčíslil v úhrade výživného na W. vo výške XXX eur, poplatkov za
nájomné a služby spojené s užívaním bytu v celkovej výške XXX eur mesačne, v splátke úveru XXX,XX
eur čerpaného z dôvodu uhrádzania výživného a stravy v sume XXX eur. Žiadal o povolenie splátok
zročného výživného  z dôvodu jeho neschopnosti uhradiť zročné výživné jednorazovo. Poukázal na to,
že podľa pôvodného rozhodnutia súdu mal zaplatiť zročné výživné v sume X.XXX,XX eur v mesačných
splátkach po XXX eur mesačne, pričom od 25.11.2011 do 13.05.2015 zaplatil na účet matky na zročnom
výživnom celkovú sumu X.XXX eur okrem bežného výživného vo výške XXX eur. Úhradu zročného
výživného preukázal výpisom z účtu založeným v spise. K odvolaniu pripojil výpis z účtu M., doklad o
prijatí do pracovného pomeru v septembri 2017,  Trénerskú zmluvu z 12.09.2017,  oznámenie o príjme,
doklady o nákladoch na bývanie v roku 2017 a 2018 a potvrdenie  o splátke úveru.

4. Plnoletý Marek a matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny.  S dôvodmi a argumentmi otca uvedenými v odvolaní nesúhlasili. Mali za to, že v konaní
bolo preukázané, že otec mal v rozhodnom období aktívne živnostenské oprávnenie na výkon činnosti,
ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť ku dňa 12.04.2012 a jeho povinnosťou bolo v
súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 455/1991 Zb. podať príslušnému živnostenskému úradu
oznámenie o ukončení podnikania alebo pozastavení  prevádzkovania živnosti.  Poukázali na to, že



otec podával daňové priznanie vo Francúzsku, jeho príjmy nie sú úplné, prácu trénera vyhľadával a
vykonával vždy v iných krajinách a takto deklarované príjmy nemôžu byť smerodajné k zisťovaniu jeho
celkových príjmov.  Dali do pozornosti, že otec bol opakovane súdom vyzývaný k povinnosti predložiť
kompletné daňové priznania v origináli a všetky potrebné doklady vrátane výpisov z účtov, pričom
povinnosť si splnil len čiastočne. Vyslovili názor, že aj pri elektronickom podaní daňového priznania
je možné zabezpečiť jeho kompletný výpis obsahujúci všetky údaje o príjmov,  dávkach, hnuteľnom
a nehnuteľnom majetku a pod. Súhlasili s  vyhodnotením predložených výpisov z daňových priznaní
ako  neúplných, nekompletných, nezohľadňujúcich celkové príjmy otca, s neverifikovaným obsahom.
Nesúhlasili s tvrdeniami otca o zamedzení dvojitého zdanenia s J. poukazujúc na zmeny predpisov a
úpravu právnych vzťahov zmluvných strán medzi Slovenskou republikou a J.. Dali do pozornosti, že
vyhl. č. 73/1975 Zb. neupravuje právne postavenie trénerov ako daňovníkov dane z príjmu, pričom
zákon č. 440/2015 Z.z. o športe, účinný od 01.01.2016, zadefinoval  všetky vzťahy vznikajúce v
športe na Slovensku. Poukázali na zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu a skutočnosť, že  predtým
bola v Slovenskej republike činnosť športového odborníka vo vlastnom mene, od 01.01.2016 bola
inou samostatnou zárobkovou činnosťou, do 31.12.2015 bola viazaná živnosťou a od 01.01.2017 je
podnikaním a až účinnosťou zák.č. 440/2015 Z.z. je v zákone upravená možnosť vykonávať činnosť
športového odborníka na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu.
Podľa ich názoru, skutočnosť, že otec nepodával daňové priznanie na Slovensku neznamená, že
nevykonával niektorú  činnosť uvedenú v predmete svojho podnikania, napr. trénerskú činnosť v B.S.
a sprostredkovanie hráčskych zmlúv pre hráčov volejbalu zo Slovenska do volejbalových klubov v
krajinách západnej Európy, za čo obdržal nezdanené finančné čiastky. Spochybnili tvrdenia otca, že v
rozhodnom období mal príjem len zo závislej činnosti, keďže v roku 2013 na francúzskych webových
stránkach Societe.com Obchodné informácie zaregistroval činnosť ako „Osobné slobodné povolanie“,
„Osobné podnikateľské povolenia - právna forma: Liberálna profesia osobného podnikania“. K pôsobeniu
otca v B. volejbalovom klube poukázali na Zmluvu o spolupráci, z ktorej vyplýva základná mesačná mzda
vo výške X.XXX eur  s možnosťou výplat mimoriadnej odmeny. Mali za to, že výkon funkcie trénera otec
nevykonával v pracovnom pomere, ale ako fyzická osoba - podnikateľ.  Spochybnili výkone práce otca
ako šéftrénera v klube U. F. O. L., keď predložil rozdielne a neúplne potvrdenia o vyplatenej odmene.
Vyslovili výhrady k výkonu činnosti otca vo volejbalovom klube O. T. XXXX S.. O.. O. O. I., na základe
predloženej kópie pracovnej zmluvy uzavretej so M. F. F. Q., O., s pracovnou pozíciou pomocná sila,
od 01.06.2011 do 31.05.2013, a ukončením  zmluvy ku dňu 31.12.2011. Poukázali na vyjadrenie otca
na pojednávaní aj v inom konaní, kde uviedol, že na predmetnú pracovnú zmluvu pracoval na polovičný
úväzok, 20 hodín týždenne, čo podľa ich názoru, zodpovedá jeho zaťaženiu ako trénera a že náplň
práce tu fiktívne pokrýva predmet činnosti sponzora, ale v skutočnosti ide o prácu vo volejbalovom klube
O. T. XXXX. Nesúhlasili s vyjadrením otca o výkone práce v rámci pracovnej zmluvy uzatvorenej s
agentúrou Y. M. na funkciu supervízora s poukazom na jeho vyjadrenia v inom konaní s tvrdením, že
pracuje v I. ako prekladateľ. Mali za to, že otec rovnako  nepreukázal tvrdenia, že v zahraničí nevlastní
žiaden majetok. Spochybnili tvrdenia otca o poskytovaní iných výhod od klubov (bývanie a služby s tým
spojené, strava, náhrada cestovných výdavkov, služobné auto), keďže tieto boli súčasťou odmeny za
trénerskú prácu a neboli poskytované klubmi bezodplatne. Za nepreukázané považovali tvrdenia otca o
príspevkoch jeho rodiny a priateľov na náklady na bývanie. Zdôraznili, že otec opakovane po skončení
práce s klubmi si nehľadal žiadnu prácu, svoju údajnú práceneschopnosť od 01.01.2012 a poberanie
nemocenských dávok nepreukázal. Za nedôveryhodné považovali doklady o vyplácaných dávkach
solidarity vyhotovených prekladateľkou, ktorá svojvoľne zasiahla do prekladu o poskytnutých dávkach,
keď ich označila ako podporu v nezamestnanosti. Vyslovili názor, že otec mohol poberať aj iné dávky a
svoj peňažný príjem z  dávok  za obdobie, keď mal prácu, zatajil. Spochybnili tvrdenia otca o spôsobe
vyplácania dávok ako nedôveryhodné a nesúhlasili s tvrdením o nevydávaní negatívneho potvrdenia o
poberaní dávok solidarity úradmi. Nesúhlasili s vyjadrením otca o ukončení práce v kluboch z dôvodov
na strane zamestnávateľa, s poukazom na oficiálne internetového stránky, z ktorých vyplýva, že kluby
predčasne ukončili spoluprácu pre nespokojnosť predovšetkým hráčov s prácou otca ako trénera (U. F.
L., O. T. O. I. F. O. N. B.).  Poukázali na potvrdenie klubu T. o ukončení zmluvy z dôvodu disharmónie zo
strany družstva voči otcovi a  ukončenie práce dohovorom M. F. F. O., keďže otec zapríčinil nezáujem
klubov spolupracovať ďalej. Za neakceptovateľné považovali predkladanie dôkazov a zdôvodňovanie
účtov po vyhlásení dokazovania za skončené súdom prvej inštancie.  Tvrdenia otca o tom, že príjem E.
F. F. nepodliehal dani z príjmu vo J., považovali za ničím nepodložené.  Vyslovili názor, že tento príjem
otca podľa princípu zamedzenia dvojitého zdanenia, keďže bol zdanený v Nemecku, v daňovom priznaní
za rok 2011 už nemal byť  uvedený, naopak v tomto daňovom priznaní mal byť uvedený príjem z klubu
T. O.. Za sporné považovali skutočnosti, že v daňovom priznaní za rok 2010  otec uviedol sumu X.XXX



eur (3xXXX eur od klubu F., ktorá bola nižšia ako odmena od klubu T. O.. Poukázali na vklady otca na
bankové účty v roku 2010. Vyslovili názor, že zastupovanie otca advokátmi v súdnych konaniach svedčí o
jeho finančných a majetkových pomeroch. Poukázali na otcovi priznané trovy konania vo výške XX.XXX
eur v spore vedenom na Okresnom súde v B.. Zdôraznili, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť
riadne plnila aj za otca, ktorý sa o syna nestaral, nepodporoval ho  a nezaujímal sa o neho.  Stotožnili
sa s posúdením  odôvodnených potrieb W. a zvýšenými nákladmi súvisiacimi s jeho nepriaznivým
zdravotným stavom. Súhlasili s postupom súdu prvej inštancie podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keďže
otec nepreukázal svoje príjmy  z inej než závislej činnosti za rozhodné obdobie. Poukázali na to, že
použitie tejto nevyvrátiteľnej právnej domnienky vylučuje súčasnú modifikáciu výpočtu príjmu povinného
ktorýmkoľvek smerom a možnosť vyvodzovať výšku príjmov povinného rodiča z iných skutočností,
napr. z jeho schopností.  Mali za to, že matka riadne vyčíslila a preukázala náklady na odôvodnené
potreby Mareka v rozhodnom období a potrebu jej osobnej starostlivosti o maloletého, vzhľadom na jeho
zdravotný stav. Vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie po zrušení rozsudku Okresného súdu
Bratislava V č.k. 22P/330/2010-889 považovali za  súladné s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. a vyhodnotenie
dôkazov za správne. Namietali, že otcom navrhovaná výške XXX eur nezodpovedá odôvodnených
potrebám W. v rozhodnom období a nezohľadňuje ani náročnú osobnú starostlivosť matky o neho, ktorá
sama mala a má vážne zdravotné problémy. Vyslovili výhrady voči rozhodnutie vo výroku o podmienkach
splatnosti zročného výživného z dôvodu, že náklady na Mareka už boli matkou vynaložené, nie je dôvod,
aby matka úverovala otca, určenia výživného sa domáhajú už sedem rokov, celú ťarchu starostlivosti o
W. niesla matka, otec nezaplatil ani zročné výživné určené predchádzajúcim  rozsudkom.  Uviedli, že
otec poukazuje na príjmy, ktoré dosahuje v roku 2017, keby pracoval na plný úväzok, mal by príjem
minimálne štvornásobný. Mali za to, že skutočnosť, že otec si pre svoje negatívne povahové črty nevie
udržať prácu trénera, nezakladá  jeho právo na určenie splácania zročného výživného v splátkach.
K odvolaniu pripojili živnostenský list na obchodné meno W.. V. W., výpis zo živnostenského registra
zaznamenávajúci ukončenie podnikateľskej činnosti ku dňu 12.4.2012, výtlačky z internetu obsahujúce
údaje o profesii otca v roku 2013, sprostredkovateľské zmluvy  bez identifikácie záujemcu a dátumu
ich uzavretia.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák.
č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným
vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca  je čiastočne
dôvodné.

6. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.6.2012,
č.k. 22P/330/2010-889, zveril v tom čase maloletého W. do osobnej starostlivosti matke, ktorú oprávnil
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého
od 09.09.2010 v sume XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 09.09.2010 do 31.05.2012 v celkovej sume X.XXX,XX eur  povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 150 eur  mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
jún 2012, pod stratou výhody splátok. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.11.2012, č.k.
20CoP/46/2012-923, rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.06.2012, č.k. 22P/330/2010-889,
vo výroku o určenie výživného a o zročnom výživnom potvrdil. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom
zo dňa 10.07.2013, č.k. II. ÚS 172/2013-43, vyslovil, že Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zn. 20CoP/46/2012 porušil základné právo V.. F. W. (ktorá prijala svoje predošlé priezvisko)
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Rozsudok Krajského
súdu v Bratislave z 28.11.2012, č.k. 20CoP/46/2012-923, zrušil v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Bratislava V z 12.06.2012, č.k. 22P/330/2010-889, týkajúci sa výživného pre maloletého
W. od 09.09.2010 do budúcnosti, ako aj čo sa týka zročného výživného od 09.09.2010 do 31.05.2012, a
v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetom daného odvolacieho konania je odvolanie
voči rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 20P/108/2014-1802 zo dňa  07.12.2017 o určení výživné zo
strany otca na toho času  plnoletého Mareka za obdobie od 09.09.2010 do 29.10.2012.
7.  Súd prvej inštancie správne rozhodol o určení výživného na Mareka do 20.10.2012, keďže rozsudkom
Okresného  súdu Bratislava V zo dňa 24.09.2012, č.k. 5C/101/10-331, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2014, č.k. 6Co/571/2012-411, bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas
po rozvode bol v tom čase maloletý W. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorú oprávnil maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého W. sumou



XXX eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky a od dovŕšenia plnoletosti Mareka k rukám plnoletého s tým, že výrok o rozvode
manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2012. Súd prvej inštancie pri určovaní výživného
správne vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. §
62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. správne prihliadol na strane maloletého  na jeho odôvodnené
potreby a  na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, avšak odvolací súd po preskúmaní spisu
dospel k záveru o nesprávnosti aplikácie ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživné na W. a
potrebe zmeny napadnutého rozhodnutia.

8. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom,  po stránke fyzickej, i  po stránke duševnej.
Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom
na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej
budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie
schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči  dieťaťu, je zistenie ich
skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich
telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj možnostiam
ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných
hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb  dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek,
zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň
aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito
dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami
rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo
žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú
celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere
zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je
teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich
zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

9.  Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a
svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, avšak na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, odvolací súd
dospel k záveru o nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal pri určení výživného
na vtedy maloletého Mareka z fikcie priemerného mesačného príjmu otca (§ 63 ods. 1 Zákona o
rodine) predstavujúcej dvadsaťnásobok sumy životného minima. Odvolací súd akceptoval námietky
otca, ktorými nesúhlasil s takýmto postupom súdu pri rozhodovaní o určení výživného na Mareka.
Po preskúmaní odvolania a obsahu spisu dospel k záveru, že otec preukázal za rozhodné obdobie
výšku svojich príjmov, či už v čase, kedy vykonával prácu alebo v čase nezamestnanosti, doložil
potvrdenia o výške príjmu za jednotlivé obdobia i daňové priznania, rovnako preukázal poberanie dávok
aktívnej solidarity a doložil pracovné zmluvy preukazujúce výkon jeho práce.  Nie je možné vychádzať z
nepreukázaných domnienok matky a plnoletého W., že otec dosahoval v rozhodnom období v zahraničí
vyšší príjem ako deklaroval. Rovnako nemožno len na základe týchto domnienok vyvodiť záver, že
keďže v zahraničí dlhodobo pracoval, má tam majetok a peňažné prostriedky na účtoch, keď uvedené
nebolo v konaní preukázané. Skutočnosť, že otec mal na účet v určitých mesiacoch pripísané sumy,
ktoré nie sú zahrnuté v daňovom priznaní, nezakladá dôvod na úvahu o nepreukázaní príjmov a s tým
súvisiacou aplikáciou ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine.  Odvolací súd dospel k záveru,  že v danom
prípade je potrebné s poukazom na ust. 62 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadať
nielen na vek W. v rozhodnom období (15 až 17 rokov), zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb, ale
najmä na schopnosti a možnosti otca. Po posúdení všetkých týchto okolností ustálil  primeranú výšku
výživného na W. v sume XXX eur mesačne. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa je potrebné vidieť
potreby týkajúce sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej
činnosti,  mimoriadne výdavky a náklady na dieťa vzťahujúce sa k tráveniu voľného času a prázdnin. V
danom prípade je nesporné, že výdavky na maloletého pozostávali v rozhodnom období z nákladov na
zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb, školských potrieb a školských a mimoškolských
aktivít.  Pokiaľ ide o náklady na ošatenie, stravu, hygienické potreby a zabezpečenie všetkých bežných
denných potrieb, odvolací súd dáva do pozornosti, že netreba predkladať bloky z nákupov,  ale je
potrebné  vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej
spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré



sú pre neho špecifické, napr. zdravotný stav atď. V prejednávanej veci  je nesporné, že výdavky na
maloletého so zabezpečením jeho zdravotnej starostlivosti boli významne navýšené, keďže W. mal
nepriaznivý zdravotný stav (F., F., M. H. R..M.. F. F. S., absolvoval rehabilitácie chrbtice  cca 2-3x
týždenne plával, celodenne nosil korzet, potreboval ortopedické vložky a do každého druhu obuvi
podpätenky,  v auguste 2010 absolvoval liečebný pobyt v Prahe za účelom korekcie skoliózy, za  náklady
vo výške XX.XXX.- Kč, spiatočný cestovný lístok na  liečenie autobusom pre maloletého činil XX,XX
eur a pre matku, ktorá ho sprevádzala, XX,XX eur, absolvoval rehabilitačné procedúry, ktorých výška
predstavovala  za obdobie od 06.05.2008 do 14.10.2010 sumu XXX,XX eur,   v rámci ortodontickej
liečby (od septembra 2008 do mája 2010) mal nasadený fixný zubný aparát, náklady na túto liečbu boli
uhradené vo výške  XXX,XX eur). V súvislosti s návštevou školy vznikli na Mareka náklady na školský
poplatok, školské potreby, výdavky na maturitu a spoločenské tance, mobil, internet, električenka, v
školskom roku 2010/2011 platba za nemecký jazyk a v roku 2012 hodiny japončiny. Okrem toho mu
matka hradila poplatok za návštevu fitnes XX eur, zakúpila  inhalátor  v hodnote XXX eur,  činky a
závažia na cvičenie na skoliózu v cene XXX eur, ďalšie cvičebné pomôcky za XX eur a za cvičenie
SM systém za cca XXX eur. Zároveň v danom období vznikali na W. i ďalšie poplatky na zabezpečenie
jeho prázdninových pobytov.  Nemožno opomenúť fakt, že náklady maloletého dieťaťa predstavuje
aj pomerná časť nákladov na bývanie. Odvolací súd konštatuje, že matka riadne preukázala všetky
náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb W. v rozhodnom období. Odvolací súd poukazuje na
bod 28 napadnutého rozsudku, v ktorom sú náklady na W. podrobne vyčíslené. Pokiaľ ide o príjmy
každého z rodičov, z vykonaného dokazovania je preukázaná výška priemerného mesačného netto
príjmu matky za rok 2009 v sume  XXX,XX eur,  rok 2010 vo výške XXX,XX eur,  rok 2011 vo výške
XXX,XX eur a od januára do októbra 2012 vo výške XXX,XX eur mesačne, k tomu poberala prídavky na
dieťa  a daňový bonus.  Je potrebné konštatovať, že matka nemala v danom období ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, vlastnila trojizbový byt a bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. N.,
okres Košice IV - spoluvlastníctvo pozemkov a rodinného domu spolu s príbuznými, ktoré nehnuteľnosti
neužívala a nemala z nich príjem. Pokiaľ ide o príjmy, výdavky a náklady otca, z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že otec dosiahol vysokoškolské vzdelanie, dlhodobo žil v zahraničí, kde pracoval
ako volejbalový tréner, mal zdravotné problémy (výmena bedrového kĺbu). Otec v konaní preukázal
výkon práce, keď  v období od 01.08.2008 do 31.05.2010 mal uzavretú zmluvu na dobu určitú s B.
volejbalovým klubom s mesačným brutto platom vo výške 2.000 eur, zmluva bola vypovedaná zo strany
klubu ku dňu 29.01.2009, voči klubu inicioval súdne konanie, v ktorom bol úspešný. V máji 2009 mal otec
zdravotné problémy, do augusta 2010 bol nezamestnaný. Rovnako otec preukázal, že od 01.09.2010 do
30.11.2010 pracoval v klube U. F. O. L., kde dosahoval príjem vo výške XXX eur mesačne + ubytovanie
a náhrada vynaložených nákladov, spoluprácu  ukončil dohodou, od decembra 2010 do apríla 2011 bol
opäť nezamestnaný, od 01.06.2011 do 31.12.2011 pracoval ako tréner volejbalu v klube O. T. XXXX
S..O.. O. I., na základe pracovnej zmluvy uzavretej s F. F. Q. na dobu určitú od 01.06.2011 do 31.05.2013
s dohodnutou odmenou vo výške X.XXX eur mesačne brutto (netto cca XXX eur mesačne), so zaradením
ako pomocná pracovná sila, pričom tento pracovný pomer ukončil zamestnávateľ z prevádzkových
dôvodov ku dňu 31.12.2011. Od 01.05.2012 do 31.07.2012 vykonával prácu v klube O. T.G. XXXX
S..O..  za odmenu XXX eur mesačne, zmluva bola ukončená dohodou. Od januára do apríla 2012
bol nezamestnaný, mal zdravotné problémy, od 01.05.2012  uzavrel pracovnú zmluvu s Y. M. na dobu
neurčitú, ktorú zamestnávateľ ukončil k 31.07.2012. Od 01.08.2012 bol opäť nezamestnaný. Rovnako
bolo v konaní preukázané, že podľa   daňových priznaní  dosiahol čistý príjem v roku 2009 vo výške
X.XXX eur, t.j. XXX,XX eur mesačne, bez zahrnutia zárobku za január až apríl 2009, v roku 2011  vo
výške X.XXX eur, v roku 2012 vo výške X.XXX eur, t.j. XXX,XX eur mesačne. Otec preukázal, že v
priebehu rokov 2009 až 2010  poberal dávky aktívnej solidarity v decembri 2009  vo výške XXX,XX eur,
v roku 2010 v priemere XXX,XX eur mesačne, v januári a februári 2011 po XXX,XX eur, v marci až
auguste po XXX, XX eur, v septembri až decembri po XX,XX eur, v roku 2012 po XX,XX eur v januári
a februári, v marci XXX,XX eur,  v apríli a máji po XXX,XX eur, v júni a v júli po XXX,XX eur, v auguste
XXX,XX eur, v septembri a októbri po XXX,XX eur. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že
otec mal vystavené v Slovenskej republike od 01.10.2003 do 12.04.2012 živnostenské oprávnenie za
rok 2009 až 2012,  daňové priznanie nepodával. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď zisťoval
za účelom posúdenia výšky príjmu a majetku otca i stav na účtoch v peňažných ústavoch a pohyby na
účtoch, ktoré mal vedené v zahraničí. Odvolací súd konštatuje, že pre potreby určenia výšky výživného
na maloleté dieťa treba prihliadať i na majetkové pomery otca. V danom prípade je nesporné, že otec je
spoluvlastníkom bytu nachádzajúceho sa  na Q. XX v Bratislave,  v podiele  1, byt užíva neter jeho prvej
manželky a otec ho užíva počas pobytu v Bratislave. Zároveň  vlastní pozemok v Y. I. O. a dve staršie
osobné motorové vozidlá, jedno z nich užívala W. matka. Iný nehnuteľný majetok, resp. majetok väčšej



hodnoty, ktorý by otec vlastnil nebol v konaní preukázaný. Matkou a plnoletým prezentované majetkové
pomery otca a vlastníctvo nehnuteľností v zahraničí je opäť založené výhradne na ich domnienkach.
Rovnako ako matka, aj otec mal náklady na bývanie. Odvolací súd neprihliadal na vyjadrenia matky o
poskytovaní finančnej výpomoci otcovi priateľmi v súvislosti s úhradou nákladov na bývanie vo výške
XXX eur mesačne, vzhľadom k tomu, že výška týchto nákladov nie je nadhodnotená, keďže náklady na
bývanie otcovi nepochybne museli vzniknúť. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ otec vykonával prácu
v klubu F. T. O., z predložených dokladov je nesporné, že v danom čase mu bývanie a platby súvisiace s
bývaním, zabezpečovali kluby.  Nespornou je aj skutočnosť, že otec mal v rozhodnom období dve ďalšie
vyživovacie povinnosti k starším synom, W. F. W. W., T. I.. XX.XX.XXXX, na výživu ktorých bol povinný
prispievať na základe rozhodnutia súdu výživným na každého vo výške XX,XX eur mesačne. Vzhľadom
na výšku príjmu, ktorú otec preukázal, skutočnosť, že otec bol v určitých obdobiach nezamestnaný a
v čase zamestnanosti dosahoval príjem nezodpovedajúci jeho dosiahnutému vzdelaniu, schopnostiam
a možnostiam, dospel odvolací súd k záveru, že na strane otca sú možnosti prispievať na výživu W.
za rozhodné obdobie výživným vo výške XXX eur mesačne.  Je potrebné zdôrazniť, že povinnosťou
rodiča je prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť  vo výške
zodpovedajúcej zabezpečeniu jeho odôvodnených potrieb. Vyživovacia povinnosť rodiča má prednosť
pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Rodič je zároveň povinný zabezpečiť si príjem v takom rozsahu,
aby dokázal uspokojiť nielen svoje potreby, ale aj potreby svojho maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa
nestotožňuje s odvolacím návrhom otca na určenie výživného na W. v sume XXX eur mesačne. Aj
napriek tomu, že rozsudkom o rozvode manželstva a úprave pomerov k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode bolo otcovi určené výživné na W. vo výške XXX eur mesačne, odvolací súd v danom konaní
zohľadnil zvýšené výdavky na W. v súvislosti so zabezpečením jeho zdravotnej starostlivosti vzhľadom
na preukázané zdravotné problémy a s tým súvisiace zvýšenie nákladov v rozhodnom období, vrátane
liečebného pobytu v B.. Práve táto okolnosť je dôvodom na určenie výživné vo výške XXX eur mesačne
a odzrkadľuje daný zdravotný stav maloletého a jeho výdavky.  Odvolací súd pri určení výživného na
maloletého, rovnako ako súd prvej inštancie, zohľadnil i  podiel starostlivosti matky o Mareka aj napriek
tomu, že W. bol vo veku XX F. XX rokov, avšak súčinnosť a pomoc matky potreboval.  Tiež dáva odvolací
súd do pozornosti, že v konaní bolo preukázané, že otec sa o maloletého nezaujímal, so synom sa
nestretával a neprispieval na jeho výživu. Pre úplnosť považuje odvolací súd dodať k námietkam matky
a plnoletého opakovane prezentovaným v konaní, že otec preukázal výšku svojho príjmu, doložil daňové
priznania, z ktorých je zrejmý príjem, predložil potvrdenia o poberaní dávok solidarity a pracovné zmluvy
a dohody. Pokiaľ prekladateľka urobila zásah do prekladu (potvrdenie o dávkach solidarity) vyznačením,
že ide o podporu v nezamestnanosti, odvolací súd konštatuje, že účel vyplácania dávok je z listín zrejmý
a nespochybniteľný. Daňové priznania podávané v elektronickej podobe boli otcom zdokladované,
naviac príjem bol preukázaný i z výplatných pások a potvrdení od zamestnávateľov. Pokiaľ matka  a
plnoletý poukazovali na zmenu zákonnej úpravy vo vzťahu k športovcom, odvolací súd konštatuje, že
otec síce mal zriadenú  živnosť na území Slovenskej republiky, avšak v konaní nebolo preukázané, že
by na Slovensku vykonával živnostenské aktivity. Ďalší príjem otca prezentovaný  matkou a plnoletým
je založený na ich  domnienkach. Odvolací súd rovnako neprihliadal na odvolacie námietky týkajúce sa
dosahovaného príjmu otca za rok 2017 a na matkou  a plnoletým poukazované internetové informácie
o činnosti otca v roku 2013, keďže ide o neaktuálne doklady, nakoľko predmetom konania bolo určenie
výživného za roky 2010 až 2012.  Odvolací súd zastáva názor, že určená výška výživného zohľadňuje
potreby dieťaťa, možnosti otca, jeho schopnosti,  majetkové pomery  aj skutočnosť, že v konaní vynaložil
finančné prostriedky na zastupovanie v súdnych konaniach.

10. Určením výživného vzniklo otcovi  zročné výživné na Mareka za obdobie od 09.09.2010 do
29.10.2012 v celkovej výške X.XXX,XX eur. Zročné výživné predstavuje alikvótnu  časť výživného za
september 2010 (XX eur(deň x 22 dní) vo výške XXX eur, za november až december 2010 (2x XXX eur)
vo výške XXX eur, 12 mesiacov za rok 2011 (12xXXX) vo výške X.XXX eur, od januára do septembra
2012 (9xXXX) vo výške X.XXX eur a alikvótna časť za mesiac október 2012 ( X,XX eur/deň x 29 dní),
t.j. spolu X.XXX,XX eur.  Z uvedenej sumy bolo  odpočítané otcom zaplatené výživné v celkovej výške
X.XXX eur (platby preukázané listinnými dôkazmi) hradené vo výške po XXX eur mesačne v mesiaci
november 2011, od januára 2012 do októbra 2012 po XXX eur mesačne, v septembri 2012 ďalšia platba
vo výške XXX eur a v októbri 2012 vo výške XXX eur, v novembri 2012 tiež platba vo výške XXX eur (za
jún a júl 2012). Ďalej otec zaplatil od novembra 2012 do mája 2014 mesačne splátky titulom výživného
(pôvodne určeného zročného výživného) po XXX eur mesačne. Odvolací súd zohľadnil len platby
realizované titulom bežného výživného v rozhodnom období, príspevky naviac platené v rozhodnom
období a splátky po 150 eur mesačne, ktoré platil popri bežnom výživnom vo výške XXX eur mesačne



od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám plnoletého
W., ktorý sa k návrhu pôvodne podaného matkou po nadobudnutí plnoletosti pripojil.  Odvolací súd
nezohľadnil námietky otca týkajúce sa dátumu splatnosti zročného výživného poukazujúc na spotrebný
charakter výživného a skutočnosť, že ide o výživné určené za roky 2010 a 2012. Jeho odvolací návrh
na určenie splatnosti výživného splátkami po 10 eur mesačne považoval odvolací súd za neprijateľný
vzhľadom na charakter platby. O podmienkach  splatnosti zročného výživného  rozhodol podľa § 232
ods. 2, 3 C.s.p...

11. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd na rozdiel od záverov
súdu prvej inštancie, určenú sumu výživného považoval za sumu nezodpovedajúcu schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom na strane otca a nákladov na dieťa v rozhodnom období. Odvolací
súd  na základe uvedeného pri dôslednom zvážení  rozsahu potrieb W. v čase jeho maloletosti s
poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i finančných a majetkových pomerov na strane otca,
výrok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného a zročnom výživnom, podľa § 388 C.s.p zmenil
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom prípade za
primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie  v  časti zamietajúceho výroku je správne, odvolací súd ho potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. dospejúc k záveru o neprimeranosti navrhovanej výšky výživného na W. z
vyššie uvedených dôvodov.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.,

14. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).