{"guid": "5c7a91a8-01e3-4da6-8ff2-3995089fec91:3478836a-2b98-468d-897b-e30128faa735", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1515204673.1", "spisova_znacka": "11CoP/306/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/306/2017 z 19. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. februára 2018, sp. zn. 11CoP/306/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1515204673.1", "identifikacne_cislo": "1515204673", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2018-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3Cdo/119/2018", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "a920fc74-0031-4f41-8653-f3ae7de91f84:f8b6b9d8-10c6-4916-887d-d25773d4856b", "datum": "2019-06-19", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3478836a-2b98-468d-897b-e30128faa735", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1515204673.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1515204673.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1515204673.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/306/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515204673
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515204673.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
Y. X., nar. XX.XX.XXXX a F. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - P.. W. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., U. XX, zastúpená: Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého
51, Bratislava, a otec - P.. S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Y. XX, XXX XX W., zastúpený:
JUDr. Helenou Hynkovou, advokátkou, so sídlom Radničné nám. 7/B, 821 05 Bratislava, za účasti
Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, na návrh otca na zrušenie zákazu
styku, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/55/2015-183 zo dňa
27.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie  sa   p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov  odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 20P/55/2015-183 zo dňa 27.04.2017 zamietol návrh otca, ktorým
žiadal o zrušenie zákazu styku s maloletými deťmi Y., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie  rozhodnutie právne zdôvodnil  ust. § 25 ods. 3,  § 26  Zákona o rodine a § 217
ods. 1 veta prvá C.s.p..  Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane otca sa
od pôvodného rozhodnutia súdu podstatným spôsobom okolnosti nezmenili. Otec žiadnu takúto zmenu
nepreukázal a žiadna takáto zmena zistená nebola. Na návrh otca, preveroval vzťah  detí k otcovi a v
súlade s ust. §  38 ods.1, 2 C.m.p. zisťoval ich názor. Konštatoval, že obe deti sa  k veci vyjadriť nechceli,
maloletá F.  otca nechce vidieť a viac o tom hovoriť nechce a jej sestra Y. nechcela povedať, ani či by
tatina chcela vidieť alebo nie, je jej to nepríjemné. Prihliadal na článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa
a  právo každého dieťaťa slobodne vyjadriť svoj názor na všetky záležitosti, ktoré sa ho týkajú a právo
dieťaťa  neuplatňovať toto svoje právo. Mal za to, že pre dieťa je možnosť vyjadriť svoj názor možnosťou,
no nie povinnosťou. „Slobodne“ znamená, že dieťa môže vyjadriť názor bez tlaku a môže sa rozhodnúť,
či si praje alebo nepraje toto právo byť vypočuté, uplatniť. Konštatoval, že zvukový záznam zo zisťovania
názoru maloletých detí nebol otcovi poskytnutý s poukazom na článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa,
podľa ktorého žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného
života, rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť. Dieťa má
právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom. Súd prvej inštancie  dospel k záveru,
že  názor maloletých detí bol presvedčivý a nespochybniteľný, obe deti sa jednoznačne vyjadrili, vedia
vo svojom veku, čo presne chcú, a to aj vo vzťahu k rodičom. Pri pohovore bolo zjavné, že matka im



nenaznačila, čo majú povedať. Na názor oboch detí pri rozhodovaní prihliadol aj z povinnosti  chrániť
záujmy maloleté detí i na úkor ich rodičov. Rovnako dospel k záveru, že v danom prípade žiaden styk
otca a teda ani len asistovaný styk nie je v prospech a v záujme detí,  lebo by sa ním obnovili negatívne
zážitky zo spolužitia s otcom. Konštatoval, že otcovi chýba sebareflexia, náhľad na konanie, ktorého sa
dopustil, svoju vinu neprijal, vinníka hľadá v niekom inom, seba stavia do pozície obete. Mal za to, že
preukázateľne nedošlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý naďalej predstavuje hrozbu pre maloleté
deti. O trovách konania  rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Namietal,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré boli uplatnené
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že zmenu pomerov
v súvislosti s rozhodnutím o zákaze styku s deťmi preukázal. Dal do pozornosti, že žije na slobode,
s matkou a bratom, s deťmi trvale nežijú v spoločnej domácnosti, dôsledne dodržiava zákaz styku a
podrobil sa odbornému vyšetreniu u Dr. Mgr. T. O., ktorý mu na jeho žiadosť v súvislosti s predmetným
konaním spracoval znalecký posudok, v zmysle ktorého nielen nevylučuje jeho rodičovskú spôsobilosť
na styk s deťmi, ale naopak styk s deťmi podporil. Poukázal na to, že Dr. Mgr. O. vyjadril stanovisko k
dlhodobej psychoterapeutickej intervencii tak, že „táto je príspevkom k rozvoju osobnosti a k jej zmenám,
ktoré v kontexte posudzovaného prípadu zabezpečia primeranejšiu kapacitu pre zvládanie situácií,
zlepšenie diferenciačnej schopnosti pre rozpoznávanie a predchádzanie situáciám, kde by ďalšie
emočné angažovanie sa stávalo rizikovým vo vzťahu k nadlimitnej záťaži, ako aj zvýšenie sociálnych
zručností, ktoré by znižovali záťaž na kapacitu zdrojov vyšetrovaného. Dôvody vo vzťahu k matke,
rozvodom manželstva a reálnou izoláciou od nej, pominuli,  a vzhľadom na rezignáciu vyšetrovaného
na angažovanie sa vo vzťahu k nej, je pravdepodobné, že riziko konfliktov je minimálne. Potreba
absolvovania dlhodobej psychoterapie u vyšetreného ostáva v zmysle predchádzajúceho posudku,
pričom táto nijakým spôsobom nie je limitujúca ani určujúca vo vzťahu k styku s deťmi. Samotný styk s
deťmi je pozitívnym prvkom v psychoterapeutickom procese. Odporúča zahájiť styk s deťmi v rozsahu
určenom súdom pri súčasnom zaviazaní vyšetreného k zahájeniu psychoterapie. Izoláciu detí od otca
považuje za kontraproduktívnu a odporučil postupné nadviazanie kontaktu s deťmi formou kratších
stretnutí.“.  Podľa názoru otca, zo znaleckého posudku č. 16/2010 vypracovaného v pôvodnom konaní
Dr. Mgr. O.  nevyplýva, že ho možno považovať za asociálneho jedinca s agresívnymi sklonmi, ale
je potrebné dosiahnuť zmenu stavu v rodine, pre ochranu zdravého psychického vývoja detí. Úplný
zákaz styku s deťmi považoval za nezmyselný, keďže rozvodom manželstva odpadol zdroj konfliktov.
Zdôraznil, že žiadnym rozhodnutím mu nebolo nariadené podrobiť sa psychoterapeutickej liečbe, nie je
pre spoločnosť alebo pre rodinu nebezpečný, preto považoval preukázanie zmeny pomerov pre styk s
deťmi s tým, že preukáže zmenu
svojej osobnosti, za nedôvodné.  Dal do pozornosti druhý znalecký posudok Dr. O. č.97/2015 vyhotovený
na základe jeho vyšetrenia a skutočnosť, že pre styk s maloletými deťmi nie je psychoterapeutická
terapia nevyhnutná. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na výsluch svedka
Dr. Mgr. O.. Namietal, že súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného v
trestnom konaní a pre potreby konania o úprave styku otca s deťmi je nepoužiteľný. K záverom trestného
konania sa vyjadril tak, že prijíma svoju zodpovednosť za celú situáciu, ale namieta tvrdenia matky a jej
právneho zástupcu, ktoré sú nepravdivé. Vytvorený psychický tlak na neho, aby sa priznal k trestným
činom považoval neakceptovateľný. Poukázal na to, že na súde sa vyjadril, že chce byť dobrým otcom
a pre deti by urobil všetko, minulosťou by ich nezaťažoval. Zdôraznil, že v čase opustenia spoločnej
domácnosti mali deti jeden a štyri roky, v súčasnosti je situácia, vzhľadom na ich vek, úplne iná,  malo
by sa teda jednať o stretnutia v krátkom čase, keďže deti vedia reagovať na neprimerané obmedzenie,
resp. ich obrana by mohla byť aj odmietnutím styku v prípade, že by sa cítili nepríjemne.  Poukázal na
to, že  skutok, pre ktorý bol odsúdený je založený na tvrdeniach matky. Poukázal na výpoveď súdnej
znalkyne PhDr. P. E., ktorej sa matka pri spracovaní posudku vyjadrila, že manžel má deti veľmi rád a
oni jeho, ktoré tvrdenie je v rozpore so závermi o tom, že boli traumatizované a majú na neho negatívne
spomienky, preto nie je možné otvárať stigmy.  Dal do pozornosti, že pohovor s maloletými deťmi mu bol
poskytnutý formou zápisnice, verifikácia obsahu zápisnice vypočutím nahrávky mu nebola umožnená.
Za neprimeranú považoval reakciu detí na odovzdanie nahrávky, výpoveď maloletých považoval za
ovplyvnenú a naučenú.  Rovnako mal za to, že odmietnutie vykonania znaleckého posudku v konaní bolo
tendenčné, keďže vychádzal len z tvrdení matky, ktorá má na výsledku sporu záujem a vzhľadom na jej
odbornosť aj schopnosť na manipuláciu s vedomým detí.  Vyslovil pochybnosť o tom, či názory detí boli



slobodné a vlastné.  Spochybnil tvrdenia matky o jeho zadržaní. Za nepravdivé považoval tvrdenie, že
matku ohrozoval zbraňou pri zásahu príslušníkov polície z dôvodu, že pokojne odovzdal svoju športovú
zbraň, ktorá nemala odpílenú hlaveň a s hliadkou pokojne odišiel, o čom svedčí aj záznam. Uviedol,
že deti neboli prítomné a netušili, kam a prečo odchádza.  Za nepravdivé považoval tvrdenia matky o
alkoholizme jeho matky a zároveň potvrdil, že jeho matka v minulosti podstúpila protialkoholické liečenie
a dlhodobo úspešne abstinuje pod odborným dohľadom, s vnúčatami mala výborný vzťah. Pokiaľ mu súd
vyčíta, že iba formálne oľutoval spáchanie trestného činu, poukázal na to, že už za trvania manželstva
mal snahu riešiť konflikty s odbornou pomocou. Uviedol, že matka, psychologička, mala rozpoznať
jeho obsedantné úchylky a poskytnúť mu odbornú pomoc a kvalifikovane riešiť rodinnú situáciu, vec
nezvládla a podala návrh na rozvod a trestné oznámenie.  Mal za to, že tvrdená psychická ujma detí
je len odvodená z ujmy matky, nejednalo sa v danej veci o agresívne fyzické správanie, ale o matkou
tvrdené psychické násilie vyplývajúce z obmedzení.  Považoval za   nepravdepodobné, aby  deti vo
veku jeden a štyri roky, vnímali takéto násilie ako vlastnú ujmu nadobudnutú počas spolužitia rodičov.
Vyslovil názor, že následná ujma mohla deťom vzniknúť na základe informácií matky. Poukázal na to, že
v čase pôvodného rozhodnutia súdu o zákaze styku s deťmi bol právoplatne odsúdený, nachádzal sa vo
výkone trestu odňatia slobody, teda v prostredí, ktoré súd neakceptoval ako vhodné na realizáciu styku
s deťmi. V súvislosti s odsúdením mu nebola nariadená žiadna psychoterapeutická liečba. Odporúčania
znalca Dr. O. malo jasný charakter a súviselo s jeho resocializáciou  v spoločnosti. Nebola u neho
zistená žiadna porucha jeho osobnosti, ktorá by vyvoláva nebezpečie pre okolie a bola by dôvodom
pre krátkodobý styk s deťmi. V hodnotovom systéme jeho osobnosti je rodina prvoradá a žiadna hrozba
deťom z jeho strany nehrozí, čo potvrdzuje ja vyjadrenie znalca Dr. Mgr. O. v jeho záveroch z roku 2015.
Zdôraznil, že odporúčanie znalca pre psychoterapiu bolo dané pre odstránenie problémov funkčnosti
rodiny v rámci spoločného spolužitia s matkou detí, pričom rozvodom manželstva sa situácia zmenila.
Poukázal na Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 a čl. 16, právo detí vyjadriť slobodne svoj názor. Názor
detí v danom konaní spochybnil a prítomnosť matky pri pohovore s deťmi považoval za neprípustnú a
neakceptovateľnú.  Mal za to, že rozhodnutím súdu bol vytesnený zo života detí,  bolo mu odňaté právo
na styk s deťmi akýmkoľvek spôsobom. Uviedol, že z výsluchu odporkyne, svedkov a znalcov vyplýva,
že otec  fixovaný na rodinu a deti,  snažil sa vytvoriť im čo najlepšie podmienky pre ich rozvoj, čomu boli
poriadené podmienky v byte a organizácia chodu domácnosti.  Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu na konanie za účelom nariadenia znaleckého dokazovania a posúdenia možnosti obnoviť
styk otca  s maloletými deťmi.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny, súladný so zákonom a najmä v najlepšom záujme pre maloleté deti.  Mala za to, že otec
v konaní nepreukázal žiadnu zmenu, ani zmenu svojich postojov, keďže svoje správanie nezmenil,
neabsolvoval odporúčanú reštrukturalizáciu osobnosti a svoje záujmy uprednostňuje pred záujmami
maloletých detí.  Poukázala na to, že otec následkom  svojho konania bol odsúdený trestným súdom
a zo svojej situácie obviňuje matku a súdy.   Neuvedomuje si svoje konanie, ani jeho dôsledky a
psychické utrpenie, ktoré spôsoboval jej a maloletým deťom, svoju vinu neprijal, naopak stavia sa do
role obete. Náhľad na svoje konanie nedosiahol ani po výkone trestu odňatia slobody, jeho prejav a
vystúpenie vzbudzujú naďalej reálne obavy o bezpečnosť a zdravý psychosociálny vývin maloletých
detí.  Otec sa stavia do pozície obete, avšak obeťami sú bez akýchkoľvek pochybností maloleté deti
a matka.  Dala do pozornosti, že v konaní otec prízvukoval, že má v pláne svojim deťom púšťať
zvukové záznamy z pojednávaní, aby sa dozvedeli pravdu, „čo je zač ich matka“.  Poukázala na
vyjadrenia otca v konaní, jeho hmlisté a zavádzajúce odpovede, nevie presne kde pracuje, pracuje
na utajovaných skutočnostiach, nemôže to prezradiť. Otec nehľadá možnosť zmeny u seba, žiada iba
vyšetriť deti. Uviedla, že obidve deti sú spokojné, emocionálne kompenzované, výborne prospievajú,
dosahujú  vynikajúce školské  a mimoškolské  výsledkami, je nevyhnutné zabrániť rušeniu ich rovnováhy.
Obidve deti sú emocionálne krehké, potrebujú oporu, správne vedenie a pomoc. Ich citové väzby k
otcovi nie sú žiadne. Za signifikantné považovala tvrdenie otca o tom, že bol odsúdený len na základe
tvrdení matky. Rovnako patologicky vyznieva podľa jej názoru tvrdenie, že deti boli oboznámené s
predloženou žiadosťou o poskytnutie nahrávky z ich vypočutia súdom pred výsluchom. Zdôraznila, že
maloleté deti nikdy negatívne voči otcovi nesýtila  a nevyjadrovala sa o ňom negatívne. Jej vyjadrenia
sú vo vzťahu k otcovi neutrálne, deťom pomáha vyrovnať sa so situáciou, začleniť do života medzi
rovesníkmi, nadväzovať primerané medziľudské vzťahy. Uviedla, že deti majú z otca strach aj po rokoch
a stretávanie s ním odmietajú, nechýba im a nechcú ho ani vidieť, čo uviedli aj pred súdom. Poukázala
na to, že otec nepreukázal zmenu pomerov, ani zmenu svojho správania, od prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody sa nezamestnal, od januára 2017 si prestal plniť vyživovaciu povinnosť, bola nútená
podať na neho trestné oznámenie.  Nariadenie znaleckého dokazovania považovala za nadbytočné,



vzhľadom na zisťovaný názor detí.  Mala za to, že aktuálne nie je vhodný žiadny styk detí s otcom,
ani asistovaný. Podľa jej názoru, otec nepreukázal snahu sa zmeniť, ľudsky posunúť, vinu hľadá aj
po siedmych rokoch od dramatických udalostí v nej, snaží sa sám vykresliť ako obeť, spochybňuje
existujúce rozsudky.  Nesúhlasila s tvrdením otca, že nie je v spoločnej domácnosti s matkou a deťmi
a nedôjde ku konfliktným a opätovným ohrozujúcim situáciám,  keďže deti v období puberty môžu
vyvolávať konflikty, odvrávať, trvať na svojom názore, otec nedokáže tieto situácie adekvátne riešiť,
rieši ich agresívne a život ohrozujúco.  Dala do pozornosti, že otec nedokázal vytvoriť ani vhodné
podmienky pre stretávanie sa s deťmi, keďže žije v domácnosti s matkou, abstinujúcou alkoholičkou,
ktorá požíva alkoholické nápoje aj po preliečení. Snažila sa o kontakt detí s matkou otca a jeho bratom
aj počas výkonu trestu otca, avšak stará matka opakovane prišla na stretnutie pod vplyvom alkoholu,
svojim správaním deti desila, brat otca sa o deti nezaujímal. Poukázala na pôvodný znalecký posudok
Dr. Mgr. O., klinického psychológa, z ktorého je zrejmé, že otec potrebuje dlhodobú psychoterapiu
u kvalifikovaného psychoterapeuta pre dosiahnutie takej miery reštrukturalizácie osobnosti, aby sa
minimalizovalo riziko dekompenzácie poruchy osobnosti v takom rozsahu, ako nastalo v rodine v
minulosti. Znalec nevylučuje možnosť opakovania agresívneho správania otca, rovnako ani možnosť
opätovného skratového konania pod tlakom silných emócií v dôsledku frustrácie potrieb. Miera vôľovej
agresivity a jej vonkajších prejavov sa javí ako nepostačujúca.  Mala za to, že súd prvej inštancie správne
postupoval, keď vo veci nenariadil znalecké dokazovanie a správne vyhodnotil listinný dôkaz ako právne
irelevantný,  keď z ním vykonaného dokazovania zistil podrobnosti, za ktorých bol znalecký posudok
vypracovaný (na objednávku  právnej zástupkyne otca) a ktorý nereflektuje aktuálny psychický stav otca.

5. Kolízny opatrovník  sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdiť, s jeho  odôvodnením  sa v plnom rozsahu  stotožnil.  Konštatoval, že v
odvolaní otca neboli uvedené žiadne nové relevantné skutočnosti v porovnaní s tými, ktoré predložil už
v samotnom konaní. Poukázal na prioritný záujem maloletých detí uprednostňovaný v konaniach vo veci
starostlivosti o maloleté deti, zabezpečenie ich zdravého psychického a fyzického vývinu, zabezpečenia
riadnej výchovy.  Mal za to, že momentálnu snahu otca o reparáciu vzťahu s maloletými deťmi násilným
vynucovaním styku aj napriek tomu, že o to maloleté deti podľa svojich vyjadrení, nejavia záujem, nie je
možné považovať za súladnú s najlepším záujmom detí, pretože akékoľvek autoritatívne nútenie dieťaťa
(v rámci výkonu rozhodnutia)môže spôsobiť ešte väčšie zhoršenie odmietavého vzťahu maloletých
k otcovi. Konštatoval, že k vydaniu rozhodnutia o zákaz styku s maloletými deťmi došlo na základe
vážnych skutkových okolností a toto rozhodnutie nevyplynulo z právnych a skutkových okolností, ktoré
boli svojvoľné alebo neudržateľné. Vzhľadom na vek detí a zažitý traumatizujúci zážitok, je logické, že
na prekonanie týchto spomienok je u nich potrebné nielen dlhšie časové obdobie, ale aj také správanie
otca, ktoré postupne z nich vzbudí presvedčenie o jeho náprave a vytvorí predpoklady, na to, aby sa
ich vzájomný vzťah opäť začal rozvíjať. V prípade, ak otec prejavuje skutočný záujem o deti, hlavne
on musí prijať potrebné opatrenia na to, aby deti voči nemu začali pociťovať náklonnosť a dôveru v
jeho konanie, čo v tomto prípade nebolo splnené. Táto skutočnosť, vyplýva aj z tvrdení otca, ktorý sa
snaží svoje predchádzajúceho protiprávneho konanie bagatelizovať, prevažnú časť viny hádže hlavne
na plecia matky a dokonca útočí aj na svoje dcéry, keďže poukazuje na ich ovplyvňovanie matkou.
Poukázal na to, že z tvrdení otca nevyplýva sebareflexia vo vzťahu ku konania, ktorého sa dopustil.  Mal
za preukázané, že zľahčovanie  konania otca, keď sa dopustil trestného činu, za ktorý bol odsúdený,
nie je vhodné a svedčí o tom, že stále nedokáže v plnom rozsahu pochopiť nesprávnosť svojho konania
a oľutovať jeho následky.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na to, že nebola mu uložená povinnosť podrobiť
sa terapii, zákaz styku s deťmi mu bol uložený z dôvodu nevhodnosti stretávania sa s maloletými vo
výkone trestu. Rozvodom manželstva odpadol zdroj konfliktov. Je zamestnaný, žije riadnym spôsobom
života a podlžnosti na výživnom si plnil a plní. Uviedol, že na hodnotenie jeho osobnosti je potrebné
prihliadať na všetky zodpovedané otázky znalcom v posudku č. 16/2010 vypracovaným Dr. Mgr. O..
Poukázal na jeho vyšetrenie znalcom Dr. O. a zodpovedanie otázok súvisiacich s jeho vzťahom k deťom.
Mal za to, že napriek namietaným formálnym nedostatkom tohto znaleckého posudku nie je možné
opomenúť jeho závery o tom, že má záujem na obnove kontaktu s deťmi, nemá vyhranený názor ako
kontakt realizovať.  Uviedol, že trest prijal, ale odmieta nátlak, aby sa priznal ku skutkom v takom
rozsahu ako ich uviedla matka.  Mal za to, že pre objektívne posúdenie veci je potrebné skúmať jeho
súčasné názory a postoje k deťom, lebo minulosť sa už nedá zmeniť.  Dal do pozornosti záznam  o



absolvovaní psychoterapie odbornou psychosomatickou pomocou Psychosomatic, s.r.o. v Ambulancii
klinickej psychológie a psychoterapie, z ktorého vyplýva, že absolvoval 20 sedení s odporúčaním
obnovenia kontaktu s deťmi, nakoľko sa v jeho prejavoch a správaní nezachytili a nemanifestovali žiadne
známky, ktoré by svedčili proti tomu. Namietal, že matka nešpecifikuje, ktoré jeho prejavy ohrozujú
bezpečnosť a psychosociálnych vývin maloletých detí.  Poukázal na to, že deti neboli vyšetrené, nie
je zrejmé, či a akých patologických správaní otca boli v minulosti dotknuté a aké traumatizujúceho
zážitky prežili.  Namietal vyjadrenie matky a jej hodnotenie dokazovania trestného konania, ktoré nie
je predmetom tohto konania. Nesúhlasil s postupom súdu pri výsluchu detí, ktorého sa nezúčastnila
odborne spôsobilá osoba. Odmietnutie vydania nahrávky zo zisťovania názoru detí považoval za
porušenie jeho práva. Tvrdenia o pravdepodobnosti ohrozenia detí považoval za účelové.  Uviedol, že
podmienky stretávania sa detí s jeho matkou a bratom nie sú predmetom tohto konania. Mal za to,
že tvrdenia o požívaní alkoholu jeho matky sú nepreukázané. Spochybnil stanoviská súdu, matky a
okresnej prokuratúry považujúc ich v úplnom rozpore so závermi jeho odborných vyšetrení a zmeny,
ktorá nastala po rozvode manželstva.   Poukázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorého súčasťou je aj výkon rodičovských práv a na Usmernenie Rady Európy v súdnictve pre
potreby vypočúvania detí.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák.
č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným
vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca   maloletých
detí nie  je dôvodné.
9.   Súd prvej inštancie rozhodol správne, vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny
právny záver, správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine. V odvolaní otca  neboli uvedené
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací
súd nespochybňuje, že  zákaz styku otca s maloletými deťmi  je  vážnym zásahom do práv rodiča,
ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti. Taktiež odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach
dieťaťa a ustanovenia Zákona o rodine, ktoré jednoznačne upravujú právo dieťaťa a rodiča na kontakt,
stretávanie a zachovanie ich väzieb. Pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom, obmedzení styku
alebo zákaze styku  je v prvom rade potrebné prihliadať na záujem maloletého dieťaťa (§ 25 ods. 3
Zákona o rodine)  a v súlade s ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine rozhodnúť o úprave styku, obmedzení
alebo zákaze styku aj v prípade, ak to vyžadujú pomery v rodine (ustanovenie odsekov 1 a 4 sa použijú
primerane). Je nesporné, že v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je súd povinný skúmať  v
prvom rade záujem maloletého dieťaťa a rešpektovať jeho názor a právo vyjadriť sa k veci.  Odvolací
súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní zisťoval názor maloletých
detí a vo  svojom rozhodnutí ho zohľadnil.  Pokiaľ otec namieta nesprávnosť tohto postupu, odvolací
súd na tieto námietky neprihliadal.  Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval  v
súlade s ust. § 38 ods. 1, 2 C.m.p., keď maloleté deti vypočul v prítomnosti kolízneho opatrovníka a
z vyjadrenia detí vyvodil závery. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie
a dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k aplikácii čl. 12 Dohovoru o právach
dieťaťa. Skutočnosť, že pri výsluchu nebol prítomný psychológ nemožno súdu prvej inštancie vytýkať. V
danom prípade sa súd prvej inštancie s touto otázkou riadne vyporiadal. Rovnako nemožno akceptovať
námietku otca o prítomnosti matky pri zisťovaní názoru detí, nakoľko z obsahu zápisnice o výsluchu
maloletých detí je nesporné, že výsluch bol zrealizovaný bez prítomnosti rodičov. Pokiaľ otec namieta
porušenie jeho práv nevyhovením jeho žiadosti o odovzdanie nahrávky z výsluchu maloletých detí,
odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie k tejto jeho námietke, s ktorými
sa stotožňuje. V danom prípade, vzhľadom na konanie otca a v záujme ochrany maloletých detí,  je
takýto postup možný, aj s poukazom na čl. 3 ods. 2 a čl. 4 C.m.p.. Odvolací súd konštatuje, že aktuálne
nie je v záujme maloletých detí upravovať styk s otcom v prípade, ak tento kontakt striktne odmietajú
a po zohľadnení histórie rodiny. Maloleté deti sú zastabilizované, spokojné, s problémami v rodine sa
postupne vysporiadali.  Odvolací súd nepopiera právo otca na stretnutia s deťmi a vytváranie si vzťahu
s nimi, avšak  otec musí citlivo vnímať potreby detí pre ich zdravý psychický a fyzický vývin, pričom
záujem maloletých detí je nad záujmami rodiča.  V danom prípade nemožno prehliadnuť spáchanie a
charakter trestného činu, pre ktorý bol otec odsúdený a nemožno akceptovať jeho námietky, že  detí sa
jeho trestné konanie nedotýkalo. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že rodičia žili spolu, maloleté deti
boli súčasťou rodiny, v ktorej vyrastali a správania otca boli účastné a priamo sa ich priamo dotýkalo.
Napokon aj z ich výpovede pred kolíznym opatrovníkom v minulosti je zrejmé, že ich vzťah  k otcovi
sa narušil, vzhľadom na jeho správanie a postoje.  Nemožno akceptovať námietky otca vzťahujúce



sa k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol o zákaze styku len v súvislosti s výkonom trestu odňatia
slobody otca a neochotou realizovať styk maloletých detí s otcom v zariadení pre výkon trestu odňatia
slobody. Odvolací súd poukazuje na rozsudok  Okresného súdu Bratislava V č.k. 42C/99/2010-336 zo
dňa  10.01.2013, z ktorého odôvodnenia jasne vyplývajú dôvody zákazu styku otca s maloletými deťmi,
ktorými je i zohľadnenie záverov znaleckého posudku č. 16/2010 vyhotoveného Dr. Mgr. T. O. a potreba
absolvovania terapie u psychológa otcom po výkone trestu odňatia slobody.  Odvolací súd nepopiera
právo otca na stretnutia s deťmi, avšak v záujme detí a ich ochrany je prvoradou povinnosťou otca
zabezpečiť si dlhodobú terapiu u psychológa vzhľadom na trestné konanie a jeho odsúdenie. Rovnako
sa nie je možné stotožniť s námietkami otca vo vzťahu k hodnoteniu posudkov vypracovaných Dr. Mgr. O.
v minulosti a aktuálne. Je nesporné, že v priebehu trestného a rozvodového konania boli závery znalca
Dr. Kešického jednoznačné s odporúčaním absolvovania psychoterapie otca. Rovnako bol zrejmý účel
tejto terapie, ktorý súvisel so spáchaným trestným činom, keď zo znaleckého posudku jednoznačne
vyplýva potreba dlhodobej psychoterapeutickej intervencie otca u kvalifikovaného psychoterapeuta,
pre dosiahnutie takej miery reštrukturalizácie osobnosti, aby sa minimalizovalo riziko dekompenzácie
poruchy osobnosti v takom rozsahu, ako nastalo v súvislosti s vyšetrovaným činom.  Odvolací súd sa
stotožňuje aj s hodnotením aktuálneho posudku vypracovaného znalcom Dr. O. a so záverom, že nie je
potrebné nariadenie znaleckého dokazovania vo veci, keďže pôvodný znalecký posudok  jasne definuje
potrebu absolvovania dlhodobej terapie u otca. Skutočnosť, že manželstvo rodičov bolo právoplatným
rozhodnutím súdu rozvedené, nezakladá dôvod pre posúdenie zmeny pomerov k predmetu sporu ako
podstatnú okolnosť.  Pokiaľ otec argumentuje absolvovaním psychoterapie a odvoláva sa na aktuálnu
správu spol. Psychosomatic, s.r.o., odvolací súd konštatuje, že danú správu je potrebné vyhodnotiť  ako
nedôveryhodnú, nakoľko z jej obsahu nie je zrejmý a jasne zadefinovaný priebeh poskytovaných terapií,
teda obdobie, kedy terapie prebiehali a v akom rozsahu. Rovnako zo správy nevyplýva, či terapeutka
bola  oboznámená so závažnou situáciou v rodine, ktorej boli deti účastné, či bola  znalá odsúdenia
otca. Správa hodnotí výhradne osobnosť otca, avšak nie vo vzťahu k deťom, neobsahuje posúdenie
rodičovských kompetencií otca. Zo správy nevyplýva zmena postoja otca voči deťom a sebe, keďže
obsahuje informácie o kreativite otca, jeho motivácii  k práci na sebe a zmene postoja, k zmierneniu
somatických obtiaží a úzkosti.  Napokon zo správy nie je zrejmé, či poskytoval otcovi terapie odborný
pracovník.  Vzhľadom na uvedené dôvody a s prihliadnutím na názor maloletých detí a záujem detí
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, keď zamietol návrh otca
na zrušenie zákazu styku. Tu je potrebné  poukázať na to, že otec, ktorý svojim konaním pochybil,
musí poskytnúť  maloletým deťom priestor na spracovanie prežitých udalostí a musí náležite preukázať
zmenu postoja a konania a rodičovské kompetencie vo vzťahu k maloletým deťom. Odvolací súd
nespochybňuje, že obmedzenie a zákaz styku rodiča s dieťaťom je výnimočným riešením a vážnym
zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže  byť odôvodnený iba okolnosťami
zo strany dieťaťa, ktoré sú natoľko závažné,  že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť
prirodzený kontakt. Ani takéto rozhodnutie však nemôže byť  definitívne, avšak jeho zmenu možno
nariadiť za splnenia určitých podmienok. V danom konaní súd posudzuje opodstatnenosť návrhu otca
na zrušenie  zákazu styku otca s maloletými deťmi  s prihliadnutím na záujem detí a ich vyjadrený názor.

10.  Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie  podľa § 387 C.s.p..

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

12. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "3Cdo/119/2018", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "a920fc74-0031-4f41-8653-f3ae7de91f84:f8b6b9d8-10c6-4916-887d-d25773d4856b", "datum": "2019-06-19", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "20P/55/2015", "guid": "ed79e9e5-3270-4b84-8070-479f94b288f5:d3b2268e-b324-4275-a904-1ec02c84806c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "4361f38c-6d02-42b9-9c00-5cd63c4a46ae:aba46040-1dde-4df9-ad6a-236a8f56202c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1520205463.1", "spisova_znacka": "8CdoR/2/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoR/2/2025 z 25. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1520205463.1"}, {"guid": "7822191f-ba61-418d-8478-9753354b249f:3c7bff2c-729a-4eee-a339-a528f37aa725", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:1520205463.6", "spisova_znacka": "13CoP/78/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/78/2023 z 11. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:1520205463.6"}]}