Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/45/2018 z 9. 10. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. októbra 2018, sp. zn. 15Co/45/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1516204299.1
Krajský súd Bratislava | 15Co/45/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1516204299.1 | 2018-10-09 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4fd4760-5b21-41c5-9f5f-24b3f07d8913
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1516204299.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/45/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516204299
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516204299.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: X.. P. V. & V.., O.,
K. W. č. XX, IČO: 36 863 904, zastúpený JUDr. Tomáš Plank, advokát, Bratislava, Námestie Slobody
č. 10, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Petržalka, Bratislava, Kutlíkova č. 17, IČO: 00 603
201, o zaplatenie 549,98 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V. zo dňa 18. októbra 2017, č.k. 49 C 102/2016-376, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 18. októbra 2017, č.k.                   49 C 102/2016-376,
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 18.10.2017, č.k. 49 C 102/2016-376, zastavil konanie
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 251, § 252, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a
vecne tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 5.4.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 549,98 € s príslušenstvom, a to titulom odmeny za poskytnuté právne služby v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 24 C 508/2015. Žalobca vzal žalobu späť s odôvodnením,
že žalovaný po podaní žaloby uhradil žalovanú sumu, na zaplatení úrokov z omeškania netrval. Nárok
na náhradu trov konania žalobca zdôvodnil tým, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný súhlasil
so späťvzatím žaloby a žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
z dôvodu, že v čase podania žaloby žalobcovi  nárok na vyplatenie odmeny ešte nevznikol, keďže
medzi stranami sporu došlo konkludentne k uzavretiu zmluvy, ktorej obsahom je dohoda, že žalobca
má nárok na vyplatenie tarifnej odmeny len v prípade, že trovy právneho zastúpenia budú v exekučnom
konaní vymožené. Zdôraznil, že žaloba bola podaná predčasne, keďže žalovaný sa do omeškania
nedostal, čo žalobca nepriamo potvrdil tým, že netrval na žalobe v časti príslušenstva. Súd prvej inštancie
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil tým, že žalovaný procesne zavinil, že konanie
bolo zastavené, keď žalovanú istinu zaplatil po začatí konania.

2. Proti tomuto uzneseniu, jeho výroku o náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalovaný,
vychádzajúc z obsahu odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/
C.s.p.) dôvodiac, že v čase podania žaloby žalobcovi  nárok na vyplatenie odmeny ešte nevznikol,
keďže medzi stranami sporu došlo konkludentne k uzavretiu zmluvy, ktorej obsahom je dohoda, že
žalobca má nárok na vyplatenie tarifnej odmeny len v prípade, že trovy právneho zastúpenia budú v
exekučnom konaní vymožené. Žalobca podal žalobu predčasne, keď trovy právneho zastúpenia ešte
neboli v exekučnom konaní vymožené a žalobcovi tak ešte nevznikol nárok na ich vyplatenie. Žalovaný
uhradil žalobcovi žalovanú istinu z dôvodu, že po podaní žalobného návrhu boli trovy konania vymožené.
Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že z dôvodu späťvzatia žaloby nedošlo k vykonaniu dokazovania



ako aj na to, že v obdobnej veci totožný súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania priznal
žalovanému. Podľa odvolateľa priznanie trov žalobcovi nie je dôvodné. Navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania zmenil a nárok na náhradu trov konania priznal
žalovanému.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne a
právne správne. Podľa žalobcu je zrejmé, že z procesnoprávneho hľadiska zastavenie konania zavinil
žalovaný. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o predčasnosti žaloby, keďže žalobca preukázal, že jeho
nárok na právnu odmenu nebol podmienený vymožením trov od dlžníka. Poukázal na to, že v iných
takmer totožných veciach bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobu už nevyjadril.

5. Odvolací súd, s poukazom na § 470 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380
ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania     (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné.

7. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil
vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú  právnu
normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie
pri  rozhodovaní  o  trovách predmetného  konania  vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že
vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie je
potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a
dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok
sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže
byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

8. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou podanou na súde prvej inštancie
dňa 5.4.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby zaplatil žalobcovi 549,98 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy od 1.3.2016 do zaplatenia, ako aj trovy konania.
Dňa 6.9.2017 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby s odôvodnením, že žalovaný po podaní žaloby
uhradil žalovanú istinu a žalobca netrvá na zaplatení príslušenstva.

9. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, uhradením
žalovanej pohľadávky po podaní žaloby, je preto povinný nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu v súvislosti
s predmetným konaním vznikli. V dôsledku späťvzatia žaloby z dôvodu uhradenia žalovanej pohľadávky
žalovaným po podaní žaloby nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci so zistením, či žaloba bol
podaná dôvodne. „Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale
procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z
procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu.
Ide o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca
v meritórnom konaní úspešný alebo nie“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3
Sžo 225/2010, sp.zn. 7 MCdo 1/2014). Preto na odvolacie námietky žalovaného, týkajúce sa dôvodnosti
žaloby, odvolací súd nemohol prihliadnuť.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom
rozsahu v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správne potvrdil.



11. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393                ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo                 k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch              s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.



(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,               z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody)               a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov                o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku                         a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).