Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/133/2018 z 2. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. októbra 2018, sp. zn. 20CoP/133/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1516208566.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/133/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1516208566.1 | 2018-10-02 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 24 ods. 1 ZoR, § 23 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/354dcbcb-4fdb-4661-8b65-0e1affb9e714 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1516208566.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/133/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516208566
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516208566.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členky
senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: V. I. Z. C., T.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov:
matka - C.. W. C., T.. XX.XX.XXXX, H. W. XX, H., B. - V.. U. C., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. X, H., o odvolaní
otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/135/2016 - 162 zo dňa 21. júna
2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/135/2016 - 162 zo dňa 21. júna
2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 20P/135/2016 - 162 zo dňa 21. júna 2018 rozviedol
manželstvo rodičov maloletého dieťaťa a na čas po rozvode maloletú V. I. Z. C.B., T.. XX.XX.XXXX, zveril
do osobnej starostlivosti matky a zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otcovi
uložil povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 200 eur mesačne a upravil styk otca s maloletou
každý nepárny týždeň v piatok od 16.00 hod. do nedele do 18. hod. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Matka podaným návrhom dňa 17.06.2016 žiadala, aby súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej a
zveril ju do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú zastupovať maloletú a spravovať jej majetok
a výživné na maloletú navrhla v sume 150 eur mesačne.

3. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 30.06.2012 v Bratislave,
u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti, štátni občania Slovenskej republiky.
Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese W. XX, D. H.. F. I. C.S. N. I. S. V. I. Z. C., T..
XX.XX.XXXX.

4. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 18, § 23, § 24, § 62 Zákona o rodine. Príčinou rozvratu
manželstva zistil nedostatočnú a absentujúcu komunikáciu medzi manželmi a ich rozdielne názory na
trávenie spoločného voľného času a fungovanie rodinného života. Každý z manželov vnímal nezhody
v inom svetle, čo viedlo k postupnému citovému odcudzeniu manželov a znefunkčneniu manželstva.
Manželia neboli schopní riešiť problémy v manželstve včas a v rovnakom čase.

5. Pri rozhodnutí o zverení maloletej do starostlivosti rodičov súd vychádzal z ustanovenia § 24
Zákona o rodine. Maloletá je vo veku takmer 5 rokov, navštevuje X. I. Š. I. I. D. H. s nákladmi 65 eur



mesačne a 1,19 eur denná strava. Rodičia nekomunikujú vôbec, takže matka nemá vedomosť,
kde sa otec s maloletou nachádza v čase, keď ju má v starostlivosti. Otec navrhol zveriť maloletú do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale splnenie podmienok k takejto forme starostlivosti
nepreukázal, najmä svoje bytové podmienky a schopnosť komunikácie medzi rodičmi je problematická.
Otec mal záujem o striedavú starostlivosť v čase od soboty od 10.00 hodiny do nasledujúcej stredy
do 10.00 hodiny. Okresný súd po preskúmaní skutkových okolností dospel k záveru, že najvhodnejšie
riešenie je zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá preukázala, že je schopná a ochotná
o maloletú sa riadne postarať a má splnené aj materiálne podmienky na zverenie dieťaťa do jej
starostlivosti a zabezpečené vlastné bývanie. Podľa názoru súdu v danom prípade nie je vhodné zveriť
maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vzhľadom na to, že rodičia sa nedokážu
dohodnúť na podstatných otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloletú, najmä spolu nekomunikujú.
Otec navrhuje striedavú starostlivosť, matka navrhuje zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti. V
súvislosti so skúmaním vhodnosti striedavej starostlivosti súd vychádzal z toho, že na psychiku dieťaťa
veľmi pôsobí nekomunikatívnosť, prípadne konfliktná komunikácia rodičov. Ide o výrazne nežiaduci jav
pre osobnostný vývin aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosti
predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať
a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Okresný súd vychádzal
aj z názoru kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyjadril, že navrhuje dieťa zveriť do starostlivosti matky a
styk je potrebné upraviť autoritatívne. V žiadnom prípade nesúhlasil so zverením maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti, nakoľko v súčasnosti otec by sa nevedel postarať o maloletú, vzhľadom na jeho
príjem a navrhol zveriť maloletú do starostlivosti matky, výživné určil v sume 200 eur mesačne. Pri určení
výživného okresný súd vychádzal z ustanovenia § 62 v spojení s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Okresný
súd vychádzal z návrhu matky, ktorá navrhla určiť sumu 150 eur a neskôr 250 eur z dôvodu, že v
pôvodnom návrhu medzi náklady dieťaťa nezarátala oblečenie pre dieťa, pretože oblečenie nosilo dieťa
požičané od sesternice. Tiež maloletá nosí dioptrické okuliare, navštevuje ortopéda, potrebuje vložky do
topánok s doplatkom 5 eur a na mieru vyhotovenú ortopedickú obuv cca 30 eur. Maloletá je alergička,
musí používať inhalačné spreje, lieky a kvapky s nákladom 15 až 20 eur na 3 mesiace. Matka bola od
apríla 2014 do októbra 2016 s maloletou na rodičovskej dovolenke, s rodičovským príspevkom 203,20
eur. Od septembra 2016 pracuje ako učiteľka v Základnej škole na B. XX D. H. na 1. stupni. Náklady na
bývanie matka vyčíslila 175,54 eur, plyn 12 eur, elektrina 26 eur, garáž 20,26 eur, životné poistenie pre
maloletú 30 eur, náklady na škôlku 65 eur, za prevádzku a stravu 25 eur mesačne.

6. Otec navrhol určiť výživné v sume 90 eur mesačne a trval na zverení maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti. Súd zistil, že otec nezabezpečuje žiadne náklady maloletej, ani materskú školu, ani krúžky,
ani náklady s lekárskou starostlivosťou. Rodičia po celý čas manželstva mali oddelené účty, celý chod
domácnosti financovala matka. Rodičia s maloletou žijú v jej byte a otec matke prispieval sumou 200
eur za to, že mohol bývať v jej byte. Otec má vysokoškolské vzdelanie a je zamestnaný ako kuriér. Otec
nepreukázal zvýšené náklady so zdravotným stavom, otec má vydané dve živnostenské oprávnenia s
tým, že v jednom má pozastavenú živnosť a v druhom od 17.08.2013 ukončil podnikateľskú činnosť. Otec
je od 01.08.2014 zamestnaný v spoločnosti v CAREXPRESS s. r. o. ako kuriér s priemerným mesačným
príjmom 390,33 eur za rok 2016, 395,98 eur za rok 2017, od januára 2018 do mája 2018 419,66 eur.
Otec má uzatvorenú zmluvu v súvislosti s poskytnutím úveru na bývanie s celkovou výškou 46.872 eur
a mesačne spláca 187,27 eur. Pôvodne pracoval ako obchodný manažér do roku 2005 a potom ako
finančný poradca do roku 2012, túto prácu ukončil zo zdravotných dôvodov. Nepreukázal, že si hľadá
lepšie platenú prácu a tiež uviedol, že vykonáva funkciu predsedu občianskeho združenia. Uviedol, že
nemá žiadne mesačné náklady na svoju osobu, lebo si nekupuje ošatenie, kozmetiku, neužíva žiadne
lieky. Venuje sa športu, futbalu, organizuje hokejovú skupinu.

7. Maloletá je vo veku necelých 5 rokov, navštevuje materskú školu s nákladmi 90 eur.

8. Pri určení výživného súd vychádzal z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že
každý rodič si musí svoju vyživovaciu povinnosť plniť a je povinný vyvinúť maximálne úsilie, aby si
zadovážil dostatočné prostriedky, aby mohol výživné riadne plniť a až keď mu po splnení tejto povinnosti
zostanú finančné prostriedky, môže ich použiť na uspokojovanie vlastných potrieb, a preto podľa názoru
okresného súdu je mesačné výživné v sume 200 eur mesačne primerané a zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletej, ako aj možnosti a schopnosti otca platiť výživné s tým, že je vysokoškolsky vzdelaný
mladý človek bez zdravotného obmedzenia, žijúci v Bratislavskom kraji, kde má možnosť zabezpečiť



príjem, z ktorého bude platiť výživné na svoje dieťa. Určená suma vo výške 200 eur primeraná aj s
prihliadnutím na vek a potreby maloletej.

9. Okresný súd pri úprave styku otca s maloletou vychádzal z ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
Matka navrhla upraviť styk každý nepárny týždeň od piatka od 16. hodiny do nedele do 18. hodiny z
dôvodu, že dcéra je už staršia a chce, aby sa viac rozvíjal jej vzťah s otcom. S pribúdajúcim vekom
dieťaťa a v súvislosti aj so zmenou pomerov bude možné styk nanovo upraviť na základe dohody rodičov
alebo zmeny predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11. Proti výroku rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu vo výroku
o výživnom a o úprave styku otca s maloletou. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej
časti zmenil a určil výživné v sume 90 eur mesačne na maloletú a zmenil úpravu styku tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň od soboty od 10. hodiny do stredy do 10.
hodiny s tým, že si otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ju odovzdá v
mieste jej bydliska, resp. v predškolskom alebo školskom zariadení, ktoré navštevuje maloletá, aktuálne
do 8.10 hodiny.
12. V odvolaní otec poukázal na to, že súd pri rozhodnutí v niektorých častiach správne vychádzal zo
stavu v čase vyhlásenia rozsudku, ale pri svojom rozhodnutí nezohľadnil ani príjmové, ani majetkové
pomery v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádzal z teoretických možností, na základe ktorých by si
otec mohol nájsť v budúcnosti iné zamestnanie, v ktorom by mohol zarobiť viac. To ale nie je stav v
čase rozsudku. Pokiaľ súd vychádzal z možností a schopností ako manažéra s ekonomickým vzdelaním
opomenul, že poslednú manažérsku pozíciu zastával v roku 2005. V čase sobáša v roku 2012, ani v
čase narodenia maloletej v roku 2013, už nie. Súd tiež poukázal na to, že otec vo voľnom čase športuje a
venuje sa bezodplatnej funkcii predsedu občianskeho združenia, podľa súdu by sa mohol otec venovať
viac dcére alebo viac zarábať. Podľa otca práve tieto dve aktivity súd uviedol ako dôvod, prečo stanovil
výživné v sume 200 eur mesačne. Otec uviedol, že podľa jeho názoru súd nemá právo nútiť niekoho,
aby pracoval 10, 12 alebo 14 hodín denne a aby si hľadal druhú prácu v časovom rozsahu svojich
voľnočasových a občianskych aktivít, aby bol vôbec schopný zaplatiť výživné nezodpovedajúce jeho
majetkových a príjmovým pomerom. Súd by mal určiť výživné tak, aby bol otec schopný zaplatiť zo
zárobku za štandardne dlhý pracovný čas. Tiež súd nemá právo otca nútiť odstúpiť z funkcie predsedu
občianskeho združenia a pozastaviť všetky jeho aktivity pre združenie z dôvodu, aby tento čas využil na
ďalšiu zárobkovú činnosť. Otec to považuje za zásah do svojich občianskych práv a slobôd. Rovnako
súd nemá právo ho nútiť zmeniť prácu, ktorú nezmenil účelovo po podaní návrhu na súd, ale ju vykonáva
už takmer 5 rokov. Pokiaľ ide o športové aktivity, to sú aktivity bezplatné, a preto nemajú dopad na jeho
schopnosť splácať výživné. Jeho príjem je v súčasnej dobe na úrovni minimálnej mzdy cca 400 eur
mesačne, Majetkovým pomerom dominuje americká hypotéka ručená nehnuteľnosťou vo vlastníctve
brata otca vo výške 45.000 eur, na základe ktorej je otec povinný platiť mesačne 185 eur. Túto skutočnosť
súd pri určení výšky výživného nezohľadnil, hoci v odôvodnení uviedol, že to zohľadnil. Súd určil výživné
s tým, že otec sa vyjadril, že touto sumou prispieval matke na domácnosť, ale opomenul, že túto sumu,
alebo možno aj vyššiu, bude potrebovať na zabezpečenie bývania pre seba, ako aj maloletú dcéru inde,
a tak touto sumou matke už nebude môcť prispievať. V súvislosti s námietkou rozsahu styku otca s
maloletou otec nesúhlasil so zistením súdu, že tak upravený styk, ako súd rozhodol, majú už zabehnutý.
Rovnako sa nezakladá na pravde, že sa na takejto realizácii styku dohodli, ani že sa realizuje v zmysle
výroku rozsudku súdu, pretože zabehnutý mali styk každý nepárny týždeň od soboty od 10.00 hodiny
do stredy do 10.00 hodiny, ktorý niekoľko mesiacov realizovali. Nepovažuje za vhodné, aby bolo miesto
prevzatia alebo odovzdania maloletej predškolské alebo školské zariadenie, a to najmä v čase prázdnin
je to nemožné a nepraktické. Preto nesúhlasí so záverom súdu, že na rozsahu styku, ako vyplýva z
rozsudku, sa rodičia dohodli. A tiež nie je pravda, že bude žiť v byte svojho brata, lebo to navrhol
ako možnosť v prípade striedavej starostlivosti. Súdom upravený styk nezodpovedá jeho pracovným
podmienkam, pretože on musí zväčša pracovať do 18.00 hodiny, práca mu neumožňuje dodržať rozsah
upraveného styku pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa. Podľa jeho názoru v rozsudku sú uvedené
viaceré tvrdenia, ktoré nie sú pravdivé, a to najmä, že dcéra nosí okuliare, čo nie je pravda. Tiež nie
je pravdivé zistenie súdu, že v určitom čase mal vydané dve živnostenské oprávnenia a je to právne
nemožné. Jedno zo živnostenských oprávnení, ktoré zistil súd, je na rovnakom mene, ako má on, ale
dátum narodenia je iný, a tak nejde o neho a o jeho oprávnenie. Z uvedených dôvodov otec navrhol



súdu, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil výživné zo sumy
200 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne a tiež rozhodnutie o styku otca zmenil tak, že otec sa bude
s maloletou stretávať každý nepárny týždeň od soboty od 10.00 hodiny do stredy do 10.00 hodiny.
13. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej, písomným podaním zo dňa 1.10.2018 a vo svojom
vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, pretože suma výživného 90 eur mesačne,
ktorú navrhoval otec, nepokrýva ani časť nevyhnutných nákladov na starostlivosť o dieťa a nezodpovedá
osobným a zárobkovým možnostiam otca. Otec svoj zhoršený zdravotný stav, ktorý mu bráni zabezpečiť
si vyšší príjem ako deklaroval v sume 419,66 eur mesačne, nepreukázal nijakým relevantným spôsobom.
Otec v minulosti podnikal, čo bolo adekvátne k jeho vysokoškolskému vzdelaniu a schopnostiam.
Vzdal sa príjmu, ktorý pôvodne dosahoval a teraz vykonáva prácu, ktorá jeho kvalifikácii nezodpovedá
a neposkytuje mu dostatočný príjem ani len na financovanie jeho záväzkov a základných potrieb.
Otec dobrovoľne, v čase, kedy by mohol pracovať, vykonáva neplatenú funkciu predsedu občianskeho
združenia a aktívne sa venuje pravidelným športovým aktivitám, a to niekoľkokrát v týždni. Takéto
nezodpovedné konanie otca, ktorý dáva prednosť svojim záujmom pred zabezpečením základných
potrieb rodiny, minimálne svojej dcéry, nemôže ísť na jej ťarchu. Matka súhlasí s výškou výživného
určeného rozhodnutím súdu, aj s úpravou styku s tým, že dieťa navrhuje odovzdávať v mieste bydliska
matky. Určenie začiatku styku v piatok o 16.00hod považuje za správne, pričom je právom otca si dcéru
o tomto čase prevziať, nie je to jeho povinnosť, ako on deklaruje. Súčasná situácia otca je taká, že
pracuje dlhšie, ale má možnosť si svoj pracovný čas prispôsobiť v intervale 1x za dva týždne tomu, aby
dieťa mohol prevziať skôr ako až vo večerných hodinách. Nie je pravda, že by mali zabehnutý režim
starostlivosti otca o dieťa od soboty od 10.00hod do stredy do 10.00 hod, ale bola to len predstava otca
bez toho, aby o tom s matkou komunikoval.
14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi
odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový
poriadok; ďalej len C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l zákona č. 160/2015
Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
15. Odvolanie otca je založené na námietke, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane
obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov a tvrdil, že rozhodnutie súdu o výške
výživného nie je správne a výživné je neprimerané. Otec navrhol upraviť výživné na sumu 90,- eur.
16. Z obsahu odvolania otca možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Obaja rodičia odôvodňujú opodstatnenosť odvolania tiež tým,
že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
17. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a
starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.

19. Okresný súd vyživovaciu povinnosť na maloleté deti právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona
o rodine.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.



21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. V zmysle uvedeného ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom
majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností,
ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov
predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto
závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa.

25. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných
príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným
schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym
možnostiam jeho uplatnenia.

26. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v
súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej.
Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob
prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti.
27. Kritériá pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Ustanovenie § 75 odsek 7 Zákona o rodine
rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov
aj o zisťovanie tzv. potenciálnych príjmov. Princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity,
to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre
určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje,
alebo či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne.
28. Pokiaľ otec namietal, že súd pochybil, keď nezistil skutočné zárobkové pomery otca, je treba uviesť,
že podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť otca trvá do času, kým dieťa nie je schopné
samé sa živiť. V danom prípade táto povinnosť otca naďalej trvá. Ak otec maloletej tvrdí, že nemá
možnosť platiť výživné, je na jeho rozhodnutí, či naďalej zostane vykonávať prácu podľa doterajšieho
zamestnania za uvedenú mzdu, ktorá je pre neho potrebná na plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti,
alebo vzhľadom na jeho kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti a pracovné skúsenosti bude hľadať
iné možnosti zárobku na platenie výživného. Otec nemôže tvrdiť, že keď nedosahuje potrebný príjem,
nemôže výživné platiť. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti v tomto konaní nie je významné, že
otec má nízky príjem, ako namietal otec v podanom odvolaní. Podstatné je to, či otec vyvinul dostatočné
úsilie na to, aby zabezpečil príjem na zabezpečenie výživu svojho dieťaťa v potrebnom rozsahu.
UASERVIS 29. Okresný súd správne vychádzal z toho, že otec pri plnení zákonnej vyživovacej
povinnosti musí sám zabezpečiť dostatok prostriedkov, aby si mohol zákonnú vyživovaciu povinnosť
plniť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje
povinnosť pracovať, a ani právo, respektíve povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená,
prípadne pracovať na pozícií alebo v zamestnaní zodpovedajúcom predstavám rodiča. Každý rodič má
ale povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, a teda usmerňovať svoje pracovné a
životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Preto nemôže obstáť
tvrdenie otca, že suma výživného, ktorú určil súd, je neprimeraná a pre neho likvidačná a nemá z čoho
ju platiť.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potenciálnych schopnostiach a možnostiach
otca zabezpečiť si príjem, aby mohol súdom určené výživné riadne platiť.



30. Odvolací súd sa zhoduje so záverom okresného súdu, že výživné v uvedenej výške je postačujúce
a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec v aktívnom
veku nevyvinul snahu o zabezpečenie si adekvátneho príjmu tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť
riadne plniť, pretože maloletá je odkázaná na výživu od svojich rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu,
vzhľadom na zistený skutočný stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol
otec v podanom odvolaní, a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu,
pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietky, je potrebné
zdôrazniť, že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým dieťa
nie je schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloletá nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby
mohla uspokojovať svoje, i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá.
Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery v porovnaní so
svojím rodičom.
31. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne
a dostatočne zistil skutočný stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že sú splnené
podmienky pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 200 eur mesačne, s poukazom na
vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci, z ktorého záver súdu jednoznačne vyplýva.
Je možné tiež prihliadnuť na to, že otec nepreukázal, že má zhoršený zdravotný stav, ktorý by mu
neumožňoval vykonávať prácu, v ktorej by dosiahol vyšší zárobok, a ani nepreukázal, že sa o získanie
lepšie ohodnotenej práce snaží. Otec v podanom odvolaní iba tvrdil, že suma 200 eur ako výživné je
neprimeraná a nekorešponduje na jednej strane s odôvodnenými potrebami maloletej, ale svoje tvrdenie
nijako nepreukázal. V súvislosti s touto námietkou otec ani nepreukázal, aké sú podľa neho odôvodnené
potreby maloletej, teda v akej výške by mali byť potreby maloletej, aby bola postačujúca suma výživného
90 eur ako on navrhuje a aké potreby maloletej z tejto sumy by mohli (mali) byť uhradené, aby táto suma
bola postačujúca na jej výživu zo strany otca. Sumu výživného určenú rozhodnutím súdu iba všeobecne
namietal. Rovnako nebolo možné prihliadnuť ani na úver, ktorý otec spláca ani na jeho iné výdavky.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, povinnosťou rodiča je predovšetkým živiť svoje dieťa,
a až následne použiť zostávajúce peniaze na úhradu svojich potrieb a svojich dlhov. Preto prvoradé pre
rodiča je plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti, a až následne môže zostávajúce peniaze použiť pre
svoju potrebu.
32. Odvolací súd preto zastáva názor, že v prípade vyhovenia odvolaciemu návrhu a zmene vyživovacej
povinnosti otca na ním navrhovanú sumu 90 eur, by v tomto prípade znamenalo posunúť v prevažnom
rozsahu vyživovaciu povinnosť k maloletej na matku, ktorá sa okrem výživného plneného finančne aj o
dieťa osobne stará, čím tiež plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou.
33. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne
a dostatočne zistil skutočný stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že sú
splnené podmienky pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 200 eur mesačne. Je
možné tiež prihliadnuť na to, že otec nepreukázal, že má zhoršený zdravotný stav, ktorý by mu
neumožňoval vykonávať prácu, v ktorej by dosiahol vyšší zárobok, a ani nepreukázal, že sa o
získanie lepšie ohodnotenej práce snaží. Otec v podanom odvolaní iba tvrdil, že suma 200 eur ako
výživné je neprimeraná a nekorešponduje na jednej strane s odôvodnenými potrebami maloletej a jeho
možnosťami a schopnosťami platiť určené výživné, ale svoje tvrdenie nijako nepreukázal. V súvislosti
s touto námietkou otec ani nepreukázal, aké sú podľa neho odôvodnené potreby maloletej, teda v akej
výške by mali (mohli) byť potreby maloletej tak, aby bola postačujúca suma výživného ako on navrhuje
vo výške 90 eur.
34. Po posúdení námietok, spochybňujúcich presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu,
dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia námietka, týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nie
je opodstatnená, rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., keď okresný súd
dostatočne v zmysle tohto ustanovenia odôvodnil svoje rozhodnutie.

35. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia
zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia
rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07).



36. Súd prvej inštancie správne postupoval pri rozhodnutí o výživnom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine
v spojení s § 75 Zákona o rodine a svoj postup aj dostatočne zdôvodnil, uvedené ustanovenia aj správne
vyložil, jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a jasné. Pokiaľ však súd neposúdil návrh otca maloletej
na výšku výživného podľa jeho predstáv, nemožno hovoriť o nesprávne zhodnotenom dokazovaní a
nesprávnom právnom posúdení veci.
37. Vo výroku o úprave styku otca okresný súd rozhodol v súlade so záujmom maloletej, otec v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal dostatočným spôsobom svoje námietky a návrh na
úpravu styku ako navrhuje v podanom odvolaní, v ktorom navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie o
styku otca zmenil tak, že otec sa bude s maloletou stretávať každý nepárny týždeň od soboty od 10.00
hodiny do stredy do 10.00 hodiny.
38. Odvolací súd v súvislosti s rozhodnutím okresného súdu o úprave styku otca s maloletou poukazuje
na ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských
práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na
jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvoma rodičmi.
39. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletou, odvolací
súd nezistil dôvod pre zmenu tohto rozhodnutia. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a
skutkový stav zistil správne a rozhodol v súlade so záujmom maloletej a správne posúdil aj námietky
a návrhy rodičov ohľadne úpravy styku. Rodičia maloletej mali možnosť v prvoinštančnom konaní
predniesť svoje návrhy a predložiť dôkazy, pre ktoré je ten ich návrh na úpravu styku vhodnejší. Okresný
súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu a jeho rozhodnutie je správne a v záujme maloletej.
Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že ak otec navrhuje preberanie dieťaťa matkou v stredu o 10.00
hodine, tak v prípade, ak obaja rodičia sú riadne zamestnaní, vo všeobecnosti o 10.00 hodine v pracovný
deň v stredu nemajú vždy možnosť sa uvoľniť z práce, prevziať dieťa od druhého rodiča a vzhľadom
na vek maloletého dieťaťa, musí matka po prevzatí dieťaťa od otca zabezpečiť aj to, aby sa mal kto o
dieťa v čase jej výkonu práce postarať. Preto by matka musela mať okrem času čakaním na to, kedy
otec dieťa privedie späť matke po skončení určeného času pre styk, ešte k dispozícii ďalší čas na to,
aby dieťa odviedla do materskej školy a vrátila sa do práce. Rovnaký problém by vznikol aj v budúcnosti,
ak maloletá nastúpi do základnej školy, ale túto otázku nie je možné v súčasnosti riešiť. Odvolací súd
preto nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia okresného súdu v zmysle odvolacieho návrhu otca.
40. Pretože rozsudok okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť
a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho
odôvodnenie je presvedčivé, odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.
41. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, v zmysle
podmienok uvedených v § 62 Zákona o rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.

42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).