{"guid": "19b7895f-9dcb-48da-8ad5-3d801fcb5453:c395c868-5800-43e7-860f-96f5e829718c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1517216464.1", "spisova_znacka": "20CoP/25/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/25/2018 z 20. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 20. marca 2018, sp. zn. 20CoP/25/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1517216464.1", "identifikacne_cislo": "1517216464", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 1342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-1342", "datum_vydania": "2018-03-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c395c868-5800-43e7-860f-96f5e829718c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1517216464.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1517216464.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1517216464.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/25/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517216464
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517216464.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z.
C., G. V. XX.XX.XXXX, V. P.: M. - Q. C., K. I. X, K., zastúpená advokátkou: JUDr. Libuša Dočkalová,
so sídlom Lachova 32, Bratislava, otec - B. C., K. W. Č.. XX, K., zastúpený advokátkou: JUDr. Laura
Bíróová, so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, v konaní o návrhu matky a z úradnej povinnosti o nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.
novembra 2017, č. k. 22P/189/2017 - 6, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. novembra 2017, č. k. 22P/189/2017
- 6,  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 24.11.2017, č. k. 22P/189/2017 - 6,  návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti nariadil
neodkladné opatrenie, na základe ktorého sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej pod
sp. zn. 17P 379/2014 striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloletú Z. C., G.. XX.XX.XXXX,
nariadená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 11/2013-156 zo dňa 13.12.2013 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 18/2014-187 zo dňa 12.03.2014 bude realizovať
tak, že osobnú starostlivosť o maloletú bude zabezpečovať matka od pondelka nepárneho kalendárneho
týždňa v roku od 17.00 hod do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa v roku do 17.00
hod a otec od pondelka párneho kalendárneho týždňa v roku od 17.00 hod do pondelka nasledujúceho
nepárneho týždňa v roku do 17.00 hod. Súd prvej inštancie určil, že po dobru trvania nariadeného
neodkladného opatrenia stráca účinnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 11/2013-156
zo dňa 13.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 18/2014-187 zo
dňa 12.03.2014 v časti frekvencie striedavej osobnej starostlivosti rodičov; ostatné časti citovaného
rozhodnutia ostávajú týmto uznesením nedotknuté. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že matka maloletej Veroniky podaním doručeným
súdu dňa 25.10.2017, doplneným dňa 06.11.2017 a 08.11.2017 podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd maloletú Z. zveril do osobnej starostlivosti matky a
otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250,- € mesačne k rukám matky počnúc právoplatnosťou
výroku rozhodnutia, ktorým žiadala súčasne zrušiť všetky nadväzujúce výroky v rozsudku sp.znč.k.
22P11/2013-156 zo dňa 13.12.2013.

3. Návrh bol odôvodnený tým, že vo veci samej na základe návrhu matky zo dňa 14.11.2014 prebieha
konanie o zmenu zverenia maloletej, ktorá je rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 22P 11/2013-156
zo dňa 13.12.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP
18/2014-187 zo dňa 12.03.2014 zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď má
za to, že takýto model starostlivosti je nevyhovujúci predovšetkým z dôvodu nefungujúcej komunikácie



medzi rodičmi primerane okolnostiam rozpadu manželstva, neschopnosti otca spolupracovať s matkou
pri výchove dieťaťa a neschopnosťou rodičov prijímať kompromisy pri výchove v dôsledku neochoty
otca rešpektovať názor matky a dieťaťa. Má tiež výhrady voči spôsobu komunikácie otca s maloletou,
maloletá má podľa matky pred otcom strach a zábrany vysloviť svoj názor, pomočuje sa, čo
signalizuje problémy psychosomatického charakteru. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie a
dňa 04.10.2017 bol vykonaný pohovor s maloletou, kde striktne odmietala striedanie do starostlivosti
otca. Po jeho príchode s ním dokonca odmietla odísť, čo mu osobne povedala priamo do očí a
uviedla, že k nemu už vôbec nechce chodiť a chce zostať u mamy. Svoj nezáujem o zmenu domáceho
prostredia signalizovala matke už od piatku 20.10.2017 s tým, že sa otca bojí, avšak svoj strach bližšie
nekonkretizovala. Matka má vážne obavy, aby jej zmena realizovaná proti jej vôli neuškodila. Dlhšiu dobu
matka registrovala, že maloletá má so striedaním problém, že pred odchodom k otcovi prežíva napätie
a plače. Otec neprelomil odpor dieťaťa ani presviedčaním a po hodine spolu so svojou partnerkou
nakoniec odišiel z bydliska matky, na čo sa maloletej viditeľne uľavilo, že s otcom nemusela odísť. Matka
rešpektuje názor dieťaťa, ktoré odmieta striedanie starostlivosti otca. Má za to, že nastala nová situácia,
ktorá svedčí o tom, že doterajšia forma starostlivosti nie je v záujme maloletej, pričom správanie maloletej
nasvedčuje tomu, že by pokračovanie v nej mohlo ovplyvniť jej psychický a fyzický rozvoj, nakoľko sa
realizuje proti jej vôli, v dôsledku čoho je vystavená stresovým situáciám, v ktorý je nútená konfrontovať
sa s otcom. K návrhu matka dodatočne pripojila kópiu zápisnice z výsluchu maloletej v konaní sp.zn.
17P 379/2014, na ktorú sa odvolávala v odôvodnení svojho návrhu a potvrdenia o svojom príjme.

4. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 22P
11/2013-156 zo dňa 13.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP
18/2014-187 zo dňa 12.03.2014 bola maloletá Veronika zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov a to tak, že že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy v nepárny
kalendárny týždeň od pondelka od 17.00 hod. do stredy do 17.00 hod. a od piatka od 17.00 hod. do
nasledujúceho pondelka do 17.00 hod. a párny kalendárny týždeň vždy od stredy od 17.00 hod. do
piatka do 17.00 hod. a od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod.; otec bude zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletú vždy v párny kalendárny týždeň od pondelka od 17.00 hod. do stredy do 17.00
hod. a od piatka od 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 17.00 hod. a nepárny kalendárny týždeň
vždy od stredy od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod.
Rodič, ktorý sa ujíma osobnej starostlivosti maloletú prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska
odovzdávajúceho rodiča. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej
starostlivosti druhého rodiča s jej základnými osobnými vecami a riadne ju na osobnú starostlivosť
druhého rodiča pripraviť. Zastupovanie maloletej správa jej majetku je ponechaná na oboch rodičov.
Otcovi bola určená vyživovacia povinnosť  v sume 80,- € mesačne, ktoré výživné je splatné vopred vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletej.

5. V základnom konaní vedenom pod sp. zn. 17P 379/2014 bol dňa 07.02.2017 vypracovaný znalecký
posudok znalcom z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých M.. M. K.,
zo záverov ktorého vyplynulo, že znalec neodporučil zmenu zverenia maloletej zo striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov do osobnej starostlivosti matky, ale pokračovanie aktuálneho modelu
zverenia do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, avšak odporučil prispôsobenie frekvencie
striedania maloletej v rámci striedavej osobnej starostlivosti z režimu krátkeho a dlhého týždňa na
striedanie v týždňových intervaloch, ktoré bude lepšie vyhovovať školskému režimu maloletého dieťaťa,
ktoré je častým sťahovaním príliš zaťažované. Vzhľadom na určité obavy maloletej z takéhoto rozšírenia
pobytu u každého z rodičov by bolo vhodné, keby v prípade potreby rodičia umožnili stretnutie maloletej
s druhým rodičom v strede týždňa. Znalec konštatoval, že maloletá Veronika má k obidvom rodičom
vytvorenú citovo a emočne sýtenú stabilnú vzťahovú väzbu, rovnako sú pre ňu okrem rodičov dôležití
aj ďalší príbuzní. V rámci subjektívneho vnímania a prežívania vzťahov k obidvom rodičom prevažuje
pozitívne hodnotenie obidvoch rodičov a s naznačenou miernou preferenciou otca a naznačenými
ambivalenciami vo vzťahu k matke, zvlášť v kontexte rozdielnych predstáv oboch rodičov o optimálnom
modely rodičovskej starostlivosti, kedy sa maloletá otvorene nestotožňovala s návrhom matky na zmenu
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na osobnú starostlivosť matky, naopak zdôrazňovala
svoju túžbu pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti.

6. Maloletá Z. pri pohovore v konaní pred konajúcou sudkyňou dňa 04.10.2016 o.i. uviedla, že to chce
mať tak, že chce byť trochu viac u maminy a u tatina trošku menej, ale určite to nie je tak, že by chcela
byť iba s jedným z nich, tak to nevie ani povedať, lebo ich ľúbi oboch rovnako. Na otázku, prečo si to



rozmyslela a oproti tomu, čo hovorila u uja znalca to chce teraz trošku inak uviedla, že u maminy má
dobrých susedov a  kamarátku L., s ktorou sú si teraz blízke a často sa hrajú a vadí jej, že často keď sa
začnú výborne hrať, príde mamina, že má ísť k ocinovi. Vtedy zostane smutná. Od maminy to má tiež
bližšie do školy - na pár krokov. U tatina musí vstávať ešte po tme, u maminy aj o hodinu neskôr. Tiež
jej veľmi vadí cestovanie autom - buď jej je zima, alebo teplo, vadí jej tiež klíma, čo tatinovi aj hovorila.
Aj u tatina má kamarátov, sú to staršie deti, ale chodí k nim cez cestu, čo je dosť nebezpečné, lebo tam
chodí veľa áut. Tatino má bábätko A., s ktorou sa majú veľmi radi a A. sa ťahá hlavne za Z.. Dobrý vzťah
aj s tatinovou partnerkou C.. O tom, že pôjde na súd sa rozprávala s obomi rodičmi a obaja jej povedali,
že môže povedať, ako to cíti v srdiečku. Ona zvykne hovoriť veci tak, ako ich cíti a neklame, a to ani v
škole. Chodí do X.R. triedy, najradšej v škole má veľké prestávky a potom telocvik. Chodí na tanec a
plávanie. Teraz ale dlho nebude ani cvičiť, ani plávať, lebo si včera na modrených tancoch zlomila nohu.
Vie, že teraz sa o ňu C. u tatina postará a to veľmi dobre, ani ju nebude chcieť pustiť zo sedačky, aby
si nenamáhala nohu. Priateľa má aj mamina. Nepáči sa jej, keď hovorí škaredo na tatina a jeho rodinu,
nechce to počúvať, je jej to nepríjemné. Aj mu povedala, aby prestal tak škaredo na jej tatina rozprávať.
Povedal tiež,  že otec je ten, čo sa stará, na čo mu ona povedala, že ale jej tatino sa stará. Tatino a
jeho C. nikdy nič škaredé na maminu nepovedali. Ani ju nespomínajú, ani sa na ňu nepýtajú. Mamina
sa ale pýta, vyšetruje, čo bolo u tatina a hovorí, že sa u neho o ňu určite dobre nestarajú a dávajú ju
vraj chorú do školy, čo ale nie je pravda.  Mamina jej niekedy, keď neposlúchala aj dala po zadku, ale
tatino ju nikdy neudrel. Ani Z.. Keď neposlúcha, tatino ju iba prísnejšie hrubším hlasom, ale stále pokojne
upozorní, aby to nerobila, lebo si môže ublížiť. Keď sa blížilo pojednávanie bola ale aj mamina milšia a
rozmyslela si aj, keď jej chcela dať z prekárania po zadku, lebo sa bála, že to tam Z. povie. Keď bola
maličká, mamina nechcela, aby bola s tatinom. To si pamätá. Ona sa ale vždy ťahala za tatinom, aj si
dupla, že sa ním ide a že si ho nedá! Chcela by, aby sa o ňu starali ďalej obaja, ale aby bola o pár
dní viac u maminy, ale aj s tatinom by chcela byť. Určite by ľutovala, ak by povedala, že chce byť iba s
jedným. Cez prázdniny si rodičia vyskúšali striedať ju po dvoch týždňoch, čo ale nebolo dobré. Tiež to
ale nie je dobré tak, ako je to teraz, lebo stále sa balí a len čo niečo začne, už ide k druhému z rodičov.
Chcela by byť s tatinom napríklad víkend po týždni s maminou a potom po ďalšom týždni celý týždeň a
po celom týždni zase na víkend. Mohlo by to byť tak, že by bola od pondelka do piatku s maminou, od
piatku do pondelka s tatinom, od pondelka do piatku s maminou, od piatku do ďalšieho piatku s tatinom,
od piatku do nasledujúceho piatku s maminou a potom zase na víkend od piatku do pondelka s tatinom.
Na poznámku sudkyne, že by to bolo 28 dní a teda presne 4 týždne, čo by sa možno dalo, aby si ju
rodičia striedali takto v pravidelných 4 týždňových cykloch uviedla, že by sa jej to páčilo, lebo by bola
veľa so A. a veľa s maminou, s ktorou by chcela byť predsa len trošku viac.

7. Dňa 02.11.2017 bolo súdu prvej inštancie do základného konania doručené na vedomie podanie
právnej zástupkyne otca zo dňa 26.10.2017, ktorým vyzýva matku na dodržiavanie režimu striedavej
osobnej starostlivosti v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku po tom, čo matka dňa
25.10.2017 v rozpore s ním neodovzdala otcovi v mieste svojho bydliska s upozornením, že má možnosť
domáhať sa núteného výkonu rodičovských práv a povinností v súvislosti so striedavou osobnou
starostlivosťou a s upozornením na znenie § 25 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého ak jeden z rodičov
bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičov styk s maloletým dieťaťom upravený súdnym
rozhodnutím, môže súd na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

8. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že vzhľadom na okolnosti opísané matkou je ešte
pred meritórnym rozhodnutím potrebné neodkladne korigovať, resp. upraviť pomery účastníkov a to
z úradnej povinnosti, keď návrh na neodkladné zverenie maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti
matky súd prvej inštancie vyhodnotil za aktuálnej situácie za neopodstatnený. Na zverenie formy osobnej
starostlivosti o maloletú Z. zo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, do výlučnej starostlivosti
matky podmienky splnené neboli, keďže neboli splnené základné predpoklady naliehavosti takejto
dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletej. Výchova maloletej nie je bezprostredne ohrozená,
matka nenamieta, že by sa o maloletú nevedel otec postarať, keď odhliadnuc od evidentne naďalej
problémovej vzájomnej komunikácie rodičov striedavá osobná starostlivosť o maloletú fakticky bez
závažnejších problémov fungovala po dobu niekoľkých rokov a ešte pri vyšetrení znalca  maloletá
jednoznačne vyjadrila záujem o jej zachovanie. Nemožno sa stotožniť ani s interpretáciou vyjadrenia
maloletej pred súdom dňa 04.10.2017 zo strany matky, kedy sa maloletá rozhodne nepostavila proti
striedavej starostlivosti. Z jej vyjadrenia je jednoznačná túžba po zmene a evidentná už znalcom
konštatovaná záťaž, ktorú pre maloletú predstavuje časté striedanie pri periódach starostlivosti rodičov
v móde dlhého a krátkeho týždňa. Taktiež je zrejmé, že diskomfort, v ktorom sa maloletá nachádza,



a ktorý má vplyv na jej súčasný postoj, je pravdepodobne výsledkom pretrvávajúceho odmietavého
postoja matky k striedavej starostlivosti, ktorý pred dieťaťom neskrýva v rozpore s odporúčaniami súdu
v rozsudku vo veci samej neprípustne pred maloletou negatívne hodnotí otca, jeho spôsob života a
kvalitu jeho starostlivosti o dieťa. Vzhľadom na dlhodobosť takéhoto stavu teda neexistuje potreba
okamžitého zásahu vo forme vyňatia maloletej zo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a jej
výlučné zverenie matke. Hoci súčasná situácia nie je jednoznačne na prospech maloletej, neodkladná
radikálna zmena výchovného prostredia a jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, čím by došlo
nielen k eliminácii kontaktu s otcom, s ktorým má maloletá vytvorenú pevnú a stabilnú citovú väzbu,
bez ohľadu na jej aktuálne prejavy v dôsledku tlaku, ktorý aj pre dieťa predstavuje prebiehajúce
súdne konanie a jeho prežívanie rodičmi, ale aj zamedzenie kontaktu s ďalšími blízkymi osoba, by pre
dieťa predstavovala ohrozenie, ktoré by v konečnom dôsledku mohlo mať ešte závažnejšie negatívne
následky na jeho psychosomatický rozvoj, než aktuálna situácia. Súd prvej inštancie mal teda za to, že
v záujme vyváženého psychického a fyzického vývinu maloletej Veroniky nie je vhodná jej neprimeraná
a nedôvodná izolácia od ktoréhokoľvek z rodičov, pričom vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd
striedavú osobnú starostlivosť považuje naďalej za lepšie vyhovujúcejšiu potrebám dieťaťa, než zverenie
maloletej Z. do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Odôvodňovať neodovzdanie dieťaťa druhému
rodičovi tvrdením, že samotné dieťa toto (v danom prípade ojedinele) odmieta je z hľadiska aplikácie
ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine (možnosť zakázať alebo obmedziť styk rodiča s dieťaťom) právne
irelevantné. Matka na základe svojich rodičovských práv a povinností je totiž oprávnená, ale aj povinná
prijať také výchovné opatrenie, aby k odovzdaniu dieťaťa došlo, bez ohľadu na to, aké sú jej subjektívne
pocity alebo aktuálne subjektívne pocity maloletého dieťaťa. Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na
vek maloletej (8 rokov) sa stále predpokladá aktívna účasť matky na jej výchove a na ovplyvňovaní
jej reakcii, a teda je potrebné ovplyvniť reakcie dieťaťa spôsobom, aby bolo psychicky pripravené na
odovzdanie otcovi, a to nielen bezprostredným pôsobením matky v krátkom časovom horizonte pred
prevzatím dieťaťa otcom, ale aj výchovným pôsobením hlavne v čase, keď je výlučne s matkou.

9. Keďže však ako už bolo vyššie uvedené je evidentné, že aj v súlade s odporúčaniami znalca je v
záujme upokojenia maloletej potrebné prispôsobiť tomuto cieľu frekvenciu striedania maloletej v rámci
nastaveného režimu striedavej osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie z úradnej povinnosti ešte pred
rozhodnutím vo veci považoval skutočne za potrebné dočasne pristúpiť k zmene v rámci doterajšej formy
striedavej osobnej starostlivosti a to z dlhého a krátkeho týždňa na pravidelné dlhšie intervaly. Hoci
maloletá pred súdom prezentovala vôľu byť o niečo viac s mamou, toto odôvodňovala najmä priateľskými
väzbami a blízkosťou školy, keď vnímala u otca nevýhodu predovšetkým v skoršom vstávaní do školy. Pri
úvahách o optimálnej forme starostlivosti v období do termínu pojednávania vo veci, ktorý je nariadený
na 18.01.2017, do ktorého obdobia spadajú v jeho podstatnej časti Vianočné, resp. zimné prázdniny, súd
prvej inštancie dospel k záveru, že v najlepšom záujme dieťaťa s prihliadnutím na potrebu jej stabilizácie
bude dočasne, vychádzajúc zo stavu v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení, optimálne pristúpiť
k týždňovým intervalom striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, by bola maloletá uspokojená vo
svojej emočnej potrebe primeraného a rovnocenného kontaktu s obomi rodičmi a ostatnými príbuznými.
Zredukovaním dní striedania si dieťaťa rodičmi bude maloletá vystavovaná menšiemu tlaku, ktorý pre ňu
nepochybne predstavuje práve prístup matky, ktorý maloletá opísala pred súdom („spovedanie“, kritika
otca tak zo strany matky, ako aj jej partnera) a súčasne bude mať maloletá dlhší časový priestor na
vlastné preferované aktivity u toho ktorého z rodičov (možnosť hry s najlepšou priateľkou u matky a
dostatočný kontakt s mladším súrodencom u otca).

10. Súd prvej inštancie dal rodičom opakovane do pozornosti stále platné odporúčania z odôvodnenia
rozsudku č.k. 22P 11/2013-156 zo dňa 13.12.2013, pričom  predovšetkým v kontexte poslednej vety
ods. 26 tohto rozhodnutia upozorňuje rodičov, že aj pri odovzdávaní dieťaťa v rámci módu starostlivosti
platia elementárne zásady, že každý z rodičov je vzájomne povinný viesť a vychovávať dieťa k úcte
k druhému rodičovi, usmerňovať ho pozitívne vo vzťahu k druhému rodičovi a v rámci prípravy na
odovzdanie dieťaťa druhému rodičovi vytvárať pre dieťa optimálne podmienky na realizáciu časti
starostlivosti druhého rodiča. Je na osobnej zodpovednosti rodičov, aby pre spoločné dieťa vytvorili
prostredie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne, s istotou sa môže zdravo vyvíjať a najmä sa od každého
z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať,
pričom nezastupiteľnú úlohu má živote dieťaťa tak ženský, ako aj mužský vzor kľúčovo v osobách
biologických rodičov. V záujme uvedeného súčasne apeluje na každého z rodičov, aby citlivo vnímali
potreby maloletej a napriek tomu, že súd nepristúpil k autoritatívnej úprave styku s druhým rodičom
v priebehu periódy starostlivosti tohto ktorého z nich, v prípade, že sa maloletá bude dožadovať



stretnutia, resp. inej formy kontaktu s druhým rodičom, toto jej aj v súlade s odporúčaním znalca
bezproblémovo umožnili v záujme dosiahnutia čo najväčšej psychickej pohody spoločnej dcéry, ktorá
by mala byť pre nich určujúcim kritériom pri všetkých ich aktivitách, resp. pri snahe zdržať sa všetkého,
čo maloletú neprimerane zaťažuje a stresuje, t.j. predovšetkým jej vystavovania konfrontáciám rodičov
a ich vzájomne nepriateľskému postoju, čo vzhľadom na prirodzene pozitívny vzťah dieťaťa k obom
rodičom vytvára v psychike maloletej chaos a môže viesť aj k nežiaducim psychosomatickým prejavom
opísaným v návrhu matkou.

11. Napokon súd prvej inštancie dodal, že neodkladné opatrenie predstavuje predbežnú, t.j. provizórnu
úpravu pomerov, pričom s prihliadnutím na ust. § 121 CMP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP má túto
možnosť tak na návrh, ako aj z úradnej povinnosti pri zmene pomerov aj pred rozhodnutím vo veci
samej zmeniť a prispôsobiť potrebám predovšetkým maloletého dieťaťa, ktoré bude mať za dostatočne
osvedčené dokazovaním vo veci samej, kde je nariadený termín pojednávania na 18.01.2018.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na ich náhradu.

13. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Matka  v rámci odvolania uviedla, že sa nestotožňuje s vydaným neodkladným opatrením a
nesúhlasí s nariadenou frekvenciou osobnej starostlivosti oboch rodičov. Návrh na zmenu pôvodnej
frekvencie podala z dôvodu správania sa maloletej, ktorá odmietla odovzdanie do starostlivosti otca.
Maloletá Z. nemala problém mu to povedať osobne priamo do očí, keď si pre ňu niekoľkokrát prišiel.
V tomto smere konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia, podľa ktorého matka
má pôsobiť na dieťa pred odovzdaním otcovi je jednostranné, a svedčí o tom, že matke priznáva
rozhodujúcu úlohu pri výchove maloletej (vzhľadom na vek maloletej). Na druhej strane súd prvej
inštancie nezohľadnil fakt, že matka si túto funkciu dlhodobo plní, a že za neochotou maloletej odísť k
otcovi sa evidentne skrýva nový fenomén. Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že za psychickú prípravu
maloletej na odovzdanie otcovi je zodpovedná len matka. Otec pri bezporuchovom striedaní zohráva
tiež dôležitú úlohu, aby maloletá mala záujem sa opäť vrátiť do jeho starostlivosti. Tento záujem maloletá
prestala prejavovať, čo odôvodňovala tým, že sa ho bojí. Z toho možno usudzovať, že je nielen na matke,
aby ovplyvňovala reakcie maloletej pred odovzdaním otcovi, ale aj na otcovi samotnom, aby počas
svojho výkonu starostlivosti na maloletú aktívne pôsobil a vytváral podmienky na jej opätovný návrat od
matky. Maloletá opätovne prejavila záujem o obnovenie do striedavej starostlivosti otca až po tom, čo
otec kúpil šteniatko. Ide o veľmi silnú motiváciu, ktorá svedčí o tom, že sa maloletá rozhodla rešpektovať
striedavú starostlivosť len v závislosti na nových podmienkach. Maloletá viackrát deklarovala, že model
striedavej starostlivosti jej nevyhovuje, čo odôvodňovala vzdialenosťou bydliska otca od bydliska matky
a sídla školy. Napriek tomu, že otec si stále uvádza adresu bydliska v K., fakticky býva v rodinnom
dome v C., s čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Maloletej miesto pobytu u otca nevyhovuje
aj z hľadiska kontaktu so školou a kamarátkami ustavičné cestovanie do faktického bydliska otca, kde
je izolované od prostredia, na ktoré je naviazaná. Súdny znalec v znaleckom posudku č. 21/2016
zo dňa 7.2.2017 konštatoval, že maloletá je zaťažovaná príliš častým sťahovaním. Predovšetkým je
maloletá fixovaná na prítomnosť svojej matky, čo deklarovala aj pri svojom výsluchu dňa 4.10.2017,
že chce byť viac u matky. Súd prvej inštancie nariadením týždennej frekvencie striedavej starostlivosti
na názor dieťaťa evidentne neprihliadal. Matka odmieta úvahy súdu, že za diskomfortom maloletej je
údajne jej odmietavý postoj k striedavej osobnej starostlivosti, ktorý údajne ani neskrýva pred maloletou.
Záujem matky o zdieľanie zážitkov maloletej počas pobytu u otca v zmysle interpretácie maloletej súd
prvej inštancie nevyhodnotil primerane situácii. Vzájomné prežívanie zážitkov je prirodzeným javom
medzi matkou a maloletým dieťaťom, ako aj medzi všetkými blízkymi osobami. Matka má právo byť
informovaná o tom, v akom prostredí, akým spôsobom a s kým trávi maloletá čas mimo jej osobnej
starostlivosti, rozhodne nejde o žiadne „vyšetrovanie“, ale o prirodzený záujem. Spomienky maloletej
do minulosti, „keď bola maličká\" (pri výsluchu dňa 4.10.2017) si dieťa, pokiaľ to v ňom niekto neživí,
nemôže pamätať a takýmto spôsobom interpretovať. Maloletá je však nastavená tak, že pred matkou
zamlčala aj takú udalosť, že otec očakáva so svojou partnerkou dieťa. Matka si nevie vysvetliť, z akého
dôvodu sa maloletá pri svojom výsluchu dňa 4.10.2017 vyjadrovala na jej adresu a jej priateľa kriticky,



nakoľko nič z toho sa nezakladá na pravde. Matka sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie
o výhodách redukcie dní, odôvodnený tým, že maloletá bude vystavená menšiemu tlaku, ktorý pre
ňu údajne predstavuje prístup matky. Maloletá si dobu strávenú u matky bez striedania užívala, bola
spokojná, dodržiavala školský režim, dosahovala lepšie výsledky v učení a k otcovi sa nepýtala. Súd
sa týždennou frekvenciou starostlivosti priklonil na stranu otca napriek tomu, že otec žiadny návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nepodal, maloletá prejavuje záujem byť s matkou viac, ako s otcom
a podnetom na nariadenia neodkladného opatrenia bol odmietavý postoj maloletej k otcovi, ktorý otec
prelomil až kúpou psa. Na základe vyššie uvedeného matka navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu vyhovie.
14. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa
24.11.2017 o nariadení neodkladného opatrenia považuje za vecne správne a navrhuje, aby ho odvolací
súd potvrdil. Odvolanie matky považuje za tendenčné a účelové a skutočnosti v ňom uvádzané za
vytrhnuté z kontextu, skreslené a zavádzajúce. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že matka má
pôsobiť na dieťa pred jeho odovzdaním otcovi. Z tohto konštatovania nie je možné vyvodzovať záver
(ako to robí matka), že súd priznáva matke rozhodujúcu úlohu pri výchove dieťaťa. Týmto konštatovaním
súd len zdôrazňuje, že je povinnosťou rodiča pôsobiť na dieťa pred jeho odovzdaním druhému rodičovi.
Za ,jednostranné“ je možné takéto konštatovanie považovať len v tom smere, že otcovi túto povinnosť
súd pripomínať nemusí (na rozdiel od matky), otcovi je táto povinnosť známa, plní ju a z jeho strany
žiadne problémy pri odovzdávaní maloletej z osobnej starostlivosti otca do osobnej starostlivosti matky
neboli a nie sú. Kúpa psa nie je novým fenoménom, ani fenoménom podmieňujúcim záujem maloletej o
osobnú starostlivosť zo strany otca. K tejto skutočnosti sa podrobne vyjadril znalec na pojednávaní dňa
18.1.20187 na Okresnom súde Bratislava V, v konaní pod sp. zn. 17P 379/2014. Maloletá sa o osobe
priateľa matky vyjadrovala kriticky už pred znalcom, ďalej pri svojom prvom výsluchu dňa 4.10.2017 i
pri svojom druhom výsluchu dňa 13.12.2017. Dôvod prečo tak maloletá urobila je veľmi jednoduchý -
lebo je to pravda. Matka zásadne neguje všetky výroky a vyjadrenia maloletej, ktoré sú kritické voči jej
osobe a osobe jej priateľa tým najjednoduchším spôsobom - tým, že prehlási, že maloletá klame. Možné
pochybenia vo výchove nepriznáva vôbec ani u seba, ani u svojho priateľa, ktorý tak, ako to vyplýva z
výpovede maloletej, vstupuje do výchovy maloletej zásadne neprípustným spôsobom tak, že neguje a
kritizuje výchovu a starostlivosť zo strany otca maloletej. Pri tejto príležitosti otec poukazuje na to, že
priateľ matky, ako otec troch detí (každé od inej matky - viď. výpoveď matky maloletej u znalca, str. 8
ods. 5 znaleckého posudku z 7.2.2017) by mal primáme zamerať svoju pozornosť na výchovu svojich
troch maloletých detí a starostlivosť o ne. Čo sa týka matkou vytýkaného nedostatku, že súd nariadil
neodkladné opatrenie s týždňovou frekvenciou a tým sa priklonil k strane otca, hoci otec žiadny návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal, otec zdôraznil, že ide o konanie, kde súd môže začať
i bez návrhu (takže návrh otca potrebný nie je), otec navrhol týždňovú frekvenciu striedavej osobnej
starostlivosti v základom konaní sp. zn. 17 P 379/2014 svojim písomným podaním zo dňa 16.5.2017 a
znalec v znaleckom posudku v základnom konaní sp. zn. 17 P 379/2014 navrhol týždňovú frekvenciu
striedavej osobnej starostlivosti. Záverom otec poukázal na zápisnicu z výsluchu maloletého dieťaťa v
základnom konaní sp. zn. 17 P 379/2014 z 13.12.2017, kde maloletá vyjadruje svoj jednoznačný súhlas
a spokojnosť so striedavou osobnou starostlivosťou v týždňových intervaloch.

15. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

16. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

17. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
18. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný.

19. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.



20. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.

21. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad,
že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia,
doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

22. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

24. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je    dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

26. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

27. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

28. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

29. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

30. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní



proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

32. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletá Z. má X rokov X mesiacov, pričom z opisu
skutkového stavu je zrejmé, že na rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 22P 11/2013-156 zo dňa
13.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 18/2014-187 zo dňa
12.03.2014 bola maloletá Z. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka
bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy v nepárny kalendárny týždeň od pondelka
od 17.00 hod. do stredy do 17.00 hod. a od piatka od 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka do
17.00 hod. a párny kalendárny týždeň vždy od stredy od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod. a od
01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod.; otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú
vždy v párny kalendárny týždeň od pondelka od 17.00 hod. do stredy do 17.00 hod. a od piatka od
17.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 17.00 hod. a nepárny kalendárny týždeň vždy od stredy od
17.00 hod. do piatka do 17.00 hod a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod. Rodič, ktorý sa
ujíma osobnej starostlivosti maloletú prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska odovzdávajúceho
rodiča. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti
druhého rodiča s jej základnými osobnými vecami a riadne ju na osobnú starostlivosť druhého rodiča
pripraviť. Zastupovanie maloletej a správa jej majetku je ponechaná na oboch rodičov. Otcovi bola
určená vyživovacia povinnosť  v sume 80,- € mesačne, ktoré výživné je splatné vopred vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletej. Z opisu skutočného stavu ďalej vyplýva, že v
základnom konaní vedenom pod sp. zn. 17P 379/2014 bol dňa 07.02.2017 vypracovaný znalecký
posudok znalcom z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých M.. M. K.,
zo záverov ktorého vyplynulo, že znalec neodporučil zmenu zverenia maloletej zo striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov do osobnej starostlivosti matky, ale pokračovanie aktuálneho modelu
zverenia do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, avšak odporučil prispôsobenie frekvencie
striedania maloletej v rámci striedavej osobnej starostlivosti z režimu krátkeho a dlhého týždňa na
striedanie v týždňových intervaloch, ktoré bude lepšie vyhovovať školskému režimu maloletého dieťaťa,
ktoré je častým sťahovaním príliš zaťažované.
33. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred
začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú
dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a
tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu
definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí
byť osvedčený.
34. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a
nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja
rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti
musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani
záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa
by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do
starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým
dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia.
35. Odvolací súd vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok v predmetnej veci, ako aj s poukazom
na výpoveď maloletej Z. ustálil, že momentálne dôvody na zmenu striedavej starostlivosti nie sú dané.
Striedavá starostlivosť sa realizuje už niekoľko rokov t.j. približne štyri resp. päť rokov, pričom samotné
vyjadrenie maloletej, že odmieta odísť s otcom, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na zmenu nariadenej
striedavej starostlivosti, a to hlavne prostredníctvom neodkladného opatrenia. Matka samotná v rámci
svojho odvolania deklaruje, že maloletá už v súčasnosti (aj, keď po zakúpení šteniatka otcom) nemá
problém s otcom sa stretnúť, inak povedané neodmieta ho. Je teda nepochybné, že nato, aby došlo
k zmene zverenia maloletej Z. je potrebné vykonať podrobnejšie dokazovanie, a teda nie je možné
uvedenú zmenu zverenia realizovať prostredníctvom neodkladného opatrenia, nakoľko neboli zistené
také podmienky, ktoré vyžadujú bezodkladnosť takejto úpravy. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej



inštancie správne korigoval striedavú starostlivosť oboch rodičov tak, že maloletá bude striedavo u
oboch rodičov od pondelka do pondelka, v striedaní parného a nepárneho týždňa, nakoľko aj odvolací
súd má zato, že týždňové intervaly sú výhodnejšie a prehľadnejšie aj pre samotné maloleté dieťa.
Skutočnosti uvedené  matkou v odvolaní budú predmetom dokazovania vo veci samej. V tejto súvislosti
musí odvolací súd pripomenúť, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom
neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva
povinnosti na nevyhnutnú dobu. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie,
ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
36. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,               z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody)               a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku                         a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22P/189/2017", "guid": "7377564e-8c87-42ca-9632-bd396c17f277:22c02866-4c4c-4b57-926f-7cb8db83fdc8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "011cbede-0e11-4a20-864f-837bfd946cba:bc6e17ad-e4d1-4fbf-830d-0f22ec9dc585", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8413209015.2", "spisova_znacka": "20CoP/18/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoP/18/2014 z 16. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-02-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8413209015.2"}], "citovane_v": []}