{"guid": "0c286a32-c7da-40be-9bf1-5e18a980e7d9:c66b7a78-b2f6-4141-ba79-29676587d9d5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1517217025.1", "spisova_znacka": "21CoE/227/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/227/2018 z 5. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. novembra 2018, sp. zn. 21CoE/227/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1517217025.1", "identifikacne_cislo": "1517217025", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2018-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c66b7a78-b2f6-4141-ba79-29676587d9d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1517217025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1517217025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1517217025.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/227/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217025
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517217025.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci oprávneného (otca): E. L.
P., X.. X.XX.XXXX, L. G. XX, C. XXXX, V. C., A., štátny občan N., A., zastúpeného advokátom JUDr.
Ivanou Zmekovou, Zámocká 18, Bratislava, proti povinnej (matke): Y. P., X.. XX.X.XXXX, V. L. S. XX,
L., toho času bytom X. H. L. XX, L., Š.V. S. R., A., zastúpenej NIKU & partners, s.r.o., Prokopa Veľkého
51, Bratislava, IČO: 36 866 008, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Anna Niku, o návrhu
na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi: 1. P. J. P., X.. XX.XX.XXXX, X. V. R. P., X..
X.X.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V,
č. k. 2Em/12/2017-445 zo dňa 10.9.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava V pod č.k. 2Em/12/2017-445 zo dňa
10.9.2018  z r u š u j e  a vec  v r a c i a  súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie, v zmysle ktorého uložil oprávnenému a povinnej povinnosť zúčastniť sa mediácie, ktorá sa
uskutoční v Centre medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže, so sídlom Špitálska 8, Bratislava a
to v počte 20 hodín, počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia súdu a to s poukazom na ustanovenia
§ 2 ods. 1, § 381, § 378 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), §
3 ods. 1, ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, § 332
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že uznesením pod č.k.
2Em/12/2017-234 zo dňa 10.7.2018 súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia - uznesenia
Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/123/2017-113 zo dňa 15.4.2017, v znení uznesenia Krajského
súdu v Bratislave č. k. 11CoP/218/2017-251 zo dňa 29.5.2017 s tým, že predmetné uznesenie o
nariadení výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2018 a súčasťou jeho odôvodnenia
bola aj výzva povinnej na dobrovoľné plnenie exekučného titulu. Povinná svojím podaním zo dňa
23.7.2018 požiadala súd o odklad výkonu rozhodnutia s tým, že je potrebné aby súd najskôr v iných
prebiehajúcich konaniach vykonal nevyhnutne potrebné dokazovanie, na základe ktorého bude možné
súladne s potrebami detí a ich najlepším záujmom ustáliť, aká forma a rozsah styku otca s maloletými
je najvhodnejšia a za týchto okolností, aby sa nepokračovalo a to ani prostredníctvom konania o výkon
rozhodnutia v realizácii styku otca s deťmi, ktorý deťom nevyhovuje a tieto poškodzuje. Matka dala
súdu na úvahu, aby aj v tomto konaní zvážil nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol otec
alebo rodičia zaviazaní podrobiť sa psychologickému poradenstvu po dobu trvania odkladu výkonu
rozhodnutia. Oprávnený sa k návrhu povinnej na odklad výkonu rozhodnutia vyjadril tak, že tento
navrhuje zamietnuť z dôvodu nesplnených podmienok, nakoľko v danej veci by bol odklad výkonu
rozhodnutia v absolútnom rozpore so záujmom maloletých a súčasne okrem iného uviedol, že on už



navrhoval prijať opatrenie a to mediáciu pre rodičov v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí
a mládeže. Oprávnený tiež uviedol, že matka naďalej pokračuje vo svojom konaní - bránení styku
otca s deťmi úmyselne a to aj napriek exekučnému titulu, ktorý matka nerešpektuje, pričom podľa
podania oprávneného zo dňa 31.8.2018 sa styk nezrealizoval celý mesiac august a v podaní zo dňa
3.9.2018 oprávnený uviedol, že dňa 1.9.2018 matka neumožnila stretnutie otca a detí z pracovných
dôvodov na jej strane, avšak maloletý P. otcovi dňa 2.9.2018 uviedol, že 1.9.2018 oslavovali narodeniny
starej matky. K samotnému odôvodneniu rozhodnutia obsiahnutého vo výrokovej časti predmetného
uznesenia súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že s ohľadom na obsah podaní povinnej
i oprávneného, ako aj s ohľadom na obsah poručenských spisov maloletých detí P., vedených na
Okresnom súde Bratislava V a s ohľadom na záujem maloletých detí, súd prvej inštancie pristúpil v
zmysle § 381 CMP k uloženiu opatrenia účastníkom, účasťou u mediátora. Súd prvej inštancie obom
rodičom maloletých detí uložil opatrenie s ohľadom na najlepší záujem maloletých detí. Rodičovské
práva a povinnosti k maloletým deťom majú obaja rodičia, rovnako právom maloletého dieťaťa je,
aby malo zabezpečený pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Vzhľadom na vzniknutú situáciu, v ktorej
sa maloleté deti nachádzajú (rodičia nie sú schopní priamo medzi sebou komunikovať, styk otca a
maloletých detí sa nerealizuje v zmysle exekučného titulu a ak sa zrealizuje stretnutie otca s maloletými
deťmi, toto je plné konfliktných situácií), súd prvej inštancie dal rodičom do pozornosti, že dieťa nie je
prostriedkom ich vzájomného boja a obaja sú povinní za danej situácie zvládať svoje emócie tak, aby
dieťa nepoužívali ako nástroj vydierania a pomsty, či nevolili iné neférové postupy. Otec má svoj čas
vymedzený na jeho styk s maloletými deťmi využívať v plnej miere na budovanie si vzťahov s maloletými
deťmi a na rozvíjanie a upevňovanie svojej roly otca v živote detí bez prenášania negatívnych dopadov
z rozpadu partnerského vzťahu s matkou. Uvedená situácia v rodine vznikla v dôsledku nedostatočných
rodičovských a partnerských kompetencií na strane oboch rodičov a je potrebná odborná intervencia za
účelom pomoci dosiahnutia vecnej a konštruktívnej rodičovskej komunikácie a za účelom uplatňovania
záujmov nielen rodičov, ale najmä maloletých detí. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia tiež uviedol, že v konaní o výkon rozhodnutia ide o zaistenie ochrany práva styku pre
maloleté deti a ich otca, s ohľadom na skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava I bolo vedené
konanie o návrat maloletých detí, i keď je toto konanie právoplatne skončené, súd prvej inštancie
aplikujúc čl. 10 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí môže mediáciou
v danom konaní poveriť ústredný orgán štátu, ktorým je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí
a mládeže. V rámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20P/404/2017 bolo
zistené, že Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže na uloženie takéhoto opatrenia
súdu má vytvorené podmienky a je schopné poskytnúť rodičom mediáciu v rámci konaní, ktoré aktuálne
prebiehajú na súdoch. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže je ústredným orgánom
v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Výchovné opatrenie,
resp. mediáciu v konaní o výkon rozhodnutia je s ohľadom na charakter daného konania možné nariadiť
aj prostredníctvom tohto subjektu. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd prvej inštancie tak, ako
je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia s tým, že odstránením trecích plôch medzi rodičmi
uloženým opatrením súdu prvej inštancie má súd prvej inštancie za to, že dôjde k bezproblémovému
plneniu exekučného titulu aj s ohľadom na záujem detí.
3. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie povinná a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu
splnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a d) CSP, nakoľko dôvody, pre ktoré
bolo predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie
neexistovali a súčasne namietala nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie. Svoje odvolanie
povinná odôvodnila tým, že neodkladné opatrenie bolo zo strany konajúceho súdu nariadené ex offo,
teda bez návrhu povinného a tiež poukázala na skutočnosť, že k nariadeniu výkonu rozhodnutia
došlo v rozpore so znením Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, nakoľko vykonávajúci
súd nepristúpil k zisťovaniu existencie ospravedlniteľných dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu súdu
zo strany povinnej, za týmto účelom nepožiadal o súčinnosť orgán sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately a ani nenariadil pojednávanie v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Zároveň povinná v odvolaní namietala, že mediácia ako
alternatívny spôsob riešenia sporov v civilnom práve nepatrí medzi odborné metódy na získavanie
rodičovských zručností, resp. na získanie zručností efektívnej komunikácie. Povinná má za to, že
vykonávajúci súd nerozlišuje medzi odborným poradenstvom, výchovným opatrením a mediáciou, a
preto nemožno postup vykonávajúceho súdu považovať za efektívny a hospodárny. Povinná v odvolaní



ďalej poukázala na ustanovenie § 381 CMP a uviedla, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa môže
mediácia v štádiu výkonu rozhodnutia nariaďovať vtedy, ak je to účelné, avšak súd prvej inštancie sa
tejto zákonnej podmienky pre nariadenie mediácie v odôvodnení svojho rozhodnutia nijakým spôsobom
nedotýka a povinnej nie je zrejmé, na základe čoho došlo zo strany súdu prvej inštancie k takémuto
postupu. Súčasne povinná v odvolaní poukázala aj na skutočnosť, že subjekt, u ktorého sa má v
zmysle predmetného rozhodnutia mediácia uskutočňovať, nie je oprávnený mediáciu poskytovať a v tejto
súvislosti povinná poukázala na § 74 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane
detí a o sociálnej kuratele a § 3 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii s tým, že z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že Centrum nedisponuje zákonnou kompetenciou vykonávať mediáciu v zmysle zákona č.
420/2004 Z.z. o mediácii a nemôže poskytovať rodičom mediáciu v rámci konaní prebiehajúcich pred
príslušnými súdmi v Slovenskej republike a nemôže byť ani zapísané v zozname mediátorov MS SR.
Berúc do úvahy ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon“, nemôže konajúci súd uložiť povinnosť účastníkom konania zúčastniť sa mediácie na orgáne
štátnej správy, ktorý nedisponuje zákonnou kompetenciou poskytovať mediáciu.
4. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej vyjadril písomným podaním svojej právnej zástupkyne zo
dňa 24.10.2018, v ktorom uviedol, že z priebehu konania (ako aj jednotlivých podaní rodičov) je
zrejmé, čo bolo na strane matky dôvodom neumožňovania styku otca s maloletými deťmi, ktoré súd
prvej inštancie (správne) nevyhodnotil ako ospravedlniteľné dôvody na strane matky, pričom podľa
oprávneného je z konania a správania matky zrejmé, že ide výlučne o jej jednostranné a účelové
dôvody, pre ktoré neumožňuje otcovi styk s maloletými deťmi s cieľom postupného (a časom úplného)
odcudzovania detí a otca. Oprávnený v predmetnom vyjadrení tiež uviedol opatrenia, ktoré využil
súd prvej inštancie po nariadení výkonu rozhodnutia a pred uskutočnením výkonu rozhodnutia, ktoré
však boli bezvýsledné. Oprávnený nesúhlasí s názorom povinnej, že zo spisu nevyplýva záver súdu
prvej inštancie o potrebe odbornej intervencie, nakoľko viackrát tak otec, ako aj samotná matka sa
vo svojich podaniach (ako aj na pojednávaniach v konaniach, ktorých sú účastníkmi) vyjadrili, že sú
medzi nimi závažné konflikty, napätie, nemožnosť komunikácie, ktoré skutočnosti boli v konaniach aj
preukázané, v dôsledku čoho je nepochybne preukázaná potreba odbornej pomoci rodičom za účelom
upokojenia ich vzťahov a za účelom dosiahnutia konštruktívnej komunikácie medzi nimi, predovšetkým
a najmä ohľadom maloletých detí. Podľa oprávneného je potrebné vnímať mediáciu ako odbornú
metódu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine a v tejto súvislosti oprávnený v predmetnom
vyjadrení poukázal na ustanovenie § 11 ods. 3 písm. a), ods. 4 zákona č. 305/2005 Z.z.. Súčasne
oprávnený považuje za nesprávny názor povinnej týkajúci sa aplikácie ustanovenia § 381 CMP v
danom prípade, k čomu oprávnený vo vyjadrení uviedol, že je síce pravdou, že v zmysle § 381 CMP
ak je to účelné, môže súd rozhodnúť o uložení povinnosti účastníkom konania účasť u mediátora
zapísaného v registri mediátorov, avšak v tejto súvislosti je potrebné dodať a uviesť aj Dohovor o
občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Oprávnenie Centru vykonať mediáciu v
danom prípade vyplýva aj z ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2005 Z.z.. Podľa názoru
oprávneného, v nadväznosti na vyššie uvedené je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí
a mládeže kompetentné vykonávať mediáciu medzi rodičmi, za účelom pomoci dosiahnutia vecnej a
konštruktívnej rodičovskej komunikácie s ohľadom na najlepší záujem maloletých detí.
5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle
§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) dospel k záveru,
že odvolanie povinnej je dôvodné.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu
prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.
8. Podľa § 375 CMP súd rozhoduje uznesením.
9. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
10. Podľa § 376 ods. 2 CMP súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.
11. Podľa § 378 CMP po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním
tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému
splneniu povinnosti.



12. Podľa § 381 CMP ak je to účelné, môže súd pred uskutočnením výkonu rozhodnutia uložiť
účastníkom účasť u mediátora zapísaného v registri mediátorov.
13. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
16. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých súd po podaní návrhu na nariadenie
výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona), alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376
ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje
rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
17. Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých pri zisťovaní existencie
ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1, súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení
povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie
sa a názor maloletého.
18. Podľa § 3 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých ak súd zistí, že možno
existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou
na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve, alebo na inom odbornom poradenstve,
povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie
podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti  a predpokladaného času
trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.
19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.7.2018 pod sp. zn.
2Em/12/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.8.2018, nariadil výkon rozhodnutia - uznesenia
Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/123/2017-113 zo dňa 15.4.2017, v znení uznesenia Krajského
súdu v Bratislave č. k. 11CoP/218/2017-251 zo dňa 29.5.2017.
20. Zo záhlavia odvolaním dotknutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval ex offo
o nariadení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
povinná v rámci svojho podania zo dňa 23.7.2018 (návrh na odklad výkonu rozhodnutia, o ktorom súd
prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 10.9.2018 pod č. k. 2Em/12/2017-441, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.10.2018) dala súdu na úvahu, aby aj v tomto konaní o výkon rozhodnutia zvážil
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by buď sám otec alebo obaja rodičia bol/boli zaviazaný/í
podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR
Bratislava a súčasne povinný v rámci svojho podania zo dňa 3.8.2018 uviedol, že už v rozvodovom
konaní navrhol prijatie opatrenia a to mediáciu pre rodičov v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže, keďže táto inštitúcia disponuje aj anglicky hovoriacimi odborníkmi, čo je v danom
prípade nepochybne výhodou. Súd prvej inštancie odvolaním dotknutým uznesením rozhodol o
nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 381 CMP a v nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací
súd konštatuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v ňom absentuje akékoľvek
odôvodnenie účelnosti nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade práve mediáciou a to
aj s ohľadom na možnosť a zhodnotenie účelnosti nariadenia neodkladného opatrenia s obsahovou
platformou vyplývajúcou z Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, z ktorej okrem iného
vychádzal aj vyššie uvedený návrh povinnej.
21. Zo znenia § 234 ods. 2 CSP vyplýva, že ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku, pričom z dikcie ustanovenia § 220 ods. 2 CSP vyplýva pre
súd povinnosť jasného, výstižného a presvedčivého odôvodnenia svojho rozhodnutia. Požiadavku
riadneho odôvodnenia rozhodnutia  súd splní tým, že z jeho rozhodnutia je zrejmý podstatný a výstižne
interpretovaný myšlienkový postup (t.j. podstatné úvahy), ktorý súd viedol k  záveru vyslovenému v
enunciáte (výroku) rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery,
ktoré prijal. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé.
Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Tieto požiadavky napadnuté
uznesenie nespĺňa.



22. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je
vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia, nakoľko súd týmto procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
23. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v zmysle
ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody
rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým
dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote
maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej
republiky vo veci II.ÚS 554/04).
25. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu
a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým
rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych,
ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese
socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov, preto pokiaľ nie sú zistené
také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to,
aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s maloletým dieťaťom nestretával,
resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu.
26. Rodičovi,  ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený  pravidelný a čo najširší kontakt, pretože
je to práve množstvo času, počas ktorého je možné  realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie
rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou
výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku
odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná ( Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
I. ÚS 618/05).
27. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku rodiča s maloletým dieťaťom je povinný zisťovať,
z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič
povinný, ako aj oprávnený (porov. uznesenie Okresného súdu Bratislava III vo veci 37Em 3/2012).
28. Na základe dôsledného oboznámenia sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozhodnutia
a s obsahom odvolania povinnej odvolací súd v neposlednom rade konštatuje, že súd prvej inštancie
sa pri predmetnom nariadení neodkladného opatrenia dôsledne neriadil dikciou ustanovenia § 381
CMP, podľa ktorého v danom prípade rozhodoval a v zmysle ktorého v prípade účelnosti môže súd
pred uskutočnením výkonu rozhodnutia uložiť účastníkom účasť u mediátora zapísaného v registri
mediátorov, nakoľko v danom prípade je nesporné, že Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí
a mládeže nie je zapísané v zozname mediátorov, resp. v zozname mediačných centier vedenom
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Právomoc Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže pôsobiť v danom prípade ako mediátor nemožno odvodiť ani z ustanovenia článku 55
písm. e) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000, nakoľko v prejednávanej veci nie je medzinárodnom prvkom iný členský
štát Európskej únie. Rovnako nie je možné predmetnú právomoc Centra pre medzinárodnoprávnu
ochranu detí a mládeže odvodiť ani z článku 10 DOHOVORU o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí (publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky pod č. 119/2001 Z.z.), podľa ktorého ústredný orgán štátu, na ktorého území sa dieťa
nachádza, prijme všetky primerané opatrenia na dosiahnutie dobrovoľného vrátenia dieťaťa alebo
zabezpečí prijatie takýchto opatrení, nakoľko v danom prípade jednoznačne nejde o návratové konanie,
pričom konanie o návrat maloletých detí, ktoré bolo v danom prípade vedené na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 3P/106/2017, je v súčasnosti už právoplatne skončené, keďže Okresný súd
Bratislava I uznesením zo dňa 17.08.2017 pod č. k. 3P/106/2017-573 návrh otca (oprávneného) ako
nedôvodný zamietol, pričom vec posudzoval okrem iného aj v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych
aspektoch medzinárodných únosov detí a na základe vykonaného dokazovania ustálil, že krajinou
obvyklého pobytu maloletých detí nie je Izrael ako zmluvný štát, na územie ktorého chcel otec svojím



návrhom dosiahnuť návrat maloletých detí. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.12.2017 pod č. k. 11CoP/546/2017-661.
29. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v záujme maloletých detí
je nevyhnutné čo najskôr zlepšiť vzájomnú komunikáciu oprávneného a povinnej, ktorá v súčasnej
dobe, ako nesporne vyplýva z obsahu spisu, prebieha vo vzťahu k realizácii výkonu rozhodnutia
takmer výlučne prostredníctvom právnych zástupcov rodičov, čo je v každom prípade neželaný stav,
ktorý v žiadnom prípade nemožno považovať za akceptovateľný štandard a ktorý úplne jednoznačne
neprispieva k tomu, aby maloleté deti napriek rozpadu vzťahu rodičov mali možnosť rozvíjať a budovať
rovnocenné vzťahy k obom rodičom, bez pociťovania a vnímania napätia a konfliktov medzi rodičmi.
Nakoľko s najväčšou pravdepodobnosťou oprávnený a povinná nie sú schopní sami prehodnotiť
svoje vlastné konanie a správanie a tak prispieť k zlepšeniu celkovej situácie, javí sa ako potrebný
zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k obom rodičom, za účelom
dosiahnutia bezproblémového plnenia exekučného titulu, ktorému však musí zo strany súdu prvej
inštancie predchádzať dôsledné zváženie najvhodnejšej formy a najvhodnejšieho subjektu, v súlade s
príslušnou právnou úpravou a v súlade so špecifikami daného prípadu.
30. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
31. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
32. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, napadnuté rozhodnutie  súdu prvej
inštancie  v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP, v spojení s § 391 CSP  zrušil a  vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
33. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude po doplnení dokazovania ohľadom zistenia
súčasného stavu plnenia predmetného exekučného titulu, opätovne sa v závislosti od výsledkov
doplnenia dokazovania zaoberať zisťovaním najvhodnejšej formy neodkladného opatrenia sledujúceho
záujem maloletých detí na riadnom plnení exekučného titulu, ktorého predmetom je realizácia styku
oprávneného s maloletými deťmi v stanovenom rozsahu a to za účelom umožnenia rodičom s odbornou
pomocou prehodnotiť svoje doterajšie správanie a konanie, odstrániť v súčasnosti panujúcu nedôveru
medzi rodičmi a v nadväznosti na to zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu tak, aby boli schopní minimálne
vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti komunikovať priamo, vecne a konštruktívne bez
spoluúčasti právnych zástupcov a aby plnenie exekučného titulu mohlo v budúcnosti prebiehať riadne
a včas, bez potreby nútených zásahov zo strany štátnych orgánov, čo bude jednoznačne v záujme
maloletých detí, ktoré nebudú musieť byť konfrontované s dôsledkami narušených vzťahov svojich
rodičov. Súd prvej inštancie je povinný v naznačenom smere postupovať dôsledne v súlade s vyššie
citovanou právnou úpravou a v novom rozhodnutí náležitým spôsobom vyhodnotiť tvrdenia oprávneného
a povinnej, ako aj všetky ďalšie zistené skutočnosti, vyplývajúce z vykonaného dokazovania a
zisťovaní vykonaných súdom za účelom objektívneho a dôsledného posúdenia najvhodnejšieho obsahu
nariadeného neodkladného opatrenia a svoje rozhodnutie presvedčivým spôsobom odôvodniť.
34. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
35. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 CSP).
37. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).  Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Em/12/2017", "guid": "f95e01b3-5ac9-4d5b-a068-acbfadc1a844:0574f2d3-341f-4504-9e2e-4c6744c02196", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "b1e3bc40-5981-4a8f-b758-c920458fe739:4715474b-dbb9-4e3e-8067-af302d6b6f8f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2114221544.1", "spisova_znacka": "11CoP/218/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/218/2017 z 27. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2114221544.1"}, {"guid": "4a668e88-2a27-4793-9509-75ce3e2fdc79:eadac39d-416b-4d1b-bb5c-fc3f54736bcf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1117215095.1", "spisova_znacka": "11CoP/546/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/546/2017 z 14. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-12-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1117215095.1"}, {"guid": "a721f692-c937-4ba9-a667-e0c5ce035d4b:37ac85c6-e6a0-416c-b846-b264554f2b9f", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Em/3/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 37Em/3/2012 z 4. 10. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2012-10-04", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a721f692-c937-4ba9-a667-e0c5ce035d4b:37ac85c6-e6a0-416c-b846-b264554f2b9f"}], "citovane_v": []}