Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/90/2018 z 30. 7. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. júla 2018, sp. zn. 20CoP/90/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1518203176.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/90/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1518203176.1 | 2018-07-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/545298a2-d2af-4330-ae51-bedcb71d5471 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1518203176.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/90/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518203176
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1518203176.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O., X.,
narodený dňa XX.XX.XXXX, a U., narodený dňa XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava,
deti rodičov: matka - G.. B. O., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvalé pobytom S. 2, W., toho času bývajúca
na adrese M. XX, W. zastúpená advokátom U.. Y. L., so sídlom Q. XX, W. a otec - G.. P. O., narodený
dňa XX.XX.XXXX, trvalé pobytom S. 2, W., zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ &
PARTNERS s. r. o., IČO: 51 411 491, so sídlom Gwerkovej 5, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 07.
júna 2018, č.k. 20P/53/2018-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 07. júna 2018, č.k. 20P/53/2018-13,
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 07.06.2018, č.k. 20P/53/2018-13, zamietol návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom podaným súdu prvej inštancie dňa
30.05.2018 žiadal otec súd, aby neodkladným opatrením zveril maloletého U. a X. na čas do rozvodu
do jeho osobnej starostlivosti, pričom matka bude na čas do rozvodu oprávnená stýkať sa s oboma
deťmi počas odborných terapeutických asistovaných sedení. Pokým sa začne realizovať asistovaný
styk, bude oprávnená stretávať sa s nimi každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 15:00 hod. do
18:00 hod. v prítomnosti otca detí s tým, že si deti preberie v mieste bydliska otca, pričom je povinná
rešpektovať rozhodnutie detí, či s ňou budú chcieť odísť alebo nie. Navrhol uložiť matke povinnosť
pravidelne informovať otca o priebehu každého stretnutia, ktoré bude realizovať s deťmi a aj o všetkých
podstatných okolnostiach počas styku s deťmi. Navrhol aj rozhodnúť, že žiaden z účastníkov konania
nemá nárok na náhradu trov konania.
3. V návrhu uviedol, že na súde prvej inštancie sa pod sp. zn. 20P/23/2017 vedie konanie o rozvod
manželstva a o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, v
priebehu ktorého matka podávala viacero návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým a návrh na nariadenie výchovného opatrenia. Všetky jej
návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia Krajský súd v Bratislave zamietol. Do rozhodnutia vo
veci samej je upravený výkon rodičovských práv a povinností k deťom len uznesením Krajského súdu
v Bratislave č. k. 11CoP 589/2017-71 zo dňa 12.01.2018, ktorým v napadnutej časti uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že matka je oprávnená stretávať sa s deťmi každý kalendárny týždeň v stredu
od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 16:00 hod.
do 18:00 hod., kedy si deti v stredu preberie v školskom, resp. predškolskom zariadení, v sobotu a
nedeľu v mieste bydliska otca, kde ich aj po ukončení styku otcovi odovzdá. Otec má deti vo svojej
osobnej starostlivosti od 07/2017. Napriek takto obmedzenému styku sa matka dopúšťa konania v



rozpore so záujmom detí, neustále im ubližuje a nevhodne sa k nim správa. Deti sa často vracajú zo
stretnutí od nej uplakané, počas víkendov, keď majú byť s ňou, odmietajú odísť a otec rešpektujúc
súdne rozhodnutie sa ich snaží presvedčiť, aby s ňou odišli. Matka deti počas styku často necitlivým a
aj emotívnym prístupom neprimerane zaťažuje, z čoho bývajú rozrušené. Vedome sa vzdala práva na
rovnocennú osobnú starostlivosť oboch rodičov a na ich právo na zachovanie ich stabilného výchovného
prostredia, na ich zdravý a harmonický vývin bez prerušenia citových väzieb k obom rodičom, čo vyplýva
aj z vykonaného dokazovania v súdnom konaní. Jej konanie nemôže požívať právnu ochranu, keď
dlhodobo uprednostňuje svoje záujmy pred záujmami detí a pozornosť odpútava tým, ako bola celé
roky údajne týraná, namiesto toho, aby pozornosť venovala záujmom a potrebám detí. Syn U. sa
po styku často sťažuje na bolesti hlavy, je rozrušený a pýta sa otca, prečo musí ísť k matke, keď s
ňou nechce byť. Niekoľko dní trvá, kým sa chlapci po styku s matkou upokoja. Nie je normálne, aby
maloleté dieťa bez príčiny po styku s matkou prišlo uplakané alebo rozrušené so slovami: „Prečo ma
nútiš chodiť k mame, keď nechcem?“ Takýto scenár sa niekoľko mesiacov opakuje, preto matku otec
požiadal, aby mu oznamovala priebeh styku s deťmi, keď chcel zistiť príčinu pocitov a správania detí, čo
matka odignorovala. Ani po viac ako roku neosvedčila akúkoľvek zmenu pomerov vo vzťahu k deťom
a jediné, čomu prikladá význam, sú jej vlastné záujmy pred záujmami detí. O deti má len „formálny
záujem“, nehľadá cestu a možnosti nápravy ich vzájomných vzťahov. Na jej žiadosť bolo vykonané
znalecké dokazovanie, aby mala preukázané jej tvrdenia, že deti ju odmietajú výlučne preto, že sú
manipulované otcom, čo sa znaleckým posudkom č. 10/2018 vypracovaným P.. P. W., nepotvrdilo. V
záveroch znaleckého posudku /ďalej ZP/ znalec vylúčil akékoľvek manipulovanie detí otcom vo vzťahu
k matke; potvrdil, že v súčasnej situácii otec dokáže vytvoriť pre ne vhodnejšie a stabilnejšie výchovné
prostredie pre ich ďalší vývoj ako matka, ktorá negatívne vníma otca, ale ide len o jej subjektívne
vnímanie a hodnotenie otca, čo však nezodpovedá jeho osobnostnému profilu; znalec neodporúča
zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ale zveriť ich do osobnej starostlivosti otca, kým
nedôjde k obnoveniu ich pôvodných citových a emočných väzieb k matke; znalec považuje v terajšej
situácii za potrebné odborné terapeutické asistované stretávanie matky s deťmi, ktoré by malo pomôcť
obnoveniu vzťahovej väzby detí voči nej a následne k postupnému rozširovaniu styku detí s matkou,
najskôr bez prítomnosti otca, resp. tretej osoby bez prespávania, potom k štandardnému víkendovému
stretávaniu vrátane prespávania a neodporúča akékoľvek rozdelenie detí (str. 43, 45, 46, 48 ZP). Matka
vo vyjadrení k ZP žiada súd, aby poveril znalca na vypracovanie dodatku k ZP k osobnosti otca s
cieľom zistiť jeho skutočnú povahu. Jej požiadavka je účelová so snahou oddialiť rozhodnutie súdu
vo veci samej vzhľadom na závery ZP. Je nezvyčajné, aby matka, ktorá má právneho zástupcu a na
jej žiadosť súd nariadil znalecké dokazovanie, poverí znalca a uloží mu povinnosť zodpovedať na 19
otázok, aby až po riadne vykonanom znaleckom dokazovaní žiadala /pravdepodobne len z dôvodu,
že závery znalca nie sú podľa jej predstáv/, aby súd vykonal dodatočné znalecké dokazovanie. Otec
žiadal o doplnenie otázok pre znalca, súd mu vyhovel a znalecké dokazovanie bolo vrátane otázok,
ktoré žiadal dodatočne doplniť. Prečo teda neposkytla otázky na znalca /keďže tvrdí, že táto skutočnosť
je rozhodujúca na posúdenie výchovnej spôsobilosti otca/ po vydaní uznesenia o nariadení znaleckého
dokazovania a ani v priebehu realizácie znaleckého posudku. Bola nečinná a čakala až do doručenia
ZP a po oboznámení sa so závermi žiada, aby aj napriek tomu, že sa znalec dostatočným spôsobom
venoval charakterom, povahovým črtám a vlastnostiam oboch rodičov, dal odpoveď na to, akú má
otec skutočnú povahu. Skutočnosť, že deti sú v osobnej starostlivosti otca od 07/2017 je uvádzaná
len v odôvodneniach rozhodnutí súdu a nie vo výroku rozhodnutia, otec je takýmto právnym stavom v
právnej neistote, zabezpečuje starostlivosť o deti, ale žiadnym súdnym rozhodnutím to nie je potvrdené.
Súdnym rozhodnutím je len určený styk matky s deťmi. Pri zabezpečovaní potrieb detí vo vzťahu k
štátnym inštitúciám a ďalším subjektom dochádza k nepríjemným situáciám, keď na žiadosť inštitúcií,
aby preukázal skutočnosť, že má deti v osobnej starostlivosti, túto výrokom súdu preukázať nevie.
Absencia takéhoto výroku komplikuje a sťažuje uplatnenie práv detí, preto je nevyhnutné, aby bol
súdnym rozhodnutím až do rozhodnutia vo veci samej takýto právny nedostatok odstránený, čím sa
odstráni právna neistota otca a bude môcť realizovať a uplatňovať bez akýchkoľvek pochybností záujmy
detí vo vzťahu k štátnym inštitúciám a tretím subjektom a osobám. Záujem detí je prvoradý, táto
absencia výroku v rozhodnutí súdu nemôže byť na škodu alebo úkor tomu rodičovi, ktorý výlučne
zabezpečuje starostlivosť o deti. Znalec jednoznačne neodporúča zverenie maloletých do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov, ale zverenie do osobnej starostlivosti otca, pokým sa obnovia ich pôvodné
citové a emočné väzby k matke. Konečné rozhodnutie súdu vo veci samej nie je možné očakávať v
krátkom čase, keď matka cielene odďaľuje konečné rozhodnutie súdu, čím je daná nevyhnutná potreba
upraviť pomery na čas do rozhodnutia vo veci samej. Znalec pripúšťa len asistované stretávanie matky
s deťmi, ktoré je možné len v určených subjektoch, ktoré je potrebné osloviť a preveriť ich kapacitné



možnosti. Do času, kým sa nezačne realizovať asistovaný styk, otec navrhuje, aby sa jej styk s deťmi
realizoval každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti otca, kedy si
matka preberie deti v mieste jeho bydliska, aby mala možnosť byť s deťmi, ale bude potrebné, aby bola
deťom daná možnosť a bude výlučne na ich rozhodnutí, či budú chcieť ísť s matkou alebo nie. Matka si
doteraz si neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Vyzval ju, aby mu štátne sociálne dávky, ktoré
neoprávnene poberá, poskytla, nakoľko sa osobne o deti nestará, čomu nevyhovela. Otec považuje
najmä v záujme detí, aby bol matkou informovaný o tom, kde a ako trávi s deťmi čas, žiada týmto
návrhom súd, aby matke uložil povinnosť pravidelne ho informovať o každom priebehu styku s deťmi,
keďže dobrovoľne to nerobí. Jediná jej reakcia na túto žiadosť bola: „Nerozumiem, prečo by som ťa mala
o tom informovať a neobťažuj ma už.“ Je tu dôvodné podozrenie, že matka nemá skutočný záujem o
nápravu vzťahov, nie je ochotná žiadnym spôsobom spolupracovať s otcom a poskytovať súčinnosť. Je
nevyhnutná potreba, aby jej súd takúto povinnosť s ohľadom na záujem detí uložil.
4. Súd prvej inštancie v rámci zisťovania skutočného stavu uviedol, že lustráciou poručenských spisov
bolo zistené, že na súde prvej inštancie je pod sp. zn. 20P/423/2017 vedené konanie na návrh matky na
uloženie výchovného opatrenia spočívajúceho v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu
za účelom reparácie narušeného vzťahu maloletého U. s matkou v priestoroch Linky detskej istoty, n. o.
raz do týždňa po dobu 6 mesiacov s tým, že stretnutia budú asistované psychológom Linky detskej istoty
bez prítomnosti otca a uloženia povinnosti na pravidelné informovanie. Toto konanie nie je skončené.
Otec sa k návrhu vyjadril tak, že ak súd nariadi výchovné opatrenie, žiada ho nariadiť vo vzťahu k obom
deťom, nielen k U., ale bez vopred určenej doby, ktorá bude závisieť od prístupu matky k deťom a ich
posunu v ich vzájomných vzťahoch. Až na základe odborného posudku po uplynutí doby 6 mesiacov
bude môcť súd rozhodnúť, či je tu daná potreba pokračovať v psychologickom poradenstve matky s
deťmi alebo nie.
5. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 05.09.2017, č. k. 20P 290/2017-22, súd návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa na čas do rozvodu zveria obe maloleté deti do jej osobnej
starostlivosti a otec bude povinný platiť výživné mesačne na U. sumou 100,- € a X. sumou 100,- € a
ktorým žiadala aj upraviť styk otca s deťmi v nepárnom kalendárnom týždni od piatka od 16:00 hod. do
nedele do 18:00 hod. a v párnom kalendárnom týždni v utorok od 16:00 do 19:00 a hod. a vo štvrtok
od 16:00 do 19:00 s tým, že prevzatie a odovzdanie detí otcom sa uskutoční v mieste bydliska matky,
zamietol. Toto uznesenie je právoplatné dňom 22.09.2017.
6. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.11.2017, č. k. 20P 356/2017-21, na návrh matky
nariadil neodkladné opatrenie tohto znenia: Matka je oprávnená, na čas do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O., X.,
nar. XX.XX.XXXX, a U., nar. XX.XX.XXXX, vedeného na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn.
20P/23/2017, stýkať sa s maloletými deťmi každý kalendárny týždeň v roku v utorok a vo štvrtok v
čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v každý nepárny týždeň v roku v nedeľu v čase od 16:00 hod. do
18:00 hod. s tým, že si maloleté deti vyzdvihne v školskom, resp. predškolskom zariadení, a v nedeľu
v mieste bydliska maloletých detí a po ukončení styku ich otcovi odovzdá v mieste bydliska maloletých
detí. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Toto uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 23.11.2017 a
právoplatnosť dňa 29.01.2018 v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/589/2017-71
zo dňa 12.01.2018, ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie zmenené tak, že matka je oprávnená
stretávať sa s oboma maloletými deťmi každý kalendárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 18.00
hod. a v každý nepárny kalendárny týždeň v roku v sobotu a v nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod.,
kedy si maloleté deti v stredu preberie v školskom, resp. predškolskom zariadení, v sobotu a v nedeľu
v mieste bydliska otca, kde ich aj po ukončení styku otcovi odovzdá.
7. Súd prvej inštancie svojím uznesením č.k. 20P/420/2017-32, zo dňa 03.01.2018, nariadil neodkladné
opatrenie tohto znenia: Matka je oprávnená, na čas do právoplatného skončenia konania vo veci
samej, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O., X., nar. XX.XX.XXXX,
a U., nar. XX.XX.XXXX, vedeného na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. 20P/23/2017, stýkať
sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny rok počas jarných školských prázdnin stanovených
vyhláškou Ministerstva školstva SR s tým, že matka si prevezme maloletých v mieste bydliska otca v
sobotu predchádzajúcu začiatku prázdnin o 10.00 hod. a odovzdá ich otcovi v mieste bydliska otca v
nedeľu po skončení prázdnin o 19.00 hod. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Toto uznesenie nadobudlo
vykonateľnosť dňa 09.01.2018 a právoplatnosť dňa 20.03.2018 v znení uznesenia Krajského súdu v
Bratislave č. k. 11CoP 82/2018-96 z 12.03.2018, ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie zmenené
tak, že sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
8. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia splnené neboli. Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, maloletí sú v



osobnej starostlivosti otca, matka sa žiadnym spôsobom nedomáha ich zverenia alebo vydania do
jej starostlivosti. Súd neobdržal žiadnu signalizáciu o prípadnej nestarostlivosti o deti zo strany otca.
Starostlivosť o ne je riadne zabezpečovaná, preto nie je potrebné zveriť ich do osobnej starostlivosti
otca, keďže títo sú v jeho osobnej starostlivosti. Aktuálna situácia v rodine nevyvoláva nevyhnutnosť a
naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletých detí, stabilizáciu
ich výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Majúc za
preukázaný aktuálny stav v rodine, skutočnosť, že maloletí sú v osobnej starostlivosti otca a matka sa
nedomáha súdnym rozhodnutím ani iným svojím konaním zverenia detí, súd návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, čo do zverenia detí do jeho osobnej starostlivosti zamietol. Deti sú v jeho
osobnej starostlivosti, čo akceptuje aj matka a nedomáha sa ich zverenia, ako aj otec vo svojom
návrhu uvádza, že matka sa vzdala práva na rovnocennú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia zverením detí do jeho osobnej starostlivosti nespĺňa v
čase rozhodovania súdu o tomto návrhu podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej
inštancie nezistil dôvodnosť v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného
dôvodu súd v časti o zverení maloletých návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Navyše otec žiadnym spôsobom neosvedčil, že bez rozhodnutia súdu má sťažené, obmedzené a
komplikované uplatňovanie práv maloletých, ako to tvrdil v návrhu.
9. Matka má upravený styk s deťmi uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 15.11.2017 č.k.
20P/356/2017-21 v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/589/2017-71 zo dňa
12.01.2018. Aj zo samotného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že v
súčasnosti sa deti samy rozhodujú, či chcú, alebo nechcú ísť na stretnutie s matkou a sama matka v
súdnych konaniach tvrdila, že rešpektuje ich vôľu v tomto smere. Súd prvej inštancie navyše nezistil
takú zmenu pomerov a otec ani žiadne zo svojich tvrdení v tomto smere neosvedčil, aby došlo k redukcii
styku medzi matkou a maloletými v zmysle jeho návrhu.
10. Súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia zdôraznil, že rozhodnutie súdu o výkone
rodičovských práv a povinností musí vždy vychádzať z právneho stavu v okamihu jeho vyhlásenia.
Takéto rozhodnutie možno zmeniť, ak sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých vychádzalo
pôvodné rozhodnutie. V danom prípade súd prvej inštancie na základe toho, že otec neosvedčil ani jedno
zo svojich tvrdení, dospel k záveru, že záujem maloletých detí konaním, správaním matky pri výkone
jej práva na styk s deťmi nie je ohrozený (otec uviedol, že matka rešpektuje vôľu detí, nevykonáva
styk násilným spôsobom - tento v zmysle vyjadrenia otca ak sa realizuje, tak matka deti zatvorí v
detskej izbe, aby sa hrali). Rodičovské konflikty, ktorých existenciu potvrdili obaja rodičia a vzájomná
animozita medzi rodičmi dosiahli neúnosnú mieru, nie však takú úroveň, že zakladajú zmenu pomerov,
aby súd „nanovo“ upravil styk matky s deťmi neodkladným opatrením. Styk spôsobom, akým sa v
súčasnosti realizuje, nevplýva negatívne na záujmy detí a s ohľadom na otcove tvrdenia neexistuje
odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu na deti. V každom prípade rozhodovania je pre súd
prioritou záujem detí a snaha vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom detí a ich rodičov,
keď zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý musí mať prednosť pred záujmami rodiča a
neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a vývoj dieťaťa. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že je povinný chrániť záujmy maloletých detí a to i na úkor ich rodičov. V danom
prípade nebolo preukázané, že doteraz realizovaný styk matky na základe neodkladného opatrenia v
miere, aby nedošlo k absolútnemu pretrhnutiu kontaktov medzi ňou a deťmi, nie je v prospech a v záujme
detí. Musí sa však realizovať citlivo. Realizovať styk za účasti otca, keď medzi rodičmi dochádzalo aj
k fyzickým potýčkam /čoho svedkami boli aj maloleté deti/ a ich partnerské nezhody prerástli do boja
o deti, nie je v záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie konštatoval s ľútosťou, že obom rodičom
chýba nadhľad na konanie, ktoré pramení z ich partnerských nezhôd, zapájajú sa do konfliktného a
konfrontačného správania, ktoré sa prenáša na ich vzťah k deťom. Súd prvej inštancie s ohľadom na
to, že ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, nemá možnosť vykonávať dokazovanie v
takom smere, aby presne zistil skutočný stav veci, vychádza iba z osvedčených skutočností. Otec svoje
tvrdenia ničím neosvedčil a nedošlo preukázateľne k takej zmene pomerov, ktorá by predstavovala
hrozbu pre maloleté deti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh otca aj v
tejto časti zamietol. V závere svojho rozhodnutia súd uviedol, že deti potrebujú byť v kontakte s matkou,
ktorá má možnosť, keď nebude prítomný otec pri styku, ktorý je v minimálnej miere, plnohodnotne sa
venovať obom maloletým deťom a budovať si s nimi vzťah tak, aby nedošlo k vzájomnému odcudzeniu
medzi nimi. Záleží však len na matke, ako toto svoje právo využije. Súd prvej inštancie opakovane
rodičom uviedol, že dieťa na svoj harmonický rozvoj potrebuje lásku a porozumenie, malo by vyrastať v
starostlivosti a pod zodpovednosťou svojich rodičov, v ovzduší náklonnosti a morálneho aj materiálneho
bezpečia. Každý z nich je povinný vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať



vo vzťahu k nemu. Dieťa nereaguje len na to, ako sa rodičia správajú k nemu, ale aj na to, ako sa správajú
vzájomne voči sebe. Predovšetkým rodičia sú jeho rozhodujúcim vzorom, len rodičia sú zodpovední
za ďalší vývoj a život svojho maloletého dieťaťa. Súd si uvedomuje potrebu ženského vzoru v živote
maloletých detí. Matka, ktorá nemá deti vo svojej osobnej starostlivosti a má súdom upravený styk s
nimi, by sa mala snažiť vyťažiť čo najviac zo spoločne stráveného času, ktorý by mala s nimi tráviť
aktívne, a nie tento čas využívať spôsobom popísaným otcom (zavrie deti do izby, aby sa hrali samy).Súd
prvej inštancie uviedol, že nemohol vyhovieť návrhu otca, aby neodkladným opatrením uložil matke
povinnosť informovať ho o priebehu každého stretnutia, keď otec sám žiadal, aby sa realizoval styk za
jeho prítomnosti a teda sám by bol svedkom udalostí styku a mal by z tejto pozície žiadané informácie.
Maloletí sú v osobnej starostlivosti otca, a preto nie sú dané podmienky na to, aby súd matke uložil
povinnosť informovať otca. Aj s ohľadom na časové rozpätie, v rámci ktorého je matka oprávnená na
realizáciu styku s deťmi, ako sa aj s ohľadom na tvrdenia otca, že sa styk s deťmi nerealizuje, keď
deti odmietajú ísť k matke a aj s ohľadom na vek maloletých, súd nezistil žiadnu dôvodnosť takéhoto
návrhu. Vo veci samej súd vykoná potrebné dokazovanie a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré
prekračuje rámec neodkladného opatrenia, rozhodne vo veci samej. Konečné rozhodnutie súdu vo veci
bude závisieť od výsledkov ďalšieho dokazovania, pričom súd môže prihliadnuť na pozitívny posun v
rodičovských kompetenciách u každého z rodičov v priebehu konania, hoci za využitia odbornej pomoci,
ktorú súd obom rodičom v záujme maloletých detí dôrazne odporúča využiť.
11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, ktorý v rámci svojho odvolania poukázal na
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj na dôvody jeho nariadenia, pričom uviedol, že počas
súdom určeného času, kedy sa matka stretáva s maloletými deťmi často dochádza k situáciám, kedy
matka nezvládala úlohu matky a svojim nevhodným správaním, ktoré končí plačom detí a strachom zo
stretnutí s matkou, keďže neustále na detí kričí a karhá ich za maličkosti. Súčasne sa matka pred deťmi
vyjadruje na adresu otca vulgárne, čo maloleté deti v ich veku už vnímajú. Na základe týchto skutočnosti
bola matka zo strany otca maloletých detí požiadaná o spoluprácu a to v záujme maloletých detí, kde ju
otec žiadal, aby ho pravidelne informovala o každom priebehu stretnutia, ktorý bude matka realizovať s
maloletými deťmi, resp. len niektorým z nich a to aj z dôvodu, aby mal vôbec otec predstavu, ako matka
maloletých detí trávi a využíva súdom určený styk s maloletými deťmi a mohol lepšie pochopiť vyjadrenia
detí, ktoré po príchode od matky bývajú rozrušené, nervózne, podráždené, uplakané a vyjadrujú sa,
že nechcú chodiť k matke a boja sa jej. Otec v rámci odvolania ďalej uviedol, že ako otec maloletých
detí nemá ani vedomosť o tom, kde matka vodí maloleté deti, keďže matka znalcovi potvrdila, že na
adrese, ktorú uviedla súdu nebýva, potom oznámila deťom, že býva niekde v H. a potom, že v H..
Matka odmietla otcovi oznámiť jej súčasnú adresu a túto matka ani v rámci svojej informačnej povinnosti
voči druhému rodičovi dobrovoľne neposkytla. Matka napriek žiadostiam otca maloletých detí nie je
ochotná spolupracovať a neprejavila žiadny záujem o akúkoľvek spoluprácu s otcom maloletých detí
v tomto smere. Nielenže matka neprejavila snahu o nápravu, ale na žiadosti otca ani nereagovala a
odignorovala ich. Vzhľadom na skutočnosť, a to najmä v záujme maloletých detí, otec trvá na tom, aby
bol ohľadom maloletých detí, ktoré sú v jeho osobnej starostlivosti informovaný zo strany matky o tom,
kde matka trávi s deťmi čas, ako ho trávi a ako prebiehal styk matky s maloletými deťmi. Návrhom otec
žiadal súd, aby uložil povinnosť matke pravidelne informovať otca maloletých detí o každom priebehu
jej styku s maloletými deťmi, keďže dobrovoľne takéto informovanie matka nerealizuje, a nerealizuje
to ani na základe žiadosti otca, je toho názoru, že takéto informovanie zo strany matky o priebehu
styku s deťmi je v súčasnosti viac ako žiaduce. V danom prípade má otec za to, že je tu dôvodné
podozrenie a obava, že matka nemá skutočný záujem o nápravu vzťahov, nie je ochotná žiadnym
spôsobom s otcom maloletých detí akýmkoľvek spôsobom spolupracovať a poskytovať súčinnosť. Je tu
preto nevyhnutná potreba, aby súd takúto povinnosť a to najmä s ohľadom na záujem maloletých detí
matke uložil takúto povinnosť a otec bol informovaný zo strany matky. Uloženie takejto povinnosti matke
maloletých detí vzhľadom na jej prístup k maloletým deťom je skutočne nevyhnutný a mal by byť zo strany
matky plnený dobrovoľne, avšak táto odmieta plniť akékoľvek povinnosti a prejavovať záujem o nápravu
vzťahov. Táto nevyhnutnosť jednoznačne vyplýva aj zo záverov obsiahnutých v znaleckom posudku,
keďže znalec jediný možný styk matky s maloletými deťmi odporúča výlučne len formou odborných
terapeutických sedení. Je tu podľa názoru otca preto daná nevyhnutná potreba upraviť pomery a to
tak, že matka bude realizovať styk výlučne formou odborných sedení s maloletými deťmi a to do času,
kým bude takýto styk nariadený, by sa styk realizoval v prítomnosti otca a v neposlednom rade, ak
by sa predsa len realizoval len styk matky a maloletými deťmi, potom musí mať matka voči otcovi
oznamovaciu povinnosť. Otec ďalej v rámci odvolania uviedol, že súd nikdy vo výroku rozhodnutia
nezveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca. V predmetnej právnej veci je síce nesporné, že otec
maloletých detí pán Michal O. má maloleté deti U. a X. vo svojej osobnej starostlivosti od júla 2017,



avšak vyplýva to len v zmysle odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.01.2018,
sp. zn. 11 CoP/589/2017, ktorým Krajský súd v Bratislave rozhodol, že: „Uznesenie súdu prvej inštancie
sa v napadnutej časti mení, tak že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi O.: X., nar.
XX.XX.XXXX, a U., nar. XX.X.XXXX, každý kalendárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 18.00
hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v sobotu a v nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým,
že si maloleté deti v stredu preberie v školskom, resp. predškolskom zariadení, a v sobotu a nedeľu v
mieste bydliska otca, kde si ich aj po ukončení styku otcovi odovzdá“. Odvolaciemu súdu otec zdôraznil
skutočnosť, že v danom prípade, má otec vo svojej osobnej starostlivosti maloleté deti a to od júla
2017, avšak táto veľmi relevantná informácia, je uvádzaná len v odôvodnení súdneho rozhodnutia a
do dnešného nie je táto právne dôležitá skutočnosť obsiahnutá vo výroku v súdnom rozhodnutí. Otec
maloletých detí sa takýmto právnym stavom ocitá v právnej neistote, keď na jednej strane je nesporné,
že zabezpečuje akúkoľvek starostlivosť o maloleté detí, avšak žiadnym súdnym rozhodnutím nie je táto
skutočnosť potvrdená. Otec poukázal na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza: „X. o
ne je riadne zabezpečovaná, preto nie je potrebné zveriť ich od osobnej starostlivosti otca, keďže títo
sú v jeho osobnej starostlivosti“. Ak teda súd v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že nie je potrebné
zveriť maloleté deti do starostlivosti otca, keďže títo v jeho starostlivosti sú, nič nebránilo súdu, aby
túto skutočnosť v súdnom rozhodnutí preniesol do výroku súdneho rozhodnutia. Napriek tomu, že súd
konštatuje, že deti v osobnej starostlivosti otca sú, odňal otcovi akékoľvek právo, aby takáto relevantná
skutočnosť bola vo výroku súdneho rozhodnutia, ktorý je pre strany záväzný. Keďže odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je súčasťou rozhodnutia a výrok rozhodnutia vyplýva z odôvodnenia, musí byť
teda výrok v súlade s odôvodnením. Ak teda súd v odôvodnení tvrdí, že maloleté deti sú v osobnej
starostlivosti otca a ani matka sa nedomáha ich zverenia, takéto odôvodnenie sa malo premietnuť do
výroku rozhodnutia súdu, ktorým bol návrh otca zamietnutý. V danom prípade zamietnutie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nekorešponduje s jeho odôvodnením, a preto ho považuje otec za
arbitrárne. Otec ďalej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že pri zabezpečovaní
potrieb maloletých detí a to vo vzťahu k štátnym inštitúciám, ako aj ďalším subjektom v súvislosti s jeho
osobnou starostlivosťou maloletých detí dochádza k nepríjemným situáciám, kedy na žiadosť inštitúcii,
aby preukázal skutočnosť, že má maloleté deti v jeho osobnej starostlivosti túto výrokom súdu preukázať
nevie, aj napriek tomu, že táto skutočnosť je nesporná a konštatuje sa o starostlivosti otca o maloleté
deti len v odôvodnení súdneho rozhodnutia, čo považuje za nedostatočné a takýto stav za právne
nekomfortný. Okresný súd pri zamietnutí návrhu neodkladného opatrenia uvádza, že „otec žiadnym
spôsobom neosvedčil, že bez rozhodnutia súdu má sťažené, obmedzené a komplikované uplatňovanie
práv maloletých, ako to tvrdil v návrhu.“ V nadväznosti na vyššie uvedené tvrdenie otec uviedol,
že prikladá odvolaciemu súdu, ako dôkaz e-mailovú komunikáciu zo dňa 13.06.2018 medzi právnou
zástupkyňou otca a Mgr. F. E. - zamestnancom H. hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych
sociálnych dávok W. 5, ktorý v e-maile uvádza, citujeme: „Dobrý deň pani doktorka, oprávnenou osoba
ako takou je stále na žiadosti rodič nezaopatreného dieťaťa - v tomto prípade matka dieťaťa, nakoľko
ona kedysi požiadala žiadosťou o výplatu prídavkov na obe deti. Otec dieťaťa (partner, manžel...) sa stal
automaticky druhou oprávnenou osobou. V prípade O., keďže ešte stále nebolo nikomu z rodičov po
rozvode zverené dieťaťa do starostlivosti, oprávnenou osobou stále ostáva matka detí. Ak budú deti po
rozvode právoplatne zverené do starostlivosti Vášmu mandantovi, on sa od toho mesiaca (vyznačenie
právoplatnosti) stáva oprávnenou osobou, podá si žiadosť o prídavok na dieťa a pani O. sa prídavok na
deti na základe právoplatného rozsudku odníme. (§ 2 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa).“ Uvedený e-
mail jednoznačne preukazuje tú skutočnosť, že otec bez toho, aby mal vo výroku súdneho rozhodnutia
určené, že maloleté deti U. O. a X. O. sa zverujú na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti otca,
sa nevie domôcť ani len vyplatenia prídavkov na deti, ktoré sú fakticky v osobne starostlivosti otca, čo
však vyplýva len z odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Predmetný
dôkaz nebol navrhnutý v rámci konania na prvom stupni, vzhľadom ku skutočnosti, že e-mail bol zaslaný
právnej zástupkyni otca až po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. dňa 13.06.2018.
Vyššie uvedeného práva sa otec domáha z dôvodu, že matku maloletých detí niekoľkokrát písomne
požiadal, aby finančnú sumu, ktorú poberá z titulu vyplatenia prídavkov na deti, tieto poskytla deťom. Na
žiadosti matka nereaguje a finančné prostriedky, ktoré už dlhodobo poberá z titulu vyplatenia prídavkov
na maloleté deti si necháva vo svoj prospech a tak isto odmieta a ignoruje svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči maloletým deťom. Namiesto toho, aby matka poskytnuté finančné prostriedky vrátila a
poskytla ich deťom, ktorým aj patria, napíše na súd, že otec to robí z dôvodu, že sa nevysporiadal s jej
odchodom a ďalej si ponecháva finančné prostriedky, ktoré prináležia maloletým deťom. Otec maloletých
detí v tomto prípade využil naozaj všetky možností na to, aby sa s matkou dohodol a táto mohla na
základe žiadosti nahlásiť zmenu oprávnenej osoby, alebo mohla otcovi maloletých deti oznámiť, že



zmenu v osobe oprávnenej osoby nahlasovať nebude, ale že mu finančné prostriedky, ktoré poberá
za deti poskytne a pod. Keďže zostali žiadosti otca bez reakcie matky, otec bol tak nútený predmetnú
záležitosť riešiť s úradmi. Napriek tomu, matka namiesto toho, aby s otcom spolupracovala napísala na
súd, že otec eskaluje situáciu a podľa tvrdení matky jeho konanie je výsledkom toho, že sa nevyrovnal
s jej odchodom, pričom matka ani náznakom nevyvrátila, že neoprávnene poberané prídavky deťom,
ktorým patria poskytla. Naopak tieto si i naďalej ponecháva a k dnešnému dňu je to už suma vyše
1.000,- € a to len z titulu prijatých prídavkov, nehovoriac o tom, že si neplní ani zákonnú vyživovaciu
povinnosť. Odhliadnuc od vyššie uvedeného je otectoho názoru, že súd aj bez toho, aby otec maloletých
detí osvedčil takéto sťaženie, obmedzenie alebo komplikované uplatňovanie práv maloletých mal za
osvedčené, že takéto sťaženie má otec maloletých detí už automaticky a to práve absenciou takéhoto
výroku, bez toho, aby musel súdu akýkoľvek spôsobom osvedčovať takéto skutočnosti. K takýmto
situáciám dochádzalo a stále dochádza v prípade otca maloletých neustále, keď skutočnosť o tom, že
sú maloleté deti v jeho osobnej starostlivosti môže preukázať len jednou vetou v odôvodnení súdneho
rozhodnutia a to nielen príslušníkom polície, po tom, čo matka nerešpektuje rozhodnutie detí a privolá
políciu, len aby sa mohla sama presvedčiť, či ide skutočne o rozhodnutie detí, alebo v škole a v škôlke
potom, čo si matka podľa jej nálady zmyslí, že chce byť deťmi, alebo len jedným z nich mimo určený
styk súdom, a otec maloletých detí musí učiteľkám preukazovať, že matka má len obmedzený styk a
maloleté deti sú v jeho osobnej starostlivosti. V danom prípade, považuje otec za absurdné, aby musel
ešte takúto skutočnosť osvedčovať, nakoľko táto logicky vyplýva zo skutočnosti, že otec maloletých
detí nemá súdom určené vo výroku, že maloleté deti sú v jeho osobnej starostlivosti aj napriek tomu,
že súd to v odôvodnení uvádza. Už len táto jedna skutočnosť je podľa jeho názoru dostatočná na to,
aby mal súd za osvedčené sťaženie svojich práv ako rodiča maloletých detí, ktoré sú v jeho osobnej
starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, príslušnú právnu úpravu, ustálenú judikatúru
a predovšetkým na najlepší záujem maloletého U. O. a X. O. je nevyhnutná potreba autoritatívneho
rozhodnutia súdu v danej veci. Otec má za to, že v danom prípade sú dané dôvody na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 324 a nasl. CSP v spojení s ustanovením § 367 a nasl.
CMP, ktorým bude do rozhodnutia vo veci samej upravený výkon rodičovských práv a povinností vo
vzťahu k obom rodičom a nie len jednému, tak ako je to v súčasnom stave. Otec v rámci odvolania ďalej
uviedol, že súd prvej inštancie viackrát argumentoval tým, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia musí vychádzať predovšetkým podľa záujmu maloletých detí. Nerozumie potom, prečo súd
prvej inštancie neodkladné opatrenie nevydal, keď je jednoznačne v záujme maloletých detí, aby bolo
výrokom súdneho rozhodnutia určené, že maloletí sa zverujú do osobnej starostlivosti otca. To, že
otec nevie kvôli absencii výroku súdneho rozhodnutia preukázať tú skutočnosť, že má maloleté deti
zverené do osobnej starostlivosti (a v prípade nutnosti musí predkladať citované uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 12.01.2018, sp. zn. 11 CoP/589/2017 a následne v odôvodnení rozhodnutia
preukazovať, že maloleté deti sú skutočne v jeho osobnej starostlivosti) nie je určite v záujme maloletých
detí. Rovnako v záujme maloletých detí nie je ani ten fakt, že má komplikované postavenie aj v súvislosti
s vyplácaním prídavkov na deti, vo vzťahu k polícii a to vždy keď matka nerešpektuje rozhodnutie
detí a volá políciu, vo vzťahu v škôlke a škole. Skutočnosť, že otec má deti fakticky vo svojej osobnej
starostlivosti a matka deti sa nedomáha osobnej starostlivosti nie je žiaden dôvod na zamietnutie
neodkladného opatrenia. Práve naopak, ak sa matka nedomáha, akejkoľvek starostlivosti a maloleté deti
sú v osobnej starostlivosti otca, súdu naozaj nič nebráni, aby takúto skutočnosť preniesol aj do výroku
(a nezostalo iba v rovine konštatovania súdu v odôvodnení rozhodnutia). Ďalej otec poukázal na ďalšiu
veľmi významnú skutočnosť, ktorá sa však odohrala až po doručení uznesenia o zamietnutí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a to incident, ktorý sa odohral dňa 25.06.2018 počas toho, ako otec
odniesol X. do škôlky a riaditeľka materskej škôlky mu pred všetkými deťmi a rodičmi, ktorí v tom čase
odovzdávali deti do škôlky začala atakovať otca s otázkou, či príde matka v stredu do škôlky, a že sa
jej nepáči jeho správanie (otca), a načo ťahá deti k psychológom, že bola za ňou matka a plakala jej.
Na to ju otec požiadal, aby takéto súkromné rodinné záležitosti neriešila pred deťmi, ako aj ostatnými
rodičmi, na čo však nereagovala. Otec maloletých detí jej povedal, aby sa držala takéhoto hodnotenia
situácie v rodine, nakoľko nepozná všetky okolnosti a je zrejme len ovplyvnená tvrdeniami matky, na čo
riaditeľka škôlky reagovala, že ju súdne konanie nezaujíma. Následne na to otec odišiel. Poobede, keď
prišiel maloletého Slavomíra vyzdvihnúť, oznámil otcovi, že učiteľky v škôlke ho nútili ísť za matkou, ktorá
prišla za ním do škôlky, na čo povedal že nechce ísť, no učiteľky a matka ho prinútili. Otec maloletých
detí napriek tomu, že riaditeľka škôlky súdne rozhodnutie má, v spolupráci s matkou umožňujú matke
stretnutie s maloletým mimo súdom určeného styku a matka vedome a účelovo nabúrava maloletému X.
jeho prostredie a režim v škôlke a svojou prítomnosťou v súčinnosťou s riaditeľkou škôlky ho zaťažujú a
stresujú. Otec v ten istý deň písomne požiadal riaditeľku, aby rešpektovali súdne rozhodnutie a umožnili



matke len styk v takom rozsahu, v akom jej to ukladá právoplatné súdne rozhodnutie. Na druhý deň
t.j. 26.06.2018 sa situácia opäť zopakovala a riaditeľka škôlky opäť v priebehu režimu maloletého X.
umožnili matke jej styk s maloletým. Potom, ako mu túto skutočnosť X. oznámil otcovi, tento sa obrátil na
učiteľku a žiadal ju o vysvetlenie, prečo umožňujú styk matke bez toho, aby ho akýmkoľvek spôsobom
informovali a v rozpore s tým, čo nariadil súd, dostal od učiteľky odpoveď, že oni súdne rozhodnutie
majú, ale nikde sa v rozhodnutí neuvádza, že matka sa nemôže aj iné dni stretávať s deťmi. Na žiadosť
otca ako dlho konajú v spolupráci s matkou a narúšajú X. režim v škôlke a vynucujú si aby sa musel
stretnúť s matkou a umožňujú matke styk učiteľka odvrkla, že toto si má otec vyriešiť s riaditeľkou. Otec
v rámci odvolania poukázal na to, že matka už dlhodobo takýmto vynucovaním naozaj neprimerane
zaťažuje maloleté deti, čoho výsledkom je ešte väčšie odmietanie detí odísť s matkou a strach z nej.
Okrem toho, posledné stretnutia pri odovzdávaní detí počas víkendov prebiehali tak, že matka po celý
čas drží telefón v ruke a natáča priebeh, pričom sa snaží zo stretnutí pri odovzdávaní detí vyvolávať
konflikty a provokuje a stresuje deti. Otec uviedol, že aký už len musí mať matka záujem na tom, aby deti
mali chuť s ňou odísť a tešili sa, že s ňou odchádzajú a môžu byť, keď jediné čo matku zaujíma je nahrať
video a poslať ho súdu? Otec je presvedčený, že konanie matky je v príkrom rozpore so záujmami detí.
Takýto záujem o maloleté deti však matka nepreukázala počas celého súdneho konania. Jej jedinou
snahou je robiť problémy, vytvárať konflikty, hľadať za všetkým, najmä v konaní otca všetko možné, len
akosi matke uniká realita a skutočnosť, že o čo tu prioritne ide sú maloleté deti a nie jej osobné záujmy,
ktoré sa po celú dobu snaží dať do popredia a to pred záujmy maloletých detí. Otec uviedol, že mu nie je
zrejmé, čo si tým matka chce dokazovať, ale dosiahla len to, že maloletý X. dnes t.j. 27.0.2018, teda po
tom čo ho nútili v škôlke stretnúť sa v rámci režimu v škôlke s matkou, tento celý čas plakal, že nechce
ísť do škôlky, že sa s matkou nechce stretnúť, že mu len dá cukrík a celý čas plakal. Ak je toto záujem
matky pristupovať k deťom citlivo, nevytvárať im žiadne stresujúce a záťažové situácie a toto bolo cieľom
matky, tak potom si ho splnila. Zrejme si matka myslí, že podaním cukríka sa vyrieši a vymaže to, ako k
deťom a to dlhodobo pristupovala a i naďalej sa k deťom nevhodne správa. Otec ďalej poukázal na to,
že súd prvej inštancie sa v uznesení o zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie žiadnym spôsobom
nevysporiadal so znaleckým posudkom, najmä jeho závermi. V odôvodnení uznesenia súd len v bode 1
uznesenia, v ktorom opisuje dôvody podania návrhu otca maloletých detí na nariadenie neodkladného
opatrenia, kde len súd spomenul znalecký posudok (keďže to vyplýva z návrhu otca), avšak súd sa
žiadnym spôsobom nevysporiadal ďalej pri svojom rozhodovaní so závermi znaleckého dokazovania
a to skutočnosťou, že znalec vylúčil akékoľvek manipulovanie maloletých detí zo strany otca pána P.
O. vo vzťahu k ich matke, pani B. O., (str. 43 znaleckého posudku), že znalec potvrdil, že v súčasnej
situácii otec dokáže vytvoriť pre maloleté deti vhodnejšie a stabilnejšie výchovné prostredie pre jeho
ďalší vývoj ako matka (str. 45 znaleckého posudku), že znalec potvrdil, že zo strany matky pani B. O.
dochádza k negatívnemu vnímaniu otca maloletých detí, pričom ide len o jej subjektívne vnímanie a
hodnotenie otca maloletých, čo však nezodpovedá jeho osobnostnému profilu otca (str. 46 znaleckého
posudku), že znalec neodporúča zverenie maloletého U. a maloletého X. do striedavej starostlivosti
osobnej starostlivosti rodičov, ale ich zverenie do osobnej starostlivosti otca, kým nedôjde k obnoveniu
pôvodných citových a emočných väzieb maloletých vo vzťahu k matke (str. 48 znaleckého posudku), že
znalec považuje v momentálnej situácii za potrebné „odborné terapeutické asistované stretávanie matky
s maloletým U. a maloletým X., ktoré by malo pomôcť obnoveniu vzťahovej väzby maloletých voči matke
a následne k postupnému rozširovaniu stretávania maloletých s matkou, najskôr bez prítomnosti otca,
resp. tretej osoby bez prespávania, potom k štandardnému víkendovému stretávaniu s matkou vrátane
prespávania (str. 48 znaleckého posudku), že znalec neodporúča akékoľvek rozdelenie maloletých detí
(str. 48 znaleckého posudku). Otec zdôraznil, že napriek tomu, že zo znaleckého posudku jednoznačne
vyplýva, že znalec odporúča zveriť deti do osobnej starostlivosti otca, a tento sa aj svojím návrhom
domáha zveriť maloleté deti na čas do rozvodu, súd takýto podstatný a relevantný dôkaz opomenul a
vo svojom rozhodnutí sa takýmto závažným a relevantným dôkazom žiadnym spôsobom nezaoberal. V
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec žiadal, aby súd určil, že matka je oprávnená stýkať
sa s maloletými deťmi súdom určenom čase počas odborných terapeutických asistovaných sedení
na čas do rozvodu. Je jednoznačným záujmom otca, aby mali maloletí s matkou vytvorený dobrý
vzťah, avšak nie je v záujme maloletých detí, aby im počas súdom určenú dobu styku zo strany matky
bolo ubližované fyzickým aj psychickým spôsobom. Preto otec maloletých žiadal upraviť formu styku
maloletých detí s matkou, a to počas odborných asistovaných stretnutí a takáto forma úpravy styku
vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku. S uvedeným znaleckým posudkom a s návrhom otca, aby
sa stretnutia maloletých detí s matkou realizovali len počas asistovaných odborných stretnutí sa súd
prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal, pričom takáto forma styku je jednoznačne v záujme
maloletých detí, aby sa s matkou stretávali a spoločne pracovali na vybudovaní resp. znovuobnovení



vzťahu matka - dieťa, keďže tento je vážne a hlboko rozvrátený. Súčasný stav je taký, že maloleté
deti sa s matkou odmietajú stretávať, lebo sa jej boja. Dokonca sa starší syn U. zveril otcovi, že sa
mu po tom, čo matka na neho kričí, si cvrkne do spodného prádla. Súd prvej inštancie síce uviedol,
že je pri rozhodovaní prvoradým záujmom právo a právom chránený záujem dieťaťa, pričom však
rozhodol práve v rozpore so záujmami maloletých detí. Nemôže byť predsa v záujme maloletých detí,
aby sa museli stretávať s matkou a táto ich vracia po styku uplakané a bývajú aj niekoľko dní psychicky
rozrušené a nie je ústretová ani v tom, aby rešpektovala ich rozhodnutie. Otec v rámci odvolania ďalej
uviedol, že do pozornosti odvolacieho súdu dáva aj tú absurdnosť, že súd prvej inštancie odmietol
neodkladným opatrením uložiť matke informačnú povinnosť voči otcovi, z dôvodu, že otec žiadal, aby
sa deti stretávali s matkou za prítomnosti otca (pričom súd neuviedol pokračovanie tohto petitu v časti:
„pričom matka je povinná rešpektovať rozhodnutie maloletých detí, či s ňou budú chcieť odísť alebo nie.“)
a zároveň súd zamietol návrh neodkladného opatrenia, čím vlastne ponechal doterajší stav v zmysle
uznesenia Krajského súdu v Bratislave: „Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti mení, tak
že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi O.: X., nar. XX.XX,R., a U., nar. XX.X.XXXX,
každý kalendárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň v roku v sobotu a v nedeľu od 16,00 hod. do 18.00 hod, s tým, že si maloleté deti v stredu
preberie v školskom, resp. predškolskom zariadení, a v sobotu a nedeľu v mieste bydliska otca, kde
si ich aj po ukončení styku otcovi odovzdá. “ Z argumentácie súdu vyplýva to, že nevydal neodkladné
opatrenie v časti informačnej povinnosti matky voči otcovi z dôvodu, že otec v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žiada, aby styk matky s maloletými deťmi prebiehal za jeho prítomnosti, pričom
tým istým uznesením tento návrh otca zamietol. Ak súd teda zamietol návrh otca, aby bol prítomný
počas styku matky s maloletými deťmi a to len do času kým sa nezačne realizovať styk matky s deťmi
počas odborných terapeutických sedení s deťmi, potom je otec toho názoru, že súdu naozaj nebránilo
nič v tom, aby uložil matke povinnosť informovať otca o priebehu stretnutí, keďže neustále dochádza zo
strany matky k nevhodnému správaniu a toto sa prejavuje na odmietaní detí tráviť čas s matkou počas
jej obmedzeného styku. Z odôvodnenia súdu však žiadnym spôsobom nevyplýva, akými úvahami sa
súd riadil pri zamietnutí návrhu otca a ani prečo, keď zamietol prítomnosť otca počas styku, nenariadil
informačnú povinnosť matky ohľadom realizácie jej styku, keďže takáto povinnosť je nepochybne v
záujme maloletých detí vzhľadom na aktuálny stav a vnímania matky maloletými deťmi. Naopak, súd
aj napriek tomu, že v odôvodnení uvádza, že mal za preukázaný aktuálny stav v rodine, nie je zrejmé
z rozhodnutia súdu, čo presne považoval za preukázaný aktuálny stav, keďže v uznesení v bode 2
až 15 opisuje len doterajší priebeh súdneho konania a aktuálny právny stav. Odôvodnenie súdu prvej
inštancie uvádzané v bode 37 citovaného uznesenia považuje otec za skutočne absurdné a v rozpore
s akoukoľvek logikou. Otec nikdy, ani jedným jediným vyjadrením neuviedol, že matka rešpektuje vôľu
detí, keďže sám otec písomným podaním na súd oznamoval súdu, že matka nerešpektuje rozhodnutie
detí a volá políciu, len aby sa presvedčila, či ide skutočne o rozhodnutie detí, ako ani to, že matka
nevykonáva styk násilným spôsobom. Tak isto sa nemožno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie,
že súčasný styk, ktorý sa realizuje nevplýva negatívne na záujmy detí a s ohľadom na otcove tvrdenia
neexistuje odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu na deti. Absurdnosť úvahy a tvrdení súdu,
ako aj údajných vyjadrení otca (ktoré nikdy neuviedol a tento si súd zrejme svojou svojvôľou aplikoval)
jednoznačne vyplýva, že otec maloletých detí požaduje ochranu záujmov maloletých deti a to z dôvodu,
že počas súdom určeného času, kedy sa matka môže stretávať s maloletými deťmi často dochádza
k situáciám, kedy matka nezvláda úlohu matky a svojim nevhodným správaním, ktoré končí plačom
detí a strachom zo stretnutia s matkou, keďže neustále na detí kričí a karhá ich za maličkosti, čím
svojimi výchovnými metódami spôsobuje vo vnímaní detí len strach z matky a odpor. Práve na základe
nevhodného správania matky, je pre otca maloletých detí situácia neúnosná a žiadal matku o spoluprácu
a to v záujme maloletých detí, kde ju otec maloletých detí žiadal, aby ho pravidelne informovala o každom
priebehu stretnutia, ktorý bude matka realizovať s maloletými deťmi, resp. len niektorým z nich a to aj z
dôvodu, aby mal vôbec otec predstavu, ako matka maloletých detí trávi a využíva súdom určený styk s
maloletými deťmi a mohol lepšie pochopiť vyjadrenie detí, ktoré po príchode od matky bývajú rozrušené,
nervózne, podráždené a vyjadrovali sa tak, že nechcú chodiť k matke, lebo sa jej boja a odmietajú
s ňou byť. Ďalej otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že maloletý U. sa po
stretnutiach s matkou často sťažuje na bolesti hlavy, je rozrušený a nesvoj a dopytuje sa otca prečo
musí odchádzať k matke, keď s ňou byť nechce. Trvá niekoľko dní, kedy sa maloleté deti po stretnutí
s matkou upokoja a vyčítajú otcovi, prečo ich núti do stretnutí s matkou. Ako vyplýva z vyjadrenia súdu
podľa bodu 38 citovaného uznesenia, keďže matka potrebuje byť v kontakte s deťmi, maloleté deti
musia „takúto potrebu styku s matkou strpieť" a znášať správanie a chovanie matky, a podľa súdu prvej
inštancie je toto stále v záujme maloletých detí. Keďže otec chcel svojim návrhom zamedziť takémuto



nevhodnému správaniu matky a to minimálne do času, kedy sa bude môcť realizovať styk matky pod
odborným dohľadom, tak toto už v záujme maloletých detí podľa názoru súdu nie je a nárok otca súd
zamietol. Nie je predsa možné, aby súd dopustil, aby sa styk matky s deťmi realizoval nielenže bez
odborného dohľadu, ktorý znalec v závere odporúča, ale bez akejkoľvek povinnosti matky informovať o
priebehu a aj bez akéhokoľvek dohľadu zo strany otca. Naopak súd, svojim rozhodnutím, ktoré je však
v rozpore so závermi znaleckého posudku a s tvrdeniami otca matke dáva i naďalej možnosť svojvoľne
a bez akejkoľvek kontroly ďalej vykonávať matke styk s maloletými deťmi a to na úkor maloletých detí
a v rozpore so záujmami maloletých detí. Ak teda súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neprihliada
na závery znaleckého posudku, potom nebol zrejme ani daný dôvod na to, aby súd nariadil znalecké
dokazovania a v tejto veci mohlo byť už vo veci samej rozhodnuté. Akú má potom otec maloletých
detí istotu, že ak súd, neprihliada teraz na závery znaleckého posudku a nerešpektuje ich, bude mať
istotu, že súd sa bude závermi znaleckého posudku riadiť pri rozhodovaní vo veci samej. Otec má za
to, že odôvodnenie uznesenia je nepresvedčivé, pričom je zjavná a značná svojvôľa konajúceho súdu.
Otec v rámci svojho odvolania poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom má za
to, že súd prvej inštancie svoje uznesenie nedostatočne odôvodnil, a preto považuje za nevyhnutné
poukázať na tú skutočnosť, že bolo porušené jeho základné ústavné právo, a síce právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otec maloletých si týmto dovoľuje najmä
poukázať na tú skutočnosť, že z odôvodnenia uznesenia ani nevyplýva akými úvahami sa konajúci
súd pri hodnotení dôkazov riadil a už vôbec nie je zrejmý vzťah medzi úvahami konajúceho súdu pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi, v dôsledku čoho je nevyhnutné konštatovať, že uznesenie je
arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia,
skutočnosti a presvedčenie otca maloletých detí, že žiadne rozhodnutie by nemalo byť vydané na
základe nedostatočného odôvodnenia a najmä v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí, otec
maloletých detí týmto prostredníctvom právneho zástupcu žiada, aby Krajský súd v Bratislave, ako súd
odvolací uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389 ods.1 psím. d) CSP zrušil a vydal
navrhované neodkladné opatrenie.
12. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a
§ 66 C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve
zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je v tomto výroku
vecne správne, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia
ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody
uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia v tomto výroku, by boli
len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie.

14. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch
prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným
znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter.

15. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm.
a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. V zmysle § 325 ods.
2 písm. d/ C.s.p. tak neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho
sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vo veci samej prebieha konanie o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinnosti k maloletým deťom vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn.
20P/23/2017, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu
zistil, že od júla 2017 má maloleté deti vo svojej starostlivosti otec, pričom matka má s maloletými deťmi



upravený styk na základe neodkladného opatrenia t.j. každý týždeň v roku v stredu od 15.00 hod do
18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 16.00 hod do 18.00 hod. Z opisu
skutočného stavu vyplýva, že maloleté deti momentálne majú problematický vzťah s matkou, odmietajú
sa s matkou stretávať.

18. Pokiaľ ide o námietky otca uvedené v odvolaní vzťahujúce sa k úprave zverenia maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti t.j. samostatného výroku o zverení maloletých detí, v tejto súvislosti odvolací
súd uvádza, že otázka zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov je vecou
konania vo veci samej a nie vecou konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Tieto dve konania je
potrebné zásadne rozlišovať. Neodkladné opatrenie, ktorým súd zverí dieťa do starostlivosti jedného
z rodičov je možné vydať iba vo výnimočnom prípade t.j. napríklad za situácie, že medzi rodičmi by
vznikla taká zložitá situácia vo vzťahu k maloletým deťom, ktorá je tak vážna, že ohrozuje zdravý vývoj
maloletého dieťaťa tým spôsobom, že rodičia si vzájomne berú dieťa bez vedomia druhého rodiča,
(druhý rodič pritom nemá informáciu, kde sa dieťa nachádza...), alebo každý z rodičov robí všetky
kroky preto, aby maloleté dieťa bolo v jeho starostlivosti, navzájom si rodičia vyhrocujú situácie v
súvislosti so starostlivosťou o maloleté dieťa. V danom prípade však odvolací súd konštatuje, že v tomto
prípade takáto situácia nenastala. Inak povedané matka rešpektuje skutočnosť, že maloleté deti sú v
osobnej starostlivosti otca. Je pravdou, že dochádza k určitým situáciám (návšteva maloletého v škôlke
mimo určeného styku), ktoré však samé o sebe nevyvolávajú potrebu zverenia maloletých detí otcovi
neodkladným opatrením. Takáto situácia by nastala iba v prípade, ak by matka nerešpektovala skutkový
stav, maloleté deti by si bez vedomia otca brala do svojej starostlivosti mimo určeného styku, nevrátila
by mu ich v dohodnutom čase, pričom otec by nemal vedomosť, kde sa maloleté deti nachádzajú.
Neodkladným opatrením nie je možné deklarovať stav tak, ako v súčasnosti je rešpektovaný oboma
rodičmi, inak povedané súd nemôže potvrdiť skutočný stav tak, súd môže vyriešiť iba spor medzi dvomi
stranami a to v prípade záujmu oboch rodičov o maloleté dieťa, čo však v tomto prípade nenastalo (matka
rešpektuje starostlivosť otca), preto súd výrokom, ktorým by nariadil v rámci neodkladného opatrenia
dočasné zverenie maloletých detí do starostlivosti otca by iba potvrdil skutočný stav, avšak rozhodol
by v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov, nakoľko neodkladným opatrením nie je možné tento stav
potvrdiť. Na základe uvedeného preto nie je možné neodkladným opatrením maloleté deti za danej
situácie zveriť samostatným výrokom do osobnej starostlivosti otca, nakoľko už v osobnej starostlivosti
otca sú. Výrok, ktorým súd zverí maloleté deti do starostlivosti jedného z rodičov bude nepochybne
súčasťou rozhodnutia o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom. Pokiaľ otec
chce mať maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti pred rozhodnutím o rozvode manželstva t.j.
na čas do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva musí si podať návrh vo veci samej (nie
neodkladné opatrenie, ktorým danú situáciu v tomto prípade nie je možné riešiť). Je pravdou, že otec
môže mať problém deklarovať (bez výroku o zverení detí do svojej starostlivosti) svoju starostlivosť vo
vzťahu k príslušným inštitúciám (napríklad prídavky na deti, daňový bonus), avšak na druhej strane aj
v tomto prípade sa vyžaduje potreba preukázania neodkladnosti momentálnej úpravy, čo však v danom
prípade absentuje. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že otec má maloleté deti v starostlivosti od júla
2017, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom zverenia maloletých detí do svojej
osobnej starostlivosti podal v máji 2018 (uvedenému predchádzala žiadosť o poskytnutie prídavkov na
deti), t.j. skoro jeden rok od momentu, kedy ich má otec reálne deti v osobnej starostlivosti, t.j. od
tohto momentu mali byť prídavky na deti vyplácané otcovi (či už zo strany matky, alebo príslušného
úradu práce). V tomto smere však odvolací súd musí uviesť, že túto situáciu opätovne nie je možné
vyriešiť prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia (vo vzťahu k zvereniu maloletých detí do
osobnej starostlivosti otca), ale iba prostredníctvom rozhodnutia vo veci samej, kde bude samostatným
výrokom určené, komu maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti. Na základe uvedeného
je potrebné, čo najrýchlejšie vec meritórne prejednať a rozhodnúť o rozvode manželstva a úprave
práv a povinností k maloletým deťom. Samotná skutočnosť, že otec v dôsledku absencie výroku o
zverení maloletých detí nedostáva vyplácané prídavky na deti zo strany úradu práce, nie je dôvodom
na vydanie neodkladného opatrenia (absentuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov ako dôvod na
vydanie neodkladného opatrenia), avšak je dôvodom na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že neodkladným opatrením, bez realizácie dokazovania súd rozhoduje o
sporoch medzi stranami v danom prípade medzi rodičmi v záujme maloletých detí. Je samozrejmé,
že aj vyplácanie prídavkov na deti je v záujme maloletých detí, avšak nie je možné každú situáciu
medzi rodičmi vyriešiť prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, bez realizácie dokazovania,
nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je možné realizovať iba za výnimočnej situácie, ktorou
však nevyplácanie prídavkov na deti otcovi zo strany matky nie je. Rozhodnutím vo veci samej, kedy



dôjde k zvereniu maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov sa právoplatne vyrieši otázka
zverenia maloletých detí a následne z toho aj ďalšie nadväzujúce otázky. Pokiaľ ide o argumentáciu
otca vzťahujúcu sa k okliešteniu styku maloletých detí s matkou a k jeho prítomnosti pri styku v tejto
súvislosti musí odvolací súd otcovi pripomenúť, že otec si dobrovoľne vybral matku svojich detí, a preto
momentálny názor otca na matku a jej vlastnosti, prípadne jej negatívny vplyv na maloleté deti nie je
možné zohľadňovať v takej miere, ako to požaduje otec. V danom prípade súd neháji záujmy otca, ale
ide mu o záujem maloletých detí. Záujem maloletých detí je preferovaný s tom smere, že deti majú dvoch
rovnocenných rodičov aj matku aj otca. Povahové vlastnosti rodičov sú čiastočne modifikovateľné a
čiastočne už dané, a preto ich nie je možné ďalej reparovať, respektíve v dôsledku nezrelosti osobnosti
túto sankcionovať neprítomnosťou maloletých detí. Uvedené nie je v záujme maloletých detí. Je žiaduce,
aby otec vplýval na maloleté deti tak, aby chceli stráviť čas so svojou matkou, na druhej strane je na
matke, akým spôsobom strávi čas s maloletými deťmi t.j. či ich dokáže obohatiť, spríjemniť a spestriť im
čas, venovať sa im, a súčasne je na matke, akým spôsobom opätovne získa náklonnosť svojich detí,
nakoľko je nepochybné, že vzťahy medzi matkou a deťmi sú vážne narušené (zjavne aj prístupom matky
k deťom). Na druhej strane je potrebné uviesť, že u matky zatiaľ neboli zistené také zásadné abnormality
vo vzťahu k správaniu sa matky k maloletým deťom, že by bolo potrebné matke zakázať styk s deťmi,
respektíve by bolo potrebné styk obmedziť tak, aby prebiehal za prítomnosti otca. Z opisu skutočného
stavu vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú taktiež vážne narušené, matka odmieta komunikovať s otcom,
neposkytuje mu informácie, otec značne expresívne zdôrazňuje všetky negatíva matky (neakceptuje
jej rolu) a z týchto dôvodov vznikajú vyhrotené situácie medzi rodičmi, ktoré negatívne vplývajú aj
na maloleté deti. Prítomnosť otca pri styku matky s maloletými deťmi by maloletým deťom vôbec
neprospela, práve naopak, boli by svedkom opätovných hádok, urážok a vzájomných konfliktov medzi
rodičmi. Uvedené však odvolací súd nepovažuje za záujem maloletých detí. Pokiaľ rodičia spolu nevedia
komunikovať a dohodnúť sa mimo úpravy styku, nebudú spolu vedieť komunikovať ani za situácie, že
otec bude prítomný pri styku maloletých detí s matkou. Takou situáciou by sa dosiahlo iba to, že otec
by zasahoval do styku napomínal by matku, čo v danom prípade odvolací súd nepovažuje za potrebné.
Otec sa bude musieť sám vysporiadať so skutočnosťou, že matka má na maloleté deti rovnaké právo
ako otec (samozrejme, za situácie že nebude dochádzať k ubližovaniu a maloletých detí ), pričom súd
prvej inštancie v rámci rozhodnutia vo veci samej bude musieť jasne stanoviť pravidlá v rámci úpravy
styku s maloletými deťmi. Odvolací súd opätovne apeluje na otca, že je v možnostiach a schopnostiach
otca, aby maloleté deti motivoval k stretnutiam s matkou, nakoľko zjavne má na maloleté deti veľký vplyv,
aby im zdôrazňoval a pripravoval ich na stretnutia s matkou, pretože maloleté deti si zvyknú osvojiť názor
toho rodiča, u ktorého sa v prevažnej miere nachádzajú t.j. v tomto prípade otca. Otec taktiež požadoval,
aby ho matka informovala, kde s maloletými deťmi prebieha styk. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,
že informačná povinnosť vo vzťahu k druhému rodičovi sa vzťahuje výlučne na významné informácie,
akými sú návšteva lekára, užívania liekov, určité zvyklosti maloletých detí, pričom informačná povinnosť
sa nevzťahuje na informovanie o bežnom styku matky s maloletými deťmi, a preto odvolací súd nevidí
dôvod na to, aby v danom smere nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu, aby matka otca informovala,
kde sa jej styk s maloletými deťmi realizuje respektíve, kde prebieha. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty otca
uvedené v odvolaní t. j., že sa súd prvej inštancie neoboznámil so znaleckým posudkom nachádzajúcim
sa v súdnom spise vypracovanom pre potreby konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti
k maloletým deťom, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že znalecký posudok nie je súčasťou tohto
spisu, bol vypracovaný pre potreby konania vo veci samej a nie pre konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia. Inak povedané súd prvej inštancie predmetný znalecký posudok pre účely neodkladného
opatrenia nemusel použiť jednak z dôvodu, že v tomto konaní (t.j. v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia sa dokazovanie nevykonáva) a jednak z dôvodu, že predmetný znalecký posudok prioritne
slúži ako dôkaz v konaní vo veci samej. Otec maloletých detí sa v rámci návrhu na nariadenie odkladného
opatrenia domáha, aby matka maloletých detí bola na čas do rozvodu oprávnená stýkať sa s oboma
deťmi počas odborných terapeutických asistovaných sedení. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že v
prípade, že bude potrebné nariadiť výchovné opatrenie vo vzťahu k obnoveniu vzťahov medzi matkou a
maloletými deťmi toto bude možné realizovať výlučne prostredníctvom konania vo veci samej. Pomery,
ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov a potreba
ich úpravy musí byť vždy bezodkladná, to znamená naliehaná a nevyhnutná. Odvolací súd zastáva
názor, že nemožno neodkladným opatrením nariadiť výchovné opatrenie, nakoľko výchovné opatrenie
je samostatným konaním upraveným hmotným právom ust. § 37 Zákona o rodine, vyžadujúcim postup
ako v konaní vo veci samej, t.j. nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania a rozhodnutie vo veci
samej, ktoré sa stáva po nadobudnutí právoplatnosti exekučným titulom.



19. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako
vecne a právne správne potvrdil ( 387 ods. 1, 2 CSP).

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).