Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Co/21/2018 z 8. 11. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 8. novembra 2018, sp. zn. 1Co/21/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1518205806.1
Krajský súd Bratislava | 1Co/21/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1518205806.1 | 2018-11-08 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 324 ods. 1 CSP, CSP, § 325 ods. 2 písm. e) CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92f5cde6-df0e-4c5e-b4bf-13c69a61d584
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1518205806.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/21/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205806
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1518205806.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej v sporovej veci žalobkyne: E. V., W.. XX.XX.XXXX, R. XX,
F., zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Dobrovičom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému:
U. V.Á., W.. XX.XX.XXXX, R. XX, F., zastúpenému advokátkou JUDr. Michaelou Törökovou, Ulica 29.
augusta 5, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C/39/2018-15, zo dňa 28.9.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie   mení   tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému U. V.
uložil, aby nevstupoval dočasne do bytu č. 21 nachádzajúcom sa na X. T. F. H. L. L. Č. XXXX na G. R.
XX (XX,XX) U. F. a súčasne ho poučil, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľke ako žalovanej
žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov
na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaním doručeným súdu 27.9.2018 o 14:00 hod. domáhala
voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia na uloženie zákazu vstupovať do F. Č.. XX na
X. T. F. H. na G. R. XX U. F., na tom skutkovom základe, že žalovaný bol 23.9.2018 o 21:15 hod.
vykázaný zo spoločného bytu. Podanie návrhu zdôvodnila obavou o svoj život, nakoľko zo strany
žalovaného dochádza opakovane k fyzickému napádaniu; uviedla, že vo veci vedenej na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 20P/127/2018 prebieha konanie o rozvod manželstva účastníkov konania
a úpravu rodičovských práv a povinností k ich spoločným maloletým deťom.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie ozrejmil,
že mu dňa 24.9.2018 o 1:38 hod. bolo Obvodným oddelením PZ Bratislava Petržalka - sever doručené
potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia U. V., W.. XX.XX.XXXX, M. T. R. XX, F. s tým, že menovaný
bol 23.9.2018 o 21:15 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby, ktorou je E. V., W..
XX.XX.XXXX, M. F. R. XX, F.. Vykázanie sa vzťahuje na F. na X. T., U. I. U. F. H. na G. R. XX,
F. - T.E.. Skonštatoval, že k potvrdeniu o vykázaní zo spoločného obydlia boli doložené poučenia
vykázanej i ohrozenej osoby, úradný záznam Obvodného oddelenia PZ Bratislava Petržalka - sever zo
dňa 23.9.2018 a úradný záznam o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo dňa 23.9.2018. Z
výpisu A. N. U. Č.. XXXX pre V..Ú.. F. - T. zistil, že žalobkyňa a žalovaný bývajú U. F. U. F. Č.. XX na G.
R. XX, na 2. poschodí, ktorého sú vlastníkmi na základe kúpnej zmluvy.



4. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že 23.9.2018 došlo v spoločnej domácnosti účastníkov k
fyzickému útoku žalovaného na žalobkyňu za prítomnosti maloletých detí; žalobkyňa v obave o seba
a vzhľadom na mimoriadne citové rozpoloženie maloletých detí privolala hliadku policajného zboru.
Privolaní príslušníci polície žalovanému udelili pokutu a vykázali ho z bytu, ktorý žalovaný následne
opustil za asistencie polície (v potvrdení o vykázaní z bytu je nesprávne uvedený dátum 23.8.2018 ako
dátum vykázania z bytu, čo preukazuje správny dátum vydania predmetného potvrdenia, ako aj správny
dátum prevzatia predmetného potvrdenia, t.j. 23.9.2018). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzhľadom
na túto udalosť, v záujme upokojenia rozrušenia maloletých detí, sa žalobkyňa rozhodla stráviť najbližšiu
noc u kamarátky aj s maloletými deťmi, ktoré k nej odviezla; žalobkyňa sa neskôr vrátila do bytu zbaliť
pre seba a maloleté deti veci na prespanie na jednu noc, počas ktorého sa aj napriek vykázaniu a
zákazu priblížiť sa k žalobkyni na bližšie ako 10 metrov žalovaný vrátil a začal sa jej vyhrážať, že polícii
oznámi únos detí a vyvíjal na ňu psychický nátlak. Žalobkyňa mu oznámila, že maloleté deti sú u jej
kamarátky, byt opustila a autom sa premiestňovala ku kamarátke za deťmi. Žalovaný žalobkyňu sledoval
druhým autom a po zaparkovaní a vystúpení žalobkyne z auta k nej pristúpil a vyvíjal na ňu nátlak, čím
opakovane porušil zákaz priblíženia sa k žalobkyni. Žalobkyňa následne v obave o seba ako aj maloleté
deti kontaktovala opätovne Policajný zbor SR a po vzájomnej dohode sa dostavili do spoločného bytu, v
ktorom sa žalovaný práve nachádzal. A pretože žalovaný opakovane porušil vykázanie z bytu, príslušníci
policajného zboru žalovaného zadržali a odviedli; konanie je vedené pod ČVS: ORP-1197/PS-BV-2018
na OO PZ Bratislava V, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Petržalka - sever.

5. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preukazujúce násilnícke konanie žalovaného voči
žalobkyni, ako aj nerešpektovanie a opakované porušenie vykázania z bytu a zákazu priblíženia,
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia akcentoval presvedčenie žalobkyne, že v
predmetnej veci je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), písm.
g) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ukladajúceho žalovanému
povinnosť nevstupovať dočasne do bytu žalobkyne a žalovaného, čím dôjde k dočasnej úprave pomerov
strán sporu.

6. Konštatujúc osvedčenie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov, keďže správanie manžela
žalobkyne voči žalobkyni v mieste ich spoločného bydliska dňa 23.9.2018 opodstatňuje obavu o
jej zdravie a život a je vysoko pravdepodobné, že manžel žalobkyne bude v takomto správaní
naďalej pokračovať, súd prvej inštancie napokon dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov medzi manželmi, a nakoľko sledovaný účel by nebolo možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 ods. 1, ods.
3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), § 328 ods. 2, § 329 ods. 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 2, § 334, § 337
ods. 1 a 2 C.s.p. vyhovel.

7. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Súdu prvej inštancie vyčítal, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bolo namietanie skutočnosti, že nebola splnená ani jedna z
podmienok predpokladaných § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. na vydanie neodkladného
opatrenia. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, aké konkrétne správanie
žalovaného malo podľa súdu prvej inštancie opodstatňovať obavu o zdravie a život žalobkyne a
na základe čoho je vysoko pravdepodobné, že žalovaný odporca bude v takomto správaní naďalej
pokračovať. Zdôraznil, že absentuje akékoľvek bližšie odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé objasnenie
základných dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k prijatiu uznesenia. Takýto nedostatok odôvodnenia
zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (článok 46 a nasl. Ústavy SR). Argumentoval tým, že
ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., lebo
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.



8. Žalobkyňa v návrhu spomína iba jeden incident, ktorý sa stal 23.9.2018, pričom jej opis udalosti
nezodpovedá skutočnosti; nijako neodôvodnila potrebu neodkladnej úpravy pomerov a v návrhu
neuvádza, že by mala obavu o svoje zdravie a život a ani netvrdila, že je vysoko pravdepodobné, že
by žalovaný v údajnom (bližšie nekonkretizovanom) násilníckom konaní mal pokračovať. Podčiarkol,
že tieto skutočnosti neboli žalobkyňou ani len tvrdené a už vôbec nie osvedčené listinnými dôkazmi,
a preto súd prvej inštancie vydal uznesenie na základe skutočností, ktoré z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vôbec nevyplývajú. Uvedené sa týka aj tej časti odôvodnenia uznesenia, v
ktorej súd prvej inštancie v odseku 1 uviedol: „Podanie návrhu zdôvodnila obavou o svoj život, nakoľko
zo strany žalovaného dochádza opakovane k fyzickému napádaniu.“ Žalobkyňa v návrhu neuviedla, že
z jeho strany dochádza opakovane k fyzickému napádaniu, ako to nesprávne a svojvoľne konštatoval
súd prvej inštancie, ktorý si takýmto spôsobom sám vytváral skutkový stav. Zopakoval, že v danom
prípade objektívne neprichádzalo do úvahy vyhovenie návrhu, pretože žalobkyňa žiaden postačujúci
dôkaz o útoku/násilí voči jej osobe, ktorý by dosiahol intenzitu vyžadujúcu okamžitý zásah súdu voči
žalovanému nepreukázala a ani samotný návrh neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by osvedčila
existujúci nárok. Neexistovala tak naliehavá potreba úpravy pomerov medzi účastníkmi a žalobkyňa
dostatočne neosvedčila naplnenie hypotézy uvedenej v § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. (že by on ako
žalovaný bol vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia). Upriamil pozornosť na to, že súd
prvej inštancie si sám nad rámec návrhu doplnil dôvody, pre ktoré nariadil neodkladné opatrenie, lebo
žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijako nekonkretizovala, v čom mal spočívať
„fyzický útok“, ku ktorému malo dôjsť 23.9.2018, a za akých okolností k tomuto „fyzickému útoku“ malo
dôjsť. Tento „fyzický útok“ (v skutočnosti sa jednalo o dve slabé facky, ktoré nezanechali na jej tvári
žiadne stopy, a boli len dôsledkom provokácie zo strany žalobkyne) bol príslušníkmi policajného zboru
vyhodnotený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona
č. 372/1990 Zb., za ktorý mu bola uložená pokuta 20 eur v blokovom konaní. Objasnil ako došlo k tzv.
fyzickému útoku; tento sa stal 23.9.2018 v čase okolo 14:00 hod. a incident skončil zaplatením blokovej
pokuty cca o 14:30 hod., t.j. v dôsledku tohto „fyzického útoku“ nedošlo k jeho zaisteniu ani k jeho
vykázaniu zo spoločného obydlia. Uvedené potvrdzuje uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave V, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Petržalka - sever,
zo dňa 28.9.2018, ČVS: ORP-1197/PS-B5-2018 (ďalej aj len „Uznesenie OR PZ“), ktorým bolo voči
žalovanému zastavené trestné stíhanie za prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona (predmetné uznesenie spolu s blokom preukazujúcim zaplatenie blokovej
pokuty priložil k odvolaniu ako dôkaz). V tejto súvislosti zdôraznil, že k žiadnemu inému „fyzického útoku”
na žalobkyňu z jeho strany, okrem vyššie popísaného priestupku, nikdy nedošlo. Uvedený útok, ktorý
nespôsobil žiadnu bolesť ani poranenie, nie je v žiadnom prípade možné označiť za také správanie, ktoré
by dôvodne odôvodňovalo podozrenie z násilia. Z Uznesenia OR PZ vyplýva nasledovné vyjadrenie
žalobkyne zo dňa 24.9.2018: „Na otázky povereného príslušníka, či sa jej vyhrážal manžel smrťou
alebo ujmou na zdraví dňa 23.9.2018, po tom, čo odišli policajti v čase o 14:00 hod. uviedla, že nie,
nevyhrážal sa jej. Na otázku, či ju napadol manžel 23.9.2018, po tom, čo odišli policajti v čase o 14:00
hod. uviedla, že nie, neudrel ju. Na otázku, či ju manžel napadol 23.9.2018 na G.. R. XX U. F., uviedla,
že ju napadol a to tak, že ju udrel po lícach, hlave a bolo do 14:00 hod., za čo dostal od policajtov
pokutu.“ Mal tak za nepochybné, že 23.9.2018 sa stal iba jeden incident vyhodnotený policajtmi ako
priestupok a ku žiadnym iným protiprávnym skutkom nedošlo, t.j. nebol žiaden dôvod na zaistenie
žalovaného, ani na jeho vykázanie zo spoločného obydlia. Je očividné, že opis udalosti uvedený v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je pravdivý; z jeho strany nedošlo k porušeniu vykázania z
bytu ani k porušeniu zákazu priblíženia sa k žalobkyni. Podotkol, že k jeho zaisteniu došlo 23.9.2018
až o 20:15 hod., a k vykázaniu zo spoločného obydlia (s čím bol spojený aj zákaz priblíženia sa) došlo
23.9.2018 až o 21:15 hod. (t.j. až po zaistení), a to na základe skutočností tvrdených žalobkyňou, ktoré
boli príslušníkmi policajného zboru vyhodnotené nasledovne (ako to vyplýva z odôvodnenia Uznesenia
OR PZ): „Následne podľa vyjadrenia podozrivého T.. V. ako aj poškodenej T.. V. v čase od 14:30 hod,
do 19:30 hod., kedy bola opätovne volaná hliadka z OO PZ Petržalka - sever, neprišlo ku žiadnemu
protiprávnemu konaniu zo strany T.. V. a teda som dospel k záveru, že v uvedenej veci neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali skutkovú podstatu prečinu Nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona ani iného trestného činu uvedeného v Trestnom zákone č.
300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov... .“

9. Z uvedeného pre žalovaného vyplynulo (a je preukázané), že k jeho zaisteniu 23.9.2018 o 20:15 hod, a
k vykázaniu zo spoločného obydlia 23.9.2018 o 21:15 hod. došlo bezdôvodne, nakoľko nespáchal žiaden
protiprávny skutok odôvodňujúci voči nemu takéto úkony. Z tohto dôvodu žalovaný 8.10.2018 podal na



Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave podnet na prešetrenie oprávnenosti postupu pri zaistení (podnet na
prešetrenie oprávnenosti postupu pri zaistení zo dňa 8.10.2018 priložil k odvolaniu ako dôkaz).

10. Žalovaný namietal tiež nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že
správanie manžela žalobkyne voči žalobkyni v mieste ich spoločného bydliska 23.9.2018 opodstatňuje
obavu o jej zdravie a život a je vysoko pravdepodobné, že manžel žalobkyne bude v takomto správaní
naďalej pokračovať; nesprávne zistenie spočíva ďalej v tom, že podanie návrhu žalobkyňa zdôvodnila
obavou o svoj život, nakoľko zo strany žalovaného dochádza opakovane k fyzickému napádaniu;
žalobkyňa však žiadne takéto skutočnosti nepreukázala, a dokonca vo svojom návrhu ich ani len
netvrdila. Vychádzajúc z Uznesenia OR PZ mal za to, že neporušil ani vykázanie z bytu ani zákaz
priblíženia sa k žalobkyni, a už vôbec nie opakovane. Navyše súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého uznesenia v odseku 1 uviedol tvrdenie, ktoré z návrhu vôbec nevyplýva. Žalobkyňa v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla, že zo strany žalovaného dochádza opakovane
k fyzickému napádaniu. Považoval za neprípustné, aby si súd prvej inštancie takýmto svojvoľným
spôsobom dopĺňal dôvody podania návrhu a vytváral skutkový stav, ktorý z návrhu ani listinných dôkazov
nevyplýva. Z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vyplýva, že pri vykázaní z bytu odovzdal
kľúče od bytu polícii (T.. Y. H.), a teda objektívne sa ani nemal ako do bytu dostať. Súd prvej inštancie
však tieto súvislosti neskúmal a bez toho, aby vôbec vedel o tom, k akému konkrétnemu „fyzickému
útoku“ na žalobkyňu malo dôjsť 23.9.2018, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

11. Na objasnenie veci žalovaný v podanom odvolaní podrobne na niekoľkých stranách opísal priebeh
udalostí tak, ako sa stali 23.9.2018. Ďalej poznamenal, že napadnuté uznesenie zásadným spôsobom
zasahuje aj do výkonu jeho rodičovských práv, ktoré nemôže naplno vykonávať tak ako doteraz.
Žalobkyňa má na základe uznesenia pocit, že môže rozhodovať o deťoch a o starostlivosti žalovaného
o deti a tiež aj o stretávaní sa žalovaného s nimi. Keďže má zamedzený akýkoľvek vstup do bytu, musí
sa spoliehať na dobrú vôľu matky detí, že bude súhlasiť s tým, že sa s deťmi stretne. Každý deň trvania
tohto protiprávneho stavu podľa neho zvyšuje riziko ohrozenia vzťahu detí k ich otcovi, nakoľko deti sú
pod vplyvom ich matky, ktorej správanie je nevyspytateľné.

12. Záverom žalovaný nepoprel, že 23.9.2018 v spoločnom byte prišlo ku konfliktu a reagoval skratovo,
avšak zlyhanie si priznal a zaplatil blokovú pokutu; tento incident v žiadnom prípade neprebehol tak
dramaticky, ako ho opísala žalobkyňa a jeho dôsledkom nemohla byť žiadna obava o jej život a zdravie.
Jednalo sa o ojedinelé zlyhanie a žalobkyňa ničím nepreukázala dôvodné podozrenie z násilia, ktoré
by opodstatňovalo okamžitý zásah vo forme neodkladného opatrenia. Žalobkyňa si je dobre vedomá
toho, že žalovaný žije riadnym životom, stará sa o deti aj domácnosť, reálne aj finančne, čo žalovaný
doložil potvrdeniami o uskutočnených prevodoch na účet žalobkyne. Pripomenul tiež, že predpokladom
aplikácie § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia a to taký,
ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného
chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti,
že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Vyslovil názor, že
pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp.
hrozba takéhoto správania. Keďže rozhodnutie súdu v takýchto prípadoch je významným zásahom
do práv a predstavuje určitú sankciu vo vzťahu k páchateľovi násilia, musí byť už samotná existencia
konkrétneho fyzického či psychického násilia alebo existencie jeho hrozby dostatočne osvedčená,
pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. V danom prípade žalobkyňa žiadne takéto dôkazy
nepredložila, nepreukázala jednoznačnú existenciu dôvodného podozrenia z násilia, a to predložením
relevantných a hodnoverných dôkazov, napr. doložením trestného oznámenia, či lekárskou správou o
fyzickom násilí. Mal za to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a ani v súčasnosti nie sú splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko absentuje jeho základný predpoklad, a
to preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity fyzického či psychického násilia zo strany
žalovaného, ktorého by sa mal dopúšťať v spoločnom byte voči žalobkyni, a ktoré by odôvodňovalo
nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Pokiaľ
žalovaný poukazoval na to, že súd prvej inštancie neuviedol, aké konkrétne správanie žalovaného malo
opodstatňovať obavu o zdravie a život žalobkyne a na základe čoho je pravdepodobné, že bude žalovaný
v takomto správaní ďalej pokračovať, vyjadrila presvedčenie, že žalovaný by si mal uvedomiť, že súd
má v zmysle zákona len 24 hodín na prijatie rozhodnutia a v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. predpokladom



pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba
dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Vysvetlila, že potreba
dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný
teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný -
predbežný charakter. V tejto súvislosti uviedla, že súd prvej inštancie v uznesení poukázal na tvrdenia
žalobkyne, s tým, že existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nie je sporná; vyplýva zo
spoluvlastníckeho vzťahu žalobkyne a žalovaného k označenej nehnuteľnosti. Bola názoru, že osvedčila
násilné útoky žalovaného voči nej, ako aj opodstatnenosť svojich obáv z hroziaceho pokračovania
agresívneho správania žalovaného. To, že je medzi manželmi napätie pritom potvrdil aj sám žalovaný
vo svojom odvolaní. Ďalej poznamenala, že je potrebné prihliadať aj na maloleté deti, ktoré pre svoj
zdravý psychický vývoj nemôžu byť svedkami fyzického útoku otca voči matke, ale ani opakujúceho
sa psychického násilia. K námietke žalovaného, že žalobkyňa netvrdila, že by k fyzickým útokom
dochádzalo aj v minulosti uviedla, že táto skutočnosť vyplýva z jej výpovede na polícii, ktorá bola
predložená ako listinný dôkaz. Svoj fyzický útok opisuje ako len slabé dve facky, ktoré nezanechali na
tvári žalobkyni žiadne stopy. Za tento incident bol žalovaný potrestaný blokovou pokutou 20 eur a nemal
byť vykázaný z bytu; žalobkyňa však zdôraznila, že túto informáciu o vykázaní mala od policajnej hliadky,
ktorá prišla po tom, ako žalovaný žalobkyňu sledoval a vrátil sa domov. Mala teda informáciu, že žalovaný
bol vykázaný a preto ho zadržali, lebo sa vrátil domov; nemôže mať vedomosti o procesných postupoch
polície, ktoré sa navyše neudiali v jej prítomnosti. Preto nemožno povedať, že by uvádzala nepravdivé
tvrdenia. Nestotožnila sa s tvrdením žalovaného, že nikdy pred tým k fyzickému útoku neprišlo a preto
žalobkyňa nemohla mať obavu o svoj život či zdravie; keď k psychickému násiliu dochádza už dlhú
dobu a aj fyzické útoky sa opakujú, len ich kvôli deťom neohlásila. Podstatný je fakt, že musela kvôli
manželovej agresivite byť už aj ošetrovaná na pohotovosti; našla však len jednu Lekársku správu zo dňa
20.8.2013 (priloženú k vyjadreniu), ktorá nebola doložená už v návrhu. K skutočnostiam o manželovom
vzťahu s deťmi, či jeho vození na tréningy a pod. sa žalobkyňa osobitne nevyjadrila; ale poznamenala,
že hoci sa žalovaný snaží seba vykresliť ako vzorný manžel a otec, v mesiacoch júl a august neprispel
vôbec na domácnosť, ani na deti. V auguste mal také záchvaty zlosti, že žalobkyňu zatváral na balkóne.
Od septembra bola žalobkyňa nútená začať brávať deti k psychológovi, lebo sa bála aby ich tieto udalosti
negatívne neovplyvnili.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).

15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

18. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie



neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.

21. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p. postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, ktoré znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce) a postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko
nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia
problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu
vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej
nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak
sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a
zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

22. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty,
keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického
a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,
kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je,
že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva
strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky
a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré
priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia,
napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti
násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí
obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p. ktorým je možné strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do bytu
alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove,
vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je
rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť,
ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i
jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané
aj právo na pokojný rodinný život.

23. Súd prvej inštancie záver o osvedčení bezodkladnej úpravy pomerov medzi manželmi založil
na konštatovaní, že správanie manžela žalobkyne voči žalobkyni v mieste ich spoločného bydliska
dňa 23.9.2018 opodstatňuje obavu o jej zdravie a život a je vysoko pravdepodobné, že manžel
žalobkyne bude v takomto správaní naďalej pokračovať; podľa názoru odvolacieho súdu však súd
prvej inštancie dôsledne nezisťoval splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia z hľadiska potreby osvedčenia rozhodujúcich skutočností tvrdených žalobkyňou pre záver o
nevyhnutnosti naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami.

24. Neodkladné opatrenie je totiž možné nariadiť iba v prípadoch, keď je osvedčené násilie, ktoré musí
mať dlhotrvajúci charakter. Z obsahu listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu nemožno vyvodiť, že by
správanie žalovaného voči žalobkyni nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, pre ktoré
by bolo ďalšie ich spolužitie v byte neznesiteľným a neudržateľným z hľadiska možného ohrozenia
telesného a duševného zdravia žalobkyne.



25. Odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie) a v názorovej zhode s odvolacími námietkami
žalovaného tak dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyne, ako možnej obete
domáceho násilia, nebola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej úpravy
vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany
žalovaného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či ku
psychickému ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho
nadávania žalobkyni, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie. Na dôvažok žalobkyňa v
návrhu uvádza iba jeden incident, ktorý sa stal 23.9.2018, a zo skutkových zistení vyplývajúcich z obsahu
spisu jej opis udalostí ani nekorešponduje s objektívnou skutočnosťou.

26. Vychádzajúc z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, odbor
poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Petržalka - sever, zo dňa 28.9.2018, ČVS:
ORP-1197/PS-B5-2018 (č.l. 38), ktorým bolo voči žalovanému zastavené trestné stíhanie za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona je zrejmé, že
žalobkyňa neosvedčila dôvodné podozrenie žalovaného z násilia, neosvedčila ani jediný prípad
spáchaného násilia dosahujúceho stupeň značnej intenzity, na základe čoho by bolo možné dôvodne
predpokladať pokračovanie v páchaní násilia žalovaným (aj keď odvolací súd pripúšťa existenciu
ojedinelých prípadov (excesného) násilného správania manžela v intenzite, ktorá však nepostačuje
na nariadenie neodkladného opatrenia); na základe opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov v podanom návrhu nemožno nadobudnúť presvedčenie, že
žalobkyňa bude v blízkej budúcnosti vystavená násilnému útoku (správaniu) zo strany žalovaného.
Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie, resp.
eliminovanie bežných konfliktov manželov vyplývajúcich z ich nezhôd a narušenia vzájomných vzťahov.
Len samotné narušenie vzťahov účastníkov v ich spolužití nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného
neodkladného opatrenia. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“. Výnimočnosť
zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu,
keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do
inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2
Ústavy SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy SR.

27. Za daného stavu by vylúčenie žalovaného z užívania bytu predstavovalo neprimeraný zásah do
výkonu jeho vlastníckych práv V. F. Č.. XX W. L. na X. T. F. H. L. L. Č.L. XXXX na G. R. XX U. F., ktorého
je podielovým spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 3. Napokon aj z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd by bol zásah do práva žalovaného na rešpektovanie jeho
obydlia zo strany štátnych orgánov odôvodnený jedine legitímnym záujmom na zabezpečení reálnej a
efektívnej ochrany telesného a duševného zdravia žalobkyne pred hrubým, agresívnym a ponižujúcim
správaním žalovaného.

28. Potreba uprednostnenia záujmu žalobkyne na úkor práv žalovaného v danej veci nebola hodnoverne
preukázaná, keď túto žalobkyňa odvodzovala z konfliktnej situácie, ktorá sa stala 23.9.2018, a
ktorej priebeh bol uzavretý v trestnom konaní vedenom proti žalovanému zastavením trestného
stíhania, nakoľko dňa 23.9.2018 sa stal iba jeden incident vyhodnotený policajtmi ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, za ktorý žalovanému bola v čase o 14:30 hod. uložená pokuta 20 eur
v blokovom konaní a ku žiadnym iným protiprávnym skutkom nedošlo; ako vyplýva z odôvodnenia
uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, odbor poriadkovej polície, Obvodné
oddelenie PZ Bratislava Petržalka - sever, zo dňa 28.9.2018, ČVS: ORP-1197/PS-B5-2018: „Následne
podľa vyjadrenia podozrivého T.. V. ako aj poškodenej T.. V. U. čase od 14:30 hod, do 19:30 hod., kedy
bola opätovne volaná hliadka z OO PZ Petržalka - sever, neprišlo ku žiadnemu protiprávnemu konaniu
zo strany T.. V. a teda som dospel k záveru, že v uvedenej veci neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by zakladali skutkovú podstatu prečinu Nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona ani iného trestného činu uvedeného v Trestnom zákone č. 300/2005 Z.z. v
znení neskorších predpisov.“ Žalovaný tak neporušil ani vykázanie z bytu policajtom ani nariadený zákaz
priblíženia sa k žalobkyni, tak ako to tvrdila žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Odvolací súd tak nepovažoval tvrdenia žalobkyne a ňou predložené listinné dôkazy za dostatočné
pre osvedčenie nevyhnutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami; aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že závažnosť konania žalovaného pri incidente z 23.9.2018 bola z trestnoprávneho
hľadiska vyhodnotená ako nepatrná, nebolo možné vyvodiť dôvodnosť podozrenia žalovaného z násilia



voči žalobkyni tak, ako to predpokladá § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. Odvolací súd preto po vecnom
a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila
splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov
prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).