Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/281/2016 z 27. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2018, sp. zn. 4Co/281/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1610210580.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/281/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1610210580.1 | 2018-11-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/09ce6b12-da0a-404f-b76c-13da298f8993 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1610210580.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/281/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610210580
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1610210580.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: UniCredit
Fleet Management s.r.o., IČO: 35 820 381, so sídlom Plynárenská 7/C, Bratislava, zastúpený: Mgr.
Urban Wolf, advokát, so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO: 42364485, proti žalovanému: Z. L., Q..
XX.XX.XXXX, U. D. XXX/XXX, M., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Vačokom, so sídlom Vazovova
9/A, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 30. marca 2016 č.k. 7C 452/2010-227 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla zn.
volkswagen Touareg 3,0 T. W. D. X Y.. W., výrobné číslo: B., číslo motora U. XXXXXX a žalovanému
uložil nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania. Naliehavý právny záujem na tomto určení ustálil na
tom, že vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu je právne neisté. Predmetné motorové vozidlo
sa nachádza v úschove polície a svoje vlastnícke právo si k nemu uplatňujú obe strany sporu, preto tu
existuje stav objektívnej právnej neistoty ohľadom vlastníctva motorového vozidla, ktorý nie je možné
odstrániť inými právnymi prostriedkami.

2. Vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu
07.04.2006 (ďalej len „OZ“), § 18 ods. 1 OZ, § 19a ods. 2 OZ, § 38 ods. 1 OZ, § 13 ods. 1
Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a § 446 ObZ, keď vychádzal zo žaloby žalobcu a z obsahu
jeho výpovede, že v roku 2006 kúpil ešte pod pôvodným obchodným menom CAC Full Service Leasing
s.r.o. od spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia s.r.o. nové motorové vozidlo Volkswagen Touareg,
pričom za toto vozidlo riadne zaplatil kúpnu cenu v sume 1.585.192,- Sk. Na vozidlo bol vystavený
technický preukaz, v ktorom bol uvedený ako vlastník vozidla ešte pod pôvodným obchodným menom
a motorové vozidlo malo evidenčné číslo U. XXX K.. Následne poskytol predmetné motorové vozidlo do
operatívneho leasingu spoločnosti ASCAM a.s., ktoré bolo odovzdané tejto spoločnosti dňa 07.04.2006.
V tento deň bola zaplatená aj kúpna cena predávajúcej spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia s.r.o.
Nakoľko spoločnosť ASCAM a.s. neuhradila žiadne splátky, vyzval listami túto spoločnosť na úhradu
dlžných splátok. Následne odstúpil od zmluvy a žiadal vrátiť motorové vozidlo. Keďže k vráteniu vozidla
nedošlo, podal trestné oznámenie. Toto trestné oznámenie bolo podávané voči konateľke spoločnosti
ASCAM a.s., pričom bolo v trestnom konaní odmietnuté z dôvodu, že nebolo preukázané podvodné
konanie spoločnosti ASCAM a.s. a ani spáchanie trestného činu sprenevery. Následne splnomocnil
agentúru, ktorá mala lehotu 12 mesiacov na zistenie, kde sa motorové vozidlo nachádzalo. Až keď im



agentúra motorové vozidlo nevypátrala, podali opätovne trestné oznámenie a na motorové vozidlo bolo
vyhlásené pátranie. V rámci trestného konania bolo predmetné motorové vozidlo zaistené žalovanému
a odovzdané do úschovy. Žalovaný namietal odobratie motorového vozidla a preukazoval vlastníctvo k
motorovému vozidlu kúpnou zmluvou. Žalobca poukázal na skutočnosť, že kúpna zmluva predložená
žalovaným je neplatným právnym úkonom, nakoľko ako predávajúci je uvedená osoba, ktorá nemá
právnu subjektivitu, ktorá neexistuje a nikdy nebola zapísaná v obchodnom registri. Ďalej žalobca
namietal spôsob odhlásenia motorového vozidla v evidencii a spôsob vpísania žalovaného ako nového
vlastníka do technického preukazu vozidla. Podľa žalobcu poverený príslušník polície nemohol vyixovať
koncovku jeho obchodného mena tak, aby táto korešpondovala s obchodným menom uvedeným na
kúpnej zmluve doloženej žalovaným. Taktiež podľa žalobcu k vpisovaniu nového vlastníka motorového
vozidla nedochádza tak, že sa technický preukaz vsunie do technického zariadenia a strojom sa vpíše
meno nového vlastníka. Žalobca uviedol, že pri uzatváraní kúpnych zmlúv, resp. akýchkoľvek právnych
úkonov vždy uvádza konajúcu osobu a pri predaji motorového vozidla je potrebné vyradiť vozidlo z
majetku spoločnosti a takýto predaj zaniesť do účtovníctva, čo sa v danom prípade nestalo, neprijíma
platby v hotovosti na príjmový pokladničný doklad, žalovaný by musel ísť do banky a vložiť kúpnu cenu
na jeho účet.

3. Poukázal tiež na obsah výpovede žalovaného, že predmetné motorové vozidlo si našiel v inzeráte
v novinách, nakoľko si chcel kúpiť nové auto z dôvodu, že so svojim starým mal nehodu. Stretol sa s
predajcom, s ktorým sa dohodol na cene 48.000,- Eur. Dostal od neho kópiu technického preukazu,
servisnej knižky, a kódy na kľúče. S týmito dokladmi išiel do rakúskej firmy Porsche Leasing, nakoľko
chcel prihlásiť motorové vozidlo v Rakúsku a chcel sa informovať, čo potrebuje k prihláseniu motorového
vozidla. Následne bol s kópiami dokladov k predmetnému motorovému vozidlu aj na rakúskej polícii
a slovenskej polícii, kde mu povedali, že auto je v poriadku. V tom čase bol na kópii technického
preukazu uvedený ako vlastník žalobca pod pôvodným menom. Po overení týchto údajov sa s predajcom
opätovne stretli a podpísali kúpnu zmluvu, s ktorou odišiel predajca na políciu odhlásiť motorové vozidlo.
V ten istý deň mu zaplatil kúpnu cenu vo výške 48.000,- Eur a dostal originály dokladov. Nezaoberal
sa vykrížikovaním koncovky obchodného mena žalobcu v technickom preukaze, bolo preňho dôležité,
že bol v kolónke zmena údajov uvedený ako vlastník vozidla, čo bolo opatrené aj pečiatkou polície s
podpisom oprávnenej osoby. Pri jednaní s predajcom nemal vedomosť o jeho mene, tento sa predstavil
ako konateľ firmy a na krku mal visačku s uvedeným pôvodným obchodným menom žalobcu. Ďalej
žalovaný uviedol, že nemal dôvod pochybovať o identite predajcu, nakoľko tento mu predložil originály
dokladov a kľúčov k autu a odovzdal mu auto. Následne išiel do rakúskej firmy Porsche Leasing, pričom
tu mu zabezpečili kontrolu originality a technickú kontrolu. Vozidlo prihlásil v Rakúsku, dostal rakúske
značky a vozidlo používal až do dňa, kedy mu bolo zaistené.

4. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 05.04.2006 súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako kupujúci (pod
pôvodným obchodným menom CAC Full Service leasing s.r.o.) kúpil od predávajúceho Porsche Inter
Auto Slovakia spol. s.r.o. motorové vozidlo Volkswagen Touareg 3,X T. W. D. X. Y.. W. za kúpnu cenu
1.585.192,- Sk. Podľa výpisu z účtu žalobcu túto kúpnu cenu dňa 07.04.2006 zaplatil.

5. Mal za preukázané, že dňa 29.03.2006 uzatvoril žalobca a spoločnosť ASCAM a.s. zmluvu o
operatívnom leasingu, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky pre operatívny leasing.
Ako konajúce osoby za žalobcu boli uvedení konatelia Z.. D. X. a J.. R. U.. Za spoločnosť ASCAM a.s.
bola uvedená splnomocnená osoba G. K.. Z protokolu o prevzatí vozidla zo dňa 07.04.2006 ustálil, že
žalobca odovzdal motorové vozidlo Volkswagen Touareg spoločnosti ASCAM a.s., a to splnomocnenej
osobe G. K..

6. Zistil, že dňa 14.06.2006 podal žalobca trestné oznámenie, pričom toto bolo uznesením OR PZ
odmietnuté z dôvodu, že nebolo preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu
podvodu ani iného trestného činu. Následne aj sťažnosť žalobcu bola zamietnutá uznesením Okresnej
prokuratúry Bratislava II zo dňa 25.10.2006. Dňa 20.08.2007 zaslal žalobca spoločnosti ASCAM a.s.
odstúpenie od zmluvy. Táto zásielka sa vrátila žalobcovi s reláciou adresát neznámy. Ďalšie trestné
oznámenie podal dňa 30.10.2007 pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 196 Trestného
zákona.

7. Z kópie technického preukazu k predmetnému motorovému vozidlu súd prvej inštancie zistil, že ako
vlastník vozidla je uvedená spoločnosť CAC Full Service Leasing s.r.o., a to dňom 07.04.2006. Z kópie



technického preukazu k tomu istému motorovému vozidlu doloženej žalovaným zistil, že dňa 24.10.2006
bolo v kolónke zmena údajov o vlastníkovi vozidla strojom vpísané meno, dátum narodenia a adresa
žalovaného. Táto zmena je opatrená guľatou pečiatkou povereného príslušníka policajného zboru s
nečitateľným podpisom. Zároveň pri pôvodnom vlastníkovi bola vykrížikovaná časť obchodného mena
Leasing s.r.o. tak, že názov pôvodného vlastníka bol CAC Full Service.

8. Z kópie osvedčenia o evidencii (rakúsky technický preukaz) ustálil, že predmetné motorové vozidlo
bolo v Rakúsku uvedené do prevádzky dňa 07.03.2007 a ako majiteľ je uvedený žalovaný. Odhlásené
bolo dňa 20.05.2008.

9. Z listiny označenej ako Kúpna zmluva na motorové vozidlo zo dňa 24.10.2006 doloženej žalovaným
zistil, že ako predávajúci je uvedený Fa CAC Full Service s.r.o. a ako kupujúci je uvedený žalovaný.
Predmetom tejto kúpnej zmluvy bolo motorové vozidlo Volkswagen Touareg. Pri podpise predávajúceho
je pečiatka Fa CAC Full Service s.r.o., Hurbanovo nám. 1, Bratislava bez uvedenia konajúcej osoby.

10. Konštatoval, že v kópii príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.10.2006 je uvedené, že firma
Fa CAC Full Service s.r.o. prijala od žalovaného sumu 48.000,- Eur za kúpu motorového vozidla.

11. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd prvej inštancie zistil, že v čase uhradenia kúpnej
ceny pôvodnému vlastníkovi predmetného motorového vozidla Porsche Inter Auto Slovakia s.r.o. t.j. ku
dňu 07.04.2006 (tento istý deň bolo predmetné motorové vozidlo odovzdané do operatívneho leasingu
spoločnosti ASCAM a.s.) bolo obchodné meno žalobcu CAC Full Service Leasing s.r.o. a konateľmi
žalobcu boli Z.. D. X. G. J.. R. U.. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti ASCAM a.s mal za
nesporné, že v čase uzavretia zmluvy o operatívnom leasingu bola predsedníčkou predstavenstva tejto
spoločnosti T. K..

12. Zo správy OR PZ v Bratislave II zo dňa 30.04.2015 zistil, že na osobu menom G. K. je vyhlásené
pátranie. Zo správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajského dopravného
inšpektorátu, zistil, že predmetné motorové vozidlo bolo prihlásené dňa 07.04.2006 na žalobcu a nebolo
nikdy odhlásené do cudziny v evidencii motorových vozidiel. Zároveň podľa správy úradná pečiatka
na osvedčení o evidencii motorového vozidla bola sfalšovaná a taktiež koncovka obchodného mena
vlastníka, pričom zmeny boli podľa správy polície vykonané neoprávnenou osobou. Pri odhlasovaní
motorového vozidla do cudziny je povinný vlastník vozidla predložiť osvedčenie o evidencii, preukázať
totožnosť, vyplniť príslušné tlačivo, uviesť potrebné údaje o osobe s pobytom mimo územia SR. Túto
osobu zaeviduje orgán Policajného zboru ako nového držiteľa a vlastníka a táto osoba odovzdá tabuľky
s evidenčným číslom. Orgán Policajného zboru vydá nové osvedčenie o evidencii s údajmi nového
držiteľa vozidla, obmedzí platnosť vydaných dokladov a vydá tabuľky so zvláštnym evidenčným číslom
obsahujúcim písmeno V.

13. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že žalobca pod pôvodným
obchodným menom CAC Full Service Leasing s.r.o. nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu
Volkswagen Touareg 3,0 T. W. D. X Y.. W., výrobné číslo: B., č. motora U. XXXXXX. Zaplatil za
predmetné motorové vozidlo kúpnu cenu pôvodnému predávajúcemu spoločnosti Porsche Inter Auto
Slovakia s.r.o., prihlásil vozidlo do evidencie motorových vozidiel a bolo mu pridelené evidenčné číslo
U. XXX K.. Následne dal toto motorové vozidlo do operatívneho leasingu spoločnosti ASCAM a.s.
Žalovaný našiel predmetné motorové vozidlo cez inzerát, pričom bolo na predaj. Ohľadom predaja
motorového vozidla jednal s domnelým predajcom, ktorý sa vydával za predajcu žalobcu. Posúdiac
dôkazné bremeno v konaní vyhodnotil, že žalobca v konaní jednoznačne preukázal, že takým spôsobom,
akým došlo k predaju motorového vozidla žalovanému, v spoločnosti žalobcu nemohlo reálne dôjsť, keď
zmluva o predaji motorového vozidla sa neuzatvára pred budovou sídla žalobcu a taktiež nie je možné
vyplatiť kúpnu cenu v tejto výške v hotovosti na príjmový pokladničný doklad. Vyslovil, že žalovaný
bol nepochybne oklamaný osobou, ktorá nebola zamestnancom žalobcu, nemala splnomocnenie na
predaj motorového vozidla a nebola ani konajúcou osobou za žalobcu. Vyjadril názor, že je možné sa
len domnievať, že tento domnelý predajca mohol byť G. K., na ktorého bolo dňa 11.07.2012 vyhlásené
pátranie, ktorý na základe uzatvorenej zmluvy o operatívnom leasingu prevzal predmetné vozidlo do
užívania. Je pravdepodobné, že v čase uzatvorenia zmluvy o operatívnom leasingu nebola spoločnosť
ASCAM a.s. riadne fungujúcou spoločnosťou, jej predsedníčkou predstavenstva bola matka G. K. T.
K., ktorá bývala v bytovke pre sociálne odkázaných a taktiež táto spoločnosť nefungovala na sídle



zapísanom v obchodnom registri. Vyhodnotil, že žalovaný sa teda mylne domnieval, že jedná so
skutočným predajcom žalobcu, ktorý sa mu preukázal originálmi dokladov a kľúčov, s ktorými však
disponoval nie na základe skutočného vlastníctva k vozidlu, ale pravdepodobne na základe dočasného
užívania vozidla ako nájomca. Právne posúdil, že žalovaný pri zachovaní všetkej opatrnosti musel a mal
vedieť, že ak kupuje vozidlo od právnickej osoby, je potrebné, aby bolo zrejmé, kto za túto právnickú
osobu koná a táto osoba musí byť jednoznačne identifikovaná. Podľa súdu prvej inštancie nepostačuje
predstavenie sa domnelého predajcu, že je konateľ a visačka na krku s logom žalobcu. Konštatoval,
že žalovaný jednoznačne nepostupoval dostatočne pri zisťovaní totožnosti osoby jednajúcej s ním ako
predávajúci. Poukázal na to, že podľa výsluchu žalovaného mal pred podpisom kúpnej zmluvy kópiu
technického preukazu k predmetnému motorovému vozidlu, v ktorej ako vlastník vozidla bol uvedený
žalobca pod pôvodným obchodným menom a s touto kópiou technického preukazu si preveroval
predmetné motorové vozidlo na slovenskej aj rakúskej polícii. Na ďalšom stretnutí s týmto domnelým
predajcom žalovaný podpísal kúpnu zmluvu, kde bol už ako predávajúci uvedený Fa CAC Full Service
s.r.o., t. j. subjekt odlišný od vlastníka uvedeného na kópii technického preukazu, ktorú mal žalovaný
v tom čase k dispozícii. Z uvedeného vyvodil, že žalovaný vedel, že kúpnu zmluvu podpisuje s iným
subjektom (predávajúcim), odlišným od vlastníka. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že zachoval
všetku potrebnú starostlivosť pri kúpe predmetného motorového vozidla. Uzavrel, že žalovaný mal
taktiež pri všetkej opatrnosti vedieť, akým spôsobom dochádza k odhláseniu motorového vozidla do
cudziny, že slovenský dopravný inšpektorát nevyznačí zmenu vlastníka na základe kúpnej zmluvy
v cudzom jazyku bez overeného prekladu a že opravu v názve resp. obchodnom mene vlastníka
nevykonáva vyixovaním koncovky obchodného mena.

14. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal uzatvorenou kúpnou zmluvou, ktorú doložil žalovaný. Ustálil, že
ako predávajúci je v nej uvedený Fa CAC Full Service s.r.o. a pri podpise predávajúceho nie je uvedená
konajúca osoba tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 13 ods. 1 ObZ. Konštatoval, že právnická osoba s
takýmto obchodným menom nikdy nebola a nie je zapísaná v obchodnom registri, a teda nemá právnu
subjektivitu v zmysle § 18 ods. 1 a 19a ods. 2 ObZ. Vyslovil právny názor, že takto označený subjekt
nemohol uzavrieť kúpnu zmluvu, a preto túto kúpnu zmluvu posúdil ako absolútne neplatný právny úkon
podľa § 38 ods. 1 OZ. Vyhodnotil, že žalovaný nikdy nenadobudol vlastnícke právo k predmetnému
motorovému vozidlu, keď práve naopak žalobca podľa správy Krajského dopravného inšpektorátu
nikdy neodhlásil predmetné motorové vozidlo z evidencie. Konštatoval, že vyznačenie zmeny vlastníka
vozidla bolo vykonané neoprávnenou osobou a úradná pečiatka bola sfalšovaná. Vyslovil záver, že na
základe takto vykonaného nelegálneho odhlásenia nemohlo prísť k platnému a legálnemu nadobudnutiu
motorového vozidla žalovaným.

15. Zaoberal sa námietkou žalovaného, že bol v domnení, že jedná priamo s predajcom žalobcu
a že nemohol mať vedomosť, že tento predajca nie je skutočným vlastníkom. Poukázal pritom na
ustanovenie § 446 ObZ, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci
nie vlastníkom motorového vozidla. Konštatoval však, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že žalovaný
chcel kúpiť resp. kupoval predmetné motorové vozidlo ako podnikateľ a že by sa na jeho právny vzťah
mala vzťahovať kúpna zmluva podľa ObZ. Právne argumentoval, že aj v prípade, ak by žalovaný uzavrel
kúpnu zmluvu podľa ObZ a kupoval by predmetné motorové vozidlo ako podnikateľ, ako predávajúci
naďalej zostáva subjekt bez právnej subjektivity a išlo by o neplatný právny úkon v zmysle vyššie
citovaných právnych noriem, keď ust. § 446 ObZ síce umožňuje nadobudnúť vlastníctvo k veci od
nevlastníka, ale aj samotný nevlastník musí mať právnu subjektivitu, čo v tomto prípade nebolo splnené.

16. Skutočnosť, že žalovaný používal nerušene predmetné motorové vozidlo odo dňa 24.10.2006
(deň, kedy malo dôjsť podľa žalovaného k uzavretiu kúpnej zmluvy) až do dňa 23.03.2008 (kedy
bolo predmetné motorové vozidlo žalovanému políciou odobraté) považoval súd prvej inštancie za
spôsobenú tým, že až po podaní trestného oznámenia žalobcom dňa 30.10.2007 došlo k vyhláseniu
pátrania po vozidle, a teda až následne bolo žalovanému zaistené pri cestnej kontrole. Usúdil, že preto
aj pri preverovaní motorového vozidla v roku 2006 u slovenskej aj rakúskej polície nezistil žalovaný
žiadne okolnosti, ktoré by bránili prevodu predmetného motorového vozidla, pričom žalovaný navyše
disponoval kópiou technického preukazu, v ktorom bol uvedený žalobca pod pôvodným obchodným
menom, t. j. riadne existujúca právnická osoba.



17. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca dostatočne preukázal, že nikdy svoje vlastníctvo k
predmetnému motorovému vozidlu nepreviedol na inú osobu a že je naďalej vlastníkom predmetného
vozidla.

18. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) v spojení s § 151
ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému
v sume 99,50 Eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podanú žalobu.

19. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalovaný a žiadal ho zrušiť. Nestotožnil sa názorom súdu prvej inštancie, že by pri uzatváraní kúpnej
zmluvy týkajúcej sa motorového vozidla nezachoval potrebnú starostlivosť, nakoľko skontroloval všetky
doklady, dostal k dispozícii originál technického preukazu, servisnú knižku, kódy na kľúče a mal možnosť
prezrieť si vozidlo samotné. Tvrdil, že leasingovou spoločnosťou bol ubezpečený, že doklady budú
postačovať na prihlásenie v Rakúskej republike. Kúpnu cenu uhradil až po odovzdaní originálnych
dokladov od vozidla. Bol mu odovzdaný technický preukaz s vyznačenými zmenami v osobe vlastníka,
síce vykrížikovaním, ale bol opatrený pečiatkou Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave a podpisom
oprávnenej osobe. Ako vlastník vozidla bol následne evidovaný na Dopravnom inšpektoráte. O osobe
predávajúceho teda nemal pochybnosti. Mal za to, že nebol oprávnený legitimovať inú osobu. Uviedol,
že nemal nikdy problém pri prechádzaní hraničnými priechodmi. Pripomenul, že žalobca podal trestné
oznámenie po uplynutí značnej doby užívania vozidla jeho osobou. Z obsahu kúpnej zmluvy podľa neho
vyplýva, že predávajúcim je CAC Full Service, s. r. o., čo je nesprávne obchodné meno pôvodného
žalobcu, čo však podľa neho nemá za následok, že túto zmluvu neuzatváral pôvodný žalobca. Podľa
neho išlo len o chybu v písaní, čo deklaruje skutočnosť, že vozidlo riadne prihlásil v Rakúskej republike.
Poukázal na ust. § 446 ObZ o ochrane dobromyseľného nadobúdateľa pred predávajúcim nevlastníkom,
keďže nemal vedomosť, že označený predávajúci vlastníkom nie je.

20. Žalobca vo svojej odvolacej replike realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu
písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.06.2016 zaujal názor, že súd prvej inštancie
vykonané dokazovanie správne vyhodnotil a na jeho základe prijal aj správny právny názor, s ktorým sa
stotožnil. Mal za to, že relevantná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom uzatvoreným
subjektom bez právnej subjektivity. Taktiež mal za preukázaný diametrálne odlišný postup pri prevode
vlastníctva k vozidlu v danom prípade od postupu zákonného. Poukázal na správu Krajského riaditeľstva
PZ v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu o falšovaní úradnej pečiatky na osvedčení o
evidencii motorového vozidla, čím je podľa neho vylúčené, že v označení predávajúceho išlo len o chybu
v písaní. Mal za to, že vôľa vlastníka vozidlo predať absentovala. Tiež sa stotožnil s argumentáciou súdu
prvej inštancie o nemožnosti aplikácie ObZ na daný vzťah a opakovane vysvetlil tiež časové súvislosti
týkajúce sa podania trestného oznámenia.

21. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania strany sporu nepodali.

22. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods.
1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219
ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu
prvej inštancie nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia vo veci dostatočne
skutkový stav, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností
potrebných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania v danej
veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje
skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého
dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a v odvolaní



uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
o dôvodnosti nároku žalobcu na určenie vlastníctva k relevantnému motorovému vozidlu.

25. Odvolací súd poukazuje na prejednaciu zásadu ovládajúcu občianske súdne konanie, ktorá spočíva
v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu konania.
Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy
k preukázaniu tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného
bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu, pričom rozsah a konkrétnu
podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná.
Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, avšak
dôkaznú povinnosť má i žalovaný, pokaľ ide o tvrdenia opačného obsahu a významu a jeho dôkazná
povinnosť sa odvíja od úrovne splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom.

26. V danej veci súd prvej inštancie správne posúdil rozloženie dôkazného bremena strán sporu a
správne posúdil otázku jeho unesenia, keď potom na základe vykonaného dokazovania správne ustálil
vlastníctvo žalobcu k motorovému vozidlu zn. Volkswagen Tourareg 3,0 T. W. D. X Y.. W., výrobné č.
B., č. motora U. XXXXXX.

27. Podľa § 132 OSP ako procesnej normy platnej a účinnej do 30.6.2016, t. j. aj v čase prvoinštančného
konania, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo, dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy
každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. S uvedeným ustanovením korešponduje i
aktuálne znenie ust. § 191 ods. 1 CSP o voľnom hodnotení dôkazov, keď v zmysle ust. § 191 ods. 2
CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

28. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich
vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti
či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je
vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré
boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon
nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo
vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové
i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

29. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s
poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s
poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či
protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov
je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery
účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v
záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie
súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

30. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,
len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani
polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal
za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).

31. Na základe uvedeného treba konštatovať, že súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim
spôsobom vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a správne ustálil vlastníctvo žalobcu k
predmetnému motorovému vozidlu. Rovnako správne právne posúdil, že žalovaný uzatváral kúpnu
zmluvu s fyzickou osobou, t. j. subjektom odlišným od jeho vlastníka, na základe ktorej skutočnosti
vlastníctvo k motorovému vozidlu nenadobudol, a to s poukazom na zásadu „nemo ad alium plus iuris
transfere potest, quam ipse habet“, ovládajúcu občianskoprávne vzťahy. Uzatvorenie kúpnej zmluvy



s predajcom žalobcu v konaní žalovaný nepreukázal, kúpnu zmluvu (a to neplatnú) uzatvoril teda
s osobou fyzickou. Uvedená zásada chráni vlastnícke právo skutočného (pravého) vlastníka a jej
uplatnenie znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od
ktorého svoje vlastnícke právo k veci odvodzuje, týmto právom nedisponoval. Vo vzťahu k odvolacej
argumentácii žalovaného týkajúcej sa aplikácie ust. § 446 ObZ odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje v tom, že žalovaný nepreukázal
opodstatnenosť aplikácie uvedenej právnej normy na daný prípad, keďže nepreukázal, že by kúpnu
zmluvu uzatváral ako podnikateľ a že právny vzťah z tejto neplatnej zmluvy vzniknutý je právnym
vzťahom obchodnoprávnym. Hodnoteniu vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nemožno
vytknúť nezákonnosť a nelogickosť, keď je korešponduje i so správou Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu o tom, že úradná pečiatka na osvedčení o
evidencii motorového vozidla bola sfalšovaná. Odvolací súd sa s hodnotením dôkazov súdom prvej
inštancie stotožňuje a odkazuje naň, keď v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/O4), neznamená ani právo na to, aby bolo
súdom rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04) a nepatrí sem ani
právo strany sporu dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS
97/97). Odvolaciu námietku o zachovaní náležitej opatrnosti žalovaným pri realizácii daného právneho
úkonu a o dĺžke užívania vozidla jeho osobou vyhodnotil odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené
za irelevantnú, keď pre právne posúdenie veci je rozhodujúce skutkové zistenie, že žalovaný uzatvoril
kúpnu zmluvu týkajúcu sa tohto vozidla so subjektom odlišným od jeho vlastníka, resp. so subjektom
bez právnej subjektivity.

32. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalovaného za
nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

33. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady
úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na jeho
plný úspech v odvolacom konaní, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí (§262 ods. 2
CSP).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).