{"guid": "f6c36fd0-aa77-4052-bcd1-34090a59b4f3:4128fef6-0464-4a39-98df-8fd01b9296b2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1614202370.1", "spisova_znacka": "5Co/257/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/257/2018 z 12. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. decembra 2018, sp. zn. 5Co/257/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1614202370.1", "identifikacne_cislo": "1614202370", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Milan Chalupka", "sudca_id": 1311, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-chalupka-1311", "datum_vydania": "2018-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4128fef6-0464-4a39-98df-8fd01b9296b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1614202370.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1614202370.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1614202370.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/257/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614202370
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1614202370.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zast. advokátom Mgr. Ing. Pavlom Korytárom,
AK so sídlom Sladovnícka 43, Trnava, proti žalovanému: G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. T. XXX/XX, E., o
zaplatenie 930,03 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Malacky,
č.k. 5C/54/2016-50 zo dňa 15.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa  p r i z n á v a  náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 518,44 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.
Súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 11,48%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 zákona o spotrebiteľských úveroch a
vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.03.2014 domáhal zaplatenia sumy 930,03
Eur s úrokom vo výške 26,28% ročne zo sumy 518,44 Eur od 26.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania žalovaným.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil sa so žalobou, úverovou zmluvou, úverovými
podmienkami, výpisom čerpania, splátok a úhrad, výzvou na splatenie celého dlhu zo dňa 29.11.2011 s
podacím hárkom, výpisom z obchodného registra, výpisom z účtu žalovaného ako aj ostatným obsahom
spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Predmetom konania je zaplatenie sumy 930,03 Eur, titulom poskytnutého úveru žalovanému
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s.

5. Strany uzavreli dňa 25.08.2009 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému revolvingový úver formou úverového rámca vo výške 530 Eur s tým, že žalovaný mal úver
vrátiť v mesačných splátkach, ktorých výška, počet a dátum splatnosti ako aj dátum konečnej splatnosti
úveru nebol v zmluve uvedený. Bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 26,28 %, ročná percentuálna
miera dohodnutá nebola, priemerná hodnota RPMN predstavovala 19,38 %. Súčasťou úverovej zmluvy
boli úverové zmluvné podmienky (ďalej len ÚZP), ktoré upravovali podmienky splácania úveru, ako aj
sankcie v prípade nedodržania úverovej zmluvy. Podľa hlavy 6 § 1 bol žalovaný povinný splácať úver



riadne a včas v stanovených mesačných splátkach. Jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti
úverovej istiny, úrokov a úhrady za poistenie, ak nie je v zmluve alebo týchto úverových podmienkach
uvedené inak.

6. Z listu zo dňa 29.11.2011 vyplýva, že v dôsledku omeškania žalovaného so splácaním úveru bol
žalovaný vyzvaný žalobcom k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy, teda celkovej dlžnej
čiastky úveru k uvedenému dňu vo výške 642,16 Eur, ktorej splatnosť bola určená 15. dňom odo dňa
odoslania tohto listu. Uvedená výzva so zosplatnením bola zaslaná žalovanému zásielkou zaslanou
prostredníctvom pošty, doručenie zosplatnenia však žalobca súdu nepreukázal.

7. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
\"zákon o spotrebiteľských úveroch\").

8. Súd zistil, že úverová zmluva zo dňa 25.08.2009 bola platne uzavretá, avšak v rozpore s ustanovením
§ 4 ods. 2, písm. g), i), j)  zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti
vyžadované citovaným ustanovením, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
konečnú splatnosť úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov. Žalobca v úverovej zmluve uviedol výšku
mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky, z ktorej nie je možné zistiť z čoho sa skladá. Z uvedeného
nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si
uvedenú výšku ani vypočítať. Žalobca takýmto postupom obchádzal ustanovenia zákona č. 258/2001
Z. z., a to hlavne § 4 ods. 2 písm. i), podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné
vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo
možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Rozpis predpísanej
splátky je uvedený vo výpise z úverového účtu, žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že
žalovanému táto informácia bola poskytnutá v čase podpisu zmluvy. Vymedzenie úrokov, poplatkov
za vedenie účtu, prípadne poistenia spôsobom uvedeným v úverových zmluvných podmienkach je
neurčité a nezrozumiteľné, spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného
vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva úver. Súd považoval
neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov a poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho zosplatnenia za neprijateľnú podmienku, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka.

9. Zmluva ďalej neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru (náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g)
citovaného zákona). Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením
konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

10. Ďalšími zložkami, ktoré boli na ťarchu žalovaného účtované zo strany žalobcu boli nároky na poplatky
za upomienky, poplatky za hotovosť a náklady spojené s uplatnením pohľadávok. Súčasťou uzavretej
zmluvy nie je žiadne dojednanie o poplatkoch a ich výške. Nakoľko z vyššie uvedených dôvodov sa
úver považuje za bez poplatkov zároveň v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ
nemôže od spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, súd dospel k záveru,
že žalobca nemal právo úhrady vykonané žalovaným započítavať na predmetné poplatky. Zároveň v
zmysle § 121 ods. Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej
uplatnením. Súd poukazuje na to, že žalobca súdu nijako nepreukázal, o aké náklady sa jednalo, ako mu
mali vzniknúť, prípadne komu mali byť žalobcom uhradené, teda čo predmetná suma predstavuje. Súd
dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej
pohľadávky v časti nároku na náklady v súvislosti s vymáhaním, pretože nepredložil ani neoznačil žiadne
dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje.

11. Vzhľadom na uvedené nedostatky súd síce považoval zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom
úvere za platne uzavretú, v dôsledku chýbajúcich náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. g), i), j) zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je však poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3



zák. č. 258/2001 Z.z.). Keďže sa úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, žalobcovi neprislúchajú
žiadne úroky z úveru a ani poplatky spojené s poskytnutím úveru (vrátane poplatkov za poistenie úveru).

12. Z uvedeného dôvodu preto súd pri posudzovaní nároku žalobcu nebral do úvahy poplatky uvedené
v zmluve o úvere. Súd sa preto zaoberal žalobou len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou
čerpaného úverového rámca, t.j. sumou 605,27 Eur a sumou uhradenou žalovaným 86,83 Eur. Žalovaný
je teda povinný zaplatiť žalobcovi iba zvyšnú časť istiny čerpaného úveru v celkovej výške 518,44 Eur.
Súd preto žalobu vo zvyšku zamietol.

13. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úrok vo výške 26,28%z dlžnej sumy dojednaný v zmluve, tento mu
súd s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nepriznal.

14.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca požadoval od
žalovaných v konaní zaplatenie sumy vo výške 930,03 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností
súd vyhovel žalobe vo výške 518,44 Eur. Vo veci bol pomerne úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo
na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z
uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 930,03 Eur. Žalobca bol úspešný v časti o
zaplatenie sumy 518,44 Eur, t. j. 55,74%, v časti o zaplatenie sumy 411,59 Eur bol úspešný žalovaný, t.
j. 44,26% (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného), žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu 11,48%
(55,74% - 44,26%) jeho účelne vynaložených trov.

15. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací
súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 930,03 eur spolu s úrokom vo výške 26,28% ročne zo sumy 518,44 eur od
26.02.2014 do zaplatenia a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodňuje podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p. Súd posúdením revolvingového úveru poskytnutého na základe ÚZ ako bezúročného a bez
poplatkov nesprávne právne posúdil právnu vec, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/
C.s.p. Žalobca poukazuje na § 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ, § 1 Hlavy 8 Úverových zmluvných podmienok.
Nakoľko ÚZ o poskytnutí revolvingového úveru sa uzatvára na dobu neurčitú, má žalobca za to, že pri
tomto type úveru nie je možné v ÚZ uviesť konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, teda termínu v
ktorom spotrebiteľ uhradí všetky záväzky vyplývajúce z ÚZ. Tento údaj je pri revolvingovom úvere závislý
na správaní spotrebiteľa konkrétne od toho ako dlho bude čerpať úver a zároveň na jeho platobnej
morálke. Žalobca má za to, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru v predmetnej veci nie je
možné dospieť k záveru, že neuvedením konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2
pism. g) ZoSÚ sa poskytnutý úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3
ZoSÚ. Ža1obca má za to že, uvedenie výšky splátky, ktorá zahŕňa výšku istiny, úrokov  a úplatkov nie
je v rozpore s ust § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Žalobca poukazuje na rozsudok Súdneho Dvoru EÚ zo dňa
09.112016. Home Credit Slovakia as. proti L. R. (C-42/15), EU: C2016/842. V nadväznosti na uvedený
rozsudok žalobca uvádza, že rozhodujúcim kritériom pre posúdenie vhodnosti sankcie „bezúročnosti“ je
vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Uvedením výšky a frekvencie splátok mal
žalovaný dostatočnú informáciu o svojich budúcich povinnostiach. Na základe uvedeného má žalobca
za to, že uvedenie jednej výšky splátky, ktorá zahŕňa splátku istiny, úroku a iných poplatkov je v súlade s
§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ a preto nie je daný dôvod na aplikáciu § 4 ods. 3 druhá veta ZoSU. Žalobca má
za to, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru v predmetnej veci nie je možné dospieť k záveru,
že neuvedením RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ sa poskytnutý úver má považovať za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ. Žalobca má za to, že prvostupňový súd nesprávne vyložil
§ 4 ods. 2 písm. g), i) a j) v spojení s § 4 ods. 3 písm. druhá veta ZoSÚ a nesprávne posúdil úver na
základe ÚZ ako bezúročný a bez poplatkov.

16. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

17. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich



základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

19. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej
inštancie.

20. 42. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s  § 255 ods.
1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení  niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "f6c36fd0-aa77-4052-bcd1-34090a59b4f3:9ede3539-ed4e-417e-8b95-9bdec223bc00", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1614202370.1", "spisova_znacka": "5Co/257/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/257/2018 z 12. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1614202370.1"}]}