{"guid": "37207a3b-f07a-4f7c-9c20-5c4bb93c8e49:03341f92-ff55-444e-9a5e-43f6dad86e92", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1614204711.1", "spisova_znacka": "10Co/61/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/61/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. júna 2018, sp. zn. 10Co/61/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1614204711.1", "identifikacne_cislo": "1614204711", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vincent Szabó", "sudca_id": 1019, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vincent-szabo-1019", "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-545a", "nazov": "§ 545a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-545a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-545a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-545a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03341f92-ff55-444e-9a5e-43f6dad86e92", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1614204711.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1614204711.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1614204711.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/61/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614204711
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1614204711.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej
a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu:
RadioLAN, spol. s r.o., IČO: 35 892 641, Kuklovská ul. č. 9, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
SOLICITOR SK, s. r. o., IČO: 36 867 683, Šoltésovej ul. č. 18, Bratislava, proti žalovanému: F. F., Z.. XX.
XX. XXXX, B. O. R.. Č.. XX, U., o zaplatenie istiny 265, 68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 11. januára 2018, č. k. 6C/420/2014 - 75, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti  p o t v r d z u j e.

Žalovanému  p r i z n á v a   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 88,
68 eur s 9, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 88, 68 eur od 01. 11. 2011 do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 4 písm. b), § 43
zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 4 písm.
k), § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 545a Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou žaloby v
časti nároku uplatneného titulom ceny za dodávku koncových telekomunikačných zariadení Z. X E.,
Z. B., R. A. G., A. A., ktoré si žalovaný podľa preberacieho protokolu riadne prebral a po odstúpení
od Zmluvy o pripojení, ktorú dňa 24. 11. 2009 strany sporu uzavreli, ponechal a žalobcovi nevrátil v
sume 88, 68 eur. Uviedol, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že na základe uzavretej Zmluvy
o pripojení sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému internetové pripojenie a dátové spojenie, za
čo sa žalovaný zaviazal platiť pravidelné mesačné úhrady, a nakoľko žalovaný neuhrádzal jednotlivé
faktúry za poskytnuté služby v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania, keď z Objednávky služby -
O. E. vyplýva, že doba viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov s dátumom pripojenia dňa 25. 11.
2009 a mesačný poplatok bol stanovený na 20 eur. Zamietnutie žaloby v časti nároku uplatneného
titulom zmluvnej pokuty v sume 177 eur s príslušenstvom odôvodnil súd prvej inštancie vecne tým,
že je ako sankcia neprimeraná, nakoľko dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje situáciu, keď v
dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho
začiatku s tým, že rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.
j., či nezaplatí cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje), pričom ďalším aspektom je samotná výška mesačnej ceny služieb, ktorá bola



dojednaná v minimálnej sume 20 eur s tým, že pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje dodávateľom
garantované poskytovanie služieb povinnosť žalovaného zaplatiť za tieto služby najmenej sumu 480 eur
(24 x 20 eur), a keďže zmluvná pokuta dojednaná v sume 199 eur, predstavuje takmer 46 % z celkovej
hodnoty povinného minimálneho zmluvného plnenia, pokiaľ ide o hodnotu zabezpečovanej povinnosti,
zmluvná pokuta v sume 199 eur zabezpečovala zaplatenie dojednaného mesačného poplatku v sume
20 eur (teda takmer 10 násobok jeho hodnoty). Uviedol, že žalobca žiadajúci uhradiť časť zmluvnej
pokutu vo výške 177 eur, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým
sa právo na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo, keď je zrejmé, že žalobca odvíjal právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, nakoľko
pre povinnosť vrátiť zariadenia uplatňuje osobitnú zmluvnú pokutu. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko
zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta
je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka v
spotrebiteľských zmluvách, nie je možné využiť tzv. moderačné právo (§ 545a Občianskeho zákonníka),
a preto je neprijateľná podmienka neplatná ako taká, keďže znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu nemožno. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že podľa bodu 9. Zmluvy
uzavretej medzi stranami, sa pre uplatnenie zmluvnej pokuty vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch
dohodnutých podmienok, a to porušenie zmluvných povinností zo strany užívateľa (najmä hociktorej
povinnosti v bode 8 tejto Zmluvy alebo v čl. IX. bod 2 Všeobecných podmienok alebo v čl. X. písm.
a/ až c/ Všeobecných podmienok, a súčasne následné vypovedanie Zmluvy o pripojení zo strany
poskytovateľa), keď si strany sporu v bode 9. Zmluvy o pripojení dohodli zmluvnú pokutu v sume 199
eur a nakoľko žalovaný neplatil cenu poskytnutých služieb riadne a včas za obdobie od decembra
2009, žalobca od Zmluvy odstúpil (čl. XI. bod 3. b/ Všeobecných zmluvných podmienok) ku dňu 30.
04. 2010, keďže účastník nezaplatil niektorý zo svojich záväzkov ani do 45 dní odo dňa splatnosti
týchto peňažných záväzkov. Uviedol, že podstatným znakom dojednania o zmluvnej pokute musí byť jej
určitosť a zrozumiteľnosť s tým, že čl. XI. Všeobecných zmluvných podmienok upravuje spôsoby zániku
zmluvy v bode 2. pod písmenom c) odstúpením od zmluvy, a pod písmenom d), písomnou výpoveďou,
pričom právo žalobcu a dôvody odstúpenia od zmluvy sú dojednané v bode 3 čl. XI. A, výpoveď
v bodoch 6-7 čl. XI. Všeobecných zmluvných podmienok, keď bod 9. Zmluvy o pripojení priznáva
žalobcovi právo na uplatnenie zmluvnej pokuty pre prípad vypovedania zmluvy, a nakoľko žalobca
ukončil zmluvu odstúpením od zmluvy, v zmysle bodu 9. Zmluvy o pripojení, mu právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty nevzniklo. Poukázal na skutočnosť, že Zmluvu o pripojení možno charakterizovať
ako spotrebiteľskú a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah
založený Zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto nejde o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s tým, že žalobca
ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Uviedol, že k
základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky s tým, že
zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považoval
súd prvej inštancie za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a napriek tomu, že žiadnym spôsobom
význam zmluvnej pokuty nespochybňuje, v spotrebiteľskom vzťahu, musí ísť o takú zmluvnú pokutu,
ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy, pričom primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma
z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Nevyhovenie návrhu žalovaného na poskytnutie možnosti
zaplatiť dlh v splátkach odôvodnil súd prvej inštancie nesúhlasom žalobcu, ktorý žalovanému po podaní
žaloby možnosť dlh v splátkach uhradiť poskytol, avšak žalovaný neuhradil ani jednu dohodnutú splátku
a snaží sa len oddialiť zaplatenie dlhu. Priznanie príslušenstva k istine odôvodnil právne ust. § 517 ods.
1 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním
žalovaného s plnením peňažného dlhu, keďže nezaplatil cenu za dodané zariadenia riadne a včas (v
lehote splatnosti faktúry), a jeho omeškanie trvá, pričom pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal
zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s
úhradou dlžnej sumy, t. j. ku dňu nasledujúceho po splatnosti faktúry, ku ktorej sadzbe pripočítal 8 % (1,



5 % + 8 %). Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, 2, § 262
ods. 2 C. s. p. a vecne tým, že vychádzal len z uplatnenej istiny, keď predmetom konania bolo zaplatenie
sumy 265, 68 eur s príslušenstvom, a nakoľko bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie sumy 88, 68
eur s príslušenstvom, t. j. 33, 38 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 177 eur s príslušenstvom, t. j.
66, 62 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného), žalovanému vzniklo právo na pomernú náhradu
jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 33, 24 % (66, 62 - 33, 38), keďže však žalovanému v priebehu
konania preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (viď.
uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 544/2015), nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.

2.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v rozsahu nepriznania nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie
alebo zmenil a jeho žalobe vyhovel, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že
nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Namietol, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy čl. XI. bod 2 VZP, v zmysle ktorého sa
žalovaný zaviazal, že v prípade, ak využije pri uzavretí Zmluvy o pripojení akciové ceny (kampaň)
na zariadenie, úľavu a pod., nedopustí sa takého konania a ani neumožní také konanie, na základe
ktorého bude mať možnosť od zmluvy odstúpiť z dôvodu porušenia povinností zo strany žalovaného
a nakoľko žalovaný nezaplatil cenu za poskytnutú službu prístupu do siete internet ani do 45 dní po
dni jej splatnosti, nemohol konať inak, ako od Zmluvy odstúpiť, i keď minimálna dĺžka trvania Zmluvy
bola dohodnutá na 24 mesiacov. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy ani čl. XI. bod 10 VZP,
v zmysle ktorého si riadne uplatnil zmluvnú pokutu, o ktorej žalovaný vedomosť nesporne mal s tým,
že daný bod má odkazovací charakter len na sumu zmluvnej pokuty uvedenú v Zmluve (199 eur), bez
potreby skúmať ďalšie ustanovenia zmluvných dokumentov, a nakoľko ide iba o jednu sumu zmluvnej
pokuty, nemôže byť daná formulácia pre spotrebiteľa neurčitá a ani nezrozumiteľná. Uviedol, že si
uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 177 eur, ktorá predstavuje výlučne sankciu za porušenie viazanosti,
ktorá vznikla vďaka akciovým benefitom, ktoré žalovanému poskytol (wifi router zadarmo a akciové
bezplatné zriadenie služby, keď štandardná cena je 99 eur). Poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta
bola dojednaná platne a jej výška nevyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán, keď odvolateľom poskytované benefity mali byť kompenzované predpokladaným ekonomickým
výnosom, ktorý by dosiahol pri riadnom plnení  povinností zo strany žalovaného počas celej dohodnutej
doby viazanosti, avšak žalovaný pritom úmyselne a vedome porušil zmluvné povinnosti, keď bol
dlhodobo v omeškaní s úhradou ceny za poskytnuté služby. Uviedol, že žalovanému poskytol značné
výhody, a preto bolo namieste pristúpiť k vyváženiu práv a povinností jednotlivých strán zmluvného
vzťahu s tým, že dohodnutú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku uvedenú
v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ju nie je možné považovať za neprimerane vysokú, keďže je
primeraná hodnote výhod poskytnutých žalovanému a ide o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na jej povahu
a výšku a nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu by sa spôsobilo nepomerne výhodnejšie postavenie
žalovaného, ktorý dlhodobo a vedome porušoval svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a využíval
jeho benefity len po obmedzenú dobu a navyše mu nevrátil telekomunikačné zariadenie, ktoré mu bolo
poskytnuté do prenájmu.

3.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 ods. 1 C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. júna 2018 podľa § 378
ods. 1 v spojení  s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany
sporu upovedomené zákonným spôsobom.



5.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.

Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§
132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

8.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobu žalobcu v časti nároku uplatneného titulom zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 177 eur
zamietol.

10.

Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie v napadnutom zamietajúcom výroku spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

11.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
žalobu v rozsahu nepriznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 177 eur s 9 % úrokom z
omeškania ročne od 01. 06. 2010 do zaplatenia, zamietol.

12.



Z obsahu spisu vyplýva, že sporové strany uzavreli dňa 24. 11. 2009 Zmluvu o pripojení č.
XXXXXX, predmetom ktorej je poskytovanie internetového pripojenia a dátového spojenia účastníkovi
prevádzkovateľom (bod 1 Zmluvy) s tým, že žalovaný sa za poskytovanie týchto telekomunikačných
služieb zaviazal prevádzkovateľovi platiť cenu podľa platnej tarify prevádzkovateľa a v bode 9 sa
žalovaný v prípade porušenia zmluvných povinností (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto
zmluvy, alebo porušenia niektorého z ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok) zaviazal uhradiť
prevádzkovateľovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 199 eur (5. 995,- Sk), keď zaplatením akejkoľvek
zmluvnej pokuty nezaniká právo prevádzkovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla
porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta a užívateľ je zároveň povinný uhradiť
prevádzkovateľovi náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

13.

Z bodu 6. 6. 6. Objednávky služby Home Link a zo Všeobecných obchodných podmienok na
poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby prístupu do siete internet (čl. V. bod 4) vyplýva,
že prevádzkovateľ prenechá účastníkovi na dočasné užívanie technické vybavenie pre realizáciu spoja
a po skončení poskytovania služieb definovaných v tejto objednávke, je účastník povinný bezodkladne
vrátiť prevádzkovateľovi na adresu prevádzky dočasne užívané zariadenia s prihliadnutím na obvyklé
opotrebenie a v prípade jeho nevrátenia ani do 5 dní odo dňa skončenia poskytovania služby podľa tejto
objednávky, je účastník povinný zaplatiť jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 150 eur (4. 518, 90,- Sk)
s tým že jej zaplatením prevádzkovateľ nestráca nárok na vrátenie zariadenia.

14.

Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že uvedená Objednávka služby a Všeobecné obchodné podmienky
na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby prístupu do siete internet, vyhotovené ako
samostatný právny dokument, nie sú podpísané žalovaným a ani zo Zmluvy o pripojení ich prevzatie
žalovaným nevyplýva.

15.

Odvolací súd uvádza, že ako podnikateľ, tak aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu možnosť sa s
obsahom obchodných podmienok oboznámiť, to však neznamená, že tak skutočne urobia. Aj keď je
spotrebiteľom priznaná vyššia právna ochrana pre ich fakticky slabšie postavenie, nedochádza tým k
úplnému potlačeniu starorímskej zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým). Obchodné
podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, a ktoré sú k nej pripojené alebo sú zmluvným stranám známe,
nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten,
kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe (rozsudok
Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24. 02. 1998, sp. zn. 5Cmo/318/97, publikovaný v Soudních rozhledech
10/1998, str. 259). Ak tento výklad platí pre obchodnoprávne vzťahy, ktoré vo všeobecnosti vykazujú
vyššiu mieru dispozitívnosti, tým skôr musia platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy.

16.

Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú
slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad
rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí,
nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka)
zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy
samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy
sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (zmluva o preprave osôb a pod., nález Ústavného súdu ČR
z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11).

17.



Je nutné uviesť, že ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka).

18.

Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanej veci je nepochybné,
že medzi stranami uzavretú Zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako  zmluvu spotrebiteľskú
a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto na právny vzťah založený
posudzovanou Zmluvou o pripojení správne aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách uvedených v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a platnosť dojednania
o zmluvnej pokute posudzoval i z hľadiska jeho prijateľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu.

19.

Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj s právnou argumentáciou prvoinštančného súdu, že žalobca
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy
uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o
zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, z dôvodu ktorého nejde o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

20.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Pokiaľ
ide o spotrebiteľský vzťah, musí dohodnutá zmluvná pokuta obstáť v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

21.

Podľa názoru odvolacieho súdu, v spotrebiteľskej veci by vo všeobecnosti pri samotnom uzavieraní
zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy,
a to spotrebiteľ. Absencia reciprocity sankcií na prvý pohľad vyznieva   v neprospech jedného účastníka
zmluvy a zmluvnú  pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane
neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd,
ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia),
z čoho vyplýva, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len
vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na
základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy.

22.

Súd prvej inštancie, ktorý výšku zmluvnej pokuty posudzoval práve z uvedených hľadísk, vec správne
právne posúdil, keď dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje takmer 46 % z celkovej hodnoty povinného
minimálneho zmluvného plnenia (zabezpečovacia funkcia dojednanej zmluvnej pokuty), ako i k záveru,
že ak je zmluvná pokuta dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a je neprimerane vysoká, je
sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, čo
znamená, že v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v
§ 545a Občianskeho zákonníka, keď neplatnú neprijateľnú podmienku znižovať nie je možné (neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu).



23.

K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mu doposiaľ nevrátil ani telekomunikačné zariadenie, ktoré mu bolo
poskytnuté do prenájmu, odvolací súd uvádza, že napriek tomu je naďalej vo vlastníctve žalobcu, ktorý
má možnosť domáhať sa vydania tejto veci tzv. vindikačnou žalobou (vydanie veci) a až v prípade, ak
by nebol s touto žalobou úspešný (napríklad preto, že predmetné zariadenie neexistuje, bolo zničené,
poškodené), vznikol by mu nárok na náhradu škody, a preto pokiaľ je možné žalovať priamo na vydanie
tohto zariadenia (ako hnuteľnej veci), nemožno tu hovoriť o vzniku škody na majetku žalobcu, bez
preukázania toho, že predmetné zariadenie nebolo zničené, t. j. nárok žalobcu na náhradu škodu by
vznikol až vtedy, ak by nebolo možné toto zariadenie dostať od žalovaného späť, a preto je zrejmé, že
uplatnený nárok nemôže byť ani nárokom na náhradu škody.

24.

Odvolací súd, ako už uviedol vyššie, sa zároveň v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, že zmluvná pokuta vo výške 199 eur, resp. 177 eur s príslušenstvom, platne dohodnutá nebola.

25.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc), čím
dochádza k zániku práv a povinností zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a
povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si
majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami
od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože
spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku
odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia zmluvnej pokuty
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje, t. j. dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania
sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Spotrebitelia
môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich
nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp
právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho
zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach,
Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk).

26.

Je nesporné, že žalobca ako dodávateľ je ten, ktorý naformuloval zmluvu  (štandardná typová zmluva) a
dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného
práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Vzhľadom
na zánik práv a povinností z predmetnej zmluvy vrátane práv a povinností zo zmluvnej pokuty, keďže je
koncipovaná nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a teda je neplatná pre rozpor so zákonom
(§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka), je i nárok žalobcu na plnenie zo zmluvnej pokuty
vo výške 177 eur nedôvodný.

27.

Súd musí brať pri vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvné
podmienky a okolnosti, za ktorých je zmluva uzavretá (čl. 4 ods. 1 smernice, § 41 Občianskeho
zákonníka).

28.

K argumentácii žalobcu v podanom odvolaní, že nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu by sa spôsobilo
nepomerne výhodnejšie postavenie žalovaného, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o
pripojení, odvolací súd uvádza, že nároky žalobcu vyplývajúce z porušenia práva, týmto rozsudkom nie
sú žiadnym spôsobom dotknuté, nakoľko v záujme naplnenia jedného zo základných práv v Európskej



únii „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 98 Charty základných práv
Európskej únie), je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala
prepotrebná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali.
Problémová zmluvná pokuta podľa názoru odvolacieho súdu nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť
dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu
elektronických komunikácií má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby poskytuje,
a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom
nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného
vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15. 06. 2009, sp. zn.   I. ÚS 342/09
a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.

29.

V prejednávanej veci je síce nesporné, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť v prvom
roku zmluvného vzťahu a môže sa javiť, že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa
nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou
jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej
zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj
zmluvných strán.

30.

Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca ako dodávateľ v
dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností,
vznikne žalovanému ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo na
konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu ktorých zmluvných povinností prišlo.
Zmluvnú pokutu žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to,
aký čas zostáva do konca doby viazanosti a k akému porušeniu zmluvy došlo. Ako už bolo uvedené,
súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden
spotrebiteľ chránil a druhý nie. V skutočnosti môže totiž nastať aj situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri
viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre
jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa
hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu
v štandardných zmluvách teda poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v
spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu
na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti. Takáto zmluvná
pokuta potom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a je neplatná.

31.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti
dodáva, že slovné spojenie uvádzané v čl. 9 Zmluvy o pripojení, teda „v prípade porušenia zmluvných
povinností (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy, alebo porušenia niektorého z ustanovení
Všeobecných zmluvných podmienok) zo strany užívateľa“, signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení
alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú
neakceptovateľné a rovnako predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

32.

Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v
napadnutej časti vo veci samej z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny, a preto ho v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

33.



Výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 88, 68 eur s
príslušenstvom odvolaním napadnutý nebol a nadobudol právoplatnosť.

34.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v
plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).



(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného  útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/420/2014", "guid": "81514162-b309-4cf1-b564-06d9f507ab8a:ea386520-6c59-4042-8081-3fc712832905", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/09 z 11. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-11", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783"}, {"guid": "37207a3b-f07a-4f7c-9c20-5c4bb93c8e49:bf4ba7ac-672c-4d10-8c23-e85efe307d94", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1614204711.1", "spisova_znacka": "10Co/61/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/61/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1614204711.1"}], "citovane_v": [{"guid": "640c5413-3c1d-4833-8d2e-9cb23d4c355b:e583fd29-4de1-443f-a0b5-85ca39f8e77f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5917205505.2", "spisova_znacka": "10Co/45/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/45/2019 z 21. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5917205505.2"}, {"guid": "640c5413-3c1d-4833-8d2e-9cb23d4c355b:f79dd0f2-b942-47ca-9062-03ece526e8a1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5917205505.2", "spisova_znacka": "10Co/45/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/45/2019 z 21. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5917205505.2"}]}