{"guid": "574934f5-9094-45aa-8876-42b7732ffb19:a9139631-faae-4172-a057-42890bd270dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1614212115.1", "spisova_znacka": "6Co/228/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/228/2018 z 16. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. októbra 2018, sp. zn. 6Co/228/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1614212115.1", "identifikacne_cislo": "1614212115", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Soňa Zmeková", "sudca_id": 52, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-zmekova-52", "datum_vydania": "2018-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9139631-faae-4172-a057-42890bd270dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1614212115.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1614212115.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1614212115.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/228/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614212115
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1614212115.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr.
Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: U.G. T. Y., G..Y.. Y. Y. R. XX, U.,
Z.: XX XXX XXX, zastúpená advokátskou spoločnosťou Legium, s.r.o., Bukureštská 3, Bratislava, proti
žalovanému: J. F., U. J., o zaplatenie 133,93 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky z 15. februára 2018, č.k. 6C/1536/2015-51, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 133,93 eur s prísl. titulom neuhradených faktúr za odber vody a využívanie
verejnej kanalizácie bez platnej zmluvy. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2.  Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca vyúčtovacou faktúrou Č..
XXXXXXXXXX zo dňa 13.04.2012 vyúčtoval žalovanému sumu 133,93 eur za dodávku pitnej vody
na odbernom mieste Y. XXXX/XX, J., č. odberu OM00093164, so splatnosťou faktúry 25.04.2012.
Doručenie faktúry žalovanému na adresu D.. Y. X, J. (uvedená vo faktúre) žalobca nepreukázal. Podľa
prehľadu odpočtov a spotreby vyúčtovacej faktúry žalobca meral stav vodomeru v období od 03.08.11 do
25.01.2012 a v období od 26.01.2012 do 01.04.012 s počiatočným stavom meradla 186 m3 a konečným
stavom meradla 310 m32. Keďže žalovaný faktúru neuhradil, žalobca ho vyzval (druhá upomienka)
listom zo dňa 11.06.2012 na úhradu dlžnej sumy 137,23 eur (dlžná suma 133,93 Eur + zmluvná pokuta
3,30 Eur) najneskôr do 19.06.2012. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba nie
je dôvodná.

3.  Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 1, 3, 5, 6, § 15 ods. 5 veta prvá, § 15
ods. 7 písm. b),  § 17 ods. 3 písm. c), § 25 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 28 ods. 1, 3 až 5, 9  zákona
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona
č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z.z.“). Poukázal na
to, že vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s
vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka
sa spravidla pripája na verejný vodovod navŕtavacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu
vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného
vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka
je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu. Odberateľom vody (ďalej len „odberateľ\") je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu             o dodávke vody s vlastníkom



verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody
alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi. Ak sa prevádzkovateľ verejného vodovodu dohodne
s odberateľom na osadení meradla na vodovodnú prípojku, z ktorej sa doteraz odber vody nemeral,
odberateľ je povinný vykonať podľa pokynov prevádzkovateľa verejného vodovodu potrebné úpravy
na vodovodnej prípojke. Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je
osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného
vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo
vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej
prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník verejného
vodovodu je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný
vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného
vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.
Prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo na úhradu za dodávku vody (ďalej len \"vodné\"), ak sa
nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. Konečný spotrebiteľ vody (ďalej len
\"konečný spotrebiteľ\") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej
spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods.3). Za odber vody z verejného
vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné
sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká
konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú
čiastku. Ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným
spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody. Právo na vodné vzniká
vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo
na vodné vzniká v tokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do
uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade
sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody. Vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí
súčin ceny za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu
a množstva odobratej pitnej vody. Neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez
uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.  Kto neoprávnene odoberá vodu
z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

4.  V danej veci súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko  žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno, keď súdu nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, od ktorých odvíjal žalovaný nárok na
zaplatenie peňažného plnenia a ktoré by vôbec zakladali pasívnu legitimáciu žalovaného v spore.
Žalobca v konaní hodnoverne nepreukázal, kto bol resp. je podľa listu vlastníctva vlastníkom odberného
miesta, resp. bol odberateľom, keďže odberné miesto muselo byť žalobcom zriadené s nainštalovaním
merača a so stavom merača „0“ a to na základe žiadosti vlastníka nehnuteľnosti resp. odberateľa
o pripojenie k odberu pitnej vody, resp. toto právo prešlo z pôvodného vlastníka nehnuteľnosti resp.
odberateľa na inú fyzickú resp. právnickú osobu. Podľa listinného dôkazu - prehľad odpočtov a spotreby
vyúčtovacej faktúry  žalobca tzv. neoprávnený odber eviduje od stavu merača 186 m3, pričom na
odbernom mieste sám, prostredníctvom svojich pracovníkov, vykonal odpočet stavu spotreby tak dňa
02.08.2011, ako i dňa 25.01.2012 a dňa 31.03.2012, takže mal mať vedomosť o tom, kto do zistenia
neoprávneného odberu mal podpísanú zmluvu o odbere  a do kedy, a na základe akého zistenia dospel k
záveru, že u žalovaného ide o neoprávnený odber. Podľa lustrácie v REGOB-e žalovaný je od 03.11.2010
bez riadneho trvalého pobytu v nejakej nehnuteľnosti resp. byte a trvalý pobyt má hlásený od tohto
dátumu na Meste Malacky. Žalobca teda nepredložil súdu jediný dôkaz, argument, že žalovaný je vo
veci pasívne vecne legitimovaný, že mal právnu a faktickú možnosť disponovať predmetným odberným
miestom, a teda aj požívať žalobcom tvrdené poskytované služby vodného v rozhodnom období, na
základe čoho by mu mohla vzniknúť platobná povinnosť. Z týchto dôvodov žalobu zamietol a o trovách
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..

5.   Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že žalobca
štandardne posiela faktúry za vodu obyčajnou poštovou zásielkou, pri ktorej nie je možné odsledovať
doručenie faktúry zákazníkovi. Faktúry sa zasielajú na adresu trvalého pobytu, ktorú má zákazník
nahlásenú v systéme žalobcu. Za správnosť a aktuálnosť tejto adresy respektíve za preberanie pošty
na adrese zadanej v systéme žalobcu, je plne zodpovedný žalovaný. K preukazovaniu vlastníctva k
odbernému miestu uviedol, že na prihlásenie sa k odberu pitnej vody respektíve na uzatvorenie zmluvy
o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, nie je nevyhnutné byť vlastníkom predmetnej



nehnuteľnosti, odberateľom môže byť aj osoba, ktorá má uzatvorenú nájomnú zmluvu s vlastníkom
nehnuteľnosti, ku ktorej prislúchal odberné miesto. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že súd v tomto
konaní zrušil platobný rozkaz z dôvodu nemožnosti jeho doručenia do vlastných rúk žalovaného,
až do novembra 2017 neboli v konaní uskutočnené žiadne úkony, pričom od oznámenia zmeny
právneho zastúpenia žalobca nebol vyzvaný na doplnenie podania respektíve na odstránenie nejasností
nachádzajúcich sa v konaní. Súd taktiež nevyslovil predbežný právny názor na doterajší priebeh konania
a predložené dôkazy. Nakoľko žalobca nebol vyzvaný na odstránenie pochybností o pasívnej vecnej
legitimácii žalovaného, mal za to, že žalobný návrh je zo strany žalobcu dostatočne preukázaný a
odôvodnený. Záverom uviedol, že žalovaný je pasívne legitimovaným v tomto konaní, čo preukazuje
najmä hlásenie zmeny odberateľa na odbernom mieste zo dňa 27.07.2011, v ktorom sa prihlásil žalovaný
k odberu na predmetnom odbernom mieste a vlastnoručne toto tlačivo podpísal. Žalobca taktiež potvrdil
túto skutočnosť prostredníctvom mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobcu a žalobcom,
do ktorej priložil zoznam odberateľov, ktorých eviduje vo svojom systéme na predmetnom odbernom
mieste. Z tohto zoznamu vyplýva, že žalovaný bol odberateľom na odbernom mieste OM00093164,
na adrese Stupavská 21, Malacky od 02.08.2011 do 01.04.2012. V neposlednom rade túto skutočnosť
potvrdzuje aj mail zo dňa 04.04.2012 od vlastníčky nehnuteľnosti - X. A., ku ktorej prislúcha predmetné
odberné miesto, v ktorom označila ako nájomcu a zároveň aj odberateľa žalovaného.

6.    Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7.  Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8.  Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
v znení účinnom v období neoprávneného odberu, neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu
je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou. Neoprávneným
vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní
odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou (§ 25 ods. 3 písm. a) cit. zákona). V oboch prípadoch
(kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, príp. kto neoprávnene vypúšťa odpadové
vody do verejnej kanalizácie) je tento povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného
vodovodu resp. prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie (§ 25 ods. 2, 4 cit. zákona). V tomto smere zákon
odkazuje na použitie § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je: 1/. protiprávny úkon,
2./ spôsobenie škody a 3/. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých
prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z
porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o
tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť (čo je i posudzovaný prípad). Pri občianskoprávnej zodpovednosti
za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným.
Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa
zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V každom prípade však musí byť nepochybne preukázané,
kto škodu spôsobil (nositeľ hmotnoprávnej povinnosti vzniknutú škodu nahradiť), ako i splnenie všetkých
predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. protiprávny úkon škodcu 2./ spôsobenie škody a 3/. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

9.  V prejednávanej veci žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný v rozhodnom období (od 03.08.11 do
25.01.2012 a v období od 26.01.2012 do 01.04.012) odoberal pitnú vodu a odvádzal odpadovú vodu, t.j.
využíval verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie zmluvy. Žalovaný sa tak
mal dopustiť neoprávneného odberu vody a neoprávneného vypúšťania odpadových vôd v zmysle § 25
zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení účinnom v období
neoprávneného odberu. Takýto neoprávnený odberateľ je potom povinný nahradiť prevádzkovateľovi
verejného vodovodu, respektíve verejnej kanalizácie škodu, ktorá mu tým vznikla v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka (§ 420 a nasl.).

10.  V posudzovanej veci je odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, že žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, a teda, že to bol práve
žalovaný, kto na predmetnom odbernom mieste bez uzavretej zmluvy odoberal pitnú vodu a odvádzal



odpadovú vodu do verejnej kanalizácie. Žalobca k žalobe ako dôkaz na preukázanie pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného pripojil iba vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že sa jedná
po vyúčtovanie vodného za obdobie od 03.08.2011 do 01.04.2012 na odbernom mieste Y. XX, J., číslo
odberu OM00093164 vo výške 133,93 eur. Táto vyúčtovacia faktúra bola zasielaná na adresu: J. F., D..
Y. X, J.. Ďalším dôkazom priloženým k žalobe bola druhá upomienka zo dňa 11.06.2012. Tieto listinné
dôkazy však v žiadnom prípade nemohli preukazovať pasívnu legitimáciu žalovaného v spore, a teda,
že to bol skutočne žalovaný, ktorý na uvedenej adrese -  odbernom mieste - odoberal pitnú vodu a
odvádzal odpadovú vodu do verejnej kanalizácie. Samotná faktúra takýmto dôkazom nie je. Ďalší dôkaz,
ktorým by žalobca preukazoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore, do rozhodnutia súdu prvej
inštancie žalobca nepredložil. Žalobca teda v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného. Nepreukázal, že to bol žalovaný, ktorý v žalovanom období na odbernom
mieste Y. XX, J., číslo odberu OM00093164 odoberal pitnú vodu a odvádzal odpadovú vodu do verejnej
kanalizácie, a to bez uzavretej Zmluvy so žalobcom.

11.  Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016, súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2
poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 205a O.s.p. účinného do 30.6.2016, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 366 C.s.p., Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

12.  Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia
sporového konania. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové
tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a
hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že nebol
súdom prvej inštancie vyzvaný na odstránenie pochybností o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného,
a preto mal za to, že žalobný návrh je zo strany žalobcu dostatočne preukázaný a odôvodnený. K
tomuto odvolací súd uvádza, že v žiadnom ustanovení C.s.p. (ani O.s.p. účinného do 30.06.2016) nie
je uložená povinnosť súdu vyzývať sporovú stranu na predkladanie (ďalších) dôkazov. Podľa § 120
ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom súd iba rozhodol, ktoré z označených dôkazov vykoná. Jedinou povinnosťou súdu voči
účastníkom konania v tomto smere bola jeho poučovacia povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p., a teda
povinnosť poučiť účastníkov konania o tom, že sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých
sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na
dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a (ide o obdobné ustanovenie ako



v súčasnosti §167 ods. 3, 4 C.s.p. v spojení s § 366 C.s.p.). Aj podľa súčasného znenia C.s.p. súd
iba rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 C.s.p.). Podľa novej právnej úpravy
v procese dokazovania súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces
dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe
kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto
sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca bol
povinný na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí resp. vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, ak vo veci došlo
iba k vyhláseniu rozsudku (§ 120 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016 resp. § 154 C.s.p.). Inými
slovami, žalobca bol povinný na preukázanie svojich tvrdení (i v otázke pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v spore) predložiť všetky dôkazy v konaní pred súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu je
zrejmé, že žalobca dôkaz preukazujúci, že žalovaný v žalovanom období na odbernom mieste Y. XX,
J., číslo odberu OM00093164 odoberal pitnú vodu a odvádzal odpadovú vodu do verejnej kanalizácie,
a to bez uzavretej Zmluvy so žalobcom, v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil. Takéto
dôkazy predložil až v odvolacom konaní ako prílohu k odvolaniu (viď. hlásenie zmeny odberateľa
na odbernom mieste zo dňa 27.07.2011, e-mailovú komunikáciu s jeho právnym zástupcom zo dňa
06.04.2018, e-mailovú komunikáciu s p. A. zo dňa 04.04.2012 a pod.). Argumentácia žalobcu by mohla
byť preto odvolacím súdom akceptovaná len v prípade, že by žalobca nebol súdom prvej inštancie
riadne poučený o tom, dokedy môže predkladať dôkazy na preukazovanie svojich tvrdení. Z obsahu
spisu (č.l. 35) však vyplýva, že súd prvej inštancie zaslal právnemu zástupcovi žalobcu (J.. J. T.) spolu
s uznesením o zrušení platobného rozkazu i poučenie o procesných právach, v ktorom ho poučil i o
povinnosti predkladať dôkazy podľa § 120 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právny zástupca
žalobcu predmetné poučenie prevzal dňa 08.12.2015.  S poukazom na ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.,
v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované, právne účinky predmetného poučenia súdu zostali zachované aj
po 01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Žalobca teda nemôže v konaní
tvrdiť, že by nemal vedomosť o tom, dokedy bol oprávnený i povinný predkladať všetky dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Nakoľko žalobca do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej nepredložil súdu
prvej inštancie žiaden dôkaz svedčiaci o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného v spore, súd prvej
inštancie ani nemohol rozhodnúť inak, ako žalobu zamietnuť, keďže preukázanie tejto skutočnosti bolo
rozhodujúce pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú neoprávneným odberom vody. Ak
potom žalobca takýto dôkaz (napriek poučeniu súdom prvej inštancie podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ktorého
účinky zostali zachované i po 01.07.2016) pripojil až k podanému odvolaniu (teda až v odvolacom
konaní), odvolací súd mohol takýto dôkaz (novotu) pripustiť (prihliadať naň) len za splnenia podmienok
uvedených v § 366 C.s.p.
Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy (t.j.
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie) iba za podmienok ust. § 366 C.s.p.. Odvolací súd je totiž viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní
(§ 383 C.s.p.). Doplniť dokazovanie však môže odvolací súd (ako už bolo uvedené) iba za podmienok
uvedených v § 366 (§ 384 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd teda môže doplniť dokazovanie vykonaním
ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, ako
aj doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 C.s.p., keď pôjde o tzv. novoty v odvolacom
konaní. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak
- sa týkajú procesných podmienok,
- sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
- ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného potom
pre posudzovaný prípad znamená, že nové dôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní (pripojené
k odvolaniu a ktoré neboli doteraz použité, ani ich vykonanie navrhnuté žalobcom v konaní pred súdom
prvej inštancie) by mohol odvolací súd akceptovať, len ak by sa týkali procesných podmienok, vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak by nimi žalobca preukazoval, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich žalobca bez svojej



viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danej veci sa však dôkazy pripojené
žalobcom k podanému odvolaniu netýkajú procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, a žalobca nimi nepreukazuje ani skutočnosť, že v konaní došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pod takouto vadou sa v zmysle ustálenej
súdnej praxe totiž rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok
napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorých dôsledok
sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo
veci samej. V danej veci však nedošlo v konaní pred súdom prvej inštancie k porušeniu žiadnych
procesných práv žalobcu. Do úvahy napokon neprichádza ani situácia, že by žalobca nemohol tieto
dôkazy bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Nemožnosťou označenia alebo
predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť
nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie,
t.j. situáciu, keď účastník (strana sporu) konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy
označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie
svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie
účastníka (strany sporu), ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil pre účely jeho zaobstarania,
vykonania a vyhodnotenia. V danom prípade z obsahu predložených dôkazov (ktorými mal žalobca
preukazovať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore) je zrejmé, že týmito dôkazmi (napr. hlásenie
zmeny odberateľa na odbernom mieste zo dňa 27.07.2011, e-mailová komunikácia s p. A. zo dňa
04.04.2012) žalobca disponoval už počas konania pred súdom prvej inštancie a teda mu nič nebránilo
(žiadna procesná prekážka), aby ich v konaní pred súdom prvej inštancie predložil príp. navrhol ich
vykonanie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom predložené dôkazy, ktoré pripojil k podanému odvolaniu
potom predstavujú neprípustné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v odvolacom konaní
(neboli splnené podmienky na doplnenie dokazovania odvolacím súdom podľa § 366 C.s.p.), v dôsledku
čoho, odvolací súd na ne pri svojom rozhodovaní neprihliadal.  Odvolací súd tak rozhodol podľa
skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), kedy skutočnosť, že žalovaný je v
spore pasívne vecne legitimovaný, nebola ničím preukázaná.

13.  Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

14.  O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému,  úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

15.  Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej    alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,



a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§   424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§   431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/1536/2015", "guid": "38151ca7-1f33-4710-942a-246d66e3ce83:30ba7d0a-962d-4676-8b8c-d950a3a5e42b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "574934f5-9094-45aa-8876-42b7732ffb19:d66282d4-3c4e-4cba-9438-de54b9c8cf2f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1614212115.1", "spisova_znacka": "6Co/228/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/228/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1614212115.1"}]}