Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/61/2017 z 19. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. septembra 2018, sp. zn. 4Cob/61/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1615204991.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/61/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1615204991.1 | 2018-09-19 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 349 ods. 3 ObZ, § 617 ObZ, § 621 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0519683d-9724-4e1e-95ab-9c4fe5ef322c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1615204991.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/61/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615204991
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1615204991.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: H. D., XXX XX W.
Č.. XXX, IČO: 37 031 261, zastúpený Mgr. Michalom Krákorníkom, advokátom, Štiavnická 2018/7,
034 01 Ružomberok, proti žalovanému: JG SPEDITION, s.r.o., Hlavná 334/61, 900 55 Lozorno, IČO:
46 927 573, zastúpený Mgr. Zuzanou Polákovou, advokátkou, Cabanova 26, 841 02 Bratislava, o
zaplatenie 1.080,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky
č.k. 10Cb/145/2015-121 zo dňa 05.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/145/2015-121 zo dňa 05.09.2016
potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.080,- eur s príslušenstvom titulom neuhradenej prepravy vozidlom
J. na trase V. - G. na základe objednávky č. XXXXXXXX. Žalovaný nárok poprel v celom rozsahu.
Uviedol, že si objednal u žalobcu ako dopravcu prepravu tovaru z miesta nakládky K. H. G., O. C.
A. X-X, C. - XX XXX V. (F.) s termínom nakládky 06.01.2015 o 15:00 hod FIX!!! na miesto vykládky
I. U. (J. H. S.), H. K. X, U. - XXXX G. (E. S.) s termínom vykládky 07.01.2015 do 15:00 hod. FIX!!!.
Počas vykonávania prepravy dňa 07.01.2015 zistil, že žalobca nevykonával prepravu sám, ale poveril
vykonaním prepravy dopravcu Š. P., o čom nebol vopred informovaný a ani na to nedal súhlas. Dňa
06.01.2015 mal byť tovar naložený a dňa 07.012015 do 15:00 hod. FIX!!! mal byť tovar vyložený v meste
G. (E. S.). Dňa 07.01.2015 kontaktoval žalovaného odberateľ I. U., že tovar, ktorý mal byť do 15:00
hod. dňa 07.01.2015 záväzne prepravený do mesta G. do automobilovej fabriky, sa nenachádza na
mieste vykládky a hrozilo zastavenie výroby, vznik škody a pokuta pre žalovaného. Žalovaný kontaktoval
telefonicky žalobcu, ktorý ho úmyselne zavádzal a tvrdil, že vozidlo je takmer na vykládke v meste
G., avšak vozidlo na vykládke nebolo, na čo ho opätovne kontaktoval. O 17:00 hod. dňa 07.01.2015
žalovaný zistil, že vozidlo ešte stále nie je v E., ale v T.. Žalovaný následne kontaktoval priamo dopravcu
Š.Q. P. a zistil, že tento nebol informovaný o záväznom termíne vykládky. Vozidlo meškalo na vykládku
v G. 6 hodín, tovar na mieste vykládky bol až o 21:00 hod. dňa 07.01.2015. Vzhľadom na to, že
žalobca prestal komunikovať a zavádzal vo veci príchodu vozidla na vykládku, žalovaný komunikoval
už len so Š. P., objednávku č. XXXXXXXX žalobcovi stornoval a vystavil novú objednávku dopravcovi
Š. P., ktorý prepravu reálne vykonal. Š. P. vystavil žalovanému za vyššie uvedenú vykonanú prepravu
faktúru č. XXXXXXXX na sumu 650,- eur bez DPH, a to vzhľadom na vzájomnú dohodu o ponížení
sumy za prepravu z dôvodu prekročenia dodacej lehoty tovaru, ktorú žalovaný dopravcovi zaplatil dňa



20.03.2015. Žalobca si dodatočne vyžiadal od Š. P. prepravný doklad CMR, ktorý sám doplnil vlastnou
pečiatkou napriek stornovaniu objednávky a napriek tomu, že prepravu nevykonal. Originál dokladu
CMR č. XXXXXXX je bez pečiatky žalobcu, je len s pečiatkou Š. P. ako dopravcu.

2. Žalobca tvrdil, že Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave vykonanie
prepravy prostredníctvom tretej osoby nevylučuje, práve naopak, predpokladá v ustanoveniach čl. 34
a nasl. a tiež § 621 Obchodného zákonníka. Jediným zmluvným partnerom v predmetnom zmluvnom
vzťahu bol pre žalovaného žalobca, pokiaľ došlo zo strany žalobcu (resp. akýchkoľvek iných tretích
osôb) k porušeniu zmluvných podmienok, bol žalovaný oprávnený postupovať výlučne v súlade s
príslušnými ustanoveniami Dohovoru CMR, a to formou reklamácie s následným uplatnením nárokov
vzniknutých z porušení povinností, výlučne len vo vzťahu k žalobcovi. Nakoľko na strane žalovaného
nedošlo k žiadnym škodám, resp. sankciám zo strany tretích subjektov, takýto postup nebolo v danej
veci možné uplatniť. Tvrdil tiež, že Dohovor o CMR nepripúšťa stornovanie objednávky prepravy, ak už
je vykonávaná.

3. Konajúci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Uzavrel,
že medzi stranami sporu bola uzatvorená na základe objednávky žalovaného a jej akceptácie žalobcom
zmluva o preprave, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať prepravu z tovaru z miesta odoslania
K. H. G., O. C. A. X-X, C. - XX XXX V. do miesta určenia I. U. (J. H. S.), H. K. X, U. - XXXX G.. Cena
za prepravu bola dohodnutá sumou 900,- eur + DPH. Čas plnenia bol zmluvnými stranami dojednaný
údajmi: „06.01.2015 o 15:00 hod FIX!!!“, ako čas nakládky, čas vykládky je v objednávke uvedený
údajom: „07.01.2015 do 15:00 hod. FIX!!!“ s tým, že údaj o termíne vykládky je zvýraznený graficky na
objednávke tučným typom písma. Súd potom uzatvorenie prepravnej zmluvy medzi stranami na základe
uvedenej objednávky nemal za sporný. Za nesporné tiež považoval právo žalobcu vykonať dohodnutú
prepravu prostredníctvom ďalšieho dopravcu (§ 621 Obchodného zákonníka). Spornou medzi stranami
bola dohoda o charaktere dohodnutého času plnenia záväzku, teda skutočnosť, či medzi stranami bol
čas plnenia dohodnutý ako pevný, pri ktorom nemal žalovaný záujem na oneskorenom plnení.

4. Súd prvej inštancie ustálil po posúdení prejavu vôle, ktorá je obsahom žalobcom akceptovanej
objednávky, týkajúcej sa vymieneného času plnenia („06.01.2015 o 13:00 hod FIX!!!“ a pri termíne
vykládky údajom a spôsobom grafického zvýraznenia vôle: „07.01.2015 do 21:00 hod. FIX!!!“, t.j. tučným
typom písma, vrátane výkričníkov, že vyjadruje vôľu objednávateľa prepravy na včasnom vykonaní
prepravy, teda, že je prejavom vôle vo vzťahu k druhej zmluvnej strane, že bezpodmienečne trvá
na včasnom splnení záväzku a nemá záujem na neskorom plnení. Výkričník sa používa na konci
nemenných výrazov alebo rozkazovacích viet. Súd potom dospel k záveru, že z obsahu zmluvy, najmä
z prejavu vôle samotného žalovaného v žalobcom akceptovanej objednávke, jednoznačne vyplýva,
že žalovaný nemal záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, ktorá bola uvedená
jednoznačným spôsobom, a to aj graficky tak, že nemohla vzbudzovať pochybnosť o tom, že na
oneskorenom plnení nebude mať žalovaný záujem. K takémuto záveru smeruje aj charakter samotného
plnenia, keď išlo o prepravu náhradných dielov pre nepretržitú prevádzku, kde omeškanie dodania tovaru
môže byť spôsobilé zastaviť prevádzku.

5. Konajúci súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že meškanie prepravy je v danom odvetví
bežné s ohľadom na dopravnú situáciu. Ustanovenie § 617 Obchodného zákonníka ukladá dopravcovi
povinnosť prepravu vykonať do miesta určenia s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak
bez zbytočného odkladu. Pokiaľ žalovaný z dôvodov spočívajúcich v jeho zmluvných vzťahoch prejavil
vôľu uzavrieť zmluvu so záväzným časom plnenia a žalobca takúto zmluvnú podmienku akceptoval, mal
zmluvnú povinnosť plniť v dohodnutom čase. Súd tiež nezistil rozpor režimu fixnej zmluvy so žiadnym
ustanovením Dohovoru o CMR. Kapitola IV. Dohovoru, na ktorý poukazoval žalobca argumentujúc
rozporom dohody o fixnom čase plnenia s Dohovorom o CMR, upravuje zodpovednosť dopravcu len z
pohľadu škody na zásielke, netýka sa obmedzení zmluvných dojednaní strán o čase plnenia.

6. Zo záveru o charaktere záväzku ako fixnej zmluvy potom vyplýva špecifický spôsob zániku záväzku
a nároky strán sporu. K zániku záväzku z fixnej zmluvy dochádza omisívne, t.j. nesplnením záväzku v
dohodnutom čase okamihom omeškania, bez nutnosti poskytnúť dodatočnú lehotu na splnenie záväzku
alebo odstúpiť od zmluvy, ibaže veriteľ pred uplynutím dohodnutej doby plnenia oznámi druhej strane,
že na plnení trvá. V prípade § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka ide o dispozitívne ustanovenie, strany



sa môžu od neho odchýliť alebo jeho aplikáciu vylúčiť. Takáto odchylná dohoda medzi stranami však
nebola v spore tvrdená a ani preukazovaná.

7. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca nevykonal
dohodnutú prepravu včas v súlade so zmluvou, keď v dohodnutom čase plnenia o 15.00 hod. dňa
07.01.2015 sa tovar nenachádzal v mieste vykládky. Účinky odstúpenia od zmluvy nastali ex lege s
poukazom na § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka začiatkom omeškania žalobcu, t.j. 07.01.2015 o
15.01 hod.. Žalobca ničím nepreukázal (a ani netvrdil), že by mu žalovaný pred touto dobou oznámil,
že trvá na plnení záväzku. Žalovaný preto nebol povinný uskutočniť žiadny iný právny úkon smerujúci
k ukončeniu zmluvy.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V prvom rade uviedol,
že medzinárodná preprava tovaru je objektívne limitovaná dopravnou situáciou na cestách. Žalobca
sa počas svojho viac ako 30-ročného pôsobenia v oblasti prepravy tovaru nestretol s tým, aby niekto
považoval (bez osobitných ujednaní podľa čl. 26 Dohovoru CMR) zmluvu o preprave za zmluvu fixnú
a pokiaľ by niekto pred jej uzatvorením trval na tom, aby bola uzatvorená ako zmluva fixná, takúto
zmluvu by žalobca neuzavrel za žiadnych okolností. Je podľa neho nepredstaviteľné, ako by mal
dopravca postupovať v prípade, ak by sa s plnením svojho záväzku dostal do omeškania v čase,
kedy by bol s tovarom napríklad na diaľnici. Skutočnosť, že strany majú uzavrieť fixnú zmluvu musí
byť medzi zmluvnými stranami nespochybniteľná, vyjadrená konkrétne v zmluve tak, že dlžníkovi musí
byť zrejmé, že na dohodnutý termín je plnenie viazané s následkom nezáujmu veriteľa na plnení a
následnom zrušení zmluvy. Uvedené podmienky na platnosť uzatvorenia fixnej zmluvy z predloženej
objednávky podľa názoru žalobcu nevyplynuli a neboli preukázané ani v rámci vykonaného dokazovania.
Práve naopak, informácie o možnosti zrušenia uzatvorenej zmluvy z dôvodu omeškania dopravcu s
prekročením dodacej lehoty v predmetnej objednávke absentujú, a to, že daný zmluvný vzťah nie je
fixným zmluvným vzťahom, vyplýva zo samotnej objednávky, v ktorej je uvedené, že v dohodnutej
odplate je zahrnuté aj prípadné čakanie dopravcu 24 hodín, čím bola pripustená možnosť použiteľnosti
tovaru pre konečného užívateľa so značným časovým odstupom. Vzhľadom na uvedené žalobcovi z
obsahu zmluvy nijakým spôsobom nevyplynulo, že by žalovaný v prípade omeškania nemal záujem na
dohodnutom plnení.

9. Skutočnosť, že by mal byť predmetný zmluvný vzťah považovaný za fixný netvrdil vo svojej prvotnej
komunikácii ani sám žalovaný (písomnosť zo dňa 20.04.2015), pričom jeho argumentácia viedla len ku
konštatovaniu, že predmetnú objednávku vypovedal z dôvodu, že v automobilovej prevádzke, pre ktorú
bol tovar určený, hrozili prestoje, čím mohla vzniknúť škoda.

10. Ďalej uviedol, že žalovaný sa vo svojej svedeckej výpovedi dňa 27.04.2016 vyjadril, že dňa
07.01.2016 telefonoval so žalovaným o 17.00 hod (teda dve hodiny po omeškaní žalobcu s vyložením
tovaru), kedy sa dopytoval na čas vykládky, z čoho možno usúdiť, že mal záujem aj na neskoršom plnení.
Mal za to, že žalovaný v konaní svojou obranou nepreukázal splnenie základných predpokladov k tomu,
aby súd mohol posúdiť uzatvorenú zmluvu o preprave za zmluvu fixnú. Pokiaľ by mal byť zmluvný vzťah
vyhodnotený ako fixný, mali zmluvné strany postupovať v súlade s článkom 26 Dohovoru CMR, podľa
ktorého odosielateľ môže, ak zaplatí dohodnutý príplatok k prepravnému, udať v nákladnom liste sumu
osobitného záujmu na dodaní zásielky pre prípad jej straty alebo poškodenia alebo prekročenia dodacej
lehoty. Podľa teórie je uvedené dojednanie predmetom dohôd spravidla tam, kde má dodávateľ záujem
na splnení svojich dodávateľských záväzkov vo vzťahu k výrobcom, ktorý potrebujú tovar pre zaistenie
plynulého chodu podnikov k dosiahnutiu kompletizácie výrobkov v stanovenom termíne, napr. pri fixných
obchodoch. Z prvej vety predmetného ustanovenia vyplýva, že výška zvláštneho záujmu, ako aj zvláštny
záujem musia byť uvedené v nákladnom liste. Na tento účel slúži kolónka nákladného listu s číslom 20
nazvaná „osobitné ujednanie". Takto vyznačená skutočnosť má ochrannú, aj varovnú funkciu, pretože
upozorňuje dopravcu na prípadné riziko s oneskoreným dodaním zásielky. V prípade, ak by ujednanie o
zvláštnom záujme bolo dohodnuté písomne, poprípade tiež v konkrétnej prepravnej zmluve, ale nebolo
by obsiahnuté v nákladnom liste, je nevyhnutné takéto dojednanie považovať za neplatné. Žalovaný
aj napriek vzniknutému omeškaniu so žalobcom komunikoval a dopytoval sa na čas vyloženia, z čoho
možno usúdiť, že predmetnú zmluvu o preprave nepovažoval v čase jej uzavretia za fixnú ani žalovaný
a mal záujem aj na neskoršom plnení. Obrana žalovaného smerovala len k hrozbe škody súvisiacej
s prekročením dodacej lehoty. Podotkol, že žalobca sa svojej zodpovednosti nebránil, avšak žiaden z
nárokov žalovaného nebol voči žalobcovi uplatnený a v konaní nebol taktiež preukázaný.



11. Poukázal aj na to, že tovar, ktorý bol žalobcom prepravovaný bol jeho adresátovi (spoločnosti I. U.)
doručený, pričom tento jeho prijatie potvrdil v medzinárodnom nákladnom liste bez akýchkoľvek výhrad,
čiže prijal oneskorené plnenie zo zmluvy od prvého dopravcu, ktorého si na prevoz tovaru objednal.
Podľa tejto konštrukcie teda nepochybne vyplýva, že zmluvný vzťah medzi v poradí prvým dopravcom
prepravovaného tovaru a jeho konečným príjemcom nebol založený na základe fixnej zmluvy, teda sa
dôvodne domnieval, že ani nasledujúce zmluvy o preprave nemohli mať fixný charakter.

12. Žalovaný na pojednávaní dňa 5.9.2016 predložil písomnosť označenú ako „Zasielateľský príkaz
č. D.", z ktorej možno usúdiť, že žalovaný vystupoval taktiež v zmluvnej pozícii poddopravcu. Z
predmetného zasielateľského príkazu nevyplýva, že by mal byť zmluvný vzťah medzi žalovaným a
spoločnosťou SUNDL s.r.o. zmluvným vzťahom fixným. Vplýva to aj z tvrdenia žalovaného, ktorému
mala byť v dôsledku omeškania ponížená odplata zasielateľa spoločnosťou SUNDL s.r.o. zo sumy 950,-
eur na sumu 750,- eur (čo taktiež v konaní nebolo preukázané). Žalobca bol toho názoru, že pokiaľ
nebol fixným zmluvným vzťahom prvý zmluvný vzťah, nemohol byť fixným zmluvným vzťahom ani ďalší
zmluvný vzťah obsahovo totožný s predchádzajúcim zmluvným vzťahom, pretože žalobca by tak bol v
súlade s článkom 34 a nasl. Dohovoru CMR vystavený jednak zodpovednosti za škodu za prekročenie
dodacej lehoty, ako aj možnosti zrušenia zmluvy v dôsledku omeškania, pričom s takýmito možnosťami
Dohovor CMR nepočíta.

13. Žalobca tiež zdôraznil, že žalovaný odstúpil od uzatvorenej zmluvy až na druhý deň po vyložení
tovaru, z ktorého konania možno taktiež vyvodiť záver o tom, že zmluvu nepovažoval za fixnú. Dodal,
že pokiaľ považoval súd prvej inštancie uzatvorenú zmluvu za zmluvu fixnú a následkom omeškania
žalobcu za zaniknutú, mal žalobcovi voči žalovanému priznať plnenie vyplývajúce z bezdôvodného
obohatenia v uplatnenej výške plnenia.

14. Na záver podotkol, že žalovaný odstúpil od zmluvy až na druhý deň po vyložení tovaru (dňa
08.01.2016), kedy toho istého dňa antidatoval objednávku pre Š. P.F., v ktorej ako termín vykládky
uviedol čas, kedy bol tovar reálne vyložený. Žalovaný sa o zmluvnom partnerovi žalobcu - Š. P. dozvedel
až dňa 07.01.2016, preto je nad všetku pochybnosť zrejmé, že ním predložená objednávka pre Š.
P., v ktorej je ako deň nakládky uvedený dátum 06.01.2016 je len účelovým tvrdením, ktoré nemôže
obstáť. V tomto smere tiež poukázal na tvrdenia žalovaného, ktorý tvrdil, že bol v zmluvnom vzťahu
so Š. P. na základe vystavenej objednávky. Na pojednávaní dňa 27.04.2016 na otázku sudcu žalovaný
uviedol, že miestom nakládky v zmluvnom vzťahu so Š. P. bolo jeho sídlo, čo je v rozpore s predloženým
medzinárodným nákladným listom CMR, ako aj ďalšími skutočnosťami, ktoré vyšli v predmetnom konaní
najavo, pretože sídlom Š. P. podľa výpisu zo živnostenského registra je XXX XX Š. Č.. XX.

15. Zastával názor, že žalovaný konal v rozpore s poctivým obchodným stykom, kedy jedinou
vysvetliteľnou argumentáciou môže byť jeho záujem na znížení dohodnutej odmeny. Vzhľadom na
uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.

16. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3
a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

18. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu
alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:



19. Obchodný zákonník upravuje fixné zmluvy v ustanovení § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre
jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi
pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

20. Žalobca v odvolaní okrem iného argumentoval tým, že zo správania žalovaného vyplývalo, že na
splnení záväzku trvá, keď dve hodiny po omeškaní žalobcu s vyložením tovaru sa dopytoval na čas
vykládky. Z uvedeného podľa žalobcu možno usúdiť, že žalovaný mal záujem na neskoršom plnení. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka veriteľ, v
tomto prípade žalovaný, mohol charakter fixnej zmluvy zrušiť jednostranným úkonom, a to oznámením,
že trvá na splnení záväzku, ale len pred uplynutím doby stanovenej pre splnenie, t.j. dokiaľ záväzok
existuje, inak okamihom, keď nastalo omeškanie, zmluva zanikla. Odvolací súd má jednak za to, že
samotné dopytovanie žalovaného ohľadom času vykládky tovaru nie je prejavom vôle smerujúcim k
zmene charakteru fixnej zmluvy. Ak aj veriteľ trval na splnení záväzku, bolo potrebné, aby túto skutočnosť
žalovanému oznámil, k čomu však nedošlo. Čo je však rozhodujúce, malo k takémuto oznámeniu
dôjsť pred uplynutím dojednanej doby dodania tovaru, teda pred dojednaným termínom vykládky. Sám
žalobca tvrdí, že k dopytu na čas vykládky tovaru, došlo až dve hodiny po omeškaní žalobcu, t.j. v čase,
keď zmluva zanikla.

21. Z objednávky prepravy vystavenej žalovaným a podpísanej žalobcom vyplýva, že ako termín
vykládky bol dohodnutý deň 07.01.2015 do 15 hod. FIX!!! Odvolací súd má za to, že ide o jednoznačné
určenie charakteru zmluvy ako fixnej. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu by potom
žalovaný v objednávke uviedol slovné označenie FIX, zvýraznené tučným písmom a navyše doplnené
troma výkričníkmi. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že je ďalej v objednávke uvedené, že v cene sú
zahrnuté všetky vedľajšie poplatky, prípadne čakanie 24 hodín, odvolací súd má za to, že z uvedeného v
žiadnom prípade nevyplýva, že by žalovaný pri objednávke prepravy počítal s 24-hodinovým omeškaním
dopravcu. Treba podotknúť, že ide o údaj v poznámke k objednávke, z ktorého nie je jednoznačné,
aké čakanie 24 hodín by malo byť zahrnuté v cene prepravy. Na skutočnosti, že medzi stranami sporu
bola uzavretá zmluva o preprave, ktorá mala charakter fixnej zmluvy, nič nemení ani to, že termín
vykládky nebol uvedený v kolónke Osobitné dojednania nákladného listu CMR. V zmysle čl. 4 Dohovoru
o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) nákladný list je len dokladom
o uzavretí prepravnej zmluvy, pričom však pri posúdení charakteru prepravnej zmluvy ako fixnej je
potrebné vychádzať z jej ustanovení.

22. V zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zaniká zmluva a všetky práva
a povinnosti strán vyplývajúce zo zmluvy, a to ex nunc. To znamená, že právny dôvod plnenia dodatočne
odpadol. Týka sa to tak splnených, ako aj nesplnených povinností. V danom prípade, teda zanikol aj
nárok žalobcu na zaplatenie ceny prepravy.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Žalobca
nepreukázal, že vykonal dohodnutú prepravu pre žalovaného včas v súlade s podmienkami zmluvy
o preprave ako boli dojednané na základe objednávky žalovaného, nepreukázal, že do okamihu
omeškania mu žalovaný oznámil, že trvá na plnení záväzku a s ohľadom na súdom posúdený
fixný charakter zmluvy dospel potom k záveru, že táto zanikla okamihom omeškania žalobcu s
plnením záväzku, preto mu nevznikol nárok na zaplatenie ceny za vykonanú prepravu. Odvolací súd
neakceptoval argumentáciu žalobcu, že sa nestretol s tým, aby niekto považoval zmluvu o prepravu za
fixnú. Skutočnosť, že doprava je limitovaná dopravnou situáciou, nevylučuje možnosť uzavrieť zmluvu
s fixným časom plnenia, ak objednávateľ nemá záujem na dodaní po lehote určenej na plnenie.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti
neúspešnému žalobcovi, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

26. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).