Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/173/2017 z 22. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. mája 2018, sp. zn. 3Cob/173/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1615206272.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/173/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1615206272.1 | 2018-05-22 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: § 409 ods. 1 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/97bb3431-c20a-488d-8e87-e8d315b8df7a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1615206272.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/173/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615206272
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1615206272.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: YOKOHAMA (AUSTRIA)
GmbH, Deutschstrasse 19, Viedeň, Rakúsko, práv. zast. JUDr. Júliusom Brichtom, advokátom, Gr?
sslingova 6-8, Bratislava, proti žalovanému: NiTen s.r.o., Veľké Leváre 743, IČO: 45 864 705, o zaplatenie
3 723,87 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k.
10Cb/176/2015-66 zo dňa 22.2.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/176/2015-66 zo dňa 22.2.2017
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3 723,87 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 2 664,19 EUR od dňa
3.12.2014 do zaplatenia, vo výške 9,05 % ročne zo sumy 146 EUR odo dňa 3.12.2014 do zaplatenia,
vo výške 9,05 % ročne zo sumy 459,68 EUR odo dňa 3.12.2014 do zaplatenia, vo výške 9,05 % ročne
zo sumy 138,- EUR odo dňa 14.12.2014 do zaplatenia, vo výške 9,05 % ročne zo sumy 316,- EUR odo
dňa 14.12.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume
40 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 28.5.2015 sa žalobca
voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3 723,87 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenej kúpnej
ceny za dodaný tovar, a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným, na základe
ktorej žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu prostredníctvom dopravcu tovar,
pneumatiky Yokohama rôznych rozmerov, ktorých špecifikácia je predmetom dodacích listov. Žalobca
za dodaný tovar vystavil žalovanému faktúry, ktoré však žalovaný nezaplatil. Žalobca si popri nároku na
istinu uplatnil aj úrok z omeškania, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhradu
trov konania. Súd uviedol, že vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 10Cb/176/2015-34 zo dňa
28.4.2015, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu však podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil
tým, že žalobca bol jeho obchodným partnerom, ale vzhľadom na cenovú nedostupnosť pre slovenských
odberateľov ukončil spoluprácu a so zástupcom žalobcu H.J.W. N. bol dohodnutý odber nepredaného
tovaru a vystavenie dobropisu. Napriek tomu si žalobca nepredaný tovar nevyzdvihol a žalovaný ho
stále skladuje vo svojej prevádzke. S týmto tvrdením žalovaného žalobca nesúhlasil a poprel existenciu
dohody strán o vrátení dodaného tovaru a vystavení dobropisu, čo žalovaný ničím nepreukázal. Súd



uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.2.2017, na ktoré sa však žalovaný nedostavil,
ospravedlnil svoju neúčasť a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu nutnosti vycestovania do
zahraničia, avšak svoju žiadosť nedoložil žiadnymi listinnými dôkazmi, ktorý by preukazoval dôležitosť
dôvodu jeho neúčasti na pojednávaní. V tejto súvislosti súd poukázal na § 183 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) a skonštatoval, že po posúdení žiadosti žalovaného
aj s ohľadom na obsah spisu, žalovaným uvedený dôvod na odročenie pojednávania neposúdil ako
dôležitý, keďže žalovaný tvrdenú nutnosť vycestovania ani účel jeho cesty súdu ničím nepreukázal.
Žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 31.1.2017, spolu s predvolaním na pojednávanie mu
súd doručil poučenie o procesných právach, ako aj vyjadrenie žalobcu k podanému odporu s výzvou na
vyjadrenie k jeho obsahu. Žalovaný do termínu pojednávania súdu neoznačil ani nedoručil žiadne návrhy
na vykonanie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení, ani nedoručil žiadne dôkazy. S ohľadom na
zásadu hospodárnosti konania, ako aj právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
preto súd s poukazom na § 180 C.s.p. rozhodol tak, že vec prejedná v neprítomnosti žalovaného.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
Z faktúry č. AF14-04395 zo dňa 19.8.2014 na sumu 2 675 EUR splatnú 2.12.2014 súd zistil, že žalobca
vyúčtoval žalovanému dodanie tovaru v množstve 52 ks pneumatík. Prevzatie tovaru od dopravcu T. M.
AUTODOPRAVA, IČO: 45 845 603 potvrdil žalovaný na dodacom liste č. 742208 zo dňa 19.8.2014, ako
aj na medzinárodnom nákladnom liste č. 1801654. Z faktúry č. AF14-04841 zo dňa 12.9.2014 na sumu
146,- EUR zo dňa 12.9.2014 splatnú 2.12.2014 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému dodanie
tovaru v množstve 4 ks pneumatík. Prevzatie tovaru od dopravcu DPD žalovaný potvrdil na potvrdení zo
dňa 17.9.2014. Z faktúry č. AF14-06175 zo dňa 23.10.2014 na sumu 459,68 EUR splatnú 23.10.2014
súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému dodanie tovaru v množstve 6 ks pneumatík. Prevzatie tovaru
od dopravcu DPD žalovaný potvrdil na potvrdení zo dňa 24.10.2014. Z faktúry č. AF14-07057 zo dňa
13.11.2014 na sumu 138,- EUR splatnú 13.12.2014 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému dodanie
tovaru v množstve 2 ks pneumatík. Prevzatie tovaru od dopravcu DPD žalovaný potvrdil na potvrdení zo
dňa 14.11.2014. Z faktúry č. AF14-06065 zo dňa 13.11.2014 na sumu 316,- EUR splatnú 13.12.2014 súd
zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému dodanie tovaru v množstve 4 ks pneumatík. Prevzatie tovaru od
dopravcu DPD žalovaný potvrdil na potvrdení zo dňa 14.11.2014.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, §
447, § 448 ods. 1, § 412 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“), § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., § 151 ods. 1
a 2, § 153 ods. 1 C.s.p., čl. 8 C.s.p.. Súd skonštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že medzi stranami sporu boli uzavreté kúpne zmluvy podľa § 409 Obch. zák., na základe ktorých
žalobca ako predávajúci dodal žalovanému tovar (pneumatiky zn. Yokohama), ktorého kúpnu cenu
mu vyúčtoval vyššie uvedenými faktúrami. Súd považoval za nesporné, že žalovaný tovar prevzal,
nakoľko na potvrdeniach dopravcov sa nachádza tiež pečiatka a podpis žalovaného, ktorý obsah faktúr
ani poskytnuté plnenie nenamietal a nereklamoval. Žalobca v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že
tovar žalovanému riadne dodal, čo nakoniec žalovaný v ním podanom odpore ani v žiadnom štádiu
konania nenamietal. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nepoprel, preto súd z nich vychádzal s
poukazom na § 151 C.s.p.. Súd poukázal na to, že žalovaný len tvrdil, že sa dohodol so žalobcom,
že žalobca nepredaný tovar odoberie späť a vystaví dobropis, existenciu takejto dohody však ničím
nepreukázal, keď zástupca žalobcu v procesných podaniach, ako aj na pojednávaní vo veci skutkové
tvrdenie žalovaného poprel. Takýto právny úkon by mohol byť dohodou o zániku nesplneného záväzku
alebo na základe subsidiárneho použitia Občianskeho zákonníka prípadne aj vedľajším dojednaním v
kúpnej zmluve. Uzatvorenie žiadneho z takýchto právnych úkonov ani ich obsah však žalovaný ničím
nepreukázal, žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil ani žiaden dôkaz, nepredložil
žiadnu dohodu ani inú písomnosť, od ktorej by bolo možné zánik jeho záväzku zaplatiť kúpnu cenu za
tovar vyvodiť, netvrdil ani nepreukázal, že žalobcu na splnenie ním tvrdenej dohody a prevzatie tovaru
vyzýval. Žalovaný je ale povinný uplatniť prostriedky procesnej obrany včas, teda už v podanom odpore
mal možnosť súdu predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z vykonaného dokazovania preto
súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že so žalobcom
uzatvoril akúkoľvek dohodu, ktorá by mala spôsobiť zánik jeho záväzku zaplatiť kúpnu cenu za dodaný
tovar, preto jeho procesnú obranu posúdil ako účelovú a nepreukázanú a žalobe v časti istiny vyhovel.
Nakoľko sa však žalovaný dostal aj do omeškania s plnením peňažného záväzku, pričom toto omeškanie
trvá, súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej istiny v zákonnej výške
podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej



banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. deň nasledujúci po splatnosti
jednotlivých faktúr, je 0,05 % ročne, potom sadzba úroku z omeškania predstavuje 9,05 % ročne (0,05%
+9 %). Rovnako súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške určenej nariadením 40,- EUR jednorazovo, ktorý mu vyplýva popri
ostatných nárokoch z titulu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku z § 369c ods. 1 Obch.
zák.. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu priznal žalobcovi voči
žalovanému v plnej výške.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol,
že v konaní navrhol vypočuť svedka H. N. a že navrhuje vypočuť aj ďalších svedkov, ktorí boli pri
dohode medzi žalobcom a žalovaným. K svojej neúčasti na pojednávaní uviedol, že bol požiadaný
svojim klientom o pomoc pri odstraňovaní technickej závady na motorovom vozidle, a preto musel
vycestovať do zahraničia, pričom zastával názor, že postupom súdu mu bol znemožnený spravodlivý
proces, pretože nemohol byť vypočutý a nemohol uviesť všetky informácie. Dodal, že z jeho strany nie je
problém (ak o to súd požiada) predložiť potvrdenie s vyhlásením klienta autoservisu. K uzavretej kúpnej
zmluve žalovaný uviedol, že táto môže mať aj formu ústnej dohody a medzi zástupcom kupujúceho
a predávajúceho boli dohodnuté ďalšie práva a povinnosti, a to, že kupujúci sa zaviazal dodaný tovar
prevziať a uložiť v sklade a v prípade jeho predaja uhradiť cenu za tovar predávajúcemu. Ten sa naopak
zaviazal nepredaný tovar prevziať späť a vystaviť naň dobropis. Žalovaný uviedol, že napriek viacerým
urgenciám žalobca nedodržal svoju povinnosť a žalovaný na svoje náklady tovar ďalej uskladňoval, ale
náklady spojené s jeho uskladňovaním žalobcovi do dnešného dňa nevyfakturoval. Dodal, že predmetné
výzvy sa uskutočňovali telefonicky a formou sms komunikácie s p. H.J.W. N. a listinné dôkazy neexistujú,
a preto nie je možné preukázať dané skutočnosti inak ako výsluchom. Žalovaný namietol taktiež aj
nesplnenie podmienok na konanie v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 22.2.2017. Na základe
uvedeného žalovaný navrhol, aby bol napadnutý rozsudok (žalovaným nesprávne uvádzané uznesenie)
zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na prejednanie.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. K tvrdeniam žalovaného o porušení jeho práva na
spravodlivý proces uviedol, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania určite nespĺňala podmienky riadnej
a odôvodnenej žiadosť s tým, že v danom prípade sa nejednalo o dlhodobo plánovanú zahraničnú cestu,
pričom žalovaný mal dostatočne dlhú dobu vedomosť o nariadenom pojednávaní, mohol odmietnuť
požiadavku vycestovať do zahraničia, prípadne tam mohol poslať iného svojho zamestnanca alebo si
mohol zabezpečiť zástupcu na pojednávaní. Žalobca taktiež uviedol, že nie je pravdou, že žalovaný v
priebehu konania navrhol vypočuť svedka Filipa Násadu, nakoľko žalovaný sa k veci v priebehu konania
vyjadril len raz, a to v podanom odpore proti platobnému rozkazu, kde uvedený dôkaz nenavrhol. Ďalšie
tvrdenia žalovaného považoval žalobca za účelové a ničím nepreukázané, pričom žalovaný vždy na
výzvy žalobcu na uhradenie faktúr reagoval tým, že ich uhradí neskôr. Žalobca dodal, že dňa 18.8.2014
zaslal p. H. N. žalovanému mail s obchodnými podmienkami zima 2014, v zmysle ktorých existovala len
možnosť, že žalovaný mohol na vlastné náklady vrátiť 50 % tovaru zo zimnej objednávky za predpokladu
odobratia letného tovaru, a to najneskôr do 1.2.2015. Uvedené sa však neudialo. Na základe uvedeného
žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil a zároveň si uplatnil
aj náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po prejednaní veci v prvom rade konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, a to listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a
predloženými žalobcom, z ktorých súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil
skutkový stav v prejednávanej veci a ten následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto
konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a
v celom rozsahu na ne poukazuje. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň považuje za potrebné
poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. 350/09 a rozsudok Najvyššieho



súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia súdu
prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie
závery napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a
rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08), a preto je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku však odvolací súd uvádza, že námietka žalovaného,
že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces je nedôvodná. Zúčastniť sa prejednávania právnej
veci pred súdom je neodňateľným právom každej strany sporu, a to v každom štádiu procesu, pokiaľ
zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve strana sporu trvá. Zákon však určuje výnimku
z toho práva, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti, a to ak riadne predvolaná
strana sa na pojednávanie nedostavila a nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.7.2010, sp. zn. 5 Cdo 122/2010). Odvolací súd mal z obsahu
spisu preukázané, že žalovaný síce svoju neúčasť ospravedlnil, avšak dôvod odročenia pojednávania
ním uvádzaný nemožno považovať za relevantný a dôležitý dôvod na takýto postup súdu, naviac keď
žalovaný svoju žiadosť nedoložil potrebnými listinnými dôkazmi odôvodňujúcimi opodstatnenosť jeho
žiadosti. Ostatné námietky žalovaného sú taktiež podľa názoru odvolacieho súdu založené len na
ničím nepodložených tvrdeniach. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a predloženými listinnými
dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku, a to, že objednaný tovar žalovanému riadne dodal, ten
tento tovar prevzal, čo potvrdil aj svojou pečiatkou a podpisom. Jednoznačne však bolo preukázané, že
cenu za dodaný tovar žalovaný neuhradil. Ním tvrdené skutočnosti o ukončení spolupráce so žalobcom
nijako nepreukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení prezentovaných tak v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p..
Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).