{"guid": "3a596cae-230a-4074-afe4-cc324bb81aa2:70c83406-744f-4409-bea8-4b682ad945aa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1616200359.1", "spisova_znacka": "16Co/240/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/240/2018 z 26. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. novembra 2018, sp. zn. 16Co/240/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1616200359.1", "identifikacne_cislo": "1616200359", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marián Jančovič", "sudca_id": 1361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-jancovic-1361", "datum_vydania": "2018-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-502.odsek-1", "nazov": "§ 502 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-502.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-502"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-503", "nazov": "§ 503 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-503", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-503"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-506", "nazov": "§ 506 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-506", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-506"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-502", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-503", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-506"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70c83406-744f-4409-bea8-4b682ad945aa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1616200359.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1616200359.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1616200359.1/text", "citacie_n": 8, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/240/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200359
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616200359.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov
JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: O. P., Ž. X, X. E., o zaplatenie 5.258,09 eura s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 7C/38/2016-67, zo dňa 30.5.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti mení tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi úrok 15,90 % p.a. z nezaplatenej istiny 5.000 eur od 22.3.2013 do zaplatenia.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.258,09
eura spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 5.254,25 eura od 22.3.2013 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V odôvodnení uviedol, že
žalobca sa žalobou doručenou súdu 15.1.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000 eur
ako nezaplatenej istiny úveru, nezaplatených úrokov 254,25 eura, nezaplatených úrokov z omeškania
3,84 eura, úroku 15,90 % p.a. z nezaplatenej istiny od 22.3.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 %
z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 22.3.2013 do zaplatenia.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo
vzťahu k zistenému skutkovému stavu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX z 15.11.2012 (ďalej
len „zmluva o úvere“) uviedol, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového
bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach,
vo výške 5.000 eur, s fixnou úrokovou sadzbou 15,90 % ročne do splatnosti úveru, výškou anuitnej
mesačnej splátky 83,48 eur splatnou vždy 27. deň kalendárneho mesiaca, termínom splatnosti prvej
splátky 27.11.2012, počtom splátok 120, konečnou splatnosťou úveru k 27.10.2022, výškou RPMN
18,13 %, priemernou RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 19,37 % a celkovou čiastkou, ktorú
musí klient zaplatiť 10.256,40 Eur. Skonštatoval, že zmluva v článku 4 upravuje následky porušenia
zmluvných povinností, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo v zmysle článku 4.2.1.
úverovej zmluvy žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených
v úverovej zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach a v prípade omeškania v zmysle článku
4.1. požadovať od klienta úrok z omeškania vo výške 8 % p.a., pričom tieto sankcie je banka oprávnená
požadovať aj kumulatívne. Z predloženej špecifikácie dlžnej sumy z 11.4.2017 zistil, že žalovaný do dňa
predčasného zosplatnenia zaplatil jednu splátku vo výške 26,21 eura a túto sumu žalobca započítal na
úhradu úroku; výška nesplatenej istiny bola ku dňu zosplatnenia (22.3.2013) v sume 5.000 eur (pri sume
poskytnutého úveru 5.000 eur). Žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nevykonal žiadne



ďalšie úhrady. Žalobca si ďalej vyčíslil úrok z úveru vo výške 15,90 % ročne z istiny od poskytnutia
úveru (15.11.2012) do zosplatnenia vo výške 280,46 eur, pričom po započítaní žalovaným uhradenej
splátky v sume 26,21 eura si žalobca uplatňuje 254,25 eura. Úrok z omeškania vo výške 3,84 eura
predstavuje kapitalizovaný úrok z omeškania 7 % ročne z nezaplatených splátok od dátumu ich splatnosti
do 22.3.2013.

3. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti
uplatnenej istiny, vyčísleného úroku z úveru a úroku z omeškania. Vychádzal pritom z toho, čo bolo v
konaní žalobcom tvrdené a preukázané a síce, že žalovaný po poskytnutí úveru úver v dohodnutých
splátkach riadne a včas nesplácal. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy o úvere mal za zrejmé,
že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Povinnosťou žalovaného bolo splácať úver v mesačne dohodnutých
splátkach po 83,48 eura so splatnosťou vždy k 27. dňu v mesiaci; prvá splátka mala byť uhradená
27.11.2012 a termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý k 27.10.2022. V konaní mal za preukázané,
že žalovaný uhradil splátku v celkovej sume 26,21 eura, ktorá bola započítaná v prospech dohodnutého
zmluvného úroku. Následne žalobca v súlade s článkom 4.2.1. zmluvy o úvere po tom, čo žalovaný bol
v omeškaní so splátkami, pristúpil k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu
(5.271,90 eura) pozostávajúceho z nezaplatenej istiny, úrokov a poplatku za výzvu v lehote do 21.3.2013.

4. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 1, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods.
1, ods. 2, § 504 Obchodného zákonníka uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a
neuhradenú časť úverovej istiny 5.000 eur a sumu riadnych úrokov 254,25 eura do zosplatnenia úveru.

5. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 15,90 % ročne, ktorý si žalobca uplatnil z nezaplatenej istiny od 22.3.2013
do zaplatenia, súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol. Mal za preukázané, že strany sporu si
dojednali zmluvný úrok 15,90 % ako fixný do doby splatnosti úveru; žalobca však v zmysle zmluvných
dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského
úveru bol názoru, že žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. V tejto súvislosti
vychádzal z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 18.9.2012, sp. zn. ÚS IV 476/2012, v zmysle ktorého
Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvoinštančného súdu, podľa ktorých veriteľovi patria
úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z
omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti
s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov
z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu.

6. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto
prisúdil žalobcovi aj kapitalizovaný úrok z omeškania 3,84 eura z dlžných splátok do dátumu vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru a kontinuálne úroky z omeškania 8 % ročne zo sumy 5.254,25 eura
(nezaplatená istina a riadne úroky z úveru) počítané od 22.3.2013 do zaplatenia. Pri určení výšky úroku
z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k 22.3.2013 (prvý deň
omeškania žalovaného s dlžnou sumou, t.j. deň nasledujúci po zosplatnení dlžnej sumy), ktorá bola 8,75
%, pričom žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. O trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu strán
v konaní vychádzal z toho, že žalobca mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti nepriznaných úrokov
z úveru; preto mu priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.

7. Proti rozsudku v časti zamietnutia zmluvných úrokov 15,90 % ročne zo sumy 5.000 eur od 22.3.2013
do zaplatenia, podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť
a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne zistený skutkový
stav a nesprávne právne posúdenie veci. Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka mu
vyplynulo, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných
prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého ak spotrebiteľ
splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť
úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
S ohľadom na uvedené mal za to, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha



nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný
zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom
stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Dôvodil, že ak by bolo
úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. Na
podporu tejto argumentácie odkázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90, zo dňa
31.1.2017; podľa ktorého, nakoľko zmluva neobsahuje dohodu o úroku odlišnú od zákona, platí § 497
Obchodného zákonníka. Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale
aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných
prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia
až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom,
na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných
záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Ďalej vo vzťahu k aplikácii § 506
Obchodného zákonníka argumentoval tým, že toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia
od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením
viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje
zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie predmetného ustanovenia, naďalej trvá právo
veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o
právny inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho
postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností
dlžníka. Poznamenal, že základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými
podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si
povinností dlžníka. Teda, odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného zákonníka zmluva od
počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú
sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. V
tejto súvislosti ďalej poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacích súdov (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 43Co/23/2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo
dňa 7.12.2017, sp. zn. 8Co/193/2017, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.2.2018, sp. zn.
5Co/297/2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.3.2018, sp. zn. 8Co/138/2017), ako aj
na závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu ČR k uplatniteľnosti zmluvných úrokov a úrokov z
omeškania popri sebe po predčasnom zosplatnení dlhu v rozhodnutí zo dňa 21.8.2014, sp. zn. 33 Cdo
212/2014.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti je potrebné zmeniť, nakoľko nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

11. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

12. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

13. Odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že zmyslom a účelom inštitútu predčasného
zosplatnenia úveru je poskytnúť veriteľovi právny inštrument proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť
veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach; ide o právny inštitút,



ktorý je určený na ochranu práv veriteľa. Využitím predmetného inštitútu veriteľom však povinnosť
dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky nezaniká a veriteľovi nemôže vzniknúť
nová pohľadávka (napríklad v zmysle pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia). Menia sa
iba podmienky, za ktorých je dlžník povinný svoje povinnosti splniť; povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi
dlžnú čiastku s úrokmi po predčasnom zosplatnení úveru teda predstavuje záväzok pôvodný, ktorý sa
modifikoval vo svojej splatnosti; inými slovami mení sa iba to, že na požiadanie veriteľa sa stáva splatná
celá pohľadávka (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2782/1999, sp. zn. 33Cdo
113/2008)

14. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pôvodný záväzok v zmysle ktorého
je dlžník povinný platiť veriteľovi zmluvne dojednané úroky trvá aj po predčasnom zosplatnení úveru.
Zo znenia § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka totiž vyplýva, že dlžník je povinný platiť
veriteľovi úroky z úveru od poskytnutia peňažných prostriedkov. Hoci predmetné ustanovenie výslovne
neupravuje, dokedy táto povinnosť dlžníka trvá, vzhľadom na skutočnosť, že úrok z úveru je cena
(odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, dlžník má túto povinnosť zásadne za celú
dobu ich užívania, teda až do doby ich skutočného vrátenia veriteľovi. Uvedenému svedčí aj to, že
zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. Záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom
zmluvy o úvere, je jeho podstatnou náležitosťou (§ 269 ods. 1 Obchodného zákonníka). Aj z ustanovenia
§ 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a
bez ďalších poplatkov. Hodno podotknúť, že záver o povinnosti dlžníka platiť zmluvne dohodnuté úroky
až do skutočného vrátenia poskytnutého úveru vyplýva nielen z aktuálnej rozhodovacej praxe odvolacích
súdov, na ktorú upozornil žalobca v podanom odvolaní, ale potvrdzovala ho aj skoršia (ustálená) súdna
prax (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/393/2016, zo dňa 30.8.2017, rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 11Co/65/2016, zo dňa 16.2.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
11Co/457/2015, zo dňa 14.12.2015, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/146/2013, zo
dňa 24.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/186/2013, zo dňa 31.10.2013,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/83/2012, zo dňa 11.10.2012).

15. Na uvedenom závere nemení nič ani spotrebiteľské právne postavenie žalovaného, keď vzhľadom na
skutočnosť, že jej povinnosť platiť žalobcovi úroky až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov, napriek zosplatneniu úveru, resp. odstúpeniu od úverovej zmluvy, vyplýva priamo z
Obchodného zákonníka, nemá toto jej postavenie vo vzťahu k nároku uplatnenému v napadnutej
časti žiadnu relevanciu. V danom prípade totiž nemožno odmietnuť použitie ustanovenia Obchodného
zákonníka len s poukazom na skutočnosť, že by to mohlo byť pre žalovaného ako spotrebiteľa
výhodnejšie, a to ani pri zohľadnení § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Občiansky zákonník
(ani zákon č. 129/2010 Z.z.) totiž výslovnú právnu úpravu vylučujúcu nárok veriteľa na zaplatenie
úrokov z úveru za dobu po zosplatnení úveru neobsahuje, keď za takúto nemožno považovať ani §
53 Občianskeho zákonníka, nakoľko je nepochybné, že samotná existencia nároku na úroky z úveru
za obdobie po jeho zosplatnení nemôže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že výkladu, v zmysle ktorého veriteľovi prináležia zmluvne
dojednané úroky až skutočného vrátenia úveru svedčí aj § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., aj keď
toto ustanovenie sa na daný vzťah nepoužije. V zmysle tohto ustanovenia, ak spotrebiteľ odstúpi od
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď
sa začal spotrebiteľský úver čerpať, až do dňa splatenia istiny. Logike veci preto svedčí, že nie je
možné prijať záver, že predčasné zosplatnenie úveru žalobcom v prejednávanej veci, t.j. veriteľom
by malo mať iné dôsledky v jeho práve na zmluvne dohodnuté úroky ako v prípade, ak od takejto
zmluvy odstúpi dlžník. Pokiaľ zákon č. 129/2010 Z.z. samotnému spotrebiteľovi ukladá povinnosť pri
odstúpení zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky z istiny až do dňa zaplatenia istiny, musí mať tomu
zodpovedajúce právo na zmluvne dohodnuté úroky po zosplatnení aj veriteľ. Nemožno opomenúť ani
to, že výklad každej právnej normy musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s
najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je v konkrétnej
veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad (nález Ústavného súdu SR zo dňa 2.10.2013,
sp. zn. I. ÚS 351/2013). Uvedené zahŕňa aj preferenciu takého výkladu, ktorý je v súlade s ochranou
základných práv a slobôd; interpretácia práva totiž nemôže vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať



do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu
(čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). V tejto súvislosti je preto potrebné výklad právnych noriem podriadiť čl. 20
ods. 1 veta prvá Ústavy SR upravujúceho právo vlastniť majetok, resp. z práva na pokojné užívanie
majetku, ktorý garantuje čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd; pojem majetku, ako vyplýva i z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, má
autonómny obsah a nie je obmedzený iba na vlastníctvo hmotného majetku, no za majetok, okrem
hmotných predmetov, môžu byť považované aj pohľadávky (obdobne Des Fours Walderode proti Českej
republike - 40057/98). Na uvedenom základe je potrebné konštatovať, že treba uprednostniť taký výklad
právnych noriem, ktorý zohľadňuje základné právo na majetok t.j. legitímne očakávanie veriteľa, že pri
absencii ním poskytnutých peňažných prostriedkov (obetovaní príležitosti investovať tieto prostriedky)
dostane primeranú náhradu vo forme zmluvne dojednaného úroku; opačný výklad by totiž neprimeraným
spôsobom zasahoval do práva na majetok veriteľa, nakoľko pri jeho legitímnom očakávaní by sa jeho
majetok nezväčšil a to výlučne z dôvodu, že dlžník dlhodobo porušuje svoje základné povinnosti z
úverovej zmluvy, za stavu, keď veriteľ žiadnu povinnosť neporušil.

17. Odvolací súd ďalej pripomína, že všeobecné súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho
výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom
spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez
ohľadu na zmysel a účel toho - ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (nález Ústavného súdu
SR zo dňa 17.2.2016, sp. zn. I. ÚS 548/2015). V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že ak by dlžník
nebol povinný po okamihu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu jeho nesplácania platiť veriteľovi
úroky, nastala by absurdná situácia; bolo by celkom popreté, že úroky z úveru sú vo svojej podstate cena
peňažných prostriedkov v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k
dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk, ktorý pokrýva veriteľovi práve úrok z úveru. Dlžník
by sa v prípade nesplácania úveru, teda neplnenia svojej základnej povinnosti zo zmluvy o úvere, ocitol
vo výhodnejšom postavení, než by bol v prípade riadneho splácania úveru (týmto spôsobom by boli
dlžníci motivovaný úver nesplácať); veriteľ by sa naopak využitím inštitútu, ktorý slúži na ochranu jeho
práv, dostal do nevýhodnejšieho postavenia, než v akom bol pred využitím svojho práva. Takýto výklad
a aplikáciu platných právnych noriem je potrebné odmietnuť ako absurdný a narúšajúci ekonomické
základy fungovania právnych vzťahov súvisiacich s poskytovaním úverov.

18. Odvolací súd napokon zdôrazňuje, že záveru o povinnosti dlžníka platiť zmluvne dojednané úroky až
do zaplatenia istiny nebráni ani to, že si veriteľ môže žalobou súčasne uplatňovať aj úroky z omeškania.
Je totiž potrebné rozlišovať medzi zmluvne dojednanými úrokmi, ktoré predstavujú odmenu za požičanie
peňazí a úrokmi z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie povinnosti, t.j. za nezaplatenie dlhu
riadne a včas. Povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve,
avšak povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania
so splnením dlhu. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka), majú však iný právny dôvod a preto si ich veriteľ môže uplatňovať súčasne
(obdobne rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 518/2003, sp. zn. 33 Odo 657/2005, sp. zn.
33 Cdo 1401/2014.

19. Po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie o dôvodnosti uplatňovaných zmluvných úrokov aj po
predčasnom zosplatnení úveru a to až do momentu splatenia istiny, tak odvolací súd dospel k záveru, že
boli naplnené všetky predpoklady pre vyhovenie žaloby v celom rozsahu. Na uvedenom základe odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dojednaný úrok 15,90 % p.a. z nezaplatenej
istiny 5.000 eur od 22.3.2013 do zaplatenia, vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak
a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.

20. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, nakoľko mal vo vzťahu k predmetu
sporu (žalobou uplatnený petit) plný úspech.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/38/2016", "guid": "2299ca6e-9663-4df7-a124-64cbf52d1d28:388407a7-075e-493b-99b4-f1d68d0174ae", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76a26da6-95c5-4479-90aa-dc62260fc24a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 548/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2015 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2"}, {"guid": "ussr:e14a4056-c36f-4315-84fd-48d1619a00aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e14a4056-c36f-4315-84fd-48d1619a00aa"}, {"guid": "3a596cae-230a-4074-afe4-cc324bb81aa2:7f24264b-f6ba-44a5-92d2-d2a885004d76", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1616200359.1", "spisova_znacka": "16Co/240/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/240/2018 z 26. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-11-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1616200359.1"}, {"guid": "5d59dc1b-a825-4611-b3c5-286f092ac876:109ef239-5295-40aa-aa76-91774ad2adf3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1416207230.1", "spisova_znacka": "8Co/138/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/138/2017 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1416207230.1"}, {"guid": "3d2b0188-82ca-4336-b7d2-16530747646f:8301a46d-95ab-44a6-8e7a-3f7fd714842f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7516203374.1", "spisova_znacka": "5Co/297/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/297/2017 z 12. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-12", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7516203374.1"}, {"guid": "b15e6c0c-939f-4ef8-93d3-d045cb2a24a6:defdec6a-541e-49ed-b35c-218c85b453ed", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4215216165.1", "spisova_znacka": "8Co/193/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/193/2017 z 6. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4215216165.1"}, {"guid": "a2250cb1-65de-4a1f-a46e-2b9131c5c126:4c130096-cf11-415f-9eba-f2c8d101793b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6817203275.1", "spisova_znacka": "43Co/23/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/23/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 411, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6817203275.1"}, {"guid": "951f98d4-6fc6-4b5e-9d22-ab2864119f53:b5bd7f90-3040-4f6d-9270-9a5718f07f3c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8115225810.1", "spisova_znacka": "11Co/12/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/12/2017 z 13. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-13", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115225810.1"}, {"guid": "f4c19c8b-26f1-4be2-be67-1fac0262a165:1360c8bf-2f83-400a-b1fe-cfc2ddd7e8af", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7115229147.1", "spisova_znacka": "1Co/393/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/393/2016 z 29. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-08-29", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7115229147.1"}, {"guid": "327fdbfe-f7fd-47d3-a0d2-3fcc311b388f:ad75de9e-aaff-49a5-af29-2dbcd337e73c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5614207686.1", "spisova_znacka": "11Co/65/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/65/2016 z 15. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-02-15", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5614207686.1"}, {"guid": "b9b8241d-9914-409e-9c30-9e8b8071023d:74709677-a91a-4816-aef3-475b78285d51", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5615200656.1", "spisova_znacka": "11Co/457/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/457/2015 z 13. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-12-13", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5615200656.1"}, {"guid": "b5257d59-76c0-480d-aa06-be55dd3b5a85:2f56a29c-14ff-4183-a56a-07194cf0e0df", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7812211775.1", "spisova_znacka": "4Cob/146/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/146/2013 z 23. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7812211775.1"}, {"guid": "e69793b6-dd74-4f71-929d-0c8658d41751:14b71c5d-d711-427a-956f-43b09a139b64", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6412210384.1", "spisova_znacka": "43Cob/186/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/186/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6412210384.1"}, {"guid": "bac8aaef-fb25-46b5-906f-45211a735439:df60962a-26f2-4a59-a52a-9520bc868e85", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8109228590.2", "spisova_znacka": "14Co/83/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/83/2012 z 10. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-10", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8109228590.2"}], "citovane_v": [{"guid": "a1aab76f-b565-4048-814a-65e1cff0d405:2cbd09da-fa7c-4086-ad5d-de2ca03d35e9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2318204502.1", "spisova_znacka": "10Co/131/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/131/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2318204502.1"}, {"guid": "32d5dc72-4e84-4b05-8360-5c6dd68fb2ab:def1e5bd-0d6b-44b8-9ff7-e807f6eca65b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1617204425.1", "spisova_znacka": "5Co/74/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/74/2019 z 19. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1617204425.1"}, {"guid": "32d5dc72-4e84-4b05-8360-5c6dd68fb2ab:ace416ae-8e53-454f-bc92-cbcba9185f47", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1617204425.1", "spisova_znacka": "5Co/74/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/74/2019 z 19. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1617204425.1"}, {"guid": "1197ab52-b966-43ae-b4c7-034b830d4f61:abae6bc2-bee0-4714-96d8-5b2271547057", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1618201959.1", "spisova_znacka": "5Co/125/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/125/2019 z 19. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1618201959.1"}, {"guid": "1197ab52-b966-43ae-b4c7-034b830d4f61:c8a5e117-9ab4-4c6e-953a-617144b76b26", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1618201959.1", "spisova_znacka": "5Co/125/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/125/2019 z 19. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1618201959.1"}, {"guid": "1197ab52-b966-43ae-b4c7-034b830d4f61:6facac24-cd93-4d47-a3ae-dc70edd26bed", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1618201959.1", "spisova_znacka": "5Co/125/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/125/2019 z 19. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1618201959.1"}, {"guid": "d6c0e1c7-a026-43eb-8dfb-41fee8496966:67ff0e9d-3446-4477-8e61-3e349538ff09", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1618200433.1", "spisova_znacka": "9Co/85/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/85/2019 z 19. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1618200433.1"}, {"guid": "d6c0e1c7-a026-43eb-8dfb-41fee8496966:8af7927e-701b-4d75-b7cb-1e07b68e6b3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1618200433.1", "spisova_znacka": "9Co/85/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/85/2019 z 19. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1618200433.1"}]}