Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/562/2017 z 23. 4. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2018, sp. zn. 11CoP/562/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1617203784.1
Krajský súd Bratislava | 11CoP/562/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1617203784.1 | 2018-04-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bf9173f-7d72-4303-b858-b8a7b3017b1f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1617203784.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/562/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617203784
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617203784.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: Q. Q., rod. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX Q., proti manželovi: Q.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. nám.
XX, XXX XX Q., v konaní o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 20.06.2017, č.k. 30Pc/46/2017-22, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa zo dňa 20.06.2017, č.k. 30Pc/46/2017-22 rozviedol
manželstvo manželky Q. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX        a manžela P. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q., vo zväzku 17, ročník 2007, na
strane 210, pod poradovým číslom XX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 zákona        č. 36/2005 Z.z. o
rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„C.m.p.“), a vecne tým, že pre rozvod manželstva boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky, ktorými
sú trvalo a vážne narušené vzťahy medzi manželmi. Mal za preukázané, že od počiatku manželstva bol
prítomný vážny problém súvisiaci s intímnou stránkou vzťahu. Z výpovede účastníkov sa potvrdilo, že
vzťah bol vážne narušený, každý mal diametrálne odlišný názor na spoločný život, vnútorné prežívanie
a vnímanie príčin rozkolu. I napriek prezentovanej vôli manžela o obnovu spolužitia               s
manželkou, súd prvej inštancie nevzhliadol možnosť obnovy vzťahu, pretože pre obnovu spolužitia je
potrebná vôľa oboch manželov. Za situácie, keď jeden z manželov, považuje vzťah za trvalo rozvrátený,
opakovane uvádza, že je pre neho až traumatizujúci a spôsobil mu psychosomatické problémy, ktoré sa
prejavili rôznymi zdravotnými ťažkosťami a nepripúšťa možnosť obnovy spolužitia, nedá sa prijať záver,
že náprava vzťahu je možná. V danom prípade boli potvrdené vážne problémy v intímnej stránke vzťahu
manželov, ktoré objektívne mohli viesť a aj viedli k vážnemu rozvratu vzťahu. Nemožno nútiť manželku,
aby zotrvávala v nefunkčnom vzťahu. Manžel napriek prezentovanej snahe o obnovu spolužitia za
dobu jedného roka, čo nežijú s manželku v spoločnej domácnosti ani nepodnikol nejaké relevantné
kroky , ktoré by smerovali ku riešeniu problémov v ich vzťahu. Na základe vyššie uvedeného dospel
k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva, nakoľko manželstvo účastníkov
neplní účel, manželia spolu už po dobu jedného roka nežijú,  a náprava vzťahu nie je možná. Súd
prvej inštancie uviedol, že nevykonal navrhnuté dokazovanie z dôvodu, že navrhnutí svedkovia neboli
spôsobilí vyjadriť sa k tomu, či je manželstvo rozvrátené a či je možná jeho náprava, nakoľko tu ide hlavne
o vnútorné prežívanie manželov, o ich vlastné pocity a  vnímanie. Zdôraznil, že  i keď sa okoliu môže



javiť manželstvo za harmonické, respektíve okolie vníma, že problémy v manželstve nie sú vážne, opak
môže byť pravdou. Je častým javom, že sa pred okolím manželia pretvarujú, snažia sa možno z pocitu
hanby skryť pred ostatnými, že majú vážne vzťahové problémy. V danom prípade možno o to viac, keď
išlo o problémy veľmi citlivého intímneho charakteru. I keby navrhnutí svedkovia uviedli, že manželstvo
nepovažujú za rozvrátené, javilo sa im ako harmonické, bezproblémové, nezmenilo by to rozhodnutie
súdu, nakoľko určujúcim faktorom pre rozhodnutie v danom prípade sú výpovede samotných účastníkov,
z ktorých má súd preukázané zákonné podmienky, ktoré oprávňujú pristúpiť k rozvodu manželstva.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel, žiadajúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súdu prvej
inštancie vytkol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.). Trval na to, že navrhnutí svedkovia (rodičia) sú spôsobilí
vyjadriť sa k tomu, či je manželstvo rozvrátené, pričom sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že častým javom manželov je pretvárka pred okolím, snaha skryť pred ostatnými vzťahové problémy.
Mal za to, že príčiny, ktoré viedli k terajšiemu narušeniu vzťahu sú prekonateľné, riešiteľné a obnova
manželského spolužitia a manželskej jednoty je možná.

4. Manželka vo svojom vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdil. Bola toho názoru, že akýkoľvek svedok by bol vypočutý, tak tento
môže vnímať ich vzťah len zvonka, nie je jeho bezprostredným subjektom a teda nemôže mať reálnu
predstavu o tom, čo všetko vo vzťahu zažila a vnútorne prežívala. Uviedla, že akékoľvek svedectvo
by nezmenilo jej rozhodnutie rozviesť, nakoľko je výsledkom jej mnohoročného trápenia a strádania v
nenaplnenom, sterilnom vzťahu, ktorého náprava nie je možná. Zdôraznila, že manžel počas obdobia,
kedy nežili v spoločnej domácnosti, nepodnikol žiadne kroky, ktorými by sa snažil riešiť vážne problémy
vo vzťahu. Namiesto toho podľa jej názoru, manžel spochybňuje jej psychické zdravie a autentickosť
jej spirituality.

5. Manžel vo svojom vyjadrení k vyjadreniu manželky uviedol, že interpretácie a tvrdenia manželky
nezodpovedajú objektívnej realite a skutkovému stavu veci. Opätovne vyjadril názor, o tom, že súd prvej
inštancie pochybil tým, že nevypočul navrhovaných svedkov a nevykonal náležité dokazovanie.

6. Manželka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu manžela opätovne navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Bola toho názoru, že manželstvo je vážne narušené,
nemôže plniť svoju spoločenskú funkciu, pričom nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.
Uviedla, že považuje názor a pohľad rodičov z manželovej strany na ich manželský zväzok za
irelevantný, keďže rodičia manžela neboli prítomní v ich domácnosti, ako ani v spálni.  Nestotožnila
sa s argumentom manžela o tom, že jej interpretácia a tvrdenia nezodpovedajú objektívnej realite
a skutkovému stavu veci. V tejto súvislosti uviedla, že dôvody dlhodobej a neustále sa prehlbujúcej
nefunkčnosti manželského vzťahu, ktoré popísala vo svojom vyjadrení z 31.08.2017 vychádzajú z
jej vnútorného prežívania a racionálneho reflektovania, teda sú nanajvýš objektívne. Zdôraznila, že
svoje rozhodnutie vzťah ukončiť a žiť oddelene nezmení. Poukázala na fakt, že od júna 2016 žijú s
manželom oddelene, autonómne, pričom manžel nepodnikol žiadne kroky, ktoré by svedčili v prospech
jeho deklarovaného záujmu obnoviť ich manželský vzťah.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods.
3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie  manžela nie je dôvodné.

8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.



10. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Zákon o rodine neuvádza taxatívny výpočet rozvodových dôvod,
keďže formy ľudského spolužitia sa nedajú vtesnať do kauzistickej formulácie, čo by viedlo k prílišnému
formalistickému posudzovaniu vzťahov. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Vyššie uvedené
ustanovenie (§ 23 Zákona o rodine) zakotvuje objektívnu existenciu rozvratu vzťahov. Objektívny rozvrat
vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva,
resp. rodiny založenej manželstvom. Rozvrat manželstva musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek
rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí
javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný.

13. V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvej inštancie, keď mal v prebiehajúcom
preukázané splnenie podmienok na rozvod manželstva predpokladané v ustanovení § 23 Zákona o
rodine. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s
jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vysporiadania sa s
odvolacími dôvodmi manžela, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie obstaral v konaní dostatočné
podklady pre záver o kvalifikovanom rozvrate vzťahov medzi manželmi, t.j. ich citové odcudzenie
sa navzájom,  stratu spoločného života, ako aj správne prihliadol na skutočnosť, že manželstvo je
predovšetkým dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nie je žiaduce, aby súd autoritatívnym rozhodnutím
nútil jedného z manželov zotrvať v manželskom zväzku proti jeho slobodnej vôli. Odvolací súd
vyhodnotil odvolacie argumenty manžela týkajúce sa pochybenia súdu prvej inštancie nevykonaním ním
navrhnutého dokazovania výsluchom svedkov, za nedôvodné. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na princíp voľného hodnotenia dôkazov, ktorý je legislatívne zakotvený v ustanovení § 191 C.s.p.
Koncept voľného hodnotenia dôkazov je derivátom tzv. akuzačného typu procesu, v ktorom zákon
pojmovo nemôže predpisovať zákonnú silu jednotlivým dôkazom. Naopak, v inkvizičnom procese
dominuje tzv. legálna dôkazná teória, ktorá pojmovo vyžaduje zákonnú silu, resp. váhu jednotlivých
dôkazov, tento typ procesu sa však vo všeobecnosti považuje za dejinne prekonaný. Podstata princípu
voľného hodnotenia dôkazov teda spočíva v tom, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd
slobodný, t.j.  žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať
tomu-ktorému dôkaznému prostriedku. V hodnotiacej činnosti je sudca obmedzený iba vnútorným
presvedčením, životnými skúsenosťami, pravidlami formálnej logiky, ktorým by jeho hodnotiace úsudky
nemali odporovať a napokon povinnosťou svoj hodnotiaci záver v rozhodnutí stručne a jasne odôvodniť.
Druhým charakteristickým znakom tohto procesného princípu je aj sloboda súdu uvážiť, či a v kladnom
prípade ktoré dôkazné prostriedky pripustí, prípadne zopakuje či doplní, ktoré naopak nepripustí ako
nepotrebné, nevhodné, irelevantné. Je tiež oprávnený uvážiť, či vykonaným dokazovaním je vec zo
skutkovej stránky dostatočne objasnená, či možno dokazovanie uzavrieť a na základe jeho výsledkov
pristúpiť k právnej kvalifikácii a meritórnemu rozhodnutiu. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo
zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre
rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam. V ďalšom konaní sa bude zaujímať len o tie dôkazy, ktoré
sú pre posúdenie veci dôležité. Toto posudzovanie vykonaných dôkazov je ich hodnotením z hľadiska
dôležitosti. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v
konaní v súlade s priblíženým princípom, keď sa pri rozhodovaní o splnení hmotnoprávnych podmienok
na rozvod manželstva nezaoberal skutočnosťami ako manželský zväzok vnímali rodičia manželov,
keďže tieto nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil i námietku
manžela o jeho snahe obnoviť manželský zväzok. Tu sa žiada zdôrazniť, že ustanovenie § 23 Zákona
o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko
manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že



manželstvo účastníkov konania vykazovalo vážnosť a trvalosť narušenia manželských vzťahov do takej
intenzity, že nebolo možné plniť jeho účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo.

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie  podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom         (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).