{"guid": "f74f418c-d49e-4c54-90e7-d617995b10aa:a6ebd3bf-12f8-49e6-8f35-f22d5f76953b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1708200471.4", "spisova_znacka": "9Co/10/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/10/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 20. júna 2018, sp. zn. 9Co/10/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1708200471.4", "identifikacne_cislo": "1708200471", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6ebd3bf-12f8-49e6-8f35-f22d5f76953b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1708200471.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1708200471.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1708200471.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/10/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200471
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1708200471.4

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: 1/ L.. G. D., D..
XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/X, N., 2/ S. G., F.. D., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom W. U. XXX, W. U.,
3/ I. X., F.. D., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XX/XX, N., proti žalovaným: 1/ Black & White, a.s., , so
sídlom Kaštieľ 5, Bernolákovo, IČO: 31 387 888, 2/ L.. V.. M. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom W. Y. XXXX/
XXA N., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení: AK MS s.r.o., so sídlom Galandova 3, Bratislava, IČO : 47 237 767, 3/
Slovenská republika konajúca prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdkova
36, 817 99 Bratislava, IČO: 17 335 345, zastúpený: Advokátska kancelária ECKER-KÁN & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO : 35 886 625 o určenie vlastníckeho práva,
na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/924/2008-632 zo dňa 11.
septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania  p
o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú  voči žalobcom 1/,2/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie že Š. D., narodený dňa
X.X.XXXX, zomrelý dňa XX.X.XXXX a O. D., F.. C., narodená dňa XX.XX.XXXX, zomrelá dňa
X.XX.XXXX, boli ku dňu svojej smrti podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1-ici pozemkov, parcelné
číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy, o celkovej výmere XX.XXX O.X, parcelné číslo XXXX/
XX druh pozemku: zastavané plochy o celkovej výmere X.XXX O.X, parcelné číslo XXXX/XX druh
pozemku: zastavané plochy o celkovej výmere XX O.X, k. ú. N., obec: N., P.: Z. tak, ako sú  vyznačené
v geometrickom pláne č. X/XXXX (stav podľa registra C KN), vypracovaným O. S. a úradne overeným
Správou katastra Z.. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovia v 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť
žalovaným 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovia
vo svojom písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 3.7.2017 zobrali svoju žalobu v celom
rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť. Uviedli, že súdne konanie nebolo spôsobené a zapríčinené
svojvôľou žalobcov. Ich konanie bolo v dobrej viere, konali dobromyseľne, oprávnene, keďže sa domáhali
svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré im boli neprávom a nezákonne zobraté. Žalobcovia
sú názoru, že uplatnenie nároku trov súdneho konania by bolo právne i morálne značne nesprávne
a nespravodlivé. V prípade uloženia povinnosti nahradiť trovy konania, by bola žalobcom zjavne
spôsobená značná a viacnásobná krivda spoločenská i majetková, ktorá na ich strane existuje od roku
1952, odkedy žijú v právnej neistote, čo im štát zobral pozemky, ku ktorým nemôžu uplatňovať vlastnícke



právo. Žalobcovia mali naliehavý právny záujem na podaní žaloby, nekonali šikanózne ani v rozpore
s dobrými mravmi. Ďalej splnomocnenec uviedol, že žalobcovia sú v značne zlom veku života, všetci
sú veľmi dlho zdravotne vážne postihnutí, o čom svedčia aj ich lekárske správy. Žalobcovia žijú len z
výšky poberaných starobných dôchodkov, nemajú iné príjmy ani majetok. Uvedené okolnosti žalobcovia
považujú za dôvody hodné osobitného zreteľa. Okrem týchto dôvodov považujú žalobcovia ako dôvod
hodný osobitného zreteľa aj skutočnosti a okolnosti vyplývajúce z podstaty žaloby, ktorou je uplatnenie
reštitučného nároku. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ so späťvzatím žaloby súhlasili a žiadali priznať náhradu trov
konania. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcami, s ktorým žalovaní súhlasili, súd prvej inštancie
konanie zastavil.

1.2. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keď priznal nárok na
náhradu trov konania žalovaným 1/, 2/ a 3/. V danej veci mal súd za to, že neboli splnené podmienky na
aplikáciu § 257 C.s.p. tak, ako navrhovali žalobcovia. Súd zohľadnil výnimočnosť použitia ustanovenia
§ 257 C.s.p. a tiež účel, ktorý zákonodarca daným ustanovením sledoval, procesný postoj, okolnosti,
za ktorých si žalobcovia uplatnili žalovaný nárok na súde. Pri posudzovaní, či sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, musí súd prihliadať na majetkové pomery, sociálne, osobné a ďalšie pomery oboch
strán sporu. Dôvod hodný osobitného zreteľa prichádza do úvahy tam, kde povinná strana nemôže
uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými
ťažkosťami. Žalobcovia zavinili začatie konania, zavinili niekoľkoročný spor, v ktorom žalovaní vynaložili
finančné prostriedky. Žalobcovia sú tí, ktorým prislúcha dispozičné právo v zmysle 145 ods. 1 C.s.p.,
sú tí ktorí podali žalobu, vytrvali v spore, a preto bolo potrebné pred vykonaním dispozičného úkonu
späťvzatia žaloby zvážiť všetky procesné dôsledky, ktoré sa s takýmto dispozitívnym úkonom spájajú,
vrátane aplikácie príslušných ustanovení C.s.p. o náhrade trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podali v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobcovia 1/, 2/ a 3/, ktorí v podstate žiadali, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti
zmenil tak, že žalovaným náhradu trov konania neprizná. Vytkli súdu prvej inštancie, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam i nesprávnym právnym záverom.
Rozhodnutie bolo podľa nich zaťažené chybami, nespravodlivosťou, dlhodobou právnou neistotou,
ktorou žalobcovia stále žijú, nakoľko im nebol vrátený ich majetok, vlastnícke právo k pozemkom,
ktoré im bolo zobrané nezákonne. Pozemky boli prevedené neoprávnene do vlastníctva žalovaného 1/.
Povinnosť platiť náhradu trov konania by teda bola flagrantne nespravodlivá voči žalobcom. Žalobcovia
poukázali na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Namietali, že v tejto veci žalobcovi neboli
vypočutí a že žalovaní nepreukázali výšku a účelnosť trov konania. Súd mal prizvať znalca, aby sa k
veci odborne vyjadril. Nesúhlasili s vyjadreniami žalovaných. Prehlásili, že v celom konaní postupovali
dobromyseľne, domáhali sa svojho vlastníckeho práva. Žalovaní vo veci postupovali v rozpore s právom,
nedobromyseľne. Argumentovali tým, že žalobcovia žijú v tiesni, na hranici skutočnej chudoby, bez
možnosti ďalej vo veci konať. Právna neistota, v ktorej dlhodobo žili, sa vrátila, keď súd prvej inštancie
priznal žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Povinnosťou náhrady trov konania by
žalobcovia boli postihnutí viacnásobne a potrestaní za vec dvakrát (hmotne a nehmotne), pritom vec
nespôsobili, ani nezavinili, nenesú žiadnu zodpovednosť. Vec spôsobili a zavinili práve žalovaní. Z
uvedeného vyplýva, že sú splnené podmienky na aplikáciu § 257 C.s.p.. Súd odignoroval zjavný účel
a cieľ žalovaných, ktorí chceli dosiahnuť zmenu súdneho konania, ktoré nekončilo podľa ich predstáv.
Vyjadrenia žalovaných sú účelové, zavádzajúce, bez relevantných dôkazov a bez vyargumentovania.
Žiaľ súd ich vyjadrenia zobral do úvahy bez dôsledného právneho posúdenia a prijal nesprávne závery.
Súd dal možnosť prednostného práva žalovaným a porušil tak rovnosť strán. Poukázali na rozhodnutie
ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 208/2012. Dôvody hodné osobitného zreteľa žalobcovia videli v neprimeranej dĺžke
súdneho konania, vysokom veku žalobcov, ich značne vážnom až kritickom zdravotnom stave, ktorý sa
zjavne zhoršuje, skutočnosti že žijú len z dôchodku bez ďalších príjmov, pričom majú vysoké výdavky na
zdravotnú starostlivosť. Žalovaný 1/ je majetný, zveľaďuje pozemky, ktorých vlastníkmi boli žalobcovia,
pričom získal ich pozemky nezákonne.

3. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní 1/ a 2/. Mali za to, že odvolanie žalobcov je
zmätočné a nemá zákonné náležitosti. Žalobcovia sa v ňom namiesto riadneho vymedzenia dôvodov
odvolania zamerali iba na opakované osočovanie žalovaných 1/ až 3/. Z odvolania žalobcov nijakým
spôsobom nevyplýva, akým spôsobom mali byť poškodené ich práva a v čom vidia nesprávnosť
napadnutého výroku, resp. pochybenie súdu prvej inštancie. Taktiež neuviedli, v čom vidia dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd postupovať podľa § 257 C.s.p.. Žalovaní v tejto súvislosti



poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co 47/2016. Zdôraznili výnimočnosť
ustanovenia § 257 C.s.p., a to že súd nemal od začiatku právomoc konať a rozhodnúť o žalovanej veci.
Dňa 15.11.2004, teda pred podaním žaloby dňa 28.1.2008, si žalobcovia riadne uplatnili reštitučný nárok
na Okresnom úrade Z., v dôsledku toho absentoval v konaní na súde naliehavý právny záujem na určení,
že nehnuteľnosti patria do vlastníctva žalobcov. Žalobcovia splnili podmienky na poskytnutie náhrady v
dôsledku rozhodnutia Okresného úradu Z., pozemkový a lesný odbor zo dňa 13.7.2015. Žalobcovia s
poukazom na rozhodnutie Okresného úradu Z. zavinili uplatnením práva na navrátenie vlastníctva pred
podaním žaloby a právoplatným priznaním tejto náhrady ich neúspech v konaní a dôvodnosť späťvzatia
žaloby a zastavenie súdneho konania. Dôvod hodný osobitného zreteľa prichádza do úvahy iba tam, kde
povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže
uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Osobné a sociálne pomery žalobcov sa od podania žaloby žiadnym
spôsobom nezmenili. Žalobcovia si museli byť vedomí, že konanie o určenie vlastníctva je duplicitné a
môže byť časovo i finančne náročné a museli si byť vedomí toho, že v konaní nemusia byť úspešní, čo
so sebou nesie následky v podobe trov konania. Finančné pomery žalobcov sa dokonca zlepšili, majú
pohľadávku na náhradných pozemkoch, resp. dostanú náhradný pozemok.

4. Žalovaný 3/ sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

5. K vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ doručili odvolaciemu súdu svoju repliku žalobcovia. Zotrvali na svojom
odvolaní. Namietali, že správne i súdne konania v danej veci trvali neprimerane dlho, v dôsledku čoho
boli žalobcovi v právnej neistote. Uskutočnené prevody vlastníckeho práva sporných nehnuteľností
boli protizákonné a nespravodlivé. V okolnostiach sprevádzajúcich tieto prevody žalobcovia videli
dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania. Namietali, že
súd, aj žalovaní vedeli, že vo veci koná správny orgán, ale niekto to nenamietal. Súd mal právo
i povinnosť žalobu zamietnuť. Samozrejme u žalobcov neabsentoval naliehavý právny záujem.
Žalobcovia mali záujem ochraňovať svoj majetok. Postup a konanie bolo zjavne nedobromyseľné,
účelové a motivované zmocnením sa majetku. Konanie bolo v rozpore s platným právom i s dobrými
mravmi. Z nekalého konania vznikajú ale právne nároky a tiež isté určovacie nároky, žalobcovi
poukázali na § 451 Občianskeho zákonníka. Uvedené okolnosti podľa žalobcov predstavujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa pokladali žalobcovia za preukázané
rozhodnutiami Okresného úradu Z., listom L.. O. D. zo dňa 15.10.2017, lekárskymi správami žalobcov
a rozhodnutím Okresného úradu Bratislava z 25.6.2015. Vyplýva z nich, že žalobcovia konali v dobrej
viere, existoval u nich naliehavý právny záujem a postupovali v záujme ochrany svojho vlastníckeho
práva a súlade s právom. V dôsledku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie trpia skrivodlivosťou
a ťažko ju znášajú. Rozhodnutie považujú za nesprávne, nespravodlivé a likvidačné. Žalobcovia žijú z
nízkych dôchodkov, rodinní príslušníci im musia prispievať na zdravotnú starostlivosť.

6. K replike žalobcov sa doručili odvolaciemu súdu svoju dupliku žalovaní 1/ a 2/. Namietali jeho
zmätočnosť a rozpor s Civilným sporovým poriadkom. Zotrvali na názore, že žalobcovia nijako
nepreukázali splnenie podmienok pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p.. Poukázali
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co 47/2016.

7. Žalovaný 3/ sa k replike žalobcov nevyjadril.

8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania (t.j. pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno
priznať úspech, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p.,
vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods.
2 C.s.p.).

10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.



11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.1.2008 sa žalobcovia
domáhali určenia, že Š.H. D., narodený dňa X.X.XXXX, zomrelý dňa XX.X.XXXX a O. D., rod.
C., narodená dňa XX.XX.XXXX, zomrelá dňa X.XX.XXXX, boli ku dňu svojej smrti podielovými
spoluvlastníkmi, každý v 1-ici pozemkov, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy, o
celkovej výmere XX.XXX O.X, parcelné číslo XXXX/XX druh pozemku: zastavané plochy o celkovej
výmere X.XXX O.X, parcelné číslo XXXX/XX druh pozemku: zastavané plochy o celkovej výmere XX
O.X, k. ú. N., obec: N., okres: Z. tak, ako sú  vyznačené v geometrickom pláne č. X/XXXX (stav
podľa registra C KN), vypracovaným O. S. a úradne overeným Správou katastra Z.. Žalobcovia si dňa
15.11.2004, ešte pred podaním žaloby, ako oprávnené osoby uplatnili na bývalom Obvodnom úrade
v Z. právo na navrátenie vlastníctva podľa §5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. vo vzťahu k totožným
pozemkom. Okresný úrad Z. vo veci dňa 13.7.2015 pod č. OU-SC-PLO/2015/2953-2/775/Ko rozhodol
tak, že žalobcovia ako oprávnené osoby spĺňajú podmienky k poskytnutiu náhrady za pozemky, ktoré
prešli do vlastníctva československého štátu podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. Právo na
náhradu bolo oprávneným osobám priznané z dôvodu, že pozemky sa nachádzajú vo vlastníctve fyzickej
a právnickej osoby, čo je zákonnou prekážkou navrátenia vlastníctva. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.8.2015. Následne žalobcovia vzali svoju žalobu späť a žiadali konanie zastaviť, s
čím žalovaní súhlasili, v dôsledku čoho prvoinštančný súd konanie napadnutým uznesením zastavil a
žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v posudzovanej veci
žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania v dôsledku čoho sú povinní v zmysle § 256 ods. 1
C.s.p. nahradiť trovy konania žalovaným. Zodpovednosť za zastavenie konania je výlučne procesného
charakteru a v zásade ju nesie subjekt, ktorý svojim správaním zastavenie konania vyvolal. Týmto
subjektom môže byť žalobca, ktorý vzal žalobu späť. Žalovanému vzniká povinnosť nahradiť trovy
konania vtedy, keď sa správal v zmysle žalobného petitu, čím splnil to, čoho sa žalobca v konaní domáhal
a v dôsledku jeho správania sa stala pôvodne dôvodne podaná žaloba pre žalobcu bezpredmetnou.

12.1. V posudzovanej veci je nepochybné, že žalobcovia vzali svoju žalobu späť z dôvodu, že Okresný
úrad Z. im svojim rozhodnutím priznal náhradu za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva československého
štátu a vo vzťahu ku ktorým sa v tomto súdnom konaní domáhali určenia, že ich právni predchodcovia
boli ku dňu svojej smrti ich vlastníkmi. Nenastala teda situácia, že by sa žalovaní správali v zmysle
žalobného petitu, preto je potrebné procesnú zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania pričítať
výlučne žalobcom.

13. Napriek nespornému procesnému zavineniu zatavenia konania sa žalobcovia domáhali nepriznania
náhrady trov konania žalovaným podľa § 257 C.s.p.. Predmetné ustanovenie je výnimkou zo zásady
zodpovednosti za výsledok konania a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov
hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto
náhradu nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri
skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré
viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán pred začatím a v priebehu konania a pod., pretože iba tieto
kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 257 C.s.p..

13.1. Žalobcovia dôvody hodné osobitného zreteľa videli najmä v dĺžke súdneho i súvisiaceho správneho
konania, v prevodoch sporných pozemkov, v údajne protiprávnom správaní sa žalovaných, ako aj v
subjektívnych okolnostiach na strane žalobcov, ktorí tvrdili, že sú nemajetní, majú nízky príjem a ich
zdravotný stav je zlý.

13.2. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie v posudzovanej veci nevzhliadol žiadne dôvody
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. strane,
ktorá by na ňu inak mala nárok. Žalobcovia iniciovali súdne konanie napriek tomu, že sa v tom čase
už niekoľko rokov domáhali navrátenia vlastníctva k totožným pozemkom a na rovnakom skutkovom
základe v správnom konaní podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Žalobcovia, ktorí boli v čase
podania žaloby právne zastúpení advokátom ako osobou znalou práva, si museli byť vedomí, že nemôžu
dosiahnuť úspech v oboch konaniach, t.j. že im nemôžu byť navrátené pozemky v správnom konaní so
súčasným súdnym určením, že dané pozemky boli vlastníctvom ich právnych predchodcov. Je výlučne



na žalobcoch, aký postup zvolia na ochranu svojich práv, avšak za túto slobodnú voľbu právnych
nástrojov žalobcovia nesú i zodpovednosť.

13.3. Skutočnosť, že správne konanie na Okresnom úrade Z. trvalo neprimerane dlho, nezakladá
oprávnenie účastníkov tohto konania domáhať sa na totožnom skutkovom základe obdobného nároku
na súde, ani ich nezbavuje zodpovednosti za výsledok takéhoto súdneho konania. Rovnako za dôvod
hodný osobitného zreteľa nie je možné považovať ani dĺžku súdneho konania, najmä keď táto zaťažuje
obe procesné strany. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že začatím súdneho konania došlo k
navodeniu právnej neistoty nie na strane žalobcov, ale na strane žalovaných, ktorí konaním dotknuté
pozemky vlastnili a užívali. Pokiaľ ide o žalobcami namietané prevody sporných pozemkov, odvolaciemu
súd nie je zrejmé, na základe čoho považujú žalobcovia tieto skutočnosti za dôvody hodné osobitného
zreteľa. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov, pokiaľ išlo subjektívne okolnosti
na ich strane, v ktorých videli dôvody hodné osobitného zreteľa. U žalobcov nedošlo k žiadnej
náhlej nepriaznivej zmene ich majetkových, príjmových, sociálnych či zdravotných pomerov v priebehu
súdneho konania. Súdna prax je ustálená v tom, že samotná nepriaznivá finančná situácia niektorej
sporovej strany nie je považovaná za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p.. Za daných
pomerov žalobcovia do konania už vstupovali, pričom strana sporu musí v zásade vždy brať do úvahy i
možnosť, že v súdnom konaní úspešná nebude, v dôsledku čoho ju bude zaťažovať povinnosť nahradiť
jeho trovy.

14. Posudzovaná vec ako celok, vrátane danej skutkovej a právnej situácie a pomerov strán sporu
nevykazuje žiadne znaky, ktoré by bolo možné chápať ako dôvody osobitného zreteľa odôvodňujúce
aplikáciu § 257 C.s.p.. Odvolacie námietky žalobcov neboli spôsobilé spochybniť správnosť tohto záveru.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd  v zmysle § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech,
preto im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške  náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/924/2008", "guid": "d829ae24-b20a-4aa5-a922-0dfd8ce184ea:31c18e63-306e-48c6-ac58-f9036a594463", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:173a3ac3-1ed8-447e-981f-8d88afee199c"}, {"guid": "24feed82-8a30-4684-bfe5-4ba7eb976e1e:759529f0-95ff-4841-bf13-1210e06acb4f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1708200464.2", "spisova_znacka": "9Co/47/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/47/2016 z 18. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1708200464.2"}, {"guid": "88cb80d6-eaeb-4cb4-82a7-783cd37e1b75:9d8bfcd5-6a6a-42ed-bfa5-808836a3ead3", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/47/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/47/2016 z 26. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-10-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/88cb80d6-eaeb-4cb4-82a7-783cd37e1b75:9d8bfcd5-6a6a-42ed-bfa5-808836a3ead3"}], "citovane_v": []}