Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/57/2018 z 24. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. októbra 2018, sp. zn. 1Cob/57/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1710207638.2 Krajský súd Bratislava | 1Cob/57/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1710207638.2 | 2018-10-24 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3aba662-4963-4ca9-a3d6-af24cc43ef09 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1710207638.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/57/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710207638
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1710207638.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Z.. Q. K., U. F..
XX/XXX, O. J. I., správca konkurznej podstaty úpadcu BarBag, s.r.o. v konkurze, Pivovarská 442/36,
Ilava, IČO: 36 761 133, zast. JUDr. Peter Žilinčík, advokát, Centrum I 57/132, Dubnica nad Váhom proti
žalovanému Nákladná doprava KUBALA, s. r. o., Diaľničná cesta 12, Senec, IČO: 44 313 136, zast.
Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, Bratislava - Ružinov o zaplatenie prepravného vo výške
19.973,06 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k.
26Cb/27/2011-780 zo dňa 21.4.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok v Pezinku č.k. 26Cb/27/2011-780 zo dňa
21.4.2017 vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov
konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú
sumu vo výške 19.973,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 385,18 eur od 9.12.2008 do zaplatenia,
zo sumy 553,93 eur od 9.12.2008 do zaplatenia,
zo sumy 1259,82 eur od 2.1.2009 do zaplatenia,
zo sumy 1043,65 eur od 2.1.2009 do zaplatenia,
zo sumy 1996,65 eur od 2.1.2009 do zaplatenia,
zo sumy 47,81 eur od 2.1.2009 do zaplatenia,
zo sumy 404,45 eur od 16.1.2009 do zaplatenia,
zo sumy 1006,15 eur od 31.1.2009 do zaplatenia,
zo sumy 1587,64 eur od 12.2.2009 do zaplatenia,
zo sumy 480,61 eur od 13.2.2009 do zaplatenia,
zo sumy 929,54 eur od 25.2.2009 do zaplatenia,
zo sumy 932,07 eur od 25.2.2009 do zaplatenia,
zo sumy 625,25 eur od 25.2.2009 do zaplatenia,
zo sumy 191,36 eur od 25.2.2009 do zaplatenia,
zo sumy 155,14 eur od 4.3.2009 do zaplatenia,
zo sumy 552,41 eur od 24.3.2009 do zaplatenia,
zo sumy 27,30 eur od 2.4.2009 do zaplatenia,
zo sumy 626,70 eur od 14.4.2009 do zaplatenia,
zo sumy 1511,81 eur od 14.4.2009 do zaplatenia,



zo sumy 1437,28 eur od 14.4.2009 do zaplatenia,
zo sumy 1531,53 eur od 30.4.2009 do zaplatenia,
zo sumy 188,82 eur od 30.4.2009 do zaplatenia,
zo sumy 308,36 eur od 30.4.2009 do zaplatenia,
zo sumy 1176,67 eur od 8.6.2009 do zaplatenia a
zo sumy 1012,93 eur od 8.6.2009 do zaplatenia
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov súdneho konania.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 22.6.2010
doručenou súdu dňa 30.6.2010 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť
žalobcovi peňažnú sumu 20.872,85 eur s príslušenstvom a spolu s náhradou trov konania. Uznesením
súdu zo dňa 28.9.2009 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, keď uznesenie bolo zverejnené dňa
1.10.2009. Svoj návrh odôvodnil tým, že do všeobecnej podstaty úpadcu boli zapísané pohľadávky
voči žalovanému, ktoré vznikli neuhradením faktúr za prepravu nákladnými vozidlami. Súpis všeobecnej
podstaty bol zverejnený v OV č. 8B/2010 dňa 14.1.2010 a sú v ňom zapísané neuhradené faktúry
žalobcu a to faktúry č. 2008005 zo dňa 23.11.2008 splatná dňa 8.12.2008 s neuhradenou časťou
385,13 eur, č. 2008006 zo dňa 23.11.2008 splatná dňa 8.12.2008 s neuhradenou časťou 553,93 eur, č.
2008024 zo dňa 31.12.2008 splatná dňa 1.1.2009 s neuhradenou časťou 1259,82 eur, č. 2008030 zo
dňa 31.12.2008 splatná dňa 1.1.2009 s neuhradenou časťou 1043,65 eur, č. 2008031 zo dňa 31.12.2008
splatná dňa 1.1.2009 s neuhradenou časťou 1996,65 eur, č. 2008033 zo dňa 31.12.2008 splatná dňa
1.1.2009 s neuhradenou časťou 47,81 eur, č. 2008036 zo dňa 31.12.2008 splatná dňa 15.1.2009 s
neuhradenou časťou 404,45 eur, č. 20090001 zo dňa 16.1.2009 splatná dňa 30.1.2009 s neuhradenou
časťou 1006,15 eur, č. 20090005 zo dňa 21.1.2009 splatná dňa 4.2.2009 s neuhradenou časťou 569,09
eur, č. 20090009 zo dňa 28.1.2009 splatná dňa 11.2.2011 s neuhradenou časťou 1587,64 eur, č.
20090010 zo dňa 29.1.2009 splatná dňa 12.2.2009 s neuhradenou časťou 480,61 eur, č. 20090015 zo
dňa 31.1.2009 splatná dňa 24.2.2009 s neuhradenou časťou 929,54 eur, č. 20090017 zo dňa 31.1.2009
splatná dňa 24.2.2009 s neuhradenou časťou 932,67 eur, č. 20090018 zo dňa 10.2.2009 splatná dňa
24.2.2009 s neuhradenou časťou 625,25 eur, č. 20090019 zo dňa 31.1.2009 splatná dňa 24.2.2009 s
neuhradenou časťou 191,36 eur, č. 20090020 zo dňa 17.2.2009 splatná dňa 3.3.2009 s neuhradenou
časťou 155,14 eur, č. 20090024 zo dňa 23.2.2009 splatná dňa 9.3.2009 s neuhradenou časťou 30,10
eur, č. 20090028 zo dňa 9.2.2009 splatná dňa 23.3.2009 s neuhradenou časťou 552,41 eur, č. 20090030
zo dňa 18.3.2009 splatná dňa 1.4.2009 s neuhradenou časťou 27,30 eur, č. 20090033 zo dňa 30.3.2009
splatná dňa 13.4.2009 s neuhradenou časťou 626,70 eur, č. 20090034 zo dňa 30.3.2009 splatná dňa
13.4.2009 s neuhradenou časťou 1511,81 eur, č. 20090035 zo dňa 30.3.2009 splatná dňa 13.4.2009 s
neuhradenou časťou 1437,28 eur, č. 20090036 zo dňa 27.3.2009 splatná dňa 29.4.2009 s neuhradenou
časťou 1531,53 eur, č. 20090037 zo dňa 31.3.2009 splatná dňa 29.4.2009 s neuhradenou časťou
188,82 eur, č. 20090038 zo dňa 15.4.2009 splatná dňa 29.4.2009 s neuhradenou časťou 308,36 eur,
č. 20090039 zo dňa 24.5.2009 splatná dňa 7.6.2009 s neuhradenou časťou 1176,67 eur a č. 20090040
zo dňa 24.5.2009 splatná dňa 7.6.2009 s neuhradenou časťou 1012,93 eur. Listom zo dňa 10.2.2010
žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho záväzky voči žalobcovi neexistujú, pretože zanikli na základe
jednostranných započítacích prejavov, ktoré k listu priložil, čo PZ žalovaného oznámil aj dodatočne
telefonicky. Písomným podaním zo dňa 27.10.2010 PZ žalobcu zobral návrh v časti zaplatenia sumy
30,10 eur z faktúry č. 20090024 a v časti 300,- eur bez skutkového základu ako chyby v počítaní
späť a žiadal konanie zastaviť. Písomným podaním zo dňa 1.2.2011 PZ žalobcu uviedol, že žalovaný
neuhradil zostatky po započítaní častí súm podľa faktúr. Žalovaný nepredložil dôkazy o doručení
zápočtov úpadcovi. Keďže predmetom sporu sú neuhradené zostatky faktúr, ich čiastočné úhrady možno
považovať za uznanie záväzku. Písomným podaním zo dňa 10.2.2012 PZ žalobcu uviedol, že medzi
úpadcom a žalovaným boli ústne uzavreté zmluvy o preprave. Úpadca vykonal pre žalovaného prepravu
podľa jeho pokynov, záznamy o prevádzke vozidla doručil žalovanému, ten vystavil objednávku, v
ktorej už bol uvedený počet najazdených kilometrov a aj celková cena prepravy. Ak šoféri čerpali u
žalovaného pohonné hmoty, žalovaný vystavil dodací list, v ktorom uviedol evidenčné číslo vozidla,
dátum, množstvo nafty a prídavnej látky. Úpadca fakturoval len skutočne vykonanú prepravu vopred
odsúhlasenú žalovaným. Žalovaný, ktorý mal pohľadávky voči úpadcovi z titulu dodávky pohonných
hmôt, vyhotovoval jednostranné zápočty, ktoré úpadca po doručení zúčtoval. Na pojednávaní dňa
2.7.2012 PZ žalobcu uviedol, že faktúrami č. 900512 na sumy 1062,93 eur a 1035,63 eur preukazuje,
že žalovaný fakturoval vyčerpanú naftu, doložené faktúry sú len príklad. Konateľ spol. BarBag s.r.o. Z.



G. zomrel. Na pojednávaní dňa 7.11.2012 PZ žalobcu uviedol, že inventarizáciou jednoznačne potvrdil
žalovaný správnosť zostatkov, text pod tým, nie je krytý odtlačkom pečiatky nie je zrejmé kedy bol
vyhotovený a nie je uvedené, že by tento text mal meniť konštatovanie, že sa správnosť potvrdzuje.
Písomným podaním zo dňa 18.2.2013 PZ žalobcu uviedol, že k faktúre č. 2008005 bola uhradená suma
4,70 eur k zápočtu vykonanému žalovaným by nemohlo dôjsť, keďže v čase vyhotovenia zápočtu faktúra
žalovaného nebola splatná. Neuhradený zostatok k faktúre č. 2008024 vo výške 1259,82 eur žalovaný
potvrdil. Neuhradený zostatok k faktúre č. 2008030 vo výške 1043,65 eur žalovaný potvrdil. K zápočtu
k faktúre č. 2008031 nemohlo dôjsť, keďže v čase vyhotovenia zápočtu faktúra žalovaného nebola
splatná. Neuhradený zostatok k faktúre č. 2008033 vo výške 47,81 eur žalovaný potvrdil. Neuhradený
zostatok k faktúre č. 2008036 vo výške 404,45 eur žalovaný potvrdil. O existencii zostatku podľa
faktúry č. 20090001 svedčí aj údaj na pečiatke EXTERNA faktúra, kde žalovaný túto výšku zostatku
konštatoval. Sumu podľa faktúry č. 20090005 vo výške 569,09 eur berie žalobca späť, keďže bola
zaplatená. Sumu vo výške 0,60 eur z faktúry č. 20090017 berie späť, keď došlo k chybe v písaní. K
zápočtu k faktúre č. 20090018 by nemohlo dôjsť, keďže v čase vyhotovenia zápočtu faktúra žalovaného
nebola splatná. Sumu vo výške 30,10 eur podľa 20090028 zobral žalobca späť pred vydaním platobného
rozkazu. K zápočtu k faktúre č. 20090028 by nemohlo dôjsť, keďže v čase vyhotovenia zápočtu faktúra
žalovaného nebola splatná. Neuhradený zostatok k faktúre č. 20090030 vo výške 27,30 eur žalovaný
potvrdil. K zápočtu k faktúre č. 2009033 by nemohlo dôjsť, keďže v čase vyhotovenia zápočtu faktúra
žalovaného nebola splatná. K zápočtu k faktúre č. 2009034 by nemohlo dôjsť, keďže v čase vyhotovenia
zápočtu faktúra žalovaného nebola splatná. K zápočtu k faktúre č. 2009035 by nemohlo dôjsť, keďže
v čase vyhotovenia zápočtu faktúra žalovaného nebola splatná. K zápočtu k faktúre č. 2009036 by
nemohlo dôjsť, keďže v čase vyhotovenia zápočtu faktúra žalovaného nebola splatná. K zápočtu k
faktúre č. 2009037 by nemohlo dôjsť, keďže v čase vyhotovenia zápočtu faktúra žalovaného nebola
splatná. Neuhradený zostatok k faktúre č. 20090038 vo výške 308,36 eur žalovaný potvrdil. Účinky
započítania nastanú až doručením započítacieho úkonu, nie je vyhotovením. Zápočty pohľadávok zo dňa
24.4.2009 a 2.6.2009 nie sú podpísané žalovaným, takéto úkony nie je možné považovať za prejavy vôle.
Výsluch svedkyne E. považuje za nadbytočný, keďže táto by sa nevedela vyjadriť k doručeniu úkonov
započítania. Záverom žalobca trvá na návrhu v časti zaplatenia sumy 19.973,06 eur. Na pojednávaní
dňa 15.5.2013 žalobca uviedol, že časť peňažného plnenia, ktoré má zaplatiť žalovaný, tento aj sám
uznáva, avšak do dnešného dňa nezaplatil ani korunu.

4. Z výpovede svedkyne E. vyplýva, že zápočty podpisovala a vyhotovovala ona prípadne ekonómka.
Poukázal na list žalobcu, ktorým žiada od žalovaného odsúhlasenie zostatku pohľadávok, ktorý list
je podpísaný konateľom žalovaného, v tomto liste sú na záver dopísané texty rukou. Nerozporuje,
že na zápočtoch nie sú podpisy pána H.. Na pojednávaní dňa 22.2.2016 PZ žalobcu poukázal na
výsluch svedkyne E., ktorá započítacie úkony podpisovala, pričom tak bola oprávnená robiť podľa § 15
Obchodného zákonníka. Na pojednávaní dňa 17.10.2016 PZ žalobcu uviedol, že zápočet vykonaný po
vyhlásení konkurzu nemohol byť účinný čo do započítania, avšak uznanie pohľadávky tam uvedenej je
zrejmé. Na pojednávaní dňa 22.3.2017 PZ žalobcu uviedol, že úpadca neplatil v hotovosti, vykonávali
sa zápočty, vždy bol záväzok na naftu menší ako na prepravu, čerpalo sa na palivové karty žalovaného.
Žalobca jazdil pre žalovaného v tom období pre ktorého sa dotýka táto dlžná suma.

5. V písomnom podaní zo dňa 7.1.2011 žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal právny titul a výšku
pohľadávok, uplatnili fiktívne pohľadávky, bez vykázania ktorých by konkurz bol zrušený. Pohľadávky
nezohľadňujú, že žalovaný znášal náklady na pohonné hmoty na vykonanie prepravy. Žalobca neuviedol
dôvod neuznania zápočtov. Na pojednávaní dňa 2.7.2012 PZ žalovaného poukázal na skutočnosť, že
žalobca by nejazdil v prípade, že by mu neboli pravidelne uhrádzané odplaty za vykonanie prepravy,
prípadne by tieto vymáhal hoc aj obyčajnou výzvou, keď podľa žaloby ide o údajne nezaplatené faktúry
za obdobie 2 rokov. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyzeral tak, že žalobca vykonával
prepravu pre žalovaného, pričom žalovaný mu dal kartu, na ktorú žalobca tankoval naftu následne
mu bola pravidelne táto nafta započítavaná na žalobcom vystavené faktúry ako odplata za prepravu.
Túto kartu mohol úpadca používať výlučne za účelom natankovania pri preprave vykonávanej pre
žalovaného. Uvedené zápočty boli žalobcom posielané bežnou poštou, preto nie je možné preukázať
doručenie týchto zápočtov podacími lístkami resp. doručenkami. Účtovné zachytenie zmluvných vzťahov
medzi spol. BarBag, s.r.o. a žalovaným nezodpovedá skutočnej právnej a ekonomickej podstate
obchodovania. Na pojednávaní dňa 7.11.2012 PZ žalovaného uviedol, že poštovými hárkami preukazuje
odoslanie pošty ako bežnej pošty a teda aj zaslanie zápočtov žalobcu. Poštové hárky nie sú opatrené
odtlačkom pečiatky, keďže zásielky neboli doporučené a v takom prípade sa tieto poštové hárky poštou



nepotvrdzujú. Má informácie, že M. G. telefonoval p. H. a vyzýval ho na zaplatenie faktúry čo bolo
motivované jeho pohľadávkami voči úpadcovi. V časti výpovede svedkyne o účtovaní pod var. symbolom
má jej výpoveď za nedôveryhodnú a to z poukazom na úč. fak. 2008006, keď tam chýba nejaké bližšie
vysvetlenie prečo to bolo účtované uvedeným spôsobom. Na pojednávaní dňa 15.5.2013 PZ žalovaného
uviedol, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, keď nie je možné, aby
žalovaný zaplatil naftu aj druhýkrát. Je zrejmé, že prišlo k riadnemu započítaniu a teda aj k zániku
pohľadávky spol. BarBag. Tretí dôvod na zamietnutie je nesúlad úč. dokladov so skutočným stavom,
žalobca nepreukázal právny titul na zaplatenie žalovanej sumy keď úč. doklady len nasledujú po plnení.
K započítaniu poukazuje na § 359 Obch. zák. Variabilné symboly neboli vždy presné avšak Obchodný
zákonník stanovuje poradie priraďovania platieb v prípade, že je zaplatená peňažná suma veriteľovi a
táto nie je identifikovaná. Žiada, aby žalobca do spisu doložil účtovníctvo za rok 2009 z ktorého bude
zrejmé, či bol úpadca schopný platiť alebo nie a či mohlo dôjsť aj k započítaniu splatnej pohľadávky
na nesplatnú, keďže má za to, že úpadca nebol schopný platiť. Spoločnosť BarBag bola bezmajetná
a vyhla sa plateniu svojich záväzkov konkurzom, pričom jediný majetok predstavuje pohľadávka voči
žalovanému. Svedkyňa potvrdila, že zápočty boli pravidelne zasielané a SKP sa ani len nepokúsila
dokázať, že obsahom týchto zásielok bolo niečo iné ako zápočty. Rovnako spochybňuje vecný a právny
základ žalovaných faktúr, ktoré nie sú v rozpore so zmluvou o preprave uzavretou medzi úpadcom
a žalovaným. Konateľ úpadcu potvrdil, že sa ani nepredpokladalo, že by úpadca priamo uhrádzal v
peniazoch náklady na spotrebované pohonné hmoty a tieto mali byť účtovne vyrovnané započítaním.
Poukazuje aj na povinnosť konať v súlade so zásadami poctivého obch. styku a dobrými mravmi čomu
konanie úpadcu a žalobcu ani v najmenšom nezodpovedá. Úpadca nikdy v minulosti pohľadávky, ktoré
mali byť započítané a podľa žalobcu neboli, nevymáhal, neurgoval a ani sa nechystal či už zaplatiť za
naftu alebo si tieto svoje účtovné záväzky započítať a tým sa ich zbaviť. Samotné vyhlásenie konkurzu
už v druhom polroku 2009 nasvedčuje, že úpadca v predchádzajúcom období nebol schopný plniť svoje
záväzky. Pre prípad, že návrhu bude len čiastočne vyhovené žiada, aby žalobcovi nebola priznaná
náhrada trov právneho zastúpenia, keďže ako advokátka je rovnako kvalifikovaná na zastupovanie
pred súdmi ako jej spoločník z kancelárie, ktorého si formálne najala, pričom sama sa dostavuje na
každé pojednávanie a aktívne vec zastupuje. Podľa judikatúry patrí zastupovanie úpadcu v súdnych
sporoch medzi povinnosti správcu, ktorý sa môže dať zastúpiť avšak iba v odôvodnených prípadoch, keď
napr. úpadca vedie väčšie množstvo súdnych sporov nie však toľko aby bolo ekonomicky odôvodnené
zamestnávať interného právnika.

6. Na pojednávaní dňa 28.09.2015 PZ žalovaného uviedol, že na začiatku namietali faktúry, lebo jednak
nezakladajú nárok a ďalej nezodpovedajú skutočnosti, keď v prejednávanej veci ide len o účtovné
doklady, pričom právny vzťah bol iný. Žalovaný nedodával úpadcovi pohonné hmoty, nemal ani nemá
čerpaciu stanicu, náklady na palivo vždy znášal žalovaný a nie žalobca. Pani E. nebola oprávnená
uznávať pohľadávky, na zápočtoch sa nenachádza podpis pána H.. Žalovaný neuznáva faktúry. Konanie
žalobcu máme za rozporné s dobrými mravmi, keď zneužil skutočnosť, že v konkurze jediným majetkom
je pohľadávka voči žalovanému, pričom konkurz bol vyvolaný pohľadávkou spoločníka voči úpadcovi.
Ustanovenia ZKV v časti nemožnosti započítania pohľadávok neprihlásených mám za rozporné s
ústavným článkom upravujúcim právo vlastniť majetok. Namieta všetky faktúry, keďže všetky faktúry
obsahujú cenu za PHM, pričom PHM si platil sám žalovaný. List z 10.2.2010 o zániku záväzkov na
základe započítacích úkonov je o účtovnej stránke veci, právna stránka veci je iná. Neobsahuje podpis
pána H., ide o podpis účtovníčky pani D., rovnako aj písaný text písala pani D.. Navyše zo samotného
textu nevplýva uznanie vyše 20.000,- eur, je tam uvedená omnoho nižšia suma. Samotné STAZky
preukážu maximálne vykonanie prepravy a nie výšku dohodnutej odmeny, zo samotných zápočtov
vyplýva, že žalovaný neuznával poskytnutím čiastočného plnenia zvyšok záväzku, práve naopak z
toho vyplýva, že toto neuznával. Na pojednávaní dňa 22.2.2016 PZ žalovaného uviedol, že zápočty
má za riadne doručené, o čom svedčia nie len interné poštové záznamy, ale aj výpovede svedkov.
Prax bola taká, že sa zasielali faktúry obyčajnou poštou a nikdy nebol problém s doručením. Účtovné
doklady nie sú v súlade s právnou stránkou veci, faktúry nesvedčia o výške pohľadávky, keďže v
skutočnosti bola dohoda taká, že žalovaný bude znášať náklady na PHM, ale v prevyšujúcej časti
zaplatí odplatu. Faktúry nie sú dôkazom o výške pohľadávky. Objednávky, faktúry, ako aj zápočty
neboli podpisované konateľom žalovaného p. H., ale boli podpisované pracovníčkami, ktoré tieto listiny
podpisovali a predtým vystavovali pravdepodobne ako prejav svojej predstavy o vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným. Poukazujem tiež na ústne odôvodnenie zrušujúceho uznesenia KS BA, podľa ktorého je
potrebné prihliadať na prax zaužívanú medzi žalobcom a žalovaným, spočívajúcu v tom, že žalovaný



nikdy nehradil celú odplatu za prepravu ako bola fakturovaná, ale vždy iba jej časť, ktorá presahovala
náklady na PHM.

7. Krajský súd v Bratislave prikázal zaoberať sa otázkou, či čiastočné plnenie niektorých faktúr možno
chápať ako uznanie celej fakturovanej sumy a tiež to, či niektoré z predložených listín označené ako
zápočet pohľadávok je možné považovať za platné uznanie záväzku žalovaným. Pokiaľ nepriznáme
započítaciemu prejavu právne účinky z dôvodu, že tento nebol doručený úpadcovi, nemožno mu priznať
ani právne účinky uznania dlhu. Jednostranný právny úkon je vykonaný až oznámením adresátovi.
Pokiaľ teda tvrdíme, že k zápočtu de iure nedošlo pre jeho nedoručenie úpadcovi, takýto istý následok
musíme stiahnuť aj na príp. účinky uznania záväzku. Pokiaľ teda zápočet bol doručený, spôsobil zánik
pohľadávky, pokiaľ doručený nebol, nemá ani účinky uznania. Krajský súd v Bratislave tiež prikázal
zohľadniť aj okolnosti, za ktorých boli takéto úkony vykonané, alebo faktúry čiastočne hradené. Zo
samotného zápočtu je pritom zrejmé, že žalovaný nemienil uznať celú faktúru a túto zaplatiť, ale naopak
v rámci účtovného úkonu postupoval v intenciách právneho vzťahu s úpadcom, keď zápočtom oznámil,
že nemieni platiť celú fakturovanú výšku, ale táto sa znižuje o hodnotu nafty, ktorú úpadca použil na
splnenie svojho záväzku. Rovnako aj v prípade, ak žalovaný čiastočne plnil fakturovanú sumu, nemožno
z toho vyvodiť, že mienil plniť sumu celú, keď tak z účtovnej praxe ako aj z výpovedi svedkov E., H.
a G. vyplýva, že žalovaný vždy platil iba odmenu za dopravu bez nákladov na naftu, ktorú zakúpil na
svoje náklady.

8. Úpadca so žalovaným svoj právny vzťah účtovne zachytávali tak, že každý z účastníkov si vystavil
faktúry vo svoj prospech, úpadca na dopravu, žalovaný na naftu a následne prostredníctvom účtovníčky
boli vykonávané zápočty. Výsledok tejto operácie teda je taký, že úpadca vykonáva pre žalovaného za
odplatu dopravu a žalovaný sám znáša náklady na naftu spotrebovanú pri plneniach v jeho prospech.
Nakoniec je teda aj účtovná operácia tak ako bola zamýšľaná v súlade s právnou podstatou zmluvného
vzťahu.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to list žalobcu žalovanému zo dňa
4.2.2010, list PZ žalovaného žalobcovi zo dňa 10.2.2010, list žalobcu PZ žalovaného zo dňa 15.4.2010,
list žalobcu PZ žalovaného zo dňa 3.6.2010, faktúry č. 2008005, 2008006, 2008024, 2008030, 2008031,
2008033, 2008036, 20090001, 20090005, 20090009, 20090010, 20090015, 20090017, 20090018,
20090019, 20090020, 20090024, 20090028, 20090030, 20090033, 20090034, 20090035, 20090036,
20090037, 20090038, 20090039 a 20090040, zápočty pohľadávok zo dňa 9.1.2009, 24.3.2009,
29.1.2009, 21.1.2009, 30.1.2009, 5.2.2009, 20.2.2009, 11.3.2009, 20.3.2009, 24.4.2009, faktúra č.
900512, Poštový podací hárok, Podací lístok, Potvrdenie o zostatku, počítačový výstup - výpisy z
účtu a príkazy a úhradu k plateniu na faktúry a zoznam záväzkov z účtovníctva úpadcu, výpisy z
účtu žalovaného zo dňa 9.5.2009, 23.5.2009, 20.6.2009, 27.6.2009, záznamy o prevádzke motorového
vozidla č. 202356, 202366, 202364, 202363, 202362, 202361, 202360, 202359, 202358, 202357, 20235,
5036018, 5036020, 38967, 5036021, 5036022, 5036023, 371929, 371927, 371926, 371923, 371922,
371921, 389681, 389682, 389683, 389684, 389685, 371943, 371945, 371946, 371947, 371948,
371950, 371951, 371954, 371955, 371956, 536029, 536030, 536031, 536032, 536033, 536034,
536035, 536036, 536038, 536039, 436737, 436738, 436739, 436740, 436742, 436743, 536040,
536041, 536042, 536043, 536044, 536045, 536046, 371963, 536051, 536052, 536053, 536054,
536055, 536056, 536057, 436753, 436754, 436756, 436757, 436758, 436759, 436761, 536061,
536062, 536060, 436776, 536066, 536065, 436775, 436774, 436772, 436776, 202231, 202232,
372000, 202529, 202521, 202523, 202524, 204582, 202525, 202582, 202528, 202235, 202236,
202237, 202238, 202239, 202233, 202234, 202580, 202579, 202578, 202577, 202576, 202530,
202534, 202574, 202575, 202533, 202532, 202531, 371931, 371946, 371941, 371933, objednávky
prepravy č. 1854/08, 1994/08, 1996/08, 202/08, 42/2009, 64/2009, 202/2009, 209/2009, 267/2009,
303/2009, 325/2009, 381/2009, 513/2009, 512/2009, 509/2009, 599/2009, 602/2009, 601/2009,
62/2009, 98/2009, Dodací list zo dňa 12.2.2009, 9.2.2009, 10.3.2009, 8.1.2009, 13.1.2009 všetko v
kópiách, výsluchom svedkýň M. Y., D. E., M. D. a S. K. a výsluchom M. G. a F. H. ako účastníkov konania.

10. Prvoinštančný súd rozsudkom č.k. 26Cb/27/2011-461 zo dňa 15.5.2013 konanie v časti zaplatenia
sumy 899,79 eur zastavil po späťvzatí žaloby v časti zaplatenia istiny písomným podaním zo dňa
27.10.2010 v časti sumy vo výške 30,10 eur s príslušným úrokom, so skutkovým základom spočívajúcim
v pohľadávke uvedenej vo faktúre č. 20090024 a v časti 300,- eur ako chyby v počítaní a po vzatí
žaloby v časti zaplatenia istiny písomným podaním zo dňa 18.2.2013 v časti sumy vo výške 569,69



eur s príslušným úrokom späť so skutkovým základom spočívajúcim v pohľadávke uvedenej vo faktúre
č. 20090005 vo výške 569,09 eur a v časti sumy vo výške 0,60 eur s príslušným úrokom späť so
skutkovým základom spočívajúcim v pohľadávke uvedenej vo faktúre č. 20090017 vo výške 0,60 eur,
pričom žalovaný s týmto nevyjadril nesúhlas z vážnych dôvodov.

11. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/323/2013-509 zo dňa 5.6.2014 zrušil rozsudok
tunajšieho súdu č.k. 26Cb/27/2011-461 zo dňa 15.5.2013 čo v podstate odôvodnil tým, že žalovaný
namietal právny dôvod vzniku žalobou uplatneného nároku a jeho výšku. Niektoré listiny tvoriace súčasť
spisového materiálu, ktorých obsahom je započítanie pohľadávok však nie sú podpísané štatutárnym
orgánom žalovaného, a preto z nich nevyplýva bez ďalšieho uznanie žalobou uplatnených pohľadávok
žalovaného a teda prenesenie dôkazného bremena neexistencie žalobcom uplatnených pohľadávok
na žalovaného namietajúceho ich právny dôvod a výšku. Listiny označené ako zápočty pohľadávok zo
dňa 29.1.2009, 30.1.2009, 5.2.2009, 20.2.2009, 20.3.2009, 24.4.2009 (č.l. 80 až č.l. 88), ako aj listiny
označené ako zápočet pohľadávok z č.l. 119 až č.l. 136 nie sú opatrené podpisom žalovaného. Na
predmetných listinách sa nachádza len podpis osoby, ktorá listiny vyhotovila, pričom z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by bola oprávnená konať za žalovaného a uznávať záväzky žalovaného
voči úpadcovi. Je potrebné, aby súd prvého stupňa posúdil platnosť jednotlivých listín tvoriacich súčasť
spisového materiálu a vyvodil správny skutkový záver, teda ktoré z predložených listín označených
ako zápočet pohľadávok je možné považovať za platné uznanie záväzku žalovaným, je potrebné
posúdiť, či ku uznaniu niektorých žalobou uplatneným nárokov žalovaným neprišlo práve čiastočným
plnením jeho záväzkov žalobcovi. Bude úlohou súdu prvého stupňa zistiť, či boli a v akom rozsahu
naplnené predpoklady platného uznania záväzku žalovaným a teda vzniku vyvrátiteľnej domnienky, že
jeho uznané záväzky trvajú a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť alebo
vykonať na základe návrhu žalobcu dokazovanie v súvislosti so vznikom žalobou uplatneného nároku
žalobcu a potom vo veci rozhodnúť.

12. Stranami sporu sú obchodná spoločnosť zapísaná do obchodného registra a správca konkurznej
podstaty obchodnej spoločnosti.

13. Z vykonaného dokazovania a to z faktúr č. 2008005, 2008006, 2008024, 2008030, 2008031,
2008033, 2008036, 20090001, 20090005, 20090009, 20090010, 20090015, 20090017, 20090018,
20090019, 20090020, 20090028, 20090030, 20090033, 20090034, 20090035, 20090036, 20090037,
20090038, 20090039 a 20090040 v spojení so zápočtami pohľadávok zo dňa 9.1.2009 a v spojení
s výpismi z účtu má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté zmluvy
o preprave vecí podľa § 610 Obchodného zákonníka. Vykonanie prepravy tovaru podľa zmlúv a
to do miesta určenia a v dohodnutej lehote (§ 617 ods. 1 Obchodného zákonníka) má súd za
preukázané zo zápočtov zo dňa 9.1.2009 v spojení s výpismi z účtu žalovaného zo dňa 9.5.2009,
23.5.2009, 20.6.2009, 27.6.2009, keď týmito zápočtami žalovaný fakticky uznal existenciu pohľadávok
úpadcu voči žalovanému, pričom vedomosť o pohľadávkach úpadcu voči žalovanému je zrejmá od
momentu vyhotovenia týchto započítaní. Z výpisov z účtu žalovaného zo dňa 9.5.2009, 23.5.2009,
20.6.2009, 27.6.2009 je zrejmé, že žalovaný plnil časť odplaty - prepravného, z uvedené je potom
zrejmé poskytnutie plnenia úpadcom žalovaného a to prepravy, podľa faktúr č. 20090018, 20090020,
20090028, 20090024, 20090033, 20090034, 20090037. Predovšetkým však z listín záznam o prevádzke
motorového vozidla 202356, 202366, 202364, 202363, 202362, 202361, 202360, 202359, 202358,
202357, 20235, 5036018, 5036020, 38967, 5036021, 5036022, 5036023, 371929, 371927, 371926,
371923, 371922, 371921, 389681, 389682, 389683, 389684, 389685, 371943, 371945, 371946,
371947, 371948, 371950, 371951, 371954, 371955, 371956, 536029, 536030, 536031, 536032,
536033, 536034, 536035, 536036, 536038, 536039, 436737, 436738, 436739, 436740, 436742,
436743, 536040, 536041, 536042, 536043, 536044, 536045, 536046, 371963, 536051, 536052,
536053, 536054, 536055, 536056, 536057, 436753, 436754, 436756, 436757, 436758, 436759,
436761, 536061, 536062, 536060, 436776, 536066, 536065, 436775, 436774, 436772, 436776,
202231, 202232, 372000, 202529, 202521, 202523, 202524, 204582, 202525, 202582, 202528,
202235, 202236, 202237, 202238, 202239, 202233, 202234, 202580, 202579, 202578, 202577,
202576, 202530, 202534, 202574, 202575, 202533, 202532, 202531, 371931, 371946, 371941,
371933 v spojení s objednávkami prepravy 1854/08, 1994/08, 1996/08, 202/08, 42/2009, 64/2009,
202/2009, 209/2009, 267/2009, 303/2009, 325/2009, 381/2009, 513/2009, 512/2009, 509/2009,
599/2009, 602/2009, 601/2009, 62/2009, 98/2009 a v spojení s Dodacími listami zo dňa 12.2.2009,



9.2.2009, 10.3.2009, 8.1.2009, 13.1.2009 má súd preukázané vykonanie prepravy úpadcom v prospech
žalovaného na základe objednávok žalovaného.

14. Dodatočné spochybňovanie faktúr žalovaným a to po doplnení návrhu dostatočným skutkovým
vymedzením v podaní zo dňa 10.2.2012 má potom súd za účelové. Úpadcovi tak vznikol nárok na
zaplatenie prepravného po vykonaní prepravy do miesta určenia t.j. podľa jednotlivých faktúr v období
od 23.11.2008 do 24.5.2009 (§ 625 ods. 2 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na čiastočné plnenia
žalovaným ako aj vyhotoveniu listín zápočty pohľadávok má súd preukázané doručenie samotných
faktúr, ktorými žalobca žiadal zaplatenie prepravného do dní určených v samotných faktúrach. Žalovaný
netvrdil a teda ani nepreukázal zaplatenie prepravného žalobcovi v žalovanej časti, keď žalovaný tvrdil
iný spôsob zániku svojho záväzku, súd má tak nezaplatenie žalovanej sumy za nesporné.

15. Pokiaľ ide o tvrdenie PZ žalobcu, že uplatnené pohľadávky sú fiktívne, toto tvrdenie má súd za
účelové a rozporné aj s tvrdeniami žalovaného o vykonaní zápočtu na tieto pohľadávky úpadcu, keď je
celkom zrejmé, že by žalovaný na fiktívne pohľadávky nevystavoval započítacie úkony.

16. Pokiaľ ide o posúdenie započítacích úkonov ako uznania záväzku, toto právne posúdenie
nezodpovedá platnému právnemu stavu. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne
uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.
Uznaním záväzku je teda prejav vôle subjektu práva, ktorým deklaruje svoj záväzok určiteľný čo do
dôvodu a výšky voči konkrétnemu subjektu. Právnym následkom takéhoto prejavu vôle je potom vznik
vyvrátiteľnej domnienky existencie tohto záväzku a teda prenesenie dôkazného bremena na dlžníka.
Záväzky zanikajú rôznymi zákonom predpokladanými spôsobmi, jedným z nich je aj započítanie (§
580 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 358 a nasl. Obchodného zákonníka). Započítanie
spočíva fakticky vo vzdaní sa práva na plnenie oproti zániku povinnosti plniť pohľadávku rovnakého
druhu a to na základe prejavu vôle. Z podstaty započítania potom vyplýva, že kompenzujúci subjekt
musí okrem svojej pohľadávky, ktorá má zaniknúť, uviesť aj pohľadávku protistrany (svoj záväzok) s
ktorým sa má jeho pohľadávka stretnúť. Napriek tomu, že nemožno predpokladať že by kompenzujúci v
započítacom úkone vedome uviedol svoj neexistujúci záväzok, svojim úkonom nesmeruje k deklarovaniu
existencie svojho záväzku, ale k zániku svojho záväzku a svojej pohľadávky. Teda napriek tomu, že
kompenzujúci fakticky uznáva existenciu svojho záväzku, nejedná sa o súbeh úkonov, neobsahuje
preto, bez ďalšieho, započítací úkon úkon uznania záväzku. Vykonanie započítania potom nemá za
následok vznik vyvrátiteľnej domnienky existencie záväzku. Samozrejme nie je vylúčené, aby účastník
záväzkového vzťahu na jednej listine svoj záväzok uznal a súčasne aj vyvolal jeho zánik započítaním.

17. Nie je možné na započítanie vzťahovať ani ustanovenie § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka,
keďže zákon so započítacím úkonom takéto účinky nespája a uvedená úprava sa vzťahuje len na
čiastočné plnenie. Započítanie je len jeden zo spôsobov zániku záväzku a nie jeden zo spôsobov
splnenia záväzku, splnenie záväzku je samostatný inštitút (§ 324 Obchodného zákonníka) čiastočne s
inými právnymi následkami. Žalovaný teda vyhotovením započítacích úkonov neuznal svoje záväzky
voči úpadcovi.

18. Žalovaný však vykonal uznávací prejav vôle, keď na listine potvrdenie o zostatku oznámil úpadcovi
svoj záväzok voči úpadcovi ku dňu 16.7.2009 vo výške 3080,67 eur, z toho suma 891,07 eur pripadá
na faktúru č. 20090038, suma 1176,67 eur pripadá na faktúru č. 20090039 a suma 1012,93 eur pripadá
na faktúru č. 20090040, keď súčet týchto súm je podľa listiny menšencom na listine, menšiteľom je
suma 1533,29 pozostávajúca zo súm 582,71 eur podľa faktúry č. 900883 a 950,58 eur podľa faktúry č.
901112 a rozdiel je vo výške 1547,38 eur. Pokiaľ by túto listina mala obsahovať započítací úkon a to
prejav smerujúci k započítaniu súm pohľadávok uvedených vo faktúrach, tento úkon by bol neplatným
pre nedostatok určitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď nie je zrejmé ktorá pohľadávka
žalovaného sa stretne s ktorou pohľadávkou úpadcu a teda ktorá pohľadávka úpadcu pretrvá (obdobne
NS ČR sp. zn. 33Odo/336/2005).

19. Pokiaľ ide o čiastočné úhrady prepravného podľa faktúr č. 2008005, 2008006, 2008030, 2008031,
2008033, 2008036, 20090001, 20090005, 20090009, 20090010, 20090015, 20090017, 20090018,
20090019, 20090020, 20090024, 20090028, 20090030, 20090033, 20090034, 20090035, 20090036,
20090037, 20090038, 20090039 a 20090040. Tieto čiastočné úhrady boli identifikované variabilným
symbolom zhodným s číslom faktúr, pričom tieto faktúry obsahujú identifikáciu pohľadávok úpadcu voči



žalovanému, z čoho je zrejmé, že žalovaný mal v čase platenia vedomosť o existencii faktúr ako aj
o výškach súm na týchto uvedených. Súd má samotné čiastočné platenie peňažnej sumy za prejav
vôle, na jeho výklad sa potom vzťahujú ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka. Podľa § 266 ods.
1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Nebolo preukázané, že tvrdený
úmysel žalovaného a to zaplatiť zostatok dlžnej sumy, keď zvyšok mal zaniknúť započítaním, bol v
čase plnenia známy úpadcovi. Plnenia sa potom bude posudzovať podľa § 266 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého sa vykladá prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala
osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Osoba v postavení úpadcu by spravidla
prikladala takémuto plneniu význam spočívajúci v uznaní nezaplateného zostatku, keď samotné platby
boli identifikované variabilným symbolom, predmetné platby nemali v popise platby poznámku, z
ktorej by vyplynulo plnenie s výhradou resp. namietanie úmysle neplniť celú pohľadávku, navyše bolo
zaužívanou zvyklosťou medzi úpadcom a žalovaným poskytovanie čiastočného plnenia s tým, že
zostatok pohľadávky zanikol započítaním. Súd má potom čiastočné plnenia za uznanie záväzku (§ 407
ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka).

20. Ďalej tiež listina Potvrdenia o zostatku nasvedčuje tomu, že žalovaný nevykonal započítacie úkony
ako tvrdil, keď na jednej strane tvrdí vykonanie započítacích úkonov k svojim záväzok uvedeným vo
faktúrach 20090040 a 20090038 v dňoch 24.4.2009 resp. 10.6.2009, na druhej strane však v Potvrdení o
zostatku časovo nasledujúcemu po týchto dňoch uvádza existenciu týchto pohľadávok ku dňu 16.7.2009,
aj keď prípadne sa pokúsil započítaním o ich zánik ku dňu stretnutia sa pohľadávok ako splatných.

21. Nič menej však započítací úkon je jeden z dôkazov o vedomosti kompenzujúceho o svojom záväzku
a v prejednávanej veci je nepriamo aj jeden z dôkazov existencie tohto záväzku, pričom v spojitosti s
ostatnými dôkazmi tieto listiny slúžia na preukázanie skutkového stavu.

22. Pri vyhodnocovaní jednotlivých úkonov započítanie pohľadávok a to čo do posúdenia oprávnenosti
vystavenie týchto listín súd poukazuje na výpoveď samotného žalovaného, podľa ktorého „Na
vystavovanie zápočtov, ich podpisovanie boli E. a D.“ ako aj na výpoveď svedkyne E. („Podpísané
zápočty z č. l. 74-88 vyhotovila svedkyňa so súhlasom účtovníčky, rovnako aj zápočet z č. l. 86 vyhotovila,
nepamätala si, že zápočty vyhotovovala. Zápočty vystavovala na základe podkladov p. účtovníčky, z jej
podkladov vychádzala a prekonzultovala som to s ňou.“)

23. Pokiaľ ide o zasielanie úkonov započítania úpadcovi, je zrejmé, že Obchodný zákonník a ani
Občiansky zákonník vo svojich normatívnych textoch a už vôbec nie vo svojich princípoch a zásadách
nevylučujú vykonávanie právnych úkonov prostredníctvom doručovateľských služieb a to aj bez využitia
osobitných služieb pri preprave. Takýmto postupom si však v prípadnom súdnom spore sťažuje svoju
dôkaznú pozíciu, keď účastníci konania tvrdiaci určitú skutočnosť sú povinní aj navrhnúť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (§ 185 CSP). Následkom nesplnenia tejto svojej procesnej povinnosti je
neúspech v súdnom spore. Je teda len vecou jednotlivých subjektov práva a podnikateľov ako subjektov
majúcich konať so starostlivosťou riadneho hospodára, aký postup pri svojej činnosti zvolia. Vzhľadom
na právne následky spojené s vykonávaním hmotnoprávnych úkonov je potom v zmysle zásady
vigilantibus iura scripta sunt v spojení so zásadou starostlivosti riadneho hospodára v obchodnoprávnych
vzťahoch neunesenie dôkazného bremena na ťarchu žalovaného.

24. Pokiaľ ide o doručovanie, pri hmotnoprávnych vzťahoch nie je upravené všeobecne, vzhľadom
na sa per analogiam legis aplikuje § 43a a § 45 Občianskeho zákonníka (obdobne rozsudok NS ČR
sp. zn. 28Cdo 72/2004 zo dňa 29.6.2004 zdroj www.nsoud.cz). Písomný prejav vôle je účinný voči
adresátovi okamihom, keď sa ocitne v jeho dispozícii, resp. dňom, keď sa ocitne v jeho dispozičnej
sfére a adresát má možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť. Žalovaný preukázal zasielanie listových
zásielok úpadcovi, avšak nepreukázal obsah týchto jednotlivých zásielok, čo bolo jeho povinnosťou ako
subjektom tvrdiacim túto skutočnosť. Žalovaný sa v tomto nesprávne snaží preniesť dôkazné bremeno
na žalobcu. Navyše aj keby preukázal čo bolo obsahom týchto zásielok, nebolo by tým preukázané,
že sa tieto dostali do dispozičnej sféry úpadcu. Vzhľadom na to má súd za nepreukázané vykonanie
úkonov započítania tvrdených žalovaným, súd potom nemohol uznať námietku započítania vznesenú
žalovaným. Nezodpovedá preto skutočnosti tvrdenie žalovaného, že je zrejmé, že prišlo k riadnemu
započítaniu.



25. Odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov, z jednotlivých faktúr a započítaní vyplýva, že niektoré
započítania majú vadu spočívajúcu v tom, že sa nestretli v čase žalovaným tvrdeného započítania
splatná pohľadávka s inou splatnou pohľadávkou (§ 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s §
359 Obchodného zákonníka), keď vybrané žalovaného pohľadávky boli v čase vykonávania zápočtov
nesplatné. Žalovaný tvrdiac neschopnosť úpadcu plniť svoje peňažné pohľadávky (§ 359 Obchodného
zákonníka) tvrdil účinnosť započítania a žiadal vykonať dokazovanie účtovníctvom úpadcu. Žalovaný
je však povinný preukázať, že úpadca bol v čase vykonania započítacej námietky neschopný plniť
svoje pohľadávky, v opačnom prípade nemohol započítať jednostranným právnym úkonom svoje
nesplatné pohľadávky voči úpadcovi na úpadcove splatné pohľadávky voči žalovanému a to v čase
vykonania započítacieho úkonu. Žalovaný tak nepreukázal ani neschopnosť úpadcu plniť svoje peňažné
pohľadávky (§ 359 Obchodného zákonníka).

26. Súd má navrhnutý dôkaz na oboznámenie sa s účtovníctvom úpadcu za nehospodárny a
nadbytočný, keď z tohto by sa zistil len spôsob účtovania a nie existencia pohľadávok a záväzkov medzi
úpadcom a žalovaným, preto tento dôkaz nevykonal.

27. Ďalej tiež započítacie úkony sú právne úkony a tieto musia byť adresné aby vyvolali účinky.
Adresnosť predmetných započítacích úkonov ako právnych úkonov môže vyplynúť aj z inej listiny ako zo
samotných listín Zápočet pohľadávok, pričom by sa vyhodnocovali tieto úkony vo vzájomnej súvislosti.
Žalobca nepreukázal existenciu listiny resp. skutočnosti, v spojitosti s ktorou by započítacie úkony
nadobudli atribút adresnosti. Súd má potom listiny Zápočet pohľadávok za neobsahujúce prejav vôle
žalovaného voči úpadcovi, pričom zákon v ust. § 580 Občianskeho zákonníka vyžaduje adresnosť
tohto právneho úkonu („urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu“). Súd má potom navyše
započítacie úkony za rozporné so zákonom a preto neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).

28. Znášanie nákladov úpadcom na pohonné hmoty spotrebované pri vykonávaní spotreby nie je sporné,
sporný je však zánik pohľadávok úpadcu voči žalovanému, keď žalovaný tvrdí, že k tomuto došlo
započítaním (§ 580 a 581 Občianskeho zákonníka a § 358 až 364 Obchodného zákonníka). V súvislosti
so žalovaným tvrdené neuvedenie dôvodov neuznania započítania úpadcom a následne žalobcom, súd
poukazuje na opakované vyjadrenia žalobcu, že neboli vykonané úkony započítania pred vyhlásením
konkurzu, pričom žalobca ako správca konkurznej podstaty je viazaný zodpovednosťou voči konkurzným
veriteľom úpadcu a teda pohľadávky musí vymáhať.

29. Tvrdenia žalovaného, že by úpadca nejazdil ak by nemal pravidelne platené je len nepreukázanou
špekuláciou žalovaného, pričom súdu neprináleží fabulovať dôvody, pre ktoré by úpadca mohol mať
záujem na ďalšom podnikaní aj pri nepravidelnom realizovaní platieb žalovaným a to bez ohľadu na
opakovane sa vyskytujúce obdobné prípady. Obdobne tvrdenie o nevymáhaní a neurgovaní zaplatenia
pohľadávok je bez právneho následku, keď navyše žalovaný tvrdí tiež vykonanie výzvy M. G. na
pracovníkov žalovaného ohľadne zaplatenia sumy.

30. Pokiaľ ide o tvrdený rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) žalovaný uvádza
zneužitie skutočnosti, že v konkurze jediným majetkom je pohľadávka voči žalovanému, pričom konkurz
bol vyvolaný pohľadávkou spoločníka voči úpadcovi. Samotná táto skutočnosť výlučnej pohľadávky
neosvedčuje, že by zo strany konateľa úpadcu išlo o špekulatívne konania, o pokus získať majetkovú
ujmu na úkor ostatných, navyše sám spoločník úpadcu má pohľadávku voči úpadcovi, nie je teda bez
ďalšieho možné konštatovať, že konanie konateľa úpadcu je v rozpore dobrými mravmi. Tvrdenie o
duplicitnom platení za naftu je účelové, keď žalovanému týmto rozsudkom nie je deklarovaná povinnosť
zaplatiť a naftu, ale za ním objednanú a pre neho vykonanú prepravu.

31. Obdobne nebolo bližšie konkretizované, ktoré konanie úpadcu a v čom je v rozpore s poctivým
obchodným stykom (§ 265 Obchodného zákonníka), súd potom nemá ani túto námietku za dôvodnú.

32. Žalovaný sa nezaplatením prepravného dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti, ktorým je v súlade s § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka deň uvedený na faktúrach. Súd
preto priznal žalobcovi úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni uvedenom na jednotlivých
faktúrach. Súd priznal úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka,
keď tento úrok bol žalovaným v žalobnom návrhu aj žiadaný a pokiaľ ide o faktúry splatné do 14.1.2009
bol súd v súlade s § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku viazaný žalobou. Výšku úroku z omeškania



za pohľadávok podľa faktúr od 15.1.2009 súd určil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak
je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania vo
výške stanovenej osobitným predpisom, ktorým je vl. nar. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr od 15.1.2009 do 7.6.2012
vo výške minimálne 1% p.a. takže úrok z omeškania je po pripočítaní 8 percentuálnych bodov vo výške
9% p.a..

33. Výšku úroku z omeškania z pohľadávok podľa faktúr od 15.1.2009 súd určil podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10%
vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska resp. Európskej centrálnej banky
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Z
uvedeného je zrejmé, že úrok z omeškania z pohľadávok splatných do 14.1.2009 vrátane je vždy vyšší
ako požadovaný úrok omeškania vo výške 9 % ročne. Súd teda uznal aj nárok žalobcu na úrok z
omeškania v požadovanej výške. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému plne
úspešný.

35. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, ktorý v odvolaní
uviedol, že záver súdu o unesení dôkazného bremena žalobcom je nesprávny. Medzi stranami sporu
bolo nesporným vykonanie prepravy. Zostala však spornou výška nároku úpadcu a jeho existencia,
keďže žalovaný namietal výšku nároku s tým, že s výnimkou rozdielu uvedeného v účtovnom potvrdení
zostatku pohľadávok čl. 145 všetky nároky úpadcu zaplatil. Vystavením účtovného potvrdenia o zostatku
pohľadávok čl. 145 súd nesprávne interpretoval na jednej strane ako uznanie záväzkov žalovaného,
súčasne neakceptoval započítací prejav, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou tejto písomnosti. Takýto
výklad obsahu predmetnej písomnosti je účelový a selektívny. Z jeho obsahu je zrejmé, že žalovaný
neuvádzal dva samostatné oddeliteľné údaje, ale tieto uvádzal vo vzájomnej súvislosti, t.j. v reakcii na
účtovný údaj uvedený úpadcom, že tento má k 14.7.2009 voči žalovanému pohľadávky v súhrnnej výške
20.572,25 eur, reagoval údajom že on k 30.6.2009 účtovne eviduje iba záväzok vo výške 1.547,38 eur
a uviedol aj údaje, na základe ktorých k takejto výške dospel. Je preto nekonzistentné ak súd na jednej
strane posúdil túto písomnosť ako úkon uznania pohľadávok úpadcu a na druhej strane ho neakceptuje
v jeho celosti ako úkon započítania. Nesprávnym je aj právny názor súdu, že obsah tohto úkonu je
v započítacej časti neurčitý. Súd sa pritom odvoláva na rozsudok NS SR sp.zn. 33Odo/336/2005.
Súdom označený rozsudok však rieši úplne inú právnu otázku započítanie nesplatných pohľadávok
voči splatným. V účtovnom potvrdení o zostatku pohľadávok čl. 145 sú uvedené konkrétne pohľadávky
označením čísiel faktúr, dokonca v dvoch stĺpcoch, keď vždy jednej faktúre úpadcu je priradená práve
jedna faktúra žalovaného. Predmetná listina, teda spĺňa obsahové náležitosti vyžadované zákonom
pre právny úkon započítania. Súd v bode 15. rozsudku na základe obsahu potvrdenia o zostatku
pohľadávok čl. 145 spochybňuje vykonanie započítacích úkonov k faktúram č. 20090040 a 20090038 v
dňoch 24.4.2009 a 10.6.2009, nakoľko tieto sú započítané aj v potvrdení o zostatku pohľadávok zo dňa
16.7.2009 (čl. 145). Obsah potvrdenia však takúto interpretáciu neumožňuje, nakoľko sa v ňom jasne
uvádza „k 30.6.2009 evidujeme záväzok voči Vašej firme 1.547,38 eur“, až následný uvedený zápočet
faktúr zhodne so započítaním na čl. 360 a 356. Ide teda o zjavne o zopakovanie už vykonaných zápočtov,
zrejme pre pripomenutie. Súd tiež jednostranne posudzuje vykonanie započítacích úkonov, keď cituje
výpoveď žalovaného aj svedkyne E., že táto bola spolu so svedkyňou D. oprávnená vystavovať zápočty,
súčasne ich však neakceptuje ako jestvujúce právne úkony. Žalovaný nikdy nespochybňoval skutočnosť,
že sporné faktúry vystavené úpadcom účtovne evidoval zhodne s písomným vyhotovením započítacích
listín. Svedkyne E. a D. z titulu pracovného zaradenia u žalovaného túto účtovnú evidenciu vykonávali.
Z obsahu účtovnej evidencie ani vonkajších prejavov tejto účtovnej evidencie však nemožno dôkazne
vyvodzovať nič iné iba to, že takýto bol obsah účtovnej evidencie. Súd však započítacie písomnosti
vyhotovené svedkyňami E. a D. na jednej strane považuje za právne nulitné a súčasne im priznáva
faktické účinky uznania záväzku. Nesprávny je aj rigidný spôsob hodnotenia preukazovania doručovania



týchto započítacích písomností úpadcovi. Súd v podstate uvádza, že žalovaný síce mohol využiť
na zaslanie zápočtov doručovateľskej služby, má však dôkazné bremeno nielen ohľadom doručenia
každej jednej zásielky, ale aj ohľadom jej obsahu. Súčasne však súd dôkazy produkované žalovaným
nepovažuje za dostatočné a fakticky tak stavia žalovaného do patovej situácie. Žalovaný zasielal
započítacie písomnosti obyčajnou poštou. Súd v bode 19. rozsudku uvádza, že žalovaný preukázal,
že zasielal listové určité zásielky úpadcovi, údajne však nepreukázal obsah týchto zásielok. V tomto
konaní bola na návrh žalovaného vypočutá svedkyňa E., ktorá potvrdila, že osobne vkladala do obálok
započítacie listiny spolu s príslušnými faktúrami. Súd však napriek tomu dospel k skutkovému záveru,
že obsah zásielok nebol preukázaný. Na čl. 101 až 117 sú poštové podacie hárky obsahujúce zoznam
odosielaných zásielok a k nim potvrdenia pošty o zasielaní poštovného. Tieto podacie hárky síce majú
iba povahu interných záznamov žalovaného, keďže zapísané zásielky neboli podávané ako doporučené,
v spojení so svedectvom svedkyne E. majú však dôkaznú silu. Má za to, že pri doručovaní 17 zásielok je
vylúčené, aby sa stratilo všetkých 17 zásielok. Ďalej namieta, že súd prvej inštancie vytýka započítacím
listinám žalovaného absenciu adresnosti. Z obsahu tejto listiny podľa názoru žalovaného je nepochybné,
komu je započítací prejav adresovaný. V bode 14. rozsudku súd posúdil čiastočné úhrady faktúr ako
uznanie celej sumy čiastočne plnených faktúr. Žalovaný nikdy nemienil a úpadca to ani neočakával
uhrádzať faktúry v celej výške, t.j. jednak zakúpiť pre úpadcu naftu a súčasne mu náklady na túto
naftu aj preplatiť a potom očakávať faktické vrátenie tejto platby ako úhradu faktúry za naftu. Žalovaný
počas konania opakovane namietal, že spôsob účtovania žalovaných pohľadávok nebol v súlade s
právnym stavom, pričom žalobca v konaní uplatňoval pohľadávky iba na základe účtovných listín a
podľa účtovného stavu nie na základe právneho stavu. Na uvedené námietky žalovaného súd reagoval
iba veľmi povrchne. Opätovne zdôrazňuje, že žalovaný si objednal prepravu u žalobcu a poskytol časť
prostriedkov na jej vykonanie (pohonné hmoty) a zvyšnú časť za odmenu poskytol úpadca (vozidlá,
práca vodičov). Žalovaný nemohol uznávať svoje záväzky, ktoré de iure nejestvovali, resp. nejestvovali
vo výške ako sú účtované. Žalovaný pritom naopak spôsobom účtovania započítacími listinami tieto
pohľadávky priamo rozporoval, keďže každú faktúru úpadcu započítacou listinou znižoval práve o
náklady na pohonné hmoty a vždy uhrádzal iba časť faktúrovanej sumy po znížení o náklady na
pohonné hmoty. Z takéhoto spôsobu účtovania, ani z úhrady časti fakturovanej sumy teda v žiadnom
prípade nemožno vyvodzovať úmysel žalovaného uhradiť celú fakturovanú sumu a takto nemohol
konanie žalovaného interpretovať ani úpadca, keďže vedel a mal skúsenosť, že mu žalovaný vždy
uhrádzal iba odmenu za prepravu, bez nákladov za pohonné hmoty. Naviac pokiaľ žalobkyňa tvrdí,
že započítacie listiny neboli úpadcovi doručené, nemohli mať tieto predsa ani účinky uznania, ktoré je
rovnako adresovaným právnym úkonom. Súd v bode 24. rozsudku označil námietku žalovaného, že
úpadca by nevykonával prepravy, ak by nemal uhradené svoje pohľadávky za nepreukázanú špekuláciu.
Žalovaný túto svoju špekuláciu neprednáša iba osamotenú, ale uvádza ju v kontexte ostatných dôkazov.
Skutočnosť, že úpadca pol roka vykonával prepravy pre žalovaného aj napriek tomu, že mu tento údajne
mal dlžiť 20.000,- eur samozrejme samo o sebe môže mať rôzne dôvody. V kontexte celej situácie je
však jasné, že úpadca naďalej vykonával prepravy práve pretože mu žalovaný v skutočnosti žiadne
peniaze nedlžil. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že celé konanie úpadcu a jeho spoločníkov sú v rozpore s
dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Táto pohľadávka je fiktívnou a predstavuje
tunelovanie úpadcu jeho spoločníkom, ktoré by nebolo možné zavŕšiť bez konkurzu. Z týchto dôvodov
navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

36. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 12.6.2017 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal plnenia na základe zmlúv o preprave podľa ust. § 610 a nasl. Obchodného
zákonníka. Medzi účastníkmi bola dohodnutá spolupráca tak, že žalobca pre žalovaného na základe jeho
objednávky vykonával prepravu. Žalovaný poskytol žalobcovi tzv. tankovacie karty, na základe ktorých
mohol žalobca tankovať pohonné látky z prostriedkov žalovaného. Následne túto prepravu vyfakturoval
a faktúru spolu so záznamom o preprave a dodacím listom doručil žalovanému. Žalovaný skontroloval
opodstatnenosť fakturácie a vypracoval zápočet vzájomných pohľadávok, v ktorých započítal svoju
pohľadávku z tankovania pohonných hmôt oproti pohľadávkam žalobcu z faktúr za prepravu. Tento
spôsob vyplýva jednak z predložených písomných dokumentov, ale aj z výpovedí žalovaného a svedkov.
Žalovaný spochybňuje oprávnenosť pohľadávok žalobcu, avšak bez akéhokoľvek vecného argumentu.
Naopak žalobca predložil všetky doklady, ktoré sú obvyklé pri vykonaní prepravy pozostávajúce z
objednávok, záznamom o preprave, dodacie listy, ani jeden z týchto dokladov žalovaný nespochybnil.
Argumenty žalovaného uvedené v odvolaní sú nekonkrétne, špekulatívne a mnohokrát protichodné,
resp. zmätočné. Z listiny odsúhlasenie zostatkov potvrdenej žalovaným dňa 16.7.2009 vyplýva,
že k 30.6.2009 predstavovali záväzky žalovaného voči žalobcovi čiastku 20.572,25 eur. Žalovaný



nepreukázal žiadny spôsob zániku týchto záväzkov. Zápočty, ktoré žalovaný doručil úpadcovi po
vyhlásení konkurzu sú neúčinné. Preukazujú však existenciu pohľadávok žalobcu žalovanej výške ako
i skutočnosť, že žalovanému boli doručené faktúry. Do tohto momentu žalovaný pohľadávky žalobcu
nijak nespochybňoval. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť.

37. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní
rozhodol odvolací súd dňa 25.10.2018, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného
sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP
a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava CSP.

38. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380
CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správne potvrdil.

39. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

40. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci
samej, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. V súdenej veci odvolací súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom
súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový
stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci.

42. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia. Z obsahu spisu jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
plnenia na základe zmlúv o preprave podľa ust. § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Medzi
stranami sporu nebolo sporné, že bola dohodnutá spolupráca tak, že žalobca pre žalovaného na
základe jeho objednávky vykonával prepravu. Žalovaný poskytol žalobcovi tzv. tankovacie karty, na
základe ktorých mohol žalobca tankovať pohonné látky z prostriedkov žalovaného. Následne túto
prepravu vyfakturoval a faktúru spolu so záznamom o preprave a dodacím listom doručil žalovanému.
Následne povinnosťou žalovaného bolo skontrolovať opodstatnenosť fakturácie a vypracovať zápočet
vzájomných pohľadávok, v ktorých započítal svoju pohľadávku z tankovania pohonných hmôt oproti
pohľadávkam žalobcu faktúr za prepravu. Tento spôsob vyplynul jednak z predložených písomných
dokumentov a výpovedí žalovaného a svedkov. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca predložil všetky
doklady, ktoré sú obvyklé pri vykonaní prepravy pozostávajúce z objednávok, záznamov o preprave,
dodacie listy. Žalovaný spochybňuje oprávnenosť pohľadávok žalobcu, avšak bez akejkoľvek vecnej
argumentácie. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný nevedel preukázať v
priebehu prvoinštančného konania kvalifikovaným spôsobom pohľadávku, ktorú má voči žalobcovi, keď
predkladal faktúry a zápočty, ktoré nie sú ani predmetom tohto sporu. Žalobca sa v podanom návrhu
domáha úhrady faktúr, ktoré v žalobe presne špecifikuje a žalovaným predložené započítacie prejavy
nekorešpondujú so zoznamom týchto žalobou uplatnených faktúr. Nemenej dôležitá je aj tá skutočnosť,
že z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že jednotlivé prepravy sa vykonávali
na základe konkrétnych objednávok, kde bola dohodnutá aj konkrétna cena za vykonanie uvedenej
prepravy. Uvedená cena bola potom aj následne vyfakturovaná, pričom uvedená cena pozostáva okrem
iného aj z nákladov z tankovania. Z uvedeného teda vyplýva, že jednak dohoda ako aj samotná
prax medzi stranami sporu bola taká, že žalobca vyfakturoval celú cenu v zmysle objednávky, ktorej
súčasťou boli aj náklady z tankovania. Z predložených listín ako konkrétne záznamov o prevádzke
motorového vozidla mal súd prvej inštancie za dostatočne preukázané vykonanie prepravy úpadcom
v prospech žalovaného na základe objednávok žalovaného. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie



prepravného po vykonaní prepravy do miesta určenia podľa jednotlivých faktúr. Žalovaný jednak netvrdil
a ani nepreukázal zaplatenie prepravného žalobcovi v žalovanej časti. Žalovaný tvrdil iný spôsob zániku
svojho záväzku a teda, že k zániku záväzku došlo započítaním pohľadávky žalovaného, ktorú mal
voči žalobcovi. Súd prvej inštancie správne ustálil, že písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi
okamihom, keď sa ocitne v jeho dispozícii, resp. dňom keď sa ocitne v dispozičnej sfére a adresát má
možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť. Žalovaný preukázal zasielanie listových zásielok úpadcovi,
teda žalobcovi, avšak nepreukázal obsah týchto jednotlivých zásielok, čo bolo jeho povinnosťou
ako subjektom tvrdiacim túto skutočnosť. Žalovaný sa nesprávne snažil preniesť dôkazné bremeno
na žalobcu. Súd prvej inštancie správne ustálil, že v konaní nebolo preukázané vykonanie úkonov
započítania tvrdených žalovaným a preto správne dospel k záveru, že nebolo možné uznať námietku
započítania vznesenú žalovaným. Dôkazné bremeno v danom prípade spočíva na žalovanom, aby
preukázal svoje tvrdenia o doručení zápočtov žalovanému. Až doručením započítacieho prejavu môžu
nastať účinky započítania predpokladané v ust. § 580 Občianskeho zákonníka. Nepostačuje teda len
vyhotovenie predmetného zápočtu. Jednostranný zápočet sa stáva perfektným až okamihom doručenia
jeho adresátovi a tento dôkaz nie je možné nahradiť ani napr. svedeckou výpoveďou. Ak aj žalovaný
zápočet vystavil, nie je tým ešte preukázané, že bol žalobcovi aj doručený. Nemenej dôležitá je aj
tá skutočnosť, že predmetom sporu je aj úhrada celej vyfakturovanej čiastky za vykonanie prepravy,
ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil (ako napr. faktúra č. 20090039, faktúra č. 20090040).
Uvedené faktúry neboli uhradené ani čiastočne, t.j. bez nákladov za tankovanie. Ak sa teda v konaní
nepreukázalo doručenie zápočtu pred vyhlásením konkurzu zo strany žalovaného, zostala povinnosť
žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu za prepravu.

43. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

44. Pokiaľ sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, v tejto časti pristúpil
odvolací súd k zrušeniu a vráteniu tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, keď súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí rozhodol o trovách konania tak,
že priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov súdneho konania a v odôvodnení napadnutého
uviedol, že o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému
plne úspešný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozsudkom Okresného
súdu Pezinok zo dňa 15.5.2013 bolo konanie v časti o zaplatenie 899,79 eur zastavené, žalovaný
bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 19.983,06 eur s príslušenstvom a o trovách
konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov súdneho
konania vo výške 91,48%. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/323/2013-509 zo
dňa 5.6.2014 bol rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej vrátane trov prvoinštančného konania
zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím bol zrušený aj výrok o trovách
prvoinštančného konania, avšak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 26Cb/27/2011-780 zo
dňa 21.4.2017 už nevzal do úvahy časť konania vo výške 899,79 eur, v ktorej bolo konanie právoplatne
zastavené.

45. Z týchto dôvodov preto bude zo strany súdu prvej inštancie potrebné o trovách konania opätovne
rozhodnúť. V tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

46. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

47. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,



ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).