Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/350/2017 z 30. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2018, sp. zn. 6Co/350/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1714200183.1 Krajský súd Bratislava | 6Co/350/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1714200183.1 | 2018-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72f160e6-e6ad-4b9a-88b7-7d4f5fffc339 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1714200183.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/350/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714200183
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714200183.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: BL Management, s.r.o., ul. Šoltésovej
č. 14, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka, spol. s r. o., ul. Šoltésovej č. 14,
Bratislava, proti žalovanému: F. T., Z.. XX.XX.XXXX, B. Za L. Č.. XXXX/X, X., o 1.522,92 eur s prísl.,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 18. júla 2017, č. k. 40C/8/2016-
80, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 492,99
eur s príslušnými úrokami a úrokami z omeškania špecifikovanými vo výroku napadnutého rozsudku
a to v splátkach po 40,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, konanie v časti o zaplatenie
560,- eur zastavil, žalobu zamietol v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.790,65 eur za deň 14.02.2011, úroku z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 1.472,99 eur za
obdobie od 25.10.2011 do 22.11.2011 a úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 1.332,99 eur
za obdobie od 23.11.2011 do 31.01.2012 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný požiadal dňa 15.02.2007 spoločnosť
C. o poskytnutie úveru vo výške 3.319,39 eur. Spoločnosť C. žiadosť žalovaného schválila dňa
19.02.2007, čím došlo k uzavretiu zmluvy o úvere medzi spoločnosťou C. a žalovaným. Dňa 16.02.2007
žalovaný vlastnoručným podpisom potvrdil, že v súlade so zmluvou o úvere prevzal poskytnutý úver.
Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval sumu 497,91 eur a poplatok za poistenie sumu 279,20 eur,
takže istina úveru činila súhrnnú sumu 4.096,50 eur. Žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splatiť 59
mesačnými splátkami po 134,14 eur splatnými 21. deň v kalendárnom mesiaci a prvou splátkou vo výške
140,97 eura splatnou dňa 21.03.2007, čiže celkom sumou vo výške 8.055,23 eur. Posledná splátka bola
splatná dňa 21.02.2012. Zmluvné strany si dohodli úrok vo výške 29,99 % a ročnú percentuálnu mieru
nákladov vo výške 45,99 %. Žalovaný uhradil prvú splátku dňa 21.03.2017 a platbami v období odo dňa
20.04.2007 do dňa 18.11.2010 zaplatil ďalších 43 mesačných splátok a splátku splatnú dňa 21.11.2010
v časti 119,02 eur, teda uhradil spolu sumu vo výške 5.887,04 eur, z ktorej bola čiastka 2.305,85 eur
započítaná na istinu úveru a čiastka 3.581,19 eura na príslušenstvo úveru. Keďže sa žalovaný dostal do
omeškania so splácaním úveru, právny predchodca žalobcu, ktorý sa s účinnosťou odo dňa 01.01.2009
stal univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti C., upomienkami zo dňa 06.10. a 22.10.2010
upozornil žalovaného na omeškanie a dňa 14.02.2011 zosplatnil poskytnutý úver, pričom zostatok na



istine predstavoval sumu 1.790,65 eur. Žalovaný po zosplatnení úveru uhradil dňa 16.02.2011 sumu
135,- eur, dňa 16.03.2011 sumu 170,- eur, z ktorých bolo na istinu úveru započítaných 177,66 eura.
Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému dňa 10.10.2011 poslednú výzvu na uhradenie dlhu, na
ktorú žalovaný reagoval úhradou sumy 140,- eur dňa 24.10.2011, sumy 140,- eur dňa 22.11.2011, sumy
140,- eur dňa 31.01.2012 a sumy 140,- eur dňa 28.02.2012, čím sa dlžná istina znížila na 1.052,99
eur, zaplatenia ktorej sa žalobca, ktorému predmetnú pohľadávku voči žalovanému postúpil jeho právny
predchodca žalobcu ku dňu 18.01.2013, od žalovaného svojou žalobou domáha.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná čiastočne. Po
zosplatnení úveru žalovaný uhradil sumu v celkovej výške 865,- eur. Žalovaný tak doposiaľ uhradil sumu
vo výške 6.752,04 eur, z ktorej bolo na istinu tvorenú poskytnutými finančnými prostriedkami, poplatkom
za poskytnutie úveru a poplatkom za poistenie započítaných 3.043,51 eur. Právny predchodca žalobcu
postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
11.12.2012 ku dňu 18.01.2013. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:
„Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že dlh žalovaného, ktorý pozostáva z nesplatnej istiny 1.052,99
eur a vyčísleného úroku vo výške 29,99 % ročne za obdobie od 15.02.2011 do 28.02.2012 v sume 469,93
eur, je v celkovej výške 1.522,92 eura, avšak žalobným petitom sa od žalovaného zaplatenia sumy vo
výške 469,93 eura nedomáhal, preto súd o tejto sume nerozhodoval a ani ju neposudzoval. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenia zostatku žalovanej istiny 492,99 eura ako rozdielu medzi istinou poskytnutého úveru
4.096,50 eur a žalovaným uhradenou sumou započítanou na istinu v sume 3.603,51 eur. Súd zároveň
so súhlasom žalobcu povolil žalovanému splatiť priznanú istinu žalobcovi v mesačných splátkach
po 40,- eur splatných k dvadsiatemu dňu v kalendárnom mesiaci počnúc nasledujúcim mesiacom
po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, pričom nezaplatením ktorejkoľvek mesačnej splátky
sa stáva zročným celá priznaná istina aj s príslušenstvom.“ Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že priznal žalobcovi zmluvne dohodnutý úrok vo výške 29,99 % ročne zo
žalovanej istiny odo dňa nasledujúceho po poslednej úhrade zo strany žalovaného pred začatím konania
(29.02.2012) do čiastočnej úhrady počas konania (18.05.2016), keďže v zmysle platnej právnej úpravy
je dlžník povinný vrátiť veriteľovi dlžnú sumu s úrokmi. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na
to, že úrok predstavuje cenu, za ktorú dlžník získava peniaze veriteľa a je pochopiteľné, že pri vrátení
získaných peňazí je povinný zaplatiť aj cenu, za ktorú ich získal (úrok), a to bez ohľadu na to, či bol úver
predčasne vyhlásený za splatný alebo nie, keďže veriteľ s peniazmi, ktoré má dlžník, nemôže žiadnym
spôsobom disponovať. Súd prvej inštancie považoval stranami sporu dohodnutý úrok za primeraný. O
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa §
517 ods. 2 Obč. zák., v spojení s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. Keďže právny predchodca žalobcu
zosplatnil úver dňa 14.02.2011, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy vo výške 1.790,65
eur až nasledujúci deň, t.j. 15.02.2011. Vzhľadom na to súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.790,65 eura za deň 14.02.2011 zamietol. O zastavení
konania v časti o zaplatenie sumy 560,- eur súd prvej inštancie rozhodol podľa § 145 ods. 2 C.s.p. Výrok
o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., keď bol žalobca domáhajúci sa svojho nároku
podanou žalobou úspešný okrem úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.790,65 eura za deň
14.02.2011 (0,44 eur), úroku z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 1.472,99 eura za obdobie od
25.10.2011 do 22.11.2011 (0,20 eur) a úroku z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 1.332,99 eur
za obdobie od 23.11.2011 do 31.01.2012 (0,63 eur), a zároveň ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p., keď
žalobca čiastočným späťvzatím žaloby reagoval na úhradu štrnástich mesačných splátok po 40,- eur
žalovaným po začatí konania, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.“

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný s tým, že ho podpísala M. T.. V odvolaní doslova
uviedla: „Veď tú sumu čo naúčtovali páni Soukeník a Štrpka s.r.o. som uhradila podľa splátkového
kalendára a teraz by sa už mala uhrádzať dlžoba v banke C..“ Odvolateľka k odvolaniu pripojila poštové
poukážky, ktorými v období od 16.05.2016 do 16.11.2016 zaplatila sumu 280,- eur.
5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6. V spise sa nenachádza plná moc, ktorou by žalovaný splnomocnil na svoje zastupovanie svoju
manželku M. T.. To však neznamená, že by odvolanie podala neoprávnená osoba. V tejto súvislosti



odvolací súd poukazuje na právny názor vyjadrený v uzneseniach Najvyššieho súdu SR z 30.07.2004,
sp. zn. 2Cdo/31/2004 a z 20.01.2010, sp. zn. 4Cdo/16/2009, podľa ktorého ak odvolanie podá advokát
v mene sporovej strany ako jeho zástupca bez toho, aby doložil plnomocenstvo, nejde o odvolanie
podané neoprávnenou osobou. V takom prípade totiž osoba v odvolaní vystupujúca ako zástupca
sporovej strany, neuplatňuje v konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí
za zastúpeného. Odvolací súd je toho názoru, že tento právny názor sa uplatní aj v prípade, ak sporová
strana nie je zastúpená advokátom a odvolanie podá za ňu iný občan, ako napr. manžel sporovej strany,
ako tomu bolo v prejednávanej veci.

7. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že odvolanie žalovaného nemá zákonné náležitosti vyplývajúce
z § 363 C.s.p. a preto ho uznesením z 10.10.2017, č. k. 40C/8/2016- 91 vyzval na doplnenie odvolania.
Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie toho názoru, že odvolanie žalovaného netrpí takou
vadou, pre ktorú by v odvolacom konaní nebolo možné pokračovať (§ 386 písm. d/ C.s.p.). Z odvolania
je totiž zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (bolo založené do správneho spisu, i keď v odvolaní
nie je uvedená spisová značka) a z jeho obsahu je tiež zrejmé, že žalovaný ním napáda výrok rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené. Odvolanie obsahuje odvolacie dôvody (viď ods. 4)
a absencia odvolacieho petitu nie je vadou, ktorá by znemožňovala pokračovať v odvolacom konaní,
keďže odvolací súd odvolacím petitom nie je viazaný (§ 381 C.s.p.). Odmietnutie odvolania žalovaného
podľa § 386 písm. d/ C.s.p. by za týchto okolností bolo výrazom neprípustne formálneho prístupu k
náležitostiam odvolania žalovaného.

8. K veci samej odvolací súd uvádza, že odvolacia argumentácia žalovaného neobstojí z dôvodu, že
žalobca podaním z 12.07.2017 (č.l. 75) vzal žalobu v časti sumy 560,- eur späť práve z dôvodu, že
žalovaný v období od 18.05.2016 do 20.06.2017 realizoval 14 splátok po 40,- eur, t. j. spolu zaplatil
v tomto období sumu 560,- eur. V tejto sume sú zahrnuté aj splátky, na ktoré poukazoval žalovaný
v odvolaní. Inými slovami, nezodpovedá skutočnosti odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej
inštancie nezohľadnil jeho splátky na predmetný úver realizované v roku 2016.

9. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je z hľadiska dovolacích dôvodov vecne
správny v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 492,99 eur
s úrokom a s úrokom z omeškania (vyhovujúci výrok). Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

10. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti sumy 560,- eur zastavené, nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. To isté sa týka aj výroku, ktorým bola žaloba sčasti
zamietnutá.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. a úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na ich náhradu, pretože mu v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).