{"guid": "0f23b8a3-99a8-4389-8ffc-19d13e9f242b:5fa24ce5-5c74-436d-abe1-a546d08efeed", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1714207558.1", "spisova_znacka": "3Cob/93/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/93/2017 z 10. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. apríla 2018, sp. zn. 3Cob/93/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1714207558.1", "identifikacne_cislo": "1714207558", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2018-04-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "nazov": "§ 536 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "nazov": "§ 261 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-261"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fa24ce5-5c74-436d-abe1-a546d08efeed", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1714207558.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1714207558.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1714207558.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/93/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714207558
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714207558.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: RNDr. Narcisa Kaiserová-
MEDCOM, miesto podnikania Stará Vajnorská 37, Bratislava, IČO: 30 173 779, práv. zast. JUDr. Milanom
Bobákom, advokátom, Kalinčiakova 25, Bratislava, proti žalovanému: COMETAR, s.r.o., Betliarska 12,
Bratislava, IČO: 46 716 645 (predtým LIBRI s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, IČO: 17 054 346), o
zaplatenie 9.055,22 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok č. k. 33Cb/33/2015-87 zo dňa 2.11.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/33/2015-87 zo dňa 2.11.2016  p
o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 055,22
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške  8,75 % p. a. zo sumy 33 155,22 EUR od 2.11.2012 do
6.1.2013 v sume 516,63 EUR, zo sumy 28 155,22 EUR od 8.1.2013 do 13.1.2013 v sume 33,75 EUR,
zo sumy 23 155,22 EUR od 14.1.2013 do 22.9.2013 v sume 1 393,28 EUR, zo sumy 18 155,22 EUR
od 23.9.2013 do 12.11.2013 v sume 220,63 EUR, zo sumy 13 605,22 EUR od 12.11.2013 do 27.2.2014
v sume 348,98 EUR, zo sumy 9 055,22 EUR od 28.2.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi zároveň priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.8.2014
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9 055,22 EUR s príslušenstvom
a náhradu trov konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dodal žalovanému (v tom čase TK
Libri, s.r.o.) obchodné a kancelárske zariadenia predajne podľa dodacieho listu č. V120597 zo dňa
18.10.2012. Podľa odovzdanej a prevzatej dodávky žalovanému vyfakturoval dodávku faktúrou č.
20120615 zo dňa 18.10.2012, ktorá bola vystavená na zaplatenie sumy 33 155,22 EUR. Pohľadávka
žalobcu sa stala splatnou dňa 1.11.2012. Z uvedenej faktúry žalovaný uhradil dňa 7.1.2013 čiastku 500,-
EUR a 14.1.2013 čiastku 500,- EUR, pričom prisľúbil uhradiť dlh v mesačných splátkach po 455,- EUR
až do úplného splatenia dlhu a prvú splátku mal zrealizovať 20.10.2013. Zaplatil až dňa 12.11.2013, a
to sumu 4 550,- EUR, ďalšiu splátku, ktorú mal zaplatiť dňa 20.11.2013 zaplatil až 28.2.2014 v sume 4
550,- EUR a od 28.2.2014 žalovaný už neuhradil žiadnu splátku.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 36Rob/134/2014-30 zo dňa
24.10.2014, proti ktorému však žalovaný podal odpor. V ňom argumentoval tým, že žalobca sám vo



svojej žalobe tvrdil, že im dodal obchodné a kancelárske zariadenia predajne v celkovej sume 33 155,22
EUR. Táto pohľadávka bola však postupne zo strany žalovaného uhrádzaná až do výšky 24 100,- EUR,
pričom ku dňu podania žaloby na začatie konania nemalo dôjsť k úhrade jej zostatku v sume 9 055,22
EUR. Pohľadávka žalobcu podľa žalovaného už neexistuje, v dôsledku čoho považuje nárok žalobcu
za neexistujúci a teda za nedôvodný, a to ako celok. Žalobca podľa žalovaného účelovo opomenul
skutočnosť, že dodal tovar s vadami, na odstránenie ktorých bol opakovane vyzývaný, pričom na tieto
výzvy však nereagoval a k odstráneniu vád tak nedošlo. Preto si žalovaný uplatnil zľavu z kúpnej
ceny tovaru, a to v sume 12 000,- EUR, čím žalovaný považoval požiadavku žalobcu na zaplatenie
zostatku údajnej dlžnej sumy v celom rozsahu za vysporiadanú. Žalovaný dodal, že o zľavu znížili
kúpnu cenu platenú žalobcovi ako predávajúcemu, resp. dodávateľovi. Zároveň žalovaný vzniesol proti
nároku na zaplatenie predmetnej sumy kompenzačnú námietku, zodpovedajúcu celkovej sume nárokov
uplatnených v tomto konaní. Žalobca považoval podaný odpor za účelový s tým, že ku dňu jeho podania
nebola zo strany žalovaného uplatnená žiadna reklamácia na dodaný tovar. Tovar bol podľa žalobcu
dodaný bez vád, čo bolo potvrdené aj v dodacom liste a k uplatneniu vyčíslenej zľavy z kúpnej ceny
došlo až pri podaní odporu. Žalobca dodal, že tvrdenia žalovaného, že ho opakovane márne vyzýval
nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi doručenými žalobcovi.

4. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci za účelom zistenia skutkového stavu vykonal potrebné
dokazovanie. Z tvrdení žalobcu prezentovaných na pojednávaní okrem už vyššie uvedeného zistil, že
žalovanému bol tovar vyrobený presne na mieru. Medzi stranami vznikol obchodno-záväzkový vzťah
uzatvorením zmluvy o dielo, kde predmetom objednávky bolo vyhotovenie nábytku, zariadenia pre
predajňu kníh, pultov a iných náležitostí potrebných pre žalovaného. Strany neuzavreli zmluvu o dielo
písomne, čo zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.“)  ani nevyžaduje, uviedli
si medzi sebou len podstatné náležitosti zmluvy. Žalobca vyhotovil a dodal tovar, ktorý požadoval
žalovaný ale ešte predtým poslal žalovanému cenový rozpočet, s ktorým žalovaný súhlasil. Na základe
tohto súhlasu žalobca vyrobil a dodal tovar pre žalovaného dňa 4.10.2012 a vystavil žalobcovi faktúru
2012/06/15 splatnú dňa 1.11.2012. Žalovaný nenamietal dodanie diela, ani výšku faktúry a úhradu
realizoval v piatich častiach a uhradil 24 100,- EUR. Žalobca najprv žalovaného urgoval písomne, aby
záväzok uhradil, pričom už v roku 2013 bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý však bol
vzatý späť, nakoľko žalovaný tvrdil, že je ochotný sa dohodnúť, a preto mu žalobca predložil dohodu o
uznaní spolu s splátkovým kalendárom, ktorá ale nebola podpísaná, ale žalovaný plnil úhrady v zmysle
tejto dohody. Dňa 28.2.2014 žalovaný urobil poslednú platbu. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného o
vadách diela žalobca poukázal na § 562 ods. 2 Obch. zák. v nadväznosti na § 428 ods. 2,3 Obch. zák.,
podľa ktorého lehota na oznámenie vád má charakter premlčacej lehoty. Žalovaný si teda podľa žalobcu
vady na diele neuplatnil riadne a včas, nakoľko tovar bol dodaný žalovanému dňa 4.10.2012. Proti
skutočnostiam uvádzaným žalobcom sa žalovaný bránil tvrdením, že navrhol žalobcovi vrátiť tovar, ktorý
nikdy nebol používaný, pričom tento tovar prekračuje viacnásobnú hodnotu, ktorú požaduje žalobca.
Žalovaný zastával názor, že si plnil svoje povinnosti na základe splátok, ale z dôvodu nepriaznivej
finančnej situácie sa dostal do omeškania. Nový konateľ žalovaného sa vraj snažil všetko uhradiť.
Žalovaný uviedol, že má snahu pohľadávku uhradiť, za účelom čoho bol v banke požiadať o úver, ktorý
je v procese schvaľovania.

5. Súd prvej inštancie prejednávanú vec právne posúdil podľa § 369 ods. 1 a 2, § 536 ods. 1, § 562 ods.
1, ods. 2 písm. a/ a ods. 3 Obch. zák. v znení neskorších predpisov.

6. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal
súdu, že by žalobcu vyzýval na odstránenie vád, čo znamená, že ani nepreukázal, že tovar má vady.
Žalovaný si prevzal tovar od žalobcu dňa 4.10.2012 a o vadách tovaru sa vyjadril až v podanom
odpore dňa 12.11.2014. V tomto prípade došlo k oslabeniu vymáhateľnosti nároku kupujúceho v prípade
nesplnenia včasnej notifikácie, nakoľko žalobca v písomnom podaní zo dňa 18.2.2015, ako aj  na
pojednávaní uviedol, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Súd skonštatoval,
že zákon obmedzuje lehotu oznámenia vád maximálne do 2 rokov od dodania tovaru. Žalovaný si  vady
na diele neuplatnil riadne a včas, nakoľko neboli reklamované bez zbytočného odkladu od ich zistenia,
a preto súd prihliadal na žalobcom vznesenú námietku premlčania. Keďže nárok žalovaného považoval
súd za premlčaný, z tohto dôvodu neprihliadal na žalovaným znesenú kompenzačnú námietku. Nakoľko
žalobca dielo zhotovil v súlade s pokynmi žalovaného a riadne odovzdal, nárok žalobcu súd považoval
za dôvodný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania. Súd
uviedol, že žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.,



a preto mu súd priznal úroky z omeškania dňom vzniku omeškania s úhradou faktúry a podľa čiastočnej
úhrady, a to vo výške 8,75% ročne do zaplatenia.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) a priznal ich náhradu žalobcovi, nakoľko bol v konaní
úspešný v celom rozsahu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ C.s.p. Napadnutý rozsudok sa podľa žalovaného prieči zásadám
sporového konania, je nepreskúmateľné a v rozpore s dlhodobo ustálenou rozhodovacou praxou súdov
a vyšších súdnych autorít. Žalovaný zastával názor, že súd porušil jeho právo na spravodlivý súdny
proces, nakoľko viedol predmetný spor v rozpore s ustanoveniami C.s.p.. V súvislosti s tým uviedol, že
v čase medzi pojednávaniami konanými dňa 6.4.2016 a 2.11.2016 nadobudol účinnosť práve C.s.p.,
ktorý v § 470 upravuje tzv. okamžitú aplikabilitu, z čoho vyplýva, že konanie sa po 1.7.2016 malo
riadiť výlučne ustanoveniami tohto zákona. Toto však súd prvej inštancie podľa žalovaného absolútne
opomenul a niektoré ustanovenia C.s.p. viažuce sa na sporové konanie nevykonal. Žalovaný s odkazom
na § 181 ods. 2 C.s.p. uviedol, že súd bol povinný na pojednávaní dňa 2.11.2016 prezentovať stranám
svoj predbežný právny názor a postupovať v súlade s uvedeným ustanovením, k čomu však nedošlo.
Teda súd porušil  príslušné zákonné ustanovenia a tým žalovanému odobral možnosť konať pred
súdom a vykonávať návrhy a podania tak, aby bol žalovaný v spore úspešný. V súvislosti s uvedeným
názorom žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 13/2012. O tom, že celé
súdne konanie bolo poznačené svojvôľou súdu svedčí podľa žalovaného i to, že na pojednávaní, na
ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, súd krátkou cestou doručil žalovanému dokumenty, ktoré
žalobca súdu doručil priamo na pojednávaní. Na vyjadrenie k týmto dokumentom však súd žalovanému
nevytvoril žiadny priestor a porušil tým požiadavku kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní. Na
základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 315,02 EUR.

9. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní
nie je spôsobilou spochybniť správnosť a zákonnosť záverov súdu prvej inštancie. Ten podľa názoru
odvolacieho súdu vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci dostatočne zistil skutkový stav, ktorý
následne správne právne posúdil a svoje závery o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku primerane
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v súlade s
dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za hospodárne opakovať
a v celom rozsahu na ne poukazuje. K tvrdeniam uvedeným v odvolaní žalovaného odvolací súd na
doplnenie správnosti napadnutého rozsudku len dodáva, že v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu
akýchkoľvek procesných práv žalovaného, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie
v konaní postupoval procesne správne rešpektujúc všetky procesné práva strán sporu. Odvolací súd
považuje za dôležité poukázať na to, že žalovaný v odvolaní v podstate nenamietal žiadne skutočnosti,
ktoré by sa týkali skutkovej stránky veci. Napriek tomu odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, nebolo preukázané, že by dodaný tovar mal vady,
že by u žalobcu dodaný tovar z dôvodu vád reklamoval a že by žalobcu vyzýval na odstránenie týchto
vád. Nakoľko si teda žalovaný neuplatnil ním tvrdené vady u žalobcu riadne a včas, nie je možné
prihliadať ani na ním uplatnený nárok na zľavu z ceny za dodaný tovar. Na pojednávaniach vo veci
dokonca uviedol, že je ochotný uplatnenú pohľadávku uhradiť, za účelom čoho požiadal o poskytnutie
úveru, čo možno podľa názoru odvolacieho súdu v podstate považovať za prejav uznania záväzku



žalovaného. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo
jednoznačne preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

15. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p..
Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, avšak nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že
mu v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho
súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia  byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie  dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33Cb/33/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a69a8de-5448-4e88-b3c1-4f086d3451c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 13/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 13/2012 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a69a8de-5448-4e88-b3c1-4f086d3451c1"}, {"guid": "32cec179-f988-41b9-b86f-5051ce56e6e7:075bad2a-1adc-4026-8c69-1a9bc7815834", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Cb/33/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Košice sp. zn. 33Cb/33/2015 z 12. 3. 2015", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2015-03-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/32cec179-f988-41b9-b86f-5051ce56e6e7:075bad2a-1adc-4026-8c69-1a9bc7815834"}], "citovane_v": []}