Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/234/2017 z 30. 1. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2018, sp. zn. 3Co/234/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1715207980.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/234/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1715207980.1 | 2018-01-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 55 CMP, CMP, § 52 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/707ed414-4767-46ff-92a0-69c21b7d1761 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1715207980.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/234/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715207980
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1715207980.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci navrhovateľa: Ing. M. R., D. XX,
I., zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Bustinovou, Šrobárova 9, Trenčianske Teplice, proti osobe
oprávnenej z vyživovacej povinnosti: Y. R., D. XX, I., zastúpenej advokátkou JUDr. Silviou Jakubcovou,
Štúrova 34, Modra, o zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie osoby oprávnenej z vyživovacej
povinnosti proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 7C/110/2015-176, zo dňa 24.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie s tým, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa v konaní domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Pezinok
č.k. 9P/4/2013-190, zo dňa 26.3.2014, v časti určenia vyživovacej povinnosti na 150 eur mesačne od
6.10.2015. Podaním doručeným súdu dňa 20.2.2017 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorý vzal návrh
na začatie konania v celom rozsahu späť pred otvorením pojednávania, súd prvej inštancie konanie
podľa § 29 ods. 1 CMP zastavil a zároveň s poukazom na § 52 a § 57 CMP rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podala odvolanie osoba oprávnená z vyživovacej
povinnosti a žiadala uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a uložiť navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť jej trovy právneho zastúpenia 424,34 eura. Uviedla, že si uplatňuje v zmysle § 57
CMP trovy konania voči navrhovateľovi z dôvodu, že podaný návrh je nedôvodný a ona je študentkou
bez príjmu. Navrhovateľ má dlhodobo nadštandardné príjmy, boli preukázané jeho majetkové pomery,
ako aj skutočnosť, že od rozvodu manželstva nemal záujem plniť vyživovaciu povinnosť voči nej. Preto
žiada priznať náhradu trov konania, ktoré vznikli zavinením navrhovateľa, za

- prevzatie veci a porada s klientom 2015 66 eur + 8,58 eura = 74,58 eura,
- vyjadrenie k podanému návrhu zo dňa 11.1.2016 66 eur + 8,04 eura = 74,04 eura,
- pojednávanie dňa 4.5.2016 74,04 eura,
- pojednávanie dňa 22.6.2016 74,04 eura,
- podanie zo dňa 28.6.2016 74, 04 eura,

spolu 370,74 eura,



a za cestu autom Modra - Pezinok - Modra, t.j. dve začaté pol hodiny 13,40 eura x 2 = 26,80 eura x 2
pojednávania = 53,60 eura.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.
Uviedol, že v civilnom mimosporovom konaní platí, pokiaľ ide o náhradu trov konania, generálna zásada
ustanovená v § 52 CMP, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak. V nasledujúcich ustanoveniach sú ustanovené jednotlivé výnimky, kedy súd
môže náhradu výnimočne priznať. Navrhovateľ zastáva názor, že v tomto konkrétnom prípade nie je
naplnená žiadna z predpokladaných výnimiek, aby súd mohol náhradu trov priznať. Ustanovenie § 57
CMP, na ktoré sa odvoláva osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti, zakotvuje iba povinnosť súdu
rozhodovať o náhrade trov konania len na návrh. Odvolanie osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti
však ďalej neuvádza, o aký zákonný dôvod tento návrh opiera. Tvrdenia osoby oprávnenej z vyživovacej
povinnosti, že je študentkou bez príjmu, že ako otec má nadštandardné príjmy, že boli preukázané jeho
majetkové pomery a že od rozvodu nemal záujem plniť svoju vyživovaciu povinnosť, označil navrhovateľ
za nepodložené, ba až absurdné, nakoľko ani jedno z dvoch pojednávaní nebolo otvorené a teda
nebolo vykonané riadne dokazovanie. A to predovšetkým z dôvodu nepredloženia potrebného množstva
vyhotovení listín zo strany osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, resp. k ich neznámej výpovednej
hodnote, o čom svedčia zvukové záznamy z pojednávania dňa 4.5.2016 a 22.6.2016; tieto pojednávania
neboli otvorené, ale naopak boli odročené bez prejednania veci z dôvodu na strane osoby oprávnenej
z vyživovacej povinnosti.

5. Navrhovateľ ďalej uviedol, že osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti si uplatnila náhradu trov
konania za 5 úkonov právnej služby; dva z týchto úkonov predstavujú účasť na pojednávaní dňa 4.5.2016
a dňa 22.6.2016, ktoré však boli odročené bez prejednania veci, a preto je potrebné vychádzať z § 13a
ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (za zastúpenie na týchto pojednávaniach patrí odmena vo výške jednej
štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, teda 2 x 16,50 eura). Poukázal na skutočnosť, že za úkon
„prevzatie veci a porada s klientom 2015“ je uplatnený režijný paušál 8,58 eura, avšak výška režijného
paušálu pre tento rok bola stanovená na hodnotu 8,39 eura.

6. Osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti v replike k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že výnimkou
zo zásady uvedenej v § 52 CMP je ustanovenie § 55 CMP, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov
konania vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Mala za to, že je spravodlivé,
aby v tomto konaní jej súd priznal náhradu trov konania. Dôvody na priznanie trov konania vzhliadla
v tom, že podanie návrhu na zníženie výživného na 150 eur mala za nedôvodné vzhľadom k príjmom
navrhovateľa dosahovaným v čase podania návrhu a vzhľadom na príjmy dosahované navrhovateľom
aj v predchádzajúcom období výkonu svojej práce ako kariérneho diplomata, a majetkové pomerov
navrhovateľa, ktoré preukázala; zároveň preukázala, že sa štúdiom pripravuje na svoje budúce
povolanie. Predložila všetky listinné dôkazy preukazujúce jej štúdium v zahraničí a poukázala na
skutočnosť, že v zahraničí študuje preto, lebo celý život nasledovala svojich rodičov v zahraničí, ktorí
pracovali na zastupiteľských úradoch; vybraný odbor sa neštuduje na území SR. Preukázala oprávnené
výdavky a potrebu plnenia výživného v rozsahu stanovenom súdom na zabezpečenie jej nevyhnutných
potrieb. Jej záujmom je doštudovať vybraný odbor, štúdiom ktorého sa pripravuje na svoje budúce
povolanie. Pojednávania konané v dňoch 4.5.2016 a 22.6.2016 boli otvorené a neboli odročené z dôvodu
na jej strane. Výpočet trov konania bol vykonaný v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP a contrario, § 379 CSP), preskúmal uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a bez toho, aby bol viazaný odvolacími
dôvodmi (§ 66 CMP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné
zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

8. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

9. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.



10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

11. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd
len na návrh.

12. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku vo všeobecnosti platí, že každý z účastníkov
si platí trovy konania sám (§ 49 ods. 1 CMP), pričom žiaden z nich nemá nárok na náhradu trov
konania (§ 52 CMP). Výnimku z uvedeného pravidla, a teda možnosť priznania náhrady trov konania,
predstavuje ustanovenie § 55 CMP vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ak teda
súd vyhodnotí, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, môže priznať nárok na náhradu
trov konania v akomkoľvek konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, t.j. aj v konaní vo veci
výživného plnoletých osôb. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd
vyhodnotiť z úradnej moci za predpokladu, že si účastník konania uplatnil nárok na náhradu trov konania
(§ 57 CMP). V tých prípadoch, kedy nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, súd rozhodne o
náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

13. Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 5.10.2015 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti určenej
rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 9P/4/2013-190, zo dňa 26.3.2014, v sume 500 eur mesačne
na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom 6.10.2015.

14. Osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti vo vyjadrení k návrhu žiadala tento zamietnuť a priznať
jej náhradu trov konania.

15. Navrhovateľ podaním doručeným dňa 7.2.2017 vzal návrh späť. V doplnení uvedeného podania zo
dňa 20.2.2017 žiadal konanie podľa § 29 ods. 1 CMP zastaviť s tým, že v zmysle § 52 CMP žiaden z
účastníkov nebude mať právo na náhradu trov konania.

16. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a o náhrade trov konania rozhodol bez
ďalšieho s poukazom na § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Napriek návrhu osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti na náhradu trov konania (uvedenom vo
vyjadrení k návrhu vo veci samej) sa v rozpore so závermi uvedenými v odseku 12 tohto uznesenia
nevysporiadal s ustanovením § 55 CMP a nevyhodnotil, či je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé
priznať nárok na náhradu trov konania.

17. Uvedeným nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkom, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Nakoľko tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa §
391 ods. 1 CSP vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom sa súd prvej inštancie bude zaoberať možnosťou
priznania náhrady trov konania podľa § 55 CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé,
a opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).