Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/129/2018 z 21. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. mája 2018, sp. zn. 11CoP/129/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1716202187.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/129/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1716202187.1 | 2018-05-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f7776bd-1e9e-451b-a793-a79a0ddf8b9b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1716202187.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/129/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716202187
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716202187.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
N. Z. P., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - X. A.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX X., a otec - Bc. K. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. J.
XX, XXX XX K., o návrhu starého otca - S. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. 5, XXX XX G., zastúpený
advokátskou kanceláriou SODOMA VULGAN, spol. s r.o so sídlom AK Kominárska 2, 831 04 Bratislava,
IČO: 47254084, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, Šenkvická cesta 5, 902 01 Pezinok, na úpravu
styku s maloletým N. Z., na odvolanie starého otca S. P. proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku, zo
dňa 05.12.2017 č.k. 12P/119/2017-62, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Pezinku rozsudkom zo dňa 05.12.2017, č.k. 12P/119/2017-62, zamietol návrh starého
otca S. P. na úpravu styku s maloletým N. Z., nar, XX.XX.XXXX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine a § 116 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzťahy v rodine účastníkov konania sú vážne dlhoročne
narušené a nie je v záujme maloletého, aby vstupoval do tohto negatívneho prostredia. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané vážne narušenie rodinných vzťahov, skutočnosť, že komunikácia
rodičov maloletého a ostatnej rodiny s navrhovateľmi nie je žiadna, navrhovateľ s rodinou komunikuje
cez trestné oznámenia a neodkladné opatrenia. Prihliadal na vyjadrenia rodičov maloletého, ktorí
opakovane uviedli, že nechcú aby bol maloletý do vážnych rodinných sporov zaťahovaný a majú záujem
maloletého ochrániť. Rovnako zohľadnil vyjadrenie maloletého, ktorý starého otca veľmi nepozná a jeho
doterajší kontakt s ním mu spôsobil stres a necítil sa v jeho prítomnosti príjemne. Konštatoval, že
z obsahu spisu a prednesov účastníkov konania vyplýva, že medzi rodičmi a navrhovateľom, ako aj
ostatnou rodinou vládnu zlé, konfliktné vzťahy, ktoré v žiadnom prípade nemôžu obohatiť vývoj, a už
vôbec nie citový vývoj maloletého. Mal za to, že nie je podstatné, kto uvedené konflikty vyvoláva, avšak
táto situácia by mala viesť obe strany k tomu, aby sa v záujme maloletého ich vzájomná komunikácia
upravila tak, aby smerovala k prospechu maloletého. Dospel k záveru, že za danej situácie nie je
na prospech maloletého, aby bol styk so starým otcom upravený. Správanie starého otca, ktorý sa
stretnutí s ostatnými vnúčatami nedomáha, vyhodnotil ako účelové a vybavovanie si účtov so svojim



synom (otcom maloletého), čo nie je v záujme zdravého psychického vývoja maloletého N. ktorý
svoje predstavy jasne formuloval. Súd prvej inštancie nepripustil dôkaz navrhovaný navrhovateľom
a jeho právnym zástupcom - psychologický posudok na navrhovateľa, ktorý je v štádiu spracovania
na objednávku navrhovateľa a do termínu pojednávania nebo súdu predložený. Navrhovaný dôkaz
považoval s poukazom na uvedené za nadbytočný, ktorý by podstatu problému nevyriešil. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie starý otec maloletého S. P. prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a upraviť jeho styk
s maloletým N. na každú poslednú sobotu v kalendárnom mesiaci od 14.00 hod. do 15.00 hod.,
alternatívne napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho záveru. Namietal nesprávnosti a pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré
zaťažujú rozhodnutie inými vadami, ako sú arbitrárnosť alebo nepreskúmateľnosť. Mal za to, že súd prvej
inštancie rozhodol v priamom rozpore s ust. § 36 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine, keď redukoval svoje
hlavné odôvodnenie rozhodnutia výlučne do bodu 13 napadnutého rozsudku a ako dôvod zamietnutia
návrhu uviedol zlé vzťahy v rodine. Mal za to, že takéto odôvodnenie neobstojí a je v rozpore s vnútornou
logikou uvádzaných ustanovení Zákona o rodine. Zdôraznil, že práve komplikované vzťahy v rodine
viedli starého otca k podaniu návrhu na úpravu styku, keďže pri bezproblémových vzťahoch, by návrh
podávať nemusel. Komplikované rodinné spory nemôžu byť dôvodom na neupravenie styku vnuka so
starým otcom. Tvrdenie o ochrane maloletého od vnútorných konfliktov v rodine považoval za zbabelé
zbavenie sa zodpovednosti za rozhodnutie. Vyslovil názor, že upravením styku by došlo k vyčleneniu
maloletého z konfliktu a komunikačných nezrovnalostí. Poukázal na to, že úloha súdu tkvie v tom, aby
ako nestranný arbiter umožnil upravením vzťahov komunikovať dieťaťu so zbytkom rodiny bez konfliktov.
Namietal, že súd vzal do úvahy len druhé vyjadrenie maloletého, z ktorého usúdil jeho nezáujem o
stretávanie sa so starým otcom. Zdôraznil, že súd si nemôže selektívne vybrať, ktorú výpoveď vezme do
úvahy bez vysporiadania sa s tým, prečo ignoroval opačné vyjadrenie dieťaťa, v ktorom vyslovil záujem
o stretnutia so starým otcom. Namietal, že súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté dôkazy, ktoré
by mohli zásadným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Považoval za nesprávne vyhodnotenie
jeho osoby ako nevhodnej s nebezpečnou povahou, keďže ide o ničím nepodložené krivé obvinenie,
resp. jeho očierňovanie otcom dieťaťa, ktorého účelom je zabrániť kontaktu dieťaťa s ním. Mal za to, že
za danej situácie sa javí ako nevyhnutné vykonať dokazovanie, v otázke jeho osobnostných vlastností,
doložením súkromného znaleckého posudku, ktorý začal vypracovávať znalec MUDr. F. M.. Namietal,
že súd tento dôkaz nepripustil, napriek tomu, že jeho povinnosťou bolo postupovať v zmysle ust. § 6
C.m.p.. Poukázal na ust. § 36 ods. 1 tretia veta, právo maloletého na styk so starým rodičom a naopak a
potrebu obnovenia jeho pôvodne výborného vzťahu s maloletým, ktorý bol „nútene ukončený“ zásahom
rodičov. Nesúhlasil s obsahom druhého vyjadrenia maloletého, nakoľko popis stretnutia nezodpovedá
realite, na stretnutí boli iné prítomné osoby a pokiaľ by došlo k podobnému konaniu, teta maloletého by
zasiahla. Zdôraznil, že v záujme maloletého je styk so starým otcom upraviť, aby došlo k vyčleneniu
dieťaťa z konfliktu. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní uchýlil k jednostrannému
emočnému zhodnoteniu situácie, kedy vzal do úvahy len vyjadrenie otca a selektívne vybral časti
výpovede maloletého, ktoré mu vyhovovali.

4. Matka a otec sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu starého otca rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval
za správne. Uviedol, že nie je v záujme maloletého, aby súd nariadil nútené stretávanie sa so starým
otcom.

6. Zástupca Okresnej prokuratúry Pezinok sa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa stotožnil s
rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania zákonne rozhodol pri
zohľadňovaní záujmov maloletého. Poukázal na maloletým vyjadrený názor, kedy výslovne uviedol, že
sa nechce so starým otcom pravidelne stretávať. Vyslovil názor, že nie je v záujme dieťaťa, aby súd
direktívne nariaďoval nútené stretávanie sa maloletého so starým otcom, ku ktorému maloletý nemá
vytvorený žiadny bližší vzťah a ani citové väzby.



7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3
C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z tohto vyvodil aj správny právny záver a
v odvolaní navrhovateľa neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Tým, že predmetom konania v danej veci je návrh starého otca na úpravu styku s
maloletým dieťaťom, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 25 ods. 5 Zákona
o rodine, ktorý jasne definuje dôvody pre úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami.

9. Možnosť úpravy styku maloletého dieťaťa aj s blízkymi osobami, zákonodarca zakotvil v súlade s
článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v ustanovení § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Blízkou osobou
podľa § 116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri rozhodovaní o tom, či a za akých
podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá
nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s
dieťaťom právny nárok, treba vychádzať aj z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovských práv a povinností
rodičov, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine. Právna úprava
styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa,
akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby,
keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a
prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj.
Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine
majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným
presvedčením (náboženským, filozofickým). Súd musí tiež so zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť
maloletého dieťaťa uvážiť aj jeho názor. Záujem dieťaťa však pri úprave styku s blízkymi osobami nie
je jediným kritériom, keď druhou podstatnou podmienkou je, že tento styk vyžadujú pomery v rodine,
pričom je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa
s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu.
Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je
možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s
dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím by mal súd rovnako
odčleniť z času starostlivosti každého rodiča tak, aby pre žiadneho z rodičov nepredstavovalo stretávanie
dieťaťa s blízkymi osobami obmedzenie jeho práv.

10. Súd prvej inštancie správne ustálil pomery na strane dieťaťa, vek a záujem dieťaťa a vyhodnotil
návrh starého otca na úpravu styku s maloletým N. Z. ako neopodstatnený. Odvolací súd poukazujúc
na obsah spisového materiálu danej prejednávanej veci vyhodnotil skutočnosti tvrdené v odvolaní
navrhovateľa ako nedôvodné. V prvom rade odvolací súd poukazuje na rodinnú situáciu maloletého
dieťaťa, keď jeho osobnú starostlivosť zabezpečuje na základe rozhodnutia súdu matka, pričom styk
otca s maloletým je rovnako upravený právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdu. Pre posúdenie
dôvodov odvolania starého otca a jeho uplatňovaného nároku, odvolací súd vychádzal rovnako ako súd
prvej inštancie z celkovej rodinnej situácie, prihliadal na zisťovanie názoru maloletého a jeho prvoradý
záujem. Odvolací súd súhlasí s navrhovateľom v tom, že môže mať právny nárok na styk s maloletým
dieťaťom, avšak pri splnení zákonom predpísaných podmienok a nie automaticky a bezvýhradne. V
danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že vzťahy v
rodine sú dlhodobo a veľmi vážne narušené, príslušníci širšej rodiny spolu nekomunikujú a zo strany
starého otca sú iniciované súdne konania voči jeho synom. Uvedené skutočnosti potvrdil aj starý otec vo
svojej výpovedi, z ktorej jasne vyplýva, že rodinné vzťahy sú veľmi zlé a s rodinou je v konflikte od roku
2010. Odvolací súd súhlasí s argumentom starého otca, že v prípade dobrých vzťahov a komunikácie
by nebol nútený podávať návrh na úpravu styku a s rodičmi maloletého by sa dohodol. V danom
prípade však je potrebné situáciu a vzťahy v rodine vyhodnotiť komplexne, v prvom rade z pohľadu
maloletého. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pristúpil k zisťovaniu názoru maloletého,
ktorý vzhľadom na vek (v čase zisťovania názoru bol vo veku 10 rokov) sa dokáže vyjadriť, pochopiť
význam súdneho konania a prejaviť svoju vôľu a prianie. Odvolací súd dáva do pozornosti obsah správy



kolízneho opatrovníka vyhotovenej dňa 28.11.2017, z ktorej vyplýva, že maloletý bol vypočutý dňa
23.11.2017, svoje predstavy o stretávaní sa so starým otcom a ich vzájomnom vzťahu jasne zadefinoval.
Odvolací súd konštatuje, že z vyjadrenia maloletého je nepochybné, že so starým otcom sa nechce
pravidelne stretávať, nevadí mu, ak sa stretnú náhodne, starého otca videl naposledy, keď mal 6-7
rokov, nemá na neho príjemné spomienky. Takýto názor maloletého dieťaťa nemožno ponechať bez
povšimnutia a nevziať v úvahu. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že za okolností, kedy sú vzťahy v rodine
významne narušené, starý otec je v dlhoročnom konflikte so svojim synom, teda otcom maloletého,
pričom dieťa nemá záujem o pravidelné stretnutia so starým otcom, nie je v jeho záujme autoritatívne
upraviť styk so starým otcom. K námietke navrhovateľa vo vzťahu k selektovaniu vyjadrení maloletého,
odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ bol maloletý vypočutý kolíznym opatrovníkom dvakrát, odvolací
súd, rovnako ako súd prvej inštancie prihliada na aktuálne vyjadrenie maloletého a vyhodnocuje ho
komplexne s vyjadreniami účastníkov konania a vykonaným dokazovaním. Námietku navrhovateľa
odvolací súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku navrhovateľa týkajúcu sa
odmietnutia vykonania dôkazu predložením posudku za účelom preukázania osobnostných vlastností
navrhovateľa, odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie bol správny. Vykonanie takéhoto
dôkazu v danom konaní je nadbytočné, keďže predmetom konania je úprava styku maloletého so
starým otcom a vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie postačovalo pre rozhodnutie vo veci bez
tohto dôkazu. Bez ohľadu na vyjadrenia navrhovateľa, ktorý sa bráni voči očierňovaniu jeho osoby,
odvolací súd poznamenáva, že vzťah navrhovateľa a otca maloletého a celkové rodinné vzťahy nie
sú korektné. Skúmanie osobnostných vlastností navrhovateľa však v danom konaní nie je potrebné.
Existencia sporov, napätá atmosféra medzi rodičom a starým otcom maloletého a ďalšími rodinnými
príslušníkmi, je odrazom správania aj starého otca a nepochybne vplýva na každého člena rodiny, teda aj
maloletého N.. Pozitívne prežívanie dieťaťa a jeho vyrastanie v pokojnom rodinnom prostredí je prioritou
a predurčuje zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa. Tieto okolnosti je potrebné posudzovať prednostne
pred záujmom starého otca na styk s vnukom. Napokon, odvolací súd poukazuje aj na dobu troch či
štyroch rokov, kedy maloletý so starým otcom nebol v kontakte, nemožno teda hovoriť, aj s prihliadnutím
na vyjadrenie maloletého, o vrúcnom vzťahu starého otca a vnuka. Uvedená situácia, podľa názoru
odvolacieho súdu, vznikla pomermi v rodine, narušením vzťahov a neudržiavaním kontaktu starého otca
s maloletým. Odvolací súd sa v danom prípade preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom,
že pre úpravu styku starého otca s maloletým dieťaťom súdnym rozhodnutím neboli splnené zákonné
podmienky, že by to bolo potrebné v záujme maloletého dieťaťa a súčasne, že si to vyžadujú pomery
v rodine. Zároveň odvolací súd poukazuje na vyjadrenia oboch rodičov, najmä na vyjadrenie matky,
ktorá prosila otca maloletého, aby dieťa do rodinných sporov nezaťahoval a ktorá súdom upravený
styk starého otca s maloletým nepovažuje za prospešný pre dieťa, a súčasne sa vyjadrila, že ak do
budúcna bude mať N. záujem o tieto stretnutia, nebude mu brániť. Odvolací súd po takto zistenom a
vyhodnotenom skutočnom stave veci, prihliadajúc tiež na stanoviská rodičov, starého otca, kolízneho
opatrovníka a názor dieťaťa, berúc do úvahy záujem maloletého dieťaťa ako najvyšší princíp, nemohol
dospieť k záveru o dôvodnosti a potrebe úpravy styku starého otca s maloletým rozhodnutím súdu.
10 .Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil podľa § 387 C.s.p.. v celom
rozsahu.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).