Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/231/2017 z 9. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. júla 2018, sp. zn. 2Cob/231/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1716206436.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/231/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1716206436.1 | 2018-07-09 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, § 544 ods. 1 OZ, CSP, § 185 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29c854a1-9ea4-43b6-a19f-07330306a4c3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1716206436.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/231/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716206436
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716206436.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Záchranná služba
Bratislava, s.r.o., so sídlom: Galvaniho 24, 821 04 Bratislava, IČO: 36 780 600, zastúpený: Advokátska
kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom: Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765 proti
žalovanému: R. I., miesto podnikania: 900 21 Svätý Jur, Štúrova 494/24, IČO: 50 169 688, zastúpený:
L. I., F.: Š.C. XXX/XX, XXX XX L. R., o zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 34Cb/70/2016-61 zo dňa 10.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 34Cb/70/2016-61 zo dňa 10.07.2016
p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 2.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000,- € od 11.10.2016 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,-
€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie mal preukázané ako nespornú skutočnosť, že žalobca a žalovaný dňa 01.02.2016
uzatvorili Zmluvu o spolupráci a partnerstve č. 6/2016, žalovaný k tejto zmluve pristupoval ako živnostník.
V zmysle tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal vykonávať prepravu osôb na vozidle vo vlastníctve žalobcu.
Žalobca sa žalovanému zaviazal za vykonanú prepravu osôb a za včasné vykonanie činnosti zaplatiť
odmenu. Zmluva mohla zaniknúť výpoveďou ktorejkoľvek stany s tým, že výpoveď nadobudne účinnosť
uplynutím troch mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
bola druhej zmluvnej strane doručená písomná výpoveď. Strany sporu si pre prípad nesplnenia
povinnosti vyplývajúcej v nedodržaní výpovednej doby troch mesiacov zaplatiť druhej zmluvnej strane
zmluvnú pokutu 2000,- eur.

3. Spornou skutočnosťou bolo, že žalovaný namietal platnosť ustanovenia o zmluvnej pokute,
primeranosť výšky dohodnutej zmluvnej pokuty v pomere k významu a hodnote ňou zabezpečovaného
záväzku a zároveň za sporné považoval uplatnenie zmluvnej pokuty vzhľadom na skutočnosť, že
žalobcovi nemohla jeho konaním vzniknúť škoda, vzhľadom na to, že bol počas celého obdobia v strate.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že podrobne preskúmal ustanovenie Zmluvy o spolupráci a partnerstve
zo dňa 01.02.2016 kde v článku XI. ods. 2 sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute. Ustanovenia



§ 544 ods. 1 a 2 OZ platnosť dojednania o zmluvnej pokute vyžaduje určenie zmluvnej povinnosti, pre
ktorú bola zmluvná pokuta dojednaná, písomnú formu a výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o spolupráci
a partnerstve bola dojednaná vrátane ustanovení o zmluvnej pokute písomne, výška zmluvnej pokuty
bola určená sumou 2.000,- eur a porušenie povinnosti, ktorú zabezpečuje bolo označené odkazom na
príslušný článok zmluvy čo je v praxi najpoužívanejší spôsob ako strany určujú povinnosť zabezpečenú
zmluvnou pokutou. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že zmluvná pokuta bola medzi stranami
sporu dojednaná riadne a je platná.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545
Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.
Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä)
zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu.
Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) lebo
ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho
má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane
veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe
zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť
porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť
hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je
peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť,
na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.

6. Medzi účastníkmi bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 2.000,- eur teda pevnou sumou. Zmluvná
pokuta v tomto konkrétnom prípade zabezpečovala povinnosť žalovaného v prípade výpovede zmluvy
dojednanej so žalobcom vykonávať dohodnutú spoluprácu ešte po dobu troch mesiacov od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená
písomná výpoveď. Zmluvná pokuta, ktorá je dohodnutá pevnou sumou, má byť primeraná s ohľadom
na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty. V zmysle zmluvy o
spolupráci a partnerstve mal žalovaný vykonať pre žalobcu činnosti, kde mesačne sa predbežne počíta
s celkovou účtovanou sumou od 995,82 eur po sumu 1.825,67 eur (čl. IV ods. 1 až 6) a teda v rozsahu
troch mesiacov je celková účtovaná suma zabezpečená zmluvnou pokutou v rozsahu 2.987,46 eur až
5.477,01 eur. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pevne určenú zmluvnú pokutu sumou 2.000,-
eur považoval za primeranú s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou
zmluvnej pokuty.

7. O povinnosti zaplatiť úroky z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. K
omeškaniu žalovaného došlo nesplnením si jeho povinnosti v dodatočne určenom čase žalobcom a to
dňom 11.10.2016, výzva na úhradu bola doručená 28.09.2016, dodatočný čas plnenia určený na deň
10.10.2016 a teda prvý deň omeškania je 11.10.2016. Sadzba úrokov platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania je 0,00 %.

8. Súd prvej inštancie žalobcovi vo výroku rozhodnutia priznal aj nárok na zaplatenie paušálnych
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 €, ktorých výška bola stanovená na
základe § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalobcovi, priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že argumentácia
žalobcu, ktorú súd bez ďalšieho akceptoval spočíva v tom, že výška pokuty je primeraná, vzhľadom
na zmluvné dojednania, ktoré sú všeobecné a uvádzajú sa takmer v každej zmluve v časti záverečné
ustanovenia. Dôvodnosť vidí v tom, že zmluvná pokuta vychádza z hrubého zisku spoločnosti žalobcu,
pričom opomína uviesť, že žalobca je od roku 2011- 2015 účtovne v mínuse. Taktiež nedoložil daňové
priznanie a ani účtovné doklady, ktoré by túto dôvodnosť preukazovali. Trvá na tom, aby sud uložil
povinnosť žalobcovi tieto doklady doložiť.



11. Žalovaný poukázal na to, že ak v plnení povinnosti objektívne bránia skutočnosti, nie je možné
uvedené považovať za porušenie záväzku obzvlášť v situácii keď výška zmluvnej pokuty je neprimerane
vysoká vo vzťahu k prípadnému porušeniu zmluvnej povinnosti. Má za to, že zmluvný záväzok zanikol
nemožnosťou plnenia a v takom prípade sa prípadná výpoveď, či dĺžka výpovednej doby neaplikuje. Súd
sa vôbec nevysporiadal akým spôsobom mal údajný „záväzok“ splniť, keď zo strany žalobcu mu uvedené
nebolo umožnené, neumožnil mu pokračovať v práci a v celom rozsahu sa k nemu správal šikanózne.

12. Samotné „dojednanie zmluvnej pokuty“ považuje za neplatné a to titulom jeho zjavnej neprimeranosti
ako aj titulom okolností, ktoré mu objektívne bránia v poskytovaní služieb, o ktorých bol konateľ
spoločnosti žalobcu riadne informovaný.

13. Má za to, že zmluvný záväzok zanikol nemožnosťou plnenia a v takom prípade sa prípadná výpoveď,
či dĺžka výpovednej doby neaplikuje. Uvedený postup by tak výrazne odporoval zásade poctivého
obchodného styku a dobrým mravom.

14. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

15. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na čl. IV. ods. 1-6 zmluvy o
spolupráci a partnerstve, kde sa strany dohodli, že celková účtovaná suma zabezpečená zmluvnou
pokutou je v rozsahu 2.987,46 € až 5.477,01 €, preto vzhľadom na túto skutočnosť mal súd za
to, že zmluvná pokuta vo výške 2.000,- € je primeraná. Tým pádom sú argumenty o účtovných
stratách žalovaného z hľadiska posudzovania zmluvnej pokuty irelevantné. Rovnako tak argumentácia
žalovaného o tom, že ujma krytá zmluvnou pokutou by nebola vznikla keby vozidlo obsadil iným vodičom
je právne neopodstatnená, pretože vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nezávisí od vzniku
škody resp. akejkoľvek straty. Ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, v čom by mali spočívať jeho nepoctivé
obchodné praktiky, pokiaľ sa snažil urovnať spor mimosúdne. K námietke žalovaného o údajnej
nemožnosti plnenia uviedol, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu žalobca, prípadné iné
okolnosti bránili v splnení si svojej zmluvnej povinnosti. Žalovaný v celom konaní neprodukoval žiaden
dôkaz, ktorý by preukazoval ním uvádzané skutočnosti o objektívnej nemožnosti plnenia.

16. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 02.07.2018. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu
odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

18. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keďže
súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav aplikoval príslušnú právnu
normu, ktorú správne interpretoval a svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Nemožno
súhlasiť s tvrdením žalovaného, že právny názor súdu prvej inštancie je nedostatočný a rozhodnutie je
nedostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal inštitútom zmluvnej pokuty podľa
§ 544 a 545 Občianskeho zákonníka a dospel k správnemu záveru o platnosti a primeranosti dojednanej
zmluvnej pokuty.

20. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, odvolací súd
uvádza, že z ust. § 185 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Výber
dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde. Súd iba musí nevykonanie



určitého dôkazu zdôvodniť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, z akého dôvodu nevykonával dokazovanie na preukázanie vzniku skutočnej škody
u žalobcu. Mal za to, že takýto dôkaz nie je potrebné vykonávať, keďže povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu nie je závislá od samotného vzniku škody. Z ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že povinný subjekt musí zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušil zabezpečenú povinnosť na ktorú
sa pokuta viaže a to aj keď nevznikne žiadna škoda. Vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
nezávisí od vzniku škody, resp. akejkoľvek straty.

21. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že zmluvný záväzok zanikol nemožnosťou
plnenia. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že žalovaný nepreukázal, ani nenavrhol žiadne dôkazy
na preukázanie skutočnosti, v čom mala spočívať nemožnosť plnenia. Tvrdenia žalovaného v odvolaní,
že žalobca mu neumožnil pokračovať v práci a správal sa šikanózne, z obsahu spisu nevyplývajú a nie
je zrejmé, aké okolnosti žalovanému objektívne bránili v poskytovaní služieb.

22. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že dojednanie zmluvnej pokuty je neplatné
titulom zjavnej neprimeranosti. Nemožno súhlasiť so žalovaným, že súd prvej inštancie iba akceptoval
argumentáciu žalobcu o tom, že výška pokuty je primeraná vzhľadom na zmluvné dojednanie. Súd prvej
inštancie v odseku 22 konkrétne vysvetlil, prečo považuje zmluvnú pokutu za primeranú a to s ohľadom
na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty.

23. K otázke primeranosti zmluvnej pokuty odvolací súd dopĺňa, že výška zmluvnej pokuty nie je v
Občianskom zákonníku upravená a nie je ustanovený ani spôsob jej určenia. Túto otázku musí riešiť
dohoda o zmluvnej pokute. Súdna prax akceptuje ako východisko pre určenie výšky zmluvnej pokuty
hodnotu zabezpečovaného záväzku. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute je potrebné
zvážiť funkcie zmluvnej pokuty a to preventívne, uhradzovacie a sankčné a posúdiť, či zodpovedá
účelu zmluvnej pokuty , ktorý spočíva v hrozbe dostatočne citeľnej majetkovej sankcie voči dlžníkovi
pre prípad nesplnenia zabezpečovanej povinnosti. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy aj
celkové okolnosti úkonu, účel, ktorý sledoval. V prejednávanej veci bola zmluvná pokuta dojednaná
medzi podnikateľmi, pričom funkciou zmluvnej pokuty bolo zabezpečiť splnenie povinnosti žalovaným
počas výpovednej doby. Odvolací súd toho názoru, že vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečenej
pohľadávky je dojednaná zmluvná pokuta primeraná.

24. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny vrátane výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania,
o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

26. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa



rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).