{"guid": "53e2cf04-6cea-466d-a26f-60f9f933a283:75082e55-d018-4581-af14-75616ac79f3a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:0018202172.1", "spisova_znacka": "20CoP/7/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/7/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. decembra 2019, sp. zn. 20CoP/7/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:0018202172.1", "identifikacne_cislo": "0018202172", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 1342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-1342", "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých", "Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75082e55-d018-4581-af14-75616ac79f3a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:0018202172.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:0018202172.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:0018202172.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/7/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018202172
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:0018202172.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov
senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa o maloleté dieťa: I. G., E. B. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka -
D. A., E. B. XX.XX.XXXX, I.: K. XX, XXX XX I., zastúpená : IN FORO AYRUMYAN advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom: Uhrova 4, 831 01 Bratislava a otec - I. G., E. B. XX.XX.XXXX, I.: P. X, XXX XX I.,
zastúpený: Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom: Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, na
návrh matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 05. novembra 2018, č.k. 59P/149/2018 -87, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05. novembra 2018, č. k.
59P/149/2018 -87, p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 05. novembra 2018, č. k. 59P/149/2018 -87, zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého I. z doterajšej sumy 170,- eur mesačne na sumu 200,- eur
mesačne od 17.04.2018, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k
rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 17.04.2017 do 31.10.2018 v celkovej sume 194,- eur uložil
otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným za mesiac december 2018 k rukám matky. Súd prvej inštancie
zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.02.2016, č.k. 17P/201/2015-88, v časti
o výživnom na maloletého Branislava. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným dňa 17.04.2018 sa matka domáhala
zvýšenia výživného na maloletého I. z doterajšej sumy 170,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne
od podania návrhu. Dôvodila zmenou pomerov maloletého a s ňou spojenou zvýšenou finančnou
záťažou, v dôsledku ktorej je potrebné upraviť vyživovaciu povinnosť otca. Poukázala na výdaje spojené
s mimoškolskou aktivitou, zdravotnou starostlivosťou, povinnou školskou dochádzkou a celkovou
starostlivosťou o maloletého, ktoré by bez pomoci svojich rodičov nezvládla. Súd prvej inštancie ďalej
uviedol, že otec s návrhom nesúhlasil s tým, že za dva roky sa pomery maloletého podstatným spôsobom
nezmenili. Tvrdil, že jeho možnosti zvýšenie výživného neumožňujú. Namietal niektoré náklady na
maloletého vyčíslené matkou, napr. za prevádzku mobilného telefónu a internet v sume 40,- eur mesačne
a za športové potreby, ktoré by podľa neho mala matka kupovať nie v značkových obchodoch, ale v
bazároch, kde sú veci s menšími chybami alebo použité za značne nižšie ceny. Mal za to, že nakoľko
matkina starostlivosť o maloletého už nie je v takom rozsahu, ako keď bol v nižšom veku, musí aj ona



prispievať na výživu maloletého rovnako, ako aj on, keď matka zároveň poberá aj daňový bonus a
prídavky na maloletého. Suma 380,eur- až 400,- eur, ktorá tým vznikne, musí na výživu maloletého
postačovať. Oponoval aj úvermi poskytnutými pre potreby matky a matkinej matky za prerábky v ich
byte, ktoré spláca iba on. Kolízny opatrovník odporučil výživné na maloletého zvýšiť na sumu 200,- eur
mesačne od podania návrhu na súd, v súvislosti so zmenou jeho pomerov.

3. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 75
ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ako aj ust. § 121 CMP. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že o doterajšom výživnom v sume 170,-eur
mesačne rozhodol Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 10.02.2016, č.k. 17P/201/2015-88.
V tej dobe boli obidvaja rodičia slobodní a bez iných vyživovacích povinností. Matka pracovala ako
upratovačka na Lekárskej fakulte UK v Bratislave s priemerným čistým mesačným zárobkom v období
október až december 2014 vo výške 177,37 eur, v roku 2015 vo výške 176,67 eur a v mesiaci január
2016 vo výške 192,37 eur. Od februára 2015 pracovala aj na základe mandátnej zmluvy ako nezávislý
finančný konzultant, pričom z tejto činnosti preukázala príjem za obdobie marec 2015 až december
2015, s výnimkou mesiaca júl 2015, kedy túto prácu nevykonávala, v celkovej výške 3.579,45 eur. V
obchodnom, ani v živnostenskom registri evidovaná nebola. V daňovom priznaní za rok 2014 uviedla
úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 7.091,28 eur, základ dane 6.141,29 eur a daň 444,21 eur.
Spolu s deťmi žila v domácnosti svojej matky dôchodkyne, nebola vlastníčkou žiadnych nehnuteľností,
pre zdravotný stav trvalo zvýšené výdaje na svoju výživu nemala. Otec bol zamestnaný vo Volkswagen
Slovakia, a.s. s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.044,56 eur za obdobie august až december
2014 a 1.335,11 eur v roku 2015. Zároveň od 12.8.2015 vykonával prácu na základe dohody o pracovnej
činnosti v DASIVO Group, s.r.o, kde do decembra 2015 zarobil v čistom celkovo 248,32 eur. Mal
pozastavený predmet podnikania zapísaný v živnostenskom registri od 19.2.2008 - obsluha vedenia
cudzieho motorového vozidla s výnimkou vozidiel taxislužby, na obdobie od 4.7.2014 do 3.7.2017. V
obchodnom registri evidovaný nebol, nebol ani vlastníkom nehnuteľností, mesačne doplácal za lieky
na astmu 15,- až 16,- eur. Maloletý I. bol vo veku necelých dvanásť rokov, navštevoval piaty ročník
športovej základnej školy, bol členom Miestneho športového klubu Iskra Petržalka, liečil sa u čeľustného
ortopéda. V súčasnosti sú obidvaja rodičia naďalej slobodní a trvá im spoločná vyživovacia povinnosť
k plnoletej dcére D., študentke štvrtého ročníka obchodnej akadémie. Matka v období od 01.02.2017
do 13.11.2017 pracovala v TESCO STORES SR, a.s. v hlavnom pracovnom pomere s priemerným
čistým mesačným zárobkom 618,40 eur a na dohodu o pracovnej činnosti v období od 20.04.2017
do 31.08.2017 s priemerným čistým mesačným zárobkom 3,38 eur. Od 20.11.2017 je zamestnaná v
BILLA, s.r.o., s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.058,44 eur a od 21.03.2018 na dohodu o
pracovnej činnosti v Mimák, s.r.o., kde do júla 2018 zarobila v čistom celkovo 103,15 eur. Naďalej býva s
obidvomi deťmi spoločne so svojou matkou dôchodkyňou v matkinom byte, kde hradí nájom a jej matka
energie. V obchodnom ani v živnostenskom registri evidovaná nie je. Otec oproti minulému obdobiu
zamestnávateľov nezmenil. Od marca do decembra 2017 zarobil v hlavnom pracovnom pomere v
priemere 1.471,33 eur netto mesačne a od januára do júla 2018 v priemere 1.971,96 eur netto mesačne.
Naďalej vykonáva práce na základe dohody o pracovnej činnosti pre DASIVO Group, s.r.o., SBS, kde
od apríla 2017 do decembra 2017 zarobil v čistom celkovo 252,57 eur a od januára do júla 2018 celkovo
196,43 eur netto. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, býva spoločne so svojou zárobkovo činnou matkou v
jej byte, náklady za jeho užívanie hradia na polovicu. V obchodnom registri zápis nemá, v živnostenskom
registri má od 19.02.2008 zapísaný predmet činnosti obsluha vedenia cudzieho motorového vozidla
s výnimkou vozidiel taxislužby. Štrnásťročný I. je žiakom ôsmeho ročníka štátnej základnej školy. Je
hráčom futbalového oddielu MŠK Iskra Petržalka, podľa potvrdenia ktorého matka uhradila na jeho účet
od apríla 2017 do septembra 2018 spolu 420,- eur za účasť na tréningovom procese a za roky 2017
a 2018 aj členský príspevok do občianskeho združenia po 10,- eur. Náklady za športovú obuv matka
vyčíslila sumou 120,- až 150,- eur polročne. Športové oblečenie maloletému zaobstaráva športový klub,
ktorému sa následne musí preplatiť. I. je liečený u alergológa na astmu a alergiu, pravidelne užíva lieky
s doplatkom a nosí ortopedické vložky do topánok, taktiež s doplatkom.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že od určenia výživného na maloletého I. uplynuli do podania
návrhu na zvýšenie výživného dva roky. S ohľadom na jeho adolescentný vek spojený s intenzívnym
fyzickým vývojom vyžadujúcim si časté obmieňanie oblečenia a obuvi, ako aj na priebežný nárast
životných nákladov od roku 2016, súd prvej inštancie považoval návrh na zvýšenie výživného za
dôvodný. Poukázal na to, že matka medzičasom zmenila zamestnávateľa aj charakter príjmu, keď
predtým pracovala na skrátený pracovný úväzok a mandátnu zmluvu a toho času je zamestnaná v



plnom pracovnom úväzku a zároveň pracuje aj na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom jej
celkový príjem sa v podstate zdvojnásobil. Otec zamestnávateľov nezmenil, ani čo sa týka hlavného
pracovného pomeru, ani dohody o pracovnej činnosti. Jeho čistý mesačný zárobok z pracovného pomeru
je aktuálne vyšší o viac ako 600,- eur. Osobný stav rodičov, ich zdravotný stav, okruh vyživovacích
povinností, majetkové pomery a životné podmienky zostali nezmenené. Ďalej vychádzal súd prvej
inštancie z toho, že aj v súčasnej dobe je potrebné ešte stále zohľadňovať osobnú opateru matky
o maloletého, ako určitú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu, aj keď sa charakter tejto
starostlivosti prispôsobil veku maloletého. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že odôvodnenými potrebami
maloletého sú jednak potreby základné, ako stravovanie, odev a obuv, hygiena, školské výdaje, cestovné
do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, lieky a zdravotnícke úkony a pod., ako aj potreby v
širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako kultúra, šport, mimoškolské aktivity,
záujmy, záľuby, dovolenky atď., a to všetko zodpovedajúce veku. Súd prvej inštancie poukázal na to,
že schopnosti a možnosti povinného rodiča vyjadrujú nielen jeho preukázané zárobkové pomery, ale
tiež všetky ďalšie príjmy, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, prax, odbornosť, pracovné zaradenie, rozsah
a druh vykonávanej pracovnej aktivity, fyzický vek, zdravotný stav, okruh vyživovacích povinností a
pod. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal aj z toho, že základnou a prvoradou povinnosťou
každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa pravidelne prispievať v súlade s jeho
možnosťami a schopnosťami a primerane ho finančne zabezpečiť aj na svoj vlastný úkor. Súd prvej
inštancie ustálil, že navrhovaná výška výživného 200,- eur je s ohľadom na vek a odôvodnené potreby
maloletého primeraná dobe uplynulej od ostatného rozhodnutia súdu vo veci výživného. V konaní
preukázané možnosti a schopnosti otca jednoznačne potvrdzujú jeho spôsobilosť participovať na výžive
maloletého takouto sumou. Schopnosti a možnosti otca pre plnenie výživného sú vyjadrené nielen jeho
preukázaným zárobkom z hlavného a vedľajšieho pracovného pomeru, ale aj zápisom predmetu činnosti
v živnostenskom registri bez ohľadu na to, či túto činnosť aj vykonáva. Poukázal na to, že výživné v sume
200,- eur mesačne predstavuje denný príspevok otca na výživu maloletého v priemernej výške 6,66 eur,
čo jednoznačne nie je možné považovať za nadštandard vo vzťahu k potrebám štrnásťročného aktívne
športujúceho školáka. V konaní bolo dostatočne preukázané, že otec je spôsobilý riadne pracovať a
dosahovať zárobok, z ktorého je schopný platiť navrhované výživné aj za trvania vyživovacej povinnosti
k staršej sestre maloletého. Keďže súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky a výživné na maloletého
zvýšil na sumu 200,- eur mesačne od podania návrhu na súd, vzniklo zročné výživné za obdobie od
17.04.2017 do 31.10.2018 v celkovej sume 194,- eur.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie. Otec maloletého zdôraznil, že nie je pravdou,
že by sa o maloletého nezaujímal. Naopak, o maloletého prejavuje záujem, avšak maloletý sa odmieta s
ním stretávať a matka nie je nápomocná v tom, aby sa vzťah maloletého k otcovi zmenil. Teda možnosť
otca aj takouto formou osobnej starostlivosti prispievať na výživu syna je zmarená. V odvolaní ďalej
poukázal na to, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného nezohľadnil všetky skutočnosti,
ktoré majú na to vplyv. Rozporuje, že neboli náležitým spôsobom preukázané, aké sú skutočné potreby
maloletého. V tejto súvislosti poznamenal, že matka predložila napríklad doklad, že športovému klubu
Petržalka zaplatila sumu 420,- eur, ale v skutočnosti je to náklad 24,- eur mesačne. Rovnako náklad na
telefón maloletého syna 40,- eur mesačne je neprimeraný, keď Orange ponúka pre študentov paušál
ISIC za 9,- eur mesačne. Rovnako otec nesúhlasí s tým, že by bolo potrebné maloletému kupovať
kopačky každý polrok z dôvodu, že mu rastie noha. Súd prvej inštancie nebral podľa otca do úvahy
skutočnosť, že keď otcovi bola súdom uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 170,-
eur, tak jeho zárobok bol 1.044,56 eur v období od augusta 2014 do decembra 2014 a 1.335,11 eur v roku
2015. Matka mala v tom čase príjem cca 400,- eur mesačne. V súčasnosti príjem matky je 1.058,-eur
mesačne, čo je o 650,- eur viac. Príjem otca v prvom polroku 2018 bol 1.971,- eur. K tomuto na pohľad
podstatnému zvýšeniu príjmu otca došlo iba z dôvodu nadčasov, ktoré jednak nie je možné po ocovi
automaticky požadovať a naviac ich v druhom polroku 2018 ani nemôže vykonávať, keďže to Zákonník
práce neumožňuje. Príjem otca za mesiac október 2018 predstavoval iba sumu 1.128,00 eur. Je potom
zároveň iba logické, že ak by matka v čase prvého rozsudku zarábala viac, otcovi by bolo určené platiť
menej ako 170,- eur. Otec ďalej rozporuje, že súd prvej inštancie nezohľadnil to, že matka na maloletého
poberá rodinné prídavky vo výške 23,68 eur a daňový bonus vo výške 21,56 eur, čo je 45,24 eur
mesačne. Súd prvej inštancie sa podľa otca v rozhodnutí nezaoberal ani tým, aká suma peňazí prináleží
maloletému, ak sa pripočíta aj finančná čiastka, ktorou je povinná prispievať matka. Otec mal stanovené
výživné vo výške 170,- eur, spolu s prispením zo strany matky vo výške 140,- eur a spolu s rodinnými
prídavkami a bonusom na dieťa by celková suma na uspokojenie potrieb maloletého predstavovala
sumu 355,24 eur mesačne. Táto suma sa rovná sume, ktorá ostane ľuďom po odpočítaní zdravotného



a sociálneho poistenia z minimálnej mzdy. Títo ľudia pritom musia platiť nájom prípadne starať sa o
výživu detí a pod. Táto suma je takmer štvornásobok životného minima pre nezaopatrené dieťa. Ak
dôjde k zvýšeniu výživného u otca o 30,- eur a rovnako o tú istú sumu u matky na výživu maloletého by
mesačne pripadala suma 415,- eur, čo sa pomaly blíži minimálnej mzde. Súd prvej inštancie podľa otca
pochybil aj tým, že neprihliadal na finančné povinnosti otca, vzniknuté v dobe, keď žil spoločne s matkou
a deťmi v spoločnej domácnosti. Tieto finančné prostriedky boli použité na prestavbu bytu, ktorý síce
patrí starej mame maloletého, ale v ktorom býva práve matka s maloletými deťmi. Uvedená investícia
tak bola použitá na zabezpečenie potreby bývania maloletých detí a matky, nie otca, hoci je to otec, kto
tento náklad výlučne spláca a nemá z toho žiadny profit. Preto je spravodlivé, aby súd na tieto náklady
otca prihliadal pri určovaní výšky výživného. Súd prvej inštancie ďalej nezohľadnil ani to, že náklady
na hradenie potrieb trojčlennej rodiny (dospelý a dve deti) sú na jedného člena podstatne nižšie, ako
náklady v prípade jednej dospelej osoby.

6. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec si zamieňa zákonnú povinnosť s právom
a mylne sa stavia do pozície akejsi obete v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie otca
viacnásobne vyzýval na doloženie mzdových listov, ako i doloženie svojich mesačných nákladov, čo
však otec cielene sabotoval a v konaní neprejavil potrebnú aktivitu. Taktiež z vyhotovených zápisníc z
pojednávania zo dňa 19.09.2018, ako aj pojednávania zo dňa 05.11.2018, nevyplýva žiaden navrhnutý
dôkaz, ktorý by súd prvej inštancie nevykonal alebo opomenul vykonať. Súd prvej inštancie podľa
matky prirodzene, zákonne a spravodlivo vyhodnotil všetky dôkazy a tvrdenia vo vzájomnej súvislosti
a rozhodol v zmysle základnej zásady CSP, a to zásady spravodlivosti. Súd prvej inštancie správne
vykonal všetky dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam, nakoľko z konania
vyplynula nepochybná potreba odôvodnených potrieb maloletého. Súd prvej inštancie správne uviedol,
že akékoľvek nevyriešené spory rodičov, alebo osobného kontaktu otca s maloletým nemôžu byť v
neprospech maloletého. Matka žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k.
59P/149/2018-87, zo dňa 05.11.2018 potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.12.2019
(§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právny
zástupca matky, otec, právna zástupkyňa otca, a súčasne  kolízny opatrovník upovedomení zákonným
spôsobom.
8. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o zvýšení výživného potvrdil, nakoľko
je vo výroku vecne správne. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi uvedenými v
rozsudku súdu prvej inštancie. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť a doplniť, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných
potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej,
ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné
je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby,
spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj
podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným
schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam
ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri
rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk,
t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný
stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí
zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené
aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré
vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež
súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j.



od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané,
je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu
na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo
najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
9. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného, prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti
potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov
- skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v
čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe
úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov,
či ide zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine a ust. §
121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady
nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho
charakteru.
10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie
pomerov na strane maloletého, ako aj na strane jeho rodičov v čase od poslednej úpravy, s pomermi
existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové
závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. V danom prípade
došlo od poslednej úpravy výživného, ktorá bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava
V, č.k. 17P/201/2015-88 zo dňa 10.02.2016, ku zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výživné na
maloletého už len z dôvodu času, ktorý uplynul od poslednej úpravy. Maloletý je vo veku kedy rýchlo
rastie, je aktívny športovec, ktorý potrebuje pre zdravý rast a vývin kvalitnú stravu. Otec v odvolaní
namieta, že nie je v jeho možnostiach platiť zvýšené výživné. Odvolací súd túto námietku otca považuje
za nedôvodnú. Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia majú v prvom rade zo zákona vyživovaciu
povinnosť ku svojim maloletým deťom, ktoré sú odkázané na starostlivosť a výživu zo strany rodičov.
Matka si v danom prípade plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti. Nemožno pri
maloletom vo veku 15 rokov hovoriť, že už nie je zo strany matky potrebná osobná starostlivosť o
maloletého. Otec rozporuje, že neboli presne zdokladované výdavky na maloletého. Odvolací súd v
tejto súvislosti uvádza, že spor o výživné nie je sporom účtovným a nie je ani možné presne určiť
výšku výdavkov, avšak je zrejmé s ohľadom na vek maloletého, ceny tovarov a služieb, že 200,- eur,
ktoré určil súd prvej inštancie platiť otcovi nepostačuje na pokrytie všetkých nevyhnutných výdavkov na
dospievajúceho syna, a aj matka okrem výkonu osobnej starostlivosti, musí na maloletého prispievať aj
finančne, aby mal uspokojené všetky nevyhnutné potreby. Tu správne súd prvej inštancie poznamenal,
že medzi nevyhnutné potreby sa nezahŕňa iba strava, oblečenie, bývanie, ale aj voľnočasové aktivity,
návšteva kultúrnych podujatí, náklady na vzdelanie. U maloletého sú navyše zvýšené náklady ohľadom
jeho účasti vo futbalovom klube ISKRA PETRŽALKA. Ďalej sú u neho zvýšené výdavky na lieky ohľadom
jeho zdravotného stavu a to diagnózy astma bronchiale a polyvalentná inhalačná alergia. Nemožno v
žiadnom prípade tvrdiť, že výživné v sume 200,- eur pre otca, je neprimerané vzhľadom na oprávnené
náklady na maloletého. Otec poukazuje na to, že matke výrazne stúpol príjem od poslednej úpravy, čo
nebolo v rozhodnutí zohľadnené. Odvolací súd má za to, že matke síce príjem vzrástol, avšak pred tým
dosahovala skutočne príjem veľmi nízky, cca. 400,- eur , teda aj keď jej toho času narástol na 1.058,-
eur mesačne, nie je stále v takej výške, aby mohla sama bez zvýšenia výživného otcovi uspokojovať
všetky potreby maloletého. Navyše príjem od posledného rozhodnutia vzrástol aj otcovi, keď v roku
2014 mal príjem cca. 1.044,56 eur, v roku 2015 cca. 1.335,11 eur a v roku 2017 mal príjem v priemere
1.471,33 eur netto mesačne a v roku 2018 v priemere 1.971,96 eur netto mesačne. Otec v dovolaní
poukazuje na to, že vyšší príjem mal z dôvodu odpracovaných nadčasov, avšak aj z dôvodu legislatívnej
zmeny nebude môcť nadčasy vykonávať v takom rozsahu. Odvolací súd lustráciou v Sociálnej poisťovni
otca mal preukázané, že jeho príjem u zamestnávateľa VOLKSWAGEN GROUP SERVICES, s.r.o. má
každým rokom stúpajúcu tendenciu, v roku  2017 bol jeho priemerný vymeriavací základ 2.031,20 eur, v
roku 2018 bol jeho priemerný vymeriavací základ 2.630,- eur a v roku 2019 je jeho priemerný vymeriavací
základ 2.532,- eur. Je teda zrejmé, že vyšší príjem otca v roku 2017 a 2018 nebol iba dočasný, ale
takýto príjem má pravidelne. Nie je ani pravdou, že by súd prvej inštancie nezohľadnil, že otec má
vyživovaciu povinnosť aj k plnoletej dcére. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že otec
je schopný plniť vyživovaciu povinnosť v sume 200,- eur, aj pri súčasnom plnení si vyživovacej povinnosti
na dcéru. Súd prvej inštancie teda pri určení výšky výživného otcovi zohľadnil, že má ďalšiu vyživovaciu



povinnosť a vychádzal jednoznačne z možností a schopností otca a jeho majetkových pomerov, ako
aj životnej úrovne a výživné zvýšil primerane ku všetkým faktorom, ktoré sa pri stanovení výživného
zohľadňujú. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že výživné bolo zvýšené o 30,- eur mesačne, čo skutočne
nie je výrazné zvýšenie. Navyše je v danej veci dôležitá i tá skutočnosť, že otec sa iným spôsobom
na výžive maloletého nepodieľa, s maloletým sa nestýka. Odvolací súd nevzhliadol žiaden relevantný
dôvod, pre ktorý by rozhodnutie súdu prvej inštancie nemalo obstáť. Súd prvej inštancie vzhľadom na
vyššie uvedené správne rozhodol, keď zvýšil výživné na sumu 200,- eur mesačne, ktorá zodpovedá
oprávneným nevyhnutným nákladom na maloletého, tak aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom otca, ako aj matky. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako
vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods.1, 2 CSP).
11. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj
napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti
Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009,
sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie,
ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon      pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku  a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "59P/149/2018", "guid": "9354d06c-f878-4e5c-a15c-2340322723f5:decb02e7-5c25-4b71-8012-6bfc8a4fd3e6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}], "citovane_v": []}