Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/128/2019 z 9. 12. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. decembra 2019, sp. zn. 5S/128/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1015200869.1
Krajský súd Bratislava | 5S/128/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1015200869.1 | 2019-12-09 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/16c69566-e24d-4181-8c72-53e900cf3e92
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1015200869.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/128/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200869
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015200869.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek
senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: A.. J.. W. Ď., bytom
S. XX, A., zastúpeného: JUDr. Iveta Balalová, advokátka, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ev. č. 39257/2015-23-II zo
dňa 20.3.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom.

1. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu č. 21606/2015 súd zistil, že žalobca elektronickým
podaním bez ZEP zo dňa 19.02.2015 žiadal v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie
informácie: „Na základe akého zákonného ustanovenia je/nie je akýkoľvek okresný súd prijať podanie
adresované inému súdu v Slovenskej republike a bezodkladne ho tomu súdu doručiť.“ Žalobca
žiadal informácie sprístupniť elektronicky na mailovú adresu uvedenú v žiadosti. Osoba povinná na
sprístupnenie informácie v žiadosti označená nebola.
2.  Elektronickým podaním bez ZEP zo dňa 23.02.2015 právny odbor Ministerstva spravodlivosti
žalobcovi oznámil, že jeho podanie vzhľadom na jeho obsah nebolo možné vyhodnotiť ako žiadosť
o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. z dôvodu, že žiadanou informáciou nie je
informácia týkajúca sa rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo
týkajúca sa hospodárenia s majetkom a verejnými finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu, ale
žiadaná informácia sa týka poskytovania právneho poradenstva, či výkladového stanoviska.
3. Podaním zo dňa 10.03.2015 žalobca podal rozklad proti rozhodnutiu o nesprístupneniu informácie
zo dňa 23.02.2015. V rozklade bol ako adresát označené MS SR a rozklad bol odôvodnený tak, že
podľa žalobcu je označené rozhodnutie nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia najmä
z nasledujúcich dôvodov:
- povinná osoba je v zmysle § 13 ods. 1 kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy pre
súdy a väzenstvo a teda musí mať aj má k dispozíciu žiadanú informáciu
- požadovaná informácia nie je právnym poradenstvom alebo výkladovým stanoviskom, ale spadá
do pôsobnosti MS SR ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti súdnictva, spočívajúcej v
organizačnom a metodickom usmerňovaní a kontrole výkonu správy súdov podľa § 71 písm. c) bod
1 zákona č. 757/2003 Z.z. ako aj v sledovaní plnenia povinností orgánov riadenia a správy súdov,



vykonávaní previerok súdnych spisov a previerok úrovne súdneho konania a vybavovaním sťažností a
podnetov podľa § 72 ods. 1 písm. b), c) a d) citovaného zákona
- povinná osoba svojim rozhodnutím nezákonne zúžila účel zákona č. 211/2000 Z.z.
- rozhodnutie odporuje čl. 26 ods. 4 Ústavy SR
4. Žalobca list MS SR zo dňa 23.02.2015 napriek jeho forme s poukazom na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn.
III. ÚS 28/96 zo 16.05.1996 vyhodnotil ako rozhodnutie a požiadal ministra spravodlivosti, aby označené
rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
5. Ministerstvo spravodlivosti SR rozklad žalobcu predložilo na rozhodnutie predsedovi osobitnej komisie
s vyjadrením, že žiadosť žiadateľa nevyhodnotilo ako žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000
Z.z, ale ako žiadosť o poskytnutie právneho poradenstva.
6. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu Ministerstva spravodlivosti č. 39257/2015-23-II súd
zistil, že Osobitná komisia pre veci vyplývajúce zo zákona č. 211/2000 Z.z. na V. zasadnutí, konanom
dňa 11.03.2015 prerokovala rozklad žalobcu vo veci č. spisu 39257/2015-23-II s výsledkom, že odporučí
ministrovi spravodlivosti rozklad vybaviť listom ministra, ktorým informuje žiadateľa, že nebude vydané
rozhodnutie. Listom zo dňa 18.03.2015 osobitná/rozkladová komisia vo veci č. spisu 39257/2015-23-
II odporučila ministrovi spravodlivosti postupovať v súlade so závermi V. zasadnutia, ktoré sa konalo
dňa 11.03.2015.
7. Listom zo dňa 20.03.2015 Ev. č. 39257/2015-23-II minister spravodlivosti oznámil žalobcovi, že sa
stotožňuje s názorom ministerstva, uvedeným v jeho odpovedi zo dňa 23.02.2015. Nie každé podanie
je možné vyhodnotiť ako žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Pri podpornom použití
Správneho poriadku je potrebné každé podanie posúdiť podľa jeho obsahu s tým následkom, že ak
podanie nie je podľa obsahu žiadosťou o informácie, ale napr. žiadosťou o právne poradenstvo, nie
je takéto podanie spôsobilé vyvolať konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., zavŕšené sprístupnením
informácie resp. vydaním rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácie. Následne ani opravné
prostriedky nie je potom možné riešiť v intenciách označeného zákona. Poukázal na to, že právomoci MS
SR sú upravené v § 13 zákona č. 575/2001 Z.z. s tým, že do právomoci MS SR nepatrí podávanie právny
záväzného výkladu k právnym predpisom ani poskytovanie právne záväzných stanovísk a vyjadrení k
aplikácii právnych predpisov. Ďalej poukázal na princíp publicity práva, vyjadrený v zákone č. 1/1993 Z.z.
o zbierke zákonov SR. Záverom uviedol, že jeho podania z 19.02.2015 a 10.03.2015 boli ministerstvom
správne posúdené ako podania, ktoré nie je žiadosťou o informácie, preto o ňom nemôže byť vydané
formálne rozhodnutie ako keby išlo o rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu ústredného orgánu
štátnej správy. Podľa pripojenej doručenky bol predmetný list doručený žalobcovi dňa 26.03.2015.
II.
Žaloba

8. Žalobca dňa 26.05.2015 elektronicky bez ZEP podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa proti
Ministrovi spravodlivosti SR ako žalovanému v 1/rade a Ministerstvu spravodlivosti ako žalovanému
v 2/rade domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie ministra spravodlivosti SR zo dňa 20.03.2015 Ev.
č. 39257/2015-23-II, ako aj rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.02.2015 a uložil
Ministerstvu spravodlivosti SR ako povinnej osobe sprístupniť informácie, o ktoré ho požiadal listom zo
dňa 19.02.2015. Žaloba bola doplnená písomne vyhotovenou žalobou, doručenou súdu dňa 29.05.2015.
Žaloba bola odôvodnená tým, že označené rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a konania oboch žalovaných majú takú vadu, ktorá
mohla mať a mala vplyv na zákonnosť označených rozhodnutí.
9. V písomne vyhotovenej žalobe (oproti elektronicky podanej žalobe) žalobca doplnil popis skutkových
okolností veci, popis právneho posúdenia obdobne ako v rozklade, doplnený o právny výklad pojmu
informácia. K otázke právneho zastúpenia a poplatkovej povinnosti uviedol, že rozhodnutím Centra
právnej pomoci zo dňa  27.04.2015, sp. zn. 5368/2015-KaBA mu bol priznaný nárok na poskytovanie
právnej pomoci a bol mu určený advokát Q.. Q. Z.. Petit upravil tak, že žiadal zrušiť rozhodnutie Ministra
spravodlivosti zo dňa 20.03.2015 Ev. č. 39257/2015-23-II a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, prípadne
navrhol rozhodnúť o petite v pôvodnom znení. K žalobe pripojil označené rozhodnutie Centra právnej
pomoci, Žiadosť o informácie zo dňa 19.02.2015, List právneho odboru MS SR zo dňa 23.02.2015,
Rozklad zo dňa 10.03.2015, List Ministra spravodlivosti SR zo dňa 20.03.2015 Ev.č. 39257/2015-23-II.

III.
Vyjadrenie žalovaného



10. Ministerstvo spravodlivosti SR sa k žalobe vyjadrilo písomným podaním zo dňa 29.10.2015 tak, že
žalovaný vyhodnotil podanie žalobcu napriek jeho označeniu podľa jeho obsahu, zmyslu a podstaty
a dospel k záveru, že nejde o žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a
preto bolo podanie žalobcu vybavené mimo režimu označeného zákona neformálnou odpoveďou.
Dňa 10.03.2015 žalobca doručil žalovanému podanie, ktoré podľa jeho označenia malo predstavovať
rozklad proti rozhodnutiu o nesprístupneniu informácií. Napriek ďalším argumentom i odvolací orgán
dospel k záveru, že podanie žiadateľa, ktoré mu bolo doručené dňa 15.02.2015 nebolo žiadosťou o
sprístupnenie informácií podľa označeného zákona, preto nedošlo k vydaniu akéhokoľvek rozhodnutia
podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ani nebolo na základe tohto podania začaté akékoľvek konanie. O
tom bol žalobca upovedomený listom ministra spravodlivosti zo dňa 20.03.2015, ktorý bol žalobcovi
doručený dňa 26.03.2015. Práve tento list žalobca považuje za rozhodnutie v poslednom stupni,
ktoré napadol odvolaním. Žalovaný uviedol, že má pochybnosti o tom, či bola žaloba podaná včas
- posledný deň na podanie žaloby bol v tomto prípade deň 26.05.2015, pričom žaloba bola podľa
podacej pečiatky podaná dňa 29.05.2015. Z uvedených dôvodov namietal, že žaloba bola podaná
oneskorene. Zároveň namietal, že zo žaloby nie je zrejmé, že by mal žalobca právnické vzdelanie
resp. že je zastúpený advokátom. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd konanie podľa § 250d ods. 3
O.s.p. zastavil. K samotnej žalobe žalovaný uviedol, že konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je
spôsobilé vyvolať len také podanie, ktoré je žiadosťou o sprístupnenie informácií, a to nie len podľa
svojho označenia, ale i podľa obsahu, podstaty a zmyslu. Akýkoľvek iný záver by podľa žalovaného
viedol k absurdným a neprípustným dôsledkom. Každé podanie musí byť posúdené a vyhodnotené
podľa obsahu. Podanie žiadateľa vykazovalo formálne znaky žiadosti o sprístupnenie informácií, napriek
tomu však jeho žiadosť vykazovala znaky o záväzný právny názor, právnu radu, výkladové stanovisko
či vyjadrenie k aplikácii ustanovení právnych predpisov. Nepochybne rôzne orgány štátu v súvislosti
s predmetom svojej činnosti, či v súvislosti s plnením svojich úloh dokážu sformulovať odpovede, na
otázky typu:
- na základe akých zákonných ustanovení môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania
alebo
- na základe akých zákonných ustanovení sú niektoré príjmy oslobodené od dane z príjmu
To však ešte neznamená, že sú k takejto činnosti oprávnené, povinné, resp. že ich k odpovedi na takéto
otázky zaväzuje zákon č. 211/2000 Z.z.. Bez ohľadu na to, aká definícia pojmu informácia je použitá,
poskytnutie právneho stanoviska pod pojem informácia nepatrí. V danom prípade nebolo vyvolané
konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., nebolo vydané rozhodnutie o rozklade, postup ktorý zvolil
žalovaný bol plne v súlade so zákonom a tento postup nebol spôsobilý akokoľvek ukrátiť žalobcu na
jeho právach. Podľa žalobcu je preto vylúčená možnosť postupu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.,
preto navrhol, aby súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Záverom žalovaný uviedol, že
zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa ocitol v situácii, keď jeho požiadavka na prevzatie jeho podania
adresovaná inému súdu bola zo strany súdu odmietnutá a od žalovaného požadoval stavisko, a to práve
na uvedený účel, aby ním podporil svoj postoj a aby ním pri ďalšej obdobnej požiadaviek preukázal a
takto zabezpečil jej vyhovenie. Teda žalobca považoval postup súdu za nesprávny a zmenu sa snažil
dosiahnuť prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácie - skutočnou požiadavkou žalobcu preto
nebolo sprístupnenie informácie, ale poskytnutie právneho stanoviska. Takáto požiadavka nepochybne
nemohla byť riešená podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Na základe všetkých uvedených skutočností
žalovaný žiadal konanie zastaviť.

IV.
Ďalšie vyjadrenia a postup súdu

11.  Dňa 05.11.2015 žalobca súdu doručil originál plnomocenstva na zastupovanie v konaní advokátom.
12.  Písomným podaním zo dňa 04.12.2015 žalobca doplnil svoju argumentáciu tak, že žaloba bola
podaná včas, keď bola podaná na poštovú prepravu dňa 26.05.2015, na dôkaz čoho predložil podací
lístok. Predložením plnomocenstva je splnená aj obligatórna podmienka právneho zastúpenia žalobcu
v konaní. Pretože zákon o informáciách neobsahuje legálnu definíciu pojmu informácia, podľa žalobcu
je potrené tento pojem vykladať tak, aby nebolo porušené ústavné právo verejnosti na prístup k
informáciám. K podaniu boli pripojené podacie lístky z 26.05.2015 a 01.07.2015.
13.  Na pojednávaní dňa 20.06.2017 žalovaný doplnil, že napriek tomu, že pojem informácia je
nevyhnutné vykladať čo najširšie, predsa len existuje hranica, ktorej prekročenie už nie je možné
- kedy už nejde o informáciu, ale právny názor, právne stanovisko, či právne poradenstvo. Podľa



žalovaného pri požiadavke žalobcu zo dňa 15.02.2015 táto hranica prekročená bola. Poskytnutím
žiadaného stanoviska zo strany ministerstva v režime zákona č. 211/2000 Z.z., by žalovaný podľa jeho
názoru neprípustným spôsobom zasiahol do nezávislosti súdnej moci. Žalovaný označil rozhodnutia
KS Košice sp. zn. 7S/33/2009, ako aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 5A 119/2001, ktorými argumentoval
žalobca, za rozhodnutia bez právnej relevancie vo vzťahu k tomu konania. Prvé z označených rozhodnutí
sa týkalo toho, že za žiadosť o sprístupnenie informácie je nevyhnutné považovať aj sprístupnenie
fotokópie konkrétnej listiny, s čím sa žalovaný stotožnil, avšak poukázal na to, že žalobca fotokópiu
listiny sprístupniť nežiadal. Podľa žalovaného ani druhé z označených rozhodnutí nehovorí nič o tom,
že by za informáciu bolo možné považovať aj právne stanovisko. Ani Ústava SR, ani legislatíva EU, ani
judikatúra ESĽP neobsahujú právo občanov na to, aby im na základe ich žiadostí poskytli štáty, resp.
štátne orgány právne stanoviská. Na základe týchto dôvodov žiadal, aby súd žalobu zamietol.
14.  O podanej žalobe správny súd rozhodol rozsudkom č.k. 5S/127/2015-61 zo dňa 20.06.2017 tak,
že podanej žalobe vyhovel a svoje rozhodnutie odôvodnil tým že list žalovaného zo dňa 20.03.2015 je
potrebné považovať za rozhodnutie, ktoré však nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Z uvedených
dôvodov podľa správneho súdu je potrebné uvedené rozhodnutie považovať za fiktívne rozhodnutie,
ktoré je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je potrebné ho zrušiť.
15. Rozhodnutie správneho súdu napadol včas žalovaný kasačnou sťažnosťou, ktorá bola odôvodnená
tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď správny súd
napadnutý list Ev. č. 39257/2015-23-II zo dňa 20.03.2015 vyhodnotil ako rozhodnutie a zároveň ako
fiktívne rozhodnutie. Podľa žalovaného si tieto závery navzájom odporujú a nemôžu popri sebe obstáť.
Žalovaný zotrval na tom, že v danom prípade žiadosť žalobcu nie je možné považovať za žiadosť
o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a preto nie je možné vydať o tomto podaní akékoľvek
rozhodnutie podľa označeného zákona. List žalovaného Ev. č. 39257/2015-23-II zo dňa 20.03.2015 by
mohol byť považovaný za rozhodnutie o žiadosti o informácie iba v prípade, ak by sa ním na takúto
žiadosť reagovalo, s čím však žalovaný nesúhlasil. Následne ani podanie žalobcu zo dňa 10.03.2015 nie
je možné považovať za odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie. Žalovaný ním nemohol
zasiahnuť do právnej sféry žalobcu, určite nie v časti práva žalobcu na slobodný prístup k informáciám.
Žalovaný bol presvedčený, že ako orgán verejnej moci vyhodnotil podstatu požiadavky podávateľa a jeho
podanie vybavil v jej zmysle. Na základe týchto dôvodov žalovaný žiadal, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
16.  O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší súd SR tak, že napadnuté rozhodnutie
tunajšieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnuté
rozhodnutie je nezrozumiteľné pre vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, spočívajúca v tom,
že súd list žalovaného správneho orgánu vyhodnotil ako rozhodnutie, ktoré zrušil a zároveň vychádzal
z toho, že zo strany žalovaného orgánu verejnej správy došlo k vydaniu fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré
zrušil pre nedostatok dôvodov.
17. Žalovaný následne elektronickým podaním so ZEP doplnil svoju argumentáciu tak, že poukázal
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sži/5/2016 zo dňa 14.12.2017, v ktorom NS SR prijal jednoznačný
záver: „Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že sám žiadateľ vo svojom odvolaní poukazuje na
to, že nespochybňuje, že poskytovanie právneho poradenstva, či výkladových stanovísk nepatrí
medzi okruh informácií. Z obsahu spisu je nesporné, že otázka žiadateľa v žiadosti o poskytnutie
informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám smerovaná žalovanému vykazuje
charakter žiadosti o poskytnutie právnych rád, spracovanie právneho rozboru, resp. právnej pomoci,
čo v súhre charakterizuje právne poradenstvo poskytované advokátom podľa zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácií, resp. Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. bez ohľadu na to, že sám
žiadateľ v žiadosti o pristúpenie informácie uviedol, že sa o právne poradenstvo nejedná. Odvolací súd
z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že neformálny postup žalovaného mimo rámca zákona
o slobodnom prístupe k informáciám nebol na ujmu žalobcových práv, keď na základe neformálneho
oznámenia žalovaného sa žalobca dozvedel o dôvodoch, pre ktoré nebolo jeho žiadosti vyhovené
a ktorého zákonnosť v konečnom dôsledku preskúmal súd.“ Tento právny názor podľa žalovaného
jednoznačne podporuje pozície, ktoré sám predniesol v tomto konaní ako aj správnosť jeho postupu pri
vybavovaní podania žalobcu

V.
Argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí

18.  Listom zo dňa 20.03.2015 Ev. č. 39257/2015-23-II minister spravodlivosti oznámil žalobcovi, že sa
stotožňuje s názorom ministerstva, uvedeným v jeho odpovedi zo dňa 23.02.2015. Nie každé podanie



je možné vyhodnotiť ako žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Pri podpornom použití
Správneho poriadku je potrebné každé podanie posúdiť podľa jeho obsahu s tým následkom, že ak
podanie nie je podľa obsahu žiadosťou o informácie, ale napr. žiadosťou o právne poradenstvo, nie
je takéto podanie spôsobilé vyvolať konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., zavŕšené sprístupnením
informácie resp. vydaním rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácie. Následne ani opravné
prostriedky nie je potom možné riešiť v intenciách označeného zákona. Poukázal na to, že právomoci MS
SR sú upravené v § 13 zákona č. 575/2001 Z.z. s tým, že do právomoci MS SR nepatrí podávanie právne
záväzného výkladu k právnym predpisom ani poskytovanie právne záväzných stanovísk a vyjadrení k
aplikácii právnych predpisov. Ďalej poukázal na princíp publicity práva, vyjadrený v zákone č. 1/1993
Z.z. o zbierke zákonov SR. Záverom uviedol, že podania žalobcu z 19.02.2015 a 10.03.2015 boli
ministerstvom správne posúdené ako podania, ktoré nie sú žiadosťou o informácie, preto o nich nemôže
byť vydané formálne rozhodnutie, ako keby išlo o rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu ústredného
orgánu štátnej správy.

VI.
Právna úprava

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v
rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať,
či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho
prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.
21. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám sú upravené v zákone č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií).
22. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
23. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.
24. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.
25. Podľa § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá požiada o sprístupnenie informácie.
26. Podľa § 5 ods. 1 zákona o slobode informácií, každá povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná
zverejniť tieto informácie:
a) spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry,
b) miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť,
návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie,
c) miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia
povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené,
d) postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných
podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať,



e) prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná
a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k
povinnej osobe,
f) sadzobník správnych poplatkov, ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad
za sprístupňovanie informácií.
27. Podľa § 5 ods. 5 zákona o slobode informácií, Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy
a orgány miestnej štátnej správy zverejňujú materiály programového, koncepčného a strategického
charakteru a texty navrhovaných právnych noriem po ich uvoľnení na medzirezortné pripomienkové
konanie.
28. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované
informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom
v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
29. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti,
vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak
žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).
30. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že
vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto
prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).
31. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
32. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného
úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
33. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od
doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že
vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto
rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
34. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
35. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), podanie sa posudzuje podľa jeho
obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne
predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.
36. Podľa čl. 87 ods. 4 Ústavy SR, zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti o vyhlasovaní
zákonov, medzinárodných zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie podľa čl. 7 ods.
2 ustanoví zákon.
37. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
38. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, účinnom v čase
vydania napadnutého rozhodnutia, Ústava Slovenskej republiky, ústavné a ostatné zákony Národnej
rady Slovenskej republiky, nariadenia vlády Slovenskej republiky a vyhlášky, výnosy a opatrenia
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, iných orgánov štátnej
správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Národnej banky Slovenska, rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o nesúlade medzi právnymi predpismi 1), návrhy prijaté v referende podľa čl. 98
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy (§ 6) sa vyhlasujú uverejnením v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "Zbierka zákonov").
39. Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, o všetkom, čo bolo v Zbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;
domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
40. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (MS SR) je ústredným orgánom štátnej správy
pre súdy a väzenstvo.
41. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR pripravuje právnu úpravu v oblasti ústavného
práva, trestného práva, občianskeho práva, obchodného práva, rodinného práva, konkurzného práva a
medzinárodného práva súkromného.



42. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej
komory exekútorov, nad činnosťou Notárskej komory Slovenskej republiky, v zákonom ustanovenom
rozsahu nad činnosťou súdnych exekútorov a nad činnosťou notárov.

43. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR vykonáva v zákonom ustanovenom rozsahu
kontrolu nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dobrovoľných dražieb.
44. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR vykonáva v zákonom ustanovenom rozsahu
kontrolu nad zriaďovateľmi stálych rozhodcovských súdov, stálymi rozhodcovskými súdmi, rozhodcami
a disciplinárnu právomoc nad rozhodcami oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory.
45. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR zabezpečuje výkon znaleckej činnosti,
prekladateľskej činnosti a tlmočníckej činnosti a vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej republiky a
Obchodného vestníka.
46. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR zabezpečuje zastupovanie Slovenskej republiky
na Európskom súde pre ľudské práva a zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Súdnym
dvorom Európskej únie.
47. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR zabezpečuje plnenie úloh súvisiacich s členstvom
Slovenskej republiky v Eurojuste.
48. Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 575/2001 Z.z., MS SR zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie štátnej
politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti ľudských práv.
49. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
50. Podľa § 247 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ustanovení tejto hlavy
sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.

VII.
Závery správneho súdu

51. V predmetnej veci bolo predmetom konania na správnom súde preskúmanie listu žalovaného zo dňa
20.03.2015 Ev. č. 39257/2015-23-II ktorým, žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho podanie vzhľadom na
jeho obsah nebolo možné vyhodnotiť ako žiadosť o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000
Z.z.

52. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP.
53. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa
správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP
(zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí
správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.
54. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.
55. Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva
zo samotnej žaloby. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2011, sp. zn. 4 Sžo
19/2011)
56. Súd sa ďalej zaoberal otázkou okruhu účastníkov konania, keď žalobca za žalovaného označil
ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V



súvislosti s otázkou pasívnej legitimácie v predmetnom konaní je potrebné uviesť, že Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky je ústredný štátny orgán a minister spravodlivosti má postavenie
vedúceho ústredného štátneho orgánu. Právnu subjektivitu má samotné ministerstvo, ktoré je
definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a
organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Minister spravodlivosti Slovenskej
republiky nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou na čele tohto správneho orgánu.
Rozhodovanie v prvom i druhom stupni správneho konania v predmetnej veci zostáva na úrovni
správneho orgánu tohto istého stupňa.
57. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj to, že konanie má takú vadu, ktorá by mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
58. Pretože preskúmavané rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 26.03.2015, lehota na podanie
správnej žaloby, ustanovená v § 250b ods. 1 O.s.p., uplynula žalobcovi podľa § 57 ods. 2 O.s.p. dňa
26.05.2015. V tejto lehote žalobca doručil súdu žalobu v elektronickej forme bez ZEP, ktorú doplnil
spôsobom a v lehote, ustanovenej v § 42 ods. 1 O.s.p. Na základe týchto skutočností súd konštatuje,
že žaloba bola podaná včas.
59. V konaní pred správnym orgánom prvého a druhého stupňa bolo sporné, či informácia, žiadaná
žalobcom je informáciou, ktorá podlieha sprístupneniu podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ako aj to, či v
prípade, že o takúto informáciu nejde je namieste uskutočnenie konania podľa označeného právneho
predpisu.
60. Žalobca elektronickým podaním bez ZEP zo dňa 19.02.2015 žiadal v zmysle zákona č. 211/2000
Z.z. o sprístupnenie informácie: „Na základe akého zákonného ustanovenia je/nie je akýkoľvek okresný
súd prijať podanie adresované inému súdu v Slovenskej republike a bezodkladne ho tomu súdu doručiť.
61. Predmetom žiadosti žalobcu, označenej ako žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle zákona
č. 211/2000 Z.z., bola požiadavka právneho vyhodnotenia/posúdenia skutočnosti, opísanej žalobcom,
inak povedané išlo o poskytnutie právneho stanoviska, resp. právneho poradenstva k skutkovej otázke
nastolenej žalobcom.
62. Zo znenia zákona č. 211/2000 Z.z. nemožno vyvodiť, že za informáciu v zmysle uvedeného zákona je
možné považovať aj poskytovanie právneho poradenstva, resp. poskytovanie právneho vyhodnotenia/
posúdenia skutkových otázok na základe požiadavky žiadateľa o informácie. Rovnako zo zákona o
informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také
úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, pričom do právomoci žalovaného rozhodne nepatrí
poskytovanie právne záväzných stanovísk a vyjadrení k aplikácií právnych predpisov, nech by sa jednalo
aj o triviálnu právnu otázku.
63. Účelom zákona č. 211/2000 Z.z. je sprístupniť verejnosti údaje, spravidla jej neznáme, vo veciach
verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej
osoby.
64. Z ustanovenia § 13 zákona č. 575/2001 Z.z, ktorý vymedzuje rozsah kompetencií MS SR, vyplýva,
že do právomoci MS SR nepatrí podávanie právneho vyhodnotenia/posúdenia skutočnosti, na základe
žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby, poskytovanie právneho poradenstva k akejkoľvek skutkovej
otázke, ani podávanie stanovísk k aplikácii právnych predpisov. S prihliadnutím na zásadu legality
činnosti štátnych orgánov, zakotvenú v Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 13 zákona č. č. 575/2001
Z.z, Ministerstvo spravodlivosti SR nebolo oprávnené žalobcovi poskytnúť žiadanú informáciu.
65. Základný predpokladom úspešnosti správnej žaloby je to, aby bol žalobca dotknutý rozhodnutím
alebo postupom orgánu verejnej správy, ktoré sú predmetom správnej žaloby, na svojich právach alebo
právom chránených záujmoch ( § 247 ods. 1 O.s.p., § 2 ods. 2 SSP). V situácii, keď MS SR nebolo
oprávnené žalobcovi (z dôvodov uvedených vyššie) poskytnúť žiadané informácie, ako aj s prihliadnutím
na nevyvrátiteľnú domnienku všeobecnej znalosti právnych predpisov, zakotvenú v § 2 zákona č.
1/1993 Z.z. (v súčasnosti § 15 zákona č. 400/20015 Z.z.), žalobca podľa správneho nemohol byť súdu
napadnutým rozhodnutím žiadnym spôsobom ukrátený na jeho právach, osobitne na jeho práve na
informácie.
66. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je vybudovaný na určitých princípoch, ktoré treba v
záujme riadnej realizácie ústavného práva na informácie garantovaného ústavou zohľadňovať. Jedným
z týchto princípov je aj princíp prednosti obsahu pred formou, t.j. povinné osoby posudzujú podania
podľa obsahu, nie formy (označenia). Z uvedeného tak možno vyvodiť, že pokiaľ aj žiadateľ svoje
podanie nazve žiadosťou o informáciu, no z obsahu podania je nepochybné, že sa o informáciu nejedná,
povinnosť vyplývajúca povinnej osobe postupovať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám
nie je daná.(rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sži/5/2016 zo dňa 14.12.2017)



67. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR správny súd dospel k závru, že neformálny postup
žalovaného mimo rámca zákona o slobodnom prístupe k informáciám nebol na ujmu žalobcových práv,
keď na základe neformálneho oznámenia žalovaného sa žalobca dozvedel o dôvodoch, pre ktoré nebolo
jeho žiadosti vyhovené a ktorého zákonnosť bola predmetom prieskumu súdu v tomto konaní.
68. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal.
69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z .z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote tridsiatich dní od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o
kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo
opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.